Predseda NR SR J. Migaš:

Zapnite pani poslankyňu Keltošovú, nech dokončí svoju faktickú poznámku.

Poslankyňa O. Keltošová:

Prepáčte, asi som sa vypla. Takže celková úspora v týchto dávkach je 61 mil. pre štátny rozpočet. Ja si však myslím, že tých 61 mil., ak budeme takýmto spôsobom posudzovať dávku po dávke, zistíme, že sa dá veľmi racionálne využiť na prospech občanov a že sa dá ušetriť aj inde. Totiž ak zdravotne postihnutý človek môže zostať aj vďaka kompenzačným pomôckam vo svojom domácom prostredí a nebude odkázaný na ústavnú starostlivosť, môžem dokladovať, že domáca starostlivosť za pomoci kompenzačných prostriedkov je oveľa efektívnejšia, zmysluplnejšia a aj pre citové, psychické rozpoloženie toho pacienta alebo klienta je oveľa, oveľa prijateľnejšia. Takže preto prosím, aby ste z tohto pohľadu, zo všeobecného pohľadu starostlivosti o zdravotne postihnutých pristupovali k reštrikčným opatreniam vo väzbe na kompenzačné pomôcky.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcela by som pripomenúť k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej, aby vládna koalícia počúvala naše prosby. Prosíme v mene týchto postihnutých ľudí, v mene občanov Slovenskej republiky. Na jednej strane sa tu dostávame do úlohy sprostredkovaného prosebníka, na druhej strane zasa by sme mali chápať vaše kroky pri stavbe mostu odnikiaľ nikam, ktorý plní len funkciu určitého obrazu priateľstva.

Na druhej strane vieme dať pomoc pre občanov z Albánska veľkoryso a chcete naše pochopenie pre 80 mil. korún. Vo svojej záverečnej reči si pán minister Šagát iste spomenie a budú ho možno trochu mrzieť tie slová, ktoré povedal na adresu hendykepovaných ľudí, že keď im už život dal jednu ranu, aby sa nedivili, keď dostanú druhú ranu od poisťovní alebo od niekoho iného. Takže ja by som skutočne pokračovala len v kontexte možno ženského trojlístka - pani poslankyne Aibekovej, Keltošovej a mňa, aby ste si uvedomili, že je našou povinnosťou týmto občanom sa ozaj snažiť vyjsť v ústrety.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

ja by som sa predsa len dotkol jedného z tých bodov, ktoré navrhuje pani poslankyňa Aibeková. To je otázka príspevku k cene motorového vozidla. Ja si myslím, že tá cena 250 tis. bola stanovená vtedy, keď trh s motorovými vozidlami, najmä tej lacnejšej kategórie, ktorý bol na Slovensku, príliš zúžený. Dnes už vzhľadom na to, že predpokladáme, že motorové vozidlo sa skladá z niekoľkých, teda minimálne tá cena... (Hlas z pléna.) Nie, ale hovorili ste aj o aute. Práve kvôli tomu autu hovorím, že si myslím, že by sme mali nechať ten pôvodný návrh, ktorý je, to znamená tých 230 tis., pretože spektrum vozidiel s nižšou cenovou kategóriou sa stále rozširuje, objavujú sa tu ďalšie autá, ktoré si myslím, že stačia na to, aby slúžili zdravotne postihnutým občanom. Navyše tá cena auta neznamená, že je to kompletná cena auta, je to príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, takže prihováram sa, aby to tam ostalo.

Čo sa týka hygienických potrieb a ďalších, o tom sa dá uvažovať, samozrejme, potrebuje to komplexnú kalkuláciu, o ktorej časti hovorila pani poslankyňa, o tom sa dá rozmýšľať, ale myslím si, že tu by sme nemali ísť nad navrhovaný zákon.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.

Poslanec Š. Zelník:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

ja som si osvojil alebo osvojujem si návrhy niektorých zmien paragrafového znenia za Úniu nevidiacich, ktorá nám poslala niektoré svoje podnety. Hneď by som prešiel k jednotlivým bodom. Odovzdám jedno znenie pani spravodajkyni.

K bodu číslo 57 v § 64 navrhujú za odsek 6 vložiť nový odsek 7, ktorý znie: "Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, rodič nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím alebo občan, ktorý prevzal dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, je vlastník alebo držiteľ osobného motorového vozidla." A do textu za slová "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" navrhujem vsunúť slová "alebo jeho rodinný príslušník" a odsek navrhujem doplniť vetou: "Za rodinného príslušníka občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa pre tento účel považuje manžel, manželka, otec, matka, syn, dcéra, zať, nevesta, brat a sestra." Odôvodnenie je, že navrhujem, aby sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím mohol poskytovať príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla i v prípade, ak vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, ktorý občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečuje prepravu, je jeho najbližší rodinný príslušník. Je to zo skúseností z tejto Únie nevidiacich a slabozrakých. V technickom preukaze k vozidlu sa ako vlastník vozidla uvádza len jedna osoba, obvykle jeden z manželov, a zrakovo postihnuté osoby obvykle úmyselne zapisujú motorové vozidlo na vidiaceho manžela, aby sa vyhli zbytočným administratívnym úkonom. Preto teda navrhujú túto zmenu. Je tu podstatne širšie odôvodnenie alebo zdôvodnenie. Nechcem to celé čítať, máte to všetci pred sebou.

Takže budem sa venovať bodu číslo 80, a to § 99, kde sa navrhuje text odseku 4 upraviť nasledovne: "Peňažné príspevky na kompenzáciu sa vyplácajú občanom s ťažkým zdravotným postihnutím v hotovosti, prevodom na účet občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo so súhlasom tohto občana prevodom na účet právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá občanovi zaobstaráva pomôcku, predáva osobné motorové vozidlo, opravuje pomôcku alebo opravuje byt, rodinný dom alebo garáž.

Odôvodnenie je: Podľa dôvodovej správy sa navrhuje ustanoviť možnosť poskytnutia peňažných príspevkov na kompenzáciu so súhlasom občana s ťažkým zdravotným postihnutím aj prevodom na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

Formulácia "u právnickej osoby alebo fyzickej osoby so súhlasom tohto občana" sa zdá Únii nevidiacich nejasná a nepresne vyjadrujúca zámer navrhovateľa. Použitie predložky "u" môže viesť k výkladu, že poberateľ príspevku by mal mať zriadený účet u právnickej alebo fyzickej osoby, čo zrejme navrhovateľ tohto zákona nepredpokladá a čo by bolo len zbytočnou komplikáciou. Navrhujem preto upravené znenie odseku 4, ktoré podľa názoru Únie nevidiacich tento zámer jasnejšie a presnejšie vystihuje.

K bodu číslo 88 navrhujem doterajšiu prílohu číslo 7 nahradiť novou prílohou číslo 7a, v ktorej by sa určila výška príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom. V tej prílohe sa vlastne uvádza určenie výšky peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom a je to odvodené od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadreného násobkom sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného predpisom. Pokiaľ by tento návrh nebol akceptovaný alebo nebol by prijatý, je potrebné urobiť v § 59 dve legislatívnotechnické zmeny.

1. Do odseku 6 za slovo "pomôcky" je potrebné vsunúť slová "s výnimkou výšky peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom".

2. Do § 59 je potrebné vsunúť alebo navrhujem vsunúť nový odsek s textom: "Výška peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny psa so špeciálnym výcvikom a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe číslo 7a."

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Slavkovská.

Najskôr pán poslanec Kováč s faktickou poznámkou a potom pani poslankyňa Slavkovská.

Poslanec R. Kováč:

Mal by som pripomienku k pánu poslancovi Zelníkovi, k jeho návrhu, ktorý dal k bodu číslo 57, kde vypočítava množstvo rodinných príslušníkov, ktorí môžu dostať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Ak by to bolo takto, ako to on uvádza, nie je z návrhu jasné, či tento príspevok dostáva jeden alebo viacerí rodinní príslušníci. A neviem si predstaviť, že by takýto príspevok dostal aj manžel, manželka, otec, matka, syn, dcéra, zať, nevesta, brat, sestra, pretože som hlboko presvedčený, že takýto nárok má iba jeden z nich. Návrh, tak ako ho formuloval pán poslanec, sa nedá prijať, lebo z tohto návrhu by vyplývalo, že koľkokoľvek z nich by malo nárok na tento príspevok. To znamená, bolo by ho treba zrejme legislatívne upraviť tak, aby bolo jasné, že jeden z rodinných príslušníkov, a nie jeho rodinný príslušník, a teraz ich vypočítava celú sériu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovolím si podať dva pozmeňujúce návrhy. Na úvod mi dovoľte, aby som sa najprv poďakovala gestorskému výboru, ktorý vlastne prijal môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý som ešte čítala pri prvom čítaní, a vypustil z § 7 písm. g) poslednú vetu, tú časť, ktorá sa týkala toho, že nedostane hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti žena, ak nenavrhne určenie otcovstva súdu. Myslím si, že je to veľmi správne a chcela by som poďakovať za túto ústretovosť.

Môj terajší pozmeňujúci návrh sa dotýka § 58 ods. 4, kde navrhujem ponechať slová "24 hodín". Odôvodním potom môj návrh. A druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 59 ods. 8, § 61 ods. 7 a § 63 ods. 7. Navrhujem ponechať tieto tri paragrafy v pôvodnom znení.

Čo sa týka prvého pozmeňujúceho návrhu, § 58 ods. 4, ten by som chcela zdôvodniť tým, že tam sa skracuje počet hodín osobnej asistencie v jednom dni z 24 hodín na 20 hodín. Už som o tom hovorila aj v prvom čítaní, že sa mi to nezdá veľmi logické, pretože ak si zoberieme napríklad občana s ťažkou sklerózou, u ktorého lekár stanoví, že musí mať 24-hodinovú starostlivosť, tak ťažko si potom predstaviť, že tu skracujeme vlastne tých 24 hodín na 20 hodín, teda 4 hodiny ponecháme toho občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez starostlivosti, bez osobnej asistencie. Nie je tam síce vyčíslený nejaký finančný dosah, čo má toto 4-hodinové skrátenie, nejaký dosah na rozpočet štátu, ale ja si myslím, že to musí byť minimálny dosah a hádam by sme tie 4 hodiny tam skutočne mohli ponechať.

A čo sa týka ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, to je k § 61 a § 63, ktoré by som navrhovala ponechať v pôvodnom znení. To sú vlastne tie paragrafy, kde sa vyčísľuje zníženie financií. Sumarizuje sa to tým, že treba usporiť pre štátny rozpočet, to sú tie tri časti, a to je na zaobstarávanie kompenzačných pomôcok, na úpravu bezbariérového bytu a na kúpu osobného motorového vozidla. Vyčísľuje sa tam v dôvodovej správe, že ide spolu o 46,8 mil. Na prvý pohľad sa to môže zdať akosi dosť veľká suma, ale ja si myslím, že keď skutočne môžeme dať zo štátneho rozpočtu napríklad na ženijnú jednotku do Albánska, do krajiny, ktorá žije v mieri, 64 mil., takže sem by sme tých 46 mohli dať.

Takisto v § 58 nemôžem súhlasiť s návrhom odseku 5. Čiže myslím si, že treba to vynechať, a to je to, kde sa stanovuje, že rodinní príslušníci, je tam uvedené deti, súrodenci, manžel alebo manželka občana s ťažkým zdravotným postihnutím, môžu vykonávať osobnú asistenciu iba v rozsahu 50 % za finančný príspevok. Zvyšok, tých ďalších 50 %, osobnú asistenciu môžu vykonávať cudzí ľudia. Zdôvodňuje sa to podľa mňa tak veľmi nelogicky, pretože jednak sa hovorí, že sa dáva tých 50 % preto, že chceme odľahčiť rodinu. Žiadny zákon doteraz nezaväzoval rodinu, že sa musí takouto osobnou asistenciou starať o svojho zdravotne ťažko postihnutého občana. Čiže keď sme ho nezaväzovali, tak nemáme jeho rodinu pred čím chrániť. Ďalej sa to zdôvodňuje tiež tým, že chceme občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím dať možnosť, aby si odskúšal osobnú asistenciu aj cudzieho človeka. Ja si myslím, že on tú možnosť má aj v takom zákone, aký teraz je, že sa to vôbec nemusí novelizovať. Skôr sa mi zdá, že teraz mu striktne nariaďujeme, že, áno, 50 % sa o teba môže starať rodinný príslušník, ale 50 % musíš mať cudzieho človeka.

Dnes, keď je taká veľká nezamestnanosť, a tá nezamestnanosť nám narastá, skutočne môže byť viacero takých prípadov, že v rodine občana s ťažkým zdravotným postihnutím je niekto, kto je nezamestnaný, a veľmi rád by sa o tohto svojho príbuzného staral, robil tú osobnú asistenciu aj na 100 % a domnievam sa, že by sme to nemali obmedzovať, pretože tie rodinné väzby môžu byť, aj by som povedala, pre psychickú stránku toho pacienta veľmi dôležité a aj z tejto stránky mu môžeme pomôcť.

To by boli moje pozmeňujúce návrhy, odovzdám ich písomne.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na pani poslankyňu Slavkovskú majú: pán poslanec Rusnák, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Mészáros. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.

Poslanec Š. Rusnák:

Len pre poriadok chcem povedať, že keby si pani poslankyňa Slavkovská dobre prečítala spoločnú správu, dočítala by sa tam, že gestorský výbor, ktorého som členom, nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru. To znamená, tie návrhy sú záležitosťou členov výboru pre sociálne veci a bývanie.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Chcela by som podporiť pani poslankyňu Slavkovskú v tom, aby zostal zatiaľ rozsah hodín pre osobnú asistenciu na 24 hodín, tak ako to bolo pôvodne, pretože osobnú asistenciu, to je presne ten prípad, by mali vykonávať občania, ktorí majú na to predpokladanú kvalifikáciu. Takže zatiaľ nemôžeme hovoriť o tom, že dávame občanovi možnosť alebo teda rodine možnosť na odľahčenie, keď znižujeme rozsah hodín z 24 na 20 hodín. Takže ja by som sa prihovárala za to, aby ten rozsah hodín tam zostal.

Zároveň upozorňujem na to, aj keď pani poslankyňa to povedala, že z dôvodovej správy vyplýva, že zníženie maximálneho počtu hodín osobnej asistencie sa navrhuje z dôvodu úspory finančných prostriedkov, takže je tu skutočne len tento dôvod finančný, a preto mám obavy, že aj občania, ktorí by sa chceli takto starať o ťažko zdravotne postihnutých, zatiaľ ich nemáme toľko, aby sme ich mohli skutočne s čistým svedomím jednotlivým pacientom a klientom ponúknuť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mészáros.

Pán poslanec Kováč, uzavrel som možnosti faktických poznámok. Poviete to v rozprave.

Nech sa páči, pán Mészáros.

Poslanec L. Mészáros:

Ďakujem, pán predseda.

Chcel by som sa vyjadriť k bodu 2 spoločnej správy, o ktorom sa zmienila aj pani poslankyňa Slavkovská. Som toho názoru, že jej návrh v tomto zmysle nie je opodstatnený. Totiž som toho názoru, že záujmom dieťaťa, ale aj záujmom spoločnosti je, aby otcovstvo dieťaťa bolo vždy určené. Z toho dôvodu, lebo matka sa nemôže spoliehať iba na sociálnu pomoc, aj keď je v hmotnej núdzi. Totiž s otcovstvom sú spojené aj ďalšie veľmi silné práva, napríklad dedičské právo. A pokiaľ sa matka spolieha iba na sociálnu pomoc a nepodá návrh, tak v tom prípade som toho názoru, že ide proti záujmom dieťaťa. A práve toto mal na mysli predmetný návrh zákona. A chcel by som poukázať na to, že veľmi citlivo, veľmi diferencovane pristupuje k tomuto problému. Totiž v tom prípade, ak dieťa bolo splodené trestným činom - znásilnením, vtedy nenúti tú matku, aby podávala návrh, ale keď nedošlo k trestným činom, tak skutočne je to mechanizmus, ktorý vplýva na matku, aby sa nespoliehala na pomoc. Takže v tomto prípade nebudem hlasovať za zmenu toho bodu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, pripraví sa pani poslankyňa Kolláriková.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

bol som proti skráteniu legislatívneho konania, lebo podľa mňa tento zákon je veľmi dôležitý a s obrovským dosahom v podstate na život ľudí. Tento zákon nadobudol účinnosť v podstate 1. 7., aj keď tu boli určité diskusie, a teraz ho už znovu novelizujeme, aj keď malá novela bola, a po takom krátkom čase účinnosti. Napriek tomu sa v odborných kruhoch aj v samotnom výbore tvrdí, že to bol dobrý zákon alebo je to dobrý zákon, a tvrdím to aj ja. To, že sa tu predkladá novela s 87 zmenami, svedčí o tom, že sú určité názorové rozdiely aj medzi spracovateľmi, pretože tí istí spracovatelia, ktorí ho teraz pripravili, sa podieľali na spracovaní predošlého zákona. A myslím si, že niektoré návrhy zmien podľa môjho názoru nemajú ani opodstatnenie, pretože sú v platnom zákone len ináč formulované, hlavne čo sa týka zamestnanosti a podobne, alebo sú spresnené.

Niektoré zmeny sú však čisto reštrikčné a so snahou ušetriť financie v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že keby sa tento zákon tak nehnal, dalo by sa diskutovať o navrhovaných úpravách. Teraz však podľa môjho názoru nie je dostatok priestoru na seriózne posúdenie a vôbec na serióznu prácu, pretože sa to podľa mňa nenormálne ženie. Preto sa nevyjadrujem k jednotlivým úpravám. Samozrejme, že podporujem pozmeňujúce návrhy, pod ktoré som sa podpísal, máte ich na stole a, samozrejme, budem uvažovať aj o ostatných, ktoré tu boli predložené.

Nesúhlasím však s reštrikčnými opatreniami, ktoré sú riešené v návrhu novely zákona číslo 195/1998 Z. z. v tlači 220. Vyhlasujem, že nemôžem súhlasiť, aby sa problémy štátneho rozpočtu riešili na úkor zdravotne postihnutých občanov, zvlášť ťažko zdravotne postihnutých. Považujem to za neseriózne. Celková suma pri znižovaní peňažných dávok predstavuje 61 380 tis. Bolo to tu spomenuté. Keď ste spomínali tie autá, tak ide v priemere v roku 1997 o 207 ľudí, ktorí to poberali, a ide o 8,32 mil. korún. Považujem to za nie celkom seriózne a nemyslím si, že tých 8 mil. alebo tých 60 mil. vytrhne tento štát z biedy. Nesúhlasím so znižovaním peňažných príspevkov na zaobstarávanie ortopedických, kompenzačných pomôcok, na úpravu bytu, domu aj na úpravu alebo na kúpu motorového vozidla, na zvýšené výdavky súvisiace s diétou, so zabezpečením osobnej bytovej hygieny, na prípravu a osobnú asistenciu.

Vyzývam vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste nedovolili ďalší postih zdravotne postihnutých občanov týmto zákonom, pretože, tak ako tu odznelo, balíček opatrení ma najväčší dosah práve na nich.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Kováč.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán minister,

v predloženej novele sa navrhujú úpravy štyroch právnych vzťahov, a to v časti rozšírenia hmotnej núdze občana zo subjektívnych dôvodov, v časti úhrady za poskytnutú sociálnu pomoc z dôvodu zabezpečenia ochrany občana a osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú na určenie platenia úhrady, v časti riešenia sociálnej núdze občana a v časti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sú to pomerne rozsiahle úpravy.

Nosnou myšlienkou je adresnosť a snaha zabrániť zneužívaniu finančných prostriedkov určených ako sociálne dávky. Sociálne dávky by mali poberať skutočne len tí, ktorí sú na ne odkázaní. Pán minister, myslela som tým, samozrejme, pána ministra Magvašiho, ktorý tu nie je prítomný, vážim si prácu tých, ktorí pracovali na úprave tohto zákona. Mnohé úpravy sú dobré a budem ich podporovať. Nesúhlasím však, aby sa znižoval príspevok na zaobstarávanie a opravu pomôcok, na prepravu, nákup osobného motorového vozidla, na kompenzáciu zvýšených výdavkov a na diétne stravovanie. Všetci vieme, aká je u nás drahá strava a teraz si predstavme, že ľudia, ktorí sú odkázaní na diétnu stravu, by si ju mali platiť bez kompenzácie. Tak nespôsobujme našim spoluobčanom, ktorí majú závažné zdravotné problémy, ešte i finančné problémy. Ak máme 64 mil. Sk na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej operácie v Albánsku, tak musíme tieto príspevky nájsť i pre zdravotne ťažko postihnutých.

Vážené kolegyne, kolegovia, zvážte, ako budete hlasovať, ale neublížte našim spoluobčanom, ktorí trpia už kvôli svojmu zdravotnému stavu.

Už pri prvom čítaní som vo faktickej poznámke poukázala na nesprávnosť rozšírenia § 7 ods. 6 písm. g). Do tohto paragrafu boli zahrnuté aj ženy, ktoré nenavrhnú určenie otcovstva súdom, okrem prípadu, že by k splodeniu dieťaťa došlo trestným činom znásilnenia. Pretože ak by nedošlo k úprave a k zmene tohto paragrafu, tak by došlo vlastne k porušeniu ľudských práv žien. Preto som veľmi rada, že v gestorskom výbore zobrali pripomienky, ktoré boli aj vo faktických poznámkach, do úvahy a vlastne z tohto bodu boli vypustené ženy. Pretože ak matka odmietne oznámiť meno otca dieťaťa z dôvodov známych len jej a dieťa bude vychovávať ona sama, tak by sme mali rešpektovať jej rozhodnutie a neberme jej sociálne dávky. Veď tieto dávky, to sú vlastne dávky pre dieťa. Preto by som sa chcela poďakovať kolegom, ktorí to odsúhlasili v gestorskom výbore. Ja už minule, keď som chcela vystúpiť, ale nestihla som vystúpiť, tak som mala iba faktickú poznámku, mala som pripravený pozmeňujúci návrh práve k tomuto § 7 ods. 6 písm. g). Takže ďakujem, ja tento pozmeňujúci návrh dám, ale vidím, že už je neaktuálny.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Kováč a ako posledná v rozprave pani poslankyňa Záborská.

Pán poslanec, buďte trpezlivý, vystúpia pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Belohorská s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Pán predseda, už po druhýkrát a teraz pani poslankyňa Kolláriková hovorí o tom, ako je vládny návrh zákona nespravodlivý voči ženám, ktoré nechcú udať meno otca dieťaťa. Ja si myslím, že to je veľké nedorozumenie, tento vládny návrh zákona v tejto veci chráni aj dieťa i matku, ale postihuje nezodpovedného otca. Predsa ak existuje vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu a ten si neplní svoju povinnosť, tak štát poskytuje dávky na dieťa, ale neskôr, ak sa napríklad ten nezodpovedný otec, ktorý je možno bez zamestnania a nepodieľa sa na výchove dieťaťa alebo jeho výžive, tak štát od tohto otca, keď sa zamestná alebo keď má prostriedky, tak ich môže od neho vymáhať. A jednoducho, ak by sme to nepodporili v takom znení, ako je to vo vládnom návrhu, len tolerujeme tento neporiadok, že nezodpovední otcovia sa spoliehajú na to, že matka neudá otca a potom sa musí starať štát. Ja si myslím, že tento prístup je už dávno prekonaný a mali by sme aj v tomto smere zaviesť poriadok.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcela by som na rozdiel od faktickej poznámky nesúhlasiť s pani poslankyňou Kollárikovou, ale v niečom úplne inom. Nie s tým, že budeme chrániť matku, ale v prvom rade sme povinní a zaviazaní podľa konvencií na ochranu dieťaťa, ochranu práv dieťaťa, chrániť dieťa. Lebo skôr som veľmi prekvapená tými útokmi na matku. Tým, že by nedostala príspevok, vlastne by sme postihli dieťa, a nie konanie matky a konanie otca už vonkoncom nie, keď to tu spomínal pán poslanec. Ale chcela by som povedať, že život skutočne je podstatne komplikovanejší a mňa prekvapilo aj predtým druhé vystúpenie pána poslanca Mészárosa, ktorý ako právnik by tak nemal hovoriť.

Veľakrát sa žena dostane do situácie, ktorú by síce mohla vyriešiť interrupciou, ale ju nevyrieši interrupciou a rozhodne sa pre nie ľahký život matky, osamelej matky s dieťaťom. A práve preto, že sme viazaní konvenciami, tak by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme mu ako spoločnosť pomohli. A tých príkladov je tak málo, že sa veľmi divím, že počujem práve známky nie milosrdenstva a pomoci, ale práve naopak surovosť a útoky. Chcem vám povedať, že sa práve aj teraz v Rade Európy pripravuje trochu sprísnená konvencia na ochranu dieťaťa, ktorá práve bude robiť všetko pre to, aby sa dieťaťu dostalo všetko, čo sa má dostať.

Predseda NR SR J. Migaš:

V rozprave vystúpi pán poslanec Kováč a posledná prihlásená pani poslankyňa Záborská.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

nebudem zasahovať do sporu, ktorý tu prebieha o tom, či je alebo nie je dôležité určovať otca dieťaťa vzhľadom na to, že rozhodnutie neurčiť otca je evidentné rozhodnutie, ktoré zbavuje dieťa niektorých práv, či už je to právo na výživné, či je to právo na dedičstvo a tak ďalej, to si musíme uvedomiť. A otázka je taká, či máme použiť ekonomický tlak na to, ekonomický tlak na matku, na to, aby sa tieto práva dieťaťa mohli uplatňovať. Možnože by stálo za úvahu zvážiť, či v iných právnych normách, povedzme v zákone o rodine alebo niekde, nenájsť iný mechanizmus, ako takýto tlak vyvinúť, aby sme tak práva dieťaťa dokázali zabezpečiť.

Ale dovoľte mi, aby som predložil návrh, ktorý vychádza z toho, že jedným z hlavných cieľov novelizácie tohto zákona v časti, o ktorej teraz hovoríme, to znamená v časti hmotnej núdze, je sprísnenie a spresnenie pravidiel, pri ktorých dostane občan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov sociálnu pomoc, hmotnú sociálnu pomoc. Ak sa pozrieme dobre na dôvody, ktoré sú uvedené, ony by sa dali rozčleniť do niekoľkých kategórií. Tá prvá kategória sú predovšetkým občania, ktorí nie sú ochotní vyvinúť ani to minimálne úsilie na to, aby si zabezpečili vlastnými prostriedkami alebo vlastnou silou prostriedky, aby mali zachovaný istý sociálny status. Teda sú to ľudia, ktorí si nehľadajú zamestnanie, ľudia, ktorí bezdôvodne opustili zamestnanie, ľudia, ktorí nespolupracujú, ľudia, ktorí sú v evidencii na príslušnom okresnom úrade bez vzniku nároku na podporu.

Myslím si, že keď chodíme medzi občanov, tak neustále narážame na problém formulovanej otázky, veľmi presne formulovanej otázky, prečo z našich daní máme platiť skupinu občanov, ktorá sa odmietla starať sama o seba a ktorá odmietla zarábať na svoj život. Samozrejme, viem si predstaviť ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov stratili svoj príjem, dostanú sa do hmotnej núdze a tam je namieste, aby im štát pomohol. Ale hovorím o tejto druhej skupine ľudí, ktorá odmieta svojím vlastným pričinením si zabezpečiť svoj sociálny status.

Môj pozmeňujúci návrh spočíva v tom, aby v § 48, ktorý je v zákone otvorený, v odseku 3 bolo nahradené číslo 50 % číslom 40 %. Teda ide vlastne o 10-percentné zníženie dávky, ktorú budú dostávať občania v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, nie z objektívnych. Tam skutočne to tolerujem a akceptujem a možno, že štát sa bude musieť v budúcnosti o nich ešte lepšie postarať, ale rozhodne vystupujem proti tomu, aby sa štát o občanov, ktorí nie sú ochotní podieľať sa na svojom sociálnom stave alebo na zlepšení svojho sociálneho stavu, staral takýmto, by som povedal, komfortným spôsobom. Myslím si, že všetci sme sa stretli práve s tým, že občania sa na to sťažujú - je malý rozdiel, my musíme živiť tých ľudí, tí nepohnú prstom. A tieto sťažnosti sú podľa môjho názoru oprávnené. A ak chceme vykonať tlak, ten tlak je daný jednak sprísnením podmienok, ale navyše si myslím, že môžeme vykonať väčší tlak práve na túto skupinu občanov, aby sa začala sama usilovať o zlepšenie svojho sociálneho postavenia aj týmto ekonomickým opatrením, to znamená znížením tej dávky z 50 % na 40 %. Pevne verím, že pochopíte, prečo sme takýto návrh dali a v mene skupiny poslancov odovzdávam tento návrh.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktické poznámky - pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Engliš. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo na predrečníka.

Ja som za akékoľvek sprísnenie zákona, len by som bola očakávala od pána poslanca, že tiež doloží argumentáciu, koľkých sa to doteraz týkalo, koľkých sa to bude týkať podľa predloženého návrhu zákona, koľko týchto občanov, ktorí budú zo subjektívnych dôvodov posudzovaní, bude. A keďže sa v úvode, aj keď len čiastočne, dotkol toľko diskutovaného § 7 ods. 6 písm. g), t. j. prípadu, keď matka nenavrhne určenie otcovstva súdom, o to viac chcem apelovať, že ak bude odsúhlasený tento jeho návrh, a ak sa zníži životné, respektíve existenčné minimum z doterajších 1 500 na 1 200 korún, o to viac by som apelovala, aby skutočne tento bod vypadol, pretože uvedomme si, že v praxi v mnohých prípadoch ani ženy nie sú schopné určiť otca dieťaťa. Aj takéto prípady sú, bohužiaľ, nie je ich málo, a v takom prípade by na to v plnom rozsahu doplatilo dieťa. A nechajme žene právo, keď už z akýchkoľvek dôvodov nechce určiť otca dieťaťa, aby to dieťa naozaj netrpelo, hlavne teraz, ak by došlo k zníženiu z 1 200 korún, zo subjektívnych dôvodov na jednu osobu by sa ešte znížil príjem osamelej matky s dieťaťom, keď nie je určený otec. Pán poslanec Brocka hovoril o inom bode, o bode d), kde sa hovorí o určení výživného. Tam s ním možno súhlasiť, ale toto je iné znenie, týka sa iného prípadu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Dovoľte mi, aby som zareagovala na pána poslanca Kováča v tej časti, kde hovoril o možnosti úprav, pokiaľ ide o znižovanie rozsahu z 50 na 40 % z dôvodov subjektívnej núdze, hmotnej núdze v zákone o rodine. Chcela by som poprosiť poslancov vládnej koalície, aby urýchlili prípravu zákona o rodine, myslím si, že je už v takom štádiu, že môže byť súčasťou nového Občianskeho zákonníka, Občianskeho kódexu. Nadväzujem na jeho vystúpenie a v tej časti, kde ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ešte v minulom volebnom období navrhovalo určité úpravy, bolo by dobré, keby sme si spoločne sadli k týmto úpravám, pretože predkladateľom by mal byť minister spravodlivosti. Zrejme nedôjde k tomu, že by vyšiel samostatný zákon o rodine, ktorý je taký prepotrebný, a prihováram sa za to, aby poslanci gestorského výboru, prípadne ďalších výborov, zdravotníckeho výboru, sme si sadli na tú časť Občianskeho kódexu, ktorá hovorí špeciálne o rodine. Nebude samostatný zákon o rodine zrejme ani v tomto období, ale ako súčasť Občianskeho zákonníka by mohla byť doplnená aj táto časť o návrhy, ktoré tu odzneli.

K sociálnej pomoci a k subjektívnym dôvodom chcem uviesť len toľko, že aj dnes je už platná právna úprava, ktorá hovorí o inštitúte náhradného príjemcu, to znamená, že aj u tých občanov, ktorí sa správajú asociálne, nehľadajú si prácu, už dnes majú okresné úrady, dokonca obce možnosť prevziať na seba úlohu náhradného príjemcu, uhrádzať zo sociálnych dávok počnúc stravou v školskej družine, pobytom v predškolských zariadeniach, ošatenie, oblečenie pre tieto deti, a asociáli nedostanú do rúk hotové peniaze. Takže, aby sme vedeli, aký právny stav je teraz. Ale prihováram sa za spoluprácu na pripravovanom zákone o rodine v tej časti Občianskeho zákonníka, ktorý by mal byť predložený touto vládou v tomto volebnom období.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Pán predseda,

kolegyne, kolegovia,

pán Roman Kováč v podstate potvrdil aj to, čo som ja hovoril, že zákon sa veľmi ženie. Pán Kováč povedal, že vyvíjame ekonomický tlak na matku v súvislosti s priznaním otcovstva, a pritom je rad iných možností, ako dať dieťaťu to, čo by mohlo dostať bez ohľadu na to, či žije v úplnej alebo neúplnej rodine. Čiže tu už v podstate tiež boli myšlienky navodené, že by si to bolo treba vydiskutovať. Vo výbore sme si toto, dá sa povedať, rozdiskutovali, došli sme k určitému záveru, ale tiež by som povedal nie jednotne.

Pán poslanec Kováč hovoril o postihnutých občanoch, ktorí sa sami o seba nechcú starať. Ja si myslím, že to je myšlienka, ktorá skutočne rezonuje medzi obyvateľmi. Samozrejme, opäť si tu treba rozdiskutovať problém, pretože niektorí sa o seba nevedia starať a niektorí sa skutočne nechcú starať a hlavne zneužívajú súčasnú legislatívu alebo diery v legislatíve. Bolo by potrebné riešiť aj tých podnikateľov, ktorí využívajú súčasnú situáciu na trhu práce a vôbec v riešení nezamestnanosti a doslova zamestnávajú ľudí načierno. To by bolo treba tiež riešiť.

Čiže vraciam sa k tomu, čo aj pán Kováč naznačil a čo som aj ja vo svojom príspevku povedal. Myslím si, že treba veci riešiť spoločne aj s mnohými inými zákonmi, trebárs zákonom o zamestnanosti, Zákonníkom práce, ktoré viem, že sa pripravujú. Aby sme sa nedostali do problémov, malo to byť spoločne pripravené. Čiže pokiaľ by sme riešili komplexne napríklad tieto tri legislatívne normy, myslím si, že by sme vedeli viacej spraviť. O to išlo aj mne a myslím si, že aj pánu Kováčovi a podporujem jeho myšlienky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Záborská je posledná prihlásená do rozpravy.

Nech sa páči.

Poslankyňa A. Záborská:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán predseda,

pán minister,

kolegyne, kolegovia,

tiež by som chcela povedať pár slov k § 7 ods. 6 doplneného písmena g) o kritériu hmotnej núdze zo subjektívnych dôvodov, ak matka nenavrhne určenie otcovstva svojho dieťaťa. I keď som vo výbore pre sociálne veci a bývanie a v tomto výbore prešiel pozmeňujúci návrh, aby sa toto kritérium nezaradilo do podmienok pridelenia sociálnej pomoci, hlasovala som proti a chcela by som povedať niekoľko slov prečo.

Bývalá vláda prijala a súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila ku Koncepcii štátnej rodinnej politiky. Kto z vás čítal túto koncepciu, tak videl, že vláda, či už bývalá alebo súčasná, podporuje usporiadané rodiny. Uvedomuje si totiž, že jedine usporiadaná rodina môže pomôcť štátu komplexne plniť jeho hlavnú úlohu, a to je spoločné dobro občanov tohto štátu. Som presvedčená, že vynechaním tohto kritéria ako objektívneho dôvodu hmotnej núdze vlastne nepriamo podporujeme nekompletné rodiny. V súčasnosti vidíme produkty nekompletných rodín. V signifikantnom podiele sú deti, ktoré sú drogovo závislé, deti, ktoré robia detskú prostitúciu, deti, ktoré robia detskú kriminalitu, z neusporiadaných rodín. Hovoríme tu o tom, že chceme pomôcť dieťaťu. Ja si myslím, že každý jeden zákon je aj preto zákonom, že má mať výchovný charakter a tento súcit, ktorý tu prejavujeme, je, myslím si, falošný.

Druhý dôvod, ktorý chcem uviesť, je ten, že sa tu hovorí o právach dieťaťa. Samozrejme, či už v Konvencii alebo v Charte práv dieťaťa je x práv, ktoré sú tam uvedené, a jedným z týchto práv je právo dieťaťa, aby poznalo oboch svojich rodičov. A tu tiež apelujem na to, aby ste nepodporili, aby toto kritérium nebolo zaradené do novely zákona. Myslím si, že tu máme povinnosť ochraňovať práve dieťa, pretože bezbranný život dieťaťa má prednosť pred právom ženy.

A ešte by som chcela povedať, že vynechaním tohto kritéria na pridelenie sociálnej pomoci v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov vlastne zastávame matku, ktorá vo väčšine prípadov - hovorím, sú aj výnimky -, ale vo väčšine prípadov konala nezodpovedne a ani po narodení dieťaťa nechce na seba zobrať zodpovednosť, nevyužije, čo jej dovoľuje zákon a v podstate sa o to dieťa nepostará.

A tretí dôvod. Nie je raritou v našej spoločnosti, že matka dieťaťa, ktoré sa narodilo mimo manželstva, po porade s otcom dieťaťa poberá sociálnu pomoc, pritom otca dieťaťa pozná. Je to vlastne využívanie štátu a zneužívanie sociálnej pomoci. Zatiaľ čo my, ktorí robíme a ktorí sa možno zodpovedne staráme o svoje rodiny a deti, platíme sociálnu pomoc pre ženy, ktoré sa v skutočnosti správajú nezodpovedne či už k sebe alebo k svojmu dieťaťu.

Preto by som vás požiadala, aby ste napriek odporúčaniu sociálneho výboru podporili bod, ktorý je v novele zákona o sociálnej pomoci.

Ďakujem.