Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, ústne sa hlásia do rozpravy pán poslanec Delinga a pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Chcem upozorniť pánov poslancov, že prerokúvame návrh na skrátené legislatívne konanie.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
uvedomujúc si taký závažný materiál, aký sa snaží vláda Slovenskej republiky do parlamentu v rýchlosti predložiť tento návrh na úpravu vládneho návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, chcem predniesť záporné stanovisko a požiadať pánov poslancov nielen z opozície, ale aj z koalície, aby skutočne zvážili, že nejde v tomto prípade o žiadne škody, ktoré by sa stali tomuto štátu, tak ako vláda v odseku 4 napísala, podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ale naopak, práve v poľnohospodárstve vznikne nepriaznivý finančný dosah vo výške 168 mil. Sk, a teda tým, že urýchlime tento proces v parlamente, vlastne poľnohospodári sa nebudú môcť pripraviť na kompenzáciu tohto dosahu nákladovej časti v motorovej nafte, v jej spotrebe.
A vláda - ako potom, samozrejme, budeme o tom diskutovať v prvom a druhom čítaní - nevytvára vo svojom návrhu dostatočný kompenzačný priestor, pretože aj jeho akceptáciou by vznikla vlastne škoda poľnohospodárom vo výške 126 mil. Sk. Preto ako je už zvykom tejto vlády, viacej návrhov dáva v rýchlom konaní ako v normálnom legislatívnom procese od svojho začiatku účinkovania, aj tento návrh je neopodstatnený a netreba ho týmto spôsobom v Národnej rade prerokúvať, preto k nemu dávam negatívne stanovisko a myslím si, že sa nemáme v čom ponáhľať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy, vážení páni,
v tlači 229 sa uvádza, že možný nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, a to je dôvod, prečo by sa malo postupovať v súlade s § 89 ods. 1. Mám teda pre predkladateľa jednu jedinú otázku.
Vážené dámy, vážení páni, zákon o štátnom rozpočte sme schvaľovali 30. marca 1999. Dnes som podpisoval, overoval stenografické záznamy z tohto rokovania. Bola to práve príjmová časť štátneho rozpočtu, kde sme upozorňovali, že nebude možné bez zásadných zmien tieto príjmy dosiahnuť. Moja otázka znie - a predpokladám, že tieto veci nepochybne museli byť jasné už pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 -, prečo sme nepostupovali štandardným legislatívnym postupom, prečo sme museli počkať až do 1. júna 1999 a realizovať tieto veci v skrátenom legislatívnom konaní. Prirodzene, že analogicky sa to bude dotýkať viacerých legislatívnych úprav, ktoré majú vplyv predovšetkým na príjmovú časť štátneho rozpočtu.
Mne, žiaľ, zatiaľ z toho vychádza len jedno jediné východisko, že pokiaľ by sa eventuálne tieto legislatívne normy nepodarilo schváliť a považujem toto obdobie už za obdobie, keď je neskoro pristupovať k týmto veciam a bolo potrebné hovoriť o nich pri zákone o štátnom rozpočte, tak naozaj mi vychádza, že vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 1999 bol skutočne bianko šekom. A nakoniec, pán podpredseda vlády, vy ste to priznali, ak by sme postupovali v parametroch a v právnom stave, ktorý pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte existoval, tak fiškálny deficit ste odhadli na 40 mld. Sk, čo je pre mňa veľmi prekvapivé, keď 30. marca obhajujete návrh zákona o štátnom rozpočte v tých parametroch, ako bol predložený, a mesiac na to rozprávame o fiškálnom deficite 40 mld. Sk napriek tomu, že týmito legislatívnymi zmenami sa snaží súčasná vláda o reparáciu a takpovediac reparát vo svojej politike, tak napriek tomu sa nepribližujete vo svojich vyjadreniach k zákonom schválenému rozpočtovému schodku. Mám na mysli fiškálny deficit 15 mld.
Ak týmito reparáciami dosiahneme stav, že štátna kasa by mohla získať podľa predpokladaných odhadov 20 mld., predpokladám, že o tom ešte bude diskusia priamo pri prerokovaní samotných zákonov, tak napriek tomu uvažujete, že je reálna šanca dosiahnuť schodok pod 20 mld. Ak hovoríme pod 20 mld., tak ešte stále je to asi vzdialené tým rozpočtovaným 15 mld.
Takže v zásade sú to dve otázky. Prečo sme sa tomuto problému nevenovali už pri zákone o štátnom rozpočte alebo bezprostredne pred ním? A možno druhá otázka: Je zákon o štátnom rozpočte rešpektovaný vládou a je ambícia, aby sa schodok, ktorý je rozpočtovaný, udržal alebo sa budeme pohybovať v číslach 20, 40 alebo koľko miliárd Sk?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán podpredseda vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem znovu zdôrazniť a zopakovať, že prijatie tejto novely zákona je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo hospodárskym a národohospodárskym škodám jednoducho preto, že zníženie fiškálneho deficitu je nevyhnutným predpokladom zabránenia priamych aj nepriamych škôd, ktoré súvisia napríklad s tlakom na kurz slovenskej meny.
K otázkam, ktoré položil pán Maxon, chcem povedať po prvé, že je potrebné rozlišovať deficit všeobecnej vlády a deficit štátneho rozpočtu. Keď sme schvaľovali štátny rozpočet, hovorili sme o deficite štátneho rozpočtu vo výške 15 mld. Sk. Zároveň vláda predpokladala, že fiškálny deficit všeobecnej vlády bude 16 mld. Sk, ale nie je plne v rukách vlády, aký vysoký rozpočet je schválený mimo rozpočtových položiek verejných financií, akými sú Sociálna poisťovňa, fondy zdravotného poistenia, obce, mestá a tak ďalej. Takže v dôsledku týchto deficitne schválených rozpočtov súhrn fiškálneho deficitu podľa schválených rozpočtov, štátneho i mimorozpočtových, je 25 mld. korún.
Táto vláda prijíma opatrenia, aby sa riziko nárastu fiškálneho deficitu znížilo a toto je jedno z opatrení. A len jedno z nich, ďalšie prídu, boli už oznámené. Takže ak je otázka, či je štátny rozpočet rešpektovaný, samozrejme, že štátny rozpočet je rešpektovaný. Na druhej strane každý rok je to tak, pán poslanec Maxon ako bývalý minister financií vie, že rozpočet je jedna vec, je to predpoklad vývoja verejných financií, a skutočný vývoj je druhá vec. A práve preto, že skutočný vývoj sa odkláňal od predpokladaného, je potrebné aj toto opatrenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
v stručnosti treba doplniť rozpravu na tému skráteného legislatívneho konania tak, že pri prijímaní štátneho rozpočtu sa celkom jasne zo strany vlády deklarovalo, bolo povedané, že do konca júna budú dodatkové opatrenia k rozpočtu. Čiže v tomto nie je žiaden zvláštny rozpor, sú rozdielne len politické stanoviská medzi tým, čo povedal pán poslanec Maxon, a tým, čo povedala vláda. A teraz prichádzajú dodatkové opatrenia, aby tento rozpočet mohol byť zodpovedne napĺňaný podľa aktuálnej situácie. Keďže je preukázané ohrozenie, ako bolo uvedené pánom podpredsedom vlády, tak je celkom jasné, že je potrebné prijať skrátené legislatívne konanie. A po tomto mojom jednoduchom výklade predpokladám, že aj po slovách pána poslanca Maxona budú všetci poslanci hlasovať za skrátené legislatívne konanie.
Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, vyzývam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály. Platí to rovnako pre poslancov vládnej koalície, ako aj opozície. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so kráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Prosím, skúsme sa ešte raz prezentovať a hlasovať o návrhu na uznesenie.
Prezentovalo sa 64 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a prosím predsedov koaličných poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu do miestnosti určenej na zasadnutie poslaneckého grémia.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, tak ako sme ho prerokovali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 230, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 234.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Ivan Mikloš.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Predkladám návrh na zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív o 2 000 Sk na tonu. Tento návrh je jedným z krokov plnenia Národného programu prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu krajín Európskej únie, kde porovnanie sadzieb platných v Slovenskej republike s minimálnymi sadzbami podľa smernice EHS je uvedené v prílohe. Táto novela zákona by mala priniesť do štátneho rozpočtu dodatočné príjmy vo výške 0,3 až 0,4 mld. Sk, pričom v uvedenom návrhu je zapracované aj zvýšenie nároku na vrátenie časti zaplatenej spotrebnej dane z motorovej nafty pre poľnohospodárstvo z 8 500 na 9 000 Sk.
Z už uvedených dôvodov vás, pani poslankyne, páni poslanci, žiadam o podporu uvedeného návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím spoločného spravodajcu, aby informoval plénum Národnej rady o stanovisku gestorského výboru po rokovaní o tomto návrhu zákona vo výbore.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predkladaná novela zákona vychádza z potreby riešenia príjmovej časti štátneho rozpočtu. Účinnosť zákona v záujme jeho účelu je navrhnutá od 1. júla tohto roku.
V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 234 z 31. mája 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.
Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste o tomto bode programu otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Maxon a pán poslanec Delinga. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
poviem niekoľko slov k samotnej dôvodovej správe predkladanej tlače 230. Bol by som veľmi rád, pán podpredseda vlády, keby sme sa dokázali priblížiť k definícii, čo sú značné hospodárske straty, pretože pokiaľ pozorne čítam dôvodovú správu, tak uvažovaný prínos zo zvýšenej spotrebnej dane je predpokladaný vo výške 300 až 400 mil. Sk. Samozrejme, počíta sa s účinnosťou, predpokladám, od 1. júla 1999, súčasne však treba veľmi pozorne čítať aj v dôvodovej správe, a to považujem za pozitívne, že je tam uvedené, že je potrebné uvažovať s prehodnotením výdavkov verejnej konečnej spotreby a je potrebné uvažovať aj s prípadným znížením výnosu primerane k výške rozsahu prehodnotenia úrovne výdavkov štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku výnos môže byť dokonca nulový a predpokladám, že v súvislosti s možným priestorom pre racionalizačné opatrenia alebo úsporné opatrenia môžeme k tomuto stavu aj dospieť. V tom prípade by som ešte raz chcel zdôrazniť, že nebolo možné jednoznačne uplatniť § 89 ods. 1, lebo ak predpokladaný výnos za optimálneho stavu je odhadovaný na 300 až 400 mil. Sk, v konečnom dôsledku môže byť nulový. Tak potom opäť opakujem moju otázku: Čo predstavuje alebo aká kvantifikácia sa myslí pod značnými hospodárskymi škodami?
Okrem toho k samotnému textu by som ešte uviedol jednu skutočnosť. Samozrejme, rešpektujem aj čiastočne, poznajúc napríklad smernicu 92/81, myslím si, že je z roku 1992, o harmonizácii predovšetkým štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, ktorá bola niekoľkokrát novelizovaná, ale nakoniec treba podotknúť, že nemožno mať voči tomu námietky harmonizovať náš právny poriadok s krajinami Európskej únie. Vážené dámy a páni, ale táto harmonizácia sa v zásade robí za predpokladu, že pokiaľ sa zabezpečuje dynamika rastu nepriamych daní, tak súčasne sa významným spôsobom aspoň hovorí o znížení priamych daní. To v samotnej tlači 230 absentuje a nie je tu uvedený ani náznak, ako bude táto oblasť prípadne kompenzovaná predovšetkým v prospech podnikateľskej sféry znižovaním priamych daní.
V každom prípade som za harmonizáciu s Európskou úniou, nakoniec sa zaviazala k tomu aj predchádzajúca vláda a chce to realizovať aj súčasná vláda. Myslím si však, že je to možné realizovať len za predpokladu, že to bude mať pozitívny vplyv v tom dobrom zmysle slova na oblasť priamych daní. Zatiaľ stratégiu v tejto oblasti, stratégiu vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti nepoznáme. Zhrnuté a podčiarknuté, dámy a páni, ak sme teda odsúhlasili skrátené legislatívne konanie a kvantifikovali sme, alebo odvolávali sme sa na značné hospodárske škody, samotná tlač 230, pokiaľ si ju dobre prečítame predovšetkým v oblasti dôvodovej správy, hovorí niečo celkom iné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený podpredseda vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vláda sa rozhodla touto úpravou prikročiť v priebehu niekoľkých mesiacov k ďalšiemu zvyšovaniu odvodov z podnikov alebo právnických a fyzických osôb, ktoré používajú minerálne palivá a uhľovodíkové palivá a mazivá. Pre podnikanie v poľnohospodárstve je to veľmi striktný, dá sa povedať, drastický prístup v poslednom období, pretože všetci dobre vieme, akým spôsobom sa vyvíjajú nákladové položky v poľnohospodárstve a akým spôsobom sa vyvíjajú cenové, to znamená, odbytové položky za komodity alebo produkty, ktoré poľnohospodárstvo vyrába a predáva spracovateľom.
Nie je tak dávno, čo sme v Národnej rade pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok posudzovali práve vplyv štátneho rozpočtu a opatrení, ktoré sa dostávali k poľnohospodárom cez rôzne fondy na zníženie tzv. cenových nožníc alebo na zníženie dosahu nepriaznivých vplyvov, ktoré sa vyvíjajú v ekonomike národného hospodárstva, ale najmä v agrárnom trhu. Poľnohospodári od roku 1996 využívali inštrument, ktorý zaviedla vláda a schválil parlament, tým spôsobom, že dostávali časť spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív naspäť na základe toho, že si odkúpili tieto pohonné hmoty. A ten, kto sa takto zmluvne zaviazal si ich odkúpiť na základe osobitných žiadostí a predpisov, dostával spočiatku 7 500 Sk z časti spotrebnej dane z nafty a neskoršie sme v parlamente upravovali súvislosti s úpravou spotrebných daní na uhľovodíkové palivá a mazivá aj tento nárok na odpočet pre služby v poľnohospodárskej prvovýrobe. Môžeme povedať, že tým mali poľnohospodári jednak stanovený limit vo výške 1 400 mil. korún, ktoré mohli vyčerpať a s ktorými počítal štátny rozpočet cez daňové úrady na vratky za spotrebovanú naftu, a na druhej strane bol stanovený limit, ktorým sa vlastne vypočítavali jednotlivé nárokové sumy v príslušných prácach.
Treba povedať, že za rok 1996 týmto mechanizmom síce poľnohospodári nevyčerpali 1,4 mld. korún, ale vtedy bola stanovená len jedna miliarda. V roku 1997 to bolo 1,4 mld., z ktorej vyčerpali 1 193 mil. korún. V roku 1998 vyčerpali z tohto limitu zo spotrebnej dane 86,7 % tým, že sme už v poslednom období, keď sa zvyšovala v parlamente spotrebná daň, vlastne celú túto ťarchu premietli do vrátenia poľnohospodárom tým, že sme upravili sumu zo 7 500 korún na 8 500 korún.
Na rok 1999 v štátnom rozpočte je opätovne 1,4 mld., pričom k dnešnému dňu je výška spotrebnej dane 10 500 korún a vratka predstavuje 8 500 Sk za tonu. Veľmi dobre vieme, že aj minulý rok najmä v druhom polroku bol pre poľnohospodárov veľmi nepriaznivý, a teda aj nárokovaná suma 1,4 mld. sa ťažko mohla odčerpať, pretože poľnohospodári nespotrebovali toľko nafty, ako sa predpokladalo, lebo nemohli z objektívnych príčin uskutočniť všetky práce najmä v rastlinnej výrobe a najmä na východnom Slovensku.
V pripravovanom návrhu novely zákona sa uvažuje so zvýšením spotrebnej dane na sumu, ktorá je uvedená v tomto zákone, a vláda navrhuje upraviť vratku vo výške 9 000 Sk na tonu, čiže zvyšuje v podstate alebo, povedal by som, v tomto prepočte znižuje to zvýšené čerpanie spotrebnej dane z celkovej úhrady len približne na jednu tretinu. Dá sa povedať, zo zvyšovania dvoch korún za jeden kilogram navrhuje spätne poľnohospodárom vrátiť 50 halierov, lebo z 8 500 Sk na tonu navrhuje zvýšiť vratku na 9 000 Sk. To predstavuje pokles vratky z 81 % z doterajšieho čerpania na 68 %, čiže je to veľmi neústretový krok, ktorý v podstate bude znamenať v prepočte do nákladovej oblasti pre poľnohospodárov takýto dosah: Keď počítame, že poľnohospodári v roku 1998 vyčerpali 162 000 ton minerálnych olejov a palív a približne na tejto úrovni budú čerpať tieto pohonné hmoty aj v roku 1999, tak na druhý polrok tohto roku kalkulujem, že by to bola predstava o čerpaní 84 000 ton, čo vlastne pri zvýšení spotrebnej dane bude predstavovať väčšie náklady o 168 mil. korún pre poľnohospodárske podniky prvovýroby. Vplyv vrátenej časti, ktorú navrhuje vláda, predstavuje 42 mil. korún, čiže konkrétny dosah do nákladovej oblasti je zhoršenie o 126 mil. korún.
Osobne si myslím, že toto je neznesiteľné pri súčasnej situácii a keby sme v tomto parlamente nepristúpili k úprave v takej logike, že by sme tak ako v decembri minulého roku neupravili túto časť zvýšenia a nevrátili to spätne poľnohospodárom, tak tento dosah by poľnohospodári v žiadnom prípade nemohli kompenzovať ani v znížených nákladoch, ani vo zvýšených cenách, pretože vývoj v cenovej oblasti na agrárnom trhu je nepriaznivý. To znamená, že by poľnohospodárske podniky už zákonite z tohto pohľadu išli o 126 mil. korún do straty v tomto roku.
Čiže chcem povedať na záver toľko, že takto pripravený návrh na kompenzáciu pre poľnohospodársku prvovýrobu je nielen pre poľnohospodárov a poslancov v tejto Národnej rade, ale aj pre ostatných predstaviteľov či už poľnohospodárskej samosprávy, ale aj všetkých poľnohospodárov absolútne neprijateľný a v druhom čítaní budeme musieť pripraviť návrh, ktorý bude v plnej miere kompenzovať sumu zvýšenej časti spotrebnej dane z motorových palív a mazív.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády. Áno.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
veľmi stručne. K značným hospodárskym škodám treba povedať, že aj tie stovky miliónov, ktoré možno podľa pána poslanca nie sú značnou hospodárskou škodou, sú peniaze, ktoré osobne považujem za značnú hospodársku škodu. Okrem toho opatrenia majú význam nielen z hľadiska konkrétneho prínosu do štátneho rozpočtu, ale aj z hľadiska signálu, že sa idú prijímať opatrenia, ktoré znížia fiškálny deficit. Takže z tohto hľadiska o to viac ten signál tu celkom určite je.
Čo sa týka toho, že výnosy budú nulové, pretože prinesú aj zvýšenie nákladov, nemyslím si to, pretože som presvedčený, že rezervy v nákladovosti sú také, aby zvýšené náklady z titulu rastu tejto dane mohli byť utlmené vnútri aj v štátnej správe, aj v podnikateľských subjektoch.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Delinga, spomínal som, že ten návrh je na zvýšenie vrátenia nároku, on to potvrdil, z 8 500 Sk na 9 000 Sk. Nakoniec potvrdil, že v minulom roku nebola vyčerpaná celá suma, tak predpokladám, že toto zvýšenie umožní v rámci vyčlenenej sumy čerpať viac prostriedkov pre poľnohospodárstvo z tohto titulu, ako to bolo vlani. A musím povedať, že nemôžeme pristupovať v žiadnej oblasti, ani v poľnohospodárstve, logikou plnej kompenzácie zvýšených nákladov. Keby sme touto logikou išli, tak sa neprejaví žiaden efekt, žiaden úsporný efekt z hľadiska zníženia deficitu verejných financií, ktorý sme zdedili za posledné roky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Pán spoločný spravodajca si žiada krátke vyjadrenie.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
v tej širšej súvislosti je predkladaný návrh novely zákona jednou zo súčastí ozdravných opatrení vlády a treba pripomenúť, že to nie je len jeden krok, ale je to súbor mnohých krokov a je to rozložené v čase tak, že najprv treba urobiť nejakú sanáciu toho stavu, ktorý je pred nami. O tom sme diskutovali najviac. Potom jasné, že je nutné, aby to, čo je v programovom vyhlásení vlády, bola nejaká stabilizácia, makroekonomická stabilizácia, ale smeruje to k tomu hlavnému, a to k rozvoju, zvratu a rastu životnej úrovne. Čiže v týchto súvislostiach treba chápať aj túto čiastkovú novelu, ktorú práve preberáme v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Navrhujem uznesenie v takomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča na základe odporúčania gestorského výboru Národnej rade prijať uznesenie, ktorým Národná rada postúpi tento návrh do druhého čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Chcel by som podať ešte jeden návrh, keby sme mohli dnes prerokovať ešte body číslo 10, 11, 12 a 13. Ich prerokovaním by sme si vytvorili priestor na rokovanie výborov zajtra dopoludnia. V prípade, že by výbory prerokovali tieto návrhy zákonov v priebehu zajtrajšieho dopoludnia, pokračovali by sme rokovaním pléna o 14.00 hodine.
Ešte predtým prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán spoločný spravodajca na odporúčanie návrhu do druhého čítania.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prerušujem rokovanie 15. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.