Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Mám taký dojem, že pán poslanec sa dobre neoboznámil ani s platným zákonom o Štátnom fonde životného prostredia, ani s príslušnými vyhláškami a nariadeniami, podľa ktorých sa finančné prostriedky rozdeľujú. Samozrejme, že nie je jednoduché rozdeľovať, ale prečo neuvádzate, že určité nedostatky vznikli už v roku 1992, keď vtedajší minister životného prostredia a terajší pracovník ministerstva, ktorého si tam pán minister zobral, spolu s riaditeľom fondu dal záruky na pôžičky vo výške viac ako 900 mil. Sk. Z nich viac ako 113 mil. Sk nám strhli a to bol začiatok problémov, ktoré boli. A určite pán minister Tirpák už v roku 1992 rozdelil prostriedky, skôr než prišla naša vláda. Takže hovorte potom komplexne a hovorte aj o týchto prípadoch.
Rozostavanosť. Nikomu nemožno zabrániť, aby v obci stavali, aby začali, jeden rok je to nová stavba, ale na budúci rok už je to rozostavaná stavba. A je to v prvom rade vecou skutočne okresných úradov, aké poradie urobia a aké sa dajú dotácie.
Môžem vás ubezpečiť, pán poslanec, že som neporušoval zákon. Rada fondu je poradný orgán ministra a minister, samozrejme, mohol rozhodnúť, či dostane prvý, druhý a tretí nedostane. Často boli buď neúplné podklady, alebo tam proste niečo chýbalo, alebo napríklad preto, že neboli zabezpečené finančné prostriedky. Ja viem o tom, že celý proces zabezpečovania finančných prostriedkov nie je jednoduchý, ale rozpočet, ktorý sme pripravovali na budúci rok, počítal s tým, že sa nám podarí vymôcť pohľadávky, ktoré boli, tie boli vo výške, tak ako pani poslankyňa povedala, viac ako 700 mil. Sk. Takže keď si to pripočítate k plánovanému príjmu plus vymožiteľné pohľadávky, tak sme nič neprekročili. Okrem toho si treba uvedomiť, že v roku 1997 a...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce sa ešte niekto prihlásiť s faktickou poznámkou?
Ešte ako posledný pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predseda.
Keď som si pozrel zoznam obcí, ktorým boli pridelené prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia, v okresoch, kde poznám politické zastúpenie starostov, zistil som, že prideľovanie bolo podľa určitého kľúča. Keď jeden pán starosta namietal, kolegovia starostovia mu s úsmevom poradili, aby zmenil politické tričko. Mrzí ma takýto prístup a mrzí ma, že všade zostali len dlhy, ktoré súčasná vláda nemá ako vyrovnať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Chce vystúpiť pán minister?
Nech sa páči, pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ďakujem pekne za pripomienky a poznámky. V každom prípade si z toho zoberiem to, čo je platné, čo môže pomôcť fondu. Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré pripomienky v rámci rozpravy.
Pani poslankyňa Sabolová veľmi presne rozobrala čísla, takže čísiel sa už príliš dotýkať nebudem, a rozobrala vlastne aj politickú stránku celého problému, takže ani toho sa nebudem príliš dotýkať. Chcel by som zdôrazniť, že robíme veľmi podrobný prehľad aj na podnet Národnej rady Slovenskej republiky, resp. výboru, robíme veľmi podrobný prehľad, akým spôsobom boli udeľované, prideľované dotácie z fondu za celé obdobie, a budem sa to snažiť vyjadriť aj nejakým grafickým spôsobom, aby to nám bolo všetkým jasné, akým spôsobom tieto dotácie plynuli.
Druhá vec, ktorú pani poslankyňa Sabolová zdôrazňovala, že treba niečo robiť s pohľadávkami. Áno, rokujeme o tom, akým spôsobom sa dajú vymôcť pohľadávky, ale v každom prípade je pravda to, čo ste aj zdôraznili, pani poslankyňa, že v niektorých prípadoch to prakticky nejde a už musíme pristupovať k takým opatreniam, ktoré sú veľmi nepopulárne, a nevidíme ani istotu úspechu, a to je súdne vymáhanie alebo rozhodnutie o exekučnom vymáhaní. V každom prípade na tom pracujeme.
Na ďalšiu vašu poznámku, akým spôsobom by sa mali riešiť problémy s prípadným porušením zákona, môžem vás ubezpečiť, že Najvyšší kontrolný úrad začína pracovať v Štátnom fonde životného prostredia. Vývody, resp. závery Najvyššieho kontrolného úradu nám zrejme napovedia, aký postup by sme mali voliť do budúcnosti.
Chcel by som sa dotknúť toho, čoho ste sa mnohí dotkli. Aké množstvo, aký počet a komu boli pridelené tieto dotácie. Prosím vás, chcel by som k tomu povedať nasledovné: Samozrejme, každá obec, tak ako pán Mesiarik povedal, každej obce dobre padne, keď prídu dotácie a keď príde dotácia do obce, tak to je jedno, či je starosta za HZDS, alebo za akúkoľvek inú stranu, už tá dotácia by mala byť na úžitok všetkým ostatným. Ale treba tu povedať, že naozaj fond životného prostredia je len dodatkovým fondom, a to, že tieto dotácie zvýšili rozostavanosť, je jednoznačné. Aj to je jednoznačné, že keď sa podpísali zmluvy o prideľovaní dotácií, a pritom sa vedelo, že tie dotácie nie sú, tak z toho vznikajú vlastne najväčšie problémy. Jednotlivé obce začali stavať, aj keď majú na to nárok, ale s tým úmyslom a v dobrej viere, že majú podpísanú zmluvu so Štátnym fondom životného prostredia a že tie peniaze v roku 1998 dostanú. Tie peniaze v tom roku nedostali a možnože to dostanú, a nie som si istý, či sa ujde na všetkých aj v tomto roku. A tým, že rozostavali, jednoducho dochádza k materiálnym stratám. Toto je rozhodujúce.
Iná rozhodujúca vec je, čo má charakter tiež strategický, či bolo správne rozdeľovať na 1 300 akcií dotácie, alebo sa mali vybrať nejaké najdôležitejšie strategické akcie, povedzme 60, 100 alebo 150, kde by sa ukončili akcie. Toto sú všetko otvorené otázky, ktoré môj predchodca pán poslanec Zlocha riešil tým spôsobom, akým spôsobom riešil, a, samozrejme, bolo to v jeho právomoci, ale preto vznikajú tieto problémy. Tam je naozaj tá rozostavanosť veľmi vysoká a vznikla preto, lebo dostali obce prísľub od fondu životného prostredia.
Druhá vec, ktorú by som chcel poznamenať, že to poradie, pán poslanec Zlocha, nehnevaj sa, musím povedať, že to poradie nebolo dodržiavané vždy tak, ako boli dané požiadavky z okresov. To nie je celkom tak, ale to je tiež v tvojej právomoci, tak si rozhodol, ako si rozhodol. A nechcem sa púšťať do politických debát, ale naozaj to bolo tak, že sa nedodržiavalo poradie.
Ďalej by som ešte na záver chcel povedať, že napriek tomu, že situácia je takáto zlá, chceme pomôcť životnému prostrediu aj inými spôsobmi ako dotáciami, pretože tie dotácie zrejme ani v budúcnosti nebudú nejako narastať. Veľmi intenzívne rokujeme s rôznymi bankami, že by sme zabezpečili kapitál do obrátkovej časti fondu životného prostredia. Sú veľmi dobré vyhliadky na získanie kapitálu. Ale jednotlivé banky, napríklad Svetová banka požaduje štátnu záruku. Preto veľmi vítam rozhodnutie, resp. návrh Národnej rady, aby za Štátny fond životného prostredia sme mali štátnu záruku.
Ešte by som chcel povedať k dlhu, ako narastal. To je naozaj pravda, že v roku 1992 začal narasť. Bol už nejaký dlh, ale napriek tomu sa nemalo, podľa môjho názoru jednoducho sa nemal dopustiť nárast tohto dlhu až na 900 mil., pretože akokoľvek to budeme počítať, keď je človek kompetentný, tak nemohol očakávať, že naozaj 700 mil. korún pohľadávok príde na ten rok. A keby boli aj tie pohľadávky, tak aj tak je ten dlh viac ako 200 mil. korún. Aj keby hneď, keby bolo všetko ideálne a keby všetko prišlo do fondu, tak by ten dlh narástol. Toľko som si dovolil na okraj tohto materiálu uviesť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister povedal viacero vecí, ktoré bolo nevyhnuté tu povedať. A chcel by som zdôrazniť to, čo odznelo v príspevku pani poslankyne Sabolovej a zdôraznil to aj pán poslanec Mesiarik, aby sme chápali, že Štátny fond životného prostredia neznamená len riešenie akútnych problémov životného prostredia. Ako ste si všimli, väčšina týchto finančných prostriedkov išla na vidiek Slovenska a znamenala aj určitú zaistenú zamestnanosť na tom vidieku, kde v poslednom období zohnať pracovné miesto bolo veľmi ťažké. Mňa ako predsedu výboru zaráža, že v predchádzajúcom období do Štátneho fondu životného prostredia neprichádzalo viacej peňazí, že Fond národného majetku, tak ako bolo pôvodne navrhované, neprideľoval tie prostriedky, pretože som presvedčený, že tieto prostriedky by boli využité aj na tie účely, ktoré som spomenul, aj na zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie životného prostredia.
Otázka dotácií, ktoré boli pridelené v predchádzajúcom období, a ako spomínal bývalý minister Zlocha, že už v 1992 bol začatý nejaký schodok, vlastne nás nútila k tomu, aby sme sa začali zaujímať aj o iné zdroje finančných prostriedkov, ako sú štátne dotácie. Pretože ako boli v predchádzajúcom období tieto peniaze rozdeľované? Bolo tu už povedané, stali sa nástrojom na presadzovanie určitých politických záujmov, a dokonca by som povedal, aj na určitý politický nátlak na starostov obcí, aby prijímali také alebo onaké stranícke tričko.
Preto v spolupráci s ministerstvom životného prostredia v tomto období Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody hodne robí na tom, aby bol sprevádzkovaný obrátkový fond Štátneho fondu životného prostredia, ktorý by neprideľoval dotácie, ale ktorý by prideľoval úvery obciam za prijateľné úroky. To znamená, že by išlo o prostriedky, ktoré by bolo nevyhnuté aj vrátiť a tam by už, samozrejme, oveľa, oveľa nemej záležalo na tom, či ten-ktorý starosta je v tej politickej strane, pretože to vracanie úverov a vracanie tých peňazí by nebolo viazané len na jedno volebné obdobie a stratila by sa tá závislosť, ktorú dosiaľ starostovia obcí pociťovali.
Z nášho hľadiska ako výboru pre životné prostredie je veľmi dôležité, aby sa vrátila disciplína do prideľovania týchto prostriedkov. A mňa, poviem otvorene, zaujala na vystúpení pána ministra aj jedna podstatná a dôležitá časť prejavu v tom zmysle, že napriek tomu, že v predchádzajúcom období prideľovanie nebolo, ako sa hovorí, vždy čisté a že dochádzalo k porušovaniu aj poradia, ktoré bolo stanovené na jednotlivých okresných úradoch, a to je fakt, tak minister životného prostredia neporušil záväzky, ktoré dal bývalý minister životného prostredia, a môžeme obciam povedať, že pokiaľ ich žiadosti majú všetky náležitosti a sú adekvátne, tak budú podľa možností, tak ako budú vlastne finančné prostriedky do štátneho fondu prichádzať, budú aj tieto akcie vyfinancované. Treba zároveň povedať aj to, že to bude na úkor tých obcí, ktoré majú tiež akútne požiadavky, ale, žiaľbohu, v tomto roku ministerstvo, tak ako bolo povedané, jednoducho, ak chce seriózne postupovať, nemôže tieto žiadosti prijať.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
O uznesení k tomuto bodu budeme hlasovať potom spoločne o uzneseniach k bodu 19 až 23.
Ideme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh, ktorý vypracoval zahraničný výbor, bol rozdaný ako tlač 209. Súčasťou materiálu je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím predsedu zahraničného výboru Petra Weissa, aby materiál uviedol.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
máte pred sebou Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Po viacerých diskusiách v zahraničnom výbore, ale aj po konzultáciách s predsedami ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po konzultáciách s právnikmi, ktorí sú v Národnej rade Slovenskej republiky, predkladáme upravené smernice o uskutočňovaní ciest. Keďže máte predloženú písomnú dôvodovú správu, nechcem sa opakovať, poviem iba dve veci.
Tou prvou zmenou v smernici je to, že nerozhoduje, ako to bolo v minulom funkčnom období, o všetkých cestách predseda Národnej rady, ale predseda Národnej rady pre niektoré cesty dal kompetenciu rozhodovať svojmu podpredsedovi, ktorý má na ten účel vytvorenú komisiu. Ďalie zmeny, ktoré v smerniciach sú, sa týkajú istej úspornosti. Je tu tlak na zvýšenie efektívnosti zahraničných ciest a na úspory pri nákladoch na zahraničné cesty. Keďže tento návrh smerníc bol široko diskutovaný na rôznych fórach, verím, že nájde podporu, a predpokladám, že k nemu budú iba minimálne pripomienky.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Prosím teraz poslanca pána Árpáda Duku-Zólyomiho, aby informoval o prerokovaní návrhu vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladaný návrh Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač 209, sa opiera o odsek 3 § 4 zákona číslo 120/1993 Z. z. a odseky 1 a 2 § 2 zákona číslo 119/1992 Zb. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 5. mája 1999 riadne prerokoval predložený návrh, dôvody a prijal platné uznesenie číslo 34.
Počas prerokovania vo výbore pán poslanec Augustín Marián Húska navrhol doplniť odsek 1 článok 4, tak ako je uvedené v prílohe k uzneseniu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 34. Odporúčam, aby sa o tejto pripomienke hlasovalo samostatne.
Čo sa týka predloženého návrhu smerníc, táto úprava je pre budúcnosť a navyše táto úprava pokračuje v zrovnoprávňovaní vzťahov medzi poslancami a funkcionármi Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver musím konštatovať, že podľa rokovacieho poriadku priložený návrh na prijatie uznesenia spĺňa všetky kritériá, ktoré sa naň kladú, preto odporúčam, aby po ukončení rozpravy sa o ňom hlasovalo.
Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Mesiarik. Ešte niekto? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.
Jediný ústne prihlásený je pán poslanec Mesiarik. Máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne, poslanci,
budem veľmi stručný. Chcel by som dať do pozornosti iba jediný problém. V podstate súhlasím v plnom rozsahu so zásadami. Zakladajú určitý poriadok, určitý systém. Dúfam však, že v článku 4 v bode 2, kde sa navrhuje, aby zahraničné pracovné cesty, ktoré predkladajú predsedovia výborov, boli predložené na odsúhlasenie predsedovi zahraničného výboru, že je to buď preklep, alebo sme sa dobre nedohodli. Myslím si, jednak je v rozpore s článkom 6, kde je to ošetrené jednoznačne, že naše návrhy dostane pán predseda na posúdenie, stanovisko pripraví pre predsedu Národnej rady. V takom prípade by bolo potrebné túto dvojku vypustiť, ak by tam mala ostať, navrhujem slovo "odsúhlasenie" zmeniť na "vyjadrenie".
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce vystúpiť po rozprave pán poslanec Weiss?
Nech sa páči.
Poslanec P. Weiss:
Pán poslanec Mesiarik vlastne konštatoval vo svojom návrhu prax, ktorá v skutočnosti sa aj uplatňuje, pretože vyjadrenie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady nie je konečné. O tom, či sa má v navrhovanom rozsahu cesta uskutočniť, rozhoduje podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Takže súhlasím s tým, aby sme tam dali to slovíčko "vyjadruje".
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Duka-Zólyomi, chcete vystúpiť? Nie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme pristupili k hlasovaniu o uzneseniach pod bodmi 19, 20, 21 a 23. Môžeme začať odzadu, keď už je pán poslanec za rečníckym pultom.
Nech sa páči, uveďte hlasovanie k bodu 23, ktorý sme pred chvíľou prerokovali. Budeme hlasovať o uznesení k návrhu smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady.
Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
V rozprave vystúpil jeden poslanec, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. V zmysle ods. 1 § 37 rokovacieho poriadku budeme hlasovať najprv o tom návrhu, ktorý je v prílohe predloženého materiálu. A potom by sme hlasovali o tom návrhu, čo podal pán poslanec Mesiarik.
Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu, ktorý je v materiáli. Každý má v prílohe materiál k tlači číslo 209.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o tomto návrhu, ktorý uviedol pán poslanec Duka-Zólyomi.
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Húsku.
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán poslanec.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mesiarik. Tento návrh znie, aby sme v odseku 2 článku 4 nahradili slovo "odsúhlasenie" slovom "vyjadrenie".
Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mesiarika.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalej hlasovanie.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Všetko sme vyčerpali, viac návrhov nemáme. Pán predseda, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Každý má návrh uznesenia, keď treba, prečítam ho.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o uznesení, ktoré máte v tlači s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol schválený, pokiaľ ide o návrh pána poslanca Mesiarika.
Prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o uznesení ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme uznesením Národnej rady Slovenskej republiky schválili návrh Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán poslanec.
Budeme hlasovať o ďalšom návrhu uznesenia k bodu 19.
Prosil by som pána poslanca Šimka.
Ideme hlasovať o uznesení na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a EZVO a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou, ktorú máte ako tlač 189.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte toto hlasovanie.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni poslanci,
vzhľadom na to, že v rozprave v druhom čítaní nevystúpil nikto, neboli podané žiadne ďalšie podnety, prečítam vám návrh uznesenia, ktorý znie takto:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 1999
A. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a
B. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou."
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia schválili.
Ďalej budeme hlasovať o uznesení na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale.
Nech sa páči, pán poslanec Muránsky, uveďte hlasovanie k bodu 20.
Poslanec P. Muránsky:
Pán predseda, keďže v rozprave nedošlo k pozmeňujúcim návrhom, prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatom na Deviatom stretnutí strán v Montreale:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale."
Prosím, dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili.
Ďalej budeme hlasovať o uznesení k bodu o prideľovaní a používaní finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998.
Nech sa páči, pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 1999 k informácii o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač číslo 180):
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie informáciu o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač 180),
B. odporúča vláde Slovenskej republiky v súlade s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2000 prevziať štátne záruky na Štátny fond životného prostredia."
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako bod dvadsaťdva programu 14. schôdze sme mali prerokovať správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998.
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu požiadal, aby sa o tomto bode rokovalo na záver schôdze. Čiže po šestnástom, keď sa vráti zo zahraničnej cesty. Pretože dnes schôdza Národnej rady končí, odporúčam, aby sme hlasovaním Národnej rady schválili preradenie tohto bodu na júnovú schôdzu.
Vážené panie poslankyne, budeme hlasovať o tomto mojom návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu prerokujeme na júnovej schôdzi.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zostali nám posledné dva body programu 14. schôdze Národnej rady, to znamená hodina otázok a interpelácie. Ja som poprosil členov vlády, aby na pol jedenástu skúsili prísť do Národnej rady, aby sme prerokovali interpelácie a potom o 14.00 hodine ako posledný bod hodinu otázok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k bodu interpelácie a potom o 14.00 hodine by sme prerokovali bod hodina otázok a týmto by 14. schôdza bola skončená.
Nech sa páči, pán podpredseda, riaďte ďalej schôdzu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým sú
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. marca 1999
a ktoré ste dostali ako tlač číslo 207.
Skôr ako udelím slovo poverenému prihlásenému rečníkovi do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, ktorí máte predložené odpovede členov vlády na interpelácie, aby ste vo svojich vystúpeniach vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam.
Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 207 nachádza.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa preto všetkých poslancov, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Oberhauser a pani poslankyňa Belohorská, ďalej pán poslanec Delinga. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
chcem sa vyjadriť k odpovediam na interpelácie, ktoré som podávala a ktoré sú v tlači číslo 207 pod bodmi 22 až 30. Budem ich zhŕňať, pretože sú pre jednotlivých členov vlády a chcem teda vždy osloviť toho-ktorého člena vlády ohľadne viacerých interpelácií, odpovedí na interpelácie.
Interpelácia pod bodom číslo 22 a číslo 27 bola daná na pána premiéra. S obidvoma interpeláciami nie som spokojná, pretože sú úplne odťažité a povrchné. Nežiadam však doplnenie odpovedí, pretože aj tak by to bola strata času. Pôsobím v tomto parlamente sedem mesiacov, mala som už na pána premiéra viacero interpelácií, aj viacero otázok. Žiaľ, ešte ani raz som nepočula z jeho úst zodpovedajúcu odpoveď. Myslím si, že tak by to bolo i v tomto prípade, dostať od neho serióznu odpoveď zrejme nie je možné, je to nad jeho sily.
Čo sa týka ďalšej interpelácie číslo 23 na podpredsedu vlády pána Csákyho. Nie som spokojná s odpoveďou, ale taktiež nevyžadujem ďalšiu odpoveď, pretože pripravím si novú interpeláciu, pretože v rámci dodatočnej odpovede nie je možné zodpovedať na to, v čom som pána podpredsedu interpelovala. To isté sa týka aj interpelácií číslo 25 a 29, ktoré boli tiež smerované na pána podpredsedu vlády Csákyho.
Interpelácia číslo 24 na pána ministra Ftáčnika. Dá sa povedať, že nebola odpoveď vôbec zameraná na to, čo som sa pýtala. Čiže ja si dovolím potom povedať znovu tú istú interpeláciu.
Interpelácia číslo 26 na pána ministra Palacku. Interpelácia ma uspokojila až na jedno prekvapenie, že pán minister v odpovedi priznal, že on sám ešte nevie, aké finančné prostriedky sa budú musieť vynaložiť na výstavbu mosta, čo som sa ho vlastne medzi iným tiež pýtala, a že teda sa musia k tomu urobiť zodpovedné štúdie, čo mi je samozrejmé. Ale ja som predpokladala, že tie zodpovedné štúdie boli urobené ešte predtým, ako sa dal takýto prísľub. Pretože je divné dať prísľub predtým, ako viem, aké finančné prostriedky sa musia vynakladať. Pretože finančné prostriedky na výstavbu diaľnic sú, samozrejme, v inom balíku, tak ako mi pán minister povedal, ale mohli by sa ušetriť pri výstavbe tohto mosta Štúrovo - Ostrihom a mohli by sa doplniť do balíka na diaľnice, čo podľa môjho názoru by bolo oveľa rozumnejšie.
K interpelácii číslo 28 na pána Ftáčnika, kde som ho interpelovala, že ministerstvo dalo vytlačiť, alebo podarilo sa mu dať vytlačiť veľké percento chybných dvojjazyčných vysvedčení. V odpovedi som sa od pána ministra dozvedela, že som si tie čísla vymyslela. Pán minister, nevymyslela som si tie čísla. Tie čísla vychádzajú z listu vášho generálneho riaditeľa sekcie základných a stredných škôl pána Galbavého. Ten list je z 20. januára 1999. Môžete si ten list prečítať a na základe toho uvidíte a na základe porovnania, koľko vysvedčení sa tlačí, uvidíte, že tie moje údaje boli správne. Takže obviňovať niekoho z toho, že vychádza z vymyslených čísel, to je to najľahšie. Najprv si treba skontrolovať a potom o tom treba hovoriť.
Posledná interpelácia pod bodom číslom 30, znovu na pána ministra Ftáčnika, kde som ho interpelovala o liste 22 pedagógov z Gymnázia v Galante - maďarského gymnázia, ktorí vyzývali riaditeľku, aby odstúpila, pretože nemá morálne právo byť riaditeľkou, pretože podpisovala jednojazyčné vysvedčenia. Na to mi pán minister odpovedal, s čím, samozrejme, nemôžem byť spokojná, že on ako minister nemôže zasahovať do personálnych otázok. To mi je úplne jasné, na to ma netreba upozorňovať. Ale v kompetencii ministra je informovať sa, keď vznikne zvláštny stav v rezorte, a to sa týka aj základných aj stredných škôl, a informovať sa o tom, ako sa tento stav rieši. Pán minister povedal v odpovedi, že o tomto liste nie je informovaný. Keďže z interpelácie sa už o tom dozvedel, dúfam, že sa dal informovať o danom stave a že zistil, ako sa s týmito pedagógmi naloží, pretože, títo učitelia dali verejne najavo, že si nemienia ctiť zákony Slovenskej republiky, a takíto pedagógovia nemôžu predsa vychovávať naše deti. Žiaľ, pán minister tu nie je, takže mi na to nemôže odpovedať. Budem nútená to ešte raz dať do interpelácie. Ale s takouto odpoveďou nemôžem vyjadriť súhlas.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
ctená vláda,
panie poslankyne, páni poslanci,
interpelácia, ktorú som predložil pod číslom 1, je interpelácia adresovaná na pána ministra Koncoša. Treba povedať, že, žiaľ, nie je prítomný, ale pre pamäť do zápisu chcem upozorniť, že interpelácia neodpovedá na to, čo som sa pýtal, keďže ide o diskrimináciu Poľovníckej spoločnosti Hubert a v odpovedi je napísané, že táto spoločnosť mala odobranú licenciu alebo odobratý súhlas činnosti. Táto spoločnosť v roku 1994 neexistovala, preto nemohla mať odobratý súhlas. Čiže pánovi ministrovi pripravili jeho úradníci chybné podklady. A takisto teraz predložila všetky doklady na to, aby mohla byť registrovaná, čo sa, žiaľ, nestalo, a odvoláva sa na minulosť, čo nie je založené na pravde. Čiže žiadam ďalej, aby pán minister Koncoš vec prešetril v súvislosti so žiadosťou Poľovníckej spoločnosti Hubert a aby riešil veci tak, aby ju nepoškodzoval a umožnil jej konať činnosť v zmysle pravidiel a zákona, ako to požaduje.
Interpelácia číslo 2 bola zameraná na problematiku drevospracujúceho priemyslu a upozorňoval som pána ministra Koncoša, že situácia je v tejto oblasti taká veľmi kritická, že dôjde k zatváraniu drevárskych fabrík pre nedostatok dreva. Jeho odpoveď je taká, že to zrejme spracovateľským firmám nepomôže, keďže sa len konštatuje množstvo problémov, ktoré sú okolo toho, ale nie je vlastne urobený záver, ktorý by bol riešením na zlepšenie situácie v zabezpečovaní proste výroby v drevárskych fabrikách. A keď tieto zavrú, spôsobí to ďalšie zvýšenie nezamestnanosti na Slovensku, na čo upozorňujem ďalej dôrazne, aby sa v tomto konalo, aby sa prijali predstavitelia drevospracujúceho priemyslu na Slovensku, aby sa s nimi rokovalo o vyriešení tohto problému a prijali sa účinné opatrenia.
Obdobne z analýzy okolo prípadu Bukózy Vranov, ten záver vlastne neukazuje, prečo sa neinkasovalo od Bukocelu, a. s., Hencovce 200 mil. korún, ktoré založili na pokrytie svojej dlžoby, ale ďalej sa vytvárajú splátkové kalendáre a jednoducho vec nie je uzavretá. Čiže aj v tejto veci by som chcel poprosiť pána ministra, aby obidve záležitosti znovu prešetril a prijal účinné opatrenia.
Tretia interpelácia pod bodom číslo 3 je adresovaná na pána ministra zdravotníctva Šagáta a je zameraná na také dva problémy, ktoré som žiadal, aby dal k nim stanovisko, a to je 32-hodinová služba lekárov v zdravotníckych zariadeniach, ktorí nepretržite musia takto pracovať. A druhá taká vec, pri ktorej nie som spokojný s odpoveďou, je, ako bude riešené v rekreačných oblastiach proste obslúženie tých pacientov, ktorí nie sú zapísaní u príslušného lekára, čiže tento lekár nemá zaplatenú svoju prácu, keď ošetrí turistov, ktorí sú v rekreačných centrách.
V prvom prípade pán minister odpovedá, že táto služba je len pracovnou pohotovosťou, čo nemožno prijať, lebo napríklad u požiarnikov by potom pracovná pohotovosť bola stále a vôbec by ich potom nebolo treba platiť, keď sú v robote. Tu totiž lekári musia fyzicky nastúpiť do práce a musia celých tých 32 hodín vlastne pracovať. Aj keď niekedy ošetrujú pacienta a niekedy neošetrujú pacienta. Čiže nie je možné považovať túto činnosť ako pracovnú pohotovosť, lebo v takom prípade by mohli pokojne sedieť doma a prísť len na zavolanie k ošetrovaniu pacienta. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka, že vôbec tento problém nie je riešený ani vo vzťahu k súkromným lekárom, pretože súkromní lekári predsa nepodliehajú okresnej nemocnici, a preto tento vzťah nemožno charakterizovať ako vzťah upravený Zákonníkom práce, ako to tu cituje pán minister, ale tu musí vzniknúť vzťah, ktorý by bol riešený prostredníctvom poisťovní a toto v danej situácii riešené nie je. Čiže obidve odpovede sú nedostatočné.
A ďalej sa obraciam s požiadavkou na pána ministra Šagáta, aby v tejto veci konal, aby pripravil legislatívne návrhy riešenia týchto problémov. Takisto v tom prípade ošetrenia pacientov v rekreačných oblastiach, ktoré nepatria pod príslušného lekára, sa hovorí, že bude prijatý cenový výmer s účinnosťou od 1. apríla. Vážené dámy, vážení páni, 1. apríl dávno bol, cenový výmer nebol prijatý. Čiže pán minister tvrdí niečo, čo sa vlastne nestalo.
Štvrtá interpelácia pod číslom 4 je adresovaná na pána ministra vnútra Pittnera, v ktorej sa obraciame na neho s požiadavkou, aby vyčíslil, koľko ľudí bolo odvolaných z funkcií na okresných a krajských úradoch a koľkým bola daná výpoveď. Pán minister odpovedal, že výpovede neboli dané žiadne, a vyčíslil, koľko bolo ľudí odvolaných na jednotlivých okresných a krajských úradoch. My sme si urobili svoju analýzu a ubezpečujem pána ministra, že jeho podklady sú zlé. Podľa našich informácií napríklad došlo k odvolaniu trebárs v okrese Banská Bystrica, došlo k výpovedi jedného vedúceho pracovníka z okresného úradu a takisto na Okresnom úrade v Šali.
My spracujeme podrobnú analýzu o tom, že naozaj došlo k vyhodeniu ľudí z práce na základe príslušnosti k politickej strane a upozorníme a budeme žiadať znovu pána ministra Pittnera, aby v tomto smere prijal účinné opatrenia, lebo nie je adekvátne zdôvodnenie, že on nemá kompetenciu nad krajskými a okresnými úradmi, že ony rozhodujú vo svojej kompetencii. On dal prísľub vo výbore pre obranu a bezpečnosť, že ľudia nebudú vyhadzovaní z práce, a tu sa koná v rozpore s jeho ubezpečením pred schvaľovaním programu vlády Slovenskej republiky.
Pod číslom 5 je uvedená interpelácia v súvislosti s financovaním rekonštrukcie historického centra v Banskej Štiavnici, na ktoré mi odpovedala pani ministerka Schmögnerová v tom zmysle, že bola poskytnutá suma 11,1 mil. na rekonštrukciu historického jadra v Banskej Štiavnici. Ďakujem za túto odpoveď. V druhej časti ma však upozorňuje, že ministerstvo výstavby a verejných prác má v kompetencii finančné prostriedky na výstavbu bytov. Na základe toho sa obrátim s interpeláciou ešte aj na pána ministra príslušného rezortu, aby odpovedal, ako to bolo, ako je to v prípade Banskej Štiavnice.
V interpelácii číslo 6 som interpeloval pána predsedu vlády, pána Dzurindu, v súvislosti s financovaním riešenia problémov gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi na východnom Slovensku, pretože uznesením vlády bolo zrušené predošlé uznesenie, ktorým sa odobrali týmto cirkvám finančné prostriedky na dostavbu chrámov a toto zostalo ako problém neriešený. Viete, že je to krivda z minulosti. Iste, ja som ani netvrdil, ako mi odpovedá pán predseda vlády, že oni za to nemôžu. Iste, táto vláda nemôže za to, že došlo k týmto krivdám, to beriem, ale, žiaľ, jeho odpoveď je nekonkrétna, vlastne nepovedal, koľko finančných prostriedkov a ako bude doriešená táto vec. Preto by som chcel poprosiť pána predsedu vlády, aby vec ďalej sledoval a aby riešil tieto veci tak, aby sa mohli usporiadať vzťahy medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou tak, aby neboli napätia v tej oblasti medzi veriacimi a aby sme naozaj to, za čo nás v zahraničí chválili, že sme vyriešili tento komplikovaný problém, ktorý nám zostal z komunistickej totality, aby naozaj vyriešený bol.
Čiže v prípade, keď zistím - obrátil som sa na vedenie týchto cirkví, na otca biskupa Hirku a na metropolitu Nikolaja -, keď budem zisťovať ďalej, že tieto veci sa neriešia, znovu budem interpelovať pána predsedu vlády.
Ďakujem vám za pozornosť.