Čtvrtek 13. května 1999

Tretí deň rokovania

14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

13. mája 1999

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram tretí rokovací deň.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Baco, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Schuster, pán poslanec Šepták a pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

Pokračujeme v rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.

Máte to ako tlač 189.

Minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľudovít Černák sa uvedenia návrhu vlády včera vzdal.

Prosím pána ministra, aby zaujal miesto.

Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmenou uvedených protokolov.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Šimko:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené dámy a páni poslanci,

dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou a so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu v druhom čítaní (tlač 189).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 204 zo dňa 27. apríla 1999 pridelil návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 10. mája 1999, pričom ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh dňa 11. mája 1999. Správu gestorského výboru, vážené dámy a páni poslanci, máte k dispozícii ako tlač číslo 189a. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou a zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskej republikou a Európskym združením voľného obchodu.

Teraz mi dovoľte, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou

Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou."

Teraz, vážený pán predseda, by som prosil, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nikto.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce sa vyjadriť na záver pán minister? Nie.

Pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

Teraz budeme pokračovať rokovaním o ďalšom bode rokovania 14. schôdze a o tomto bode, ktorý sme absolvovali, budeme hlasovať neskoršie.

Nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale.

Návrh ste dostali ako tlač 185. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 185a, súčasťou ktorej je aj uznesenie Národnej rady.

Návrh vlády uvedie minister životného prostredia pán Miklós.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister životného prostredia SR L. Miklós:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

predkladám materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale.

Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, a jeho Londýnskeho a Kodanského dodatku. Realizáciou týchto zmlúv sa rieši jeden z najvážnejších globálnych environmentálnych problémov - poškodzovanie ozónovej vrstvy ľudskou činnosťou.

Na základe zhodnotenia situácie v plnení úloh vyplývajúcich z protokolu a jeho dodatkov zmluvné strany na Deviatom stretnutí strán protokolu v Montreale v roku 1997 prijali ďalší dodatok. Tento dodatok k článku I ukladá stranám, aby zakázali dovoz a vývoz metylbromidu z a do štátov, ktoré nie sú stranami protokolu. Ďalej zakazuje stranám, ktoré nedodržujú zákaz výroby po stanovenom termíne, vývoz použitých a recyklovaných a regenerovaných látok. Okrem toho tento článok ukladá povinnosť stranám protokolu zaviesť licenčný systém na dovoz a vývoz kontrolovaných látok do 1. januára 2000.

Zo zhodnotenia situácie v právnom poriadku Slovenskej republiky vyplýva, že prijatím zákona číslo 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sú vytvorené všetky predpoklady na ratifikáciu Montrealského dodatku k Montrealskému protokolu Slovenskou republikou.

Vzhľadom na túto skutočnosť uplatnenie Montrealského dodatku si nevyžiada prostriedky zo štátneho rozpočtu a ani neovplyvní podnikateľskú sféru.

Spomenutý zákon v § 4 upravuje licenčné konanie na dovoz a vývoz látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a v § 11 je upravený zákaz vyvážania a dovážania všetkých kontrolovaných látok, teda aj metylbromidu do a z nesignatárskych štátov. Do 26. apríla tohto roku ratifikovalo Montrealský dodatok 11 strán protokolu. Ratifikácia tohto dodatku v krátkom čase bude svedčiť o tom, že Slovenská republika venuje tomuto globálnemu problému patričnú pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pre toto vás prosím o vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Petra Muránskeho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedeného dodatku protokolu.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Muránsky:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutého v spoločnej správe k tomuto návrhu (tlač 185a).

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslo 43 zo dňa 11. 5. 1999.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 201 z 23. apríla 1999 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť obidva výbory.

Pán predseda, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale (tlač 185) v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dodatku Montrealského protokolu o látkach schváliť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programe za skončenú.

Chce na záver vystúpiť pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sme potom o bodoch 19, 20, 21, 22 a 23 hlasovali naraz.

Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 14. schôdze, ktorým je

informácia o prideľovaní a používaní finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998.

Informáciu ste dostali ako tlač 180. Správu o výsledku prerokovania materiálov vo výboroch máte ako tlač 180a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Dávam slovo pánu ministrovi Miklósovi a prosím ho, aby informáciu uviedol.

Nech sa páči, pán minister.

Minister životného prostredia SR L. Miklós:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

uvedený materiál predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 17. marca 1998, ktoré vyplynulo z požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky číslo 945 zo 6. februára 1998 po prerokovaní zákona číslo 69/1998 Z. z. o Štátnom fonde životného prostredia.

Materiál obsahuje zdroj príjmu fondu na rok 1998, ako i kritériá a priority stanovené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na rok 1998.

Materiál bol prvýkrát do vlády aj Národnej rady Slovenskej republiky predložený za I. polrok 1998, preto sa v plnom rozsahu zaoberá dotáciami v II. polroku 1998.

V ďalšej časti materiálu je prehľad poskytnutých dotácií na I. polrok 1998, ako aj stručné vysvetlenia, ako prišlo k prekročeniu množstva finančných prostriedkov v roku 1998.

Materiál obsahuje množstvo a výšku požadovaných prostriedkov na II. polrok a zároveň množstvo poskytnutých dotácií a ich výšku, ako i výšku poskytnutých, ale nezabezpečených prostriedkov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po oboznámení sa s deficitom prostriedkov vo fonde som sa rozhodol, že prostriedky poskytnuté v roku 1998 bude možné čerpať v súlade s tvorbou zdroja príjmu fondu celý rok 1999 a zároveň som sa musel rozhodnúť aj o tom, že v roku 1999 nebudú predkladané žiadosti o poskytnutie dotácie, pretože jednoducho tam prostriedky nie sú.

Súčasťou materiálu je aj zoznam akcií, na ktoré boli poskytnuté dotácie v II. polroku 1998.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento materiál a túto správu som už podával niekoľkokrát. Verím, že všetci ste dostatočne oboznámení s obsahom a so situáciou vo fonde, preto by som vás prosil, aby ste ju vzali na vedomie a vyslovili súhlas s touto informáciou.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pekne, pán minister.

Prosím predsedu výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslanca Ladislava Ambróša, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady.

Nech sa páči.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní informácie o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač 180) informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto materiálu obsiahnutom v spoločnej správe (tlač 180a), ktorú máte predloženú pred sebou.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač 180a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pod číslom 42 zo dňa 11. mája 1999.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 178 z 8. apríla 1999 pridelil informáciu o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet, menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Obidva výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh pridelený.

Informáciu o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky obidva výbory zobrať na vedomie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, výbor mal viaceré požiadavky na ministra životného prostredia Slovenskej republiky a na ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré máte v uznesení výboru číslo 38 a tvorí prílohu spoločnej správy. Súčasne výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby odporučil vláde Slovenskej republiky v súlade s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2000 prevziať záruky za Štátny fond životného prostredia.

O tomto prosím po rozprave hlasovať.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

Poslankyňa M. Sabolová:

Vážený pán predseda,

ážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

chcela by som v krátkosti zareagovať na materiál, ktorý je prvýkrát predkladaný do Národnej rady, aby sa aj samotná Národná rada zaoberala prideľovaním a použitím finančných prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia. Je na škodu veci, že je to len za obdobie posledného II. polroka 1998 a že sa nezaoberáme čerpaním Štátneho fondu životného prostredia za celé minulé volebné obdobie, za rok 1994 až 1998. Bol by to, myslím, veľmi zaujímavý pohľad.

Myslím, že výbor pre životné prostredie sa bude zaoberať touto problematikou, ak nie ako celok výbor, ale poslanci, ktorí sme v tomto volebnom období boli v parlamente a mali sme možnosť sledovať prideľovanie dotácií zo Štátneho fondu životného prostredia.

Nemám pripravené žiadne písomné vystúpenie, ale nedá mi nevyjadriť sa k niektorým bodom, ktoré v tejto správe sú, a zvýrazniť a aj upozorniť poslancov na postoj, akým spôsobom sa prideľovalo a akým spôsobom sa rozhodovalo o týchto prostriedkoch.

Štátny fond životného prostredia predpokladal v roku 1998, tak ako to máte v správe, príjem cca 930 mil. korún. Čiže je to príjem, ktorý je možné rozdeliť, plus to, čo pridelíme zo štátneho rozpočtu do Štátneho fondu životného prostredia.

Každým rokom sa dávajú isté priority, v minulom roku bola priorita zabezpečenie neškodlivej pitnej vody s preferovaním ukončenia rozostavaných stavieb. Moja skúsenosť počas štvorročného obdobia bola, že hlavne v poslednom období sme začali nové stavby a nedokončovali sme rozostavané stavby, čo je na škodu veci, pretože vieme, že rozostavaná stavba chátra a čím ďalej tým potrebuje väčšiu investíciu. Čiže aj tu vidím, že v tom štvorročnom období nebola prioritou rozostavanosť, ale boli prioritou mnohé iné skutočnosti.

Všetci dobre vieme, že na Štátny fond životného prostredia prichádza najviac žiadostí z obcí a miest, pretože tie nemajú základnú infraštruktúru a čiastočne sa spoliehajú, že tento fond im pomôže, čiastočne si pomáhajú samy. A tu závisí už potom od skutočnosti, ako sa s týmto fondom nakladá. Tých žiadostí je nesmierne veľa, napríklad v I. polroku, máte to v správe uvedené, že ich bolo vyše 3 000 a vo výške 10 mld. O I. polroku rozhodol pán minister ešte v apríli 1998 a rozdelil prostriedky vo výške 1 042 mil. korún, čo je už skoro 100 mil. korún nad rámec predpokladaných príjmov do Štátneho fondu životného prostredia. Čiže už tu vidím prvú akúsi nezodpovednosť toho, ako sa začne fond napĺňať a v I. polroku rozhodneme o celom objeme štátneho fondu na rok 1998. Nepokladám toto za zdravé a dobré rozhodovanie.

Už v období, keď sa rozhodovalo, fond vedel, že má nedoplatky za rok 1992 až 1997 vo výške 711 mil. korún. Čiže to sú ďalšie prostriedky, ktoré by bolo možné rozdeliť, ale tie neprišli. Mnohé z nich sú aj nevymožiteľné a tým príjmová položka Štátneho fondu životného prostredia klesá jednak tým, že sa nenaplnia tieto príjmy, aj tým, že vďaka, poviem vďaka Bohu, sa snažíme životné prostredie zlepšiť, a tie poplatky a odvody sú nižšie.

Čiže nemôžeme rátať s tým, že Štátny fond životného prostredia bude mať príjmy z odvodov a poplatkov stále vyššie. Ale buďme radi, keby tie poplatkové povinnosti poklesli, pretože tak vidíme, že ten vplyv na životné prostredie je lepší. Čiže je potom potrebné hľadať zdroje inde. Za štyri roky za to posledné obdobie sme nenašli ani korunu navyše v štátnom rozpočte, napríklad z Fondu národného majetku, tak ako to urobili v Českej republike, kde niekoľko miliárd v období po roku 1989 pridelili práve do Štátneho fondu životného prostredia, a preto mohli oveľa viac zlepšiť environmentálne prostredie. Čo sme my u nás skutočne za celé toto obdobie do dnešného dňa neurobili.

Fond národného majetku dnes, vieme všetci dobre, v akom stave je, a preto ani dnes nemôžeme až tak uvažovať s príjmami do štátneho fondu, aj keď sme mali prísľub vo výbore, že nejaké prostriedky sa budú hľadať vo Fonde národného majetku, ktoré sa dostanú do obrátkového fondu Štátneho fondu životného prostredia, aby sme mohli požičiavať potom starostom, primátorom, prípadne inštitúciám za výhodných úrokových podmienok nejakú dotáciu.

Vráťme sa teraz k II. polroku roku 1998.

Pán minister o II. polroku, o pridelení prostriedkov rozhodol 22. septembra, týždeň pred voľbami, a poskytol na ďalších 333 akcií sumu 357 mil. a nejaké tie drobné. Čiže v II. polroku poskytol minister životného prostredia tých 357 mil., to je spolu za I. a II. polrok 1 400 mil. korún, čo bolo viac ako predpokladaný zdroj príjmu na rok 1998 skoro o 470 mil. Sk. Nezodpovednosť. Nehovorím o tom, že v ďalšom sa konštatuje v správe, že rozhodol v rozpore so zákonom o rozpočte a rozpočtových pravidlách. Konštatuje sa tam, že nerešpektoval odporúčania rady fondu, mal to v plnej kompetencii rozhodnúť sám, ale myslím si, že radu fondu má na to, aby slúžila ako poradný orgán, ktorý sa snaží so širším záberom vidieť veci, nie úzko, a myslím si, že je to vždy dobré, ak sa oprie o toto rozhodnutie minister, pretože sa nemôže stať, že minister potom používa tento fond ako politikum.

Chcela som sa spýtať a pýtala som sa aj vo výbore a pýtam sa tu verejne: Čo podnikne rezort, vláda, prípadne kompetentní za to, že došlo k porušeniu zákona o rozpočtových pravidlách a čo vyvodí voči zodpovedným, ktorí takto pristupujú k štátnym prostriedkom?

V ďalšej časti na štvrtej strane sa môžeme dočítať o pohľadávkach Štátneho fondu životného prostredia. Hovorí sa tam o sume 926 mil. korún. Niektoré sú nevymožiteľné, o ktorých som hovorila. Zhruba sú dnes pohľadávky voči fondu asi 700 mil. korún. Pýtam sa a pýtala som sa aj vo výbore: Akým spôsobom vymáha štátny fond tieto prostriedky, koľko? Požiadali sme aj uznesením výboru, máte ho ako prílohu spoločnej správy, akou formou a koľko prostriedkov sa podarilo fondu práve súdnou cestou alebo akoukoľvek inou cestou vymôcť tieto pohľadávky.

Vieme veľmi dobre a pán minister Zlocha, bývalý pán minister, keď sme hovorili o štátnom fonde, vždy sa obrátil na mňa a hovoril, že Košice dlhujú. Tu mám nejakú sumu, ktorá je zhrnutá za Košice, sú to rôzne inštitúcie, okolo 300 mil. Sk. Beriem to, samozrejme, 158 mil. Sk dlhujú košické Vodárne a kanalizácie. Pýtam sa: Prečo pán minister pôdohospodárstva v bývalej vláde nevyvodil nejaké sankcie voči riaditeľovi podniku, ktorý si neplní tieto povinnosti? Je to štátny podnik. Čo sme pre to urobili? Myslím si, že nič. Ostali dlhy na budúcu vládu a tieto dlhy sa nabaľujú od roku 1992, ako sme sa dopočuli vo výbore, trebárs vo Vodárňach a kanalizáciách. Je tam potom dlh CZO, a. s., je to organizácia mesta Košice. Tiež sa pýtam: Ako je možné, že za toľké obdobie sa do fondu tieto peniaze nedostali? Viem, že mesto sa v poslednom čase odvolalo. Namieta rozhodnutia krajského, okresného úradu, pričom ja si myslím, že sa neskoro namietajú tieto rozhodnutia, pretože dnes už má mesto len povinnosť zaplatiť.

Ja viem veľmi dobre a nám na poslaneckom prieskume bolo povedané v súčasnej firme Ekothermal, že platia nájomné mestu a v nájomnom splácajú tento dlh a mesto by ho malo platiť štátu. Vo výbore som sa dozvedela, že to pravda nie je, čiže tiež by som bola rada, keby sa ministerstvo životného prostredia hlbšie zaoberalo touto problematikou, pretože to je skoro 50 mil. Sk. Je tam potom ešte firma Skrab, tak sa to, myslím, volá, blízka Východoslovenským železiarňam, 137 mil. korún. Čo sme pre to urobili v minulom volebnom období? Myslím si, že tiež nič. Keď to zrátame, 150, 140 mil. je pekná suma na to, aby sme to boli mohli prideliť obciam. Čiže toľko k tomu.

A na záver azda jeden príklad, ktorý tu v tejto snemovni už zaznel, aj bývalý pán minister ho pozná. Poviem príklad, ako sa asi prideľovali prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia. Nehovorím už o tom, že bolo to politikum. Výhrady pána ministra boli vždy tie, že to nie je pravda, že pridelil aj iným starostom a primátorom iných politických subjektov. Áno, prideľoval všetkým, ale objem prostriedkov bol vždy taký, že dve tretiny išli pre koaličných starostov a primátorov a jedna tretina pre všetkých ostatných nezávislých a z iných politických strán. Je to môj istý prehľad, ktorý sme si robili s kolegami vo výbore v minulom volebnom období.

Ale za povšimnutie stojí jedna obec, obec Mlynárovce zo Svidníckeho okresu. Nie veľmi dobre sa to počúva, ale treba to takto povedať. Do roku 1997 v tejto obci s 200 obyvateľmi bolo pridelených vyše 60 mil. dotácií zo Štátneho fondu životného prostredia v priamej dotácii bez príspevku obce. Keď si zoberiete druhý materiál z tohto II. polroka, vidíte, že obec Mlynárovce opäť dostáva ako 100-percentný príspevok 9 mil. korún na čističku odpadových vôd a kanalizáciu. Netvrdím, že jej ich netreba, ale veľmi dobre sa treba, ktorí ste z tohto okresu, pozrieť, kto tam v tejto obci starostuje, kto bol predsedom HZDS v tomto regióne, aké sú tam väzby. Proste nepokladám toto za účelné gazdovanie so štátnymi prostriedkami.

Keby sme možno išli rad-radom, vedeli by sme konštatovať aj iné, ale toto je veľmi okatý príklad, pretože obec neleží v žiadnom záťažovom území, kde boli zdroje pitnej vody. Vieme veľmi dobre, že máme množstvo problémov s obcami, ktoré sú v ochrannom pásme zdrojov vody a nemajú kanalizáciu, nemajú dokonca vodovody. Čiže bola by som veľmi rada - a týmto apelujem na nového pána ministra -, poznajú ma poslanci, že som priama voči všetkým bez ohľadu na to, či patrím k jedným alebo druhým, a budem veľmi rada, ak fond bude skutočne prostriedky prideľovať podľa priorít, ktoré si stanoví, povie si, čo chceme dosiahnuť za toto štvorročné obdobie a nebudeme gazdovať len tak, ako nám príde.

Tento rok je pre rezort a fond veľmi ťažký, pretože nemôže prideliť ani korunu. Vyžiadali sme si, a to bude veľmi zaujímavé, vyžiadali sme si aj výpis zo Štátneho fondu životného prostredia, ktoré obce zostali ešte visieť v tých nenaplnených dohodách, koľko prostriedkov už dostali predtým, či boli rozostavané. Viem ešte jeden príklad, tiež ho pozná bývalý pán minister, Gajary, kde dal prísľub a podpísal dohodu so starostkou obce, na dotácie zo štátneho fondu na veľmi vysoký objem prostriedkov. Obec stavia vodovod, ale ani korunu do konca roka, alebo ku koncu roka nedostala. Možno, že dnes je ten stav už lepší, je to zo začiatku tohto volebného obdobia, ale nedá sa 22. septembra rozhodnúť a podpísať dohodu len preto, že nevieme, čo bude, možno to naplníme, možno nenaplníme, ale vo volebnej kampani nám to možno pomôže a všetky dlhy, tak ako v iných rezortoch, tak aj v tom, aj keď je to oproti obrovským peniazom v štátnom rozpočte, ktoré sú deficitné, toto malá suma, ale pre Štátny fond životného prostredia je to pomerne vysoká suma.

Čiže bolo by dobré, keby nejakým pravidelným spôsobom o týchto prostriedkoch zo Štátneho fondu životného prostredia vedeli všetci poslanci, aby sme sa mohli k tomu vyjadrovať a aby sme skúsili prehodnotiť možno celé to obdobie od roku 1989, ako sa s fondom životného prostredia nakladalo.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Mesiarik sa vzdal vystúpenia v rozprave.

Faktické poznámky: pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Zlocha.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vzdal som sa diskusného vystúpenia, pretože v podstate pani poslankyňa povedala to, čo som chcel povedať. Jednu vec však chcem zdôrazniť, že napriek týmto nedostatkom, napriek chybám, ktoré sa urobili, chcel by som poďakovať všetkým tým, ktorí pomohli obciam, pretože toto je taký zvláštny prípad v tom, nech sa urobilo čokoľvek, išlo to pre ľudí a vlastne tie finančné prostriedky sú v pozitívnom dosahu na obrovský počet ľudí v obciach, mestách. Ja len verím, že nájdeme spôsob, aby tie nedostatky, čo pani Sabolová hovorila, sme odstránili. Spôsob je jednoduchý. Treba posilniť radu, treba možno zapojiť do toho aj poslancov a nenechať ministra samého v tom tlaku, pretože minister je skutočne pod veľkým tlakom obcí a miest.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Pani poslankyňa Sabolová s obľubou počas štvorročného obdobia zdôrazňovala, že Štátny fond životného prostredia plní nejaké politické úlohy. Ja môžem povedať aj to, že ona mala skôr zoznamy starostov obcí podľa politickej príslušnosti, ako som ich mal ja. Jednoznačne môžem povedať, že finančné prostriedky sa prideľovali v zásade podľa poradí, ktoré boli urobené na príslušných okresných úradoch, samozrejme, po odporúčaní rady fondu.

Chcel by som uviesť niekoľko príkladov. Určite ma pani poslankyňa nepresvedčí o tom, že napríklad pán primátor Moldavy má nejako blízko k HZDS, pritom pán poslanec Köteles x-krát chodil s ním, keď potrebovali peniaze na plynofikáciu obce. Pán starosta z Tvrdošoviec, to isté. Vídal som ho sedávať v Komárne na prvom mieste, alebo v prvom rade a dostával dotácie. A mohol by som uviesť veľa takýchto príkladov. Koniec koncov aj starostka obce Gajary - pani poslankyňa Sabolová tu veľakrát vystupovala koncom roku 1997 a 1998, že tam treba riešiť otázku zásobovania vodou. Ale bola to záležitosť dlhodobá od roku 1984 a nebolo to len vecou životného prostredia.

Samozrejme, každému sa nedalo vyhovieť. Určite boli v tom aj politické zásahy, ale mohol by som povedať, alebo aj ukázať prstom na mnohých poslancov, ktorí tu sedia, ktorí chodili s interpeláciami, požiadavkami, žiadosťami, prosbami, aby sa im pomohlo. Nedalo sa každému pomôcť, ale myslím si, že sa riešili dôležité a rozhodujúce prípady tam, kde bola havarijná situácia. Ak niekto politizoval fond, tak to robila pani Sabolová a niektorí ďalší. Napríklad v poslednom období - ešte niekedy v septembri - som bol v obci Bolkovce v okrese Lučenec. No teraz som sa dozvedel, že ja som rozhodol, pán minister Miklós dal. Samozrejme, rozhodujúce bolo moje rozhodnutie a dohoda, ktorú podpísala rada fondu, alebo podpísal riaditeľ štátneho fondu, ale v podstate Bolkovce nemali vodu, tak sa im pomohlo. A takýchto príkladov by som mohol...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský. To je posledný prihlásený do rozpravy.

Poslanec M. Benkovský:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k informácii o prideľovaní a používaní finančných prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998. Chcem tak urobiť preto, že ide o nemalé prostriedky. Veď len za minulý rok sa poskytli dotácie vo výške viac ako 1 400 mil. korún. Ale tiež z dôvodu, že informácia konštatuje viaceré závažné otázky súvisiace so spôsobom rozdeľovania dotácií a ekonomickou situáciou Štátneho fondu životného prostredia.

Predložená informácia hovorí o rozdeľovaní prostriedkov podľa jednotlivých sekcií, kde nemožno mať vážnejšie výhrady. Najviac prostriedkov sa totiž dostalo do oblasti čističiek odpadových vôd, kanalizácií, ochrany ovzdušia, vodovodov a odpadového hospodárstva. Tieto prostriedky predstavujú až 929 mil. korún a tvoria takmer 90 % z celkového objemu všetkých prostriedkov. Jedinou výnimkou je dotácia 32 mil. Sk do propagácie, čo z osvetového a výchovného hľadiska možno považovať za správne, ale v porovnaní s 31 mil. na ochranu prírody za neprimerané.

Podľa informácií sa v roku 1998 začalo v obciach a mestách 1 135 akcií. Odhaduje sa, že v oblasti životného prostredia je na Slovensku rozostavaných 3 až 5 tisíc akcií prevažne menšieho rozsahu. O tomto počte hovorím úmyselne preto, že väčšina z nich tým, že je rozostavaná, neplní svoj účel. Má to preto vážne ekonomické dosahy a, žiaľ, aj politický rozmer. V závere informácie sa totiž konštatuje, že v roku 1999 nebude možné poskytovať dotácie z jednoduchého dôvodu, že niet čo poskytovať. Taktiež sa predpokladá, že v prípade získania zdrojov tieto pôjdu na vysporiadanie dlhov a na ukončovanie rozostavaných akcií.

Vážna situácia je i v oblasti pohľadávok Štátneho fondu životného prostredia, ktoré od roku 1993 narástli na viac ako 926 mil. Viaceré zmluvy, ako sa tu už konštatovalo, sú nevymožiteľné a premlčané. Z informácií, ktoré sme si vypočuli vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu od ministra, ale i riaditeľky fondu, vyplýva, že návratnosť pohľadávok je minimálna. Dôvody sú prevažne v katastrofálnej ekonomickej situácii podnikov, ktorá vedie ku krachom, konkurzom a exekúciám. Dôvody sú najmä v insolventnosti podnikov, ktoré realizujú akcie na tomto úseku. Osobne však vidím dôvody i v nedokonalosti uzatváraných zmlúv, ale i v nepripravenosti a nepreverení si pripravenosti začínaných akcií a samotných podnikov, ktoré ich realizujú. V tomto zmysle je nevyhnutné, aby rada Štátneho fondu životného prostredia v súčinnosti s ministrom prijala účinné opatrenia, ktoré by zabránili takýmto stavom v budúcnosti. Uzatvárané zmluvy musia byť ošetrené tak, aby fond neprichádzal o prostriedky, ktoré sú tak veľmi žiadané.

Predtým, ako prejdem k ďalšej časti, chcel by som povedať, že nemám osobné, odborné ani politické výhrady k bývalému ministrovi a terajšiemu poslancovi pánovi Zlochovi, pretože práve on patril k všeobecne uznávaným a prijateľným predstaviteľom bývalej vlády. Napriek tomu však musím komentovať fakty, ktoré obsahuje predložená informácia. Je totiž zarážajúce, že bývalý minister rozdeľoval prostriedky v rozpore s návrhom rady, čo síce nie je protizákonné, ale ako sa v informácii nakoniec konštatuje, rozhodoval i v rozpore so zákonom o rozpočte a rozpočtových pravidlách. To však nestačilo. Pán exminister totiž v I. polroku 1998 rozdelil 1 048 mil. a v II. polroku podpísal dokonca tri dni, opakujem a zdôrazňujem, tri dni pred parlamentnými voľbami ďalších 398 mil. Sk. Urobil tak napriek dvom písomným upozorneniam Štátneho fondu životného prostredia, že dochádza k uzatváraniu zmlúv na čerpanie prostriedkov fondu navyše oproti príjmom, predpokladaným príjmom v roku 1998 o 784 mil. Sk a že v skutočnosti pôjde o prostriedky roku 1999.

Nechcem spochybňovať účelnosť vynakladaných prostriedkov či dobrý úmysel pána exministra Zlochu, aj keď bývalá vláda sa správala k občanom často podľa sympatií k vládnej koalícii či podľa trička primátora či starostu. Od roku 1995 síce nezdravo stúpal schodok Štátneho fondu životného prostredia od 100 mil. až po 315 mil. Sk v roku 1998. V tomto roku však predstavuje predpokladaný schodok dokonca takmer trojnásobok, t. j. 928 mil., čo je pohroma pre rozostavané akcie v jednotlivých regiónoch celého Slovenska. Zdrojov príjmov fondu sa predpokladá vo výške 967 mil., a tak možné dotácie na rok 1999 sú v objeme približne 40 mil. Sk, čo v oblasti životného prostredia po uhradení bežných platieb možno považovať za nulový rozpočet. V roku 1999 sa počíta s dotáciou zo štátneho rozpočtu vo výške 140 mil., ktoré však prevažne pôjdu do oblasti sanácie, ako som informovaný, povodní na východnom Slovensku.

Práve politika predchádzajúceho ministra, ktorý vedome rozdával to, čo neexistovalo, aj z toho každému niečo možno preto, aby bolo viac vďačných, viedla k tomu, že dnes je obrovská rozostavanosť čističiek odpadových vôd, kanalizácií, ale najmä vodovodov a rozvodov plynu. Takýto spôsob viedol tiež k tomu, že prostriedky dostali obce či mestá s podporou bývalej koalície a dnes je tu objektívny tlak, aby súčasná vláda dokončila to, čo predchádzajúca nepremyslene, ak nie úmyselne rozdrobila, rozdala prostriedky určené na celý tento rok. Takýmto spôsobom má súčasná vláda a jej minister zviazané ruky a prázdnu kasu fondu životného prostredia. Inak povedané, súčasná vláda nemá čo rozdeľovať preto, že prostriedky na tento rok boli vyčerpané.

I my poslanci sme týmto nútení vysvetľovať občanom napríklad v obciach okresu Žarnovica, kde som bol na poslaneckom dni, či v meste Senec, alebo v obci Čakanovce, že predchádzajúca vláda minula prostriedky na tento rok, a preto budú musieť čakať najmenej ďalší rok. Občania musia preto vedieť, že aj o tomto bolo vládnutie Mečiarovej vlády. Hospodárenie Štátneho fondu životného prostredia je typickým príkladom, ako predchádzajúca vláda žila na úkor budúcej a na úkor riešenia problémov občanov v tomto, ale aj v ďalších rokoch. Súčasná vláda musí práve preto pre takéto spôsoby ísť cestou tvrdej reštrikcie a v tomto roku nerobiť nič iné len vyrovnávať schodok, záväzky a dlhy predchádzajúcej vlády. Žiaľ, netýka sa to len fondu životného prostredia.

V závere chcem vyjadriť presvedčenie, že pán minister László Miklós a rada Štátneho fondu životného prostredia bude lepšie hospodáriť, ale najmä dúfam, že vytvorí podmienky na efektívne krytie požiadaviek obcí a miest v oblasti životného prostredia aspoň v roku 2000. Tým by som chcel zároveň podporiť návrh gestorského výboru v spoločnej správe.

Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP