Prvý deň rokovania
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. mája 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujme sa.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Národná rada nie je schopná sa uznášať.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Po 15 minútach sa budeme znovu prezentovať.
Poslanec M. Mesiarik:
Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme sa zišli v miestnosti číslo 245 na 10 minút do začiatku schôdze.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, ale verím, že 15 minút vám bude stačiť na to, aby sme sa donekonečna neprezentovali.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zistíme počet prítomných. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Národná rada je schopná sa uznášať.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Baco, pán poslanec Benčat, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Schuster, pán poslanec Šepták, pán poslanec Weiss. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Irena Belohorská.
Na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Jozef Kužma a Dušan Švantner. Náhradníkmi budú poslanci László Hóka a Pavol Kačic.
Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 14. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky pod bodom 12 uvedie generálny prokurátor Slovenskej republiky, správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska pod bodom 14 uvedie jej guvernér, správu o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pod bodom 15 uvedie predseda rady, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu pod bodom 21 uvedie jej predseda. Na to, aby generálny prokurátor, guvernér Národnej banky, predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a predseda Najvyššieho kontrolného úradu mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.
Teraz by sme pristúpili k schvaľovaniu návrhu programu 14. schôdze Národnej rady.
Pán poslanec Langoš má návrhy do programu rokovania.
Nech sa páči, pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
dovoľte mi, aby som predniesol návrh klubu SDK, aby bol určený konkrétny termín prerokovania navrhovaného bodu 15 - správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998, aby sme o tomto bode rokovali ako o prvom bode v piatok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyne, páni poslanci, správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 (tlač 171) je v návrhu programu uvedená pod číslom 17. Pán poslanec Langoš navrhuje, aby bol určený konkrétny termín a navrhuje piatok.
Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči, návrh do programu. Je na to jedna minúta.
Poslankyňa A. Malíková:
Navrhujem, aby vo štvrtok pred interpeláciami boli zaradené dva body, a to je správa vlády Slovenskej republiky o postupe Slovenskej republiky vo vzťahu k vojne v Juhoslovanskej zväzovej republike a schválenie ďalšieho postupu vlády v tejto otázke. A ďalej ako ďalší bod - stanovisko Národnej rady k vojne v Juhoslávii v kontexte najnovšieho vývoja.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda Národnej rady Hrušovský, nech sa páči.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán predseda, navrhujem, aby program 14. schôdze bol doplnený o nový bod programu - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Zároveň navrhujem, aby bol tento bod prerokovaný v stredu po prerokovaní správy o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dovoľte mi, aby som predložil návrh, aby z programu 14. schôdze Národnej rady boli stiahnuté body číslo 2, 4, 5 a 6 - sú to prvé čítania návrhov zákonov, ktoré boli predložené -, a to z toho dôvodu, že § 72 rokovacieho poriadku hovorí, že návrh zákona sa musí doručiť poslancom najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Upozorňujem na to z toho dôvodu, že 7. tohto mesiaca sme s kolegom poslancom Krajčim navštívili zariadenie v Nitre, kde je náš kolega Ivan Lexa. Do 7. nášmu kolegovi neboli doručené návrhy zákonov z tohto parlamentu.
Je to problematika Národnej rady. Národná rada vydala súhlas, mala si byť vedomá, že nastanú aj určité problémy s doručovaním písomností a materiálov poslancom Národnej rady. V tomto prípade to nebolo dodržané, preto tieto body nemôžu byť zaradené do programu tejto schôdze Národnej rady.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
navrhujem, aby bod číslo 7 sme prerokovali ako posledný zákon v druhom čítaní. To znamená ako bod číslo 11. Vzhľadom na to, že gestorský výbor ešte túto otázku neprerokoval, aby bol ako posledný v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ako posledný bod tejto schôdze?
Poslanec R. Kováč:
Nie posledný, za číslo 11, teda ako bod číslo 11, lebo tie ostatné sa posunú hore.
Ďalej navrhujem, aby podľa § 128 ods. 1 sme požiadali ministra zdravotníctva, aby predložil správu o aktuálnej situácii pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tým, že podľa tohto paragrafu musí správu podať do 30 dní, to znamená, aby ju predniesol na budúcej schôdzi, ale musíme to na tejto schôdzi schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
prosím o zaradenie dvoch bodov. Po prvé správy vlády Slovenskej republiky o ekonomickom a sociálnom vývoji Slovenskej republiky vzhľadom na menový vývoj a katastrofálny nárast nezamestnanosti. A po druhé správy o stave ekonomickej situácie v Slovenskej televízii vzhľadom na jej neutešený vývoj. Navrhujem, aby tieto dva body boli zaradené ako posledné body rokovania tejto schôdze.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predseda,
navrhujem, aby ako ďalší bod programu bol zaradený bod o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do agresívneho aktu Severoatlantickej aliancie. Proste žiadam, aby to bolo zaradené ako bod programu, aby sa o tom hlasovalo. A taktiež by som odporučil hneď v úvode - pretože by to mohlo byť zamietnuté "demokratickým parlamentom", ktorý má krvavé ruky, ktorý sa spolupodieľal na agresii proti bratskému slovanskému národu -, aby toto hlasovanie mohlo byť spojené s druhou voľbou prezidentskej kandidatúry, takže by sa...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 14. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že najprv budeme hlasovať o návrhoch na zmenu alebo doplnenie programu tak, ako tieto návrhy a zmeny predniesli jednotliví poslanci.
Prvý návrh predniesol pán poslanec Langoš za SDK, aby bod 17 návrhu programu - správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 - bol prerokovaný v piatok ráno ako prvý bod prebiehajúcej 14. schôdze.
Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Langoša. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že túto zmenu v programe sme schválili.
Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Malíková, ktorá navrhuje, aby do programu 14. schôdze bola zahrnutá správa vlády o súčasnom vývoji v Juhoslávii. To po prvé. A po druhé, aby bolo prijaté stanovisko Národnej rady ku Kosovu. Navrhuje to zaradiť vo štvrtok pred interpeláciami. Dávam o tomto návrhu pani poslankyne Malíkovej hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Malíkovej nebol schválený.
Ďalší návrh predniesol pán poslanec Hrušovský, aby bol zaradený do programu schôdze materiál o Opčnom protokole - je to materiál ministerstva zahraničných vecí -, a odporúča, aby bol zaradený hneď po správe o zahraničnej politike, ktorú zajtra prednesie pán minister Kukan. Čiže budeme o tomto návrhu pána podpredsedu Národnej rady Hrušovského hlasovať.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Ďalší návrh predniesol pán poslanec Cabaj, ktorý navrhuje, aby body 2, 4, 5 a 6 neboli zaradené do programu 14. schôdze. Dôvod: Materiál pre pána poslanca Lexu nebol doručený do 7. 5. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Cabaja.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.
Ďalší návrh predniesol pán poslanec Kováč, aby bod 7 sa prerokoval ako bod číslo 11, pretože zatiaľ nie je stanovisko výboru. Dávam o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Pán poslanec Kováč ďalej navrhuje, aby sme schválili na tejto schôdzi zaradenie správy o situácii v zdravotníctve na ďalšiu schôdzu, aby sme požiadali pána ministra o vypracovanie správy a prerokovali ju na ďalšej schôdzi, čiže na 15. schôdzi Národnej rady. Dávam o tomto návrhu hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Ďalší návrh predniesol pán poslanec Oberhauser, aby na rokovanie tejto schôdze bola zahrnutá správa vlády o ekonomickej a sociálnej situácii a taktiež správa o ekonomickej situácii v Slovenskej televízii a oba tieto body programu boli zaradené na záver 14. schôdze. Dávam o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Oberhausera nebol prijatý.
Ďalší návrh predniesol pán poslanec Slota, aby na 14. schôdzu bol zaradený bod o vyhlásení referenda v Slovenskej republike o vstupe Slovenska do NATO a spojiť toto referendum s druhým kolom voľby prezidenta. Tak to bolo prednesené zo strany poslanca Slotu. Dávam o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Slotu nebol schválený.
Dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené.
Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o programe ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme program 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.
Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 398/1998 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 150 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 150a.
Vládny návrh odôvodní podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky 18. marca 1999 schválila zákon o voľbe prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolávaní a doplnení niektorých ďalších právnych predpisov. Realizácia priamej voľby prezidenta Slovenskej republiky si však vyžaduje upraviť aj konanie pred Ústavným súdom, ktoré je zakotvené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a konečne v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 398/1998 Z. z.
V ústavnom zákone číslo 9/1999 Z. z. sa upravila priama voľba prezidenta Slovenskej republiky a súčasne tam nájdeme ustanovenie, že o zákonnosti tejto voľby rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už citovaný zákon 38/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Je nevyhnutné, aby predmetný zákon nadobudol účinnosť tak, aby Ústavný súd podľa neho mohol konať už o sťažnostiach na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb prezidenta Slovenskej republiky, teda volieb, ktoré sa majú uskutočniť 15., prípadne 29. mája. Lehota na podanie takýchto návrhov začne plynúť už prvým dňom po zákonom predpísanom vyhlásení výsledkov volieb prezidenta Slovenskej republiky a končí sa desiatym dňom. Voľby prezidenta Slovenskej republiky, prvé priame voľby, sú predo dvermi. Je potrebné, aby sme zabezpečili všetky mechanizmy, ktoré umožnia urobiť nápravu v prípadoch, ak by došlo k porušeniam, ktoré predpokladajú už mnou citované predpisy.
Z uvedených dôvodov vás prosím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o schválenie tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona rokovacom poriadku informoval Národnú radu o rokovaní výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dámy a páni,
prednesiem spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení ďalších právnych predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 188 zo 17. marca tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie len Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Tento výbor prerokoval predmetný návrh zákona 7. mája 1999 a svoje stanoviská a návrhy vyjadril v časti IV spoločnej správy pod číslom 150a. Nebudem ju čítať. Konštatujem, že tieto návrhy gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky sú v 11 bodoch, z ktorých len bod číslo 2 a bod číslo 5 majú vecný charakter alebo charakter vecných zmien oproti vládnemu návrhu. Všetky ostatné sú legislatívnotechnickými zmenami. Napriek tomu, že aj tie dva body, ktoré som spomenul, to znamená bod číslo 2 a 5, majú vecný charakter, odporúčam, aby sme o týchto návrhoch hlasovali spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, samozrejme, pokiaľ nezaznie v rozprave návrh, aby sa o niektorom z týchto bodov hlasovalo osobitne.
Gestorský výbor na základe stanovísk, teda vlastného stanoviska k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, samozrejme, po rozprave a po prípadnom schválení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave, schváliť.
Ďakujem pekne, pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že dnes v prvom bode programu máme na prerokovaní dôležitý vládny návrh novely zákona. Dôležitý preto, že dotvára právny rámec voľby prezidenta Slovenskej republiky. Už v prvom čítaní som k tomuto zákonu vystúpila a poukázala som na to, že je šitý horúcou ihlou a má viaceré nedostatky. Dnes môžeme konštatovať, že nadväzuje na zákon o spôsobe voľby prezidenta číslo 46/1999 Z. z. a, žiaľ, nadväzuje aj tým, že opätovne je to zákon veľmi rýchlo urobený, neprecizovaný, nepresný.
Keď som k tomuto zákonu o spôsobe voľby vystúpila, viacerí poslanci vládnej koalície neprijímali moje stanovisko akosi ústretovo. Dnes už aj tlač veľmi otvorene, aj keď diskrétne, ale predsa otvorene poukazuje na to, že aj zákon o spôsobe voľby prezidenta nie je dobre upravený. Prečo to spomínam? Spomínam to preto, lebo súčasná predložená novela jeden z dôvodov na zrušenie voľby prezidenta považuje aj nezákonnosť, ku ktorej dôjde v praxi. K tomu, aby som ilustrovala to, že skutočne zákon o spôsobe voľby nie je dokonalý, a preto musíme práve tento zákon urobiť precízne, môžem napríklad ilustrovať pripomienky OKA publikované v Novom Čase 7. mája, ďalej pripomienky signatárov Charty 99 publikované v SME 30. apríla, ďalej publikované stanoviská v SME o možnosti zmarenia volieb prezidenta republiky vzhľadom na nie dobrú úpravu v zákone o spôsobe voľby prezidenta. Ďalej je zlá úprava volebnej kampane v § 15.
Vážení, a teraz máme pred sebou zákon, ktorý má dať pravidlá Ústavnému súdu, pravidlá aj na zrušenie voľby prezidenta z dôvodu nezákonnosti. Preto sa budem podrobnejšie zaoberať touto novelou zákona, keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, ktorého som členkou, nemal pridelený tento zákon, nemala som možnosť vo výbore tlmočiť svoje pripomienky a robím tak až na zasadnutí pléna.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, obídem nepresnosť nadpisu siedmeho oddielu predloženej novely zákona, ktorá je v rozpore so znením ústavy, žiaľ, tento rozpor je terminologický a podľa môjho názoru sa už nedá napraviť. Totiž ústava v článku 132 ods. 2 hovorí, že Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb a o odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky. Zákon neupravuje odvolávanie prezidenta Slovenskej republiky Ústavným súdom, ale zákon upravuje konanie o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. Kto má právne cítenie a zmysel pre právne nuansy, musí vidieť, že je tu rozdiel. Rozdiel, ktorý by azda ešte v zákone mohol byť v nadpise formulovaný tak, aby bol v súlade s ústavou, napríklad ústava hovorí o odvolávaní, zákon hovorí o odvolaní a ďalšie úpravy.
Tieto terminologické úpravy ma však natoľko netlačia ako úprava § 70a, ktorý má byť vloženým paragrafom a v odseku 2 má upravených navrhovateľov, ktorými môže byť - sú tu dva prípady - najmenej 15 poslancov Národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Pripomínam, že je to konanie o výsledku, o odvolaní prezidenta. A teraz mám otázku na pána podpredsedu vlády. Prečo nemá právo navrhnúť konanie aj samotný prezident? Veď predsa prezident sa má uspokojiť, ak vidí, že sú nezákonnosti pri realizovaní ľudového hlasovania? Prečo nemá právo dať impulz, keď vlastne celým procesom je dotknutý? Prečo to nemá, keď v konaní pri voľbách, keď je nesprávny proces jeho ustanovenia, má právo podať sťažnosť, ale v prípade, ak je proces o jeho odvolaní, tak tam nemá právo dať impulz? Zdá sa mi to nelogické a bola by som rada, keby mi pán podpredseda vlády vysvetlil, aké dôvody viedli k takejto úprave a či by neprijal ponuku rozšíriť § 70a ods. 2 o ďalšie písm. c), kde by bol zmocnený aj samotný prezident. Je to morálne, je to logické a bolo by to správne.
Po ďalšie. K § 74a si dovolím tvrdiť, že text je nejasný a neprehľadný. Bolo by dobré rozdeliť text na písmenové odrážky, čiže by bola odrážka písm. a), b), c). Potom mám otázku. Tí, ktorí môžu podať sťažnosť na neústavnosť, sú občania, a to 15 000 občanov, ktorí vlastne navrhli kandidáta na funkciu prezidenta. Zaujíma ma tu legislatívna úprava 15 000, ktorí navrhli. Mám otázku, kto bude kontrolovať, či v prípade, ak opätovne dajú návrh, sú to tí istí, pretože je tam napísané "navrhli", kto bude overovať, aký postup bude pri overovaní, ktorý orgán to bude robiť, či to všetko bude robiť Ústavný súd alebo ako to bude, v akej lehote a vôbec prečo to musia byť presne tí istí? Vážení, skontrolovať 15 000 podpisov, či nový podnet budú mať z 15 000 tí istí, ktorí navrhli kandidáta. Je pre mňa veľmi zaujímavé, je pre mňa otázkou, či tam bude aj nejaká číselná tolerancia a napríklad, keď bude len 10 000 tých, čo predtým navrhli, ale nový podnet bude 30 000, či to bude akceptované a podobne.
Ďalej mám pripomienky, a to musím povedať, že celá prvá časť je len 5 paragrafov a potom dve ďalšie ustanovenia. A čo paragraf, to pripomienky, čo odsek, to otázky. V § 74b v písm. a) sa pýtam, či treba rozlišovať vyjadrenie navrhovateľa na Ústavný súd, či došlo, či napáda voľby prezidenta na celom území Slovenskej republiky alebo len v určitom volebnom okrsku. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, aký to má význam, pretože konečný verdikt je rušenie volieb podľa znenia, rušenie volieb na celom území. Teda aké má opodstatnenie takéto rozlišovanie, ktoré navyše navrhovateľ musí presne zdôvodniť a špecifikovať?
Ďalej k § 74b písm. b). Je tu uvedené, že voľby možno opakovať alebo možno vyhlásiť z dôvodu neústavnosti alebo nezákonnosti. Formulácia je nesmierne široká. Nezákonnosť môže byť porušenie rôznych predpisov. Osobne by som rada videla, keby to boli predpisy, ktoré upravujú prípravu, priebeh a výsledok volieb, to má byť dôvodom na zrušenie. Vonkoncom nie som presvedčená, že akákoľvek nezákonnosť, pretože tu môže dôjsť k rôznym, ale k rôznym pochybeniam, výkladom a podobne. Naša politická scéna je natoľko polarizovaná, že neodporúčam takéto široké vyjadrenie. Nezákonnosťou je napríklad aj spáchanie trestného činu, poznáme lehoty vybavovania Ústavného súdu, môže tu byť podporne použitý občiansky súdny proces, ktorý v prípade, ak nastane takáto otázka, považuje ju za prejudiciálnu otázku - zákon 38 hovorí o podpornej úprave, môže to byť prejudiciálne - a Ústavný súd bude čakať do vydania rozhodnutia. Takže takéto široké formulácie absolútne nepovažujem za vhodné.
Ďalej mám pripomienku k ďalšiemu § 34b ods. 2. Tento návrh možno podať z nezákonnosti alebo neústavnosti. Predpokladám, že miestom návrhu bude Ústavný súd, spôsob bude tiež podľa ďalších predpisov. Bolo by však vhodné, keby boli v dôvodovej správe tieto otázky dopovedané.
Ďalej by som chcela k § 74a ods. 2 uviesť. Návrh podľa ods. 1 sa musí podať do 10 dní po oznámení výsledku volieb. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, zákon o spôsobe voľby nehovorí o oznámení výsledku, ale má terminológiu vyhlásenie výsledku. Prečo tento zákon používa nový termín? Článok 89 ústavy písm. e) taktiež hovorí o vyhlásení výsledku a naraz sa tu hovorí o oznámení výsledku, čo môže zavádzať prax aj na iné formy oznámenia. Vyhlásiť výsledok je kompetentná ústredná komisia, je to presne určené v zákone, preto zastávam názor, že toto znenie treba upraviť.
Ďalej § 74 písm. d) ods. 3, kde sa uvádza, citujem: "V prípade podľa ods. 1 písm. a) Ústavný súd nález doručí aj s odôvodnením neodkladne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky." Takéto taxatívne vymedzenie nabáda k dojmu, že nikomu inému to netreba doručiť. Chýba tam taká maličkosť ako slovo "aj", to znamená aj predsedovi Národnej rady a ministrovi vnútra, čím účastníci konania majú nespochybniteľné právo, že tento nález Ústavného súdu im bude doručený. Možno sa niekomu zdá ako maličkosť vynechanie slova "aj", ale podľa môjho názoru to má veľký význam, pretože by to mohlo dospieť k rôznym výkladom.
Obdobne v § 74 písm. d) ods. 8 znie: "Nález o zamietnutí sťažnosti podľa ods. 1 písm. b) Ústavný súd oznámi navrhovateľovi." A tu sa pýtam: A prečo nie aj kandidátovi, ktorý bol zvolený na prezidenta a v prípade petície aj petičnému výboru? Je to obdobný problém, lenže tu ide o negatívne vyhovenie sťažnosti, a preto by to mali taktiež dostať účastníci konania.
Ďalej mám ďalšiu pripomienku nad rámec paragrafov uvedených v zákone.
Ústavný súd nemá lehotu na rozhodnutie. S lehotami rozhodovania na Ústavnom súde máme už svoje skúsenosti. Samozrejme, že podanie na Ústavný súd nemá odkladný účinok. Mám otázku, aký bude postup v Slovenskej republike, ak prezident zloží sľub a až následne Ústavný súd rozhodne o neplatnosti volieb. Bude skončená funkcia prezidenta dňom vyhlásenia neplatnosti volieb, dňom publikovania nálezu Ústavného ústavu, dňom pokiaľ nenastúpi nový prezident zvolený v nových voľbách? Toto právna úprava celého komplexu volieb prezidenta Slovenskej republiky neupravuje, a pritom už máme historickú skúsenosť s tým, že s otázkou skončenia funkcie prezidenta v Slovenskej republike sme mali vlnenie, mali sme rôzne politické stanoviská popri právnych stanoviskách a dochádzalo k politicky zbytočným prestrelkám.
Preto si dovolím upozorniť snemovňu, že sa vyžaduje táto úprava, aj keď som vnútorne presvedčená, že voľby prezidenta Slovenskej republiky prebehnú hladko, i tak právna úprava musí pamätať aj na taký prípad, ktorý by bol čo len jedným alebo pol percentom možnej realizácie.
Pokiaľ mám uviesť svoje stanovisko, musím povedať, že som zhrozená kvalitou návrhu, pretože ide o krátky návrh a skutočne je mnoho pripomienok, sú ešte pripomienky, ktoré som neuvádzala, ktoré dal ústavnoprávny výbor. Takisto som uviedla, že obdobná kvalita je aj v zákone o spôsobe voľby prezidenta.
V tomto zákone sú nedoriešené viaceré otázky, akože Ústredná volebná komisia neriadi a nemá kontrolné oprávnenia na priebeh volieb. Možno si budete myslieť, že si tu zo samoľúbosti ako členka Ústrednej volebnej komisie poťažkávam na to, že Ústredná volebná komisia nemá tieto oprávnenia.
Nie, dovoľte mi, aby som citovala viaceré názory alebo aspoň jeden za všetky.
Práca 28. apríla už ako prvá poukázala na to, že je smutné, že máme, teraz doslova citujem: "Je smutné, že máme taký zákon, ktorý nevytýčil Ústrednej volebnej komisii žiadne kompetencie na kontrolu predovšetkým volebnej kampane." Vo volebnej kampani sú uložené povinnosti, uložené sú povinnosti vydavateľom a prevádzateľom mäkkých médií, okamžite, t. j. do skončenia volebnej kampane urobiť opravu. Je to zmena voči tlačovému zákonu a iným predpisom. Kto bude kontrolovať nesplnenie tejto zákonnej povinnosti? Ústredná volebná komisia konštatovala, že jej to neprislúcha, ale podľa právnych znalostí sme postupovali tieto veci Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie alebo miestnym orgánom štátnej správy. Ale, vážení, podľa predloženého návrhu porušenie zákona, a to konkrétne zákona o spôsobe voľby, je dôvodom na zrušenie volieb podľa predloženého návrhu. A nikto nemôže predpokladať, aké bude stanovisko Ústavného súdu, či to porušenie je, alebo nie je spôsobilé natoľko, že bol ohrozený výsledok volieb.
Ďalej porušenie predpisov je v otázke kandidátov pre druhé kolo. Bolo už avizované, že ak odstúpi jeden z kandidátov - a môže tak urobiť v priebehu druhého kola volieb kedykoľvek -, natíska sa otázka ako ďalej. Platné predpisy nedávajú odpoveď. Je možné logicky dospieť k triezvemu záveru, že sa má pokračovať ďalej, pretože naskakuje, symbolicky povedané, ďalší kandidát do rozbehnutého vlaku. Ale vieme, ako budú reagovať súdy, keď sa tento bude dožadovať porušenia svojho práva, že sa nemohol zúčastňovať na kampani v rámci druhého kola?
Preto mi dovoľte opätovne ako opodstatnené konštatovanie uviesť, že tieto predpisy svojou kvalitou sú skutočne veľmi žalostné. A ďalej chcem uviesť, že je pre mňa veľmi smutné, že tieto úpravy prichádzajú až v priebehu volieb. Ako sme boli kritizovaní, aké paľby išli na bývalú vládnu koalíciu, vrátane mojej osoby, za to, že sme niekoľko mesiacov pred voľbami upravovali pravidlá volieb. A pritom už aj predchádzajúca Moravčíkova vláda takisto pred voľbami v septembri 1995 ešte v kratšom období upravovala voľby a s takými zásahmi, ako zrušenie doručovania volebných lístkov domov a ďalej zvýšila poplatky pre politické subjekty za jeden hlas z 15 na 60 korún. Bolo to účelové, ale vtedy bolo všetko dobré. Takže som veľmi smutná.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nadviažem na otázku, ktorú som uviedla už v prvom čítaní, že keď sme vstúpili do zákona 38 o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov, dovolím si navrhnúť úpravu, ktorá je, viem, nad rámec predloženého návrhu, ale táto úprava je podľa môjho názoru potrebná a je racionálne to urobiť teraz, keď sme vstúpili do zákona.
Podľa § 45 Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná. Ústava uvádza to isté bez slova "len" a s dodatkom, že bližšie to určí zákon. Jediné bližšie určenie zákona bolo slovo "len", ktoré nič nevyriešilo, nič neupresnilo, žiadny inštruktívny návrh, teda nedalo podklad na riešenie. A vieme, že v praxi v konaní pred Ústavným súdom je veľmi boľavá otázka rozhodovania, či súd prijme podaný návrh, t. j. či je vec sporná, alebo nie je sporná.
Viackrát sme sa presvedčili, že práve táto otázka zaťažuje Ústavný súd aj časovo, aj úkonovo, a potom ďalšie veci sú posúvané v časovej postupnosti, ba dokonca dochádza aj k rôznym názorom jednotlivých sudcov Ústavného súdu, čoho sme boli svedkami aj v nedávnej minulosti, teda prednedávnom. A preto zastávam názor, že keď sme už vstúpili do zákona 38, treba splniť aj pokyn ústavy, z ktorej vyplýva, že zákon - krátko ho nazvem - o Ústavnom súde by mal bližšie určiť, kedy je vec sporná. Osobne sa domnievam, že Ústavný súd pri posudzovaní tejto otázky prešiel do trošku inej roviny, ako je znenie ústavy, teda nehľadá, či je vec sporná, ale hľadá, či tí, ktorí podali návrh, resp. ten, kto podal návrh, má k veci, k predmetu určitý vzťah a či existuje spor medzi subjektmi, čo je podľa môjho názoru niečo iné ako ústavou požadované znenie "vec je sporná".
Preto si vám dovolím predložiť legislatívny návrh podpísaný patričným počtom poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ktorý by doplnil § 45 v tom zmysle, že doterajšie znenie by sa stalo odsekom 1 a odsek 2 by znel:
"a) vec je sporná, ak na výklad ústavného zákona, ktorý bol aplikovaný alebo ktorý sa má aplikovať, majú odlišný názor subjekty uvedené v § 18 ods. 1 písm. a - e),
b) vec je sporná, ak na výklad ustanovenia zákona, ktorý bol aplikovaný alebo ktorý sa má v krátkom čase aplikovať, má odlišný právny názor jeden zo subjektov uvedený v § 18 ods. 1 písm. a - e) a iný štátny orgán alebo orgán verejnej správy, pričom oba orgány majú kompetenciu pri jeho aplikácii."
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedla som niektoré pripomienky k návrhu zákona, dávam ich na zváženie. Ďalej som predložila pozmeňujúci návrh, ktorý bude o chvíľu odovzdaný v písomnej podobe. Verím, že prerokovanie tohto zákona sa úspešne podarí dovŕšiť, pretože voľby sú už v priebehu a táto úprava je nevyhnutná a potrebná. Taktiež verím, že podporíte doplnenie § 45, pretože prax by si takéto doplnenie vyžadovala. Vyžaduje to aj znenie ústavy, a keď už je otvorená úprava novelizáciou, je racionálne a účelné urobiť aj tento krok.
Za vašu pozornosť vám ďakujem.