Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky: pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Delingu.

Pán poslanec Kandráč, už som ukončil možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Úplne súhlasím s pánom poslancom Delingom, právne budem o tom o chvíľu hovoriť, že tieto predložené materiály, ktoré sme dostali, sú skutočne nedopracované. My tu nebudeme nahrádzať súd, to je každému jasné, ale musí byť aj jasné, že súhlas s odňatím imunity musí mať nejaký podklad, a to taký, že sú dané dôkazy na také indície, ktoré naznačujú, že k trestnému činu došlo. Ale tu tie materiály, ktoré sú predložené, takýto charakter nemajú a skutočne sú právne pochybené. Ja si ich ponechám a ja vám garantujem, že na cvičeniach na právnickej fakulte študenti sa v budúcnosti pobavia.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Sabolová, prosím.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem pekne.

Chcela by som povedať pánu poslancovi, iste má pravdu, že správa nedáva možnosť, aby boli predložené všetky informácie a všetky skutočnosti, ktoré zazneli v mandátovom a imunitnom výbore, ale preto je pomerný princíp zastúpenia v mandátovom a imunitnom výbore, aby každý poslanecký klub mal dostatok informácií, dôkazov o skutočnostiach, ktoré boli prerokované, a je na poslancoch, ktorých tam vyslali jednotlivé poslanecké kluby, aby svojou garanciou tiež vedeli dať dostatok skutočností pre svojich kolegov, či sú tie veci, ktoré sú uvedené a ktoré boli prerokované a ktoré boli aj vyšetrovateľmi doplnené ústnymi vyhláseniami, stanoviskami, natoľko závažné, že môžeme hlasovať o týchto žiadostiach, ktoré boli predložené do Národnej rady. Čiže chcem zdôrazniť preto tento pomerný princíp, že každý poslanecký klub mal dostatok dôkazov na to, ako tam prebiehalo rokovanie, čo zaznelo, čo sú vážne skutočnosti, aby sme sa mohli správne práve pri hlasovaní v Národnej rade rozhodnúť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

nemôžem inak začať ako konštatovaním, že na Slovensku nastala bieda demokracie a dodržiavania právnych predpisov. Bieda dodržiavania právnych predpisov sa celospoločensky prejavuje celoplošne nedodržaním ústavného princípu prezumpcie neviny. Navyše sa v tomto konkrétnom prípade prejavuje potrebným právnym vedomím, kvalitným právnym vedomím, ktoré dovolím si s plnou zodpovednosťou uviesť, že u vyšetrovateľov absentovalo. Vyhlásenia, ako mala pani poslankyňa Sabolová, že vyšetrovatelia mali osobné presvedčenie, pre mňa ako právnika je absolútne irelevantné, vyšetrovatelia mali mať podklady, na základe ktorých mohli preukázať, že sú naplnené pojmové znaky toho-ktorého trestného činu. Dúfam, že vám niečo hovorí slovo pojmové znaky, pretože inak nemôžeme tu hovoriť o tom, či skutočne ide o akceptabilné materiály, ktoré by mali nasvedčovať, že sú tu indície na spáchanie trestného činu. Či bol skutočne spáchaný, rozhodne súd, preto vyslovujem nespokojnosť aj s formuláciami, tak ako v minulom prípade, kde sú tvary dokonavé, že sa niekto dopustil trestného činu. To nemôže povedať ani mandátový a imunitný výbor, to nemôže povedať ani vyšetrovateľ, to môže povedať len súd. Aj v tom je nedostatočnosť právneho vedomia.

Ďalej, celý tento materiál vlastne má charakteristiku, že ten, kto ho spracúval, sa domnieval, že nesplnenie právnej povinnosti má automaticky za následok spáchanie trestného činu. Vážení, veľký omyl. Množstvo právnych povinností, ktoré nie sú splnené, má celý systém zodpovednostný, a to administratívnu zodpovednosť, potom občianskoprávnu zodpovednosť a zodpovednosť trestnoprávna môže nastúpiť len tam, kde presne Trestný zákon ustanovuje a sú splnené podmienky, ktoré v tom-ktorom paragrafe Trestný zákon vymedzuje. Napríklad prvý prípad zavlečenie do cudziny a lúpež. Už som sa v krátkosti o tom zmienila. Keď si pozriete § 234 Lúpež, z ktorého je pán poslanec Lexa obvinený, ten hovorí, že kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa a tak ďalej. Nikde nie je napísané, čoho sa chcel zmocniť, nikde nie je preukázané, ako to bezprostredné násilie na Kováčovi mladšom uskutočnil, áno, bezprostredne, to znamená v osobnom kontakte, ale je obvinený z trestného činu lúpeže. Je to veľmi smutné, nehnevajte sa.

Ďalej, hovorí sa o zavlečení, ale nikde nie je povedané, ako, kade, kto preukáže, že to skutočne bol on, a také dôkazy ako magnetofónová páska, záznam, nikde v kultivovanom svete sa pred súdom ako dôkaz neuznávajú a ani naše súdy takýto dôkaz neuznávajú. Takže pri dnešnej technike môžeme vyrobiť pások koľko len chcete syntetikou hlasových prvkov.

Viackrát tu bola položená otázka, prečo sa bojíme, prečo sa odvolávame na amnestiu. Ja som už vo svojej faktickej poznámke uviedla, že preto bolo rozhodnutie o amnestii expremiéra Mečiara, že takto rozhodol v tejto veci už exprezident Kováč, a keď už je v jednej veci časť účastníkov amnestovaná, je logika, aby nenastala šponáž, aby neboli proste politické nezhody, tak bol amnestovaný celý prípad. Ja som veľmi zvedavá, ako možno prerokúvať vec, ako chcete na súde dospieť k objektívnej pravde, keď korunného svedka nechávate pod amnestiou. Prečo aj tam nie je zrušená amnestia, keď je ozaj zámer zistiť niečo, zistiť pravdu, a nie tu robiť politické procesy.

Ďalší prípad je neoznámenie krádeže motorového vozidla. Viete, to je absolútne zmätkový prípad, pretože sa poslancovi Lexovi vyčíta, že nesplnil oznamovaciu povinnosť. Konkrétne sa materiál imunitného výboru dovoláva § 8 ods. 1 až 4 Trestného poriadku. Ja som si ten Trestný poriadok tam oxeroxovala, nebudem vám to čítať, ale poviem vám obsah vzhľadom na krátkosť času. Áno, fyzická osoba má povinnosť, ale len pri podnikateľskej činnosti. Nie je to hanba, keď sa dá takýto materiál s odvolávkou na tento paragraf, ktorý sa absolútne nemôže týkať Slovenskej informačnej služby? Tam fyzická osoba je spojená s podnikateľskou činnosťou a Lexa nerobil pri únose a pri ja neviem nejakej krádeži automobilu žiadnu podnikateľskú činnosť. Teda je absolútne neprijateľná takáto konštrukcia.

K triptychu sa vzhľadom na krátkosť času nebudem vyjadrovať, pretože sa chcem vyjadriť k perle a k vrcholu celého materiálu, ktorý bol predložený mandátovým a imunitným výborom.

Pod bodom d) sa dáva za vinu poslancovi Lexovi, že nezbavil mlčanlivosti dvoch pracovníkov Slovenskej informačnej služby, a tým sa dopustil porušenia, proste, trestného činu zneužitia postavenia verejného činiteľa. Vážení, keď si pozriete predpis, na ktorý sa odvolávate, tam riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemá povinnosť zbaviť mlčanlivosti. To nie je obligatórne právne ustanovenie. To je, pokiaľ niekto tu je právnikom, fakultatívne právne ustanovenie, z ktorého vyplýva možnosť, to znamená zachovať sa pozitívne aj negatívne. Teda v zmysle práva riaditeľ Slovenskej informačnej služby mal právo buď zbaviť mlčanlivosti niekoho, alebo mal právo ho nezbaviť mlčanlivosti. Tam mu z fakultatívneho ustanovenia žiadna povinnosť nevyplýva. A z využitia práva vy konštruujete trestný čin zneužitia postavenia verejného činiteľa.

Vážení, to je absolútne, absolútne neprijateľné, pretože by muselo byť ustanovenie, kde je jasne povinnosť a navyše by ste museli pri § 158 preukázať naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, ak vám to niečo hovorí, a táto subjektívna stránka je vyjadrená v § 158 v ods. 1, kde sa uvádza: Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť inému neoprávnený prospech. Teda treba preukázať, že je tu úmysel spôsobiť škodu. Vôbec sa s tým materiál nezaoberá a pri tomto prípade je absolútne irelevantné, lebo poslanec Lexa v zmysle primárnych predpisov nemal povinnosť, ale mal právo. A spájať využitie práva so spôsobením trestného činu, to je absolútny, ale absolútny právny nihilizmus.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky: pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Delinga, pán poslanec Kandráč. Nikto viac. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Tak ako to bolo predtým, pán poslanec Mészáros, už ste sa nezmestili do tej štvorky.

Takže prosím, pani poslankyňa Sabolová ako prvá.

Poslankyňa M. Sabolová:

Pani poslankyňa Tóthová tu hovorila, že na Slovensku je bieda dodržiavania právnych predpisov, napríklad hovorila o prezumpcii neviny. Chcem sa jej spýtať, či prezumpcia neviny neplatí aj na Michala Kováča mladšieho, pokiaľ mu nebola dokázaná vina. A ďalej chcem sa jej opýtať, čo vlastne bolo ich rozhodovanie počas štyroch rokov, keď prijali možno tucet protiústavných zákonov. Či toto bolo dodržiavanie právnych predpisov.

A v druhej veci sa chcem vyjadriť, hovorila tu o zavlečení a lúpeži v prvej kauze. Zabúdajú všetci páni poslanci, ktorí hovoria o tejto skutočnosti, prečítam im prvú vetu, že Ivan Lexa vo funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby ako člen organizovanej skupiny plnil úlohy pripravovaného plánu zavlečenia a ako člen organizovanej skupiny v zmysle § 233 Zavlečenie, kde sa ods. 2 písm. a) jasne hovorí, že ak spácha trestný čin ako člen organizovanej skupiny. Čiže je tu skutková podstata, o ktorej pani poslankyňa nehovorila a hovorí, že čoho sa chceli zmocniť, či bolo bezprostredné na Michala Kováča. Áno, vyšetrovateľ povedal, že po násilnom vytiahnutí z auta mu boli odcudzené osobné veci, čiže bolo tu aj násilie, ale dôležitá je prvá veta, že pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby ako člen organizovanej skupiny plnil úlohy pripravovaného plánu. A toto si treba uvedomiť. Ak to tam vyšetrovateľ napísal, má určite dôkazné materiály na to, aby to vedel preukázať pri tom, ak by vzniesol obvinenie po daní súhlasu Národnou radou.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím, pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Tóthová vo svojom vystúpení hovorila, respektíve konštatovala, že na Slovensku je naozaj veľmi nízke právne vedomie. Viete, keď sa táto skutočnosť konštatuje vo vzťahu k radovému občanovi, tak to berieme ako fakt, ktorý nás neteší a veríme, že sa v budúcnosti situácia zmení k lepšiemu. Keď sa tento fakt konštatuje vo vzťahu k členom tohto parlamentu a to, že mnohí naši kolegovia z radov koaličných poslancov tu dnes naozaj predvádzali veľmi nízku úroveň právneho vedomia, je fakt, tak mi je z toho smutne. Ale keď sa tento fakt konštatuje vo vzťahu k vyšetrovateľom, tak to je už potom niečo, čo šokuje a znepokojuje. A keď ste to doteraz nepochopili, tak už naozaj zrejme nič nepomôže tomu, aby ste sa dívali na veci triezvym rozumom. Vám naozaj stačí zrejme len osobné presvedčenie. Pani Sabolová, platí to najmä na vás, dobre sa dívate.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Tóthovej už z toho pohľadu, že skutočne v tých dokumentoch, ktoré tu niekoľkokrát listujeme po predložení mandátovým výborom, napríklad sa tu uvádzajú rôzne čísla. Zoberme si len prílohu číslo 2, ktorá hovorí o trestnom postihu za vyradenie motorového vozidla Mercedes Benz. Uvádzajú sa dve sumy takmer v dvoch riadkoch. Jednak je to suma 1 329 052 korún, to je jedna škoda, ktorú spôsobil tým, že boli veci odložené odpisom tejto škody na 10 rokov, a ďalej sa píše, že tým sa spôsobila škoda vo výške 1 458 614 korún. Takže aj tu vidno, nie je to zdôvodnené, prečo sú tam dve rozdielne sumy. Ťažko sa pravda takto dedukuje, ale vidno na tom, že sa tomu neprikladá význam, pretože to sú dokumenty, to sú účtovné doklady a ja si myslím, že keď nám to predložil takto vyšetrovateľ, tak aj v tejto správe malo byť uverejnené, prečo sú tieto rozdielne sumy, malo to byť zdôvodnené, lebo takto sa zdá, že nejde o dôkladné materiály, že nejde z účtovnej stránky o pravdivé dokumenty a že tam je rozdielnosť na jednom aute viac ako 120 tisíc korún. Takže by ma zaujímalo, kde je tá pravda. Nikto to tu nezdôvodnil, možno že vo výbore sa to zdôvodňovalo, ale tu v pléne o tom nikto nehovoril, takže by bolo dobré, keby nám to buď niekto, buď pán predseda výboru, alebo niekto iný vlastne vysvetlil, prečo je to tak.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kandráč, nech sa páči.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne poslankyne,

kolegovia poslanci,

chcel by som nadviazať na poslednú predrečníčku a práve na zdôrazňovanie právnej stránky prerokúvaného problému. Ja zdôrazňujem a budem sa venovať trestnoprávnej stránke tohto problému, ktorý tu dnes prerokúvame. Dotknem sa žiadosti vyšetrovateľa a príloh, ktoré sú pripojené k žiadosti vyšetrovateľa o vydanie pána poslanca Lexu na trestné stíhanie. Dozvedel som sa z nich, že sedem skutkov je hodnotených ako tri trestné činy. Jeden trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, druhý trestný čin lúpeže, tretí trestný čin zavlečenia do cudziny. Všetky trestné činy v správe sú hodnotené ako dokonané trestné činy. Čo to znamená? Ja vám len pripomeniem, nechcem vás poúčať, pretože všetci to viete veľmi dobre, to znamená, že musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu, podstatné znaky. My im hovoríme v trestnom práve, že sú to obligatórne znaky a sú to subjekt, subjektívna stránka a objekt, objektívna stránka.

V danom prípade v konaní pána poslanca Lexu ani v jednom prípade nie sú tieto obligatórne znaky skutkovej podstaty naplnené. Ešte vám pripomeniem, kto je páchateľom trestného činu. Paragraf 9 ods. 1 Trestného zákona jednoznačne hovorí, že páchateľom trestného činu je ten, kto spáchal trestný čin sám. Teda sledujte ma, prosím vás o to. To znamená, že ak spáchal trestný čin lúpeže, musel byť na mieste trestného...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Slobodník vystúpi v rozprave, po ňom pani poslankyňa Mušková.

Prosím, keby ste venovali pozornosť rečníkovi.

Vráťte čas pánu poslancovi Slobodníkovi.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec D. Slobodník:

Dámy a páni

vrátane predsedajúceho a prítomného ministra,

tu sa zámerne oddeľuje to podstatné, čo súvisí s tým hlavným obvinením, lebo všetky tie ostatné body, o ktorých sa tu hovorilo, to je len pena, ktorá odpadne. Tu je hlavné obvinenie, spočíva v takzvanom únose. Ale tu sa hlavne oddeľuje to, čo predchádzalo a z čoho sa obviňuje pán Lexa.

Ja som sa touto otázkou veľa zaoberal, veľa som o nej čítal. S mnohými som diskutoval, aj s niektorými veľvyslancami západných krajín, ktorí tu boli, a chcel by som tu povedať. Práve vychádzajúc z tých dvoch starých latinských prísloví Qui prodest a qui bono, ktoré obidva znamenajú, v čí prospech sa to stalo, pre koho to bolo výhodné. Pre HZDS? Pre vládu? Určite ten takzvaný únos, budem už v skracovaní hovoriť len únos, ten únos výhodný nebol. Pretože sa hneď zapojili všetky páky, všetci scenáristi sa zapojili do toho, aby obvinili z toho činu vládu a premiéra Mečiara.

Pán poslanec Čarnogurský, vtedy pán poslanec Čarnogurský, už ako som tu spomenul v diskusii, so mnou v divadle West niekedy v roku 1996, začiatkom roku vyhlásil, že prvé, čo urobí, keď sa dostane k moci, že potrestá vinníkov tohto únosu. A ak si dobre pamätáte, pár hodín po únose sa obrátil so sugestívnou otázkou na premiéra Mečiara: Pán Mečiar, kde ste boli? A myslel tým, či nebol pri hraničnom priechode v Bergu. Až neskôr vysvitlo takpovediac zo správy jeho adjunkta napojeného na Bundesnachrichtendienst pána Petra Tótha, kde sa prejavila tá jeho napojenosť na Bundesnachrichtendienst v prípade Skošníka, kde sa úplne panebratsky rozprával s Bundesnachrichtendienst a spytoval sa, čo ten Skošník tu robil. A jemu odpovedali: No viete, musíme si to s ním vybaviť. To všetko napísal do novín. Keby som ja alebo hociktorý z vás, ktorí nie sú agentmi Bundesnachrichtendienstu, sa spýtali, zavolali na to telefónne číslo, tak by povedali: Prosím vás pekne, koho to voláte, veď tu je pohrebná služba alebo tu je súkromný byt. Ale jemu odpovedali presne, čo chcel počuť. Skrátka potom adjunkt tejto celej hry, ktorý aj dodnes vyslovuje svoje strašné veci, vyhlásil, že vlastne uniesli pána Kováča mladšieho cez iný priechod. To znamená u nás cez Rusovce a potom cez nejaký maďarský priechod. Čiže dodnes to nebolo nikým dokázané, ako sme tu počuli, ani vyšetrovatelia to nevedia, nemajú o tom nijaké informácie.

Keď si zoberiete ďalšie fakty, ktoré súvisia s týmto únosom, tam nájdete také nehoráznosti, že len ľudia trpiaci vedomou slepotou ich môžu prijať za fakty. Tu máte napríklad hneď dôvod, už sa to tu spomínalo. Ja som to jednému veľvyslancovi hovoril, asi týmto štýlom to zopakujem. Keby som ja bol Lexa a chcel ho uniesť, tak ho zaveziem priamo do Nemecka. Priamo do Nemecka, to je tri hodiny v mercedese, úplne nič po tých autostrádach. Neraz som išiel tou cestou bez Michala Kováča mladšieho v aute do Mníchova a viem, koľko to trvá od rakúskej hranice po hranice za Salzburgom smerom na Mníchov. Tri hodiny. Tam by som ho vyložil a možno by som to zahral lepšie, ako tu sa to zahralo v Rakúsku, a tam by ho hneď aj zadržali, lebo by ho mali, nepovedalo by sa, ako sa tam dostal. To je prvý prípad.

Zabúda sa na to, že po únose dali na 24 hodín k dispozícii auto, v ktorom sa únos uskutočnil, prezidentovi republiky, jeho otcovi, ktorý, samozrejme, dal svojim mechanikom všetky svoje stopy zotrieť a po 24 hodinách ho previezol na políciu. Už sa hovorilo o tom, že mal byť vypočutý na nemeckom veľvyslanectve. Zamietol to mestský prokurátor, až potom sa tento únos odohral, a to bol práve dôvod, keďže to nevyšlo, tak sa musel zmeniť uhol pohľadu na Michala Kováča mladšieho.

Ďalej jediným obvinením, jediným faktickým obvinením bol Fegyveres, človek, ktorý bol tri-štyri mesiace v Slovenskej informačnej službe, čiže človek absolútne nula, začiatočník, greenhorn. A tento vystupoval suverénne, že bol pri tom, ako sa Lexa rozprával s Mečiarom, a neviem, čo všetko tvrdil. A keby to bola pravda, keby to všetko bola pravda, prečo mu potom dal amnestiu bez toho, aby ho niekto obvinil, tohto Fegyveresa, prezident Kováč. Nuž preto, lebo sa bál, že keby ho zobrali do rúk nie vyšetrovatelia - profesionáli, ale amatéri, ktorí sa trošku vyznajú v týchto veciach, tak po 10 minútach by sa rozsypal. A vyšlo najavo, čo všetko by tento človek vymyslel, všetky tieto údaje. Tvrdilo sa o 1,5 litri alkoholu. Súdny lekár mi povedal, že keby to vypil človek, myslím, Michala Kováča mladšieho, že teda vypil 1,5 litra alkoholu, že ho opili. Mal alkohol v krvi okolo 2 %, to je nič, to sú nejaké tri-štyri vodky. To znamená, že by bol umrel, keby toto mal.

Ďalej prečo dostal amnestiu a teraz táto zaujímavá otázka, ktorú by som rád počul, ako na ňu odpovedia právnici: Prečo dostali amnestiu spoluvinníci akcie Technopol, nebudem ich ani menovať, tí dvaja mimo Michala Kováča mladšieho, nielen za Technopol, ale za druhý trestný čin, ktorý bol oveľa horší, kde išlo o 120 miliónov korún. Nuž jednoducho preto, lebo keby nedostali amnestiu za tieto druhé činy, tak by rozdiel trestnej sadzby bol pol roka, rok, dostali by 13 rokov a tak 13,5. Nuž exprezident republiky si pokladal za povinnosť dať amnestiu za to druhé, aby mlčali. To znamená, to je niečo, čo je strašné.

Ďalej vyšetrovatelia, o ktorých sa ešte tu nehovorilo v terajšej akcii. Jeden z nich bol vymenovaný za majora počas éry Moravčíkovej vlády. Ten druhý, to sa priznal sám, to je citát z jeho článku, o všetkom podrobne informoval, to je syn toho bývalého komunistického funkcionára, meno vám je známe, netreba ho tu opakovať, o všetkom informoval prezidenta Kováča. Čo absolútne nezodpovedá povinnosti vyšetrovateľa. Skrátka, bolo to sprisahanie, ktoré malo za účel hlavne ani nie tak očistiť človeka podozrivého z akcie v Technopole, ale bola to akcia, ktorá mala za cieľ predovšetkým poškodiť Slovenskej republike a vtedajšej vláde Slovenskej republiky. O to šlo v tejto strašnej hre, ktorá trvá dodnes. O to šlo, o poníženie Slovenska, a to, aby sa akosi Mečiarova vláda dostala na pranier. Tomu slúžila tá otázka, tá strašná otázka, keď sa nad tým zamyslíte, bez dôkazov, ktorú predniesol pán Čarnogurský: Kde ste boli, pán premiér, o polnoci toho a toho dňa 31. augusta?

Ja si myslím, že na základe tých "dôkazov", ktoré obhajuje najväčšmi nie právnička, ani ja nie som právnik, neprávnička pani Sabolová, to je jednoducho strašné, že na základe týchto "dôkazov" by sa nenašiel v demokratickej krajine Európy nijaký súd, ktorý by mohol za tieto takzvané činy Ivana Lexu odsúdiť. Nie som si taký istý po tej prejudikácii, ktorá sa tu odohrá, a po všetej tejto zákernej hre a po tých článkoch, keby som vám citoval z týždenníka Slovo, čo tam napísali o Ivanovi Lexovi, dopredu z neho spravili zločinca, nie som si istý, či sa tu podarí dosiahnuť ozaj absolútnu objektívnosť sudcov. Pretože z tohto priestoru vyjdú tie podnety a pokyny, ktoré sa potom v tom súdnom procese odohrajú. Ja som vám tu už raz spomínal, ani jeden z vás nesedel. Tam tých 20 dní pána Čarnogurského len zo slušnosti nepoviem, aké to boli, 20 dní jeho sedenia. Ja som sedel deväť rokov. Vy chcete človeka dostať do väzenia. Pamätajte si na to ruské porekadlo, čo som vám povedal. Nikto si nemôže zaručiť, že sa nedostane do väzenia, že nebude žobrákom. Myslite na to, na to, čo chcete spáchať nevinnému človeku.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky: pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Bohunický, pán poslanec Krajči ako posledný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste skutočne poprosili pánov poslancov, že keď si to tu už prišli odtrpieť, tak by bolo dobre, keby vypli mobilné telefóny. A pána poslanca Šebeja by som prosila, aby si vypol tie slúchadlá alebo nech nám to tu pustí, možno nás bude zaujímať hudba, ktorú má pustenú.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem.

Pán kolega poslanec ctenej opozície sa zaoberal tým, komu vlastne poslúžil únos Michala Kováča mladšieho. Dal si takú otázku a zároveň si odpovedal, že to poškodilo alebo že to malo poškodiť vtedajšej vláde Vladimíra Mečiara, malo to diskreditovať zvrchované Slovensko. Ja keď si dobre spomínam, mnohé krajiny a vlády mnohých krajín žiadajú o vydanie občanov, keď spáchajú nejakú trestnú činnosť. Myslím dokonca takú trestnú činnosť, že napríklad sú zadržaní, keď pašujú drogy. Je to normálny postup, že štát, vláda žiada inú krajinu o vydanie občana svojej krajiny. Pokiaľ si spomínam, tak vláda Vladimíra Mečiara nepožiadala rakúske úrady o vydanie Michala Kováča mladšieho. Ja potom neviem, či takáto vláda tejto krajiny neponížila túto krajinu, pretože aj za oveľa preukázanejšie a jasné činy vláda vždy žiada inú krajinu, aby vydala svojho občana a aby ho mohla trestne stíhať v jeho krajine. Vláda Vladimíra Mečiara tak neurobila. Je to fakt.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Krajči, nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci,

v nadväznosti na to, čo hovoril pán poslanec Slobodník, by som chcel doplniť, že dožiadanými cestami cez Interpool bolo preukázané, že Michal Kováč spoločne s Martinom Sücsom Millym, Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a Van der Wolfom prespali v hoteli Ibiz v Luxemburgu zo 7. na 8. 5. 1992, kde si delili po prvýkrát zisk z podvodu v Technopole. Vykonaním grafologickej expertízy ubytovacích lístkov bolo preukázané, že uvedené osoby lístky napísali vlastnoručne. Taktiež bola zaistená fotokópia ubytovacieho lístka z Zürichu z hotela Schweizerhoff, kde prespal z 8. na 9. Michal Kováč spoločne s Petrom Krylovom. Dožiadaním o právnu pomoc bolo zo Švajčiarska zistené, že v hoteli Schweizerhoff prespali aj ďalší spoluobvinení Marián Kočner, Sücs Milly a Van der Wolf. Tu si delili podľa Krylova úspešný lov z podvodu. Zo zaistených listinných dôkazov z hotela sú zrejmé aj ich útraty, ktoré boli nemalé. K deleniu zisku došlo v hoteli Ibiz v mesiacoch máj alebo jún 1992, bolo to potvrdené vyšetrovacími orgánmi.

O tom, že chceli, aby takáto situácia nebola vyšetrená, svedčí aj druhá časť, kde Petra Krylova žiadali, aby vypovedal, že na tomto podvode sa Kováč mladší nezúčastnil a za odmenu mal dostať milosť od prezidenta Michala Kováča. Túto žiadosť o milosť osobne podal v prezidentskej kancelárii prostredníctvom svojej matky, kde vyšetrovateľ dožiadal a dokázal, že táto skutočnosť bola potvrdená. To znamená, jednoznačne v Technopole išlo o to, aby sa nevyšetril ten podvod, ktorý sa udial.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Mušková, po nej pán poslanec Zajac.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

je dosť neobvyklé, aby v hocijakej krajine boli takto verejne pretriasané tajné služby, ako je tomu na Slovensku. V tomto súhlasím s pánom poslancom Muránskym, škoda, že tu nie je, že to nie je v poriadku. Ale je to vaše dielo, dielo vládnej koalície, ale ponesieme to všetci, pocítime to všetci. Je tiež nemysliteľné, aby takýmto spôsobom, ako sa to deje u nás, boli v hocijakej demokratickej krajine obmedzované práva poslancov opozície, ich umlčovanie a kriminalizovanie.

Vážení kolegovia, nemusím byť ani právnikom, aby som celé toto obvinenie, najskôr proti pánu poslancovi Krajčimu, teraz proti pánu poslancovi Lexovi, označila za účelovo vyrobený právny nepodarok. Predložené materiály, ktoré sú pochybné a nepresvedčivé, svedčia o tom, že sú vyrobené na objednávku podľa už pred voľbami načrtnutého scenára a majú slúžiť na jedno, na diskreditáciu opozície.

Podľa týchto predložených materiálov, ktoré neobsahujú nijaké dôkazy, máte, vážení kolegovia, rozhodnúť, uznať vinu a vydať človeka do rúk takzvanej spravodlivosti. Takzvanej preto, lebo vládna moc, keď chcela zbaviť v Národnej rade Slovenskej republiky štyri sudkyne sudcovstva, ukázala nezávislému súdnictvu, že keď bude treba, bude vedieť zatočiť aj s ním.

Koľkých poslancov z opozície ešte máte na rane - desať, dvadsať? To však skutočne nebudete ešte dlho môcť robiť prácu v prospech občanov, lebo sa budete musieť venovať vyrábaniu ďalších týchto káuz.

Ste zrejme presvedčení, že ak ste sa takýmto spôsobom, teda za využitia nie tej našej najkrajšej slovenskej vlastnosti, dostali k moci, myslím tým závisť, a teraz i vyvolávaním nenávisti si túto moc upevníte. Opak je pravdou. Donekonečna roztáčaná špirála takýchto vášní nemôže priniesť nič pozitívne nielen pre vás, ale ani pre samotných občanov Slovenska. Občania nemôžu nevidieť nespravodlivosť vášho vládnutia, lebo tá vaša nenávisť proti všetkému, čo robila predchádzajúca vláda, vyjde každého občana veľmi draho. Napríklad dnes spomínané diaľnice. Využili ste pred voľbami proti Mečiarovi všetko, aj to, čo robil pre Slovensko výborne. Tak ste však ponorení do tej predvolebnej nenávisti až doteraz, že si vôbec neuvedomujete, že voľby sa už skončili a že treba v tých dobrých veciach, čo robila Mečiarova vláda, pokračovať. Pretože Slovensko to potrebuje.

Prestaňte teda, prosím, s tou predvolebnou rétorikou i s tým honom na čarodejnice, lebo sa nám môže stať, že sa naozaj ocitneme v stredoveku.

Tieto politické procesy silno pripomínajú dobu totality a majú viesť k jedinému - k zbaveniu sa politického protivníka. Vám je jedno, aké prostriedky sa na to používajú? Nedržte sa, prosím, hesla, že účel svätí prostriedky. Verím, že medzi vami, vážení kolegovia z vládnej koalície, sú takí, ktorým sa takáto politika hnusí, ktorí viete, že nestačí byť vnútorne presvedčený o vine, ak nie sú dôkazy, a že jedine na základe splnenia podmienok obsahujúcich pádne dôkazy možno človeka odsúdiť, respektíve dať odsúdiť. Veď to, že predseda vlády zrušil amnestiu vyhlásenú premiérom Mečiarom a nezrušil amnestiu pána prezidenta Kováča, svedčí o revanšizme, nenávisti a predovšetkým o absolútnej absencii zmyslu pre spravodlivosť. Už toto by vám malo otvoriť oči a nepridať sa na stranu tých, ktorým vyhovuje rozduchávanie vášní.

A preto vás, vážení kolegovia, chcem vyzvať a poprosiť, možnože zbytočne, aby ste nepodporili uznesenie imunitného výboru.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Konštatujem, že nie sú faktické poznámky.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zajac. Konštatujem, že pán poslanec Zajac nie je v rokovacej miestnosti, stráca poradie.

Ďalej vystúpi pán poslanec Slaný, po ňom pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Slaný:

Vážený pán predsedajúci,

milé kolegyne, kolegovia,

dnes rokujeme o pozbavení imunity poslanca Národnej rady pána Ivana Lexu. Rokovanie o tejto veci je veľmi ťažké pre všetkých poslancov Národnej rady bez ohľadu na to, či patria ku koaličnému alebo opozičnému táboru. No ako zodpovední predstavitelia zákonodarnej moci musíme o danom probléme rokovať a zaujať objektívne stanovisko. Musíme v plnej miere zvážiť všetky argumenty, ktoré nám pomôžu čo najobjektívnejšie sa rozhodnúť.

Žijeme v dobe, pre ktorú je príznačné formovanie a budovanie nového demokratického štátu. Štátu, ktorého jedným zo základných pilierov musí byť úcta k zákonu a právu. Je veľmi dôležité, aby sme v tejto etape vývoja spoločnosti robili všetko preto, aby sa spoločnosť vyvíjala hlavne našou zásluhou zdravým spôsobom.

Ja sám nie som stúpencom kolektívnej viny ani nechcem poslancov HZDS vyzývať k tomu, aby urobili očistu vo vlastných radoch. No smerom k poslancom HZDS chcem povedať jedno, aby sami zvážili a zamysleli sa nad tým, či niektorí z nich v minulosti neurobili chyby, ktoré boli takej povahy, že prekročili rámec zákona. Niesli dosť dlhý čas zodpovednosť za vývoj tohto štátu a sami musia vedieť, že porušenie zákona zo strany verejného činiteľa spôsobuje spoločnosti veľké morálne škody. Nie je predsa mysliteľné, aby poslanec ako nositeľ zákonodarnej moci bol podozrivý zo spáchania viacerých trestných činov. Veď každý poslanec ako volený zástupca ľudu by mal byť sám vzorom pre svojich voličov.

Vážené kolegyne, kolegovia, čaká nás dlhá cesta budovania vyspelej demokratickej spoločnosti. Bude to cesta dlhá a namáhavá. Cesta, na ktorej nás bude čakať mnoho nástrah a mnoho pádov. No na to, aby sme spoločne zvládli túto cestu, musíme v spoločnosti pestovať úctu k zákonom a právu. A začať musíme predovšetkým sami u seba. Musíme byť prísni a musíme byť zároveň pripravení niesť zodpovednosť za svoje činy.

V prípade pána poslanca Lexu zaznelo počas rokovania pléna dostatok dôkazov, ktoré nás pri plnom vedomí a svedomí presviedčajú o tom, aby sme hlasovali o pozbavení imunity nášho kolegu. Preto i ja sám osobne budem hlasovať za pozbavenie imunity pána poslanca Lexu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky podľa poradia: pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Husár, pán poslanec Engliš ako posledný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Slaného.

Prosím, pán poslanec Cuper, máte slovo.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci, budem veľmi stručný.

Pán kolega Slaný, pán Čarnogurský vás v televíznej relácii, ktorá bola robená výlučne pre jeho imidž jeho dvoma ablatusmi, pánom Rybom a pánom Šimečkom, označil za ekonomického experta KDH. Chcem ho upozorniť, že pán Čarnogurský, trochu ste to prešvihli. On nedosahuje úroveň ani treťoradého kazateľa baptistickej cirkvi ako pán kolega Šimko, myslím si, že skôr ako novo vysvätený kňaz new ege.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Slaný, ja si myslím, že vaša posledná veta bola zbytočná. My veľmi presne vieme, kto bude hlasovať za pozbavenie imunity aj prečo. Ale prekvapilo ma vo vašom vystúpení, že ste sa obrátili na nás, na poslancov za HZDS, aby sme skúmali svoje svedomie, či sme neprekročili zákon a ako sme sa správali. Prekvapuje ma to, že ste sa neobrátili na členov SDK ohľadne pána Ďuračku, ktorého ste sa zbavili, pretože už bol na rade a bol by on jeden z poslancov, ku ktorému by ste sa museli vyjadriť, či ho zbavíte, alebo nezbavíte imunity.

V predchádzajúcom volebnom období bol to ďalší člen SDK pán Langoš, kde vyšetrovateľ jasne podložil a nebolo to takéto vajatanie ako v týchto siedmich prípadoch, jasne bol doložený trestný čin, ktorého sa dopustil pán poslanec Langoš. Napriek tomu zo všetkých 150 poslancov iba jeden jediný hlasoval za jeho pozbavenie imunity. Dokonca návrh na pozbavenie imunity súčasného ministra pána Pittnera vtedy ako poslanca sa ani nedostal do parlamentu, do pléna, pretože už mandátový a imunitný výbor zamietol sa vôbec zaoberať touto problematikou. Takisto to bol pán poslanec z maďarskej koalície, ktorého sme nezbavili imunity, aj keď tie dôvody boli vážne a boli porušené zákony.

Takže buďte trochu objektívni a obráťte sa na týchto kolegov, ako sa cítili. A my sme im nedávali tie rady, ktoré dávate neustále pánu Lexovi, že najlepšie je zbaviť sa viny pred nezávislým súdom. A tie materiály si môžete pozrieť, boli oveľa, oveľa kvalifikovanejšie spracované ako tieto návrhy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Pán poslanec, uviedli ste, že nás čaká dlhá cesta budovania vyspelej spoločnosti a pokiaľ dôjdeme k úcte k zákonom. Pán poslanec, ja si dovolím doložiť, že až veľmi dlhá, pokiaľ politici budú mať stranícke klapky na očiach a uši zapchaté pred argumentmi. Práve z úcty k zákonom, keby vás obvinili napríklad z trestného činu lúpeže a nič vám nedali, žiadne argumenty, a vy by ste vôbec neboli tam na tom mieste, tak ja ako poslankyňa opozície práve z úcty k zákonom by som nevedela za to hlasovať. Pretože nemôžem posudzovať veci len s politickými klapkami na očiach, ale musím rozmýšľať vlastným rozumom, že keď je niečo nepreukázané, absolútne nemožné, tak nemôžem stranícku disciplínu držať až natoľko, že budem hlasovať aj za nezmysly. Jeden náš pán poslanec vám tu povedal, že nesiete aj vy potom zodpovednosť. Skutočne ju nesiete, pretože rehabilitácie boli v minulosti, ale rehabilitácie budú aj v budúcnosti. A pri vašich postojoch mám obavy, že ich bude až veľmi veľa.