Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky: pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Cuper, pán poslanec Slaný, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Krajči. Takže končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Prvá faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Pán poslanec Tarčák, ako učiteľ môžete deťom hovoriť v škole takéto scenáre a históriu. Ale ja sa tvrdo ohradzujem voči tomu, aby ste tu rozprávali, že tu niekto zavádza a robí z parlamentu gilotínu, aby ste hovorili, že je tu tvrdá mašinéria proti vám a proti bývalej vláde, aby ste tu hovorili o psychologickom terore a ešte aj o tom, že vám tu niekto predkladá vymyslené materiály. Existujú dokumenty, ktoré budú, a tie sú aj v mandátovom a imunitnom výbore, s väčšími skutočnosťami a dôkazmi, ako ste tu mali možnosť či už v správe čítať alebo počuť.
A ešte sa vás chcem opýtať, ak je pán poslanec Lexa taký čistý, prečo sa pán Vladimír Mečiar vzdal mandátu poslanca v prospech Ivana Lexu a prečo musel dať amnestiu pre tieto skutky ešte v čase, keď zastával funkciu prezidenta?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Slaný - faktická poznámka.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať iba krátko na môjho predrečníka pána Tarčáka. Mne sa páčila v jeho prejave jedna veta, ktorou vraví, že musíme zastaviť rozklad štátu. Ja s tým súhlasím, ale aby sme zastavili ten rozklad štátu, musíme začať rešpektovať zákony na pôde tejto Národnej rady. Proste zákon musí byť rovnaký pre všetkých, či sú to verejní činitelia alebo radoví občania. A z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby každý poslanec, ktorý poruší zákon, za to niesol i primeranú zodpovednosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Tarčák vo svojom vystúpení hovoril o mašinérii, ktorá sa tu spúšťa, hovoril o mechanizme, ako sa vytvárajú dôkazy. Darmo sa to niektorým poslancom nepáči. Ak si myslíte, že sú tu z našej strany osočovaní vyšetrovatelia z toho, že kombinujú a vymýšľajú si, ja by som chcela doplniť, že to nie sú len vyšetrovatelia, ktorí tu predkladajú veci, ktoré nie sú pravdivé, ale dokonca aj v správe mandátového a imunitného výboru v tlači 175 na strane 6 sa hovorí - ja budem teraz citovať, aby ste mi zase nepovedali, že si vymýšľam. K prílohe číslo 1 sa tu odvoláva ten, ktorý vypracoval túto správu, že "členovia výboru pri posúdení opodstatnenosti podozrenia zo spáchania skutku uvedeného v tejto prílohe mohli vychádzať predovšetkým zo správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby", teda znovu opakujem, bola to tá vychýrená Mitrova správa, o ktorej sa tu jasne povedalo, že to bola správa tiež pripravená na objednávku, a ďalej "mohli vychádzať aj zo známeho zistenia viedenského krajského súdu, v zmysle ktorého je tiež podozrenie, že štátny orgán Slovenskej republiky sa zaplietol do predmetného únosu občana Slovenskej republiky". Vážení, toto nie je zavádzanie? Veď viedenský krajský súd len konštatoval, že vo výpovedi svedok Michal Kováč starší vyslovil takéto podozrenie. A vy toto podozrenie, o ktorom hovorí viedenský krajský súd, povyšujete na zistenie viedenského krajského súdu a vnucujete ho členom mandátového a imunitného výboru ako dôkaz, ktorý má presvedčiť členov mandátového a imunitného výboru, aby hlasovali za odobratie imunity poslanca. Toto nie je mašinéria, toto nie je prekrúcanie faktov?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci,
v súvislosti s vystúpením pána poslanca Tarčáka chcem povedať, že naozaj je asi zbytočné už tu rozoberať a snažiť sa predložiť...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vypol si sa, pán poslanec.
Zapnite pána poslanca, 10 sekúnd navyše.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem.
... a predkladať dôkazy o tom, či Slovenská informačná služba bola zapletená do únosu občana Slovenskej republiky, pretože naozaj existuje dokument, ktorý slúži vyšetrovateľom na to, aby toto obvinenie vzniesli a aby v ňom pokračovali. Preto ani neukazovali žiadne dôkazové materiály, pretože iné nemajú. Tento dokument, na základe ktorého chcete obviniť a zbaviť imunity Lexu, bol publikovaný na tlačovej konferencii 14. mája 1996 a volá sa Správa o vyšetrovaní únosu Michala Kováča mladšieho občianskou komisiou, ktorú zriadil Ladislav Pittner, súčasný minister vnútra. Teda v tejto správe, a môžem vám ju dať aj k nahliadnutiu, je všetko, čo svedčí proti Lexovi. A toto je váš postup, ktorým sa budete riadiť a môžeme tu hovoriť, čo chceme.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper, nech sa vám páči.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Chcem privítať pána poslanca Mikloška znovu po dlhých rokoch za predsedníckym stolom a chcem doplniť... (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Beží vám čas, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
To je pravda, ja budem stručný. Chcem doplniť pána poslanca Tarčáka v tých veciach, kde hovoril o gilotíne, lebo so mnou konzultoval tento problém. Chcem vysvetliť pani poslankyni Sabolovej, že pán Tarčák nehovoril o mokrej gilotíne, ktorú vymyslel doktor Gilot. Zase za tak krvilačných vás nepokladáme. Ale existovalo niečo, čomu sa hovorilo za Francúzskej revolúcie suchá gilotína, a to bolo vyhnanstvo vo Francúzskej Guyane alebo na ostrove Cayenne. To bolo dokonca pre intelektuálov horšie ako mokrá gilotína, pani kolegyňa. A vy chcete urobiť to isté, chcete strkať poslancov do väzby ako do suchej gilotíny. Takže v tomto prípade, ale najmä vo vašom prípade, to prirovnanie naozaj bolo pravdivé. A myslím si, že dokonca tu sedí aj jeden istý pán právnik, ktorého by sme mohli nazvať Saint-Justom, ktorý sa vehementne snaží dokázať, že všetci postupne pôjdeme na tú suchú gilotínu len preto, že sme teraz v opozícii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela som ešte dodať k pánu poslancovi poznámku, že tu sa politickí protivníci snažia, teda poviem, naši politickí protivníci, teraz koaliční poslanci, sa snažia odrovnať svojho politického protivníka nie prípravou dobrých zákonov, tých, o ktorých celý čas, keď boli v opozícii, vykrikovali, že sú potrebné. Nerobia to, prečo nás ľudia vlastne do parlamentu volili, ale riešia si tu vlastné, by som povedala, politické hry, tak ako pani poslankyňa Sabolová, ktorá je priam naplnená hnevom a zlobou, ktorá z nej vyslovene srší. Spríjemňuje tu, teda celému okoliu, alebo znepríjemňuje posedenie. Viete, je hrozné to vedomie, že vlastne v tomto štáte sme pripustili, že prezident tejto republiky má syna, ktorého zaprel a povedal, že nie je jeho synom, obvinil tajnú službu, že robí eštébácke praktiky. Pritom vy sami nechcete o tom počuť, či niekto je, alebo nie je vo vláde, človek, na ktorého bol vydaný zatykač Interpoolom, sa zrazu stal obeťou a ministerstvo sa mu v opakovaných intervaloch ospravedlňuje.
O čom to vlastne hovoríte, že chcete ľuďom predložiť? Keď som vás prosila, poďme hovoriť o kriminálnom čine, ktorý skutočne zalarmoval celú Európu, bolo to v správach pre celú Európu, že v jednom zo slovenských miest na juhu Slovenska došlo k vražde desiatich ľudí, nechceli ste o tom počuť. Čo si myslíte, že trápi obyvateľov, ktorí vás volili? Prípad Kováča alebo prípad zabitých desať ľudí? Veď raz sa do tej kaviarne môžete ísť pozrieť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gabriel. Pripraví sa pán poslanec Rehák.
Poslanec J. Gabriel:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
priznám sa, že nie som odborníkom na trestnoprávnu problematiku a napriek tomu, že som si povedal predtým, že nikdy nevystúpim k veciam, ktoré sa netýkajú môjho plného vedomia a profesie, ktorú som predtým zastával alebo ktorú ovládam, napriek tomu považujem za potrebné v tomto prípade vystúpiť a povedať svoj názor na vec, ktorá momentálne zaujíma parlament, ktorú parlament prerokúva a ktorá určite zaujíma aj všetkých občanov Slovenskej republiky.
Ja by som mal len niekoľko poznámok k tomuto prípadu ako takému. Zvyčajne keď riešime nejaký problém, tak predpokladáme, že máme k dispozícii všetky údaje, všetky potrebné vedomosti na to, aby sme ten problém mohli posúdiť, aby sme problém mohli vyriešiť, aby sme mohli stanoviť nejaký postup do budúcnosti.
Nechcem sa vracať k príspevkom kolegov z parlamentu, v podstate je jedno či z opozície alebo koalície, ktorí rozoberali tento problém a rozoberali postup vo výbore, vystupovanie jednotlivých aktérov v tomto výbore, či už to boli ľudia, ktorí boli obvinení, alebo ľudia, ktorých obviňovali, každý zo svojej pozície, zo svojej profesie, ale musím povedať jedno, že zdá sa, že nemohli presvedčiť okolie o tom, že všetky údaje boli k dispozícii na to, aby sme tento problém alebo prípad mohli plne posúdiť.
Bolo tu hovorené o viacerých vyšetrovateľoch - jeden, dvaja, traja, bolo tu hovorené o niektorých prístupoch k problematike ako takej, hovorili sme tu o zbavení mlčanlivosti, pritom vyšetrovatelia nám povedali, že oni zbavení mlčanlivosti nie sú, tým nedali všetky údaje parlamentu k dispozícii. Takže, žiaľ, musím skonštatovať, že problém ako taký, keď ho chceme úplne objektívne riešiť, je v polohe neposúdenia alebo nemožnosti objektívneho posúdenia v parlamente.
Samozrejme, koaliční poslanci mi povedia, že nemám pravdu, že sa to dá posúdiť, je to objektívne posúdenie, možné posúdenie. Poslanci opozície mi povedia, že podľa vyjadrení alebo výpovedí jednotlivých aktérov toho prípadu vo výbore, prešetrovania vo výbore, nebolo možné dopátrať sa údajov, ktoré by boli potrebné, k dispozícii na plné objektívne posúdenie. Jedni povedia z príčiny utajenia, jedni povedia z príčiny nemožnosti alebo zamedzia možnému dobrému vyšetreniu, alebo niečo podobného, každý si nájde nejakú výhovorku.
Ja sa pýtam iba jednu vec k tomuto. Úplne logicky bez toho, že by som poznal trestné právo, hovoríme o tajnej službe. My tu prepierame, nielen dnes, ale už viacero schôdzí parlamentu, prepierame činnosť Slovenskej informačnej služby. Osobne si myslím, že nie je absolútne obvyklé, aby sa neustále prepierala činnosť Slovenskej informačnej služby, či už to je služba pod vedením terajšieho riaditeľa alebo minulého riaditeľa, či to je služba pri funkcionároch, lebo nie je tam iba riaditeľ, je tam asi viacero funkcionárov, viacero pracovníkov v nejakej polohe, bez toho, že by sme sa hlbšie pozreli na niektoré aspekty tejto činnosti. Aspoň si ja nepamätám, možno mi niektorí pamätníci z oblasti práva povedia, že boli také prípady, či už u nás alebo v Európe obvyklé, že sa bežne prepierala v parlamente v takejto polohe činnosť Slovenskej informačnej služby alebo tajnej služby nejakého štátu. To je prvá poznámka k veci, okrem tej objektivity, ktorú som spomínal.
Druhá poznámka k veci. Osobne si myslím, že v parlamente bez plného, absolútne plného overenia všetkých objektívnych skutočností alebo indícií, ktoré budeme považovať možno v budúcnosti po prešetrení za skutočnosti, nie je možné dostať na prerokovanie takýto materiál. Osobne si to myslím, takto to proste je. A myslím si, že si to treba uvedomiť aj z tej pozície, jednoduchej pozície. Bola tu ešte i ďalšia žiadosť, ktorá bude pravdepodobne predmetom skúmania v parlamente, a to je otázka väzby alebo vzatia do väzby, prepáčte mi termíny, nie som právnik v tomto smere. Sú to také vážne veci, že sa netýkajú iba teraz jedného poslanca, o ktorom teraz rozprávame, o pánu Lexovi. To sa týka všetkých poslancov. Ktokoľvek, kedykoľvek bez toho, že by mal nejaké vážne dôkazy o tom, stačí povedať, že je viazaný mlčanlivosťou a nemôže povedať ďalej. Môže požiadať o ktoréhokoľvek poslanca, veď to nie je otázka iba jedného, nás tu je 150. Či sa nám to páči alebo nie, každý jeden, je nás tu 150, má imunitu a je tá možnosť, že niekto povie, že chce takýto postup vykonať.
Ja si myslím, že keď chceme takýto postup vykonať, lebo nemôžeme povedať, že nechceme postup práva, ani jeden z nás si nemôže dovoliť tu povedať, že nechceme taký postup, aby poslanec bol neviem čoho všetkého nad zbavený, by som povedal, že môže urobiť čokoľvek. To asi je vyslovená hlúposť. Ale myslím si jedno, že keď chceme takýto postup vykonať a odhodláme sa na to, že tento postup ideme vykonať, musíme byť absolútne presvedčení o tom, že ten náš postup je správny. Tak nielen z pozície toho, že som presvedčený, že niekto niečo vykonal, ale že sú tu naozaj dôkazy, dôkazy o tom, že sa tu niečo vykonalo. To je úplná logika každého konania, že nemôžeme analyzovať veci bez toho, aby nám tu niekto povedal, že on nie je zbavený mlčanlivosti a on nám to povedať nemôže, a pritom my tu ideme niekoho trestne stíhať, že on nezbavil predtým mlčanlivosti. Veď to sú také veci logicky si odporujúce, že sa mi až ťažko o tom hovorí.
Preto si myslím, nechcem sa vôbec zaoberať trestnoprávnou stránkou veci, lebo si myslím, že ten postreh pána Krajčiho, ktorý tu povedal, že to bol on, kto povedal, že hovoríme o veciach, ktorým možno ani nerozumieme alebo málo z nás tomu tak rozumie, ako by bolo treba v tomto parlamente, lebo nie sme na túto vec odborníci, je veľmi správny. Ale ako občania, ako poslanci asi by sme sa mali všetci k tomuto vyjadriť. Možno by som nemal povedať, že by sa mali všetci, minimálne členovia mandátového a imunitného výboru v rozprave k tomu by sa mali vyjadriť, aký postoj pri hlasovaní pri riešení tohto problému zaujali.
Zatiaľ sa nám tu niektorí poslanci z opozície a koalície neustále stretajú či už fakticky alebo v názoroch o tomto. Nech každý povie, ako to tam videl, ako to tam vlastne bolo a urobme si potom z toho komplexný obraz. Aby sa to neskončilo len tak, že to bude boj, ja neviem, medzi pani Sabolovou a tým, kto bol u nás za opozíciu v imunitnom výbore, a to vyzerá tak, akože to je nejaká prestrelka medzi dvoma ľuďmi alebo nejakými dvoma malými tábormi. Veď to je otázka celého parlamentu. A príslušníci mandátového a imunitného výboru nie sú len tí niekoľkí poslanci, čo tu vystupujú.
Veď povedzme normálne, hodnotíme veci normálne, a povedzme si svoj názor, povedzme si. A keď sa budeme skrývať za to, že si myslíme, že len umožňujeme priechod právu, že nie je to už to priame obvinenie, že to je len taká vec, že veď to obvinenie potom niekto vznesie a bude súdiť niekto a podobne. Veď to nie je celkom tak. Lebo keď budeme presvedčení o tom, že tá osoba je nevinná a nikto z vás tu nezdvihne ruku za to alebo nestlačí tlačidlo za to, aby sa zbavil imunity, ja si aspoň myslím. To je môj názor. Ale myslím si, že všetci členovia, ktorí tam hlasovali a ktorí o tom rozprávali, bolo by dobre, keby nám tu v parlamente povedali, veď sedíme tu už dosť dlho, máme dosť času, odhlasovali sme si, že ideme po 19.00 hodine donekonečna až do záveru, nech nám povie každý, ako to vlastne vidí, ako to vlastne bolo, ako to vlastne je a urobme si taký širší záber, nielen záber z rozpravy poslancov HZDS, imunitného výboru a pani Sabolovej, alebo niektorých ďalších, ktorí bránia pozíciu terajšej koalície. Poďme všetci normálne, preberme si to, či naozaj veci, ktoré súvisia s týmto problémom, sú tak doložené, a tak podložené, že budeme mať aj všetci morálne právo vôbec o tom hlasovať. Nehovorím, kto ako hlasovať bude. To si asi každý rozmyslel, ako hlasovať bude, alebo už asi rozmýšľa, ako bude hlasovať. Ale vôbec, aby sme mali ten pocit, že máme a sme plne zodpovední za hlasovanie vôbec ako také.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási jediný pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Prosím, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mám procedurálny návrh, nie faktickú poznámku. V zmysle § 22 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby poslanecká snemovňa ukončila dnešné rokovanie o 22.00 hodine. Ten návrh zdôvodňujem jednoduchým ľudským a kolegiálnym postojom. Mnoho poslancov a poslankýň po minulom nočnom výmlate malo zdravotné problémy. Ja nechcem v tejto poslaneckej snemovni oslepnúť. Takže prosím, aby sa prihliadalo aj na to, že nie všetci poslanci sú tak zdravotne disponovaní na to, aby mohli... (Hlasy v sále.) Nie, nechajte si tie poznámky, môžete ich potom uplatniť v rámci svojich pripomienok. ... aby mohli vydržať ďalší nočný maratón.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, ja sa pripájam k procedurálnemu návrhu pána poslanca Gajdoša.
Môj procedurálny návrh znie presne takisto. Ak v predchádzajúcom parlamente sme rokovali jednu noc, vedel o tom celý svet. Tu sa zmenil rokovací poriadok parlamentu alebo rokovací čas parlamentu na epizódy medzi prestávkami, keď sa neviete dohodnúť. Ja nevidím nijaký dôvod, aby sme tu naozaj sedeli každý druhý deň celú noc. Keď išlo o rozpočet, to ešte človek chápal, i keď ste ho mali času dosť predložiť a mohli sme o ňom diskutovať tak ako minulý rok tri týždne. Ale nevidím dôvod, prečo teraz by sme sa mali takýmto spôsobom ponáhľať, keď ide o morálku, o ľudskú dôstojnosť, keď máme posúdiť nejaké veci. Takže dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dám hlasovať, pán poslanec, o týchto návrhoch neskôr.
Teraz bol do rozpravy prihlásený pán poslanec Rehák.
(Ruch v sále.)
Nemusí sa o nich hlasovať hneď, páni poslanci, nie je to pravda.
Pán poslanec Krajči, nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec Krajči. Vzdávate sa vystúpenia, pán poslanec? (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Krajči, chcete vystúpiť v rozprave? Nech sa páči, pán poslanec Krajči. (Hlasy z pléna.) A kde je napísané, že ihneď, pán poslanec?
Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Gajdoš aj pán poslanec Cuper, aby sme ukončili rokovanie dnešného dňa o 22.00 hodine.
Prosím, aby ste zaujali svoje rokovacie miesta, páni poslanci.
Prosím, pripravte sa na hlasovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Návrh neprešiel, pokračujeme.
Pán poslanec Krajči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
pri vystúpení k tomuto problému, ktorý sa tu dnes rieši, mám skutočne svoj vlastný názor a určitú citovú väzbu, pretože podobná situácia, ktorá sa tu dnes deje s poslancom Národnej rady Ivanom Lexom, sa diala pred časom k mojej osobe a viem sa vcítiť do jeho kože, čo asi prežíva a čo sa asi deje v jeho vnútri, vo vnútri jeho blízkych, príbuzných, rodiny a známych.
Na úvod by som povedal hádam jeden citát. Sloboda nemá žiadnu cenu bez slobody na omyl. Každý človek, ktorý sa nachádza na akomkoľvek poste, môže urobiť omyl a môže takýto omyl urobiť aj ten, ktorý je tam dnes nominovaný za vás. Je však nešťastím to, že vy ste povýšili omyl na trestný čin. Často banálne veci, ktoré tu premietame, povyšujete na trestný čin a snažíte sa kriminalizovať jednotlivých poslancov za HZDS. Čakal som, že naozaj v mandátovom a imunitnom výbore budú predložené určité dôkazy, určité fakty o tom, že existuje vážne podozrenie zo spáchania niektorých tých trestných činov, o ktorých sa tu hovorilo, ale keďže nemáme žiaden dôkazový materiál, musím sa skutočne opierať len o správu občianskej komisie, ktorá bola založená pánom Pittnerom a ktorá už tento prípad v podstate uzavrela, pomenovala všetkých vinníkov, má tam mená. Zrejme to je už aj vyšetrovací spis, ktorý je zavedený a podľa ktorého postupujete.
Treba si však uvedomiť jedno. Z tých skutkov, ktoré ste tu pomenovali a ktoré mienite Lexovi vytýkať tým, že ho zbavíte imunity a neskoršie bude vznesené proti nemu obvinenie, treba povedať, že minimálne päť z nich sú banálne záležitosti, ktoré by sa tu nemuseli vôbec objavovať. Ja považujem za najzávažnejší práve ten prvý skutok, a to je otázka zavlečenia občana Slovenskej republiky, o ktorom sa tu toľko hovorí, a tu si treba povedať aj príčinu, prečo vznikol tento dôsledok a prečo vlastne dnes sa o týchto veciach bavíme.
Všetci vieme, že v roku 1992 ešte občania Slovenskej republiky ani nevedeli o tom, čo je to organizovaný zločin, ako prebiehajú peňažné operácie, pranie peňazí a rôzne podvody, ale na Slovensku už existovala organizovaná skupina, ktorá takéto podvody robila. A bola to skupina, v ktorej pôsobil aj syn bývalého prezidenta Michal Kováč mladší, na ktorého bol vydaný zatykač. A to je fakt. To nie sú dohady, to je fakt. Táto organizovaná skupina spôsobila podvod v Technopole za 2,3 milióna amerických dolárov a na členov tejto skupiny boli vznesené obvinenia, boli stíhaní a prezident republiky Michal Kováč starší všetkých omilostil. Vtedy ste tíško sedeli a sledovali, ako prebieha tento proces, a tlieskali ste týmto podvodníkom, ako sa im darí. Dnes zrazu sa z vás stáva armáda spravodlivých, ktorí idú riešiť podvody, ktoré sa tu diali, a zrazu idete obviňovať členov HZDS, kým predtým 40 rokov rozkrádania vám neprekážalo. Ani jeden z tých bývalých rozkrádačov nebol odsúdený ani postavený pred súd. Ale vy dnes idete súdiť tých, ktorí robili, ktorí sa snažili na Slovensku vybudovať u ľudí pocit, že sú Slováci, idete súdiť preto, že privatizácia bola nasmerovaná pre slovenskú podnikateľskú vrstvu a že sa nenakŕmili tí zahraniční prisluhovači, ktorým vy slúžite.
Keďže všetkou príčinou tohto procesu, ktorý tu dnes prebieha, je zavlečenie Kováča mladšieho, dovoľte mi, aby som chronologicky povedal, ako sa tieto veci udiali. 31. 8. po 10.55 hodine na štátnej ceste za obcou Svätý Jur dochádza k únosu Michala Kováča mladšieho. Medzi 2. až 5. septembrom anonymné telefonáty a anonymné listy oznamujú prezidentovi a jeho synovi, že na únose sa podieľala Slovenská informačná služba. 5. 9. sú informácie v tlači, a to v Novom čase a v Slobodnej Európe, o únose, na ktorom sa podieľala Slovenská informačná služba. Rýchle a jasné prepojenie. Nový čas, vyšetrovateľ v čase neprítomnosti vedenia Sekcie vyšetrovania a kriminálisticko-expertíznych činností zverejňuje takisto, že na únose sa podieľala Slovenská informačná služba. 8. septembra bol odňatý spis Šimuničovi jeho nadriadeným Šátekom a vec je pridelená majorovi Vačokovi. Od 9. do 30. 9. v presne nezistený deň major Vačok navštívil osobne prezidenta Slovenskej republiky dvakrát, nespísal o tom záznam zo stretnutia. 23. 9. v sobotu hľadal majora Vačoka v byte doktor Havlát, pričom ho doma nezastihol - vlastné vyjadrenie Vačoka. 9. 10. list Branislava Chyľo Ptáka, ktorý uvádza, že išlo o samoúnos, a neskôr aj ďalšie dva listy, ktoré svedčia o tom, že tento únos bol pripravovaný. 24. septembra v nedeľu vyhľadal doktor Havlát v byte majora Vačoka, ktorému uviedol, že má svedka, ktorý chce v tejto veci vypovedať. 24. 9. major Vačok vypočul utajeného svedka číslo dva, ktorý uviedol, že bol za ním Fegyveres ako pracovník Slovenskej informačnej služby a že ho žiadal o zabezpečenie alibi na vozidlo Mercedes 208 D na deň 31. 8. Dvadsiateho štvrtého výsluch utajeného svedka číslo jeden - Fegyveres, ktorý uviedol, že sa podieľal spoločne s jeho kolegami na únose. Svedka dodnes nieto. V nočných hodinách o 0.30 hodine major Vačok a spol. predviedli a zadržali tri osoby, pracovníkov Slovenskej informačnej služby a proti jednému z nich vzniesli obvinenie. Dve osoby prepustili zo zadržania. 26. 9. podnet riaditeľa Slovenskej informačnej služby na Generálnu prokuratúru na Vačoka. 10. 10. major Vačok vzniesol obvinenie proti Oskarovi Fegyveresovi a Igorovi Majtánovi, pracovníkom Slovenskej informačnej služby pre trestný čin nadržiavania. Svedkovi Oskarovi Fegyveresovi, ktorý bol podozrivý zo spáchania trestného činu, udelil prezident Slovenskej republiky milosť.
A tak môžem pokračovať ďalej, až dôjdeme k záveru, že všetky skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin, nikdy neboli preukázané a dodnes neexistujú dôkazy o tom, či takýto trestný čin skutočne spáchaný bol. Oveľa dôležitejšie je však to, že obviňujete poslanca Ivana Lexu zo siedmich skutkov, z ktorých naozaj z niektorých sála až určité cynické vysmievanie.
Predovšetkým pokiaľ ide o nezbavenie mlčanlivosti, v § 23 zákona o Slovenskej informačnej službe sa hovorí jasne, že vedúci organizácie, v tomto prípade riaditeľ informačnej služby, môže, ale nemusí zbaviť mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby, pokiaľ má pochybnosti o tom, že by sa tieto údaje mohli zneužiť. Je to v § 23 odsek 2, kde na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti, a to sú príslušníci Slovenskej informačnej služby. Za to, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby využil svoje právomoci, chcete voči nemu vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. Sú to naozaj veci, ktoré by sme si mali uvedomiť, že v slušných spoločnostiach sa nedejú.
Ďalšia kauza, o ktorej sa tu hovorí, je otázka fingovanej kúpy triptychu. Často tu sami vystupujete, že v boji proti organizovanému zločinu treba zavádzať nové inštitúty, akými sú nasadenie agenta do kriminálneho prostredia, dokonca agenta provokatéra a tak ďalej. V pracovnej náplni pracovníkov Slovenskej informačnej služby sú práve tieto povinnosti - hľadať skupiny, ktoré nezákonným spôsobom vykonávajú akúkoľvek činnosť súvisiacu s vývozom kultúrnych pamiatok zo Slovenskej republiky. A v tomto prípade naozaj k takémuto skutku došlo, pretože aj orgány činné v trestnom konaní na základe rozhodnutia prokurátora a súdu postupovali v zmysle zákona a snažili sa objasniť tento prípad. Môžem vám prečítať z výpovede svedka Ivana Škandíka, ktorý urobil duplikát obrazu Klaňania sa troch kráľov a ktorý v podstate spolupracoval s človekom, ktorý chcel od neho tento kúpiť. Hovorí: Ivan Škandík v priebehu roku 1994 vo svojom ateliéri v Dolnej Vsi podľa dodaného originálu vyhotovil kópiu, ktorá sa uložila v depozitári Biskupského úradu v Banskej Bystrici a originál ostal v prechodnej držbe Ivana Škandíka, ktorý ho dňa 14. 7. predal vo svojom ateliéri v Dolnej Vsi Thomasovi Graubnerovi za sumu 200 tisíc amerických dolárov, čím bola spôsobená škoda biskupskému úradu vo výške 6 miliónov Sk. Toto je fakt, ktorý bol zistený.
Na základe podaných vysvetlení Thomasa Graubnera, Ivana Škandíka a Mariána Kyseľa a zápisnice o vydaní veci bolo zistené, že v roku 1994 požiadal Stanislav Stanček, trvale bytom v Kremnici a tak ďalej, v mene doposiaľ nezistenej osoby spravujúcej depozit biskupského úradu Ivana Škandíka o vyhotovenie kópie originálu triptychu obrazu Klaňania sa troch kráľov. Táto kópia mala slúžiť ako prostriedok na zakrytie tej skutočnosti, že originál si prisvojila neznáma osoba spravujúca depozit a súčasne požiadala Škandíka o sprostredkovanie predaja originálu triptychu. Za tieto služby mu bola prisľúbená odmena vo výške 140 tisíc Sk. Na základe uvedenej požiadavky po dodaní originálu triptychu Stanislavom Stančekom Ivan Škandík v priebehu prvej polovice roku 1995 vyhotovil kópiu triptychu, ktorá bola následne uložená v depozite biskupského úradu. Originál triptychu Ivan Škandík prechovával vo svojom ateliéri.
Z týchto skutočností jasne vidno, že ani orgány činné v trestnom konaní, ani agenti Slovenskej informačnej služby nemohli vedieť, či ide o páchanie trestného činu, a preto túto skutočnosť preverovali. V žiadnom prípade by za takýto skutok nemal byť riaditeľ Slovenskej informačnej služby pranierovaný, ale skôr naopak za to, že v súčinnosti s Policajným zborom odhalili spôsob nakladania s kultúrnymi pamiatkami na Slovensku, mali by byť príslušníci Slovenskej informačnej služby a policajti, ktorí v tomto pracovali, ocenení.
Dovoľte mi ešte, aby som sa vrátil späť k podstate veci, a to je vlastne kauza Technopol, od ktorej sa odvíjali všetky ďalšie kauzy, pretože aj v občianskej komisii, ktorú zriadil pán Pittner, sa hovorí, že Technopol bola samostatná kauza, z ktorej sa odvíjali ďalšie kauzy. Treba povedať, že v roku 1992 pracovníci Technopolu podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v Holandsku. Nemecké úrady s veľkými ťažkosťami zisťovali údaje o týchto páchateľoch. Svojím šetrením páchateľa nezistili. Spis, ktorý bol, sa mal odstúpiť na začatie trestného stíhania vo veci na príslušný úrad vyšetrovania, kde tento spis sa záhadným spôsobom stratil a bol skartovaný príslušníkom Policajného zboru v čase, keď ministrom vnútra bol Ladislav Pittner. A keď som sa ho pýtal, ako je možné, že sa takáto vec udiala, povedal mi, že on nie je zodpovedný za konanie každého príslušníka Policajného zboru. Ale Ivan Lexa je zodpovedný za konanie každého agenta Slovenskej informačnej služby aj za to, že nenahlásil stratu motorového vozidla.
Z toho jasne vyplýva, že od začiatku sa už manipulovalo s týmto prípadom tak, aby páchatelia tohto trestného skutku nikdy neboli odsúdení, aby nikdy nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť a zaujímavé na tom všetkom je, že všetci tí, ktorí v tejto kauze vystupovali, boli prezidentom Michalom Kováčom amnestovaní. Všetci dostali milosť a dodnes sa pohybujú na území Slovenskej republiky a vysmievajú sa všetkým poctivým ľuďom. Dokonca jeden z nich nedávno vystupoval v kauze Markíza ako majiteľ Gamatexu a všetci veľmi dobre vieme, čo sa skrýva za kauzou Markíza, akým spôsobom sa v tejto kauze postupovalo a čo všetko sa o tom ešte dozvieme. Myslím si, že ešte v tejto snemovni bude dosť času na to, aby sme si tieto veci objasnili.
To znamená, objavujú sa nám tí istí ľudia, tí istí podvodníci, ktorí sú spojení s jedným menom Michal Kováč starší a znovu pôsobia na území Slovenskej republiky krytí ďalšími svojimi politickými kumpánmi. Je len nešťastím to, že niektorí z vás, ktorí ste v parlamente veľmi krátko, respektíve do týchto vecí nevidíte, ste manipulovaní na to, aby ste poslušne riešili politický revanš, aby ste dvíhaním rúk vybavili cestu tým politickým špičkám, ktoré sa rozhodli na Slovensku nastoliť svoje pomery v záujme svojich vlastných osobných cieľov. Myslím si, že keď tu budeme hovoriť celú noc aj do rána, väčšina z vás je rozhodnutá, ako bude hlasovať. Samozrejme, že toto, čo odhlasujete, bude platiť. Je len otázka vášho svedomia, ako sa s tým vyrovnáte.
Na záver mi dovoľte ešte jeden citát, ktorý povedal významný stredoveký filozof, a nechcem tým nikoho urážať, ale je veľká škoda, že hlupáci sú takí sebavedomí a múdri ľudia sú plní pochybností. Ja dodnes pochybujem, či robíte dobre a či robíme všetci dobre, keď sme sa dali na túto cestu. Som naozaj plný pochybností, či sme sa nedali na cestu nesprávnu a hľadajme spôsob, ako sa z tejto cesty čo najskôr vrátiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky: pán poslanec Cuper, pán poslanec Ivan Šimko, pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Podhradská, poslankyňa pani Tóthová. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Procedurálny návrh - pán poslanec Šimko.
Zapnite pána poslanca Šimka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh: Podľa § 30 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme určili dĺžku rečníckeho času na 10 minút. Odôvodňujem to tým, že pri pozornom sledovaní vystúpení poslancov som zistil, že po 10 minútach sa poslanci opakujú a vzhľadom na to, že naozaj pán poslanec Gajdoš má pravdu, že to rokovanie je fyzicky náročné, tak má význam, aby sme určili túto dĺžku rečníckeho času na 10 minút, tak ako určuje zákon.
A okrem toho podľa § 35 ods. 2 navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov rozhodnúť o skončení rozpravy. To znamená, že písomne prihlásení budú mať možnosť ešte vystúpiť a potom budú mať možnosť vystúpiť tí, ktorí budú mať pozmeňujúce návrhy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o predloženom prvom návrhu pána poslanca Šimka, aby sme obmedzili diskusné vystúpenia v rozprave na dĺžku maximálne 10 minút.
Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Šimka ako prvom.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh na obmedzenie diskusie na 10 minút bol schválený.
Ďalší procedurálny návrh pána poslanca Šimka znel na ukončenie rozpravy, samozrejme, s tým, že vystúpia všetci tí, ktorí boli písomne prihlásení, a možnosť vystúpenia ďalej okrem nich budú mať tí, ktorí budú dávať pozmeňujúce návrhy k tomu, čo je písomne k tomuto bodu predložené.
Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie o druhom procedurálnom návrhu, páni poslanci, poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tento procedurálny návrh bol schválený.
Prosím, aby ste sa znovu prihlásili s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Krajčiho. Neodchádzajte, prosím. Nech sa páči: pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok. Pani poslankyňa Tóthová vidím, že ste tam. Zopakujem znovu. Faktické poznámky budú štyri. Pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Tóthová. Ako prvá pani poslankyňa Belohorská.
(Hlas z pléna, že prvý je poslanec Ambróš.)
Poslanec L. Ambróš:
Ak by ste dovolili, ja by som v reakcii na pána predrečníka takisto prečítal to, čo si on dovolil...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Ambróšovi, ktorý pôvodne bol prihlásený. Slovo má pán poslanec Ambróš. Ospravedlňujem sa vám pani poslankyňa Belohorská.