Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, ja by som poprosil o chvíľočku strpenia. O vystúpenie ako reakciu na interpeláciu požiadal podpredseda vlády pán Fogaš. Chce odpovedať na časť interpelácií pani poslankyni Slavkovskej.

Nech sa páči.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Vážený pán podpredseda,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

myslím si, že ak tu členovia vlády sedia a majú iné informácie než tie, ktoré tu prednášajú niektorí z vás, aby sme reagovali ihneď. Jednak preto, aby sme uviedli veci do súladu s pravdou, a jednak preto, aby nevznikol dojem, že ministri majú možnosť odpovedať iba písomne.

Rokovací poriadok v § 129 hovorí, že interpeláciou na účely tohto zákona sa rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi. Opakujem kvalifikovaná otázka. Musím povedať, pani poslankyňa, že v tej časti, kde ste sa dotkli problematiky Slovbusu, ste položili nekvalifikovanú otázku.

Firma Slovbus sa totiž usilovala presadiť na slovenskom trhu nielen v tomto období, ale aj minulom. V predchádzajúcej vláde jej ministrovi hospodárstva, škoda, že tu nesedí, predložila svoj program. Na ministerstve financií rokovala dokonca o zabezpečení financovania bez odozvy predchádzajúcou vládou. Musím vás informovať, keď už ste sa dotkli takej veci, akože vláda sa o tieto otázky nezaujíma, a kritizovali ste ministerstvo dopravy, prosím, nech na to pán minister odpovie, ale rokoval som sám, osobne som prijal predstaviteľov firmy Slovbus. Musím povedať, že na základe rozhovorov so mnou boli prijatí a rokovalo s nimi aj ministerstvo dopravy a spojov.

Musím vám povedať, že riešenia sú na svete, ale na ťahu je predovšetkým Slovbus. Slovbus a ostatné slovenské firmy, ktoré klasicky podľa vzoru politických strán sa množia namiesto toho, aby zjednocovali svoje sily. Jednou z podmienok úspešnosti tohto projektu totiž je, že rozdrobené snahy vyrobiť na Slovensku tri autobusy, sa dajú dohromady a vyrobí sa jeden kvalitný, ktorého výsledkom bude práve podpora domácich podnikateľov, zamestnanie domácich ľudí a, samozrejme, potom úspešnosť na trhu. Som hlboko presvedčený, že kroky, ktoré sa doteraz v tomto smere vykonali, budú úspešnejšie ako tie, ktoré sa vykonali počas minulej vlády.

Chcem vás poprosiť, aby ste nabudúce o vzťahu k robotníkom nehovorili v tom tóne, ako ste to naznačili, lebo inak by som to musel považovať za hlúposť. V tomto smere si myslím, že vláda je pripravená vykonať veľmi veľa aj vo vzťahu k firme Slovbus. My si totiž uvedomujeme potrebu podpory domácich podnikateľov a z tohto pohľadu som aj ja osobne ako podpredseda vlády konal.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Podhradská:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

ja budem dnes interpelovať podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša.

Pán podpredseda, predstavitelia vládnej koalície majú už teda niekoľko mesiacov plné ústa rečí o stupňovaní boja proti ekonomickej kriminalite. Aj pred voľbami vyhlásili vojnu korupcii a klientelizmu a snažili sa to dokumentovať aj spisovaním čiernych kníh. Po voľbách prišiel rad aj na naprávanie privatizačných krívd údajne v záujme nastolenia právneho štátu. Premiér Dzurinda dokonca 6. marca tohto roku dal zvolať mimoriadne rokovanie za účasti ministrov financií a vnútra, vedúcich funkcionárov Policajného zboru, Colného riaditeľstva a Ústredného daňového riaditeľstva v Slovenskej republike. Hovorilo sa na ňom o tunelovaní, boji proti korupcii a postupe proti neplatičom daní a tak ďalej a tak ďalej. Zdá sa však, že pod lampou býva najväčšia tma. V tomto parlamente sa už hovorilo o spoločnosti MESA. Myslím si, že už všetci vieme, že spoločnosť MESA 10, teda akási výskumná inštitúcia alebo ak chcete ekonomický "think-thank" dnešnej vládnej koalície, je široko-ďaleko známa už občanom tejto republiky. Preslávila sa predovšetkým publikovaním analýz privatizačného procesu v rokoch 1994 - 1998, internetovskými aktivitami a vydávaním ekonomického a politického mesačníka Slovenský spravodaj.

Ekonomické analýzy tejto spoločnosti sa stali alfou a omegou opozičného ťaženia proti bývalej vláde. Táto prominentná eseročka, hneď vysvetlím, prečo ju nazývam prominentnou, vznikla v roku 1992. Jej zakladateľmi boli Mikuláš Dzurinda, dnešný premiér a predseda SDK, jej riaditeľom a súčasne zakladateľom bol terajší ekonomický podpredseda vlády, teda vy pán Mikloš. Medzi ďalších zakladateľov patria Pavol Kinčeš, terajší generálny riaditeľ Slovenského plynárenského podniku, pán Gabriel Palacka, terajší minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, pán František Šebej, podpredseda Demokratickej strany a predseda Parlamentného výboru pre európsku integráciu, Ján Langoš, bývalý federálny minister vnútra a terajší predseda Demokratickej strany, bývalí ministri z radov VPN pán Dančo, Kučerák, Vavro a český občan pán Hoffmann. MESA 10 sa zaoberala organizačným a ekonomickým poradenstvom, sprostredkovaním organizačných a ekonomických služieb a sprostredkovaním predaja tovaru v rozsahu voľnej živnosti.

Táto, dá sa tak povedať, ekonomická zásobáreň mozgov dnešnej vládnej koalície bola ešte začiatkom roka 1994 registrovaná v Obchodnom registri pod názvom MESA 10, makroekonomické a sociálne analýzy, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Bratislave na Kutlíkovej 17. Konateľmi spoločnosti boli podľa Obchodného registra pán Palacka a pán Kinčeš. Ako sa s odstupom času ukazuje, elitná eseročka mala dlhodobé problémy s plnením zákonom stanovených odvodových povinností do štátneho rozpočtu. Dohady premenila prednedávnom na skutočnosť samotná ministerka financií pani Schmögnerová, ktorá v písomnej odpovedi na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu potvrdila, že spoločnosti MESA 10 boli v roku 1994 vyrúbené penále na dani z príjmov právnických osôb.

Výpisy z Obchodného registra dokazujú, že prominenti, pravdepodobne hnaní pudom sebazáchovy, nestáli so založenými rukami a už 10. októbra 1994 bola vykonaná zmena zápisu v Obchodnom registri. Spoločnosť mení svoj obchodný názov, sídlo i konateľov. Z MESA 10, makroekonomické a sociálne analýzy, spoločnosť s ručením obmedzeným, sa stáva MESA 10, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom na Hviezdoslavovom námestí 17 v Bratislave a novými konateľmi spoločnosti sú Ivan Mikloš a František Šebej.

Šachovaniu v Obchodnom registri však nebol koniec. V januári 1996 prichádza k ďalšej zmene. Z povrchu zemského mizne spoločnosť MESA 10, spoločnosť s ručením obmedzeným, do Obchodného registra je zapísaná pod novým obchodným menom Consult, spol. s r. o., a jej konateľmi sa stávajú Pavol Kinčeš a Ivan Mikloš. V tejto chvíli sme svedkami takzvaného paranormálneho javu, pretože podľa výpisu z Obchodného registra v roku 1998 vznikla spoločnosť Consult, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 17, a s rovnakým IČO ako spoločnosť MESA 10, makroekonomické a sociálne analýzy, spoločnosť s r. o., dňa 27. 11. 1992, hoci zmena obchodného mena spoločnosti na Consult, spol. s r. o., bola vykonaná podľa zápisu v Obchodnom registri až 3. januára 1996, teda o štyri roky neskôr. Aby bola fraška dohraná dokonca, musíme sa vrátiť späť do roku 1995. Podľa výpisu z Obchodného registra dňa 7. apríla 1995 vzniklo neziskové občianske združenie s názvom MESA 10, ktoré má rovnaké sídlo ako Consult, spol. s r. o., ale úplne nové IČO. Registrové rošády neboli samoúčelným krokom. Spoločnosti MESA 10 boli totiž v roku 1998 vyrúbené penále na dani z pridanej hodnoty, ale zaplatiť ich už nemal kto. V tom čase bola totiž MESA 10 už neziskovým združením, na ktoré sa zo zákona nevzťahuje odvodová povinnosť. Vládni prominenti teda ukázali štátu dlhý nos. Je viac než pravdepodobné, že neustálymi zmenami v Obchodnom registri smerovali k jedinému cieľu, vyhnúť sa plneniu odvodových povinností voči štátu.

Svoj zámer dotiahli do úspešného konca. Aktíva MESA prešli na inú spoločnosť a pasíva zostali na združení, ktoré je zo zákona mimo obliga. Riaditeľ MESA 10, teda vy pán podpredseda vlády Mikloš ste dňa 8. júla 1998 v relácii Téma, ktoré odvysielalo Rádio Twist, vysvetľovali občanom tohto štátu, čo vlastne znamená demokracia, právny štát a stabilná ekonomika. Okrem iného ste povedali: "To, čo dnes existuje vo vyspelých krajinách, kde sa ľuďom žije lepšie, nie je totiž len formálna demokracia, ale je to liberálna demokracia. Najdôležitejšie princípy ústavného liberalizmu sú sloboda jednotlivca, dodržiavanie ľudských práv a potom vláda zákona, oddelenie politickej a ekonomickej moci a rovnosť šancí. Ak dôjde k prepojeniu politickej a ekonomickej moci, tak ako k nemu v súčasnosti došlo, tak je to deformácia. Klientelizmus znamená najmä to, že vláda je zneužívaná alebo pôsobí tak, že nevytvára všeobecne platné podmienky, ale naopak, robí takú politiku, ktorá zvýhodňuje konkrétne skupiny s ňou úzko prepojené a zviazané. Potom aj výsledkom takéhoto klientelizmu je prepájanie politickej a ekonomickej moci. A tým prepojením politiky a ekonomiky a zneužívaním politiky na zvýhodňovanie niektorých úzkych skupín sa tento princíp narušuje, čo z dlhodobého hľadiska vedie k zaostávaniu ekonomiky a krajiny ako takej." Koniec vášho citátu, pán Mikloš.

Vaše slová naozaj nepotrebujú rozsiahlejší komentár, stačí vari dodať, že v júli 1998 ste dokázali svoje jasnovidecké schopnosti, pretože dnešnú situáciu, ktorej je kauza MESA 10 žiarivým príkladom, ste opísali vo svojom vystúpení v Rádiu Twist úplne dokonale. Súkromná eseročka, personálne prepojená s vládou, eseročka, ktorá nevynikala práve dodržiavaním zákonov, drží dnes v rukách opraty slovenskej ekonomiky.

Vážený podpredseda vlády pán Mikloš, svojim voličom ste sľubovali zmenu. Mali ste na mysli to, že novodobí mocní dnes prostredníctvom siete neprehľadných aktivít režírovaných vlastnými eseročkami a s tichým súhlasom vlády ovládajú slovenskú ekonomiku a tá naozaj začína zaostávať? Mali ste na mysli to, že oveľa lepšie sa darí súkromným spoločnostiam ako IMG Culting, spol. s r. o., za ktorou ste vy v pozadí, alebo ďalších eseročiek Devel, PK Invest či Gisana Invest? V pozadí týchto eseročiek je pán Kaník, prezident Fondu národného majetku. Mali ste na mysli zrejme aj to, že úzke prepojenie politickej a ekonomickej moci sa dnes naozaj stalo každodennou realitou. Lebo keby klientelizmus kvitol, tak Slovensko je dnes zasypané kvetmi.

Nuž a napokon chcela by som sa spýtať ešte jednu vec. Pán podpredseda vlády, chceli ste hádam tým, ako ste pôsobili v rámci MESA 10, ukázať našim podnikateľom alebo dať im recept na to, ako si neplniť povinnosti voči tomuto štátu?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

O vystúpenie ako reakciu na interpeláciu pani poslankyne požiadal pán podpredseda vlády Mikloš.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení pani poslanci,

pani poslankyňa Podhradská nám tu prečítala článok zo Slovenskej Republiky, ktorý je plný klamstiev a účelových konštrukcií. Takže musím konštatovať, pani poslankyňa, že tak ako ste klamali, keď ste tvrdili, že veľvyslanec Spojených štátov amerických bol na rokovaní vlády, aby vládu ovplyvňoval ohľadom poskytnutia vzdušného priestoru, tak klamete a zavádzate aj teraz.

Takže ako sa veci v skutočnosti majú. Neexistuje žiadna kauza MESA 10, ako sa to snažíte nahovoriť televíznym divákom a slovenskej verejnosti. Na účelové klamstvá a zavádzanie denníka Slovenská Republika som nemienil a nemienim reagovať, avšak na vaše prečítanie tejto znášky nezmyslov reagovať musím.

Spomínali ste viacero zmien v registri. Takže rád by som k nim podotkol nasledovné. K zmenám v registri došlo, došlo ale k zmenám z oficiálnych, z legálnych dôvodov a opakujem a zdôrazňujem, ani spoločnosť MESA 10, ani iné eseročky, ktoré spomínate, nedlhujú štátu ani korunu. A žiadnym spôsobom neurobili žiadnu transakciu, v ktorej by sa zbavili akýchkoľvek svojich záväzkov. To je vec, na ktorej trvám a ktorú viem aj dokázať. MESA 10 vznikla ako eseročka a vznikla so sídlom na Kutlíkovej ulici. Keďže sa presťahovala, tak si zmenila sídlo, požiadala o zmenu zápisu v Obchodnom registri s tým, že sa zmenilo najskôr len sídlo, teda ostal názov MESA 10, spol. s. r. o., a zmenilo sa sídlo na Hviezdoslavo námestie. Takže áno, došlo k zmene v Obchodnom registri, pani poslankyňa, pretože spoločnosť zmenila sídlo a následne požiadala o zmenu zápisu v registri. Potom v roku 1995, myslím si, keďže MESA 10 mala právnu formu eseročky, ale robila aj neziskovú činnosť, robila analýzy, štúdie, ale nemohla získavať na tieto aktivity granty, keďže bola eseročkou, tak došlo k rozhodnutiu jej zakladateľov, že sa rozdelia činnosti ziskové a činnosti neziskové. Preto sa vytvorila eseročka Consult premenovaním pôvodnej eseročky MESA 10 a zároveň sa vytvorila nezisková organizácia MESA 10. Eseročka Consult prevzala všetky práva a záväzky eseročky MESA 10 a pokračovala v činnosti v ziskových oblastiach, v poradenskej a konzultačnej činnosti. MESA 10 sa zriadila najskôr ako nadácia, potom došlo k premene právnej formy MESA 10 z neziskovej organizácie, nadácie na občianske združenie jednoducho preto, že ste prijali likvidačný zákon, ktorý likvidoval nadácie. Aj táto zmena sa uskutočnila plne v súlade so zákonom a všetky práva a záväzky a aktíva tej pôvodnej nadácie MESA 10 prevzalo občianske združenie MESA 10. Eseročka Consult pokračovala v činnosti a táto eseročka je dnes v likvidácii s tým, že nedlhuje štátu ani korunu. Všetky záväzky voči daňovému úradu boli splatené. Takisto MESA 10 nemá žiadne podlžnosti voči štátu a voči daňovému úradu.

Takže ak tvrdíte niečo iné, tak klamete. Ak tvrdíte, že dochádzalo k účelovým zmenám v Obchodnom registri a v názve kvôli zbaveniu sa starých dlhov, tak musím len znovu s ľútosťou zopakovať, že klamete, že klamete takisto, ako ste klamali v prípade pána veľvyslanca Johnsona.

Takisto čo sa týka účasti mojej alebo prípadne mojich bývalých kolegov v orgánoch obchodných spoločností, tak vám chcem oznámiť za seba a myslím si, že to platí aj o mojich kolegoch, že hneď po nástupe do funkcie, terajšej funkcie v súlade so zákonom som sa vzdal vykonávania funkcií v orgánoch týchto obchodných spoločností a tieto obchodné spoločnosti, ako som vám spomenul, spoločnosť s ručením obmedzeným Consult je v likvidácii s tým, že nemá žiadne záväzky voči štátu, a spol. s r. o. IMG Culting, ktorú ste spomínali, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť.

Takže takto sa majú, pani poslankyňa, fakty, a to, čo ste tu prezentovali, je naozaj na úrovni Slovenskej Republiky, ktorá takéto podobné dezinformácie produkuje ako na bežiacom páse a ja sa musím silno a jednoznačne ohradiť voči týmto nepodloženým obvineniam, ktoré sú nepravdivé. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Kolláriková a posledný je s interpeláciou prihlásený pán poslanec Slobodník.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážené dámy,

vážení páni,

podľa § 129 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ods. 1 budem interpelovať neprítomného ministra zdravotníctva pána Šagáta. Je mi ľúto, že pán minister už po druhýkrát, keď mu chcem položiť šesť otázok, je neprítomný. Pravdepodobne sedí v konkurznej komisii a vyberá nových 69 riaditeľov zdravotníckych zariadení. Chcem povedať váženým pánom poslancom a poslankyniam, že vytýkal ministrovi Javorskému, že za štyri roky vymenil 131 riaditeľov zdravotníckych zariadení. Pán minister Šagát za štyri mesiace stihol odvolať 69 riaditeľov zdravotníckych zariadení a zvolil na to prazvláštnu metódu, že aj tých, ktorí boli veľmi úspešní a mali dobré výsledky, aj tých odvolal. Rovnako takých, ktorí mali zlé výsledky, kde to je celkom pochopiteľné a kde mu toto právo nikto nemienil vziať.

Prvá otázka na neprítomného pána ministra.

Vážený pán minister, prečo ste nevystúpili pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a nezdôvodnili ste oprávnené požiadavky výboru pre zdravotníctvo na zvýšený odvod finančných prostriedkov za štát do systému zdravotného poistenia? V gestorskom výbore ste sľúbili, že budete naše požiadavky, ktoré sa dostali do spoločnej správy, obhajovať, potom ste zbabelo mlčali. Ako opozičný poslanec ste každý rok vystupovali pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte a požadovali ste zvýšenie finančných prostriedkov do zdravotníctva. Teraz, keď máte na to reálnu možnosť, tak zostalo pri prázdnych slovách. V roku 1993 ste vytýkali vtedajšiemu ministrovi zdravotníctva Soboňovi, že nedokázal obhájiť oprávnené požiadavky rezortu na zvýšenie financií do rozpočtu zdravotníctva, a vyjadrili ste sa, že minister, ktorý nedokáže zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov pre svoj rezort, by mal podať demisiu. Budete sa teraz riadiť týmto odporúčaním, ktoré ste dávali exministrovi Soboňovi?

Ďalšia otázka: Nakoľko je rozpočet poddimenzovaný, pristúpite k znižovaniu stavu zdravotníckych pracovníkov a k zatváraniu zdravotníckych zariadení, ako ste to odporúčali exministrovi Javorskému?

Po ďalšie. Prehodnotíte ako minister svoj názor na ALF, to je Ambulantný liekový formulár, ktorý ste ako poslanec pri prerokúvaní návrhu zákona číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti odmietali a kritizovali, dokonca ste sa vyhrážali, že okamžite po prijatí tohto zákona ho dáte na Ústavný súd. Dnes je apríl 1999 a zákon je vám zrazu dobrý, dokonca vaši pracovníci zo sekcie zdravotnej starostlivosti v apríli 1999 dávajú k ALF takéto vyhlásenie: Na základe predbežných výsledkov možno zavedenie Ambulantného liekového formulára hodnotiť pozitívne. Predbežné analýzy po jednotlivých ATC skupinách potvrdzujú signifikantný rozdiel v poklesoch predajov medzi zaradenými a nezaradenými liekmi v Ambulantnom liekovom formulári a zároveň tieto výsledky ukazujú rezervy, ktoré ešte Ambulantný liekový formulár má a ktoré by mohli potenciálne úspory zvýšiť. Ambulantný liekový formulár vzhľadom na nepriaznivý vývoj nákladov na lieky v poslednom období s ohľadom na finančné zdroje je regulačným prvkom a prostriedkom na racionalizáciu preskripcie v ekonomickom zmysle. Pod týmto hodnotením sú podpísaní pracovníci pána ministra, tak ho žiadam, aby sa ospravedlnil za svoje výroky, ktoré tu mal minulý rok pri prerokúvaní novely zákona, ktorú som uviedla.

Vážený pán minister, pred časom ste sa vyjadrili, že Imuna Šarišské Michaľany pôjde do bankrotu. Vaše výroky sa stretli s veľkým prekvapením v manažmente tohto podniku, ako aj u jeho pracovníkov, ktorí o bankrote nič nevedeli a iba z médií sa dozvedeli o vašom výroku. Naopak, pred pár mesiacmi začali s modernizáciou podniku a rozširovaním výroby. Nemyslíte si, že ste svojimi neuváženými výrokmi tento strategický podnik poškodili? Myslím si, že áno, a preto vás žiadam, aby ste uviedli vo svojej odpovedi, ako plánujete svoj neuvážený výrok napraviť a ako chcete Imune Šarišské Michaľany pomôcť.

Posledná moja otázka. Materiál Kroky ekonomizácie zdravotníctva a návrh realizačných postupov v roku 1999, ktorý ste mali na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo predložiť do 31. 1. 1999, a za toto uznesenie hlasovali aj vaši koaliční poslanci, ste predložili až 30. marca 1999. Na moje prekvapenie má iba šesť strán textu, z toho iba jedna strana sa venuje návrhu realizačných postupov v roku 1999, aj tieto sú absolútne nekonkrétne a nič nehovoriace. Nezáležalo by mi na tom, koľko to má strán, keby tam bolo jasne pomenované, aké kroky urobí ministerstvo zdravotníctva, na ktorého čele stojíte, keby sa jasne vyslovilo o tejto koncepcii práve po prijatí rozpočtu. Mali ste dosť času a vedeli ste, ako rozpočet dopadne, aby ste vedeli tieto kroky jasne pomenovať, definovať a do parlamentu ich predniesť. Preto vás ako poslednú otázku vyzývam, aby ste predložili nielen do gestorského výboru, ale aj do parlamentu serióznu a komplexnú predstavu o riešení súčasnej situácie v zdravotníctve.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia s interpeláciou je prihlásená pani poslankyňa Kolláriková. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán minister,

ste tu ako sám vojak v poli, takže vás tu vítame. Budem interpelovať ministra výstavby pána Harnu.

Pán minister, keď som si pozerala programové vyhlásenie vlády, tak som sa musela len pousmiať nad sľubmi v riešení bytovej otázky. Citujem z vládneho vyhlásenia: "Vláda vytvorí ekonomické podmienky na realizáciu v priemere 14 tisíc bytov ročne. Na financovanie bytovej výstavby a obnovy bytového fondu sa okrem vlastných zdrojov stavebníkov bude využívať komplexný systém ekonomických nástrojov, najmä výhodných úverov a daňových úľav. Vláda zdokonalí existujúce systémy financovania a stavebného sporenia, Štátny fond rozvoja bývania, hypotekárne úverovanie a vytvorí systém financovania výstavby nájomných bytov pre občanov s nízkymi príjmami." Všetko ostalo len v rovine sľubov, tak ako stopercentný nárast platov, zníženie daní a tak ďalej.

Predpoklady na plnenie štátnej koncepcie bytovej politiky v návrhu zákona o štátnom rozpočte nie sú. Pričom je veľmi dôležité pokračovať v riešení bytovej otázky, pretože mladí ľudia, mladé rodiny sami nemajú možnosť vyriešiť si bytový problém. Veď iba vstúpili do života ekonomicky činných ľudí. Prémia stavebného sporenia zostáva na úrovni 6 tisíc korún, čo je pod pôsobením inflácie v skutočnosti omnoho menej, ako bolo v roku 1998.

Pán minister, ako chcete naplniť programové vyhlásenie vlády, kde ste sľubovali mladým rodinám pomoc pri získavaní bytov? Čo je so sľubovanými hypotekárnymi úvermi? Počet bytov 14 tisíc ročne, kedy sa stane realitou?

Ďakujem za odpoveď.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako posledný vystúpi s interpeláciou pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ponajprv by som chcel našim občanom, ktorí to dúfam budú sledovať, pripomenúť, že slovenský parlament odmietol moju požiadavku, aby podpredseda vlády pán Csáky odpovedal na také životne dôležité otázky pre Slovensko, ako je zrušenie Benešových dekrétov, ktorého sa domáhal, ako je pokus vytvoriť nové územné členenie, v ktorom by vznikli tri, štyri župy na Slovensku, dokonca aj kus Nitry, okolie Nitry sa malo stať súčasťou tejto župy. Ďalej, že súhlasia s odpoveďou pána podpredsedu, že južná časť Slovenska sa po Viedenskej arbitráži vrátila do Maďarska a, samozrejme, aj ďalšie tie otázky, ktoré sa tu tvrdili, aj to, že postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku nemá byť také, ako je postavenie maďarských menšín na Slovensku. Rád by som pripomenul aj niekoľko mien, dáma, ktorá tak krvilačne naháňa pána Lexu, tu sedí oproti mne, pani Sabolová, ktorí hlasovali za tieto rozhodnutia, aby slovenský parlament súhlasil s takýmito názormi podpredsedu vlády pána Csákyho, samozrejme, celá garnitúra Demokratickej strany, tú ani nehodno menovať, ale, samozrejme, nehodno menovať ani žreca nenávisti, v tom je teda odborník, to som zabudol v tej svojej poznámke povedať, jedine v čom teda naozaj dominuje, pána Palku, ale podpísali sa pod toto aj spisovateľ Ladislav Ballek, aj predsedajúci Pavol Hrušovský, aj pán Mikloško, aj pán Šimko, aj pán Roman Kováč a tak ďalej a tak ďalej. Celý rad slovenských poslancov súhlasí s takýmito odpoveďami, aké tu predniesol pán poslanec Csáky, a súhlasí s tým, aby na takéto otázky neodpovedal. Ja si myslím, vážení občania, lebo vám to adresujem, aj keď tu hovorím tomuto zboru, ja si myslím, že získate tým prehľad, kto tu zastáva slovenské záujmy.

Aj pán Brocka, toho som zabudol menovať, ktorý sa voľakedy hlásil, že máme tak blízko k sebe, veľmi blízko máme k sebe, ďakujem vám, veľmi blízko a, samozrejme, ďalší.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, prosím vás, predneste interpeláciu.

Poslanec D. Slobodník:

Ale chcel by som tú poslednú vec. Moja otázka sa týka takisto knihy a, samozrejme, ja viem, ako na to odpoviete pri budúcom hlasovaní, ale aby Slováci vedeli, čo všetko obhajujete. V tej knihe Maďari na Slovensku je aj taká veta, že v niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych štátoch sa vyriešila otázka parlamentného zastúpenia menšín, teda že menšiny majú v parlamente primerané zastúpenie. A v tejto knihe sa vymenúvajú tieto tri štáty: Slovinsko, Rumunsko a Maďarsko. Slovensko tam nie je, Slovensko zrejme nevyriešilo dostatočne otázku zastúpenia menšín v parlamente. Zato je tam uvedené Maďarsko, kde v parlamente prijali v októbri 1993 zákon číslo 77, podľa ktorého by malo byť v maďarskom parlamente zastúpených 13 predstaviteľov menšín žijúcich v Maďarskej republike. Toto bolo schválené, teda to bolo navrhnuté a schválené parlamentom tým zákonom číslo 77 z 20. októbra 1993. Potom boli voľby v roku 1994, ani jeden poslanec ani jednej národnosti sa nedostal ako predstaviteľ národností do parlamentu, boli voľby 1998, ani jeden predstaviteľ 13 národností sa ako predstaviteľ národností nedostal do maďarského parlamentu a pri poslednej návšteve alebo po poslednej návšteve, alebo súbežne s poslednou návštevou premiéra Maďarskej republiky pána Viktora Orbána sa už otázka zastúpenia menšín v maďarskom parlamente ani nepertraktovala. Takáto informácia bola vydaná po anglicky pre takpovediac informáciu či skôr dezinformáciu predstaviteľov zahraničných diplomatických predstaviteľov. A, samozrejme, že je to niečo, čo nás musí hlboko urážať, pretože ak niekto Maďarsko dáva za vzor parlamentného riešenia zastúpenia menšín, tak je to už ani nie svätokrádež, ale to je už ani neviem, hádam ani neexistuje v ľudskom jazyku také slovo, ktorým by sa dala táto vec označiť.

Takže moja otázka na pána neprítomného podpredsedu vlády pána Csákyho je, či súhlasí a podporuje tvrdenie z knihy obsiahnuté v jeho knihe, že Maďarsko vyriešilo parlamentné zastúpenie menšín nachádzajúcich sa v Maďarsku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Budeme pokračovať prerušeným bodom programu - rozpravou o návrhu na vydanie súhlasu na trestné stíhanie pána poslanca Ivana Lexu. Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Števček. Potom Podhradská, Andrejčák, Baco, Belohorská, Gajdoš, Tarčák, Gabriel, Rehák, Krajči, Kalman, Cagala, Muránsky, Jarjabek, Maxon, Lexa, Delinga, Tóthová, Slobodník, Mušková, Zajac, Slaný, Cuper, Gašparovič, Topoli.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Števček:

Vážený pán predsedajúci,

ctené kolegyne,

vážení kolegovia,

keďže všetko alebo aspoň mnoho z prerokúvanej témy je zahalené tajomstvom, možno o tejto veci hovoriť iba dosť všeobecne. Kauzu Slovenská informačná služba a poslanec Ivan Lexa v nej si môžem pracovne máličko aj zjednodušiť. Je to kauza tajné služby štátu a ich fungovanie v medziach zákona, či dokonca mimo týchto medzí, proti zákonu a zločinne alebo aspoň trestuhodne. Ťažkosť je však v tom, že historicky sa naše vzťahy, vzťahy literatúry, umenia, vedy, kultúry ku všetkým podobám tajných služieb vyvinuli najmä negatívne. Bývali sme, aspoň zväčša, predmetom činnosti tajných služieb a vhodným terčom ich nekultúrnosti, aktov sily a perfídnosti, zlomyseľnosti, hrubosti.

Keby som chcel byť osobný, mal by som v tomto zmysle o čom hovoriť. Lenže chcem stručne vravieť, možno že úplne paradoxne, na obranu. Nie na obranu tajných služieb, božeuchovaj, ani tých Lexových, ale čohosi, čo by malo prerastať nás všetkých. Na obranu tohto parlamentu, jeho demokratickosti a zmyslu pre spravodlivosť. Lebo opäť ide o voľačo zásadnejšie, ako je vybavenie jednej domnelej kauzy.

V úvahách o tejto veci vychádzam z niekoľkých hľadísk.

Hľadisko prvé - zneužívanie a používanie parlamentu Slovenskej republiky. Nazdávam sa, prichádza už čas, keď sa musíme spytovať: Dokedy ešte a v akej hustej frekvencii budú vyšetrovatelia ministerstva vnútra obstarávať pracovné programy Národnej rady Slovenskej republiky? Ako dlho ešte nám budú vnucovať akoby sudcovské taláre a požadovať od poslancov priam súdne platné výroky? Je to ich alibizmus alebo aj oni vyšetrovatelia napĺňajú iba určité politické inštrukcie? Alebo celý scenár? Tak či onak ide o zjavné odmocňovanie politických, zákonodarných kompetencií Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o jej postupný rozklad. A za to musí ktosi niesť aj historickú zodpovednosť.

Hľadisko druhé - inštitucionálne a vlastne bezpečnostné. Neviem ako vás, ctené kolegyne a vážení kolegovia, ale mňa neprávnika-laika doterajšie vyšetrovacie papiere presvedčili predovšetkým o jednom. Inžinier Ivan Lexa, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, je "vinný" jedine za to, že bol určitý čas riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Nechcem už povedať, že navyše bol aj členom, ba exponentom Hnutia za demokratické Slovensko. Ako dokladajú naši poslaneckí kolegovia odborníci, iného trestného činu na ňom nenájdete, z čoho, a vôbec nie demagogicky, môže vyplývať, že každý ďalší polexovský riaditeľ Slovenskej informačnej služby môže byť - čo len potenciálne - trestne stíhaný a stíhateľný. Takýto tieň na inštitúcii jej nijako nemôže prospievať. A nie som si pritom istý, že nerozvinutá demokracia mladej Slovenskej republiky nemôže už potrebovať ochranu štátu a jeho životných a existenčných záujmov.

Hľadisko tretie, ktoré by som nazval vyslovene politické. Terajšia koaličná politická, najmä však hlasovacia moc si zaumienila (jednotlivé politické subjekty sa tým pred voľbami predsa vyhrážali), že dnešnú opozíciu, menovite však Hnutie za demokratické Slovensko, bude rozkladať aj metódami kriminalizácie, trestného stíhania. Ibaže v politickom zápase tak činí iba slabá a zakomplexovaná koalícia. Je to posledná z metód, posledný zo spôsobov politickej sebazáchrany. Sebavedomý a mravne zdatný víťaz sa predsa neuchýli k takej nečistej náhradnej činnosti.

Hľadisko štvrté - vnútorné a medzinárodné. Občania doma už pochopili, v najhoršom prípade už začali chápať, že sa im prachom a popolom demokracie čistia oči. Veď dnes čoraz intenzívnejšími sociálnymi konfliktmi sa občanom servírujú trestné činy terajších opozičných poslancov. No chýba podstata, doklady, nezvratné argumenty, istota, že máte pravdu. Myslíte si však, vážení koaliční kolegovia, že toto prísne naplánované vyberanie opozičných poslancov z imunizovaných lavíc parlamentu nejako posilňuje demokraciu Slovenskej republiky, jej obraz a jej medzinárodnú príťažlivosť? Povedzme pre potenciálnych zahraničných investorov?

Napokon ešte - nepatril som medzi tých, čo sa zvykli báť, lenže ani medzi tých, čo radi strašili. Dnes však mám dostatok príčin vystríhať. Každý rozklad a každá demontáž demokracie sa vždy začína v parlamente; redukciou jeho vážnosti, dôstojnosti a nedotknuteľnosti. A náš parlament si už čoskoro bude môcť zakladať klub poslancov bez imunity, bez poslaneckej imunity. Každý hlas za návrh pozbaviť tejto výsady ďalšieho kolegu poslanca môže byť tým zlovestným začiatkom. My si to uvedomujeme, ide len o to, aby sme si to uvedomili všetci v Národnej rade Slovenskej republiky. Najlepšie hneď, ešte dnes, pred hlasovaním.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Nech sa páči, pani poslankyňa, pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

Poslankyňa M. Podhradská:

Vážený pán predsedajúci,

ctený parlament,

dovoľte mi skôr ako sa vyjadrím k žiadosti o pozbavenie imunity poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu, povedať ešte jednu poznámku, lebo tuším, že v reakcii vo faktických poznámkach kdekoho už teraz svrbí jazyk, aby ma opäť nazval notorickou klamárkou. Chcem vyhlásiť pred týmto parlamentom, že som neklamala ani v prípade pána Materáka, neklamala som ani v prípade pána veľvyslanca Johnsona, dokázali to napokon aj poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí práve v ten deň, keď pán predseda vlády tvrdil, že pán Johnson je mimo republiky, boli v budove amerického veľvyslanectva a potvrdili, že je tu prítomný. Takže kto klamal, o tom sa možno niekedy inokedy porozprávame inak...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, prosím, svoje vystúpenie orientujte na prerokúvanú tému.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ospravedlňujem sa za túto poznámku, ale keďže radi si kopnú moji kolegovia do mňa vtedy, keď som bezmocná a nemôžem na to reagovať, tak sa im snažím pomôcť, aby som ich inšpirovala.

Takže všetko, čo sa tu v rozprave k žiadosti o pozbavenie imunity poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu doteraz povedalo, nasvedčuje tomu, že najbližšie k pravde budú zrejme tí, ktorí hovoria, že kauza Lexa je len súčasťou dávno a dôsledne pripraveného scenára na likvidáciu politického protivníka. Každý scenár však, nech už je pripravený akokoľvek profesionálne a dôsledne, má svoje trhliny a z času na čas sa tieto trhliny vyplavia na povrch a identifikujú jeho autorov.

Zastavím sa pri prvej fraške či sekvencii tohto scenára, takzvanom únose prezidentovho syna. Mnohí moji predrečníci už poukázali na viacero rozporných skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že únos bol fingovaný a do jeho realizácie boli zaangažovaní tí, ktorí sa teraz vydávajú za jeho úbohé obete. Ja spomeniem ďalšiu takúto skutočnosť. Kto mohol vedieť o tom, či sa Michal Kováč mladší v inkriminovaný deň vôbec pohne z domu? Rozhodoval a vedel o tom len on sám. Napriek tomu už hodinu predtým, ako dom opustil, boli rakúske orgány informované o tom, že muž hľadaný medzinárodným zatykačom prekročí rakúsko-slovenské hranice. Boli únoscovia jasnovidci alebo s Michalom Kováčom mladším boli dohodnutí o tom, kedy sa únos uskutoční? Ak tvrdíte, že únos organizoval a riadil Ivan Lexa, chcete teda povedať, že Michal Kováč mladší svoj úmysel vyjsť z domu o tej a tej hodine oznámil rovno Lexovi? A oznámil ho minimálne hodinu pred svojím odchodom, aby mal Lexa či jeho ľudia čas zatelefonovať rakúskym orgánom, že bude unesený a bude prechádzať cez rakúsko-slovenské hranice?

Tento ťah ste, vážení páni scenáristi, nedomysleli. Tú istú chybu ste urobili aj v ďalšom prípade, keď ste unesenému Michalovi Kováčovi mladšiemu podstrčili do auta faxovú korešpondenciu, aby ho Rakúšania mali podľa čoho identifikovať. Táto faxová korešpondencia bola pôvodne v byte uneseného a jej krádež bola políciou vylúčená. Kto ju teda do auta podstrčil a ako sa k nej dostal, keď ju nemohol odcudziť z miesta, kde sa nachádzala a prístup k nej mal len Michal Kováč mladší, respektíve príslušníci jeho rodiny? Rovnakou chybou bola aj netrpezlivosť otca uneseného Michala Kováča staršieho, ale aj ďalších, napríklad vtedy poslanca, dnes ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, s akou bez dôkazov zrejme z osobného presvedčenia, ktoré tak významne dominuje aj celému vyšetrovaniu súčasných vyšetrovateľov, bezprostredne po únose označili za únoscov Slovenskú informačnú službu.

A tých chýb, vážení páni scenáristi, ste sa dopustili viac. Nevyhli ste sa im ani v kauze triptych. Vyčítate Lexovi, že zorganizoval fingovanú kúpu diela Klaňanie sa troch kráľov, a akosi zabúdate, že na to, aby sa mohla akákoľvek kúpa, či už fingovaná alebo skutočná, uskutočniť, musí byť aj predajca. Teda ktosi, kto chce predať. A že v tomto prípade sa ktosi o ten predaj usiloval, je evidentné. Evidentné je aj to, že sa o tento predaj usiloval nelegálnym spôsobom. Žiadne vaše špekulácie neprekryjú fakt, že istý reštaurátor sa pokúšal predať do zahraničia obraz zo 16. storočia, pričom v rozpore so zaužívanými pravidlami vyhotovil duplikát tohto diela a navyše mal pripravených ďalších asi 20 umeleckých predmetov, svietnikov, monštrancií a plastík, a nebolo vylúčené, že tieto pochádzajú aj z krádeží. Bolo teda dôvodné podozrenie, že ľudia, ktorí pripravujú tieto obchodné transakcie, sú napojení na medzinárodnú mafiu zaoberajúcu sa predajom umeleckých diel. Nasvedčovala tomu aj skutočnosť, že už spomínaná kópia diela bola vyhotovená v mierke 1:1 a bol použitý rovnaký rám, pričom kópia nebola označená ani dátumom vyhotovenia, ani podpisom kopistu, tak ako je to pri legálne zhotovovaných kópiách predpísané a obvyklé.

Pani Sabolová tu tvrdila, že dôkazom toho, že kópia nebola totožná s originálom, je to, že originál je skladačka a kópia bola jeden celok. Nuž tento argument je viac ako smiešny. Veď je logické, že ak má skladačka pôsobiť ako celok, a v prípade originálu to tak je, je jednoduchšie, keď sa robí kópia, najprv urobiť celok a ten potom rozdeliť do skladačky. Teda všetko nasvedčovalo tomu, že sa tu pripravuje niečo nekalé a nelegálne a vy dnes chcete postaviť Lexu pred súd za to, že Slovenská informačná služba v tomto prípade konala, že svojím konaním zabránila nelegálnemu vývozu umeleckého diela nemalej hodnoty do zahraničia, a obviňujete ho z toho, že všetko pripravil preto, aby zdiskreditoval Biskupský úrad v Banskej Bystrici, respektíve monsignora Rudolfa Baláža. Nuž ale Lexa predsa nenavádzal biskupský úrad na nijaký predaj. Ani na to, aby sa skontaktovali s reštaurátorom a objednali u neho vyhotovenie prečudesnej kópie. Veď ak by chceli triptych predať legálne, nič im nebránilo v tom, aby postupovali v súlade so zákonom a aby, tak ako to predpisuje zákon, požiadali o povolenie na vývoz a predaj tohto diela do zahraničia. Alebo chcete tvrdiť, že biskupský úrad sa rozhodol predať triptych pod rukou a načierno na príkaz vtedajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu? To hádam nie!

Ale vrátim sa k správe mandátového a imunitného výboru a k podstate žiadosti o pozbavenie imunity poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu. Vy tvrdíte, dámy a páni z vládnej koalície, že veď o nič nejde a že my i pán poslanec Lexa by sme sami mali mať eminentný záujem na tom, aby celú vec riešil súd a aby sa poslanec Lexa mohol pred súdom obhájiť a dokázať svoju nevinu. Prijala by som tento váš argument vtedy, keby boli žiadosti vyšetrovateľov podložené dôkazmi, a nie "osobným presvedčením", ako sa sami vyjadrili pred členmi mandátového a imunitného výboru, ako to tu už dnes mnohí konštatovali. Prijala by som tento argument vtedy, keby z celej kauzy netrčalo ako slama z čižiem viac ako oprávnené podozrenie z toho, že všetky obvinenia, ktoré boli vznesené voči poslancovi Lexovi, boli vykonštruované a pripravené na politickú objednávku. Chcete nás presvedčiť o opaku. Farizejsky a pokrytecky tvrdíte, že ide len a len o to, aby pán poslanec Lexa dostal šancu pred súdom očistiť svoje meno, a pritom ignorujete fakt, že pán Pittner sa ešte ako poslanec i ako minister vnútra niekoľkokrát v médiách vyjadril, že Lexa spáchal trestné činy. Teda nie nezávislý vyšetrovateľ, nie prokurátor a nie súd, ale politik určuje vinu, čo je v právnom štáte absolútne neprípustné. Pritom túto vinu určuje bez dôkazov. Potvrdil to napokon aj v rozhovore pre Domino-fórum, keď sa vyjadril, že "Lexa je vinný, ale že sa to ešte len bude musieť dokázať". Teda nie, že "vyšetrovanie ukáže a súd rozhodne, či je Lexa vinný". Jednoducho podľa neho "sa to bude musieť dokázať". Máme to chápať ako jeho príkaz vyšetrovateľom alebo súdu?

Už viacerí predo mnou sa zmienili o nehoráznej absencii dôkazov zo strany vyšetrovateľov. Zacitujem teraz zo správy mandátového a imunitného výboru, v ktorej sa napríklad v prílohe číslo 1 týkajúcej sa takzvaného únosu prezidentovho syna ako dôkaz uvádza aj toto: "Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby," teda tá správa, ktorú tu pred časom predniesol pán Mitro, alebo "magnetofónový záznam rozhovoru Ivana Lexu s nezistenou osobou doručený Rádiu Twist."

Nuž, vážený parlament, vážení scenáristi, k úplnemu a presvedčivému výpočtu dôkazov mi tu chýbajú už len pivné reči Rasťa Piška v krčme v Dolnom či Hornom Výplachu. Skúsme teraz predvídať, ako dopadne hlasovanie o žiadosti na pozbavenie imunity poslanca Lexu v tomto parlamente. Zdá sa, že vy, dámy a páni z koalície, ste už dostali od koaličnej rady i od scenáristov tohto divadla noty. Veď podstatná väčšina z tých, ktorí budú hlasovať za pozbavenie imunity Ivana Lexu, tu celý čas nesedela a nezaujímali ju fakty. Na čo aj, veď pán poslanec Zajac vás včera všetkých náležite poučil, ako sa má správať koaličný poslanec. Napriek tomu chcem vyjadriť nádej, že rozhodovanie o odobratí imunity poslancovi Lexovi sa stane vecou vášho svedomia a že sa nebudete na želanie pána Zajaca správať ako poslušné, zakríknuté a nesvojprávne slúžtičky, ale ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Ja, keďže nemusím poslúchať príkazy pána Zajaca, budem hlasovať proti.

Ďakujem.