Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Kačic. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Nadväzujem na slová pána poslanca Brhela, ktorý spomenul doposiaľ nepoužitú námietku predpojatosti na Ústavnom súde. Má to jedno vysvetlenie. Každý týždeň je dobrý a týmto sa oddiali rozhodnutie Ústavného súdu, kde drvivá väčšina právnikov jednoznačne je toho názoru, že amnestia bola protiústavná.

A ďalej by som chcela nadviazať ešte na stanovisko chudoby dôkazov. Pokiaľ si... (Hlasy z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Zapnite pani poslankyňu Tóthovú. Ona to stihne za tú minútu.

Poslankyňa K. Tóthová:

Pokiaľ ide o prípad neoprávnenej krádeže motorového vozidla, tá je však právne tak chudobne konštruovaná, že ja nerozmýšľam, či pán poslanec Lexa pôjde pred súd alebo budú závislé a nezávislé súdy, ale rozmýšľam, ako sú právne vyzbrojení tí, ktorí dávali návrh. Či tu naozaj tí vyšetrovatelia sú tak právne nezdatní alebo je tak silný politický tlak. Napríklad obvinenie z § 158, ale nikde zmienky, čo je základnou podmienkou naplnenia § 158 Trestného zákona, že sa musí preukázať úmysel spôsobiť inému škodu alebo spôsobiť inému neoprávnený prospech. Vyšetrovateľky touto skutočnosťou sa absolútne nezaoberali. Prosím vás pekne, ako môžem mať dôveru v takéto pochybné materiály?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda a predsedajúci, ďakujem za slovo.

Pán poslanec Brhel hovoril o tom, že sa touto kauzou alebo rozpútaním tejto kauzy na pôde parlamentu, podotýkam, že sme mali riešiť dôležitejšie problémy, ktoré sa dotýkajú života občanov tejto spoločnosti, plní politická objednávka. Môžem to dokumentovať. Ak si otvoríte programové vyhlásenie vlády, ktoré tu prednášal pán Dzurinda, je tam na strane 1 hneď napísané: Vláda zdedila viaceré nedoriešené trestné činy, kde sú podozrenia so spoluúčasti štátnych orgánov. Predchádzajúca vláda nerešpektovala nálezy Ústavného súdu, čo deformovalo právne vedomie občanov. Spoločnosť je rozdelená, pričom základným kritériom delenia sa stala politická náklonnosť a výraznou črtou medziľudských vzťahov sa stala nenávisť, zneužívanie moci a zastrašovanie. Morálka a etika, zodpovednosť sa zo života spoločnosti začali vytrácať. Ja len podotýkam, že takéto vety do programového vyhlásenia si nijaká demokratická vláda nedáva.

To je jeden z vážnych problémov, ktorý tu je nastolený a ktorý treba podľa pána Dzurindu riešiť. Ale ten problém tu vznikol naozaj dávno predtým. Masírovalo sa vedomie spoločnosti o tom, že pán Lexa je div nie zločinec, ktorého treba postaviť pred mimoriadny súd, že patrí do istej politickej skupiny, ktorá je zločineckou a, samozrejme, vláda, ktorá tu bola, sa prezentovala ako nedemokratická a div nie zločinecká. Toto všetko bolo programovo pripravované takmer štyri roky. A toto má byť výsledok tohto snaženia? Ja sa pýtam, kde je tá morálka, ktorá sa tu prezentuje na strane 4.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predseda.

Ja by som chcela k tej poznámke, ktorú povedal pán Brhel vo svojom vystúpení v súvislosti s pánom poslancom Langošom, ktorý svojho času vyzval tento parlament, že by sme sa mali za niečo ospravedlniť českej strane. Možno, že sme ho dobre nerozumeli a možno mal pán Langoš na mysli to, aby sme sa ospravedlnili za čas, keď bol on federálnym ministrom vnútra, lebo ak sledujete dianie v Českej republike, tak sa znovu vyplavil na povrch ďalší škandál s falošnými lustračnými osvedčeniami, ktoré boli vydávané v čase jeho pôsobenia na tomto poste.

Ale dovoľte mi ešte ďalšiu poznámku. Pán Brhel tu hovoril o absolútnom nedostatku dôkazov v súvislosti s kauzou Ivan Lexa. Viete, ja som úplne šokovaná, keď zisťujeme, že na základe "presvedčenia pána Pittnera" začnú nejakí vyšetrovatelia vyšetrovanie pána Lexu. Potom na základe ich presvedčenia má Národná rada Slovenskej republiky zbaviť pána poslanca Lexu poslaneckej imunity a vydať ho súdu. A zrejme súd zase na základe "nejakého presvedčenia" vynesenie rozsudok nad pánom Lexom. Viete, veľmi silne mi to pripomína postupy inkvizície, keď stačilo na upálenie niekoho, koho označili, že má nejaké kontakty s diablom, len presvedčenie inkvizítora a vôbec na to nepotrebovali dôkazy. Rovnako sa postupuje aj v prípade pána poslanca Lexu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kačic.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán predseda, k odpočúvajúcemu zariadeniu na 0901, ktoré spomínal pán poslanec Brhel, môžem uviesť aj ďalšie skutočnosti. V tom čase tieto zariadenia predávala jedna firma v Novej Dubnici, žiaľ, už dnes si názov, meno tejto firmy nepamätám. Mal som v ruke ponukový list, ale pamätám sa, že najlacnejšie zariadenie stálo 4 700 Sk, čiže, aby Slovenská informačná služba vyrábala čosi, čo kdesi firmy veselo v Slovenskej republike predávajú, zdá sa mi to trošku ako nie celkom normálne, jasné.

Ak sa pamätáte v ďalších veciach, prečo všetko to tak teraz prebieha. Včera bol zbavený imunity pán poslanec Krajči, dnes pán poslanec Lexa. Zajtra ďalší z nás 43 poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Iste mnohým z vás tu sediacim, ale aj občanom Slovenskej republiky je jasné a pamätajú sa na vety, že naučíme sa Mečiara báť. Ľudia musia vidieť krv. Dokonca jeden z predsedov terajšieho výboru v parlamente povedal, že Hnutie za demokratické Slovensko musí byť zrušené z politických strán v Slovenskej republike. Myslím si, že to všetko potvrdzuje, že nič to iné nie je len politická objednávka na likvidáciu jednej politickej strany, ktorá mala prsty v tom, že bola pritom, keď vznikla samostatná Slovenská republika a práve jej predseda bol otcom štátnosti.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážené dámy,

vážení páni,

na rozdiel od predrečníkov nebudem sa zaoberať nezmyslami týkajúcimi sa údajnej trestnosti za nezbavenie mlčanlivosti, za údajné trestnosti za záchranu triptychu pred jeho zavlečením a priekupníctvom do cudziny, údajnej trestnosti a pripisovania zodpovednosti za akúsi krádež auta, či dokonca za krádež telefónneho odposluchu vo frekvenčnom okruhu 0901 v cene 280 tisíc a nejaké drobné. Týmito nezmyslami nech sa zaoberá koaličný blok poslancov. Ja sa budem zaoberať niečím, čo považujem za skutočnú podstatu tohto prerokúvaného materiálu. Musíme ísť časovo trošku dozadu. Pamätáme si ešte prelom rokov 1991 - 1992, na zimu tohto obdobia? Je možné označiť prelom rokov pred parlamentnými voľbami v roku 1992, v ktorom preferencie mladého Hnutia za demokratické Slovensko prudko rástli za zimu našej nespokojnosti parafrázujúc či už Shakespeara alebo Steinbecka?

Táto zima však bola predovšetkým zimou nespokojnosti konkrétnej osoby, osoby Michala Kováča staršieho. Zimou osoby, ktorá o niečo viac ako o rok sa postavila do čela novoobnoveného slovenského štátu ako jeho prezident. Jeho zima nespokojnosti v rokoch 1991 - 1992 bola prejavom jeho maximalistickej ambicióznosti a maximálne ešte čohosi podstatne navyše, čohosi, čo je súčasťou teraz a tu prerokúvaného materiálu a bez čoho by nejestvovalo východisko ani pre toto rokovanie. Celý tento konflikt zimy nespokojnosti Michala Kováča staršieho sa dočasne ukončil smiešnym tvrdením o bezočivosti a provokatívnosti úsmevu Ivana Lexu, o trestnom stíhaní, ktorého teraz tu rokujeme. Pretože táto kauza je oveľa staršia, než sa tu vôbec uvádza. A celé toto do súčasnosti prerokované dianie evokuje obrovské množstvo otázok. Táto zima nespokojnosti dokumentovala...

Pán kolega Cuper, keby si sa posadil, prípadne dostaneš časom možnosť vystúpiť, potom rečni, dobre? Prosím o prizvanie niekoho z vedenia Národnej rady, pretože nie je tu ani vláda, nie je tu ani vedenie parlamentu a ten spôsob prerokúvania je hrubou ignoráciou. (Potlesk v sále.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán kolega, prosím, môžete pokračovať.

Poslanec R. Hofbauer:

Táto zima nespokojnosti dokumentovala, že ide o ideálneho kandidáta na funkciu prezidenta. Hodno pripomenúť, že podľa istých smerníc za prezidenta treba zabezpečiť takého kandidáta, ktorý má nejaký utajený škandál z minulosti. Taký je potom verným vykonávateľom vôle iných, ktorí o tomto škandále vedia, zo strachu pred jeho spranierovaním a z túžby človeka, ktorý sa takto dostal k moci, aby si uchoval výsady, výhody a pocty súvisiace s postavením prezidenta. Roky 1992 - 1998 preukázali, že takýto výber bol pre iniciátorov tejto akcie úspešný. A súčasne sa preukázalo, že veľké množstvo javov zdajúcich sa za náhodné naopak veľmi presne zapadali do seba a obnažovali obraz mozaiky prezrádzajúcej jej tvorcov. Kto toto nevidí, tak je buď intelektový slepec, alebo do vrcholnej politiky buď nepatrí, alebo práve naopak, patrí tam presne tak, ako poslanci hlasujúci kladne o tomto prerokúvanom nezmysle.

Takže dovoľte mi položiť celý rad na pohľad nesúvisiacich otázok a skúste si dať na ne aj odpovede. Ako je možné, že organizácia zahraničného obchodu Technopol realizovala bezstarostne obchody, ktoré neboli obchodmi, uskutočňovala platby, ktoré neboli platbami, uskutočňovala finančné prevody, ktoré sú všeobecne známe ako kauza Technopol? Ako to, že Technopolu tieto peniaze nikdy nechýbali a nesnažili sa ich získať späť? Vari v Technopole takéto podvody sa robiť dali tak ľahko? Je to náhoda, že tieto operácie, ktoré sa týkajú Michala Kováča mladšieho, sa diali aj konali v čase vysokej pozície v štáte jeho otca Michala Kováča staršieho? Aký bol podiel, spolupodiel angažovanosti tejto rodinky? Kto bol v tomto tandeme jednotkou a kto bol dvojkou? Položme si však otázky aj vo veci zatykača. Prečo a na základe čoho vydal nemecký Interpol medzinárodný zatykač na sériu osôb okolo Michala Kováča mladšieho? Bolo podozrenie za tento zločin preukázané a zdokumentované? Alebo si trestný čin nemecký Interpol vymyslel? Prečo pán Michal Kováč starší poprel vlastného syna v tejto zločineckej kauze? Nevedel o tom, že má syna? Alebo nevedel, že jeho syn je zapletený do kauzy Technopol? A ďalej. Prečo Michal Kováč starší ako jediný prezident štátu na svete poprel existenciu zatykača na svojho vlastného syna? A tvrdil lož, že ide o niečo iné, vraj iba o výsluch. Prečo následne svoje tvrdenie zmenil priznaním tejto kauzy? Kedy teda vlastne hovoril pravdu a kedy klamal? V porovnaní s jeho vystupovaním prezident Bill Clinton je iba pravdovravným rytierom, keď zavádzal a klamal americkú verejnosť vo svojom známom škandále s praktikantkou Monikou Lewinskou. Ako je možné, že v roku 1994 za vlády premiéra Moravčíka, ministra vnútra Pittnera a ministra spravodlivosti Hanzela prišlo k údajnému skartovaniu spisu Technopol?

Zastavme sa pri tomto zaujímavom tvrdení niekoľkými ďalšími otázkami. Čo bolo vlastne skartované? Vieme to? Vyšetrovací spis policajnej kauzy Technopolu alebo dokumentácie kauzy v archíve tejto firmy? Na to druhé mala polícia oprávnenie? Ak vyšetrovací spis sa skartoval, tak prečo nebol rekonštruovaný? Nebola na to vôľa? Ďalej sa pýtam, ako sa dá skartovať dokumentácia organizácie zahraničného obchodu, nie je mi to jasné. Ak to niekto vie, nech mi to objasní, pretože ide o dokumenty, ktoré sa nachádzajú nielen v materskej firme, ale aj v ďalších organizáciách, bankách a všetkých spoločenstvách, cez ktoré sa tieto kroky realizovali.

Takže, čo sa to tu verejnosti a poslaneckej snemovni nahovára a čím sa to verejnosť ohlupuje? Z akého dôvodu Michal Kováč starší ako prezident v závere roka 1994 povýšil do generálskych funkcií pánov Pittnera, Piptu, Mitra a Lastovku, za čo ich teda odmenil? Je to náhoda, že trojica týchto generálov stojí na čele súčasného ťaženia? Ozaj, aký bol cieľ a účel cesty šéfa Slovenskej informačnej služby Mitra v závere roka 1994 do Spojených štátov amerických? S kým je oprávnený rokovať šéf tajnej služby, ak nie so seberovným partnerom? Teda o čom v Spojených štátoch amerických rokoval, a ak rokoval, v akej veci? Ako je možné, že o údajnom zavlečení Michala Kováča mladšieho do Rakúska rakúska strana vraj vedela skôr, než k tomu vecne prišlo? Ako k takzvanému únosu prišlo? Cez ktorý hraničný priechod sa tak stalo? Akou formou? Údajne Michala Kováča tam zavliekol Ivan Lexa. Takže Ivan Lexa ho niesol na chrbte alebo ešte na nafukovacom člne, alebo akou formou sa tak udialo?

Nie je tajomstvom, že Michal Kováč mladší v aute vraj mal rad dokumentov. Prečo ich tam mal, na čo mu tam boli, kto mu ich tam dal alebo nedal, keď vzápätí boli vrátené jeho otcovi Michalovi Kováčovi staršiemu, a to bez toho, že by boli protokolárne zaevidované? Ako sa do jeho auta dostali, kto ich tam kedy dal, ako boli údajné odcudzené z bydliska Michala Kováča mladšieho, keď polícia nepotvrdila, že byt Michala Kováča mladšieho bol vylúpený? Alebo bol vylúpený? Na základe čoho Michal Kováč starší bezprostredne po takzvanom únose obvinil z tohto činu bezodkladne Slovenskú informačnú službu? Aké argumenty a dôkazy ho k tomu viedli? Presne to isté platí aj o pánoch Čarnogurskom a Pittnerovi, ktorí tu v Národnej rade sediac na týchto miestach vystúpili bezprostredne, ale naprosto im bolo jasné, kto to urobil, kedy to urobil, čo to urobil, aká organizácia, ktorá osoba. Slovenská informačná služba a Lexa tam odzneli jednoznačne. Prečo a z akých dôvodov bol do zahraničia bezprostredne po výpovedi v prospech Michala Kováča mladšieho a proti Ivanovi Lexovi "vyexpedovaný" svedok Fegyveres a z akých zdrojov a kým mu boli poskytnuté údajné finančné prostriedky? Je pravdou, že dostal sumu 1 milión šiligov? Ak je to tak, kto mu ich dal, prečo a z akých zdrojov išli tieto prostriedky? Je to náhoda, že bezprostredne po výpovedi podobne orientovanej v prospech Michala Kováča mladšieho bol vyexpedovaný do večných lovísk ďalší svedok Remiáš? Vari takáto forma sa javila ako lacnejšia? Skutočne mala na jeho smrti záujem Slovenská informačná služba a Lexa? Nebolo to náhodou presne naopak, že Slovenská informačná služba mala na živote Remiáša ako svedka eminentný záujem, polícia takisto, a nie na jeho smrti? Kto mal teda záujem na tom, aby Remiáš už nikdy následne nevypovedal?

Dámy a páni, je zaujímavé, že výbuchy nástražných systémov automobilov dosiaľ boli výlučne pod stojacimi automobilmi. Je to skutočne iba náhoda, že Remiášov automobil explodoval za jazdy? Stalo sa to po prvý raz a stalo sa tak pri budove, v ktorej bola ideologická bašta KDH v Miestnom úrade v Karlovej Vsi? Zaoberal sa touto skutočnosťou vôbec niekto, a ak nie tak prečo? Ako hodnotiť fakt, že Michal Kováč starší udelil absolútnu amnestiu celému reťazcu osôb, ktoré sa čo len obtreli o osobu jeho syna vrátane svojej rodiny, a to i sebe samému? A to aj osobám skartujúcim dokumentáciu Technopolu. Ako hodnotiť fakt, že Michal Kováč starší udelil amnestiu aj ďalším osobám, ktoré sú uvádzané za iné trestné činy? Vnímame v týchto amnestiách aj pozadie ďalších neznámych a menovite nemenovaných osôb? Ktoré osoby to môžu byť, ak ich Michal Kováč starší amnestuje? Je to náhoda, že vo volebnej hystérii Markízy vo voľbách 1998 protagonistom markízackej hystérie bol práve Kováčom amnestovaný Marián Kočner, pričom amnestia zahrňovala aj dokonaný podvod na sumu okolo 150 miliónov Sk, ktoré opäť v Technopole nikomu nechýbali?

Ako hodnotiť fakt bezstarostného zverejňovania údajných odposluchov telefonátov Lexa - Hudek, údajného telefonátu Lexu, ako aj údajného telefonátu Sergeja Kozlíka? Je známe, že strihové mixáže zvukových záznamov sú tými najjednoduchšími operáciami pri súčasnej elektronike? Sú na mixážnych pultoch rutinne realizovateľné a sú známe techniky ampexov a dabingov. Sú takéto "dôkazy" relevantnými súdnymi argumentmi? Zaoberal sa ktosi z reťazca Pittner, Mitro, Pipta, Hanzel, Čarnogurský, to je súčasný reťazec, zdrojmi získania či výroby takýchto zvukových materiálov? Na koho podali trestné oznámenie za nelegálny odposluch? Ak tak neurobili, tak sa pýtam prečo?

Je veľmi zaujímavá súdna kauza mojej osoby s Michalom Kováčom mladším, v ktorej odznievala celá hŕba kurióznych skutočností a v ktorej som pokračoval napriek jej dvojnásobnej protiústavnosti len preto, lebo som bol zvedavý, k akým nezmyslom súdny tribunál môže prichádzať. Je to skutočne ohromujúce. Jedna zaujímavosť je veľmi pozoruhodná, a to keď Michal Kováč mladší vystúpil s argumentačným materiálom, a to nahrávkou z uzavretého rokovania snemu Hnutia za demokratické Slovensko.

Na otázku, odkiaľ túto nahrávku má, dal odpoveď, ktorá je zaprotokolovaná, že ju dostal od americkej strany. Nebola teda kauza týchto telefonátov iba súčasťou širšej spravodajskej hry, ktorá mala zastierať trestnú podstatu kauzy Technopol spojenou s rodinkou M. K. ml. a M. K. st. a súčasne kriminalizácia Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej informačnej služby s prepojením do najvyšších vládnych a politických kruhov Mečiarovej vlády? Je známe, že z telekomunikačnej veže v rakúskom Bergu, ktorú tu vidíme na horizonte nad Bratislavou, vybavenej špičkovou elektronikou na elektronickú spravodajskú činnosť, ktorá patrí americkej strane, je možné uskutočňovať hĺbkový spravodajský odposluch prakticky na celom území nášho štátu? Na to vôbec nie je treba, aby Lexa behal s kufríkom na odposluch po tomto štáte.

Ďalej je známe, z akých zdrojov a akým bola poskytnutá kaucia za Michala Kováča mladšieho v Rakúsku vo výške 1 milión šilingov? Je známe, z akých zdrojov a akým bola poskytnutá kaucia za Michala Kováča mladšieho v Nemecku, a to vo výške 150 tisíc mariek, tak ako to uvádzala slovenská tlač? Prečo sa tvrdilo a kým, že po únose Michala Kováča mladšieho tento bol únoscami donútený vypiť fľašu Whisky a údajne bol zbitý a poranený, keď následne sa nepotvrdilo ani jedno z týchto tvrdení? Pamätáme si ešte, že minister vnútra Pittner verejne prezentoval aj v minulosti aktívnu spoluprácu so zahraničnými spravodajskými službami? Ktoré to boli? Je známy vo svete prípad, že by minister vnútra štátu bol súčasne spolupracovníkom zahraničnej spravodajskej služby a ešte sa s tým chvastal na verejnosti? Je známy prípad, že by spolupracovník cudzej spravodajskej služby skončil spoluprácu s touto službou s výnimkou, samozrejme, prípadu, že by bol vo vreci hodený do Dunaja alebo pochovaný na neznámom mieste?

Dámy a páni, je známe, že minister spravodlivosti Ján Čarnogurský je príslušníkom Rádu nemeckých rytierov a že v súvislosti s touto pozíciou musí plniť úlohy určené touto organizáciou? Dámy a páni, pamätáme si cestu Jána Čarnogurského na jeseň v roku 1995 onedlho po takzvanom únose 27. až 30. novembra 1995 spolu s ďalšími predstaviteľmi súčasnej koalície, ktorí zastávajú popredné miesta v súčasnom politickom koaličnom spektre, Jánom Figeľom, Bélom Bugárom, Milanom Gaľom a Petrom Osuským do Nemecka a ich rokovania s nemeckým ministrom pre tajné služby Schmitbauerom? O čom rokovali onedlho po takzvanom únose? Je to náhoda, že ide o predstaviteľov najmilitantnejších strán súčasnej koalície? Ak to vraj boli rokovania s Kresťanskodemokratickou úniou, čo tam hľadali pán Bugár a Osuský? Vnímame dostatočne pozorne, že páni Pittner a Čarnogurský hneď na jeseň v roku 1995 bezprostredne po takzvanom únose vyhlásili vinu na únose Ivana Lexu a vopred rozhodli o jeho odsúdení? Toto odznelo v tejto sále. Nebolo teda toto všetko vymyslené výlučne na rozštiepenie a polarizáciu slovenskej spoločnosti až do súčasnosti?

Pamätáme si dobre, že predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Vladimír Palko do roku 1992 bol zástupcom riaditeľa tajnej služby iného štátu, Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby a realizoval skartáciu kartotéky konfidentov FBIS na Slovensku? Pamätáme si, že po voľbách v roku 1992 vraj prešiel do centrály KDH v rámci takzvaného Helsinského výboru a odtiaľ údajne pre centrálu v USA pravidelne poskytoval správy a materiály až do svojho prechodu do inej funkcie? A teda nikdy neprestal pracovať pre iné tajné služby než Slovenskej republiky? Ozaj, čo v týchto materiáloch pre Spojené štáty americké uvádzal?

Spomíname si na správu riaditeľa Slovenskej informačnej služby Mitra o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 1994? Dámy a páni, odznela taká správa? Neodznela. Pýtam sa prečo? Pretože veľmi dobre vedel, že takúto správu podať nemôže, veď išlo o rok zahladzovania kauzy Technopol, za čo si bezpochyby zaslúžil generálsku hodnosť. Ozaj, ako vyzerá spektrum tých, ktorí by tu mali sedieť na predsedníckej tribúne, ktorá zíva prázdnotou? A kto sú teda hlavnými tribúnmi tohto zbavovania imunity a trestného stíhania nedávno Krajčiho, teraz Lexu, v blízkej budúcnosti kohokoľvek iného z nás? Vnímame, že tam sedí rad bývalých spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti a štyria predstavitelia, ktorí sa podriadili pod vládu iného štátu, Maďarska, a to 20. februára 1999 v Budapešti? Urobili tak oficiálnou písomnou formou?

Vnímame, že na predsedníckej tribúne sedí aj údajný vysoký dôstojník maďarskej spravodajskej služby? Že je tam znáška bývalých nomenklatúrnych kádrov, ktorých centrom bola vždy iná mocnosť a iná tajná služba, zatiaľ čo niektoré ďalšie osoby sú prepojené s inými tajnými službami v zahraničí? Podieľali a podieľajú sa na deštrukcii súčasnej slovenskej štátnosti? Bol vari jeden jediný z týchto ľudí za zvrchovanú slovenskú štátnosť? Takže čo sa to tu rozohráva, proti čomu a v prospech čoho? Aké má poslanie a dôveryhodnosť vláda Slovenskej republiky, ktorá iba v otázke preletov bojových lietadiel USA a NATO dva razy evidentne luhala? Luhala po prvý raz, keď 27. januára minister Kukan v Bruseli potvrdil ochotu slovenskej strany na prelet lietadiel. Luhala po druhý raz, že tieto lietadlá sú len transportné, a nie bojové. Tak kedy vlastne táto vláda hovorí pravdu? Podľa mňa nikdy.

Podal generálny prokurátor podnet na trestné stíhanie za publikovanie utajenej správy o činnosti Slovenskej informačnej služby Vladimírom Mitrom Národnej rade Slovenskej republiky vo februári 1999 v SME, Twiste a Markíze? Urobil tak minister vnútra? Ak tak neurobili, čím vysvetliť ich nečinnosť v tejto veci? Za stavu platných amnestií prezidenta Michala Kováča na celý blok osôb a protiústavné zrušenie amnestií zastupujúcim prezidentom Dzurindom na ďalší blok iných osôb je vôbec mysliteľné, aby táto kauza bola pravdivo vyšetriteľná a pravdivo uzatvoriteľná? Skutočne niekto z vás si toto nahovára?

Takže, dámy a páni, povedzme to jasne, celé toto divadlo je precízne skonštruovaná spravodajská hra, ktorá sa realizuje vo viacerých plánoch, a to ako mimo Hnutia za demokratické Slovensko, tak aj priamo v ňom. Veď si pripomeňme, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby Mitro inštaloval spravodajského dôstojníka Slovenskej informačnej služby priamo do vládneho a politického orgánu Mečiarovej vlády, do Hnutia za demokratické Slovensko, a dokonca aj do redakcie Slovenskej Republiky.

Čiže osobnostné parametre Michala Kováča staršieho boli skvelým východiskom pre celé toto predstavenie a že jedným z cieľov v tejto kauze je prakticky úplná deštrukcia vnútornej ochrany štátu Slovenskej republiky zničením jej spravodajskej služby. Niet totiž na svete štátu, ktorého spravodajská činnosť by prežila také množstvo vĺn deštrukcií, personálnych zmien, skartácií, ako sa to dialo u nás. Pokúsim sa vám to pripomenúť a počítajme. V roku 1989 skartácia ešte za generála Lorenca. V roku 1992 skartácia a prechod do konšpirácie Federálnej bezpečnostnej informačnej služby za pánov Bačinského a Palka. V roku 1994 skartácia a personálne zmeny pri nástupe a na konci Moravčíkovej vlády za riaditeľa Mitra. Nuž a v roku 1998 totálna fakticky demolácia súčasnou zostavou.

Dámy a páni, popri kriminalizácii všetkých osobností, ktoré sa zaslúžili o obnovenie slovenskej štátnosti v roku 1993, tento proces predznačuje úsilie aj o úplné spravodajské ochromenie nášho štátu, čo sa už fakticky aj podarilo. Veď táraním v rámci údajnej správy o činnosti Slovenskej informačnej služby vo februári tu o cielených údajných spravodajských činnostiach proti susediacim štátom sa nedosiahlo v podstate nič iné iba demonizácia Slovákov, Slovenska a Hnutia za demokratické Slovensko s koncovkou predpokladu zániku našej štátnosti. Ešte dokonca aj z verejnoprávnej Slovenskej televízie bolo treba odpratať čo len slovenskú trikolóru a zmienku o tom, že ide o televíziu slovenskú.

Dámy a páni, vy všetci, ktorí tomuto zámeru slúžite, možno vedomky, možno nevedomky, budete odprataní presne tak, ako si to organizátori predstavujú, a najviac budete začudovaní vy sami, pretože prvým krokom toho, kto sa chopí moci, vždy je odstránenie všetkých tých, ktorí mu k tejto moci pomohli. A tí, ktorí sa uchopia moci na Slovensku, to nie je táto vládna koalícia ani tu prítomní poslanci. Takže to, čo sa tu teraz predvádza, to je v podstate čierna kniha súčasnej koalície. A zvážte preto veľmi pozorne svoje osobné postoje pri hlasovaní.

Ďakujem za pozornosť, dámy a páni. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Nasledujú faktické poznámky. Uzatváram možnosť podania faktických prihlášok.

Začína pán poslanec Cuper, posledná je pani poslankyňa Mušková.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

V prvom rade sa chcem ospravedlniť môjmu priateľovi Romanovi Hofbauerovi, nerušil som ho vedome, chcel som iba upozorniť, že už asi po tretíkrát v tomto parlamente sme boli bez predsedajúceho a nakoniec sa situácia napravila. Pán podpredseda Andel začal viesť parlament.

Chcem doplniť vystúpenie Romana Hofbauera, ktoré bolo naozaj veľmi zaujímavé a poučné najmä pre tých, ktorí by tu mali sedieť a nesedia. Chcem ho doplniť v tom, že v kauze Technopol a v kauze, ktorá sa dotýkala Michala Kováča mladšieho, ale dotýkala sa aj staršieho, hlavný aktér, ktorý by tu mal sedieť, bol pán Čarnogurský. Na chvíľu sa tu včera síce zjavil, ale zrejme usúdil, že by sa stal terčom otázok a odpovedí, ktoré by musel na ne produkovať a ktoré by boli zrejme pre neho nepríjemné a ako politický hráč prvej kategórie sa zrejme lepšie cíti v zákulisí, kde rozohráva politické nite a na základe nich spriada vzťahy.

Chcem ale povedať a doplniť to, že pán Čarnogurský svojho času v minulom alebo dva mesiace pred skončením funkčného obdobia pána Michala Kováča staršieho neváhal v záujme záchrany alebo rozvíjania tejto spravodajskej hry, o ktorej tu pán Hofbauer hovoril, zaviesť pána prezidenta na istú konferenciu do Mníchova, na ktorej bol slovenský prezident jediným prezidentom a kde sprievod tvoril aj obhajca Michala Kováča mladšieho pán Havlát. Takže toto všetko malo svoje...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán predseda.

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi povedať niekoľko slov k vystúpeniu pána Hofbauera. Bolo to jedno z vystúpení, ktoré mali oveľa viac dôkazových materiálov o tom, že snahou súčasnej vládnej koalície je kompromitovať členov súčasnej opozície, ako celá správa imunitného a mandátového výboru o dokazovaní viny Ivanovi Lexovi. Celé toto správanie a celé toto rokovanie, ktoré tu prebieha, mi pripadá znovu veľmi smiešne bez dôkazových argumentov zbaviť imunity ďalšieho poslanca.

Chcel by som len upozorniť vážených kolegov z koalície, že mne to celé pripomína, ako keby sedeli na jednom vlaku, ktorý ide do pekla. Výpravcom tohto vlaku je Dzurinda, rušňovodičom je KDH na čele s Čarnogurským, pomocníkom rušňovodiča je Demokratická strana na čele s Langošom, vlakvedúcim je Palko a ostatní sa vezú pri dobrej strave a dobrej hudbe. Je len otázka, kde dôjdu a verím, že veľmi skoro do pekla.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Hofbauer hovoril o kriminalizácii poslancov HZDS ako cieli celej tejto aktivity. Ja s ním skutočne plne súhlasím. Ide o kriminalizáciu, pretože aj vystúpenia v tomto parlamente sú absolútne právne nezdatné. Tu si ľudia mýlia nesplnenie povinností, za ktoré je napríklad administratívna zodpovednosť, alebo nesplnenie povinností, za ktoré je občianska zodpovednosť, keby sme už skutočne hovorili, že nejaká povinnosť nebola splnená, s trestným činom zneužitia funkcie verejného činiteľa. Tu sa absolútne neskúma, či skutočne ide o trestnoprávnu zodpovednosť, pre ktorú má byť poslanec zbavený imunity, pretože len za trestnoprávnu zodpovednosť môže byť zbavený imunity. Takže mne je veľmi smutno z tohto celého. Dokonca sa chce vyvodzovať trestnoprávna zodpovednosť už ani nie za nesplnenie povinností, ale za situáciu, keď Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby mal možnosť sa zachovať, a to pozitívne, že niekoho zbaví mlčanlivosti, alebo negatívne, že niekoho nezbaví. To je absolútne absurdné. Tu je to horšie ako v päťdesiatych rokoch, vážení, pritiahnuté za vlasy. Ja si dovolím povedať, že sa tu bude musieť celá skupina rehabilitovať, skutočne, pretože tieto postoje sú v príkrom rozpore s existujúcim právom, a to ešte predseda vlády a členovia vlády chodia po zahraničí a hovoria, aké právo tu nastúpilo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Súhlasím s pánom poslancom Hofbauerom, že médiá tvrdo masírujú verejnú mienku a formulujú ju podľa predstáv vládnej koalície. V minulom volebnom období bol v Slovenskej televízii zavedený takzvaný tretinový model. To znamená, že vládna koalícia mala vo vysielaní spravodajstva a publicistiky tretinu, vláda tretinu a opozícia tretinu. Skoro pravidelne mala vtedajšia opozícia v Slovenskej televízii viac priestoru na prezentáciu ako vládna koalícia a napriek tomu ste tvrdili, že sme nedemokratickí, lebo z času na čas vláda pri svojich prezentáciách presiahla tých 30 %. Dnes ako opozícia máme v Slovenskej televízii ani nie 15 %. To je asi predstava tej správnej demokracie. V médiách sa klamú občania v takých závažných veciach, ako sú prelety bojových lietadiel ponad naše územie, v televízii neukazujú protesty občanov na uliciach Bratislavy. O včerajšom stretnutí občanov, asi 3 tisíc občanov pri Národnej rade Slovenskej republiky, bola informácia v televízii, aj v jednej, aj v druhej, veľmi okrajovo ako o stretnutiach asi 500 ľudí. Veď toľko ich prišlo iba zo samotného kraja Žilina.

Sústavne sa vyrábajú kauzy ako táto, o ktorej sa tu siahodlho rokuje, kŕmia sa nimi občania, aby sa nezaoberali problémami štátu a nášho hospodárstva. Typická ukážka podriadenosti médií je ich stav po vypuknutí konfliktu v Juhoslávii. Útoky NATO prebiehajú už dva týždne a až včera sa v Slovenskej televízii odvážili urobiť veľmi opatrne diskusiu na túto tému, aj to bez prizvania politických osobností. Asi sa čaká na "befel" zhora, aký postoj majú zaujať. Odporučila by som našim médiám, aby sa pozreli do zahraničia, ako tam prebiehajú diskusie na túto tému a aký priestor majú na prezentáciu aj občania, aj politici.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predseda,

vážená snemovňa,

ja som si prečítal všetky mne dostupné dokumenty k prerokovaniu kauzy Lexa, ináč to totiž nemôžem nazvať. Mandátový a imunitný výbor to pekne zhrnul a z pár viet, ktoré vyšetrovatelia dali oficiálne na stôl, ideme robiť proces, ktorý podľa mňa má vyústiť do politického procesu na niečiu, nazvem to politickú objednávku. Začal to vlastne už nový šéf Slovenskej informačnej služby pán Mitro, niekdajšie dobre preverený. Ako ináč totiž môžem zhodnotiť jeho poradcovanie ministrovi vnútra Štefanovi Lazarovi. Chápem, že nitky sa začali ťahať už skôr a inými. On len realizoval, respektíve začal realizovať poslednú fázu. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že dnešná vládna koalícia len budí dojem, že jej ide o pravdu a spravodlivosť. Okamžitý únik závažných informácií o neverejnej, teda tajnej správe o Slovenskej informačnej službe vláde priateľsky nakloneným novinárom, ktorú pán Mitro ešte len prednáša, ma v tom totiž utvrdzuje. Predkladateľ, ako sa hovorí, ešte správu ani poriadne neukončil a už sa novinári poslancov pýtali, akí majú názor na jednotlivé konkrétnosti. To, že bola správa o Slovenskej informačnej službe odtajnená, opäť len potvrdzuje moje podozrenie, že koalícii ide viac o propagandu ako o spravodlivosť a že pán Mitro len realizoval politickú objednávku politickej garnitúry, ktorá ho do tejto funkcie ako šéfa Slovenskej informačnej služby dosadila po druhýkrát, čo považujem za hrozbu politického zneužívania Slovenskej informačnej služby, teda tajnej služby vládnucou politickou garnitúrou. Nehovoriac o tom, že správy tajných služieb v demokratických krajinách má možnosť poznať len ozaj úzky okruh zasvätených.

A ak teda neuvažujem, čo sa týka zapojenia tajnej služby alebo ovplyvňovania tajnej služby vládnucou politickou garnitúrou, a ak teda neuvažujem, že sú to "hrátky" inej tajnej služby, zlodej kričí, chyťte zlodeja. Mitra tam dal po prvýkrát Mečiar, my teraz. Ak nebude poslúchať, bude po generálskych výložkách. Nehovoriac o tom, že personálne si to vládnuca koalícia zabezpečila priamo ľuďmi zo svojich sekretariátov strán a tí majú ďaleko od nezávislosti.

Ale poďme ďalej. V správe boli odtajnené skutočnosti, ktoré ešte len vyšetrovatelia zdokumentúvali, ale verejnosť dostávala jasne najavo, že je to strašné. Ako za fašizmu, povedal mi jeden poslanec, len zabudol povedať, či on ako bývalý komunista a možno znalý aj práce v ŠtB si nezmýlil pojem a nezamenil komunizmus s fašizmom. Áno, je to strašné. Na rozdiel od môjho kolegu poslanca z koalície je však strašné to, že verejnosti podávame odsúdenca na pranier skôr, ako sme mu niečo dokázali. Som za postih tých, ktorí robili zle. Až teraz sa otvoril priestor pre politikov, ktorí už roky spracúvali verejnú mienku nepodloženými tvrdeniami, ktoré nemohli predložiť, ako tvrdili. Ba dokonca sa teraz záhadne stratili tieto spisy, napríklad spisy o kauze Technopol. Nepripomína vám to päťdesiate roky vykonštruovaných politických procesov? Príde policajt, povie pár viet alebo napíše, a ty poslanec, rozhodni. Mandátový a imunitný výbor ti garantuje, to, čo povedal policajt, je správne. Policajti ešte aj od vyšetrovaného chcú zobrať materiály, aby sa náhodou vyšetrovací spis neobohatil o nové poznatky, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť rozhodnutie koaličnej rady.

Aký postoj mám zaujať ja, ktorý nemusím počúvať koaličnú radu? Musím si urobiť uzáver sám. Argumenty, ktoré predložili vyšetrovatelia, uvedené v správe mandátového a imunitného výboru, ma nepresvedčili, naopak, mám z toho zlý pocit. Nepríde nejaký policajt na základe nejakej politickej objednávky a neobviní ma, že som na príčine poklesu popularity odborov? Ako povedal jeden západný politik, aj Čechy sú totiž na západ od Slovenska. A v konečnom dôsledku obvinenie bude znieť, že som zrušil odborové hnutie. Keď parlament rozhodne o povolení stíhať ma, vyjde najavo, že policajt sa zmýlil, lebo išlo o zrušenie ROH. Ale veď to bolo tiež odborové hnutie, povedali by tiež niektorí poslanci z koalície, ktorým odborové hnutie leží na srdci alebo skôr na jazyku.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, ale aj vážená verejnosť. Ja som za spravodlivosť, ale nie za spravodlivosť, ktorú niekto diktuje, aká má byť. Jeden zo šéfov koalície SDK pán Langoš povedal pri opätovnom zvolení za predsedu, že sa pričiní o odstránenie zvyškov komunistických spôsobov a pričiní sa o nastolenie demokratických spôsobov. Tak nejako teda formuloval svoju myšlienku. Ako mu mám však veriť, keď podporuje systém práce, aká sa ani v päťdesiatych rokoch nepraktizovala? Akú mám záruku, že to, čo mi tu predloží mandátový a imunitný výbor, nie je upravené v súlade s úlohami, ktoré rozdáva koaličná rada, ktorá ich dostáva od niekoho iného? Akú záruku mám, že mandátový a imunitný výbor nekoná tak, ako majú konať koaliční poslanci? Veď nám to vysvetľoval pán poslanec Zajac, keď predkladal svoje zákony pán poslanec Fico. Napriek logike a opodstatnenosti jeho návrhov sa mal správať ako koaličný poslanec. Ja sa nebudem správať ako zajac, teda ako pán poslanec Zajac povie.

Argumenty vyšetrovateľov sú slabé. Spomeniem napríklad len jeden - odpočúvacie zariadenie, o ktorom tu bolo hovorené, pán Lexa neodovzdal. Pán vyšetrovateľ, pýtam sa, videl odovzdávací protokol pána Lexu? Pokiaľ ja mám informácie, nie. Podľa mňa je to chyba. Pýtam sa ďalej, na čo by bolo oné odpočúvacie zariadenie pánu Lexovi, ktoré dobre že nemusí nosiť na fúriku a ktoré už nemôže v podstate využívať, pretože je minimálne tých, ktorí majú spomenuté číslo 0901. Prevažná väčšina majiteľov mobilných telefónov má 0903 a 0905, odznelo to tu už viackrát.

Na prácu vyšetrovateľa mám v tomto prípade, samozrejme, svoj názor. Možno to iný zisťoval a on to len podpísal, tak ako je to na niektorých a môžem povedať viacerých dokumentoch predložených vyšetrovateľmi. Bolo to tu spomínané.

To, čo tu prednášala pani poslankyňa Sabolová, ma vôbec nepresvedčilo. Keby som nebol v parlamente, by som sa jej spýtal, či riadila niekedy niečo iné ako svoje auto alebo svoju domácnosť. Pretože mať osobné presvedčenie, že auto pôjde, ešte neznamená, že auto sa skutočne pohlo. A pri väčších organizáciách je to ešte omnoho, omnoho ťažšie. A argumenty, že vyšetrovateľ mal osobné presvedčenie, sú na vode, aspoň teda pre mňa. Pripadá mi to ako za čias inkvizície alebo za čias komunizmu. Tí mali tiež osobné presvedčenie o vašej vine, nevine, a rozhodovali tak, ako oni uznali. Akurát za inkvizície sa upaľovalo. Vyšetrovatelia neboli zbavení mlčanlivosti vraj riaditeľom Slovenskej informačnej služby, pritom to mal urobiť minister Pittner. Pán minister využil právo a nezbavil ich mlčanlivosti, ale Lexu treba súdiť za to, že využil právo a nezbavil mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Mohol by som pokračovať ďalej. Myslím si, že odznelo tu viac konkrétnych aj pripomienok, ale aj viac konkrétnych faktov, ktoré teda dávali členovia mandátového a imunitného výboru, a preto si myslím, že by som sa v mnohých prípadoch opakoval. Proste boli by to tvrdenia proti tvrdeniam a tvrdím, že nepodložené argumentmi. Zdôrazňujem, že som za vyšetrenie zločinov a potrestanie vinníkov. Nemôžem sa však zbaviť podozrenia, že tu nejde o čisté záležitosti zo strany vyšetrovateľov a ich politických usmerňovateľov. Nemôžem sa zbaviť podozrenia, že tu ide viac o propagandu ako o pravdu a spravodlivosť. Nemôžem sa zbaviť paralely s procesmi z päťdesiatych rokov a s tým sa nemôžem v žiadnom prípade stotožniť. Preto nepodporím návrh mandátového a imunitného výboru na zbavenie poslaneckej imunity Ing. Ivana Lexu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)