Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, panie poslankyne, upokojme sa a sadnime si na svoje rokovacie miesta. Prednáša správu pán predseda výboru.
Nech sa páči, pán predseda.
Poslanec V. Sopko:
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mi uložil ako predsedovi výboru predložiť Národnej rade podľa § 141 ods. 3 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a nasledovné návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti predkladám vám správu o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26. februára 1999, evidovanej pod číslom VKE-30/VP-30-99, o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu.
Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu predložil predsedovi Národnej rady vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky listom číslo VKE-30/VP-30-99 zo dňa 26. februára 1999.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 134 z 26. februára 1999 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru k jednotlivým skutkom podľa príloh pod číslo 1 až číslo 6 spolu s návrhom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.
Pred rokovaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predseda výboru na základe požiadavky členov výboru generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Milana Hanzela o účasť na rokovaní výboru o predloženej žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 8. schôdzi 8. marca 1999 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa zo dňa 26. februára 1999, evidovanej pod spomínaným číslom, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky po oboznámení sa so žiadosťou vyšetrovateľa zistil, že popis jednotlivých skutkov a dôkazy, ako aj ich právne posúdenie sú uvedené v prílohách k žiadosti a vyšetrovateľ žiada uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k jednotlivým skutkom spracovať k samotným číslam vyšetrovacích spisov, uvedených v prílohách v predmetnej žiadosti o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďalej konštatuje, že v jednotlivých prílohách je uvedený popis skutku, dôkazy aj právne posúdenie. Prílohy číslo 1 až 6 tvoria prílohy správy Mandátového a imunitného výboru.
Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 8. marca 1999 sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zúčastnil generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Milan Hanzel. V rámci rozpravy a na základe otázok členov výboru sa generálny prokurátor vyjadril k niektorým všeobecným problémom, ktoré vyplývajú z aplikácie relevantných ustanovení Trestného poriadku, predovšetkým o postupe pred začatím trestného stíhania.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pokračoval vo svojom rokovaní 10. marca 1999. Na tejto schôdzi výboru sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zúčastnili vyšetrovatelia jednotlivých skutkov, uvedených v prílohách číslo 1 - 6 žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu.
Mandátový a imunitný výbor konštatuje, že podrobnosti o jednotlivých skutkoch, uvedených v prílohách číslo 1 - 6, pri prerokúvaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru nebolo možné zistiť vzhľadom na to, že vyšetrovatelia jednotlivých skutkov neboli oslobodení od povinnosti mlčanlivosti. Vyšetrovatelia v rámci uvedeného obmedzenia zodpovedali na otázky členov výboru a poslanca Ivana Lexu, ktoré vyplynuli z rozpravy k jednotlivým skutkom podľa príloh číslo 1 - 6 k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní jednotlivých skutkov podľa príloh číslo 1 - 6 zistil nasledovné skutočnosti: Vyšetrovatelia poznamenali, že dôkazy, ktoré sú označené v jednotlivých prílohách, uviedli pod následkami svojho trestného stíhania pre prípad, že by takéto dôkazy neexistovali. Vyšetrovatelia by sa v takom prípade dopustili trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
K prílohe číslo 1:
Vyšetrovateľ na rokovaní výboru vyhlásil, že sa necíti vo svojom konaní byť ovplyvňovaný inou osobou alebo subjektom. Členovia výboru pri posúdení opodstatnenosti podozrenia zo spáchania skutku uvedeného v tejto prílohe mohli vychádzať predovšetkým zo správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby, pričom odtajená časť tejto správy im bola v priebehu rokovania rozdaná. Ďalej mohli vychádzať aj zo známeho zistenia Viedenského krajského súdu, v zmysle ktorého je tiež podozrenie, že štátny orgán Slovenskej republiky sa zaplietol do predmetného únosu občana Slovenskej republiky. Vyšetrovateľ ohľadom podozrenia z trestného činu lúpeže ozrejmil členom výboru skutkovú podstatu a uviedol, že poškodenému boli odcudzené aj osobné veci a finančné prostriedky.
K prílohe číslo 2:
Vyšetrovateľka potvrdila, že v tomto prípade ide o služobné motorové vozidlo Mercedes Benz 208 D, ktoré malo byť použité pri skutku podľa prílohy číslo 1, čo potvrdzuje priamu súvislosť medzi skutkami uvedenými v prílohe číslo 1 a v prílohe číslo 2, i opodstatnenosť podozrenia, že sa Ivan Lexa dopustil skutku uvedeného v prílohe číslo 1 ako člen organizovanej skupiny. Vyšetrovateľka zdôraznila, že vo svojich tvrdeniach nič nie je indíciou, na všetky okolnosti sú dôkazy. Vzhľadom na súvislosť skutku so skutkom v prílohe číslo 1 poslanci môžu vychádzať taktiež zo správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby.
K prílohe číslo 3:
Vyšetrovateľka oznámila členom výboru, že pri akcii bol použitý agent v rozpore so zákonom. Totiž agent nebol príslušníkom polície, ale príslušníkom Slovenskej informačnej služby. Vyšetrovateľka ďalej uviedla skutočnosť, že obraz, ktorý mal byť Slovenskou informačnou službou chránený, nie je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Teda nejde o takú kultúrnu hodnotu, ktorú osobitne zákon chráni. Vyšetrovateľka uviedla i skutočnosť, že skutok v prílohe číslo 3 súvisí so skutkami, pre ktoré je už toho času bývalý dôstojník J. S. trestne stíhaný. Aj skutok podľa prílohy číslo 3 je predmetom správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby.
K prílohe číslo 6:
Pri oboznamovaní sa so skutkovým stavom mohli členovia výboru vychádzať zo správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Aj v tomto prípade sa diskutovalo o právnej stránke predmetného skutku, najmä o tom, že v prílohe, ak ide o obzvlášť závažný trestný čin, ktorého sa prípadné zbavenie mlčanlivosti týka, najmä kde podľa Trestného zákona platí oznamovacia povinnosť podľa § 178 Trestného zákona a povinnosť preukázania trestného činu, táto oznamovacia povinnosť a preukázanie trestného činu sa vzťahuje aj na riaditeľa Slovenskej informačnej služby, a preto bol povinný v danom prípade zbaviť mlčanlivosti svojich podriadených.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na tejto schôdzi prijal uznesenie, aby sa na rokovaní výboru dňa 11. marca 1999 zúčastnil riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitro v záujme vysvetlenia problémov súvisiacich s oslobodením vyšetrovateľov od povinnosti mlčanlivosti. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitro faxovou správou dňa 11. marca 1999 oznámil Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, že sa na rokovaní výboru nemôže zúčastniť, pretože na uvedený termín má plánované iné neodkladné pracovné povinnosti. Vo svojej správe podotýka, že ústredným orgánom v predmetnej oblasti je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a riaditeľ Slovenskej informačnej služby môže v zmysle § 23 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov zbaviť mlčanlivosti príslušné osoby len na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní. V danom prípade ide o osoby, ktoré plnili úlohy na základe citovaného zákona o Slovenskej informačnej službe. Vyšetrovatelia Policajného zboru plnia úlohy podľa Trestného poriadku a ak sa v trestnom konaní v procese vyšetrovania oboznámili so skutočnosťami tvoriacimi predmet štátneho tajomstva, môže ich od povinnosti mlčanlivosti oslobodiť len minister vnútra Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu riaditeľ Slovenskej informačnej služby zastáva právny názor, že nie je v jeho pôsobnosti zbaviť mlčanlivosti vyšetrovateľov Policajného zboru.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi výboru v dňoch 8. a 10. marca 1999 a umožnil mu vyjadriť sa o žiadosti a o jednotlivých skutkoch uvedených v prílohách k žiadosti. Poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi bol na rokovaní výboru v dňoch 8. a 10. marca 1999 poskytnutý neobmedzený časový priestor na jeho vyjadrenie k príslušným prílohám žiadosti.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zisťuje, že poskytnutý časový priestor poslanec Ing. Ivan Lexa maximálne využil. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zistil, že poslanec Ing. Ivan Lexa vo svojich vyjadreniach prejavil nespokojnosť s tým, že na rokovanie výboru neboli predložené komplexné spisy k jednotlivým skutkom a že vyšetrovatelia neodpovedali na niektoré jeho otázky z dôvodu neoslobodenia od povinnosti mlčanlivosti. Ďalej výbor zistil, že poslanec Ing. Ivan Lexa vylučuje, že sa dopustil uvedených trestných činov, skutočnosti uvádzané v jednotlivých prílohách žiadosti pokladá vo všeobecnosti za zhluk nezmyslov, za umelé konštrukcie absolútne nevhodné na to, aby sa s nimi Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v rámci svojich rokovaní vôbec zaoberal. Podľa názoru poslanca Ing. Ivana Lexu pracovali vyšetrovatelia na politickú objednávku.
Poslanec Ing. Ivan Lexa sa na základe uznesenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky nezúčastnil rokovania výboru dňa 11. marca 1999, ktoré sa konalo už bez účasti vyšetrovateľov, a výbor rokoval o niektorých procedurálnych otázkach. Hlasovaním rozhodol o žiadosti vyšetrovateľa podľa jednotlivých príloh a prerokoval spôsob prípravy a obsah správy o svojich zisteniach pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní žiadostí o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu, ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca podľa jednotlivých príloh k žiadosti a ďalej na základe výsledkov rozpravy a rokovania výboru v dňoch 8., 10., 11. a 16. marca 1999, na základe vyjadrení vyšetrovateľov a vyjadrení poslanca Ivana Lexu zistil a vo svojich uzneseniach vyjadril, že pri skutkoch podľa prílohy číslo 1, to znamená zavlečenie do cudziny a lúpež, podľa prílohy číslo 2 - neoznámenie krádeže motorového vozidla, prílohy číslo 3 - fingovaná kúpa triptychu, prílohy číslo 6 - umiestnenie nástražných výbušných systémov, sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu, a preto Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na jeho trestné stíhanie za skutky uvedené v príslušných štyroch prílohách.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri skutkoch podľa prílohy číslo 4 - nezbavenie mlčanlivosti prezidenta Slovenskej republiky, a podľa prílohy číslo 5 - neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, neprijal platné uznesenia. Návrhy uznesení tvoria prílohy správy, ktorú ste, vážení páni poslanci, dostali písomne ako tlač číslo 175.
Na základe výsledkov hlasovania výboru o návrhu správy o výsledku svojich zistení pri prerokúvaní žiadosti vyšetrovateľa členovia výboru páni poslanci Peter Baco, Tibor Cabaj, Ivan Gašparovič, Anna Malíková a Štefan Zelník podľa § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadali v správe uviesť, že nesúhlasili s uznesením Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí návrhu správy. Toľko prosím k tlači 175.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mi rovnako uložil ako predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky nasledovný návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predkladám Národnej rade Slovenskej republiky správu o zistení výboru pri prerokúvaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26. marca 1999, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-8/30-99, o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu. Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žiadosť tvorí prílohu tejto správy.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 167 z 26. marca 1999 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku žiadosti výbor prerokoval, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 11. schôdzi dňa 30. marca 1999 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu a konštatuje, že v žiadosti je uvedený popis skutku takto:
Vykonaným vyšetrovaním boli zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) a písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že Ivan Lexa zneužil zastávanú funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, prekročil svoju právomoc a súčasne ju vykonával spôsobom odporujúcim zákonu tým, že v priebehu mesiaca september 1997 dal pracovníkom Slovenskej informačnej služby pokyn vyrobiť mobilné monitorovacie zariadenie na monitorovanie mobilných telefónov siete NMT 450, ktoré v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 zákona číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu nedal zaevidovať a dňa 20. septembra 1999 bez podpísania písomného dokladu osobne prevzal, pričom po svojom odvolaní z funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby v mesiaci október 1998 toto nevrátil, čím seba obohatil a súčasne spôsobil škodu Slovenskej informačnej službe vo výške najmenej 280 860 Sk.
Ďalej sa v žiadosti vyšetrovateľa uvádza, že skutková podstata trestného činu je na začatie trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku proti konkrétnej osobe dostatočne preukázaná úkonmi vykonanými v zmysle § 158 ods. 3 Trestného poriadku zadováženými listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom.
Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru zúčastnil vyšetrovateľ, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatuje, že podrobnosti o skutku uvedenom v žiadosti nebolo možné zistiť z toho dôvodu, že vyšetrovateľ nebol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti. Vyšetrovateľ v rámci uvedeného obmedzenia zodpovedal na otázky členov výboru a poslanca Ing. Ivana Lexu, ktoré vyplynuli z rozpravy k predloženej žiadosti. Vyšetrovateľ poznamenal, že existenciu listinných dôkazov uviedol pod následkom svojho trestného stíhania pre prípad, keby takéto dôkazy neexistovali. Dopustil by sa trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na otázku členov výboru vyšetrovateľ dodal, že vypočul aj svedkov.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa o žiadosti. Poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi na rokovaní výboru bol poskytnutý časový priestor na jeho vyjadrenie k žiadosti, ktorý využil. Mandátový a imunitný výbor si vypočul, že poslanec Ing. Ivan Lexa vo svojich vyjadreniach prejavil nespokojnosť so spôsobom vyšetrovania skutku uvedeného v žiadosti. Ďalej s tým, že vyšetrovateľ nepozná systém riadenia Slovenskej informačnej služby a interné predpisy Slovenskej informačnej služby upravujúce tie činnosti, ktoré súvisia so skutkom uvedeným v žiadosti. V plnom rozsahu odmieta celé obvinenie ako nelogické, neprofesionálne, ktoré sa nerieši serióznym vyriešením a preukazujúce na biedu slovenskej kriminalistiky. Predmetnú žiadosť pokladá za súčasť pokračujúcich politických procesov.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu, ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe výsledkov rozpravy, na základe vyjadrenia vyšetrovateľa a vyjadrenia poslanca Ing. Ivana Lexu zistil a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu. Návrh uznesenia tvorí prílohu správy, ktorú ste dostali písomne ako tlač číslo 191.
Vážený pán predsedajúci, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu k obidvom správam, ktoré som predniesol.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Súčasne vás prosím, pán predseda mandátového výboru, aby ste splnili aj funkciu spravodajcu k tomuto bodu programu.
Otváram rozpravu o týchto bodoch, ktoré uviedol pán predseda mandátového a imunitného výboru. Písomne sa za kluby prihlásili traja poslanci v poradí SOP - pán Malchárek, SDK - pani Sabolová, HZDS - pán Cabaj.
Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili 35 poslanci: Pán poslanec Kačic, Palko, Danko, Slobodník, Húska, Keltošová, Brhel, Hofbauer, Engliš, Drobný, Šťastný, Števček, Podhradská, Andrejčák, Baco, Belohorská, Gajdoš, Tarčák, Gabriel, Rehák, Krajči, Kalman, Cagala, Muránsky, Jarjabek, Maxon, Lexa, Delinga, Tóthová, Slobodník, Mušková, Zajac, Slaný, Gašparovič, Cuper, Gašparovič a Topoli.
Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Malchárek za klub Strany občianskeho porozumenia.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy poslankyne, pán poslanci,
dovoľte mi, aby som sa v úvode krátko zamyslel nad mojimi pocitmi zo vstupu do tohto chrámu zákonnosti, ktorým bezpochyby je Národná rada Slovenskej republiky. Musím pripomenúť, že moje rozhodnutie vstúpiť aktívne do politiky nemotivovali žiadne populistické a prospechárske ciele. Jediným dôvodom bola neudržateľná situácia spoločnosti ako obraz komunikačnej ochromenosti existujúcich politických subjektov a nimi vytvorených blokov. Cítil som povinnosť ako nezaťažený minulosťou, rovnako verím ako väčšina z vás, prispieť k obnoveniu hľadania vzájomného porozumenia. Nie názorové dogmy a nepriateľstvo, ale konštruktívny dialóg, vecné argumentácie s cieľom nájsť riešenia pre dobro občanov Slovenskej republiky je cesta, akou by sa mala uberať naša politická scéna. Je zrejmé, že nie všetky riešenia a zmeny sú priechodné kompromisom. Sú medzi nimi aj zásadné principiálne rozdiely a tu sú práve demokratické voľby hlavným impulzom pre zásadnú zmenu, resp. potvrdenie toho pôvodného. Následný postup je už vecou uplatnenia parlamentnej demokracie. Podľa môjho názoru ani pri zásadnej zmene, ku ktorej došlo po predchádzajúcich voľbách, nie je spoločensky prijateľné vzájomne absolútne negovať hlasy opozície a koalície a apriori odmietať všetky podnety na spoluprácu aj často ponúkanou s nespornou dávkou cynizmu, čo konečne vyplýva z atmosféry, o ktorej hovorím. Nenávisť a strata súdnosti sa stala charakteristickým javom pre prácu nášho parlamentu.
Prečo som si dovolil tento dôvod zdanlivo nesúvisiaci s prerokúvanou problematikou, ktorou je žiadosť na vydanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu na trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov? Myslím, že viacerí citlivo vnímate atmosféru, ktorá vládne v tomto parlamente a mnohí si kladieme otázku, komu slúži a komu prospieva. Táto atmosféra mala výrazný vplyv aj na hodnotenie situácie so vzniknutými podozreniami, ktoré sa netýkali politických subjektov, ale konkrétnych občanov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí dostali dôveru občanov, svojich voličov v parlamentných voľbách. Nová vláda a jej rezorty zodpovedné za kontrolu a dodržiavanie zákonov, najmä rezort ministerstva vnútra, sa správne začala zaoberať okrem iného prešetrením trestných činov, ktoré niekoľko rokov v spoločnosti rezonovali a spájali sa s konkrétnymi osobami, napríklad referendum, únos občana Slovenskej republiky do zahraničia, konkrétne privatizačné kauzy a podobne.
Tu si dovolím vytknúť spôsob, akým bola a je verejnosť informovaná o priebehu vyšetrovania a rovnako o právach a povinnostiach poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a v neposlednom rade o kompetenciách mandátového a imunitného výboru. Napriek tomu, že si uvedomujem stratu súkromia politika v prospech verejnosti, aj právo občana na informáciu o politikoch, v prípade Ivana Lexu, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, výrazne rezonovala zakorenená antipatia a hlad po spravodlivosti. Táto mediálna atmosféra veľmi silne ovplyvňuje našu schopnosť racionálne posúdiť situáciu a riešiť možné porušovanie zákona a možné spáchanie trestných činov ďalším porušovaním zákona ospravedlneného spoločenskou atmosférou.
Strana občianskeho porozumenia si veľmi dobre uvedomuje, že jednou z jej hlavných programových téz je vyšetrenie a potrestanie trestných činov a preskúmanie všetkých porušení zákona. Som hrdý na to, že celá naša strana vrátane jej vrcholového vedenia s maximálnou politickou a ľudskou citlivosťou pragmaticky posudzuje veci a iniciuje postupy, ktoré sú nezaťažené predpojatosťou a nenávisťou, dôsledným uplatnením zákonného postupu. Zbavenie imunity pri podozrení zo spáchania konkrétnych trestných činov a súhlas na vydanie trestného stíhania poslanca parlamentu nikdy nebolo a nikdy nebude nič príjemné pred žiadnou zo zúčastnených strán. Aby sme tento inštitút pozbavenia imunity lepšie pochopili a vedeli sa správne rozhodnúť, je nutné sa vrátiť nakrátko do histórie.
Poslaneckú imunitu a jej podnet na vznik tohto inštitútu je možné nájsť na začiatku 17. storočia v Anglicku ako spôsob ochrany parlamentu proti uvaľovaným sankciám monarchov. Išlo o zavedenie beztrestnosti poslancov za hlasovanie a prejavy v parlamentoch. Prvýkrát to tak bolo v roku 1689, keď Viliam Oranžský, parlamentom dosadený panovník, zakotvil toto právo do 9. článku Listiny práv. Postupom času sa tento inštitút vyvíjal a dosiahol presnú podobu zďaleka nie jednotnú ani vo vyspelých demokratických štátoch súčasného sveta.
V našej ústave je zakotvená nestíhateľnosť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za trestné činy a za priestupky. Tu prakticky ústava kopíruje prvú česko-slovenskú ústavu z roku 1920. Absolútna imunita sa vzťahuje na výroky prednesené v snemovni a imunita, ktorá je viazaná na súhlas s vydaním na trestné stíhanie za podozrenie z ich spáchania poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi neštandardným a nespoločenským prvkom zakotveným v našej ústave je fakt, že v prípade, ak snemovňa nedá súhlas na trestné stíhanie v konkrétnej veci, je toto navždy vylúčené. Tu by som chcel upozorniť na zjavne nedemokratický prvok, keď poslanec je verejne cez médiá obvinený a snemovňa môže svojím rozhodnutím zabrániť vyšetrovaniu a znemožniť výrokom nezávislého súdu zbavenie obvinenia a tým verejného morálneho očistenia nie poslanca, ale iba ako občana zákonodarného zboru ako celku.
Pozorne som vnímal v uplynulých týždňoch verejnú mienku, pozorne som sledoval a analyzoval názory politikov na túto citlivú tému. Na ilustráciu niekoľko citátov z Parlamentného kuriéra vydaného v marci tohto roku.
Pán podpredseda Béla Bugár, SMK: "Zbavenie imunity slúži na to, aby poslanec mal príležitosť dokázať, že konal podľa zákona. Súd, ktorý o tom rozhodne, je nezávislý orgán." Milan Ištván, SDĽ: "Osobne si myslím, že ak vyšetrovania v kauze nejakého poslanca preukážu, že je dostatok dôkazov, aby bol postavený pred súd, ktorý by rozhodol o jeho vine, nevidím dôvod, aby dotyčný poslanec nebol zbavený imunity." Pán Dušan Jarjabek, HZDS: "Zákulisnými dohodami a politickými hrami je možné zákonne zvoleného zástupcu ľudu odstrániť z parlamentu. Samozrejme, v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ak ide o trestné činy, ktoré sú preukázateľné, aby boli objasnené a malo by byť v záujme každého poslanca, aby sa v takomto prípade mohol pred nezávislým súdom obhájiť." Igor Presperín, SOP: "S plným vedomím budem hlasovať o tom, že tu nejde o postih, ale o umožnenie vyšetrenia týchto vecí." Pán Rastislav Šesták, SNS: "Pokiaľ ide o trestné činy, ktoré sú preukázané, je potrebné, aby tieto trestné činy boli vyšetrené a malo by byť v záujme každého poslanca, aby sa v takomto prípade obhájil."
Z uvedených výpovedí sú zrejmé niekoľké závažné skutočnosti. Poslanci sa zhodli na nutnosti vyšetrenia podozrenia z trestných činov. Rozdiel bol v tom, čo by ich primälo k tomu, aby tak svojím hlasom tento proces spriechodnili. Vyžadujú sa dôkazy o preukázaní viny. Dokonca v jednom prípade presvedčenie, že súd rozhodne o vine poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v prípade jeho vydania. Myslím, že všetci cítime, aj keď je ľudská určitá stavovská solidarita, že nejde o plné pochopenie zákona a ústavy. Treba podčiarknuť, že ak by išlo o prípady zjavného "šikanovania" štátnej správy proti poslancom Národnej rady, je táto solidarita namieste a v tomto zmysle v prípade nevydania poslanca Národnej rady na trestné stíhanie naplňujeme zmysel inštitútu poslaneckej imunity aj z pohľadu jeho historickej následnosti. Otázkou ostáva, a ja som si ju zodpovedal rovnako ako moji kolegovia zo Strany občianskeho porozumenia, že by bola falošná kolegialita práve tam, kde je reálne riziko, že poslanec v očiach verejnosti zostane trvalo v podozrení zo spáchania trestných činov. Krivda, akú by sme spôsobili poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Ivanovi Lexovi tým, že by sme mu znemožnili doživotné nevyšetrenie z obvinení zo spáchania trestných činov, by bola neospravedlniteľná aj voči Národnej rade Slovenskej republiky, spravodlivosti všeobecne. A uspokojenie z kolegiálnej lojality - len veľmi krátke - bolo by veľmi falošné.
V Strane občianskeho porozumenia nechápeme vydanie poslanca na trestné stíhanie ako naše presvedčenie o jeho vine. Zvažovali sme v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, či sú dôvody na to, aby Národná rada nevydala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexa na trestné stíhanie. Je preto logické, že po posúdení práve tohto aspektu a vzhľadom na uvedené súvislosti vyslovujeme presvedčenie, že v záveroch, ktoré odporúča mandátový a imunitný výbor, nie sú dôvody na nevydanie. Posudzovali sme pri svojom rozhodovaní aj to, či sú dodržané formálne povinnosti žiadateľov, či ide o podozrenia, kde prípadné nevyšetrenie môže mať celoplošný dosah na dobré meno poslanca Národnej rady, a či uvedené skutočnosti zadávajú oprávnenosť takéhoto postupu.
Na záver vyhlasujem, že chápem hlasovanie o vydaní poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie ako možnosť pre rozhodovanie nezávislého súdu po prípadnom vznesení obvinenia, a nie ako naše presvedčenie o poslancovej vine alebo nevine.
Žiadam kompetentné orgány činné v trestnom konaní, aby s oveľa väčšou citlivosťou a pragmatickou obsahovosťou medializovali svoje kroky, pokiaľ sú namierené proti poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam, aby v prípade, že to bude potrebné, sme boli omnoho väčšou konkrétnosťou a objektivitou informovaní o skutočnostiach, ktoré by mohli viesť k jednoznačnému a nespornému výroku mandátového a imunitného výboru. Súčasne prosím a budem rád, keď môj prejav bude pochopený aj ako prejav nespokojnosti so súčasnou legislatívnou úpravou veci poslaneckej imunity a ako výzva na jej zmenu v najbližšej novele Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Za klub SDK vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Potom za klub HZDS pán poslanec Cabaj.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predseda,
páni poslanci,
pani poslankyne,
moje vystúpenie bude o trochu viac konkrétnejšie ako môjho predrečníka, ktorý sa snáď v takej filozofickej úvahe snažil predniesť pohľad na prácu mandátového a imunitného výboru, na poslanecký mandát a na to, ako bude rozhodovať v daných skutočnostiach. Ja sa zameriam na niektoré konkrétnejšie skutočnosti, ktoré je možné na tomto verejnom zasadnutí parlamentu predniesť.
Správy mandátového a imunitného výboru vychádzajú zo žiadostí vyšetrovateľov o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu. Sú priložené konkrétne žiadosti s popisom skutkovej podstaty, pre ktoré žiada dať vyšetrovateľ súhlas, o ktorých hovoril aj predseda výboru a ktoré máte vo svojich materiáloch. Tak ako pán predseda Sopko hovoril, že do výboru bol pozvaný pán poslanec Lexa v zmysle § 57 a 141 rokovacieho poriadku, aby sa mohol k žiadosti vyjadriť, na začiatok rokovania preto, aby sme si mohli ujasniť niektoré skutočnosti, sme prizvali aj generálneho prokurátora, ale ktorý mohol len veľmi vo všeobecnosti odpovedať na naše otázky, pretože daná žiadosť nie je produktom prokuratúry, ale je žiadosťou Policajného zboru. Mnoho otázok bolo na to, že vyšetrovací spis, ktorý bol predložený, alebo žiadosť, ktorá bola predložená, je málo konkrétna a poslanci žiadali vyšetrovací spis.
Tak ako všetci dobre vieme, ale pre zdôraznenie, vyšetrovací spis, ktorý má v súčasnosti vyšetrovateľ, slúži len ako akýsi podklad, akási masa dôkazov, na základe ktorého vyšetrovateľ podá žiadosť do Národnej rady, pretože na poslanca sa nevzťahuje priamo možnosť vydania obvinenia ako pre bežného občana Slovenskej republiky. Na mnohé výhrady opozičných poslancov k spisu vyšetrovateľov konštatovali, že spis, na základe ktorého koná vyšetrovateľ, je len masa produktov, to hovoril generálny prokurátor, a svedčí o čine a nie priamo o obvinení. Na rokovanie výboru boli pozvaní vyšetrovatelia, ktorí boli viazaní mlčanlivosťou v zmysle zákona číslo 100/1996, v zmysle § 24, kde sa hovorí o ochrane štátneho tajomstva a o ochrane služobného tajomstva, a preto na niektoré otázky poslancov nemohli odpovedať.
V rozprave vo výbore sa však objavili aj mnohé skutočnosti, ktoré pre posúdenie žiadosti vyšetrovateľov slúžili poslancom k objasneniu prípadov. Napríklad pri krádeži mercedesu, ktorý slúžil pri sledovaní rodiny Michala Kováča mladšieho, napríklad pri kauze triptych. Na adresu vyšetrovateľov, podobne ako pri prerokúvaní záležitosti poslanca Krajčiho, predniesli poslanci opozície mnoho urážok, či už osobných, alebo na ich odbornosť, dehonestovali zástupcov štátu a na rokovaní výboru sa správali neprístupne voči zástupcom štátu, pretože vyšetrovateľ je štátny orgán, a druhý štátny orgán, ako Národná rada, je istým spôsobom povinná akceptovať prednesené názory.
Na rokovaní výboru som predložila procedurálny návrh, pretože aj v médiách zaznievalo, že pán poslanec Lexa nemal dostatočný priestor na to, aby sa mohol obhájiť, a preto, aby nedochádzalo k spornému rokovaniu výboru, dala som návrh, aby sa ku kauzám mohol vyjadriť vyšetrovateľ, poslanec Lexa, aby v diskusii mohli predniesť poslanci svoje otázky, aby vyšetrovateľ na ne odpovedal a aby pán poslanec Lexa, ktorého sa bezprostredne žiadosti dotýkali, sa mohol vyjadriť aj na záver. O takomto postupe rozhodol výbor hlasovaním v pomere: 13 poslancov hlasovalo za a 3 sa zdržali hlasovania. Čiže môj návrh smeroval k tomu, aby po ukončení diskusie vo výbore sa už nemohol pán poslanec Lexa sťažovať, že nemal dostatok času na vyjadrenie.
Pán poslanec Lexa a jeho kolegovia argumentujú svojím videním skutkovej podstaty žiadosti. Je to jasné, pretože ich pohľad na činnosť Slovenskej informačnej služby v minulom volebnom období a na činnosť riaditeľa Slovenskej informačnej služby je pohľad ako ich bývalých koaličných poslancov. Dnes je veľmi ťažko, ak pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby nepredkladal pravidelne správu o Slovenskej informačnej službe, hovoriť o tých skutočnostiach inak, len z toho pohľadu, ktorý im predkladá on sám.
Opozícia sa snažila spochybniť aj obsah spisov a žiadala fyzicky predložiť dôkazy, z ktorých mnohé sú predmetom štátneho tajomstva, resp. utajovaných skutočností, ktoré by mohli po zverejnení mariť vyšetrovanie. Žiadosti popisujú len sumár dôkazov, sú to výpovede utajených svedkov, listinné dôkazy o sledovaní osôb vykonávanom príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby, ktorú všetci dobre poznáme a na základe tejto správy môžeme posúdiť skutočnosti, ktoré možno veľmi stroho a čiastočne máme uvedené v žiadostiach. Ale niekoľkostranová správa, ktorú tu predložil pán riaditeľ Mitro, je v mnohom dostatočným dôkazovým materiálom na to, aby skutočnosti, o ktorých vyšetrovatelia či už na rokovaní výboru, alebo vo svojej žiadosti hovoria, boli dostatočne podložené. A právna kvalifikácia skutkov vo všetkých prípadoch je trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa v zmysle § 158 Trestného zákona.
Na objasnenie niekoľko poznámok. A citujem zo zákona o Slovenskej informačnej službe, pretože zneužitie právomoci verejného činiteľa ako riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorého sa v tomto čase tieto skutočnosti týkajú, si myslím, že objasnia aj niektoré tieto citácie. "Informačná služba je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými predpismi." Čiže platia pre ňu všetky právne normy, tak ako platia pre iné inštitúcie a štátne orgány. "Nevyhnutné informácie môže poskytnúť aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebuje na zamedzenie protiústavnej alebo protiprávnej činnosti." Aj táto citácia bude smerovať k objasneniu istých skutočností, ktorých sa potom konkrétne dotknem. "Riaditeľ predkladá najmenej raz ročne správu o plnení úloh ustanovených týmto zákonom Národnej rade." Chcem sa opýtať, prečo od roku 1996 do Národnej rady nebola predložená správa, na základe ktorej by boli mnohé skutočnosti vyvrátené a možno dnes by sme o mnohých skutočnostiach nemuseli rokovať. Ešte v § 11 sa hovorí o použití sledovania informačnou službou: "Na účely plnenia úloh v rozsahu jej pôsobnosti rozhoduje riaditeľ alebo ním poverený príslušník." Tam je úplne jasné v kauze triptychu, o ktorom hovoril aj pán predseda v správe, že išli rozhodnutia riaditeľa nad rámec zákona o Slovenskej informačnej službe.
A ešte jedna citácia, a to je sľub príslušníka pri nástupe do Slovenskej informačnej služby, kde sa hovorí, že: "Slávnostne vyhlasujem, že budem verný Slovenskej republike, budem čestným, statočným, disciplinovaným a nestranným príslušníkom Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky aj práva občanov." Myslím, že tento sľub dostatočne vysvetľuje, ako by mali príslušníci Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Slovenskej informačnej služby postupovať.
Teraz by som sa chcela dotknúť konkrétnych skutočností a niektorých objasnení, ktoré zazneli vo výbore a ktoré potvrdzujú alebo doplňujú dôkazové materiály uvedené v žiadosti vyšetrovateľa, prípadne v správe, ktorú ste dostali.
Niektorí poslanci opozície, i pán poslanec Lexa, upozorňovali, že predsa riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemôže zodpovedať napríklad za to, že neoznámil krádež motorového vozidla, ktorý slúžil pri sledovaní Michala Kováča mladšieho. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby ako štatutárny zástupca, ako správca majetku štátu v zmysle zákona číslo 278/1993 Z. z. § 3 ods. 2 o správe majetku štátu je povinný využiť všetky právne prostriedky na jeho ochranu, ďalej aj v zmysle nariadenia Slovenskej informačnej služby číslo 10/1993 článok 18, ako uvádza vyšetrovateľ, ale aj v zmysle Trestného poriadku § 8 ods. 1 a ods. 4, kde štátne orgány sú povinné bez meškania oznámiť prokurátorovi a Policajnému zboru skutočnosť, že je podozrenie zo spáchania trestného činu. A tu chcem zdôrazniť, že štátne orgány, ktoré sú viazané štátnym tajomstvom, nie sú vyňaté z tejto povinnosti, čiže tu je jasná skutková podstata.
V kauze triptych napriek tomu, že riaditeľ informačnej služby vedel, že finančné prostriedky Slovenskej informačnej služby budú použité nad rámec úloh Slovenskej informačnej služby, vyplývajúcich práve z § 2 zákona číslo 46/1993 Z. z., dal súhlas na ich použitie a zároveň použil pre fingovanú kúpu triptychu príslušníka Slovenskej informačnej služby ako agenta, čo bolo tiež v rozpore so zákonom číslo 46/1993 Z. z., keď nasadený agent môže byť len príslušník Policajného zboru.
Ďalšou skutočnosťou, na ktorú vo výbore zaznievalo tiež veľa rôznych názorov a scenárov, je, že kópia triptychu nie je odlišná od originálu, čo nie je pravda. Na túto skutočnosť vyšetrovateľka odpovedala a poskytla konkrétnu informáciu, aký je rozdiel medzi kópiou a originálom, a zdôraznila, že reštaurátorovi nebolo dokázané priekupníctvo so starožitnosťami.
V kauze uloženia nástražného systému na mítingu KDH, keďže išlo o trestnú vec všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, čo je závažný trestný čin, zneužil svoju právomoc ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby tým, že neoslobodil príslušníkov Slovenskej informačnej služby od povinnosti mlčanlivosti a neposkytol podklady na účely trestného konania. Iste, § 23 ods. 2 zákona číslo 46/1996 Z. z. o Slovenskej informačnej službe hovorí, že riaditeľ môže zbaviť mlčanlivosti osoby uvedené v odseku 1, ale odsek 1 hovorí, že príslušníci sú povinní zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené. Aký záujem hájil riaditeľ Slovenskej informačnej služby, keď nezbavil príslušníkov Slovenskej informačnej služby mlčanlivosti, keď išlo o verejné ohrozenie? Ak sa za nezbavenie mlčanlivosti kryje trestný čin, ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa.
K prvému prípadu násilného odvlečenia Michala Kováča mladšieho do zahraničia nie je potrebné hovoriť. Správa, ktorú predniesol riaditeľ Slovenskej informačnej služby Mitro, hovorí dosť podrobne o vážnych skutočnostiach, ktoré nasvedčujú zneužitie právomoci verejného činiteľa ako člena organizovanej skupiny.
Dve veci, ktoré vo výbore prešli alebo neprešli rozhodnutím o vydaní alebo nevydaní na trestné stíhanie alebo daní alebo nevydaní súhlasu, sú veci rozpracovania prezidentovej rodiny a neoprávnené používanie služobného vozidla. Keďže nie sú jasné niektoré skutočnosti, dovolila by som si predniesť istý názor na tieto dve veci.
Príloha k žiadosti vyšetrovateľa pri kauze rozpracovania prezidentovej rodiny hovorí o dôvodnom podozrení, že nezistení príslušníci Slovenskej informačnej služby, keďže nedošlo k zbaveniu mlčanlivosti (nemohli byť predsa zistení), konajú v rozpore so zákonom o Slovenskej informačnej službe číslo 46/1993 Z. z. a hrubým spôsobom prekračujú svoje kompetencie a spravodajsky rozpracúvajú členov prezidentovej rodiny a pracovníkov Kancelárie prezidenta. Podanie trestného oznámenia dňa 17. 10. 1995 prezidentom Kováčom na Generálnu prokuratúru bolo v čase po tom, čo bol 31. augusta 1995 násilne zavlečený do cudziny Michal Kováč ml. Táto skutočnosť má súvislosť s prvou kauzou - súhlas na vydanie a trestné stíhanie ako člena organizovanej skupiny, kde Ivan Lexa plnil úlohy pripravované pre plán zavlečenia Michala Kováča mladšieho, čím zneužil zastávanú funkciu verejného činiteľa.
Opätovne sa v žiadosti hovorí, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby neoslobodil prezidenta od povinnosti zachovať obsah spisu, v ktorom mu hovorí o týchto skutočnostiach z 19. septembra 1995, v tajnosti. Opäť akoby chcel riaditeľ Slovenskej informačnej služby zakryť skutočnosti, ktoré by mohli objasniť aj skutočnosti z prvej žiadosti vyšetrovateľa.
Dôkazový materiál sú listinné dôkazy z kontroly z 23. 12. 1998, ako aj uznesenia vyšetrovateľa z roku 1996, keď bola kauza uložená. Opäť neobstojí obhajoba § 23 zákona o Slovenskej informačnej službe, pretože nevieme, čí záujem obhajoval riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pre koho pracoval. Nešlo o zahalenie trestnej činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorá konala nad rámec zákona o Slovenskej informačnej službe? Tieto skutočnosti sú dostačujúce na posúdenie kvalifikácie skutku zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
A neoprávnené používanie služobného vozidla Slovenskej informačnej služby príslušníkom Slovenskej informačnej služby? Zdá sa, že je to veľmi malá a slabá skutočnosť oproti tým, ktoré máme predložené. Ale chcem tu zdôrazniť niekoľko drobností, ktoré pri bežnom prečítaní uniknú. Oznámenie o neoprávnenom používaní služobného vozidla príslušníkom Slovenskej informačnej služby, aj keď bolo v čase mimo riaditeľovania pána poslanca Lexu, bolo podané orgánom činným v trestnom konaní práve Slovenskou informačnou službou. Bolo neoprávnené v zmysle § 249 Trestného zákona a na niekoľkonásobné výzvy policajných orgánov od 27. 9. 1995, zase v čase, ktorý veľmi súvisí s termínmi zavlečenia Michala Kováča mladšieho, riaditeľ Slovenskej informačnej služby nereagoval a neskôr oznámil, že Slovenská informačná služba ako poškodená organizácia netrvá na ďalšom konaní, čím zabránil riadnemu prevereniu podozrenia z trestného činu.
Chcela by som pripomenúť, že aj keď ide o nižšiu spoločenskú nebezpečnosť či ujmu na štátnom majetku ako v ďalších žiadostiach, je tu kvalifikácia skutku zneužitia právomoci verejného činiteľa, t. j. neplnenia si povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci. Môže sa tu natískať otázka, prečo bola táto žiadosť policajným orgánom stiahnutá až v roku 1996, prečo v čase 27. septembra 1995 riaditeľ Slovenskej informačnej služby nereagoval. Bol tento príslušník následne vyťažovaný aj na iné účely?
Aj keď sa nám môže zdať, že táto závažnosť je minimálna, ale je tu podozrenie. A ani pán poslanec Lexa pri svojom zdôvodňovaní vo výbore nedal dostatočné odôvodnenie pre svoje rozhodnutie.
V poslednej veci azda na zvýraznenie žiadosti by som chcela povedať, a to je k výrobe a držbe prenosného monitorovacieho zariadenia, že k dôkazným podkladom vyšetrovateľ uviedol, že boli vypočutí aj príslušníci zo Slovenskej informačnej služby a že zariadenie bolo vyrobené v Slovenskej informačnej službe. Sú to skutočnosti, keď Slovenská informačná služba konala nad rámec zákona číslo 46/1993 Z. z.
A na záver azda niečo k spolupráci dvoch štátnych orgánov, a to vyšetrovateľov Policajného zboru a nás poslancov Národnej rady, ktorí tvoríme tiež akýsi štátny orgán a nemôžeme sa stavať do pozície sudcov ani vyšetrovateľov.
Vyšetrovateľ nie je človek z ulice, ale má dozorujúceho prokurátora a koná v zmysle svojho vedomia a svedomia a zákonného poriadku. Je štátnym orgánom ustanoveným práve na vyšetrenie porušovania zákonov a má mať dôveru druhého štátneho orgánu, čím je Národná rada. A nám poslancom neprináleží hrať sa na vyšetrovateľov a sudcov. Vyšetrovateľ na základe svojho presvedčenia a dôkazov predkladá návrh a nesie plnú zodpovednosť za predloženú žiadosť a môže byť braný tiež na zodpovednosť ako verejný činiteľ. Keďže pre vyšetrovateľa pre vznesenie obvinenia je potrebný v prípade poslanca súhlas Národnej rady na trestné stíhanie, preto dnes rokujeme o jednotlivých žiadostiach, ale my nerozhodujeme, len posudzujeme, či skutok, ktorého sa poslanec dopustil, je taký, že sa má aj poslanec ako každý iný občan Slovenskej republiky zodpovedať pred zákonom, a teda aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Je na posúdenie vás, páni poslanci, aby ste zvážili závažnosť predložených žiadostí a rozhodli, či sme my poslanci rovnocenní občania pred zákonom v tomto štáte a či tento štát na základe týchto našich rozhodnutí bude právnym štátom alebo nebude právnym štátom.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)