Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Pani poslankyňa Malíková, vy ste verejne povedali, a nie je to tak dávno, že vzorom je pre vás srbský politik Šešeľj. Srbský politik Šešeľj je aj v Srbsku chápaný a vnímaný ako najkrajnejší nacionalista. Dnes ste hovorili celý deň jeho ústami, a ak si niekto myslí, objavili sa aj také reči, že ste nejaké miernejšie krídlo Slovenskej národnej strany, dovolím si v tejto chvíli povedať, že ste Slota v sukniach.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážené kolegyne, kolegovia,
už sa tu konštatovalo, že viac ako 500 tisíc ľudí v Kosove muselo opustiť domovy a spolu s deťmi a so starými ľuďmi s batohom najpotrebnejších vecí utekajú nevedno kam. Dvetisíc z nich už nestihlo utiecť, boli brutálne zavraždení, pričom veľa zo zavraždených žien bolo pred smrťou znásilnených. Chcel by som všetkým slovutným kresťanom a kresťankám v tejto snemovni pripomenúť jednu vážnu kresťanskú pravdu. Vinu máme i vtedy, ak nebránime páchaniu zla. Povinnosť brániť zlu bolo motívom rozhodnutia NATO, ktoré však nešlo do Juhoslávie zabíjať civilné obyvateľstvo tak ako Miloševič v Kosove, ale likvidovať prostriedky, ktoré zabíjajú ľudí, a to až vtedy, keď všetko ostatné zlyhalo. Skrývanie sa v tejto tragickej situácii za takzvanú vnútornú záležitosť Juhoslávie je prejavom obyčajnej zbabelosti zastať sa toho, kto sa nemôže brániť.
Chcem vám, vážené kolegyne a kolegovia, aj vám, pani Malíková, pripomenúť, že dejiny sú plné nešťastných ľudí, ktorí nezaujali pevný postoj v pravú chvíľu. Na druhej strane poznajú i hrdinov či svätcov, pre ktorých pravda bola vyššou hodnotou ako ich osobný osoh či politický profit, nech už mal podobu národného alebo akéhokoľvek rozmeru. Pretože som sa z médií, ale aj tu dozvedel, koľko praktizujúcich kresťanov sedí v poslaneckých laviciach za HZDS a SNS, dovolím si predostrieť ešte jednu úvahu. Miloševič povedal: "Prestanem robiť zlo, keď ma prestanete bombardovať." Podľa môjho skromného názoru kresťanský postoj v tejto situácii je iný: Prestávam robiť zlo, žiadam vás, skončite s bombardovaním.
Na záver ešte dve poznámky. Toľko nenávisti voči americkému imperializmu nezaznelo ani v päťdesiatych rokoch ako v našom parlamente počas tejto diskusie. Vďaka tejto diskusii, vážení kolegovia, sa naplno odkrylo vaše skutočné zmýšľanie vo vzťahu ku vstupu do Európy. A ešte, koľko z tých utečencov, pani Malíková, z Kosova ste ochotná si pritúliť a osobne sa o nich postarať?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vstup do civilizovanej Európy rozhodne nevedie cez jatky v Kosove ani v Juhoslávii, ani cez raketové bombardovanie a cez letecké bombardovanie, vážené dámy a vážení páni. Rád by som len pripomenul v nadväznosti na vystúpenie pani Malíkovej, aké čisté majú ruky tie štáty, ktoré sa tak urputne usilujú o dosiahnutie demokracie a ľudských práv v Juhoslávii. Spojené štáty americké ešte v roku 1955 mali problémy s tým, keď sa černošský študent zapísal na belošskú univerzitu. Musela ho tam sprevádzať federálna garda, pretože miestni obyvatelia ho chceli zlynčovať. Ten černošský študent sa volal John Meredith, bolo to v roku 1955. Nebolo to v minulom storočí.
Veľká Británia, ktorá tak bojuje za práva ľudí v Kosove, v Armidsare postrieľali ešte po druhej svetovej vojne 1 800 Indov len preto, že sa chceli v indickom chráme modliť k svojim budhistickým svätým. A v rokoch 1945 - 1946 Briti vykynožili bez mihnutia oka celý protifašistický odboj v Grécku, pretože sa im zdal ľavicový. Nemecko sa podpísalo pod dve svetové vojny. Francúzsko pod Vietnam a Alžírsko, Belgicko pod boj o Belgické Kongo ešte v roku 1957, a to aj za cenu zostrelenia lietadla s generálnym tajomníkom OSN Dagom Hammarskjöldom. Holandsko - to je Východná India či Indonézia, kde ešte v roku 1947 bojovali s guľometmi proti Indonézanom. Španielsko, Portugalsko, Taliansko nepopisujem, dúfam, že o ich imperiálnych ambíciách viete. A NATO nepreložilo krížom slamky na ochranu východného bloku v Nemecku v roku 1954, v Česko-Slovensku, Poľsku a Maďarsku v roku 1956, v Česko-Slovensku v roku 1968, v Poľsku v roku 1980. Tak mi povedzte, čo je to za organizáciu, ktorá sa podpisuje pod kroky takéhoto druhu.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
V tejto chvíli mi naozaj neostáva nič iné - a naozaj to robím veľmi rada - len vyjadriť súhlas s tým, čo povedala pani poslankyňa Malíková. A všetkým tým, ktorí rozprávali o Srboch a srbskom národe takým spôsobom, akoby to bol národ, ktorý má v sebe priam zakódovaný nacionalizmus a snahu likvidovať národnostné menšiny v Juhoslávii, by som len tak, mimochodom, chcela pripomenúť, že to neboli Srbi, ktorí svojho času ustúpením Hitlerovi v Mníchove "zachraňovali mier v Európe". Naopak, Srbi sa postavili fašizmu zoči-voči v ozbrojenom povstaní a v bojoch stratila Juhoslávia 1,5 milióna ľudí. Boli to Srbi a bola to Juhoslávia, ktorá protestovala proti vyvražďovaniu Židov v druhej svetovej vojne. Žiaľ, musím sa ešte vrátiť k jednej ďalšej veci, ktorá súvisí s históriou Slovenska. V čase, keď Srbi ostro vystupovali proti vraždeniu Židov, slovenský parlament podľahol tlaku Hitlera a prijal protižidovské zákony. Srbi to neurobili. Dnes sa za toto rozhodnutie slovenského parlamentu hanbíme. Prosím vás všetkých, ako tu sedíte, nezopakujme tú istú chybu, aby sme sa raz nemuseli za rozhodnutie, ktoré dnes prijmeme, hanbiť nielen pred Slovenskom, ale pred celým svetom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Je skutočne tragické, že srbský národ, ktorý sme roky vnímali i vo svetle udalostí druhej svetovej vojny ako statočný národ, ako hrdý národ, ako nezlomný národ, sa napriek tejto dobrej historickej anamnéze nechal vmanipulovať, povedzme si otvorene, bezcharakternými nacionalistami, ktorí si tento kepeň prehodili cez svoju neslávnu červenú minulosť, do pozície krajiny, o ktorej dnes síce hovorí pani poslankyňa Malíková ako o malej, na ktorú útočia silní. Ale treba povedať, že toto nie je žiadna malá krajina, táto krajina má po zuby ozbrojenú silnú armádu, ktorá je jedna z najväčších armád. Táto armáda ako mnohých iných nepochybne vyzbrojila i Ratka Mladiča a jeho vojakov, ktorí strieľali z hory Igman na trh v Sarajeve. Ak sa tu dnes hovorí o odzbrojení Kosovskej oslobodeneckej armády, nepochybne i to je jeden z krokov, ktorý by, samozrejme, NATO malo a muselo urobiť, aby mohli všetci žiť tam, kde sa narodili a kde žili ich otcovia.
Teória o zvrchovanom území nás nakoniec dovedie k tomu, že každý diktátor si doma môže robiť čokoľvek. Poviem vám, že 1,5 milióna vlastných občanov, ktorých stihla zvrchovaná vláda Červených Khmérov zavraždiť na zvrchovanom území Kambodže, by veľmi uvítalo, keby do tohto zvrchovaného procesu vyvražďovania niekto zasiahol. Verím, že i milióny obetí gulagu by uvítali, keby svet bol v tom čase zrelý podať im pomocnú ruku. Svet sa ale vyvíja, ako tu dnes zaznelo, a svet sa skutočne vyvíja k tomu, o čom hovoril poslanec Šimko, k solidarite. A deti, ktoré teraz s kufríkom alebo s taškou tiahnu cez priesmyky do Albánska či Macedónska, potrebujú našu solidaritu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Súhlasím s vystúpením pani poslankyne Malíkovej, ktorá nabádala k spravodlivosti, k odmietaniu vojnového riešenia konfliktu a k plneniu medzinárodných dohovorov. Je smutné, že ak ona, ale aj mnohí iní z nás sú proti silovému riešeniu, niektorí predrečníci ju napádajú a súhlasia s vraždami. Súhlasia s nedodržiavaním platných medzinárodných dohôd? Ako chceme budovať demokratickú spoločnosť, keď má mať rozhodujúce slovo sila?
Hovoríte, pán poslanec, že mnohí odchádzajú s kufríkom. Ako sa na to majú pozerať tí bezbranní civilisti, ktorí sú bombardovaní? O to tu predsa ide, že sme proti tomu, aby vojnový konflikt bol. Sme proti tomu, aby boli bombardované civilné objekty, aby bolo rúcané ich hospodárstvo. Ak teraz vznikol konflikt, kde sú dvaja zainteresovaní, prečo chceme trestať bezbranných ľudí? O tomto je reč. My neobhajujeme vojnu na rozdiel od vás, ktorí chcete obhajovať bombardovanie civilného obyvateľstva.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Áno, predrečníčka mala pravdu. O rok vstúpime do tretieho tisícročia s tou najhoršou vizitkou, akou je vojenské napadnutie štátu, ktorý nie je vo vojnovom stave so žiadnym iným štátom. A dúfajme, že vďaka agresii NATO sa neocitne Európa vo víre tretej svetovej vojny. A prečo? Pre expandovanie Američanov na Balkáne, pre snahu zriadiť intervenčné základne americkej armády nazývanej ako mierové zbory na južnom krídle NATO, ktoré sa otriasa doslova konfliktmi medzi Tureckom a Gréckom, medzi Izraelom a Palestínčanmi. Ale čo majú spoločné takzvané mierové zbory s názvom mier, zbory, ktoré bombardujú zvrchované územie? Je jedno, koľko mŕtvych si vyžiada ozbrojená intervencia USA proti Juhoslávii. Vrah je totiž vrahom bez ohľadu na to, či zavraždil jedného človeka, či desiatky, stovky alebo tisícky ľudí na zvrchovanom území iného štátu a s tým my Slováci nechceme mať nič spoločné. Preto nesúhlasíme s agresiou v Juhoslávii a dištancujeme sa od tohto aktu agresie a prejavujeme spolucítenie s národom, ktorý je skutočne už tak dlho skúšaný.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa, moja kolegyňa Malíková poprosila všetkých poslancov bez rozdielu politického trička, aby sme spoločne odsúdili agresiu NATO v Juhoslávii. Je to výzva na spoločnú reakciu ľudskosti, tak ako to prebehlo aj v talianskom parlamente. Chcem sa pridať k takejto žiadosti, aby aj náš parlament vytvoril tlak na okamžité zastavenie bombardovania v Juhoslávii. Chcel by som upozorniť, že Slovenská národná strana vyzýva tento parlament, aby sme sa postavili proti bombardovaniu, lebo spôsobom, kde sa používa hrubá sila, sa mierová dohoda zrodiť nemôže. Vyvolá to, bohužiaľ, len ďalšie konflikty.
A jedna poznámka na záver. Je neslušné vyjadrovať sa o žene takým spôsobom, ako to predviedol pán Tatár. Myslím si, že každý sa má pozrieť najskôr sám na seba, až potom hodnotiť druhých.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Posledný januárový týždeň bola v Štrasburgu delegácia slovenského parlamentu. Každý deň som si niekoľkokrát vyberala správy z teletextu agentúry Reuters. Vytiahla som si tam aj správu, ktorá hovorila o návšteve pána ministra Kukana v Londýne. Čiže chcela by som povedať, že pán premiér dnes povedal, že vláda rozhodla 23. 3. Nejdem ho upodozrievať, že nám nepovedal pravdu, ale chcem vám dokázať originálom, ktorý držím v rukách - a pán poslanec Weiss to videl, svedkov mám tiež pána poslanca Tkáča a pani poslankyňu Keltošovú -, doslova sa tu píše, povedal: "Slovensko je pripravené otvoriť svoje územia, ak by to potrebovalo NATO na podporu logistiky a prelietavacie práva na operáciu v Kosove, keby bola vojenská akcia." Čiže znovu to zopakujem - 27. január tohto roku, keď už boli prisľúbené prelietavacie práva cez Slovensko. Takže, páni, to je o niečom celkom inom, o čom tu hovoríme. My ako poslanci, ktorí máme kontrolovať svoju vládu, sa to dozvedáme poslední.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Malíková upozornila na vážnosť situácie v Juhoslávii a požiadala nás všetkých, aby sme sa autoritou svojho mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zasadili o ukončenie nezmyselného vraždenia v tejto krajine. Požiadala nás, aby sme sa aj my ako poslanci v iných krajinách podpísali pod výzvu ku všetkým zainteresovaným krajinám, resp. stranám, nielen k Srbom, ale proste ku všetkým, aby skončili s bojovými operáciami a hľadali riešenie konfliktu pri rokovacom stole. Ale, vážení poslanci vládnej koalície, ak naozaj nechcete, aby pokračovalo vraždenie nevinných ľudí v Juhoslávii, prečo sa odmietate podpísať pod uvedenú výzvu? Prečo sa schovávate a tvárite sa, akoby ste nevedeli písať? Prečo nechcete využiť možnosť a konkrétnym činom prispieť k obnoveniu mieru? Vám sa páči to besnenie a vraždenie?
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz by som vystúpil ja a potom sa prihlásil pán minister Kukan.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
nie je priamy prenos, ak budem v televízii, tak budem niekedy nadránom o piatej. Čiže nevybral som si to kvôli televízii a televíznemu vysielaniu. Veľmi pozorne sledujem diskusiu o tejto otázke. Často zaznievala otázka, či mal parlament o tom rokovať, či to má zmysel, či sme nemali rokovať skôr alebo neskôr.
Po prvé chcem zásadne povedať, že je to problém, ktorý znepokojuje našu i medzinárodnú verejnosť. Trápi mysle a city nielen našich ľudí, vyvoláva nepokoje nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Dokonca delí, polarizuje spoločnosť, politické strany. Jednoducho je to aktuálny vnútropolitický aj medzinárodnopolitický problém, ktorým sa treba zaoberať najmä u nás preto, lebo u mladých ľudí, u detí vyvoláva veľa otázok a nepochopenia. Ale ak je taká vážna situácia, ak je to taký vážny problém, skutočne treba o ňom hovoriť veľmi zodpovedne, pokojne a osobitne v tomto parlamente, pretože parlament je určitý obraz tejto spoločnosti, parlament udáva tón, ako sa o zložitých vnútropolitických alebo zahraničnopolitických otázkach rokuje. Nedá sa nič robiť, sekeru nevyrúbeš, oheň nespáliš, pozícia parlamentu, stanovisko, uznesenie, záver je rozhodujúci na celkové vnímanie a posudzovanie tejto veci v tejto krajine a na formovanie ďalších pozícií mimo nás. Bohužiaľ, a budem otvorený, diskusia tomu nijako veľmi nenasvedčuje. Bol tu určitý návrh stanoviska, uznesenia, nevieme sa vecne dopracovať ku kompromisnému, pretože iné stanovisko tu nemôže byť a aj záver môže byť len a len kompromisný, pragmatický. Častokrát vedieme diskusiu v krajných polohách a nevieme, kedy sa k takémuto stanovisku alebo uzneseniu dopracujeme. Momentálne nevidíme svetlo na konci tunela.
Osobne si myslím, bolo správne, že sme v prvej etape, keď konflikt vznikol, rokovali v parlamente tým, že bola daná informácia ministra zahraničných vecí, že sa tým zaoberal zahraničný výbor, prijal určité stanovisko. Situácia sa vyvíjala a vyvinula do určitej fázy a teraz je možné hovoriť predovšetkým v tejto situácii a posudzovať veci. Osobne si myslím, že by teraz nebolo správne v tomto parlamente vo všetkých súvislostiach vracať sa v historických, v spoločenských, v politických kontextoch, ale pokúsiť sa nájsť spoločné prijateľné stanovisko a záver, ktorý by reprezentoval pozíciu tohto parlamentu. Zdá sa, že k takémuto stanovisku, k takému záveru sa nedopracujeme. Pokúsili sa o to v rakúskom parlamente, no rozišli sa s tým, že každý odchádza so svojím názorom, či už straníckym alebo osobným, a každý si tak veci interpretuje. Do tretej v noci sa takisto hádali v českom parlamente a neprijali spoločný názor. Jednotliví poslanci, poslanecké kluby zostali na svojich názoroch a takto sa aj rozišli.
Osobne si myslím, že teraz je konkrétny dátum, je 31. marca, je týždeň po začatí leteckých útokov, a treba v politike i v diplomacii rozmýšľať veľmi konkrétne. Ak sa budeme vracať z rôznych strán a tieto veci posudzovať, nedospejeme k záveru. V takýchto situáciách sa posudzuje, v akom stave je konkrétna vec a akú diplomatickú formu či už v multilaterálnych alebo bilaterálnych vzťahov treba použiť, aby sme našli pozitívne východisko. Chcem zopakovať, čo som už povedal, že situácia v Kosove sa nejako vyvinula a vývoj v Kosove už niečo, zdá sa, aj potvrdil. A poviem to krátko. Zbraňami sa veci riešiť nedajú, resp. dajú sa riešiť veľmi ťažko.
Po druhé, ani zásah vzdušných síl zatiaľ nič nerieši.
Po tretie. Čo sa stane, ak vstúpi pešiak, ak vstúpi pechota, ak sa začne, nedajboh, nejaká pozemná vojna? Čo potom? Kto to zastaví? Na koľko rokov to bude? Preto som presvedčený a poviem názor za seba ako poslanca aj ako predseda Strany demokratickej ľavice. Opakujem, poviem názor ako predseda Strany demokratickej ľavice. Problém vyrieši iba nové rokovanie. Opakujem, problém vyrieši iba nové rokovanie, aj keby sa malo začať od nuly. Ak sa v určitej fáze dostanú veci do patovej situácie a nevieme sa pohnúť, nevieme posúdiť jednotlivé veci, ako sa vyvíjali dohody, vtedy sa jednoducho v diplomacii a v politike používa variant nula, začať od nuly. Ale aj to je lepší variant, ako bojovať, a nie rokovať.
SDĽ a ja osobne sme za mierové rokovanie. Myslím si, že mier je najlepšia vec a mierom sa nedá nič stratiť. Preto si stojím za stanoviskom SDĽ ku kríze v Kosove, ktoré bolo prijaté 29. 3. 1999, kde sa hovorí: "Vojenské akcie nemôžu byť riešením krízy v Kosove. Jedinou cestou, ako rozseknúť tento gordický uzol, je rokovanie. Hovoriť o mieri nie je nikdy neskoro. SDĽ preto očakáva rýchle ukončenie leteckých náletov a zabíjanie v Kosove. Skutočným riešením kosovskej krízy je iba nastolenie mieru a dodržiavanie ľudských a občianskych práv v tejto juhosrbskej provincii. SDĽ vyzýva všetky zainteresované strany, aby si čím skôr sadli za rokovací stôl." Napríklad aj takým spôsobom, ako to dnes zaznelo z Bonnu, keď bonnská vláda prijala návrh alebo iniciatívu, aby sa zišla čím skôr medzinárodná konferencia o Kosove a začalo sa rokovanie. Možno je to ten bod nula, kde treba začať. Ale začať treba z mieru, a nie z vojny a z bombardovania.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu predsedovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Národnej rady sú prihlásení páni poslanci v poradí, ako sú na svetelnej tabuli.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper. Potom vystúpi pán minister Kukan.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, vaše slová boli takmer lahodiace uchu nezainteresovaného pozorovateľa. Len hneď na úvod ste začali nie celkom v súlade s demokratickými princípmi a s rokovacím poriadkom, pretože § 23 vám odkazuje, že ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu. To sa nestalo. Pán Hrušovský prišiel po takmer polovici vášho vystúpenia. To znamená, že pokračujete v tej tradícii, keď jednoducho si tento parlament nevážite ani vy, ani celá Národná rada.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosil by som vás, keby ste hovorili vecne k vystúpeniu pána predsedu.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím k veci. Pán predsedajúci, vy si nedovoľujte neustále komentovať. Ste trápny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, hovorte k veci, k vystúpeniu pána predsedu, ktoré tu odznelo.
Vy ste trápny tým, že komentujete to, čo neodznelo v rozprave.
Poslanec J. Cuper:
Ak ste nervózny, tak sa choďte naspäť pozerať na futbal. Pán predsedajúci, ak ste nervózny, choďte sa pozerať na futbal a nechajte ma hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nebol som sa pozerať na futbal, tak ako sa pozerá väčšina vašich poslancov.
Poslanec J. Cuper:
Boli ste sa pozerať na futbal. Ste trápny, pretože neustále upozorňujete iba poslancov opozície.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypnite pána poslanca Cupera.
Pani poslankyňa Mušková je ďalšia prihlásená s faktickou poznámkou.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Súhlasím s vami, pán predseda. Myslím si, že tak ako je skonštruované vyhlásenie, nebude podporené Stranou demokratickej ľavice. Chcem len pripojiť, že akcia NATO je skutočne nebezpečný precedens, o ktorom sa predseda vlády Maďarskej republiky vyjadril, že ide po prvýkrát o obranu záujmov nejakej menšiny priamou vojenskou intervenciou. Aký návod z toho vyplýva pre občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, je priam strašidelné. Už dnes je Západ presvedčený, ako sa u nás maďarskej menšine ubližuje. Stačí, aby sa Maďari na juhu Slovenska začali nelegálne vyzbrojovať, terorizovať tam Slovákov a NATO nepríde odzbrojiť nelegálnu armádu, ale bude bombardovať Bratislavu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, prosím, aby ste hovorili k veci.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Hovorím k veci. Bratislavu, Banskú Bystricu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, pán predseda nehovoril o bombardovaní Bratislavy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ale ja hovorím, čo nás čaká.
(Krik v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nevykrikujte, páni poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
(Neutíchajúci krik.)
Pán poslanec, trošku sa kontrolujte.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené plénum,
pred chvíľou som sa vrátila z Medzinárodnej konferencie Asociácie za etiku novinárov a môžem vám povedať, že vystúpenia - a myslím tým aj vystúpenia pána predsedu, ktoré boli doteraz pozitívne, keď hovoril, že v českom parlamente boli rôzne názory, že poslanci sa neujednotili -, ale môžem vám povedať, že vystúpenia nemeckých a anglických novinárov boli skutočne veľmi opatrné a hovorilo sa aj o otázke Kosova.
Som prekvapená, že niektorí poslanci v tomto pléne vystupujú absolútne suverénne, akoby boli na tvári miesta, a presne vedia, čo sa tam všetko robí a aký je náležitý postup vlády. Ja sa viem k jednému suverénne a jednoznačne vyjadriť, a to je, že táto akcia nie je odobrená, nie je so súhlasom OSN, a že bolo porušené medzinárodné právo. Ak chceme mať poriadok v štáte, práve vládna koalícia stále tvrdila, že sa nedodržiavajú zákony. Nejdem to bližšie komentovať. A že sa nedodržiavajú zákony v medzinárodnej sfére, to vám neprekáža, vážení páni poslanci vládnej koalície?
Chcem kvitovať vystúpenie pána predsedu v tom smere, že povedal, že tieto problémy sa zbraňami nedajú riešiť. Je to pravda. Ale prečo to hovoríme po týždni a prečo vláda...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som sa vám poďakovala za vaše vystúpenie. Naozaj si myslím, že bolo jedným z mála, ktoré skutočne navrhujú konštruktívne riešenia. Ale chcela by som vás poprosiť, prirodzene nemôžem meniť dikciu vyhlásenia Strany demokratickej ľavice, nie som členkou SDĽ, ale myslím si, že oveľa presvedčivejšie by bolo, keby v tom vyhlásení namiesto slov "žiadame rýchle ukončenie vojenských operácií alebo leteckých operácií" - prepáčte, neviem to presne citovať - boli slová "okamžité ukončenie". Bolo by to presvedčivejšie a myslím si, že by to vtedy naplnilo presne to, čo týmto vyhlásením sledujete.
Pán predseda, naozaj máte pravdu, že je dnes ťažké dohodnúť sa na nejakom kompromise, nieto už na jednotnom názore na celú situáciu. Ale keď už spomínate Rakúsko a rakúsky parlament, keď rokovali rakúski poslanci o situácii v Kosove, o útoku vojsk NATO na zvrchované územie Juhoslávie, nemali nad sebou Damoklov meč, ktorý visí nad našimi hlavami. Nemali nad sebou rozhodnutie rakúskej vlády s tým, že povoľuje prelet lietadiel nad územím Rakúska. Rakúska vláda to odmietla, žiaľ, naša nemala toľko sily. Preto je naša situácia iná, ako bola situácia v rakúskom parlamente.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda Migaš, povedali ste, že keď budeme každý posudzovať túto situáciu podľa svojho pohľadu, môžeme sa nedohodnúť a rozídeme sa bez riešenia. To je pravda. Preto, aby sme sa nerozišli len tak alibisticky, prosím vás, pán predseda, aby ste váhou svojej osoby prispeli k tomu, aby z tohto parlamentu zaznelo jasné nie bombardovaniu Juhoslávie. Som rád, pán predseda Migaš, že celú túto nepríjemnú vec chápete tak ako my z opozície.
A chcel by som sa ešte spýtať, kde odišiel pán minister obrany, lebo mi chýba.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Je, samozrejme, neodškriepiteľným právom predsedu SDĽ a predsedu parlamentu pána Migaša navrhnúť isté riešenie. Treba povedať, že za konzervatívno-liberálnu platformu som v deň, keď vec vypukla, asi po 40 minútach od oznámenia udalosti, navrhol text, ktorý je veľmi stručný:
"Národná rada podporuje rozhodné kroky NATO, ktorými demokratické sily čelia vraždeniu a ľudskej tragédii tisícov občanov Európy žijúcich v Kosove."
Z tohto jasne vyplýva, že nám ide o všetkých, čo tam žijú, aj o tých 50 tis. Egypťanov, o ktorých som sa dnes dozvedel, že tam sú. Ale chcem povedať, že platformou na rokovanie a závery tohto parlamentu by malo byť stanovisko zahraničného výboru, ktoré na začiatku tohto rokovania predniesol poslanec Peter Weiss. Myslím si, že to je jasné a dobré stanovisko, a myslím si, že nie je pekné ani dobré, aby sme začali spochybňovať stanovisko, ktoré jednoznačne v bode C podporuje kroky demokraticky zvolenej vlády, ktorá vyšla z tohto demokraticky zvoleného parlamentu, a ktorá oprávnene reprezentuje väčšinu občanov. Myslím si, že ak sa vzdáme dikcie, ktorá je vo vyhlásení, že súhlasíme s publikovanými stanoviskami ministerstva zahraničných vecí...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, pán predseda sa nedotkol uznesenia, ktoré je predložené v pléne Národnej rady.
Poslanec P. Osuský:
Predložil iné, ja predkladám svoje.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypnite pána poslanca.
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som sa poďakovala predsedovi tohto parlamentu, že vyjadril stanovisko Strany demokratickej ľavice, ktoré, musím uznať, je stanoviskom, s ktorým by sme sa mohli zhodovať aj my. Len by som mala ešte jeden doplnok, možno to bude práve v našom doplnku, pretože ak sa tu hovorí o uznesení a bude nám dovolené ešte neskôr vystúpiť, za nás vystúpi pán poslanec Húska, ktorý bude navrhovať tiež zmenu tohto vyhlásenia. Ale bolo by veľmi dobré, ak chceme zastaviť to bombardovanie, aby sme pristúpili k tej časti, ktorú môžeme zmeniť, aby sme apelovali na vládu - a to je skôr daná možnosť vám, pretože máte ministra, nenazvem obrany, ale už teraz vojny -, aby sa už teraz zastavili prelety nad naším územím.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán predseda, dobre ste povedali, že zbraňami sa nedá nič vyriešiť. Zbraňami rieši veci len ten, kto vlastne nechce, aby sa problémy vyriešili. Ak ste to, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, mysleli vážne, tak určite podporíte našu výzvu a v našom poslaneckom klube Slovenskej národnej strany podpisom podporíte našu výzvu na zastavenie agresie voči zvrchovanému štátu Juhoslávii. Som presvedčená, že pán prítomný kolega Weiss je už nachystaný, aby túto výzvu podporil. Pán predseda, musíme sa vyjadrovať k tomuto problému v parlamente, v parlamente Slovenskej republiky, aby ľudia pochopili, že stanovisko vlády nie je i stanoviskom všetkých poslancov Slovenskej republiky. Pretože v médiách sme sa už dozvedeli, že je to vlastne i stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo nie je pravda. My vo svojich vystúpeniach protestujeme proti vojenskej agresii NATO voči Juhoslávii, odsudzujeme poskytnutie slovenského vzdušného priestoru lietadlám NATO a vyzývame Slovenskú republiku, aby okamžite zrušila povolenie na prelietavanie vojenských lietadiel NATO nad slovenským územím. To je aj želanie tisícov a státisícov ľudí, občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, na začiatku svojho vystúpenia ste si položili rečnícku otázku, či mal parlament rokovať o situácii v Juhoslávii a či sme o tom mali rokovať hneď alebo až neskôr. V súvislosti s tým by som vám dal do pozornosti článok 86 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí rokovať o základných otázkach medzinárodnej politiky. Podľa tohto ustanovenia mal, samozrejme, parlament o tomto probléme rokovať. A či sme mali rokovať skôr alebo neskôr? Nazdávam sa, že sme mali začať rokovať hneď, už prvý deň, keď sa začalo bombardovanie, pretože v tom čase sa schádzali mnohé parlamenty, boli rýchlo mimoriadne zvolávané, aby k vypuknutej vojne mohli zaujať stanovisko. Iba slovenský parlament sa rozhodol čakať týždeň na to, kým sa otvorí rozprava k tejto agresii.
Chcel by som tiež rovnako ako moji predrečníci oceniť vaše vystúpenie. Bolo nekonfrontačné a hľadalo konsenzus medzi politickými stranami a naozaj vytvorilo nádej, že k tomu konsenzu bude môcť dôjsť a že nájdeme nejaké spoločné uznesenie, spoločné vyhlásenie, ktoré by sme mohli sformulovať vo vzťahu k tomuto problému. Aj keď treba priznať, že bez emócií sa o tejto veci ťažko diskutuje a ťažko sa rieši, lebo vieme, že pod bombami umierajú ľudia, umierajú naši Slováci a umierajú, samozrejme, aj Srbi a Albánci. Každé dieťa, každá žena, každý vojak, ktorí zbytočne umierajú, sú zbytočnou obeťou a sťažujú toto rokovanie. Ale budeme sa usilovať, aby sme rokovali bez emócií. Chcem povedať, že vyhlásenie Strany demokratickej ľavice dáva nádej na to, aby sa o tejto veci rokovalo od nuly a takéto uznesenie by sme mohli podporiť aj my zo Slovenskej národnej strany.
Ešte by som vás chcel, pán predseda, požiadať, aby ste zabezpečili účasť ministra obrany na tomto rokovaní, lebo pán predseda vlády, keď odchádzal, tak povedal, že poveruje ministrov...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Faič.
Poslanec V. Faič:
Vzdávam sa faktickej poznámky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ambróš je posledný s faktickou poznámkou.
Poslanec L. Ambróš:
Chcel by som reagovať na pána predsedu Migaša. Porušovanie ľudských práv je tesne pred začiatkom tretieho tisícročia globálnym problémom, s ktorým si ešte stále svetové spoločenstvo nevie poradiť. Aj situácia v Kosove poukazuje na bezmocnosť Európskeho spoločenstva nájsť východisko z národnostných konfliktov na našom kontinente. Ako hovorca platformy zelených v SDK a sympatizant Strany zelených na Slovensku odsudzujem správanie sa každého štátu k svojim občanom s akoukoľvek pôrodnosťou, vierovyznaním, farbou pleti či politickým presvedčením, ktoré je podobné správaniu sa juhoslovanskej armády a polície voči etnickým Albáncom žijúcim v juhoslovanskom regióne Kosovo. Uznávame, že rozhodnutie vlád členských štátov Severoatlantického paktu bombardovať Juhosláviu bolo reakciou na odmietnutie juhoslovanskej vlády podpísať dohodu v Rambouillet a, podotýkam, na neospravedlniteľné násilie páchané na civilnom obyvateľstve.
Spôsob začatia vojenskej operácie považujeme za zlyhanie koordinácie OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, NATO a Európskou úniou. Máme na mysli skutočnosť, že NATO obišlo inštitút rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Nastolený vojnový stav v Juhoslávii takto kuriózne umožňuje juhoslovanskej vláde vyrovnať sa s Albáncami a s opozíciou. Naším návrhom by bolo zastaviť bombardovanie, pretože história nás poučila, že násilie v priestore Balkánu plodí ešte väčšie násilie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O vystúpenie požiadal pán minister Kukan.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
budem reagovať iba na niektoré veci, ktoré odzneli počas tejto dlhej diskusie, pretože mnohé z nich sa opakovali. Nemám nijaký dôvod meniť niečo na tom, čo som povedal v úvode alebo na tom, čo povedal pán predseda vlády.
Chcel by som reagovať na to, čo sa hovorilo na začiatku diskusie o tom, že vlastne táto vec sa nás netýka, že by sme sa nemali do toho nechať zaťahovať a podobne. Naopak, myslím si, že táto vec sa nás týka, a keď táto situácia vznikla a boli sme požiadaní, tak sme sa museli vyjadriť. A museli sme prijať rozhodnutie. Myslím si, že vláda prijala správne rozhodnutie, pretože ak by sme nejakým spôsobom boli argumentovali, ako to tu zaznelo, to by bola pštrosia politika. V takýchto ťažkých situáciách sa naozaj treba rozhodnúť, kam smerujeme a kam chce ísť Slovensko. A táto vláda skutočne chce plniť programové vyhlásenie, ktoré prijala, že sa chce stať členom Severoatlantickej aliancie.
Dosť nechutne sa hovorilo o kolenačkovej politike. To skôr charakterizovalo tých, ktorí to hovorili. A chcel by som sa spýtať, páni, teda, čo chcete. Vy chcete chodiť na oficiálne návštevy do hlavných miest štátov, kam nás pozývajú, na tankoch? To by ste považovali za nekolenačkovú politiku alebo ako? Táto vláda vystupuje ako partner vo všetkých rokovaniach a normálne sa dokáže postaviť a diskutovať o veciach, ktoré sú dôležité pre budúci vývoj Slovenska alebo bilaterálnej spolupráce. Takže vaše kolenačkové reči jednoducho nemajú nijaké opodstatnenie a nijaký základ. (Potlesk.)
Musím aj osobne zareagovať na niektoré veci, ktoré sa tu hovorili. Pani poslankyňa Podhradská, skutočne pána Johnsona som videl naposledy v Krokoch v televízii. Odvtedy som ho nevidel a jednoducho vaše tvrdenie, že pán Johnson tu niekoho ovplyvňoval, skutočne nepopúšťajte si svojej fantázii uzdu príliš ďaleko, lebo to jednoducho tak nie je. Ale chcel by som vám povedať, že som sa minulý týždeň stretol a prijal som vo svojej kancelárii na ministerstve zahraničných vecí veľvyslanca Ruskej federácie pána Akseňonka. To vám nie je podozrivé? Pán Akseňonok bol dnes popoludní v budove parlamentu. Rokoval s jej čelným predstaviteľom. Mal tlačovku na chodbe. To je O. K.? Áno, to je O. K., ale nevymýšľajte si ďalšie veci, prosím vás.
K pani poslankyni Tóthovej, ktorá sa ma snažila obviňovať z toho, že som sa nezúčastnil na Stálej rade OBSE vo Viedni a že som sa kryl zahraničným výborom. Pani poslankyňa, vymyslite si niečo rozumnejšie. Keď ma už chcete kritizovať, tak nehovorte takéto hlúposti. Bol som tu v predvečer, mal som ísť na Stálu radu OBSE, kde som požiadal o prijatie, a kvôli mne sa mala zísť a mal som mať prejav o Slovensku. Ale keď vznikla tá diskusia v parlamente, v noci som sa rozhodol, že sa nezúčastním na tejto rade, aby som sa mohol zúčastniť na rokovaní v parlamente. Za toto ma chcete kritizovať? (Potlesk.)
Ďalej by som sa chcel veľmi ostro ohradiť voči pani Slavkovskej, ktorá určitým dehonestujúcim spôsobom hovorila o práci krízového štábu. Pani poslankyňa, to sú ľudia, ktorí sú na ministerstve zahraničných vecí a ktorí robia konkrétne veci na to, aby pomohli našim ľuďom. Ak už chcete vedieť, čo robia, tak napríklad urobili to, že zabezpečili evakuáciu na Slovensko našich pracovníkov na zastupiteľskom úrade. Diplomati sa rozhodli, že zostanú. Iba jeden z nich, najstarší, Igor Chamula, asi viete, kto to je, požiadal o to, aby sa mohol vrátiť na Slovensko, lebo tam nechcel zostať. Korektne mu bolo vyhovené a dopravili ho na Slovensko. Takéto veci proste robí krízový štáb a je v kontakte s naším veľvyslancom a vyhodnocuje situáciu a robí to, čo treba.
Odznelo tu veľmi mnoho, viete, takých suverénnych vyhlásení: "Clinton je medzinárodný zločinec, ktorý patrí pred Medzinárodný súdny tribunál, NATO je agresor." Páni, dámy, akokoľvek máte podrezané jazýčky, trošku vážte slová. S kým vy chcete v medzinárodnom svete spolupracovať, keď všetkých postavíte pred Medzinárodný trestný tribunál? S kým budete spolupracovať? Kto ich tam bude súdiť? Vy? SNS ich tam chcete súdiť? (Potlesk.)
Chcel by som sa veľmi ostro ohradiť voči takémuto jazyku. A keď sa spytujete, kto to je medzinárodné spoločenstvo, áno, to je 19 štátov, môžem vám ich vymenovať. Veľmi dobre viete, kto to je. A keď už hovoríme také suverénne súdy, iba na okraj by som vám chcel poznamenať, keď ste hovorili o SFOR. SFOR to bola operácia NATO. To nebola operácia Bezpečnostnej rady. Bola to mierová operácia, ale bola to operácia NATO. Neargumentujte tým, že tieto veci proste robila iba Bezpečnostná rada OSN. Treba hovoriť so znalosťou veci. (Hlasy z pléna.) OSN a jej mierové operácie boli UNTAJS vo východnom Slavónsku, kde sa zúčastnila zložka ženisti z Armády Slovenskej republiky, kde spolupracovali spolu s Belgickom, Ukrajinou a podobne. NATO a jeho operácia bola v Bosne a Hercegovine. Hovorím to kvôli tomu, aby sme hovorili presné veci a suverénne tu nehovorili niektoré veci, ktoré nie sú jednoducho presné.
Pán poslanec Baco tiež hovoril, a aj vy ďalší, že NATO robí túto operáciu iba preto, aby sa strategicky uchytilo na Balkáne. Veď Američania majú teraz v Bosne 30 tis. vojakov, majú tam lode, majú tam základne. Čo to rozprávate?
Chcel by som ešte povedať, aj tu sa hovorilo, o zasadnutí zahraničného výboru a spoločného zasadnutia a podobne. Zabával som sa, keď som počúval pani poslankyňu Podhradskú, ktorá tu čítala - neviem, asi ste tam mali nejakého novinára alebo nejaké odpočúvanie -, ktorá to nahrala a čítala to. Ale veď keby ste tam boli bývali, pani poslankyňa, mohli ste si to vypočuť. To ste nemuseli z toho robiť takú detektívku. Boli by sme hovorili to isté, čo sme hovorili, aj keby ste tam boli bývali prítomní. Nemáme nijaký dôvod nejakým spôsobom tieto veci tajiť a mohli ste sa všetci na tom zúčastniť. A nezavádzam, pani poslankyňa Belohorská, keď hovorím, že tam nikto z opozície nebol. Nič iné som nepovedal, a to, že tam nikto nebol, je pravda. Na zasadnutí tohto výboru sa nezúčastnili poslanci opozície. (Hlasy z pléna.) Povedal som, že nemám čo meniť na tom, čo som povedal.
A ešte jednu vec, hlavne pre poslancov a poslankyne zo Slovenskej národnej strany, chcem povedať, čo sa týka vybalansovanosti alebo vyváženosti politiky, ktorú robí slovenská vláda v tejto otázke. Dovolím si stále tvrdiť, že toto je vyvážená politika. Jej výsledkom je - a možno vás to naozaj prekvapí -, totiž belehradská vláda a Miloševič majú omnoho pozitívnejšie stanovisko voči Slovensku a tejto vláde ako vy páni predstavitelia SNS. Prijímajú nášho veľvyslanca v Belehrade. Pán Čurčič tu normálne pracuje. Má vyhlásenia, ktoré sú naozaj nenáležité. Keď sa rozprávate s jeho kolegom, tak jednoducho nebudem citovať, čo o ňom hovoria, ale diplomatické styky naďalej pokračujú. Môžem vám povedať aj to - musím hovoriť opatrnejšie, aby som niečo nepokazil -, že v Belehrade si na koberček na ministerstvo zahraničných vecí pozvali predstaviteľov niektorých štátov: Albánska, Bulharska a podobne. Slovenského veľvyslanca si tam nepozvali, nedostal nijaké kvapky. Takže nehovorme niektoré veci, nebuďme pápežskejší ako pápež a nehovorte nám nejaké veci o tom, čo všetko robíme, že sme vyhlásili vojnu a podobne. To jednoducho nie je pravda, a keď sa porozprávate s diplomatmi - ale naozaj sa s nimi rozprávajte, nevymýšľajte si nejaké konštrukcie, lebo to robíte veľmi často -, tak vám povedia, že vyhlásenia, ktoré doteraz ministerstvo zahraničných vecí prijalo, sú naozaj vyvážené a každé slovo má svoj význam.
To uznesenie, ten návrh uznesenia, ktorý bol pripravený na zasadnutie zahraničného výboru dnes ráno za účasti predstaviteľov opozície, za korektnej konštruktívnej účasti, kde za tento návrh hlasovala pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Benčat (potlesk), pán Húska sa zdržal hlasovania, skutočne som prekvapený, že táto diskusia ich priviedla k tomu, že majú 360-percentne odlišný názor. Myslím si, že rokovanie ráno viedol predseda výboru veľmi korektne a niektoré ich pripomienky boli aj prijaté a zapracované do návrhu tohto uznesenia, preto som skutočne prekvapený ich terajším stanoviskom.
Takže už skončím. Chcem iba zopakovať, že vláda trvá na tom, že rozhodnutie, ktoré prijala, bolo správne, že by bolo veľmi dobré, keby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré by podporilo toto stanovisko a ktoré by vyznelo tak, že máme záujem na tom, aby sa na území Juhoslovanskej zväzovej republiky obnovili rokovania, ktoré by priviedli skutočne k spravodlivému vyriešeniu situácie. Takéto uznesenie by bolo naozaj príspevkom Slovenska k riešeniu tejto otázky.
Chcem ešte povedať na záver jednu vec. Hovorilo sa tu o rôznych pokusoch, že česká diplomacia sa tam angažuje v nejakom sprostredkúvaní. Nerobíme z toho nejaké veci, ale môžem vám povedať, že náš veľvyslanec v Belehrade rokuje s ďalšími predstaviteľmi, ale nebudeme o tom hovoriť nijaké podrobnosti alebo nejaké konkrétnosti. Vyzval by som vás, keď sme si už tak zarečnili - skutočne som bol naozaj prekvapený proste tým slovníkom, ktorý tu dnes znel: zločin, agresia, vojna, vyhlásenie vojny -, aby sme naozaj boli aspoň trošku zodpovednejší, keď už sme tu. Toto je pôda najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky a zvolili nás občania tohto štátu a nemali by sme si to proste zamieňať s nejakou divadelnou scénou, kde chceme robiť nejakú šou. Tu by sme sa mali správať ako zodpovední politici.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)