Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ľutujem, že tu nie je pán premiér Dzurinda, pretože chcem dôrazne protestovať voči jeho vyhláseniu, že obdobné rozhodnutie prijala Mečiarova vláda. Rozhodnutie, ktoré sme prijali, absolútne nebolo obdobné, a to z týchto dôvodov.
Po prvé, v roku 1996 išlo o mierové zbory, ktoré odsúhlasila vláda.
Po druhé, bola to akcia organizovaná Organizáciou Spojených národov, teda v súlade s medzinárodným právom.
Po ďalšie, bola to akcia, s ktorou súhlasilo miestne obyvateľstvo, teda nebola proti vôli miestneho obyvateľstva.
Toto porovnávať na základe uvedeného je absolútne neprijateľné a nenáležité. Pokiaľ dostal premiér také informácie, sú absolútne scestné.
Ďalej chcem povedať proti jeho protestu, že ide o kolenačkovú vládu. Myslím si, že postup vlády naši občania označujú veľmi výstižne aj inak, lenže nám sa zdá vyjadrenie kolenačková oveľa zdvorilejšie, ako to, ktoré prebieha v bežnej reči.
A posledná poznámka, ktorú som chcela položiť neprítomnému pánu premiérovi, znie: Prečo minister zahraničných vecí pán Kukan nešiel na rokovanie OBSE? Predsa dôvod, že ráno zasadal zahraničný výbor, bol skôr akciou, aby tam nemusel ísť minister, pretože celú noc tento parlament žiadal, aby pán minister prišiel a on trval na ráne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán premiér vo svojom úvode povedal, že Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky má názor, že rozhodnutie vlády je v poriadku a vláda podporuje všetky aktivity, ktorých cieľom je zabezpečiť toto krviprelievanie. Teda neviem, či sa dá takýmto spôsobom zabezpečiť krviprelievanie. Ono sa jednoznačne prehlbuje.
Pán premiér, ktorý nehovoril ako premiér skutočne slovenskej vlády, ale hovoril v mene svojich západných chlebodarcov, povedal, že vláda robí politiku podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak vedomie zrejme nemá a svedomie má čierne, pretože je šokujúce počuť z jeho úst, že to všetko robí táto vláda iba v záujme našich občanov, pretože chce, aby sa naši občania mali lepšie a bezpečnejšie. A to chceme stavať na nešťastí iných? Prečo pán premiér komunikuje s nejakými predstaviteľmi NATO? Prečo nekomunikuje s našimi zahraničnými Slovákmi, s Maticou v Juhoslávii, ktorá sa jednoznačne postavila v tomto smere proti vláde Slovenskej republiky? Prečo nekomunikuje s nimi? Sú preňho dôležitejší americkí spojenci ako naši Slováci?
No a krízový štáb, ktorý spomenul pán minister Kukan a aj pán premiér, skutočne nedokážem pochopiť, načo ten krízový štáb je. Čo by asi ten krízový štáb začal robiť, keby sa napríklad vojská NATO rozhodli zrovnávať Srbsko so zemou? To by ste potom akože v predstihu upozorňovali našich Slovákov, čo ich čaká. To je celý cieľ toho krízového štábu. Ináč si ten krízový štáb môžete dať za klobúk. Neviem, či je naozaj humanitné, keď sa nasadzuje vysokotechnologická vojenská výzbroj proti štátu, ktorý je veľmi slabo ozbrojený.
A tváriť sa, že týmto ideme niečo riešiť a pomáhať vlastne zamedzeniu krviprelievania...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené dámy a páni,
rád by som reagoval na vystúpenie pána premiéra a súhlasím s ním v tom smere, že v prvom rade je v tejto chvíli nutné obnoviť mierové rokovanie tak, aby došlo k zabráneniu ďalšieho krviprelievania. Mnoho poslancov v rozprave poukázalo na to - a vlastne aj pán premiér tiež reagoval svojimi pripomienkami na to -, že dochádza k určitým dezinformáciám, ktoré sa šíria aj medzi nami v parlamente. Veď ako inak mám chápať vyjadrenie, že jedna pani povedala, že po druhej svetovej vojne opätovne Nemecko bombarduje Belehrad. Kde to, prosím vás, vzala? Však si aspoň trošku zbierajte tie informácie. Potom by ste nemohli povedať takýto nezmysel.
Rád by som povedal, že s poľutovaním konštatujem skutočnosť, že sa určité politické skupiny snažia z tohto krviprelievania vytĺkať politický kapitál, a to nie je dobré, pretože naším záujmom by malo byť predovšetkým zastaviť toto krviprelievanie a nastoliť takú situáciu, aby došlo k mierovému riešeniu, lebo tie straty a škody sú na obidvoch stranách veľké. S veľkým poľutovaním sa pozerám na to, ako pol milióna, teda vlastne jedna štvrtina obyvateľstva Kosova už musela emigrovať. Kto neemigruje, toho na mieste zavraždia. Veľmi zlý je pohľad na to, ako sú odvážané deti zo svojich domovov.
Takže aj túto skutočnosť treba vedieť, vidieť a treba sa spoločne usilovať o to, aby došlo k zastaveniu tohto násilia a aby sa obnovili mierové rokovania, lebo to je v záujme všetkých zainteresovaných zložiek v Juhoslávii a je to aj v našom záujme.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, pán predseda,
škoda, že tu nie je pán ministerský predseda, lebo je to také naše volanie do prázdna.
Pánu premiérovi a vláde Slovenskej republiky neberiem právo na iný názor, ako má parlament. Ale otázka preletu bombardérov B 52 a tankovacích lietadiel - zrejme tu lietajú aj iné druhy vojenskej techniky -, čoho sme svedkami každú noc, ak chvíľu postojíme na balkónoch v bratislavských bytoch, ale toto už nie je právo na odlišný názor, je to veľmi vážna otázka zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky a jej občanov, jej suverenity, zvrchovanosti a nedeliteľnosti. A na to majú právo iba občania Slovenskej republiky, teda rozhodnúť o tých otázkach, alebo legitímne zvolení zástupcovia. Pán Kukan by to mal vedieť ako expert na zahraničnú politiku. Ani ja, ani iní občania tohto štátu sa necítia veľmi bezpečne. Ak by si prečítal istý časopis 100+1, tak by zistil, že uvádzajú, koľko sa za posledných 30 rokov stratilo bombardérov B 52, atómových hlavíc, koľko z nich vybuchlo a ďalších katastrof, ktoré Severoatlantická aliancia zaznamenala a utajila pred občanmi sveta. Preto nemám dobrý pocit z vlády, ktorá sa tým istým spôsobom snaží niektoré skutočnosti zahraničnej politiky utajiť pred občanmi a členmi parlamentu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Teatrálne predveľkonočné vystúpenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu odspievaním už tradičnej árie vrátane tradičnej gestikulácie a tradičných textov, v podstate neprinieslo nič nové ani neprekvapilo. Vrátane tých vyhlásení, že "rád by som podčiarkol", "chcem vás ubezpečiť", "dovoľujem si vyhlásiť", "pri tejto príležitosti chcem vyhlásiť", "chcem informovať, že v noci som telefonicky hovoril s čelným predstaviteľom NATO". Neviem, či sme mali padnúť od úžasu na brucho. Predovšetkým sa pán predseda vlády nezmienil, aké nové inštrukcie dostal od tohto čelného predstaviteľa NATO. Ale to jeho vystúpenie obsahovalo aj povzbudivé pasáže, pretože uviedol: "Na záver chcem povedať," a predovšetkým veľmi optimistické "chcem vysloviť podporu uzneseniu Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky," povedal pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, "a to skôr než odídem," na čo sa zdvihol a odišiel.
Takže chcem tlmočiť demonštrantom, s ktorými som sa včera rozprával pred Národnou radou Slovenskej republiky, čo protestovali proti preletom vojenských lietadiel Spojených štátov amerických a ich satelitov ponad naše územie, našej republiky, ktorí požadovali odchod Mikuláša Dzurindu z politickej scény, z funkcie predsedu vlády aj s celou vládou, že nádejné náznaky tu sú, pretože skutočne uviedol, "skôr než odídem", a vzápätí na to z Národnej rady aj odišiel. Myslím si, že sa mu treba za to poďakovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán neprítomný predseda vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
na úvod mi dovoľte povedať - a povedala som to už niekoľkokrát v parlamente, ale pri takejto vážnej situácii to musím zdôrazniť -, že som vždy odsudzovala a odsudzujem akékoľvek násilie v akejkoľvek podobe a kdekoľvek je páchané. A nemôžem preto súhlasiť, aby sa jedna forma násilia riešila druhou formou násilia. To nikdy k ničomu dobrému nespelo. A keď sa aj jedno násilie potlačí, tak vlastne zostanú tam vždy nejaké také prvky, alebo povediac tak trošku poeticky, nejaké uhlíky násilia, ktoré sa znovu a znovu vznietia a problémy existujú ďalej. Takže riešenie násilia bombardovaním a riešenie problémov novým násilím je veľmi zlé.
Preto ma prekvapilo, že vláda 23. marca prijala uznesenie, ktorým vydala vzdušný priestor Slovenskej republiky. Bola som presvedčená a som presvedčená, že je tu parlamentná demokracia a prekvapuje ma, že vláda, ktorá má takú väčšinu 93 hlasov v parlamente, sa buď obávala, alebo ignorovala parlament. Prečo pán premiér predtým, ako prijali toto rozhodnutie, nepožiadal o súhlas Národnú radu? Aj keď si to možno zákon nevyžaduje, ale myslím si, že si to vyžadujú dobré mravy. Čoho sa báli? Čoho sa bál pán predseda vlády a pán minister zahraničných vecí? Asi toho, že ani mnohí koaliční poslanci nesúhlasia s týmto riešením. A prečo tak neskoro, až o týždeň, keď už vlastne bolo rozhodnuté? O čom teraz rozhodujeme? O tomto vyhlásení, s ktorým sa dá čiastočne súhlasiť, ale v bode c)...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Veľmi ma mrzí, že pán predseda vlády odišiel z tohto rokovania. Osobne to považujem za neúctu k tomuto parlamentu a vôbec za neúctu k problému, ktorý parlament prerokúva.
Pán predseda vlády "nás má asi v paži", ako sa hovorí. Ale je to jeho problém. Chcel som niektoré veci oponovať alebo s niektorými vecami možno aj súhlasiť. Keďže tu nie je, považujem za potrebné mu aspoň odkázať, že súhlasím s ním na rozdiel od mojich kolegov, že vláda nerobí kolenačkovú politiku, pretože z jeho pohľadu je to skutočne trošku vyššie. Vláda robí politiku lezenia do zadnej časti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslane Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
Pán premiér tu deklaroval niekoľko cieľov slovenskej vlády, ktorá už aj svojimi doterajšími postojmi tieto ciele podporila. Hovoril o snahe podporiť zastavenie násilia v Juhoslávii. Pán premiér, máte možnosť, aj Slovenská vláda má možnosť podporiť zastavenie násilia v Juhoslávii tým, že ďalší súhlas na prelet spojeneckých lietadiel ponad Slovensko odmietnete. Pán premiér hovoril o tom, že spojenci zasahujú vojenské ciele. Austrálska humanitárna spoločnosť KARE dnes oznámila, že boli bombardované dva utečenecké tábory, v ktorých sú prevažne stareny, ženy a deti. Má podozrenie, že boli bombardované aj ďalšie štyri tábory umiestnené na území Juhoslávie.
Ak na jednej strane hovoríme o presnosti zásahov do veľkosti jednej zápalkovej škatuľky, pýtam sa, nie je toto vytváranie živých štítov z nevinných ľudí a civilného obyvateľstva na presadenie svojej politiky? Vážení, keď som už niekoľkokrát spomínal veľkonočný týždeň, áno ten sa odohráva aj v slovenskej politike. Pašie prebehli. Slovenská vláda si ako Pilát umýva ruky, ale umýva si ich v umývadle či v nádobe, v ktorej je namiesto čistej vody krv.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Pán premiér opäť zabudol povedať, že predchádzajúca vláda umožnila prelety lietadiel pre mierovú operáciu Organizácie Spojených národov v Bosne, a nie pre vojenskú agresiu ako súčasná vláda. To je veľký rozdiel. Ďalej pán premier povedal, že rozhodnutie o prelete patrí do kompetencie náčelníka Generálneho štábu Slovenskej republiky. To je možné, ale rozhodnutie o zavlečení Slovenskej republiky do vojnového konfliktu už nepatrí do tejto kompetencie. A je veľký rozdiel medzi preletmi lietadiel pri vojenských cvičeniach alebo pri humanitárnej pomoci a preletmi lietadiel agresora pri vojnovom konflikte, ku ktorému došlo v Juhoslávii.
Ďalej pán premiér vo svojom vystúpení zabudol povedať, že slovenská vláda pod jeho vedením dala možnosť vojskám NATO vraždiť občanov slovenskej národnosti, že dnes už medzi zavraždenými sú aj Slováci. A za to, páni, nesiete zodpovednosť.
Čo sa týka návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii, ktorá sa pánu premiérovi tak páči, nedivme sa, že sa mu tak páči. Je totiž exemplárnym príkladom kolenačkovej politiky aj u nás na Slovensku, keď sa zahraničný výbor pokúša legitimizovať zlé a protiústavné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a chce hodiť zodpovednosť za smrť Slovákov v Juhoslovanskej republike na nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Iste pochopíte, že za takéto uznesenie hlasovať nebudeme.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Reagujem na pána premiéra.
Ako sa mala zachovať slovenská vláda, to nám názorne ukázalo Rakúsko. Rakúska vláda vylúčila akúkoľvek spoluúčasť na vojenských akciách NATO proti Juhoslávii. Vyjadrila sa, že neposkytne Severoatlantickej aliancii ani vzdušný priestor, ani pozemný priestor na jej vojenské akcie. Nevidí na to totiž nijaký dôvod. Generálny tajomník OSN Kofi Annan zdôraznil, že podľa Charty OSN je za dodržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti vo svete zodpovedná predovšetkým Bezpečnostná rada OSN. Ale NATO nedostalo tento súhlas. Teda na základe čoho si osvojuje právo napadnúť suverénny štát, jeho suverénne územie? Inak sa to totiž nedá nazvať len agresiou. V rámci princípov Charty OSN pomoc agresorovi v akomkoľvek rozsahu sa tiež považuje za agresiu. Preto ak sa Slovensko akýmkoľvek spôsobom angažuje na zásahu NATO v Kosove, bude tiež považované za agresora. Teda týmto rozhodnutím našej vlády, slovenskej vlády, Slovensko sa po prvýkrát v dejinách stalo vlastne agresorom. Žiadam slovenskú vládu, aby sa dištancovala od tohto barbarstva. Veď ako inak sa dá nazvať vraždenie nevinných ľudí? Nech sú akejkoľvek národnosti, ale sú to v prvom rade ľudia, ľudia zvrchovaného národa.
A ešte sa chcem opýtať pána premiéra, ako to myslel s ochranou našich občanov, keď i vo Vojvodine žije skoro 70-tisícová komunita slovenskej menšiny. Na ňu naša vláda nemyslela?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Reagovala by som na vinš, ktorým nám predseda slovenskej vlády pán Drurinda poprial pred svojím odchodom na sviatky. Teraz by som ho vyzvala ako kresťana - vyzvala by som ho v mene poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a pevne verím, že sa ku mne pridajú aj poslanci Slovenskej národnej strany -, keď má také dobré kontakty v Spojených štátoch, aby tam zatelefonoval a požiadal americkú vládu, požiadal centrum NATO v Bruseli, aby počas najväčších sviatkov, ktoré uznávajú kresťania, došlo k zastaveniu bombardovania.
Dovolím si ho o to požiadať ešte raz aj formou verejnej výzvy. V prípade, že by nereagoval, urobíme tak my poslanci Hnutia za demokratické Slovensko.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bauer.
Poslanec R. Bauer:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
vzhľadom na to, že stále zaznieva kritika rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, že nemala právo dať povolenie na uvoľnenie vzdušného priestoru nad Slovenskom na prelety lietadiel aliancie NATO, chcem doplniť predsedu vlády, že vláda tak konala na základe článku 119 Ústavy Slovenskej republiky písm. g), ktorý hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Bola to zásadná otázka. Rozhodnutie vlády bolo plne kompetentné. Vláda mala na to plné právo.
Po druhé, chcem sa poďakovať predsedovi vlády za želanie k veľkonočným sviatkom, sviatok vo veľkom týždni, to želanie je úplne namieste, nebolo farizejské, je ľudské a hodné predsedu vlády. A takisto jemu a aj ostatným členom vlády chcem zaželať veľa sily, zdravia, múdrosti a pokojné i radostné prežitie veľkonočných sviatkov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Predseda vlády pán Dzurinda ospravedlňuje humanitnou katastrofou nastolenie ešte väčšej humanitnej katastrofy, ktorá nadobudla obludné rozmery. Násilím sa nedá riešiť násilie. Dôrazne sa ohradzujem proti spájaniu želania pána Dzurindu k veľkonočným sviatkom s touto akciou, ktorá má beštiálne rozmery.
Ježiš Kristus zomrel na kríži v mene lásky. Ježiš Kristus porazil koncepciu nenávisti za nenávisť, a toto je ospravedlňovanie práve takejto koncepcie. Neviem, či si, vážení, uvedomujeme, že svet má ponúknutú novú koncepciu riešenia vzájomných vzťahov - vrátenie sa späť ku zvykom oko za oko, zub za zub, vrátenie sa späť násilím proti násiliu, veď toto je smer, ktorý smeruje k rozpútaniu vojnového konfliktu, ktorý zničí našu zemeguľu. Kristus ponúkol riešenie láskou, odpúšťaním.
A je zhýralosť, keď predseda vlády práve na sviatky kresťanstva, sviatky Ježiša Krista nás tu oslovuje práve tým, aby sme ospravedlnili bombardovanie v blízkej krajine, v Juhoslávii, kde žijú nielen Slováci, ale žijú tam ľudia, preboha.
Vážení, naozaj premyslime svoj prístup k uvedenému rozhodnutiu. Slovensko sa nesmie zapojiť do koncepcie, ktorá je protikresťanská. Hlásime sa k cyrilo-metodským tradíciám, hlásime sa ku kresťanstvu. A budeme podporovať takúto koncepciu? Veď jednoducho nemôžete, vážení, ani koaliční poslanci, pristúpiť na takéto riešenie. Vyzývam všetkých, aby sa zamysleli nad tým a práve v mene veľkonočných sviatkov, aby sme zaujali principiálny prístup k tejto tematike.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som aj ja zareagoval na niektoré výroky pána premiéra, najmä pokiaľ hovoril, že ide o mravný a etický postoj, pretože v Srbsku dochádzalo ku genocíde. Nebudem opakovať to, čo povedali predo mnou moji kolegovia, že genocída vznikla za určitých okolností a tie okolnosti vytvárali aj albánske vojenské neregulárne vojská. Takže vraždilo sa zrejme navzájom. Ale chcel by som spomenúť Listinu občianskych práv a slobôd, na základe ktorej sme do ústavy dali, že Slovensko nepozná trest smrti, a to isté sa týka krajín Európskej únie, nepoznajú trest smrti. Hovorí sa, že za vraždy nie je možné niekoho odsúdiť a zobrať mu život. Čo sa stáva dnes v Srbsku? To isté. Vraždami sa ospravedlňujú tieto nové vraždy. Je to skutočne na zamyslenie sa, keď hovoríme o mravnom a etickom postoji, či je takéto riešenie mravné a etické.
Dovoľte mi aj niekoľko poznámok zo zahraničia, kde britský denník Financial Times v sobotnom vydaní upozorňuje na odmietavé postoje skupiny poslancov Dolnej snemovne parlamentu okolo labouristu Tonyho Bena, ktorý vyhlásil, že sme svedkami vojny o kontrolu nad Balkánom. Poslanec Ben predpokladá, že nakoniec britské ministerstvo zahraničných vecí vyhlási: Boli sme donútení spraviť to, čo sme spravili. To sú slová britských poslancov. Piatkové a sobotné vydanie denníka Wall Street Journal cituje úvodník francúzskych novín Libération, podľa ktorých niet žiadneho legitímneho opodstatnenia na tieto útoky a tak ďalej. Páni poslanci, myslím si, že to, čo sa deje na Balkáne, týka sa nás všetkých a musíme urobiť všetko pre to, aby nedochádzalo k vraždám, to je našou úlohou.
Pokiaľ ide o českú vládu, že nedala súhlas, to nemôže byť pravda, pretože je členom NATO a tam je právo veta...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Posledná faktická poznámka - pán poslanec Šebej.
(Hlasy v sále.)
Bol prihlásený, zapísal som ho hneď ako sa prihlásil.
Poslanec F. Šebej:
Páni poslanci, bol som prihlásený, každý to mohol vidieť i na tabuli.
Chcel by som povedať k prejavu pána premiéra Dzurindu toto. Viem, že sú na vec názory, ktoré sa odlišujú vo svojej polarite, sú také aj onaké. Jedna strana sa celkom mýli. Chcem len povedať, že presne taký istý názor na kosovský konflikt, ktorý prezentoval predseda slovenskej vlády, zaujal Summit Európskej únie v Berlíne. Všetci predsedovia vlád Európskej únie, a to vrátane vlád, ktoré nie sú vládami členských krajín NATO, to znamená aj predsedovia vlád Fínska, Švédska a Rakúska zaujali postoj, v ktorom odobrili akciu Severoatlantického paktu. Podobne aj predseda Organizácie Spojených národov, prvý tajomník Organizácie Spojených národov Kofi Annan. Pán premiér Dzurinda sa jednoducho ocitol v takejto spoločnosti. Prosím, môžete ho obviňovať z neobjektívnosti, z porušovania ľudských práv, z vojnových zločinov a zo všetkého možného, ale uvedomte si, že slovenský premiér jednoducho konal tak ako zvyšok civilizovaných, liberálnych a slušných svetových politikov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
chcel by som sa hneď na úvod poďakovať vláde Slovenskej republiky a zvlášť ministrovi zahraničných vecí a ministrovi obrany tejto vlády za to, že sa nad Slovenskom začína trhať obloha a začína sa blýskať na lepšie časy. Priznám sa, že keď som bol ako vedúci delegácie OBSE prítomný na zasadaní vo Viedni v novembri, tak sa tam prijímala rezolúcia o Kosove. Bola prijatá jednoznačne a, žiaľbohu, v ten deň sa odohral masaker v Račaku. Rád by som pripomenul, aby tu zaznelo, že tá vojna sa skutočne nezačala pred niekoľkými dňami.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prepáčte mi, pán poslanec.
Prosil by som technikov o časomieru 10 minút. Hovoril dve minúty, čiže bude mať ešte 8 minút.
Poslanec P. Osuský:
Ak niečo mi chýbalo - a možno to bola aj moja chyba, aj keď som bol vo Viedni v čase, keď zasadal parlament -, že sme nevenovali minútu ticha spomienke na tých, ktorých ste mohli vidieť na obrazovkách, povraždených v tom jarku v Račaku. Skutočne sa tu narába zo strany opozície s nepravdou a so lžami. Opätovne je obviňovaná vláda, ktorá vraj prekročila svoje kompetencie. Už tu zaznelo, podľa ktorého paragrafu vláda konala a že žiadne kompetencie neprekročila. Treba povedať, že lož ako pracovná metóda tu zostala visieť vo vzduchu aj po odchode toho, ktorého bola charakteristickou črtou.
Rovnako treba povedať pár slov o Bezpečnostnej rade. Keď v roku 1968 prišiel agresor na Slovensko, bola snaha dať problém Česko-Slovenska do Bezpečnostnej rady OSN. Ako vieme, tá má svojich stálych členov. Jeden z nich bol sovietsky diplomat Jakov Malik, a ten ako mnohí pred ním za tento štát povedal svoje "net". To stačí na to, aby Bezpečnostná rada nemohla prijať uznesenie. A dnes sa pýtam, kto sedí v Bezpečnostnej rade, kto hovorí svoje "net" a neviem, ako sa "nie" povie po čínsky, pretože túto jazykovú vedomosť nemám. Sú to predstavitelia krajín, ako je Čína, ktorá desaťročia decimuje národnú kultúru a existenciu Tibeťanov. Je to Čína, ktorá na svojich študentov, ktorí chceli kus demokracie, poslala na námestie Tien-a-men tanky. To sú tí, ktorí hovoria "nie". Keď ide o to "net", tak si spomeňme na jednotky Omonu, ktoré vo Vilniuse strieľali do občanov brániacich televíziu. Spomeňme si na jednotky, ktoré na tbiliskom námestí poľnými lopatkami mlátili ženy demonštrujúce za nezávislosť Gruzínska. Áno, tie lopatky držali Slovania. Slovania boli aj tí, čo sa vyvražďovali v chorvátsko-srbskej vojne. Neviem, aká je preferencia SNS a HZDS, či majú radšej Tudžmana alebo Miloševiča, ale nejaký postoj by mali zaujať. Boli to Slovania, ktorí to robili, bol to Slovan - Miloševič, ktorý poslal bomby na Slovinsko. Slovinci sú vari menší Slovania? Tak čo tu budeme hovoriť o slovanstve?
Chcem povedať, že svet sa vyvíja. Keď v roku 1810 či 1811 - ako o tom píše vo svojej knihe Zrodenie modernej doby Paul Johnson, Anglicko zaviedlo ako prvé zákon proti otroctvu, bol to priekopnícky čin v tom zmysle, že sa začalo takzvané "vměšováni do cizích záležitostí". Royal Navy vtedy brázdila vlny Atlantiku a zastavovala lode naplnené otrokmi smerujúce od afrického pobrežia k Amerike. Bol to prvý počin, keď sa demokraticky zmlýšľajúci ľudia postavili čelom k niečomu nehoráznemu. A nebudem chodiť ďaleko, ostanem na Slovensku. Keď v roku 1907 došlo k udalostiam v Černovej, postavil sa svet počtom veľmi skromne, ale v podobe dvoch významných osobností Bjornstjernea Bjornsona a Seatona Wattsona na stranu utláčaných, na stranu tých, ktorí, samozrejme, netvorili väčšinu, ktorí tvorili menšinu, ale ktorí niečo chceli, hoci vo zvrchovanom Uhorsku. Teda pýtam sa našich vlastencov z HZDS, či nedávali aj Uhorsku zvrchované právo na svojom území robiť čokoľvek, keď to dávajú Srbsku. Podotýkam, že pomer kosovského, teda albánskeho obyvateľstva k srbskému je na území Kosova 96:4 %. Nehovorte o tom, ako to bolo predtým, pretože nikto nebránil ani jedným, ani druhým množiť sa. A pokiaľ ide o Josipa Broza Tita, dal tejto časti Juhoslávii autonómiu, ktorú zrušil Miloševič.
Rád by som povedal, že ak sa dnes dovolávame bombardovania ako zločinu a agresie, spomeňme si na to, ako bolo obyvateľom Kľaku, Ostrého Grúňa, Telgártu či tých, čo padali do vápeniek v Kremničke a Nemeckej, trápilo, že sa bombardoval Hamburg, Porúrie či Dráždany. Myslíte si, že to svet vtedy vnímal ako akt agresie? Považujete za lepšiu politiku izolacionizmu, to znamená budeme sa tváriť, že sa nás to netýka? Že je to "vnútorná vec" Kosovčanov aj tých žiakov, ktorým postrieľali pred očami učiteľov, tých, ktorých vidíme, ako v nekonečných prúdoch idú horskými cestami a zachraňujú si holý život, pritom im tankami rozostrieľavajú domy, ktoré si postavili počas svojho života na tom území? To je lepší postoj? Nemyslím si, že je to lepší postoj. A teší ma, že demokratický svet sa začína starať o veci, ktoré prekračujú normy a demokraciu.
Správne si môžeme povedať, áno, ale je tu i Tibet, je tu Tien-a-men. Mrzí ma to a je to hanbou demokracie, ale každopádne je dobré, aby sme sa čím ďalej, tým viac začali starať o svojich blížnych aj inde, tak ako chceme, aby sa v prípade čohokoľvek zlého staral svet i o nás. Tak ako to chceli obete z Telgártu, Ostrého Grúňa, Černovej či všetci ďalší, kde silnejší a mocnejší využili svoju silu a robili to, čomu dnes hovoríme v Kosove genocída. Bude na nás, aby sme trvale stáli na pozícii, pri ktorej budeme myslieť na tých, ktorí nemajú silu, nemajú moc. Ako som povedal vo faktickej poznámke -, keď sa tým najmenším a najslabším z nás bude robiť zle, treba, aby sme vedeli, kam sa máme postaviť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: Šepták, Kalman, Cabaj, Podhradská, Hofbauer, Šebej, Švantner, Slavkovská, Kotian, Malíková, Kolláriková, Andrejčák, Benčat, Hudec, Húska. Posuňte to, prosím vás. Malíková, Tkáč, Andrejčák, Paška, Cuper. Dvadsať prihlásených. Pristúpme k faktickým poznámkam. Ešte pán Jasovský, Mušková. Dvadsaťdva.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Osuský, povedali ste, že ste rád, že sa nad Slovenskom začala trhať obloha a blýska sa na lepšie časy. Mysleli ste tým, pán poslanec Osuský, na cisternové lietadlá NATO, ktoré svojimi krídlami trhajú oblohu a zároveň svojimi krídlami blýskajú nad Slovenskom? Ak áno, potom je mi ľúto. Nemám ďalší komentár.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Chcem ubezpečiť pána poslanca Osuského, že tí vlastenci z HZDS sú proti akémukoľvek teroru a akémukoľvek zabíjaniu detí vrátane albánskych detí. Chcem ubezpečiť pána Osuského, že Telgárt a ďalšie obce, ktoré menoval, a ja pochádzam z blízkosti Telgárta a dodnes poznám, aká je tam trauma z toho, čo sa stalo, jednoznačne odsudzovala a odsudzuje akékoľvek napadnutie a akékoľvek bombardovanie iných oblastí. Práve oblasť Horehronia, o ktorom sa pán Osuský zmienil, veľmi dobre pozná, čo znamenala vojna, čo znamenali vojenské represie, a práve preto aj národ v tejto oblasti sústavne bojuje za to, aby bol na svete mier a neboli žiadne vojenské konflikty. Ale, pán Osuský, vývoj ide dopredu. Nedávajte nám tu za príklad to, čo bolo v 19. storočí. Nehovorte nám to, čo bolo počas druhej svetovej vojny. Dúfam, že sa tam nechceme vrátiť. Dúfam, že dnes už je nová moderná diplomacia a medzinárodné vzťahy a treba to riešiť na základe právnych noriem, ktoré sú.
A, žiaľ, mrzí ma, že nehovoríme o tom, ako vyriešiť tento problém, ako postupovať. Opätovne sa osočujeme z jednej aj z druhej strany, opäť sa vťahujeme do našej polarizácie, opäť sa posudzujeme podľa toho, kto je v opozícii a kto v koalícii. Ale toto problém nevyrieši. To nepomôže ani Kosovu, ani Juhoslávii, to nepomôže ničomu. Preto by sme sa skutočne mali zamerať predovšetkým na to, ako riešiť tento problém, aký by mal byť podiel vlády Slovenskej republiky, parlamentu Slovenskej republiky a celého Slovenska na tom, aby sa to zbytočné krviprelievanie, ktoré sa dnes deje, skončilo. A skutočne si musíme všetci uvedomiť, že to je vojna, ktorá je 300 km od Slovenska, a chceme, aby sa čo najrýchlejšie skončila.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem len pánu Osuskému povedať jednu maličkosť. Neviem, či bol niekedy v živote v Číne. On síce veľa číta, čo mu je chvályhodné, ale na druhej strane potom z toho narobí taký šalát, že neviem, kto by potom strávil to, čo všetko poukladá jedno cez druhé. A vzhľadom aj na skutočnosť, že som sa prihlásil po prvých vetách a chcel som reagovať na to, čo vykladal v súvislosti s Čínou, ale skvosty, ktoré potom povedal ďalej, ma utvrdili v jednej veci, je len smola, že môj čas, ktorý mám vo faktickej poznámke, nemôžem venovať jemu, aby nám ešte poukladal ďalšie takéto perly.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Osuský, toľko vulgárnosti, koľko ste použili vo svojom vystúpení, som ešte naozaj v tomto parlamente nezažila. Zdá sa, že podľa vášho názoru tí, čo sú proti agresii NATO v Kosove, tak to sú, samozrejme, Číňania, Rusi, zrejme v širšom chápaní slova Slovania, v takom chápaní Slovania, ako to hovoríte vy. Zabudli ste napríklad na 50 % americkej verejnosti, ktorá sa jasne vyslovila v posledných prehľadoch, v posledných výskumoch verejnej mienky, táto správa inak bola aj v CNN a jasne z toho vyplýva, že 50 % americkej verejnosti nesúhlasí s bombardovaním v Juhoslávii. Na tých ste zabudli. Nechcete povedať náhodou, že aj to sú Číňania alebo Rusi, alebo sú to nejakí Primakovovi agenti, ktorí presadzujú jeho politiku v Spojených štátoch amerických?
Pán poslanec, radi porovnávate a naozaj veľmi cynicky porovnávate bombardovanie v Juhoslávii s bombardovaním v Hamburgu. Na to treba naozaj veľkú dávku cynizmu. Ak už chcete porovnávať, prečo napríklad neporovnávate, keď tak rád používate príklady z histórie, tú takzvanú mierovú dohodu, ktorú ponúkali Juhoslávii? Prečo ju neporovnávate napríklad s tou takzvanou mierovou dohodou, ktorú ponúkali v roku 1939 v súvislosti s územím južného Slovenska, keď sa vyhrážali, že ak nepristúpime na to, že tá časť bude pričlenená k Maďarsku, tak budeme porušovať mier? Toto sú adekvátne porovnávania, pán Osuský. Na to nezabúdajte, 1938 - 1939 to je paralela.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
V tomto predveľkonočnom čase rad vystúpení, ktorý odznieva, má skutočne predveľkonočné parametre. Veľmi ma upútali vystúpenia pána poslanca Šebeja aj pána poslanca Osuského. Nemôžem si pomôcť, ale to sú pozície veľkňazov Anáša a Kajfáša, ktorí na základe lží kričali: "Ukrižujte ho!" A čo nám tu predviedol predseda vlády Dzurinda, to bolo pilátovské umytie si ruky nad tým, že tento štát bol vládou vtiahnutý do vojnového konfliktu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Odcitujem pasáže, ktorých sa to týka, pretože tu odznievajú nezmysly o tom, čo uvádza ústava. "Do kompetencie Národnej rady" - bod k) článku 86 - "patrí uznášať sa o vypovedaní vojny" a Slovenská republika vstúpila do vojnového konfliktu. Pokračujem v texte ústavy: "Ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu." Kto Slovenskú republiku napadol a aké záväzky nás s kým spájajú? Dámy a páni, tak čo tu odznievajú za klamstvá? Kompetencie prezidenta republiky vo veci vojnového stavu - článok 102 bod k): "Prezident na návrh vlády Slovenskej republiky vyhlasuje vojnový stav a na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky vypovedáva vojnu, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu." Akým spôsobom Slovenská republika bola vtiahnutá do vojnového konfliktu, ktorý nevznikol na báze Organizácie Spojených národov a Bezpečnostnej rady, ale na základe vojenského paktu vlády Spojených štátov a ich satelitov? Slovenská republika predsa nebola ani napadnutá, ani to nevyplýva zo žiadnych záväzkov.
Takže nezavádzajte verejnosť podobne, ako to uviedol pán poslanec Bauer citovaním totálne odťažitých článkov Ústavy Slovenskej republiky.