Desiaty deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

31. marca 1999

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram desiaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Andel, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Slota, pán poslanec Schuster. Na zahraničnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Robert Fico.

Prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste svojím podpisom dokumentovali prítomnosť na dnešnom rokovacom dni, pretože hodinu po začiatku rokovania overovatelia uzavrú prezenčnú listinu.

Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?

Poslankyňa A. Malíková:

Vážení páni poslanci,

vážení členovia vlády,

chcela by som navrhnúť, aby sme si na začiatku tohto rokovania uctili minútou ticha prvú obeť spomedzi Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Možno neviete, že dnes v noci pri leteckom útoku agresorov a zločincov z NATO na Juhosláviu zahynul 19-ročný chlapec Ján Kukučka, ktorý pochádzal z Padiny. Je to obec 10 km vzdialená od Kovačice. Dnes ráno doniesli jeho mŕtvolu rodičom. Padol v uniforme vojaka srbskej armády, pretože hoci bol Slovák, bránil svoju vlasť, v ktorej jeho krajania žijú už 250 rokov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, ak ideme rokovať o takej vážnej a tragickej téme, ako je vojna v Kosove, súhlasím s pani Malíkovou, samozrejme, s veľkou úctou si chceme uctiť prvého Slováka, ktorý padol v tej vojne podľa mojich informácií v uniforme srbskej armády. Ale prosím, aby sme k tomu pridali aj 2 000 obetí kosovských Albáncov, ktorí boli zmasakrovaní.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyne, páni poslanci, sú tu fakticky dva blízke procedurálne návrhy, aby sme si uctili minútou ticha pamiatku prvej obete Slovákov, ktorí žijú v bývalej Juhoslávii, a zároveň, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku 2 000 obetí, ktorí zahynuli v Kosove, čiže kosovskí Albánci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem, aby sme si minútou ticha spolu uctili obete týchto zločinov, ktoré sa tam vykonali.

Prosím, minúta ticha.

(Minúta ticha.)

Ďakujem.

Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prerokovaniu

návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove,

ktorý dostanete ako tlač 192.

Najskôr prosím ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduarda Kukana, aby Národnú radu informoval o aktuálnej situácii v Kosove.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán predseda vlády,

vážení členovia vlády,

ctené pani poslankyne, páni poslanci,

súčasná eskalácia napätia v Kosove je dôsledkom politického, hospodárskeho a sociálneho vývoja regiónu v posledných desaťročiach, konfliktu veľkosrbského nacionalizmu s emancipačnými snahami etnických Albáncov. Situácia v Kosove v dôsledku stupňovania násilia a napätia začala gradovať v druhej polovici marca tohto roku. Po neúspechu druhého kola konferencií o mieri a samospráve v Kosove, ktorá sa konala od 15. do 19. marca 1999 a jej výsledkom bolo jednostranné podpísanie dočasnej dohody delegáciou kosovských Albáncov, medzinárodné spoločenstvo reprezentované kontaktnou skupinou, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Európskou úniou a NATO začalo vyvíjať na Belehrad intenzívny tlak, aby sa juhoslovanská strana pripojila k predloženému návrhu dohody. Po tom, keď úsilie na dosiahnutie politického riešenia kosovskej krízy rokovaním stroskotalo, generálny tajomník NATO Solana oznámil 23. marca rozhodnutie začať vzdušné operácie v Juhoslovanskej zväzovej republike.

Dňa 23. marca 1999 sa NATO oficiálne obrátilo nótou na slovenskú vládu so žiadosťou o poskytnutie vzdušného priestoru na výkon vzdušnej operácie nad teritóriom Juhoslovanskej zväzovej republiky. Slovenská vláda na svojom zasadnutí 24. 3. 1999 toto povolenie udelila. Vychádzala pritom z integračných ambícií Slovenskej republiky a jednoznačnej politickej orientácie na členstvo v NATO, ako aj zo snahy prispieť k zabráneniu humanitárnej katastrofy, ku ktorej dochádzalo na území Juhoslovanskej zväzovej republiky. Toto rozhodnutie treba vnímať nielen ako potvrdenie schopnosti a vôle zintenzívniť spoluprácu s NATO a jeho členskými krajinami, ale aj ako schopnosť prispieť k bezpečnosti a stabilite v Európe s cieľom zabrániť rozsiahlej humanitárnej katastrofe.

Chcel by som povedať, že rozhodnutie o udelení súhlasu s preletmi lietadiel NATO patrí z hľadiska vnútroštátnej legislatívy do kompetencie náčelníka štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky pri zohľadnení politického stanoviska Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Dôležitosť a citlivosť danej problematiky bola dôvodom toho, že o udelení súhlasu rokovala vláda operatívne na svojom zasadnutí 24. marca 1999.

Chcel by som takisto zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky nevytvorilo precedens, nakoľko obdobný súhlas bol udelený už v rokoch 1996 a 1997 v súvislosti s preletmi lietadiel členských krajín NATO na zabezpečenie úspešného priebehu operácie IFOR a SFOR v Bosne a Hercegovine.

Vláda vychádza z toho, že dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd nie je výlučnou vnútornou záležitosťou jedného štátu, ale dotýka sa aj medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže nečinne prizerať, ak sa tieto práva hrubo porušujú. Slovenská vláda je presvedčená, že ďalšiu eskaláciu napätia, nezmyselné zabíjanie, násilie a ničenie hodnôt v Kosove bolo možné alebo je možné zastaviť iba s použitím krajných prostriedkov. Vojenský zásah aliancie vláda hodnotí ako prostriedok na zabránenie pokračovania ozbrojenej konfrontácie v Kosove a najmä na prinútenie nekooperujúceho účastníka konfliktu k politickému riešeniu. Pre nás bolo dôležité tiež to, že rozhodnutie o útokoch bolo prijaté po konzultáciách s členskými krajinami OSN, OBSE a ostatnými medzinárodnými organizáciami, ktoré vtedy pôsobili v Kosove.

Vychádzame z toho, že NATO je pripravené zvolať konzultácie a akceptovať signály vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky, že je pripravená seriózne a zodpovedne - to opakujem - seriózne a zodpovedne obnoviť mierové rokovania.

O rozhodnutí slovenskej vlády informoval minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila po zasadnutí vlády. Stanovisko slovenskej vlády prezentoval taktiež jej predseda ešte 24. marca tohto roku. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo dve vyhlásenia k situácii v Kosove a jej vývoju. Prvé dňa 24. marca a ďalšie v sobotu 27. marca 1999. Vo všetkých týchto vyjadreniach bola vyslovená ľútosť nad tým, že napriek vynaloženému úsiliu medzinárodného spoločenstva sa nepodarilo dosiahnuť politické riešenie krízy v Kosove, a preto bolo potrebné pristúpiť ku krajnému prostriedku. Všetky vyhlásenia obsahovali výzvu všetkým stranám zúčastneným na konflikte, aby opätovne hľadali možnosti mierového riešenia.

Tieto stanoviská a postoje slovenskej vlády považujeme za vyvážené a plne v súlade so zahraničnopolitickými cieľmi Slovenskej republiky. Doterajšie ohlasy z členských štátov NATO na rozhodnutie a postup slovenskej vlády sú pozitívne. Slovenská vláda si je vedomá za zodpovednosť neriskovať postavenie našich krajanov, ktorí žijú na území Juhoslovenskej zväzovej republiky. Preto udržiavame naďalej komunikáciu s vládou v Belehrade. Slovenská republika pristupuje k hodnoteniu situácie v Juhoslovanskej zväzovej republiky s mimoriadnou pozornosťou. Na ministerstve zahraničných vecí bol vytvorený krízový štáb, ktorý pod vedením štátneho tajomníka sleduje a priebežne vyhodnocuje vývoj situácie v krízovej oblasti vrátane prijímania opatrení na ochranu slovenských občanov, ako aj záujmov a majetku Slovenskej republiky v Juhoslovanskej zväzovej republike.

Vyváženosť postoja Slovenskej republiky voči konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike možno dokumentovať aj skutočnosťou, že ministerstvo zahraničných vecí neuvažuje o prerušení činnosti veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Uvedený postoj má vzhľadom na existenciu početnej takmer 70-tisícovej slovenskej národnostnej menšiny žijúcej vo Vojvodine aj významný psychologický efekt. Chcem zdôrazniť, že slovenské veľvyslanectvo je jedno z mála európskych veľvyslanectiev, ktoré naďalej v Belehrade pracuje a naďalej v Belehrade udržiava kontakty s vládou.

Pokiaľ ide o Národnú radu Slovenskej republiky, rokovania o situácii v Kosove a o postoji Slovenska sa konali na pôde Zahraničného výboru Národnej rady dňa 23. marca tohto roku, ďalej na plenárnom zasadnutí dňa 24. marca som podal ústnu informáciu o situácii v Kosove. O tejto problematike takisto rokovalo spoločné zasadnutie Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a takisto 25. marca som v rámci hodiny otázok informoval o postoji slovenskej vlády a o vývoji situácie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, slovenská vláda naďalej vychádza z toho, že v záujme vyriešenia situácie v Kosove treba zastaviť nezmyselné zabíjanie, etnické čistky a vyháňanie ľudí zo svojich domovov na území Kosova. Je v záujme medzinárodného spoločenstva, ale hlavne aj v záujme obyvateľstva zväzovej republiky Juhoslávie, aby sa tieto násilnosti zastavili a aby sa seriózne obnovili politické rokovania, ktoré jediné môžu priviesť k vyriešeniu situácie.

Ak dnešné zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky vydá výzvu k takémuto postupu, myslím si, že to bude pozitívny príspevok Slovenska k riešeniu tejto situácie. Chcel by som apelovať na to, aby v rozprave, ktorá bude k tomuto bodu programu, sa diskutovalo vecne, bez emócií a bez snahy získavať politický kapitál. Všetci si uvedomujeme, že ide naozaj o veľmi ťažkú, o veľmi ťažkú a zložitú situáciu a čím viac sa bude používať rozum a chladné uvažovanie, tým to bude určite v takejto situácii lepšie, a preto naozaj by som chcel vyzvať k maximálnej politickej zodpovednosti a vedeniu vecnej a konštruktívnej diskusie o tejto otázke.

Ďakujem, pán predseda. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Teraz prosím predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána Petra Weissa, aby návrh výboru uviedol.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Weiss:

Vážené dámy,

vážení páni,

je len prirodzené, že kríza v Kosove vzbudila oprávnene veľkú pozornosť nielen v širokej medzinárodnej verejnosti, ale aj v slovenskej verejnosti. Niet sa čomu čudovať. Dlhodobé dôsledky eskalácie napätia na Balkáne v Európe aj v širšom kontexte medzinárodných vzťahov nikoho nemôžu nechať ľahostajnými. Aj občania Slovenskej republiky veľmi citlivo vnímajú súčasné dianie v Kosove osobitne potom, ako došlo k náletom Severoatlantickej aliancie. Pokračovanie politiky inými prostriedkami, to znamená silou, vždy vzbudzuje znepokojenie a otázky. Preto treba citlivo vnímať široké spektrum názorov, ktoré sú v tejto súvislosti v Slovenskej republike. Mnohí slovenskí ľudia sa jednoducho obávajú, aby sa konflikt nerozšíril, aby neovplyvnil pomery u nás. Citlivé je aj to, že v Juhoslovanskej zväzovej republike máme až 70 tisíc našich krajanov. Preto je správne, že po prerokovaní štátneho rozpočtu sa v parlamente budeme venovať aj tejto téme.

V kríze, vážené dámy, vážení páni, sa zároveň prejavuje aj pevnosť zahraničnopolitických zámerov a strategickej bezpečnostnej orientácie štátu. Prejavuje sa pevnosť predstáv o presadzovaní základných štátnopolitických záujmov krajiny. V tomto zahraničnopolitickom a vnútropolitickom kontexte sa zahraničný výbor zaoberal opakovane situáciou, ktorá v Kosove vznikla. Naposledy to bolo spoločné zasadnutie zahraničného výboru s výborom pre obranu a bezpečnosť za účasti ministra zahraničných vecí a ministra obrany.

Dnes ráno na základe včerajšej dohody sa uskutočnilo zasadnutie Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem oceniť, že sme viedli vecnú a pokojnú diskusiu o návrhu vyhlásenia. Chcem vás informovať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že z 9 prítomných poslancov 8 hlasovali za návrh tohto vyhlásenia. Veľmi si to vážim, pretože v dôležitých dlhodobých otázkach štátnopolitických záujmov je potrebný aspoň minimálny súlad v názoroch vládnej koalície a opozície. Chcel by som preto, než uvediem návrh vyhlásenia, ktoré, len čo bude rozmnožené, dostanete do svojich lavíc - už ho máte -, vyjadriť nádej, že naša diskusia bude vedená racionálne so zodpovednosťou za krajinu a že sa nenecháme unášať lacnými emóciami a víziou vytĺkania politického kapitálu. V situácii, keď do nešťastia upadli doslova a do písmena desaťtisíce ľudí, ktorí stratili domovy, keď umierajú aj civili, nie je dobré, keď politici skĺznu k populizmu a zjednodušovaniu zložitých vecí.

Vážené dámy,

vážení páni,

dovolím si prečítať text návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky. (Hlasy z pléna.) Zaujíma to aj občanov Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky vnímajúc citlivo široké spektrum názorov občanov Slovenskej republiky a súc si vedomá zodpovednosti za presadzovanie dlhodobých štátnopolitických záujmov Slovenska

A. vyjadruje presvedčenie, že dodržiavanie ľudských práv je záležitosťou celého medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže nečinne prizerať ich masovému porušovaniu, masakrovaniu civilného obyvateľstva, etnickým čistkám a rastúcemu prúdu utečencov v Kosove;

B. vyslovuje znepokojenie a ľútosť, že opakované, vytrvalé a komplexné úsilie medzinárodného spoločenstva vrátane Bezpečnostnej rady OSN o vyriešenie krízy a o zabránenie humanitárnej katastrofy v Kosove politickými rokovaniami sa vzhľadom na odmietavý postoj juhoslovanského prezidenta Miloševiča nestretlo s úspechom, čím došlo ku krajnému riešeniu zo strany NATO, s cieľom zastaviť etnické čistky v Kosove a vynútiť mierovú dohodu;

C. súhlasí s publikovanými stanoviskami Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky k situácii v Kosove a s krokmi, ktoré v súvislosti s krízou urobila vláda Slovenskej republiky;

D. - myslím si, že toto je najpodstatnejšie - vyzýva všetky zainteresované strany, aby v najkratšom možnom čase obnovili politické rokovania, vedúce k mierovému urovnaniu zložitého a tragického konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike tak, aby došlo k urýchlenému ukončeniu vojenských operácií a zastavilo sa zabíjanie nevinného civilného obyvateľstva.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci: Tatár, Osuský, Hofbauer, Kalman, Gajdoš, Hudec, Sitek, Slavkovská, Podhradská, Šimko, Zajac, Malíková, Faič, Šebej, Belohorská, Mušková, Cuper, Engliš, Palko. Čiže môžeme pristúpiť k rozprave.

Sú nejaké procedurálne návrhy?

Nech sa páči, pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.

Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kováčovi.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na vysoký počet písomne prihlásených s predpokladom, že sa budú prihlasovať poslanci aj ústne, aby dostali priestor všetci, ktorí chcú vystúpiť, navrhujem v zmysle § 30 obmedziť vystúpenie na 10 minút. Je to v mene štyroch poslaneckých klubov.

Ďakujem.

(Hlasy v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyne, páni poslanci, za klub sa nikto neprihlásil. Poslanci sa prihlásili do rozpravy samostatne, za klub nie je nikto.

Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča o skrátení diskusných vystúpení písomne prihlásených do diskusie alebo potom ústne, ktorí budú ďalší, aby ich vystúpenie bolo obmedzené na 10 minút v súlade s rokovacím poriadkom. Hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 77 poslancov.

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

Pristúpime k rozprave písomne prihlásených.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Tatár.

Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi, aby som vyslovil varovanie pred nacionalizmom. Násilie, masové vraždenie, vojnové operácie, masová genocída civilného obyvateľstva - to dnes vidí svet v Kosove a v Juhoslávii. Zodpovedný je Miloševičov režim aj Miloševič osobne. Je to zverský režim. Obludne zneužíva civilné obyvateľstvo ako rukojemníkov. Do armády berie príslušníkov menšín, v zásade tiež ako rukojemníkov - Slovákov, Maďarov, Rumunov. Miloševičova nedemokratická moc, jeho nacionalistický režim rozpútava vášne a zneužíva masmédiá. Stupňuje sa to od roku 1991 - Slovinsko, Chorvátsko, Bosna, Hercegovina, Kosovo.

Vážené kolegyne a kolegovia, z toho si musíme vziať ponaučenie. Rozpútavať národnostnú nenávisť pre úbohé osobné ciele politikov je veľmi ľahké. Oveľa ťažšie je potom uhasiť požiar. Je to ponaučenie aj pre nás na Slovensku. S obrovským utrpením ľudí vo vojne treba súcitiť, a to nielen v reči, ale aj humanitne pomôcť. Preto vyzývam občanov Slovenska na humanitnú pomoc ľuďom postihnutým kosovskou vojnou bez ohľadu na ich národnosť.

Európa do tretieho tisícročia by mala vstúpiť na základe občianskeho princípu, nie národnostného princípu. Politici, ktorí využívajú či zneužívajú na svoju kariéru rozdiely národností, by mali vymiznúť z dejín. Slovensko sa uchádza o členstvo v Európskej únii. Po páde železnej opony bola nádej, že za desať rokov by sa mohla Európa zjednotiť. Čo je to desať, dvadsať rokov v dejinách ľudstva? A to mohol byť reálny čas, keď za normálnych okolností by sa mohli všetky postkomunistické krajiny integrovať do Európskej únie. Z tohto pohľadu sú akékoľvek územné, národnostné rozpory iba momentálnou hrou politikov a vždy sú ničivé a sú utrpením pre obyvateľov.

Vyzývam všetkých, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku, novinárov, najmä politikov a predovšetkým politikov HZDS a SNS, aby situáciu v Kosove nezneužívali na podnecovanie nacionálnych a politických vášní na Slovensku a na vytĺkanie svojho politického kapitálu, pretože v mnohých oblastiach ich politika má jasné paralely s Miloševičovým režimom. Nacionálne konflikty sú hrozbou pre Európu a Slovensko je súčasťou Európy, aj nás sa to týka. Je absolútne neférové a nebezpečné, ak sa vážna medzinárodná situácia zneužíva politikmi na Slovensku na podnecovanie národnostnej nenávisti, bojových vášní u našich obyvateľov. Varujem pred týmto politikov, varujem kolegov a kolegyne v tejto sále. A v neposlednom rade varujem všetkých obyvateľov.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky - prihlásili sa štrnásti. Prečítam mená tých, ktorí sa prihlásili: Šepták, Sládeček, Slavkovská, Podhradská, Zelník, Osuský, Cabaj, Zlocha, Baco, Šebej, Cuper, Kolláriková, Hudec, Sitek, ďalej Lexa, Hofbauer, Tarčák - posuňte to ďalej, prosím vás - Malíková, Tóthová, Engliš. Je dvadsať prihlásených. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok. Vystúpia v takom poradí, ako sú na tabuli.

Ešte pán poslanec Andrejčák a pán poslanec Paška. To sú poslední prihlásení poslanci. Spolu je dvadsaťdva prihlásených. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Šepták, máte slovo.

Poslanec R. Šepták:

Chcel by som reagovať na pána poslanca Tatára, ktorý mi svojím varovaním pred nacionalizmom pripomenul nedávnu nočnú rozhlasovú reláciu, keď som počúval Rádio TWIST, kde boli reakcie poslucháčov na bombardovanie v Kosove a v Juhoslávii. Jeden nemenovaný pán tam povedal, že je rád takémuto bombardovaniu a takémuto zásahu proti nacionalistom a bol by rád, keby sa všetci nacionalisti na svete vylikvidovali, a potom aj na Slovensku. Je mi veľmi ľúto, že aj na Slovensku žijú takí ľudia, v ktorých je zakódovaná obrovská nenávisť, a nevedia sa vcítiť do nešťastia druhých. Nikto z nás nechce vytĺkať žiadny politický kapitál, ale všetci sa pýtame a chodíme medzi ľudí a pýtajú sa aj oni, prečo sa Slovenská republika musela zapojiť povolením preletu tankovacích lietadiel naším vzdušným priestorom do tohto konfliktu, s ktorým nemala nič spoločné.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Sládeček.

Poslanec I. Sládeček:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

chcel by som sa opýtať, ako budete riešiť neospravedlnenú neúčasť niektorých poslancov Národnej rady. Mám na mysli pána poslanca Šveca, ktorý je členom zahraničného výboru, a myslím si, že by sa mal zúčastňovať alebo zúčastniť na diskusii o takom vážnom probléme, akým je Kosovo. Dúfam, že nezbiera podpisy na svoju prezidentskú kandidatúru.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Ďalšia faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážená poslanecká snemovňa,

to, čo sa deje, ale aj dialo v Kosove, je podľa mňa poľutovaniahodné, pretože skutočne je škoda každého ľudského života. Ale na druhej strane, ak pán poslanec Tatár varuje pred nacionalizmom v súvislosti s nešťastím v Kosove a hovorí, že program nacionalizmu má v programe Slovenská národná strana, čiže okamžite varuje aj pred Slovenskou národnou stranou. Opýtala by som sa ho, či vôbec vie, čo je to nacionalizmus. Ak je nacionalizmus to, že sme kategoricky proti tomu, že vláda poskytla náš vzdušný priestor na prelet medzinárodným agresorom, tak som hrdá na to, že som v Slovenskej národnej strane a že som nacionalistka.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predseda.

Dovolila by som si pánu poslancovi Tatárovi uviesť len dva citáty, ktoré naozaj veľmi dobre dokresľujú jeho výzvu, ktorou sa obrátil paradoxne na poslancov opozície, keď hovoril, že by sme nemali vytĺkať zo situácie v Kosove politický kapitál. Pán poslanec, naozaj tieto dva citáty jasne dokazujú, kto sa usiluje z tejto situácie vytĺcť politický kapitál.

Pán Tuchyňa na spoločnom zasadnutí zahraničného výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť povedal, že "teraz je šanca, toto rozhodnutie, teda uvoľnenie vzdušného priestoru nám otvorilo dvere dokorán". Mal na mysli dvere do NATO. Znovu opakujem, otvorilo nám dvere dokorán.

Pán Šebej pritvrdil, že "jednoducho osud to tak chcel, proste na svete sa dejú takéto veci, vytvárajú sa takéto situácie a mohlo sa pokojne stať, že vývoj by išiel smerom tak nejako do stratena a nasledovalo by pokojných dvadsať rokov v Európe, keď by kredibilita krajiny, akou je Slovensko, jednoducho nemala šancu niečím sa posilniť". Takže podľa neho bombardovanie Juhoslávie je šanca pre Slovensko, aby sa posilnila kredibilita Slovenska vo svete. Tak toto je naozaj hanba, pán poslanec.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán kolega, dali ste akúsi výstrahu či upozornenie alebo paralelu medzi Kosovom a Slovenskom. Zarazil ma váš postoj, lebo to znamená, pán poslanec, že v prípade akýchkoľvek požiadaviek a kohokoľvek slovenský národ jednoducho s radosťou a hudbou by mal ustúpiť a vysťahovať sa do hôr, lebo inak nás označia za neznášanlivcov, nacionalistov. Myslím si, že sme v prvom rade slovenský parlament a máme hájiť záujmy tohto národa.

Ďakujem.

Predseda NR R J. Migaš:

Pán poslanec Osuský - faktická poznámka.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Je dobré, keď si pri hodnotení udalostí a ich pôvodcov položíme nejaké otázky. A tak sa môžeme oprávnene spýtať, kto je Miloševič a čo urobil počas ostatných desať rokov vo svojej kedysi u nás takej populárnej a v rámci nášho života za železnou oponou zdanlivo aj pomerne demokratickej krajine. Spýtajme sa, kto poslal armádu a dal príkaz bombardovať Slovinsko, ktoré chcelo len to, čo chceli všetci tí, ktorí budú dnes možno hodiny a hodiny napádať a kritizovať vôľu po istej slobode, istej autonómii, chcelo nezávislosť. Kto po zuby ozbrojil armády Ratka Mladiča? Čo spravili tie armády v Serebrenici? Čo robili ostreľovači v Sarajeve? Kto zrušil desaťročia fungujúcu autonómiu Kosova? (Hluk v sále.) Kto je teda prezident Miloševič? Je nacionalista. Urobil všetko pre to, aby svoju krajinu doviedol na pokraj medzinárodného opovrhnutia, na pokraj existenčného ohrozenia v mene ničoho iného, než v mene vlastného válova, vlastného prežitia, vlastného hanebného egoizmu prikrytého plášťom nacionalizmu. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby vo faktických poznámkach reagovali na ostatného rečníka.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

(Hlasy v sále.)

Ale aj z vašej strany, páni poslanci za Slovenskú národnú stranu, aj z vašej strany.

Tak nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predseda,

členovia vlády,

chcel som reagovať na pána Tatára, pretože po skúsenostiach, ktoré s ním mám v tomto parlamente, jednak ako vystupuje v mandátovom a imunitnom výbore, ale aj po slovách, ktoré tu predniesol od rečníckeho pultu, kde vyzýval na toleranciu, varoval pred niektorými politikmi, musím povedať len jednu vec. Bohužiaľ. Je síce veľký týždeň, veľkonočný týždeň a k tomuto týždňu patrili vždy aj farizeji.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Chcem krátko a stručne reagovať na pána poslanca Tatára. Varuje pred nacionalizmom a hovorí, že rozpútavať nacionalistické vášne je úbohé. Samozrejme, robíme to len my poslanci za HZDS a SNS! Chcel by som ho upozorniť, že úbohé je, ak hodnotíme niečo, čo nepoznáme. Situácia v Kosove a v Juhoslovanskej zväzovej republike je oveľa zložitejšia a celkom iná, než ako o nej hovorili. Takže mali by sme si to najskôr preštudovať.

A potom, pokiaľ hovoríme o rozdúchavaní nacionalistických vášní na Slovensku, nepamätám sa, že by som ja alebo niekto z nás robil nejaké vášne proti národnostiam na Slovensku, ale naopak, prečítal som si množstvo vyjadrení niektorých politických predstaviteľov národnostných menšín vyložene proti Slovákom. Veď kto hovoril o tom, že treba na juhu vztýčiť kosy a vyhnať Slovákov do hôr? Tak si dobre všímajme, kto čo hovorí a kto je nacionalista.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Baco - faktická poznámka.

Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

Nech sa páči.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem.

Pánu poslancovi Tatárovi by som rád pripomenul jednu okolnosť, jeden fakt, ale aj vám, vážení poslanci a členovia vlády. Pozeral som správy a počul som pána prezidenta Clintona, ako vysvetľoval z Bieleho domu občanom Spojených štátov amerických, že Spojené štáty museli takto konať, musia konať takto, ako konajú, preto, lebo majú dva záujmy. Prvý je, aby pomocou zbraní a násilia zabránili humanitárnej katastrofe, a druhý záujem je strategický záujem Spojených štátov amerických. Prečo to zatajujete, vážená vláda? Prečo to obchádzate, pán poslanec Tatár? Veď je tu jednoznačne prezidentom Spojených štátov amerických deklarované, že majú strategický záujem v tejto oblasti a išli tam bojovať preto, aby tento svoj strategický záujem obhájili. Veď vieme, čo je za uzol, za bod - Montenegro a prečo sa tam bojuje. Vážení, veď takéto humanitárne katastrofy v súčasnosti na svete prebiehajú, dejú sa desiatky. Prečo sa ide bojovať práve tam, je jasne povedané, a nemám dôvod neveriť pánu prezidentovi Clintonovi, veď je pod prísahou. Dokonca prisahal pred polrokom, že s tou ženou nič nemal, dokonca sa ukázalo, že ona mala s ním.

Nehnevajte sa, vážení, ide o záujem Spojených štátov amerických. Využívajú európske štáty na to, aby v Európe presadili svoj mocenský, vojenský a politický záujem. Nehnevajte sa, o tomto treba hovoriť. Toto je podstata celej veci.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Šebej.

Poslanec F. Šebej:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Tatár hovoril o nacionalizme, ktorý bol na Balkáne, v Juhoslávii za posledných desať rokov, no nielen posledných desať rokov, ale v podstate celú históriu zdrojom nekonečného utrpenia. Rád by som pána poslanca Tatára podporil v tom, že momentálne jeho najvýraznejším, najnebezpečnejším predstaviteľom v tej oblasti je naozaj Slobodan Miloševič. Chcel by som vám pripomenúť, že to bol on osobne, kto už dávno zapálil oheň vojny v Juhoslávii. A chcel by som vám pripomenúť, že to bol Slobodan Miloševič a jeho nasledovníci, ktorí uskutočňujúc nacionalistický sen Veľkého Srbska vraždili v chorvátskom meste Vukovare.

Ale samozrejme, nie je nebezpečný len srbský nacionalizmus. Pán poslanec Tatár nespomenul ostatné nacionalizmy, ktoré sa preháňajú po Balkáne. Nemenej ukrivdení boli predsa Srbi, ktorých vyháňali Chorváti v roku 1995 v rámci takzvanej akcie Búrka. Jednoducho nacionalizmus, pred ktorým pán poslanec Tatár varoval, spôsobil to, že na Balkáne, v bývalej Juhoslávii a vlastne v celom priestore existuje niekoľko národov, ktoré sa z nacionalistických dôvodov domnievajú, že spravodlivosť bude dosiahnutá vtedy, ak im budú patriť tie územia, ktoré im historicky patrili v čase, keď obývali najväčšie územie. Len je smola, že sa tie územia prekrývajú. Preto tečie krv. Nacionalizmus na konci 20. storočia predstavuje návrat do temnej minulosti. To chcel povedať pán poslanec Tatár.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán poslanec Tatár, udivuje ma vaše jednosmerné videnie súvislostí. Takisto ma to udivuje aj u pána ministra zahraničných vecí. S veľkou vehemenciou obviňujete Miloševiča z nacionalizmu a dávate dokonca paralely medzi ním a niektorými slovenskými politikmi. Chcem vám pripomenúť, pán Tatár, že na Balkáne proti Miloševičovmu nacionalizmu stojí prinajmenšom nacionalizmus Ibrahima Rugova. A jeho tiež treba brať na zodpovednosť za rozpútavanie nacionalistických vášní Albáncov. Albánsky národ predsa uplatnil sebaurčovacie právo v Albánsku. Ak sa Albáncom v Srbsku nepáči vláda, pod ktorou žijú, nikto im nebránil, aby túto vládu alebo tento štát opustili.

Ak dávate paralely so slovenským nacionalizmom, tak vás ubezpečujem, že si ho pletiete s vlastenectvom. Vlastenectvo nemá nič spoločné s nacionalizmom. Je zdravé pre každého politika. Ale vy nemáte ani nacionalistické, ani vlastenecké presvedčenie, vy máte jednoducho svetoobčianske. Ak dávate paralely medzi Albánskom a Slovenskom, prečo nepripomeniete, že nacionalizmus na Slovensku rozdúchava aj pán Csáky, keď vydiera vašu vládnu koalíciu, ktorá mu donekonečna ustupuje. Ak ste si prečítali jeho knihu Maďari na Slovensku, nie je o ničom inom ako o rozpútavaní vášní, a tá paralela, pán Tatár, medzi Juhosláviou a Slovenskom nemusí byť tak ďaleko, ak budete takto ustupovať tomuto človeku, ktorý jednoducho rozpútava vášne nacionalizmu a iredentizmu na Slovensku.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Vážený pán predrečník,

varujete pred nacionalizmom, ale pýtam sa, nacionalizmom koho. Pokiaľ viem, Juhoslávia, Srbsko je zvrchovaný štát so zvrchovaným územím. Všetci občania, ktorí žijú v Juhoslávii, sú predsa občanmi Juhoslávie, a teda Srbska. Vaše vyjadrenie, že sme Európanmi na základe občianskom, a nie národnom, ma u vás neprekvapuje. Pokiaľ viem, členstvo v Európskej únii nevymazalo napríklad francúzsky, anglický, nemecký národ či národy ďalších štátov, ktoré sú členmi Európy. Ich občania sú hrdými príslušníkmi svojho národa, ale o vás sa to dá ťažko povedať. Vy ste už Európanom bez národnej identity. A to je smutné. Slovenská národná strana je zásadne proti tomu, aby sa Slovensko podieľalo na agresii proti inému zvrchovanému štátu. Srbsko je totiž zvrchovaný štát. To si uvedomte. Ak sa niekto postaví na stranu agresora, tiež sa stáva agresorom. Ak niekto pomáha pri vraždení, tiež je vrahom. Neospravedlňuje ho to, že iba pomáha. A my sa nechceme stať podielnikmi na vraždách v Srbsku.

Ďakujem.