Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gašparovič - faktická poznámka.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, nebudem dlho hovoriť, pretože som už s faktickými poznámkami vystúpil, ale napriek tomu musím reagovať na pána premiéra aspoň dvomi slovami.
Pán premiér, pred voľbami ste skutočne nasľubovali voličom hory-doly. Volič sa dnes presvedčil, že to boli ozaj len plané sľuby. Boli ste v zahraničí. Predtým ste hovorili o Slovensku, aké je to tu strašné. Teraz ste v zahraničí hovorili, aké je to na Slovensku dobré a ako zvládnete situáciu. Chcem vám preto zopakovať len to, čo povedala jedna pani Helen Hesellová, kde hovorí: "Zložitá makroekonomická situácia Slovenskej republiky postavila novú vládu pred mimoriadne ťažkú úlohu. Jej zvládnutie si vyžaduje mimoriadne silnú vládu, ktorú však Slovensko nemá." Preto o vašich slovách o tom, ako to všetko urobíte, už dnes aj v zahraničí vedia, že sú to také sľuby, aké ste dávali aj pred voľbami.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem za udelené slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážená pani ministerka,
vážení ministri,
z pasáže prejavu pána predsedu vlády ma zaujala kapitola Štátny dlh. Tu si musíme uvedomiť, že z tohto štátneho rozpočtu 20 miliárd korún budeme tento rok platiť len na úroky. To nie je málo. Ďalej 88,8 miliardy je štátny dlh, istina. Kto takto zadlžil túto republiku? Dá sa potom zostaviť taký dobrý rozpočet, aký by sme chceli? Veď 11,2 % z rozpočtu platíme len dlhy.
Hovorilo sa tu o 4 rokoch stabilného hospodárskeho rastu. Áno, v priemere bol HDP 4 - 6 %, ale za predpokladu pôžičiek. (Hlas zo sály.) Tak 5 až 7, ale boli to pôžičky. Zvyknem hovoriť, že za pôžičku nie je problém postaviť hoci aj Eiffelovu vežu v Hornej a Dolnej, len kto ju bude splácať. A teraz, áno, teraz je problém. Hovorilo sa tu často o diaľniciach, aké sú potrebné, výhodné a tak ďalej, ale nehovorilo sa o tom, že už v júli vláda neplatila Doprastavu za vykonané práce. Rozpočet na rok 1998 bol fakticky postavený len do volieb. Veď si predsa pamätáme, že v novembri sme museli prijímať novelu zákona o štátnom rozpočte, aby mohli byť financované školy, zdravotníctvo i pôdohospodárstvo. Takže aký makroekonomický zázrak? Skôr prízrak. Opoziční poslanci nás presviedčajú, že príjmová časť tohto navrhovaného rozpočtu stojí na vode...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hudec, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Vôbec ma neteší, že situácia na Slovensku je taká, aká je. A vôbec si nemyslím, že by sa niekto mohol tešiť z toho, že táto vláda má problémy so zostavením rozpočtu. Bohužiaľ, pravda ja taká, že takéto isté problémy majú všetky postkomunistické krajiny, a nielen tie. Veď majme trošku širší pohľad na veci a uvedomme si, že doteraz ani jedna vláda nenastupovala do svojich funkcií tak, aby mohla ujúkať od radosti a tešiť sa z toho, akú bude mať ľahkú robotu. Toto môžete povedať a tvrdiť, páni, len tomu, kto sa nepozerá na tieto veci v širších súvislostiach. Ak sa však v tejto situácii budete utiekať iba k tomu, že budete všetko hádzať na bývalú vládu, je to len dôsledok toho, že si neveríte, páni, a že nemáte medzi sebou odborníkov, ktorí by vedeli zvládnuť túto situáciu.
HZDS nešlo do volieb preto, aby voľby prehralo, aby vám hodilo na krk nešťastnú, zlú, čiernu krajinu. HZDS by bolo rado spravovalo túto krajinu, lebo vedelo, ako to má robiť. Myslím si, že problém je niekde inde. Problém je v tom, že máte asi nejaké zahraničné záväzky, prísľuby a že niekto iný diriguje túto krajinu, hoci by ju mala dirigovať vláda Slovenskej republiky. Páni členovia vlády, myslím si, že niet horšej situácie, v akej sa môžete ocitnúť vtedy, keď prestane platiť ono čarovné "za to môže Mečiarova vláda", pretože občan bude skúmať, za čo kúpi v obchode, ako vymení slovenskú korunu za českú, koľko korún musí dať za dolár, ako sa bude cítiť, koľko bude nezamestnaných v jeho okolí. To bude objektívne kritérium vašej vlády. Tak, prosím vás, nenadávajte na Mečiarovu vládu, ale radšej konajte a robte, aby ste mohli byť úspešní, aby sme vám aj my mohli zatlieskať. Verte mi, že túto krajinu, keď už hovoríte o krajine, mám ju rovnako rád ako vy. Slovensko je pre mňa vlasťou a budem rád...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Všetci by sme boli, samozrejme, veľmi radi, keby zmeny, ktoré sú nevyhnutné a potrebné, išli rýchlejšie, keby boli razantnejšie, keby boli dôslednejšie. Všetci by sme to chceli, lebo cítime, že to chcú ľudia a majú absolútnu pravdu a stále o tom hovoria. Všetci by sme chceli, aby sa oveľa rýchlejšie nastolila spravodlivosť, všetci by sme chceli, aby sa oveľa rýchlejšie rozkryli tí privatizéri, ktorí sa stále ešte skrývajú za starými zákonmi. Chceli by sme, aby oveľa rýchlejšie išla dopredu ekonomika. Chceli by sme, aby oveľa rýchlejšie išla dopredu reforma verejnej správy, a ja by som veľmi chcel, aby sme dnes boli súčasťou NATO a Európskej únie. Súčasťou toho NATO, ktoré zaručuje pre všetky krajiny bezpečnosť, pre všetky štáty bezpečnosť. A tí, čo dnes hovoria o tom, že NATO je organizácia, ktorá niekomu ubližuje, vlastne škodia svojmu vlastnému štátu. Toto by sme všetci chceli.
Všetci by sme chceli, aby sa hľadali rezervy v štátnom rozpočte. Všetci by sme chceli, aby sa hľadali predovšetkým rezervy vo výdavkoch, chceli by sme, aby sa rozpočet reštrukturalizoval, aby sa hľadali rezervy v každom rezorte. Ale to, čo by sme určite všetci nechceli a čo by nechcel nikto, nijaký občan, je to, aby sme sa vrátili do toho marazmu, ktorý tu vládol 4 až 6 rokov, do marazmu vlády HZDS a SNS.
(Výkriky z pléna.)
Páni, toto si budú všetci ľudia pamätať a môžete hovoriť, čo chcete. Všetci ľudia si budú pamätať, čo ste tu narobili počas vašej vlády, akú škodu ste tu spôsobili, takú, ktorá sa teraz neuveriteľne ťažko odstraňuje. A práve preto, aby sme sa nevrátili do marazmu, ktorý ste tu zanechali, práve preto, aby sme išli dopredu a razantne išli dopredu, budeme my poslanci Demokratickej strany hlasovať za tento štátny rozpočet.
(Krik v pléne.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maxon, máte slovo.
Pokoj, prosím.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Už som vo svojom vystúpení hovoril, že veľmi rád by som hovoril aj o pozitívach, ktoré sú zapísané v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Žiaľ, spôsob diskusie a časové obmedzenie mi to neumožnilo. V tomto kontexte by bola potom chápaná možno aj moja kritika.
Na záver vystúpenia pán predseda vlády spomínal, že vám nechýba odvaha. Za veľkú dávku odvahy považujem 3,9 mld. rozpočtovaných zdrojov na strane príjmov, údajne plynúce z predpokladaného predaja štátneho majetku, resp. privatizácie ďalších subjektov bez akejkoľvek špecifikácie a bez možnosti posúdenia ich reálnosti. To nie je, prosím, moje stanovisko. Je to stanovisko Národnej banky Slovenska, nehovoriac o tom, že samotný zámer nie je možné realizovať bez príslušnej novely zákona číslo 92/1991 Zb.
Takže, vážené dámy, páni, opäť nejasnosti, opäť bianko šek, tentokrát s hodnotou 3,9 mld. Sk. Nemôžem k tomu naozaj povedať nič iné, len jednoducho konštatovať a súhlasiť s vami, pán premiér, odvaha vám skutočne nechýba.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Ošváth, nech sa vám páči.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán premiér,
vážená vláda,
dámy a páni,
poslankyne a poslanci,
chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána premiéra, kde spomenul celkovú atmosféru v parlamente, ktorá tu vládne. Musím súhlasiť s jeho konštatovaním, že je naozaj veľmi zlé, keď občan, ktorý to má možnosť sledovať v priamom prenose, vidí, ako promovaní docenti, doktori, kandidáti vied mlátia do lavíc, ktoré boli vybudované z peňazí daňových poplatníkov, päsťami, knihami a ďalšími predmetmi. Bolo to naozaj fascinujúce. Tiež som sa na to s obdivom pozeral a všimol som si, že akurát jeden z nich nebúchal a ten jeden, čo nebúchal, bol práve promovaný psychológ. A vedel prečo. Vedel, ako to zapôsobí na tých občanov, ktorí sa majú možnosť na takéto divadlo pozerať.
Využívam túto príležitosť na to, aj keď som nebol aktérom tohto konania, tohto správania sa, ktoré sa dá nazvať jedine Niagarou stupidity a vychádzalo od časti poslancov HZDS a SNS, a nezostáva mi nič iné, ako sa za nich tu na tomto mieste ospravedlniť občanom, ktorí ich volili a ktorí im dali dôveru. Občania najmä z takých krízových okresov, ako je Rimavská Sobota alebo Rožňava, kde bola nezamestnanosť už vyše 30 %, keď táto vláda prevzala moc, určite čakajú od poslancov niečo iné ako toto.
Chcel by som na záver vyjadriť svoje stanovisko, že napriek neutešenej situácii verím tejto vláde, že dokáže priviesť túto krajinu na cestu rozvoja, a preto budem hlasovať za rozpočet.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, poslankyne, podľa poznámok, ktoré mám, všetci poslanci, ktorí boli prihlásení s faktickými poznámkami, vystúpili, okrem pána poslanca Švantnera, ktorý zrejme stiahol svoje vystúpenie.
Procedurálny návrh - pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predsedajúci, chcem vás poprosiť v záujme toho, aby bol čím skôr prijatý rozpočet, pretože nech je taký alebo onaký, je to predsa len rozpočet a všetci naň čakajú, podnikatelia i inštitúcie - chcem vás ešte raz veľmi pekne poprosiť, že tak ako prerušíte alebo odoberiete slovo poslancom vo faktických poznámkach, ktorí hovoria od veci, aby ste, ak im už neodoberiete slovo, aspoň upozornili tých členov vlády, ktorí keď tu vyjdú so svojou predvolebnou rétorikou, pripomínajú živelnú pohromu, že sa na nich...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, podajte procedurálny návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
To je procedurálny návrh. Nech hovoria, prosím vás, k veci, pretože takto sa skutočne zbytočne predlžuje čas. Prosím, členovia vlády, nevracajte sa do minulosti, poďme dopredu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Šepták, prosím, aby ste v úvode formulovali procedurálny návrh. Potom ho zdôvodnite.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Môj procedurálny návrh. Chcem sa spýtať pána premiéra...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Procedurálny návrh.
Poslanec R. Šepták:
Je to procedurálne. Viem, že moji kolegovia sa smejú, ale až dopoviem, tak sa nebudú smiať. Chcem sa skutočne procedurálne spýtať pána premiéra, či by neprehodnotil spolu aj s celou vládou rozhodnutie o umožnení ponúknutia vzdušeného priestoru leteckým silám, pretože keď môže...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
To nie je procedurálny návrh, pán poslanec.
Poslanec R. Šepták:
Nie je to procedurálny návrh, aby to prehodnotili? Chcem dopovedať, že vyleteli lietadlá z Talianska...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, zoberte slovo pánu poslancovi.
Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Možno to budete hodnotiť zasa ako neprocedurálny návrh a vypnete ma, ale keď ste mi hovorili, že som mimo témy, pán predsedajúci, mimo obrazu bol ten pán, ktorý rozprával ešte pred poslancom Rasťom Šeptákom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, aby ste formulovali návrh.
Poslankyňa A. Malíková:
Čiže chcem, aby sa ospravedlnil, pretože v jednom kuse sme urážaní, očierňovaní a je tu napätá atmosféra.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vypnúť pani poslankyňu.
Pán minister Černák požiadal o vystúpenie.
Prosím, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
viem, že dohovor je dohovor, že to, na čom sa zhodne politické grémium, by mala rešpektovať poslanecká snemovňa, ale zákon je zákon. Mám v rukách rokovací poriadok, ktorý v § 28 hovorí, presne prečítam: "Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú." O 15.55 hodine som sa prihlásil do rozpravy. Vystúpila pani ministerka Schmögnerová, potom bol prihlásený pán premiér a následne ja. Je pol ôsmej a nedostal som sa k slovu, hoci zákon hovorí o tom, že slovo mám dostať, kedykoľvek o to požiadam. Vážení pán predsedajúci, vážená Národná rada, žiadam, aby sa dodržiaval zákon. Máte to vo svojich rukách, prosím, ale keď sa prihlásia členovia vlády, musia dostať slovo okamžite. Taký je zákon.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem prestávku do 20.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze bodom - schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999.
V rozprave ďalej vystúpi ako prihlásený pán poslanec Zelník. Dávam mu slovo.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
počas posledných rokov, ale najmä v predvolebnej kampani sa hovorilo o potrebe dofinancovať zdravotníctvo. Tento argument používali a využívali najmä vtedajší opoziční poslanci a najmä terajší minister zdravotníctva. Vtedajšia opozícia kritizovala vládu, že práve štát si upravoval odvodovú povinnosť, t. j. platby štátu za zdravotné poistenie. Zaznievali kritické hlasy, že ak si štát neplní na 100 % túto povinnosť, aké právo má potom žiadať to od iných. Musím zdôrazniť, že ekonomická situácia, a to nielen u nás, nebola nikdy taká dobrá, aby dostali rezorty toľko, koľko požadovali. Vtedajší poslanec a terajší minister zdravotníctva tvrdil, že malo prísť politické rozhodnutie a zdravotníctvo sa malo dofinancovať hoci na úkor iného rezortu.
Aký je teda rozpočet pre kapitolu zdravotníctva v porovnaní s predchádzajúcim rokom? Na rok 1999 vláda vyčlenila na kapitálové výdavky o 52 mil. Sk menej ako v roku 1998. A teraz toľko kritizovaná platba štátu. V roku 1998 si vláda plnila platbu za poistencov štátu, ktorých je 3,3 mil., len do výšky 73 %, t. j. 10,5 mld. Sk. Aké je však moje prekvapenie, keď na tento rok po predošlej kritike v stave krízy, ako bola definovaná, štát si ide v tomto roku plniť svoju povinnosť len na 76,5 %, t. j. zdravotníctvo dostane len o 500 mil. Sk viac, čo je na jedného poistenca štátu zvýšenie o 13 Sk. Pri ohlásenej inflácii 10 % by zdravotníctvo malo dostať o 4,3 mld. viac, pričom vzhľadom na ohlásenú infláciu zdravotníctvo dostalo zdroje len na úrovni roku 1998.
Aj pri porovnávaní rozpočtu k hrubému domácemu produktu zdroje pre zdravotníctvo sa zmenšujú. Ak v roku 1998 to bolo na úrovni asi 5,9 %, na tento rok je to 5,6 % z hrubého domáceho produktu. Taký nízky rozpočet pre kapitolu zdravotníctva počas posledných piatich rokov ešte nebol predložený.
Už minulý rok poisťovne signalizovali, že mesačný deficit sa pohybuje okolo 300 mil. Sk. V septembri sa celkový deficit približoval k sume 12 mld. Sk. Dnes sú odhady, že deficit je už okolo 14 mld. Sk. Všetci sme čakali, že staronový minister a poslanec výboru pre zdravotníctvo, vari najväčší kritik vtedajšieho vedenia ministerstva, urobí systémové kroky na zastavenie rastu deficitu. Aká je však skutočnosť? V stave, keď relatívne, ale pri porovnaní dnešného návrhu rozpočtu, bolo peňazí o niekoľko stomiliónov viac, pán minister vyhlásil krízovú situáciu a v rámci nej nezmyselné opatrenia, ktoré sú v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tým, že občanovi je upierané ústavou garantované právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozsahu platného zákona o Liečebnom poriadku. Opatrenia typu neprijímať do nemocníc pacientov na operácie mali viesť údajne k ušetreniu financií. Na základe výzvy a odporučenia pána ministra boli odmietaní a preobjednávaní pacienti na operácie, pretože nemocnice museli vykazovať prázdne a neobsadené lôžka. Boli doma, užívali lieky, mnohí boli práceneschopní a aj tak sa budú musieť podrobiť operácii. Ušetrili sme? Veď aj prázdne lôžko stojí peniaze. Muselo sa kúriť, svietiť, boli zaplatené mzdy atď. Pritom deficit vzrástol už na 14 miliárd Sk.
Miesto toho, aby boli prijaté systémové kroky, ktoré by zastavili rastúci deficit, pán minister sa rozhodol pre celoplošné výmeny riaditeľov, ktoré sa robia pod rúškom konkurzných konaní de facto politicky motivovanej výmeny. Viete, ako prebiehajú konkurzné konania? Súkromná firma urobí psychotesty a pán minister rozhodne podľa toho, aká je politická objednávka z daného regiónu, buď adepta nechá vo funkcii, alebo ho odvolá, alebo vymenuje druhého. On tvrdí, že to bol výsledok konkurzného konania. Myslíte si, že to nemá súvis s prerokúvaným rozpočtom? Práve naopak, v čase, keď nemocnice zápasia so zlou ekonomickou situáciou, sú plošne odvolávaní riaditelia nemocníc, schopní manažéri. V tomto čase si dovolíme, aby nastúpili noví, ktorí sa to budú učiť? V konkrétnom prípade v Žiline je už dopredu vybraný nový riaditeľ a on sa ani netají tým, že je vo vhodnej politickej strane, ktorá mu funkciu už odklepla. Čo na tom, že doteraz nemocnica dobre prosperovala a mohla slúžiť ako vzor iným zariadeniam. Jeden pán doktor chce a bude riaditeľom, hoci si nevie poriadne zorganizovať ani prácu vo svojej ambulancii.
Pri nedostatku financií a napriek upozorneniam o žiadosti o prepracovanie krízovej kategorizácie liekov rozhodla politická väčšina. Dnes je situácia žalostná, pretože na mnohé lacnejšie lieky musí pacient doplácať, a tým je lekár nútený predpisovať drahšie lieky. Kto zarába? Výrobca, distributér. Rozhodne je poškodzovaný občan a deficit sa, samozrejme, musí zvyšovať.
Na čele rezortu je už päť mesiacov nový minister a každému je dnes jasné, že deficit, ktorý sa neúnosne prehlbuje, je spôsobený práve nezmyselnými opatreniami súčasného vedenia ministerstva. Práve minister zdravotníctva je zodpovedný, že po opatreniach ním prijatých sa zaviedla sociálna eutanázia, to znamená, že len občan, ktorý bude mať na liečbu, bude liečený, kto nie, bude mať smolu.
Dovoľte mi, aby som z množstva zúfalých listov prečítal aspoň niektoré:
"Som dôchodca. Od začiatku minulého roku sa liečim na rakovinu kostnej drene. Dnes si mám hradiť liek v plnej úhrade, t. j. 4 270 Sk plus ďalšie lieky na ischemickú chorobu srdca, vysoký tlak, a lieky manželky, čo predstavuje minimálne okolo 4 500 Sk mesačne. Prosím vás o radu, čo mám robiť, lebo dôchodok potrebujem hlavne na nájomné a stravné. Alebo mám čakať, dokedy bude trvať likvidácia dôchodcov?"
Ďalší list:
"Som telesne postihnutý. Mám poškodené oba bedrové kĺby. Pred tromi mesiacmi som dostal srdcový infarkt. Okrem toho mám zväčšenú prostatu, na ktorú som od minulého roku užíval liek Prostakan forte. Tento je teraz v tretej kategórii, treba ho plne hradiť, čo stojí 650 Sk. Pán doktor mi napísal náhradu, ktorej časť hradí zdravotná poisťovňa, ale pacient musí doplatiť 520 Sk. Ako dôchodca nemám na tento liek, tak som ho musel prestať užívať. Teraz mám silné kŕčovité bolesti a na operáciu nemôžem ísť, lebo mi to kardiológ neodporúča, tak mi ostáva len čakať, kedy zomriem v bolestiach."
Ak minister nevedel vyjsť s peniazmi v novembri, decembri, keď oproti dnešnému rozpočtu bolo financií podstatne viac, čo plánuje vyhlásiť od apríla? Aký stav?
Vážený pán minister, za vášho päťmesačného pôsobenia sa výrazne prehĺbil deficit v zdravotníctve. Nedá mi, aby som vám nepripomenul, že vy ste tomuto stavu ako minister zdravotníctva v roku 1994 položili pevné legislatívne základy tým, že ste rozbili Národnú poisťovňu a spustili ste pluralitný systém v zdravotnom poistení v čase, keď nastupovala transformácia zdravotníctva, keď málokto mal praktické skúsenosti s poistným systémom. To, že boli nejaké finančné úniky z poisťovní, je len malé zrnko oproti tomu, že v dôsledku možnosti vzniku množstva poisťovní ste pripravili ústredný orgán - ministerstvo zdravotníctva - o to najdrahšie, o informácie. Keby dnes bola jedna poisťovňa, nemusí ministerstvo zdravotníctva robiť cenové oddelenie. Ministerstvo zdravotníctva by malo perfektné informácie o každom lekárovi, ako lieči, čím lieči, aká je spotreba liekov, aká je chorobnosť v ktoromkoľvek regióne a okamžite by sa mohli pripravovať odborne podložené programy zamerané na včasné vyhľadávanie ochorení, mohla by sa robiť odborne podložená stratégia transformácie zdravotníctva. Za peniaze minuté v správnych fondoch sme mohli mať už dobudovaný perfektný informačný systém, a nie budovať centrálny register. Tým, že ste rozbili Národnú poisťovňu, ste pripravili zdravotníctvo o miliardy korún. Päť mesiacov vo funkcii ministra neefektívne využitých je dosť dlhý čas. Abdikujte, pán minister, na funkciu a nechajte to tým, ktorí dokážu urobiť skutočné systémové zmeny.
Pri prerokúvaní štátneho rozpočtu vo výbore pre zdravotníctvo členovia výboru, uvedomujúc si vážnosť situácie, podporili môj návrh, aby si štát splnil svoju odvodovú povinnosť, čo znamená zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo oproti predkladanému rozpočtu asi o 3,4 mld. viac. Ak zoberieme do úvahy 10-percentnú infláciu, aj tak ešte nedosiahneme výšku financií roku 1998. Je to minimum na to, aby zdravotníctvo ako-tak prežilo, aby sa odvrátila katastrofa.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, nedovoľme, aby sa hazardovalo s tým najcennejším, čo človek má, so zdravím a životom. Tu neobstojí výhovorka, odkiaľ na to vziať, komu pridať viac, komu ubrať. Sú to politické rozhodnutia a pred voľbami sme to občanom všetci sľúbili.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám za vystúpenie v rozprave, pán poslanec.
Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa prihlásili: pán poslanec Delinga, pán poslanec Drobný. (Šum v rokovacej sále.) Áno, dobre. Pán poslanec Drobný - faktická poznámka, však? Pani poslankyňa Kolláriková - faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami, v ktorých vystúpi pán poslanec Drobný a pani poslankyňa Kolláriková.
Prosím, procedurálny návrh - pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku § 34 dávam procedurálny návrh. Z hľadiska časového postupu rokovania, keďže sme si odhlasovali rokovať po 19.00 hodine, ale sme neurčili, do ktorej hodiny budeme rokovať, dávam vám procedurálny návrh, aby sme dnes rokovali do 20.30 hodiny vzhľadom na to, že chceme byť aj zajtra pri rokovaní, a žiadam vás, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať ihneď bez rozpravy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dám o ňom hlasovať, pán poslanec. V zmysle rokovacieho poriadku nemusím dávať ihneď hlasovať. Predtým ešte vystúpia s faktickými poznámkami pán poslanec Drobný a pani poslankyňa Kolláriková. Ihneď nemusím dať hlasovať. Dám o ňom hlasovať, samozrejme.
Pán poslanec Drobný, máte slovo.
(Hlasy z pléna.)
Ale on hovorí, nie vy, pán poslanec.
Poslanec M. Drobný:
Pán predsedajúci, ale prosím si naozaj nový čas.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno, dajte nový čas pánu poslancovi Drobnému.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Drobný:
Veľmi zaujímavé, pán predsedajúci, pani ministerka financií, bolo počúvať prejav bývalého štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, pretože je to človek, ktorý mal a má prehľad o tom, ako v systéme zdravotníckej starostlivosti prúdia financie a ako to tam fakticky funguje. Straty, ktoré vo financovaní zdravotníctva vznikajú, unikajú do čiernych dier. Tých čiernych dier v zdravotníckom systéme je niekoľko. Niektoré poznáme, niektoré nepoznáme. Jednou z nich je pluralizmus zdravotného poistenia.
Pluralizmus zdravotného poistenia prišiel, bohužiaľ, zavčasu. Neboli sme tak ďaleko transformovaní, aby sme boli pripravení na tento moment. Zdravotnícke poisťovne začali so zlou platobnou morálkou a tunelovaním, ale, bohužiaľ, tunelovanie finančných prostriedkov si osvojili aj manažmenty nemocníc. Dúfali sme, že keď nastúpi nový minister, bude skutočne objektívne a správne i spravodlivo riešiť výmeny manažmentov. Bol som za to, aby sa manažmenty menili, ale je zaujímavé, že sa mení manažment žilinskej nemocnice, za ktorým stoja primári, a nemení sa manažment Fakultnej nemocnice v Martine, kde z 22 prednostov martinskej Fakultnej nemocnice 21 je proti manažmentu, ktorý tam je a ktorý nemocnicu poriadnym spôsobom zdrancoval. Dúfal som, že minister naozaj túto situáciu posúdi objektívne. Ale neposúdil ju objektívne a prispieva ku krízovému stavu v rezorte zdravotníctva aj týmto spôsobom. Musím teda povedať, že kríza manažmentu v zdravotníctve ide od ministra smerom nadol.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Kolláriková, prosím.
(Ruch v sále.)
Poslankyňa M. Kolláriková:
Kolegovia, ak dovolíte, čas mi beží. Kolega spomínal odvolávanie riaditeľov nemocníc, ktorí sú skutočne odborníkmi, boli dobrými riaditeľmi, dobre si viedli a bolo to vidieť aj na ich ekonomických výsledkoch. To nás skutočne presviedča len a len o tom, že výmena a dosadzovanie ľudí sa skutočne deje len na základe straníckych tričiek. Nezakrývajme si to a povedzme si, že je to skutočne tak.
Nemocnice ako aj ďalšie rezorty sú na tom finančne zle. Preto skutočne treba hľadať náhradné zdroje, ako by sme zvýšili príjmovú časť. A pokračovala by som. Určité rezervy v oblasti nedaňových príjmov vidím v zahrnutí výnosov z likvidácie štátnych podnikov do príjmovej časti rozpočtu, ako i vo zvýšení efektívnosti procesu likvidácií. Opakujem, vo zvýšení efektívnosti procesu likvidácií, aby majetok štátu nekončil vo vreckách úzkeho okruhu ľudí na čele s likvidátormi. Práca likvidátorov by mala byť preto pod tvrdou kontrolou, mala by byť transparentná. Je dôležité, aby sa neúmerne nepredlžovali termíny likvidácií, aby bol správne odúčtovaný majetok, ktorý bol odpredaný, a voči likvidátorom, ktorí porušia právne normy, sa musia uplatňovať dostatočné sankcie vo veci náhrady majetkovej ujmy štátu aj so spätnou platnosťou. Nie je predsa možné, aby výťažok z predaja majetku sa pohyboval pod čiarou 10 %. Ako hovoria štatistické údaje v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa.
(Hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa, nie. Obral vás o čas potlesk, to je pravda, osem sekúnd vám zobral potlesk kolegov.
Pán poslanec Delinga. Pán poslanec, ak chcete dať ten istý návrh, dám o ňom hlasovať, samozrejme.
Nech sa páči, hlási sa pán poslanec s procedurálnym návrhom.
Poslanec P. Delinga:
Pán predsedajúci, svoj návrh som jasne formuloval. Nemáte čo dávať rozpravu ani faktické pripomienky, pretože faktické pripomienky sú súčasťou rozpravy. A keď niekto dá procedurálny návrh, tak nemôže bežať ďalej rozprava.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, povedal som vám, že nemusím dať ihneď hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Robím tak teraz.
Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Delingu, aby sa dnešné rokovanie 11. schôdze Národnej rady skončilo o 20.30 hodine.
Prosím, páni poslanci, poslankyne, pripravte sa na hlasovanie. Prosím, hlasujte, páni poslanci, o návrhu, či skončíme dnešnú schôdzu do 20.30 hodiny.
Prezentovalo sa 66 poslancov.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek.
Nech sa páči.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
schválením štátneho rozpočtu vytvárame prakticky prvý konkrétny krok k realizácii zmien, ktoré by v súlade s programovým vyhlásením vlády mali naštartovať pozitívny vývoj v celej spoločnosti, aj keď v prvom období charakterizovaný objektívne negatívnymi a menej populárnymi opatreniami. Rozpočtom na tento rok tak konkrétne neschvaľujeme vláde iba finančný projekt a limity hospodárenia tohto roka, ale čo je najdôležitejšie, schvaľujeme aj východiskové parametre hospodárstva a vývoja spoločnosti ako celku na budúce roky. Tým sa rozpočet a jeho schválenie stáva nielen krátkodobým hospodárskym dokumentom, ale aj významným dlhodobým politickým dokumentom.
Po preštudovaní návrhu musím konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu podľa môjho názoru vychádza zo základných predstáv maximálneho konsenzu rezortov a koaličných strán a hľadaním prijateľných kompromisov medzi stavom hospodárstva, možnosťami rezortov a ešte sociálnej únosnosti reštrikčných opatrení. Rozpočtové provizórium prvého štvrťroka malo vláde poskytnúť čas na objektívne dokončenie dlhodobých analýz stavu a vývoja odvetví a rizík jednotlivých rozhodnutí. Vieme, že vláda do návrhu s mnohými rizikami aj vstupuje. Je nutné ich jasne zadefinovať a absolútne stopercentnú pozornosť venovať spoločne a jednotne na riešenie týchto najvýznamnejších rizík rozpočtu, o ktorých vo svojom stanovisku hovorí aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu.
Objektívnosť každého rozpočtu, a tým viac štátneho rozpočtu, je daná objektívnosťou jeho vstupov ako na strane príjmov, tak aj výdavkov. Vzhľadom na situáciu v tvorbe zdrojov a nedostatku financií vo všetkých rezortoch, ktorý vláda zdedila, považujem za prioritné stanovenie reálnych zdrojov a ich rozdelenie iba ako následný plánovací krok v nadväznosti na prijaté štrukturálne a iné nutné zásadné zmeny.
Strana občianskeho porozumenia neustále iniciuje vytváranie predpokladov pre rozvoj malého a stredného podnikania. Preto nemám radosť zo súčasnej krutej reality. Ako vieme, daňový systém zaťažuje podnikateľov vysokými daňami, systém, ktorý núti podnikateľa platiť dane, clá, zálohy na dane budúcich období, tvoriť ďalšie fondy a podobne z priebežne vypočítaných položiek, aj keď mu nik neplatí, ba dokonca štát je výrazným dlžníkom podnikateľským subjektom, bude znamenať rozpredaj firiem, ich likvidáciu, možno trestnoprávny postih majiteľov a manažmentu, ale neprinesie to do štátnej pokladnice predpokladané príjmy, a tým menej ešte v tomto roku.
O rozvoji malého a stredného podnikania ako najväčšieho potenciálneho partnera na naplňovanie štátneho rozpočtu v rozvinutých krajinách sa už veľa napísalo. Stálo to daňových poplatníkov aj veľa peňazí, ale bez zjavného výsledku. Vo veľkých firmách je to zase problém jasnej hospodárskej a technickej politiky postavenej na reálnych predpokladoch, nie na subjektívnych citových a nereálnych zámeroch. Nie všetkým a všetkému sa dá vyhovieť, ale je nutné túto oblasť ďalej odpolitizovávať a viesť ju k reálnemu trhu.
Je všeobecne známym faktom, že národný dôchodok dnes vytvára stále menej ľudí. To by určite neprekážalo, keby to odzrkadľovalo výsledky štrukturálnych zmien v hospodárstve a rast produktivity práce. Všetci vieme, že to tak nie je. Menej ľudí je zamestnaných v produktívnej výrobe, narastá okrem nezamestnanosti aj podiel celkom slušne platených úradníkov. Kde je limit vývoja? - pýtam sa. Skutočne musíme detailne posúdiť a budeme tento názor iniciovať, či nie je pre rozpočet roku 1999 a ďalší vývoj výrazne nebezpečnejšie zotrvávať na súčasnom, všetkými kritizovanom a málo účinnom systéme daňového zaťaženia podnikateľskej sféry alebo urýchlene zaviesť aj ako časovo obmedzený experiment viac mobilizujúci a motivujúci systém s reálne stanovenými tvrdými pravidlami vzťahov podnikateľ - štát.
V investičnej výstavbe sa prakticky potvrdzuje doterajší trend priorizácie dokončovaných stavieb. Výsledky východiskovej analýzy, ich nutnosti, pokiaľ boli aj spracované, bohužiaľ, nepoznám. Rozhodne by sa mala dodržiavať zásada, že väčší objem sa dá na prístroje, modernizáciu, zefektívňovanie už hotových objektov, a nie na stavby, aj keď sú už z rôzneho dôvodu rozostavané.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu pána poslanca Malchárka.
Poslanec J. Malchárek:
Ku kapitole výdavkov chcem uviesť nasledujúce konkrétne pripomienky.
Zastávam názor, že by bolo žiaduce zamyslieť sa nad možným znížením úradníkov v štátnej správe o 10 %, a verím, že vláda svojím jasným konaním dá najavo všetkým tým, ktorí si myslia, že otec-štát všetko za nich vyrieši, tým, čo sa skutočne plne nevedia podieľať svojou prácou na práci v štátnej správe, že im tieto ilúzie rozplynie a nedovolí ďalej parazitovať v tejto oblasti. Myslím si, že riziko nezamestnanosti je rozhodne nižšie ako strata už aj tak otrasenej dôvery občanov vo výkonnosť úradov v novom územnom členení, resp. v novozriadených inštitúciách. Možný odliv potenciálnych lojálnych voličov je vysoko vyrovnaný nižším rizikom sociálnej a politickej nespokojnosti. V nadväznosti na predchádzajúci bod si myslím, že ušetrené prostriedky v mzdách by sa dali použiť na odmeňovanie polície a sudcov, prípadne iným spôsobom vytvoriť maximálne predpoklady na nárast ich nezávislosti a výkonnosti všeobecne.
Treba objektívne prehodnotiť vzťah štátu a vlády k Národnej banke Slovenska a bankám, kde má štát majoritnú účasť. Do tejto skupiny mojich pripomienok patrí špeciálne výstavba Národnej banky Slovenska, kde sa hovorí o celkovej sume 5 mld. Sk. Táto inštitúcia je samostatná, nezávislá, to je skutočnosť. Ale kde je morálka a pochopenie, keď má štát svoju pokladnicu prázdnu? Žiadam, aby sa vláda dôkladne zaoberala investíciami Národnej banky Slovenska a oboznámila nás s konkrétnym výsledkom. Myslím si, že by nebolo na škodu, keby kontrola prebiehala aj v iných finančných inštitúciách z tohto pohľadu ich možných investícií. Zastávam názor, že treba zrušiť možnosti vyplácania nadštandardných odstupných vedúcim pracovníkom v štátnom sektore a nejde iba o tých, kde to nefunguje. To platí aj o iných nadštandardných výhodách.
Na záver chcem zhrnúť zásady môjho vystúpenia. Treba zaviazať vládu, aby v reálnom termíne predložila krátku, ale konkrétnu správu, aký dosah na schvaľovaný rozpočet mal výsledok provizória v prvom štvrťroku, aké kroky boli prijaté na zabezpečenie príjmov rozpočtu a aký je aktuálny vývoj a konkrétne opatrenia na racionalizáciu štátnej správy, vrátane zníženia spomínaného stavu štátnej správy o 10 %.
Strana občianskeho porozumenia bude iniciovať urýchlené doriešenie podmienok na overenie efektívnejšieho daňového systému. Vzhľadom na to, že som musel skrátiť svoje vystúpenie, dovolím si mimo kontextu reagovať na problematiku, ktorú predostrel pán Oberhauser v súvislosti so záchranným systémom. Ani minulá vláda, ani predminulá, ani súčasná sa nevzdáva svojej povinnosti byť zodpovedná za zdravie a životy našich občanov aj na cestách. A v tejto súvislosti vzťah s cestnými systémami typu SLOVAKIA bude vyriešený v zákone o integrovanom záchrannom systéme, kde veľmi intenzívne spolupracujeme s navrhovateľom - ministerstvom vnútra.
Na záver by som vás chcel len požiadať, aby sme pokračovali v práci v parlamente aj v tejto rozprave v inom tóne, aký tu bol doteraz, aby sme sa zbytočne nenapádali, neobviňovali. Myslím si, že sa tým zbytočne rozptyľujeme. Dnes sa od nás očakávajú kroky, ktoré nám dávajú reálnu víziu lepšej budúcnosti. Verím, že toto je spoločný zámer celého politického spektra a poslanecký klub SOP a ja osobne sme na zodpovednú spoluprácu s vládou Slovenskej republiky plne pripravení a podpora prijatia štátneho rozpočtu bude toho dôkazom.
Ďakujem.