Středa 24. března 1999

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Kolláriková, máte slovo.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem za slovo.

Doplním pána predrečníka tým, že štátny rozpočet, ktorý sa pripravoval na rok 1998, predpokladal 12-percentnú úroveň nezamestnanosti. Keď v septembri 1998 stúpla nezamestnanosť pod hranicu 13 %, tak pani ministerka vyhlásila, citujem: V jednej zo svojich základných úloh znížiť mieru nezamestnanosti teda vláda zlyhala.

Čo možno teda hovoriť o tejto vláde, ktorá na základe tohto štátneho rozpočtu zakladá nezamestnanosť, podľa mňa vyššiu, ako je to uvedené, ako 15 %? V programovom vyhlásení vlády máte uvedené: Cieľom vlády je orientovať sociálnu politiku tak, aby sa stala stimulujúcim prvkom sociálno-ekonomického rozvoja, a nie jeho brzdou. Sociálna politika musí stimulovať k práci a k solidarite. Áno, páči sa mi toto vyhlásenie, to vyhlásenie je správne, lenže keď sa hneď vrátime k tej stimulácii a k rozvoju diaľničnej dopravy, tak vidíme, že vlastne už tu zakladáme zvyšovanie percenta nezamestnaných. A to je skutočne aj v rozpore s vaším programom vlády a proklamovanou vašou tézou, že budete znižovať nezamestnanosť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Prosím vás, opravte pani poslankyni mikrofón.

Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Sitek. Prosím.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som doplniť pána poslanca Maxona, keď porovnával pani Schmögnerovú na poste ministerky financií a na poste poslankyne Národnej rady. Je to presne tá istá pani Schmögnerová, pani Schmögnerová, teraz počúvajte, keď ste ma pred dvoma rokmi ako poslankyňa Národnej rady interpelovala po vašom prieskume v ZŤS Dubnica, že kedy armáda zakúpi zbrojné systémy Zuzana. Po ťažkých skúškach tieto systémy boli zavedené v Armáde Slovenskej republiky, bol podpísaný kontrakt v roku 1997 a začalo sa aj vecné a finančné plnenie v roku 1998. Je to tá istá pani Schmögnerová, ktorá ako ministerka financií uplatnila regulačné opatrenie voči ministerstvu obrany koncom minulého roka vo výške 800 miliónov korún a zastavila finančné plnenie na tento kontrakt a v tomto návrhu, ktorý obhajujete, nie je vyčlenená ani koruna na plnenie tohto finančného kontraktu vo výške 500 miliónov korún na tento rok a vo výške 300 miliónov korún ešte z minulého roku. Čiže ako chcete pomôcť tomuto regiónu, ktorý bol postihnutý konverziou a zvýšiť pracovné príležitosti v tomto regióne?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S poslednou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Husár.

Nech sa páči.

Poslanec S. Husár:

Ďakujem pekne.

Prerokovanie návrhu rozpočtu je proces, v ktorom má predkladateľ presvedčiť snemovňu, že rozpočet alebo návrh rozpočtu, ktorý predkladá, je reálny, múdry a prospešný tomuto štátu a jeho obyvateľom. A v tejto súvislosti postavil pán poslanec Maxon jednu veľmi závažnú otázku, a to je otázka vzťahu a prístupu čelných ekonomických predstaviteľov vlády k rozpočtu. Mám teraz na mysli podpredsedu pre ekonomiku pána Mikloša a pani ministerku financií. Ak pán Mikloš pred niekoľkými dňami vyhlásil v Londýne, že plánovaný rast hrubého domáceho produktu je príliš optimistický a budeme radi dvom percentám, vieme si všetci predstaviť a rýchlo vypočítať, čo to jedno percento pre štát bude znamenať. Ak pán Mikloš už skoro verejne hovorí, že tento rozpočet je postavený na vode, tak vážená pani ministerka, vážená vláda, dokiaľ nám títo vládni experti nevyjasnia svoje vzájomné postoje a vzťah, nemôžeme si ho nechať vysvetliť iba balíčkom dodatočných opatrení a tento rozpočet podporiť. Hodnovernosť rozpočtu je postavená i na vašej hodnovernosti. Ak nedokážete prijať ani základný spoločný postoj k navrhovanému rozpočtu, ako máme takýto rozpočet prijať my a podporiť ho?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Procedurálny návrh - pán poslanec Maxon.

Pri procedurálnom návrhu žiadam uviesť ako prvý procedurálny návrh.

(Hlasy v sále.)

Prosím pokoj, páni poslanci.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

žiadam vás, aby mi bolo umožnené pokračovať vo svojom vystúpení. V prípade, že táto moja požiadavka nebude akceptovaná, o mojom procedurálnom návrhu žiadam hlasovať okamžite bez rozpravy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán spravodajca.

Poslanec P. Farkas:

Pán poslanec Maxon, v zmysle § 83 dám hlasovať hneď ako o prvom návrhu. Dovoľte mi, aby som prečítal § 83 ods. 1: Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu. Ak s tým súhlasíte, tak budeme konať takýmto spôsobom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci, chcem reagovať na ostatného rečníka, lebo riešim práve dilemu, či ostatným rečníkom je pán Maxon, alebo pán kolega Farkas...

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Lenže s procedurálnym návrhom, pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

... lebo ten vystúpil ešte po pánu Maxonovi a...

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ako spravodajca.

Poslanec J. Cuper:

Ako spravodajca, ale spravodajca je ostatný rečník, lebo nie je nikde napísané, že na neho sa nemôže reagovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, prosím vás, predložte procedurálny návrh.

Poslanec J. Cuper:

Takže dávam procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie parlamentu, aby sa zvolal ústavnoprávny výbor a dal výklad k tomuto ustanoveniu, lebo nie je celkom jasné, kto bol ostatný rečník, či pán Farkas alebo pán Maxon. Lebo pán Farkas vystúpil po pánu Maxonovi. Takže ja chcem reagovať na pána Farkasa.

Tak žiadam, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, neviem, či má skúšate, či nie, ale pán spravodajca sa môže prihlásiť do rozpravy kedykoľvek. Nebol posledným rečníkom, ako ste to uviedli. Prihlásil sa do rozpravy ako spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku. Chceme sa nachytať na hruškách, prosím, skúšame to z jednej aj z druhej strany.

V rozprave ďalej vystúpi, procedurálny návrh má - predpokladám - pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Mám aj otázku a tú by sme mali dať asi potom odhlasovať. Mám predpoklad, tak poviem, mám predpoklad, nie informáciu, že asi tu budeme dnes do noci. A chcem sa opýtať, či vaši páni poslanci si išli pospať, lebo potom by bolo dobre, aby sme sa dohodli na striedačku, aj nám by sa zišla nejaká hodina si pospať, keď tu chcete dnes tráviť...

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa, podajte návrh, prosím vás.

Poslankyňa I. Belohorská:

No to je ten návrh, že teda vyhlásme prestávku.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Či si môžete ísť pospať, nie?

Poslankyňa I. Belohorská:

Pustite nás pospať si.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper - ďalší procedurálny návrh.

Poslanec J. Cuper:

Pán podpredseda, ja mám ten istý procedurálny návrh, pretože naozaj pán spravodajca, tak ako páni ministri včera, nemôže zneužívať trpezlivosť tohto pléna na to, aby v najlukratívnejšom čase si vystupovali, kedy sa im zachce a s čímkoľvek. Ani pán spravodajca nemôže. Ak vystúpi normálne v rozprave, tak je ostatným rečníkom a potom je možné reagovať na neho s faktickou pripomienkou, lebo takto ste včera umožnili zneužívať toto plénum a Slovenskú televíziu pani Schmögnerovej a podpredsedovi vlády pánu Miklošovi, ktorý sa na to ešte arogantne tu správal celý čas, čo sa...

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, prosím vás, nedokumentujte tieto veci ďalej, hovoríme o jednom a tom istom.

Pán poslanec Zelník, máte slovo v rozprave.

(Hlas z pléna.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, nedám o nej hlasovať.

Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Pán poslanec, ospravedlňujem sa vám, pán poslanec Zelník. Pán poslanec Zelník, ospravedlňujem sa vám, ale požiadala o vystúpenie pani ministerka Schmögnerová. Je to moja chyba.

(Hluk v sále.)

Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážení poslanci, na jednej strane chcete, aby sme reagovali, na druhej strane, keď normálne požiadam o možnosť vystúpiť a reagovať na vaše vystúpenia, znovu protestujete, takže ujasnite si sami medzi sebou, čo vlastne chcete.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper, vydržte, kým prednesie svoje vystúpenie pani ministerka. Buďte slušný aspoň k žene.

Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Veľmi stručne sa budem snažiť reagovať na niektoré vystúpenia. Zaznelo tu niekoľkokrát, že členovia vlády nereagujú na konkrétne návrhy. Je skutočne pravdou, že by som veľmi rada reagovala na konkrétne návrhy, ale vlastne tých konkrétnych návrhov odznelo tak málo, že ťažko sa reaguje konkrétne. A je ťažké reagovať na návrhy, o ktorých je zrejmé hneď od začiatku, že sú neuskutočniteľné a že sa prednášajú len preto, že je tu priamy prenos Slovenskej televízie. Takže, prosím, ak chcete dostať diskusiu do vecnej polohy, tak potom nepolitizujte, neprerušujte toto rokovanie faktickými poznámkami, procedurálnymi návrhmi, ale skúste preukázať aj svoju odbornú schopnosť skutočne reagovať vecne na predložený návrh.

Ak dovolíte, naozaj vás nebudem tentoraz zdržovať, na to málo, čo vecné odznelo, by som rada aspoň zareagovať, aspoň na niečo z toho. Zaznela kritika, že v štátnom rozpočte pre Slovenskú televíziu je o 100 miliónov korún menej ako v predchádzajúcom rozpočte. Aj keď to nie je moja parketa, nie som odborníčka na médiá, predsa len z hľadiska rozpočtu môžem k tomu uviesť aspoň dve vety, respektíve dve poznámky.

Po prvé. Predovšetkým sa treba pozrieť na nehospodárne vynakladanie prostriedkov Slovenskej televízie v predchádzajúcich rokoch. Práve toto spôsobilo, že bolo potrebné vyčleniť každým rokom väčšie a väčšie prostriedky práve pre Slovenskú televíziu.

Po druhé. Myslím si, že je načase, aby sa novelizoval zákon o koncesionárskych poplatkoch, ktorý by mohol vyriešiť finančnú situáciu nielen Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu.

Ďalšia poznámka sa dotýka otázok zdravotníctva. Znovu sú to veľmi kontroverzné návrhy, častokrát odznievajú dokonca z tých istých úst. Pokladá sa za veľký prínos predchádzajúcej vlády, že sa dokázali zvýšiť výdavky do zdravotníctva z 19 miliárd na 41 miliárd korún namiesto toho, aby ste povedali, prečo k takémuto výraznému nárastu výdavkov došlo a prečo ste nerealizovali reformu zdravotníctva, ktorá by zabrzdila takýto mimoriadny nárast výdavkov do zdravotníctva. Tento rok pri tom dedičstve, ktoré je veľmi ťažké, predsa sme sa len pokúsili zvýšiť transfer o 500 miliónov korún, to znamená o 500 miliónov korún je tento transfer väčší ako vlani. Ale podstatné je skutočne to, či sa slovenské zdravotníctvo konečne začne reformovať. Chcela by som položiť niekoľko otázok nadväzujúc nielen na to, že sa neuskutočnila reforma, ktorú pokladám za kľúčovú, ale chcela by som položiť aj otázku, prečo ste vlani schválili záruku vlády za bankový úver pre Šarišské Michaľany. Tieto prostriedky sa vzápätí vlastne stratili a vy to veľmi dobre viete, že sa z nich v podstate v Imune nič nepreinvestovalo. Viete i to, že Imuna ich nebude môcť ani uhradiť a štát bude musieť realizovať vládnu záruku. Ale to len dokumentuje absolútne nezodpovedný prístup k vynakladaniu prostriedkov, ktorý tu bol za ostatné roky, a nevyhnutnosť zmeniť to. Myslím si, že toto je to najdôležitejšie a je najvyšší čas, aby sme k tomu pristúpili.

Chcela by som poukázať na to, že návrh, ktorý tu odznel od pána poslanca Rakúsa, skutočne si vyžaduje veľmi starostlivú analýzu. Bez možnosti zaujať postoj jednej aj druhej strany, ktorých sa to dotýka, nie je možné prijať konečné stanovisko. Nazdávam sa, že to je otázka, ktorou sa bude treba veľmi detailne zaoberať a hľadať také riešenie, aby nedošlo k tomu, žeby sa jednorazovo prejedli prostriedky, ktoré sa naakumulovali vo fonde nemocenského poistenia za ostatných päť rokov. Iste si uvedomujeme aj potrebu určitých zmien, myslím si, že je priestor a bude priestor na to, aby sme k tomu pristúpili na základe veľmi konkrétnych a podrobných analýz.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k možnostiam zvýšenia transferov zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva. Zdá sa, že sa asi celkom dobre nechápeme. Rozporné sú vyjadrenia takého druhu, a musím povedať, že zaznievajú aj z opozičného, aj z koaličného tábora, ako napríklad, že štát si neplní svoje záväzky voči zdravotnému poisteniu. Možno keby tu bol predstaviteľ za Sociálnu poisťovňu alebo keď sa bude hovoriť o rozpočte Sociálnej poisťovne, odznie to aj v súvislosti so Sociálnou poisťovňou. Musím uviesť, že si treba uvedomiť, čo to ten štát je. Veď to nie je vláda, ktorá nedrží palce zdravotníctvu alebo nevidí riziká, ktoré sú v zdravotníctve. Prosím, ak si povieme, že treba ďalej zvyšovať výdavky do zdravotníctva bez ohľadu na to, či na to máme, alebo nemáme, tak zároveň musíte všetci, ktorí za týmto stojíte, povedať, že súhlasíme s tým, aby sa ďalej zvyšovali dane, a to znovu a znovu. Dokedy? Dokedy je tento štát schopný ešte uniesť zvýšenie daňového bremena, odvodového bremena a tak ďalej? Myslím si, že je možné jedine iné riešenie - hľadať efektívnejšie vynakladanie existujúcich prostriedkov a, samozrejme, postupne vytvárať priestor, aby slovenské hospodárstvo mohlo generovať aj dodatočné zdroje, ktoré sa použijú aj na ďalší rozvoj zdravotníctva.

Rovnako nie som ministerkou obrany a pokiaľ pán minister obrany príde, tak nepochybne bude reagovať aj na vystúpenia, ktoré tu zazneli. Je trošku pre mňa prekvapujúca tá vehementná argumentácia zo strany Hnutia za demokratické Slovensko, ba dokonca i SNS za urýchlený vstup do NATO. Prekvapujúce je to pre mňa preto, že, vážení, oneskorene o tom hovoríte, pretože za vášho vládnutia sme premeškali možnosť byť medzi prvými štátmi, o ktoré sa NATO rozširovalo. Takže ak hovoríte, že slovenská armáda je najnepripravenejšia na vstup do NATO, určite to nie je výsledok posledných troch, štyroch mesiacov, ale je to výsledok minimálne piatich, šiestich rokov. Takže potom treba asi povedať, že kto teda nedostatočne pripravoval na vstup do NATO slovenskú armádu.

Ale chcela by som povedať ešte jedno. Zodpovedná vláda musí, samozrejme, aj zvažovať náklady, ktoré sú spojené s pripravenosťou do NATO, a vonkoncom nie je možné, aby sa v jednom roku vytvorili predpoklady na to, aby slovenská armáda bola spôsobilá, bola kompatibilná s tými požiadavkami, ktoré sa na vstup do NATO kladú. Takže, čo chceme znovu dosiahnuť? Odpovedzme si rovno. Chceme rozbiť slovenské hospodárstvo, len aby slovenská armáda v prvom roku existencie novej vlády splnila kritériá na vstup do NATO? Veď do NATO môžu ísť iba štáty, ktoré majú hospodárstvo skonsolidované. Takže tak či tak by sme nesplnili podmienku vstupu do NATO ani takýmto nezodpovedným prístupom. Naozaj neviem, pán poslanec, bývalý pán minister, aký kontrakt som zastavila, pokiaľ viem, nie som ministrom obrany, takže nemám vôbec právo zastavovať akékoľvek kontrakty. A musím odpovedať aj na to, že ste prešustrovali, a tu to slovo, i keď ho nerada používam, je naozaj pravdou, ďalších 800 miliónov vo svojom rezorte pouzatváraním rôznych zmlúv. Prostriedky na to v štátnom rozpočte, ktorý schvaľovala ešte vaša vláda, neboli schválené. To znamená, že ste prekročili štátny rozpočet, porušili ste rozpočtovú disciplínu, za čo zodpovednosť zrejme nesiete vy. A musím povedať, že to nebol jediný rezort. Vonkoncom nie jediný rezort, stačí si len pripomenúť, že prednostovia krajských úradov za vašu vládnu koalíciu minuli na faktúrach, ktoré tiež neboli v limite štátneho rozpočtu, takmer 2,5 miliardy korún. Kto to zaplatí? To je tiež dedičstvo, s ktorým sa musíme vyrovnať.

Rada by som sa vyjadrila ku krátkej poznámke pána poslanca Maxona, že pokračujeme v zlom prístupe k manažovaniu štátneho dlhu. Zdá sa, že nie ste informovaný, čo ma dosť prekvapuje, alebo nechcete jednoducho byť informovaný, ale rada by som uviesť aspoň niektoré kroky, ktoré sme v tomto smere urobili, a zároveň aj výsledky, ktoré sme dosiahli. Vytvorili sme určité organizačné predpoklady v tom, že sa zriadil a posilnil odbor riadenia štátneho dlhu a že sme vytvorili príbuzný odbor vymáhania štátnych pohľadávok, pretože treba prepojiť tieto dve činnosti a sú dnes začlenené v jednej sekcii. Vytvorili sme určité kádrové predpoklady, keď sme obsadili tento odbor azda najschopnejšími pracovníkmi ministerstva financií. Škoda, že ešte nemáme dostatok pracovníkov, pretože, samozrejme, aj inde treba schopných ľudí. A môžem vás ešte ubezpečiť, že za veľmi krátky čas, myslím si, že v najbližších dňoch, príde na ministerstvo financií aj odborník, ktorý je skutočne odborníkom na tieto otázky, ktorého sme získali vďaka pomoci US Treasury, čiže nášho partnera v Spojených štátoch amerických.

Chcela by som povedať pár slov aj k výsledkom. Predovšetkým sme zmenili prístup k emisiám štátnych cenných papierov a už dva - trikrát sa nám podarilo stanoviť hornú sadzbu, za ktorú sme ponúkali štátne cenné papiere. Poslednýkrát sme dokonca stanovili dopredu aj rozsah emisie. A možno aj tento zmenený prístup prináša so sebou aj prvé výsledky. Ja som už vlastne včera hovorila o tom a myslím si, že kto trošku tomu rozumie, tak vie pochopiť, čo sa vlastne udialo, že sme po prvýkrát boli schopní emitovať štátne trojročné dlhopisy za 16,79 %. To je veľmi významný, samozrejme, faktor, ktorý ukazuje, že v zlepšovaní manažovania štátneho dlhu krok za krokom možno pomaly, ale predsa len sa robia významné kroky. Ak to porovnávate s rokom 1998, keď priemerné úrokové sadzby boli nad 20 %...

(Hlasy v sále.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím vás, pokoj. Pán poslanec Kozlík, pokoj.

Ministerka financií B. Schmögnerová:

... a presahovali častokrát aj 25 %, tak si myslím, že vieme, o čom je reč. Napokon ešte by som chcela upozorniť, že manažér emisie, pán poslanec Maxon, na základe dodatku, ktorý ste podpísali, je Stredoeurópsky maklérsky dom, hoci ministerstvo financií chcelo túto zmluvu skončiť už k 31. 12. 1998. Ba dokonca, čo ste ešte urobili, že ste predĺžili čas, keď budú nakladať s prostriedkami z 2 dní na 5 dní, súhlasili ste so zvýšením poplatku, a toto všetko nás stojí niekoľko desiatok miliónov korún. Ale iste, aj keď zmluva nám neumožnila okamžite jej vypovedanie, my v tomto smere urobíme, čo sa urobiť dá.

Chcela by som reagovať aj na tú poznámku, ktorá hovorí, aká bola komplikovaná situácia v roku 1993, že čo by sme robili vtedy. Zdá sa, že znovu tu nejde o dostatočne kvalifikované vyjadrenie, pretože asi by ste potom, pán poslanec, ktorý ste s týmto vystúpili, museli aj povedať, ako sa skončil rok 1993 a že práve výsledky roku 1993 navodili spoločenskú zmenu, ktorá bola potom sprevádzaná aj politickými zmenami. Pripomeňme si infláciu v roku 1993, schodok štátneho rozpočtu vyše 27 miliárd, ako dopadli výsledky v zahraničnom obchode a tak ďalej. Až v roku 1994 sa podaril určitý zvrat, na ktorom sa potom budovalo aj v nasledujúcich rokoch.

Ešte jednu poznámku. Viete, prekvapuje ma, pán profesor, z vašich úst takéto vyjadrenie, skutočne ma prekvapuje.

Napokon by som ešte reagovala znovu na poznámku, ktorá tu zaznela, že štátny rozpočet zakladá nezamestnanosť vyššiu ako 15 %. Skutočne nerozumiem, na čom sa toto tvrdenie zakladá. Žiaden argument totiž nezaznel. Hádam by som chcela položiť otázku, či jediná cesta na zvyšovanie nezamestnanosti je budovanie diaľnic bez ohľadu na to, či máme vypracovaný aj primeraný model na financovanie týchto diaľnic. Pripomeňme si, že keď sa skracoval termín budovania diaľnic, to bolo jedno z najnekvalifikovanejších voluntaristických rozhodnutí. Argumentovalo sa, koľko pracovných miest sa vytvorí najmä prostredníctvom multiplikačného účinku, pretože sa do diaľničnej výstavby sprostredkovane budú zapájať aj stavební podnikatelia, dokonca strojárstvo, ktoré bude vyrábať stavebné a cestné stroje a tak ďalej. Dnes vieme, že to pravda nebola, že stavebné stroje sa dovážali, ba dokonca sa dovážal častokrát i materiál a tak ďalej. Len by som chcela položiť otázku. Žiaľ, máme 463 tisíc nezamestnaných. Nazdávate sa, že keby sa aj pokračovalo rovnakým tempom v diaľničnej výstavbe, že by sme týchto 463 tisíc ľudí postavili na diaľnicu a že by stavali? Takže, prosím, skúsme rozmýšľať trošičku konštruktívnejšie a uvedomiť si, že riešenie treba hľadať inde. Riešenie treba hľadať predovšetkým vo vytvorení podnikateľského prostredia, ktoré umožní podnikom, aby sa urýchlene konečne reštrukturalizovali a mohli sa pohnúť dopredu. Isteže i v podpore infraštruktúrnych projektov, ale v takej miere, ako sme to schopní aj financovať zo štátneho rozpočtu.

Bola by som rada, keby ďalšia diskusia predsa len priniesla niečo konštruktívneho, aby sme boli schopní z tohto zdĺhavého rokovania, ktoré nepochybne bude bežať aj do nočných hodín, si aj niečo odniesť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani ministerke za jej vystúpenie.

Poradie prihlásených s faktickými poznámkami budem čítať, tak ako potom budem udeľovať slovo. Pán poslanec Kozlík, pán poslanec Maxon, pán poslanec Kalman, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Šepták, pán poslanec Sitek, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Tarčák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Engliš, pán poslanec Drobný, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Húska, pán poslanec Husár, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Delinga, pán poslanec Andrejčák posledný. Končím možnosť prihlásenia. (Hlasy z rokovacej sály.) Pán poslanec Cuper, pán poslanec Gašparovič. Zabudol som na niekoho? Nie, nezabudol som na nikoho. Konštatujem, že všetci tí, ktorí boli prihlásení, vystúpia v rámci faktických poznámok.

Udeľujem slovo pánu poslancovi Kozlíkovi s faktickou poznámkou.

Poslanec S. Kozlík:

Vážená Národná rada,

vo vystúpení pani Schmögnerovej som očakával vysvetlenie, vyjasnenie vzťahov medzi ňou a pánom Miklošom a navrhujem Národnej rade, aby bola vyčlenená samostatná miestnosť, kde by sa vlastne dohodli aj za účasti pána Dzurindu, aký vlastne bude ekonomický rast, keď pani ministerka hovorí jedno, pán Mikloš druhé. Aké sú vnútorné riziká štátneho rozpočtu, keď aj pán Mikloš, a myslím si, veľmi správne uvádza ďalšie riziká minimálne v rozmedzí 10 miliárd korún, ktoré nie sú zatiaľ rozpočtovo pokryté. Ako bude vyzerať daňový systém, aká bude ochrana vnútorného trhu, prijme vláda či neprijme dovoznú prirážku, ako chce posilniť podnikateľské prostredie? Namiesto záplavy rečí, ktoré sme tu počuli na margo opozičných poslancov.

Čo sa týka porovnávania výnosových úrokov, pani ministerka, ja som upozorňoval už v kontexte vystúpenia predsedu vlády, že ho buď niekto klame, alebo klame sám seba, ak hovoríte o 16-, 17-percentných výnosových úrokových mierach, 30-percentné sadzby boli v júni alebo v septembri. Pýtam sa vás, aké sú výnosové úroky v júni, keď minulý rok o tomto čase sme vôbec nepotrebovali emitovať štátne cenné papiere a štátny rozpočet bol prebytkový a refinancoval sa na vlastnej zdrojovej báze.

K Slovenskej televízii mám poznámku, že je vôbec otázka, či nejakých 100 miliónov potrebuje, vygumovala úplne HZDS zo svojho spravodajstva, z televíznych Krokov, stratila verejnoprávny charakter a manažuje ju pán Budaj, a nie pán Materák. Neviem, pani ministerka, či platíte príslušné poplatky, ako ste sa minulý rok vyjadrili.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážená pani ministerka, som úprimne rád, že sa začína dariť v oblasti manažovania dlhovej služby. Dovoľte mi predsa len poznámku a súčasne otázku, čo mienite robiť s dlhovou službou vo vzťahu k reštrukturalizácii štátneho dlhu vlády. Niet zatiaľ reálneho výstupu, niet zatiaľ vami sľubovaných zahraničných zdrojov. Po piatich mesiacoch máme právo očakávať reálne plnenie vašich sľubov. Namiesto týchto sľubov sa dočkáme priam triumfálneho vyhlásenia pána predsedu vlády, v ktorom konštatuje: Ak predchádzajúca vláda bola nútená nakupovať zdroje na krytie priebežného schodku štátneho rozpočtu za 30-percentnú úrokovú sadzbu, my nová vláda už refinancujeme potreby štátu za 17 %. Toto konštatovanie má len jednu jedinú, ale zásadnú a základnú chybu. V čase, keď vy nakupujete za 17 %, náš rozpočet bol prebytkový a refinancoval sa z vlastných príjmov. Nie som držiteľom licencie na udeľovanie zrnka múdrosti. Toto vyhlásenie premiéra si naozaj zasluhuje radšej hamovať, ako banovať. (Hlasy z pléna.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím, pán poslanec Kalman má slovo.

Poslanec J. Kalman:

Pani ministerka, očakával som, že vo vašom vystúpení sa viacej dozviem o niektorých otázkach, na ktoré sme sa pýtali alebo na ktoré sme poukazovali. Predpokladal som, že nám bližšie priblížite tie čísla, tie predpoklady, proti ktorým dnes každý protestuje a s ktorými prakticky dnes nikto nesúhlasí. Žiaľ, vy ste to neurobili, ale opätovne ste sa vrátili na športovú arénu a namiesto toho, aby ste hovorili o sebe, o štátnom rozpočte, ste hovorili o predchádzajúcej vláde. Ja už to dnes po druhýkrát zdôrazňujem. Ľudia to vedia. Nepotrebujú to počuť.

A druhá moja poznámka. Pokiaľ sa nemýlim, hovorili ste v súvislosti s tým, že sú nenaplnené príjmy do Slovenskej televízie v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami. Pani ministerka, vy ste vyzvali občanov tejto republiky, aby tieto poplatky neplatili, tak sa nedivte. A nedivte sa ani potom, že tieto koncesionárske poplatky sa nebudú napĺňať ani v budúcom alebo v tomto roku, pretože to, čo navrhujete v štátnom rozpočte, spôsobí, že ľudia bez toho, aby boli vyzývaní, tieto poplatky platiť nebudú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Oberhauser, prosím.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Napriek určitým kritickým pripomienkam mojich predrečníkov chcel by som sa poďakovať pani ministerke Schmögnerovej, že sa snažila vecne odpovedať na diskusiu, ktorá tu bola, čo je oproti predošlým vystúpeniam určite značný pokrok. Ale dotkol by som sa dvoch tém, ktoré v závere svojho vystúpenia pomenovala, a to je výstavba diaľnic a otázka podnikateľskej sféry.

Iste, štátny rozpočet nemôže alebo nie je podľa vašich koncepcií jeho záujmom financovať výstavbu diaľnic, ale to, čo vláda doteraz urobila s tými signálmi, ktoré sú jednoznačne proti diaľniciam, vytvára tu atmosféru, že vlastne je to neželané dieťa.

Zoberme si, že pôvodne pracovalo v stavebníctve 240 tisíc ľudí, teraz poklesol ich počet na 100 tisíc ľudí. Keď sa porovnáme v Európe, štandard by mal byť na európske pomery okolo 130 tisíc ľudí. Ale my sme zásluhou vašich rozhodnutí okolo výstavby diaľnic na Slovensku museli prepustiť okolo 25 tisíc ľudí. To je proces, ktorý prebieha zásluhou zastavenia tohto procesu.

Európska investičná banka ponúkla Slovensku 200 miliónov ECU, tak to prebehlo v tlači, čo je 8 miliárd korún ako dlhodobé zdroje so 4-percentným úrokom. Tieto by postačovali na výstavbu diaľnic v takom tempe, ktoré by bolo rozumné. Čiže to je váš signál, ktorým vlastne odrádzate financovať na Slovensku.

A váš vzťah k podnikateľom v tom nekonečnom kriminalizovaní, ktoré prebieha, a v tom, že nerovnoprávne staviate ich postavenie k štátnemu rozpočtu, k výberu daní ako k ostatným povinnostiam, to je práve zásluha, že neprichádzajú ani zahraniční podnikatelia, aj domáci sú otrávení.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, ste prítomná pri prerokúvaní tohto bodu programu a viete, že vystúpenia poslancov, ktoré sa týkali rozpočtu zdravotníctva, boli predovšetkým zo strany koaličných poslancov. Ich názory som podporila, pretože, tak ako sme teraz našli zhodu vo výbore pre zdravotníctvo a hľadáme zvýšenie prostriedkov pre zdravotníctvo, tak sme to robili aj v minulých rokoch. Myslím si, že vaše vyhlásenie o tom, ako ste sa kriticky vyjadrili, že viac prostriedkov do zdravotníctva dávať bolo chybou a mali sa hľadať iné reformné kroky, je trošku nešťastím. Možno, že je to aj preto, že ako teraz, tak aj v minulom volebnom období SDĽ nedala do parlamentu lekára, pretože lekári či už v rokoch 1992 - 1994 alebo 1994 - 1998, alebo teraz, hľadajú vždy, chvalabohu, rovnakú reč týkajúcu sa zdravotníctva.

Pán minister zrejme ušiel preto, že jeho vyjadrenie bolo v Zdravotníckych novinách úplne opačné ako vaše. Pán minister povedal, že reforma zdravotníctva sa bez finančných prostriedkov nedá robiť. Ja s ním nezvyknem súhlasiť, mnohé jeho kroky budem kritizovať a kritizujem, ale v tomto s ním musím súhlasiť.

Možno, že by bolo lepšie, keby ste na ďalšie obdobie plánovali nejakého lekára do výboru, pretože či to bola DÚ, či to bolo KDH alebo Demokratická strana, alebo HZDS, SNS, v tomto sme naozaj boli jednotní, že sme obhajovali, aby do zdravotníctva prišlo viac prostriedkov. Máte pravdu, že teraz pôjde najmenej, zvýšenie je najnižšie od roku 1993. Nie je to dobré, ale snažme sa držať úroveň aspoň tak...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážená pani ministerka, som prekvapený, s akým pokojom ste oznámili občanom aj tejto snemovni, že zdravotníctvo dostane o 500 miliónov korún viac oproti rozpočtu v minulom roku. Ste vo funkcii ministerky financií, keď vláda hovorí o tom, že je 10-percentná inflácia, 500 miliónov korún pri objeme 43 miliárd, veď to nie je ani na úrovni, tak ako povedala predrečníčka, zdrojov v roku 1993.

Pani ministerka, o tom, či peňazí je v zdravotníctve dosť alebo málo, tu už zaznelo veľmi veľa polemík. Ja sa nechcem porovnávať s inými krajinami v Európskej únii, ja sa len porovnám s Českou republikou, kde do rezortu zdravotníctva prichádza tento rok 130 miliárd korún. My máme z toho úbohú jednu tretinu, a vy si dovolíte povedať, že peňazí je v zdravotníctve dosť. Pritom zdravotná starostlivosť, dovolím si povedať, napriek tomu, že tých financií bolo menej ako v Čechách, bola na vyššej úrovni.

To, či peňazí je málo alebo dosť, sa zvykne odvodzovať od hrubého domáceho produktu. V krajinách Európskej únie sa táto suma pohybuje od 9 % vyššie. Pre tento rok ste nadelili pre rezort zdravotníctva sumu v objeme asi 5,6 % z hrubého domáceho produktu.

O transformačných krokoch, keď hovoríte, že treba hľadať systémové kroky, pani ministerka, päť mesiacov je dosť dlhý čas na to, aby minister zdravotníctva, ale aj samotná vláda prijala teda také účinné kroky, aby sa zastavil deficit, ktorý už dnes je odhadovaný na 14 miliárd korún. To, že sa takéto systémové kroky neurobili, ale že vláda len prijala nejaké opatrenia v rámci krízového stavu, ktoré poškodzujú občana, je skutočne závažné.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská, prosím.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som, pani ministerka, rada len jednu poznámku k tomu vášmu ťaženiu, ktorým vždy, keď vystupujete v tomto parlamente, začnete svoje vystúpenie. Je to ťaženie voči pôsobeniu bývalej vlády, teda Mečiarovej vlády, a vaše reči o tom, ako sa tu tunelovalo, neplnili sa daňové povinnosti a, samozrejme, vaše hrdinské reči o tom, ako vy budete postihovať všetkých neplatičov a všetkých tých, ktorí nedodržiavajú zákony.

Pani ministerka, zrejme práve kvôli tomu, že "dodržiaval zákony", bol vymenovaný do funkcie podpredsedu tejto vlády pán Mikloš, o ktorom je známe, že je jedným zo zakladateľov a spolumajiteľov spoločnosti s r. o. MESA 10, ktorá okrem toho že má monopol zrejme na jedinú správnu interpretáciu problematiky privatizácie, údajne zmenila názov na CONZULT, spol. s r. o., a dôvodom je práve to, že si neplnila svoje daňové povinnosti voči tomuto štátu.

Okrem toho je zrejme naozaj ďalším takýmto skvelým typom aj pán Ľudo Kaník, terajší prezident Prezídia Fondu národného majetku, o ktorom je známe, že jeho eseročka v Žiari nad Hronom si neplnila svoje povinnosti a neodvádzala poistné za svojich zamestnancov do zdravotnej poisťovne. Zrejme to kvalifikovalo pána Kaníka na to, že sa stal prezidentom Prezídia Fondu národného majetku. Inak okrem toho pán Kaník, terajší prezident fondu, je majiteľ luxusného hotela GRAND v Banskej Štiavnici. Bývalý riaditeľ odboru malej privatizácie na ministerstve privatizácie v čase ministrovania pána Ivana Mikloša, jeho veľmi dobrý priateľ, sa teraz hrá na neúprosného kritika a naháňača práve tých, ktorých on nazýva neplatičmi, a pritom on sám je neplatičom.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP