Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu, čiže o návrhu pána poslanca Sopka.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec I. Šimko:
Ako ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Gajdoš. Predložil návrh, ten návrh však je už v tejto chvíli bezpredmetný, lebo sme schválili iné znenie § 15 v bode 16 a nie je možné hlasovať o jeho návrhu.
Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Oberhauser, ktorý tiež ústne predložil návrh, ale nepredložil ho písomne a so súhlasom 15 poslancov, takže ani o tomto návrhu nemôžeme hlasovať.
A ako ďalší v poradí predložil návrh predpísaným spôsobom pán poslanec Budaj. Máme ho, myslím, všetci rozmnožený, takže ho nemusím čítať. Budeme hlasovať o ňom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Budaja.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Ako posledný podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Paška. Je to komplexný návrh § 15 v znení návrhu zo spoločnej správy. Takže môžeme o ňom hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Poslanec I. Šimko:
Tým sme, pán predseda, vyčerpali všetky návrhy zo spoločnej správy, aj podané doplňujúce a pozmeňujúce návrhy poslancov. Keďže bol prijatý jeden návrh, ktorý vzišiel z rozpravy, jeden doplňujúci, respektíve pozmeňujúci návrh a gestorský výbor nedal odporúčanie podľa § 84 ods. 2, aby sa v takom prípade pristúpilo k tretiemu čítaniu okamžite, musíme postupovať podľa tohto ustanovenia, to znamená rokovať v treťom čítaní až zajtra.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca. Čiže budeme pokračovať v rokovaní o tomto zákone zajtra.
Ďakujem, pán spravodajca.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 398/1998 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 150. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 133.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš.
Dávam vám slovo, nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som vám z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil návrh zákona, ktorým sa upraví zákon číslo 38/1993 Z. z. Návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby venovali pozornosť rokovaniu.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
... o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a doplnení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ste vlastne v súčasnom období prerokúvali alebo prerokúvate, si vyžaduje i ďalšie zmeny. Realizácia priamej voľby prezidenta Slovenskej republiky si žiada upraviť aj konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktoré je upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 398/1998 Z. z.
V ústavnom zákone číslo 9/1999 Z. z. je upravená priama voľba prezidenta Slovenskej republiky a je tiež ustanovené, že o zákonnosti tejto voľby rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. To je dôvod, prečo bol pripravený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 38/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a v znení už citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Je potrebné, aby predmetný zákon nadobudol účinnosť tak, aby Ústavný súd podľa neho mohol konať už o sťažnostiach na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb prezidenta Slovenskej republiky, na podanie ktorých začína plynúť lehota prvým dňom po zákonom predpísanom vyhlásení výsledkov volieb prezidenta Slovenskej republiky a končí vlastne desiatym dňom.
Návrh zákona predstavuje vcelku jednoduché úpravy, ktorými sa stanovujú procesné podmienky a dôvody na uskutočnenie konania. Nie je nejakou zásadnou novelou zákona číslo 38/1993 Z. z., napriek tomu ide o vážnu novelu, ktorá umožňuje realizovať ústavné práva zakotvené v ústavnom zákone číslo 9/1999.
Prosím vás preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby ste tomuto návrhu zákona venovali primeranú pozornosť a prijali ho na ďalšie ústavné a zákonodarné pokračovanie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Ivanovi Šimkovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov, ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Pokiaľ ide o vecnú stránku, hovoril tu o tom predkladateľ. Ide o vyvolanú zmenu, ktorá vychádza z ústavného zákona číslo 9 z januára tohto roku, ktorým sa zaviedla priama voľba prezidenta. Ide v podstate o to, že je potrebné, aby sme do ustanovení o jednotlivých konaniach pred Ústavným súdom premietli to, čo sme už zakotvili v ústave, to znamená, že v prípade povedzme volebných sťažností pri voľbe prezidenta bude možné, aby rozhodoval Ústavný súd. Túto možnosť sme už schválili v ústavnom zákone, ale je potrebné, aby podrobnejšie tieto konania boli upravené aj v príslušnom zákone, ktorý upravuje konanie pred Ústavným súdom.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 133 zo dňa 25. februára 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor uvedený vládny návrh prerokoval v lehote do 7. mája tohto roku.
Vážený pán predseda, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda slovenskej vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení prítomní,
predkladaná novela zákona o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa dostáva na rokovanie pléna Národnej rady v prvom čítaní v súvislosti s prijatím ústavného zákona číslo 9/1999, ktorým sa uplatnila a upravila priama voľba prezidenta Slovenskej republiky a ktorý upravil, že o zákonnosti tejto voľby rozhoduje Ústavný súd.
Pri novelizácii zákona logicky vzniká otázka, či pri vstupe do obsahu toho-ktorého právneho predpisu netreba novelizovať aj ďalšie otázky, prípadne doplniť existujúcu úpravu v tých otázkach, ktoré v praxi spôsobujú problémy, resp. ktorých podrobnejšia úprava je želateľná. Takáto bola legislatívna prax Slovenskej republiky dosiaľ, ktorá tento princíp legislatívnej ekonomiky uplatňovala. Pri skúmaní zákona, ktorý má byť novelizovaný, som dospela k záveru, že sú aj ďalšie otázky, ktoré by bolo potrebné upraviť. Osobne sa domnievam, že takúto úpravu by si vyžadoval § 45, ktorý má vlastne vykonať článok 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý uvádza, že Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná. Druhá veta tohto článku uvádza, že podmienky ustanoví zákon. Myslím, že je nám všetkým jasné, že ide o ustanovenie podmienok, kedy Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov, resp. upraví otázky, čo treba rozumieť aj pod pojmom vec sporná.
Platný zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa však touto otázkou nezaoberá, ako to ukladá ústava. A môžem povedať, že dosiaľ sa s touto otázkou nevysporiadal. Spomínaný § 45 len uvádza, že Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná. Ak porovnáme text § 45 zákona s textom ústavy, teda článku 128, ktorý má vykonať, zistíme, že zákon neustanovuje bližšie, čo treba rozumieť pod ústavným pojmom vec sporná. Ale text ústavy rozširuje len o nič nehovoriace spojenie, že sa výklad dáva len vtedy, t. j., že Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná.
V doterajšej praxi ústavného súdnictva v Slovenskej republike sa práve výklad pojmu, čo treba rozumieť pod spornou vecou, stal veľmi citlivou otázkou, ktorej výklad často rozčeril hladinu spoločenského, a dovolím si povedať, aj politického života. Nasledujúci paragraf tohto zákona, t. j. § 46 uvádza, že oprávnenými na podanie návrhu sú osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e), t. j., že podať návrh na výklad môže jedna pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident, vláda Slovenskej republiky, súd a generálny prokurátor Slovenskej republiky. Myslím, že v tomto problém nie je. Z ústavy a vykonávacieho zákona jasne vyplýva, kto je oprávneným subjektom.
V praxi vzniká problém pri skúmaní, či vlastne v tom-ktorom prípade je vec sporná. Dosiaľ na zodpovedanie tejto otázky vytváral mantinely, resp. vytvárali sa mantinely nálezmi Ústavného súdu. Ale, vážení, ústava jasne uvádza, že podmienky ustanoví zákon. Teda aj podmienky, resp. bližšie určenie, kedy ide o spornú vec, by mal vymedziť zákon, a nie nálezy Ústavného súdu.
Osobne som hlboko presvedčená po preštudovaní viacerých nálezov Ústavného súdu vzťahujúcich sa na túto otázku, že na prijatie návrhu na výklad ústavy a ústavných zákonov sa vyžaduje existencia sporu medzi navrhovateľom, t. j. buď medzi jednou pätinou poslancov, prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, súdom alebo generálnym prokurátorom a ďalším subjektom. Navyše navrhovateľ musí mať určitú kompetenciu k ustanoveniu ústavy, o výklad ktorého žiada, resp. musí byť dotknuté jeho právne postavenie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mne sa natíska otázka, či sa kryjú pojmy vec sporná a požiadavka existencie sporu. Podľa môjho názoru jednoznačne nie. Navyše, dovolím si položiť otázku, z ktorého článku ústavy, resp. z ktorého ustanovenia zákona vyplýva, že Ústavný súd podáva výklad len vtedy, ak navrhujúci subjekt preukáže, že v spornej veci má kompetenciu, resp. že je dotknuté jeho právne postavenie. Dovolím si jednoznačne uviesť, že niet takého právneho predpisu, z ktorého by takáto povinnosť vyplývala, a toto nevyplýva ani zo samotnej ústavy. Teda tieto podmienky na uskutočnenie výkladu Ústavným súdom nie sú zákonnými podmienkami, sú podmienkami stanovenými nálezmi Ústavného súdu. Ústava Slovenskej republiky však v článku 128 jednoznačne uvádza, že podmienky ustanoví zákon.
Na základe uvedených úvah zastávam názor, že treba novelizovať aj § 45 zákona o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Toto ustanovenie by malo jasne stanoviť, kedy treba považovať vec za spornú. To dnešná právna úprava nečiní.
V napätom polarizovanom politickom prostredí, aké je v Slovenskej republike, by bolo prispelo k lepšej transparentnosti tejto otázky vymedzenie toho, čo je vec sporná v zákone. Myslím, že nie je nezanedbateľná skutočnosť, že by sa odbúralo aj politizovanie okolo uznesení Ústavného súdu, ktorými sa rozhodlo o prijatí alebo o neprijatí toho-ktorého návrhu na konanie.
Ak predložený návrh novelizácie, o ktorom teraz rokujeme, bude schválený do druhého čítania, predložím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, s príslušným počtom podpisov poslancov aj konkrétne znenie doplnenia textu § 45.
Vážené dámy a vážení páni, ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Kresák. Ešte niekto? Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Kresák má faktickú poznámku.
Uzatvoril som možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Iba by som chcel veľmi stručne váženú snemovňu upozorniť na pochybenie, ktoré tu odznelo, keď sa konštatovalo, že navrhovateľom v prípade, ktorý spomínala pani poslankyňa Tóthová, môže byť Národná rada Slovenskej republiky. Iba chcem povedať, že čítajúc článok 130 ods. 1 písm. a), vidím tam napísané "najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky". Musím sa teda opýtať, odkedy je pätina poslancov Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky. Takže toto je dosť vážny problém, ktorý treba zobrať na zreteľ aj pri diskusii o tom, kto môže podávať návrh na riešenie prípadného sporu o výklad ústavy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
odznelo len jedno vystúpenie v rámci rozpravy. V tomto vystúpení pani poslankyňa poukázala na problémové ustanovenie § 45 zákona číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Toto ustanovenie však predložený návrh, náš predložený návrh neodporúča v tejto chvíli meniť. Som presvedčený, že je viacero otázok, o ktorých môžeme v súvislosti s našimi právnymi úpravami diskutovať. V tejto chvíli však vláda sústredila svoju pozornosť, a prosím o to aj vás, predovšetkým na to, aby sme mali vytvorený slušný právny rámec na to, aby voľba prezidenta Slovenskej republiky podľa ústavného zákona číslo 9/1999 sa uskutočnila tak, aby nemohla byť spochybniteľná, aby boli súčasne vytvorené všetky nástroje na to, aby pri prípadných sporoch a pochybnostiach mohol o nich rozhodnúť Ústavný súd. Náš návrh zákona teda smeruje k vytvoreniu podmienok na hladkú priamu voľbu prezidenta Slovenskej republiky.
Komentovať vystúpenie pani poslankyne v tejto chvíli nebudem, pretože predmetné ustanovenie nie je predmetom novely. Chcem len pripomenúť, že pani poslankyňa chce podať takýto návrh, tak je potrebné, aby sme si všimli ustanovenia rokovacieho poriadku, či je možné, aby počas prerokúvania predlohy návrhu zákona sme predkladali zmeny ďalších ustanovení, ktoré nie sú predmetom navrhovanej zmeny, ale to ponechávam na posúdenie pani poslankyni Tóthovej.
Predpokladám teda, že návrh, ktorý sme predložili, keďže viac vystúpení v tomto smere nebolo, je návrh, ktorý je zrelý na to, aby bol zaradený do ďalšieho pokračovania, teda zaradený do druhého čítania. A verím, že ho vo svojom hlasovaní podporíte.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Dámy a páni, len veľmi stručne k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej. V podstate súhlasím s tým, že naozaj toto ustanovenie ústavy by si vyžadovalo podrobnejšiu úpravu, pretože už viackrát sme sa dostali do problému, ako si vysvetľovať, čo to znamená, či je to vec sporná, či je svojou vnútornou povahou sporná alebo či musí byť spor medzi orgánmi, aké orgány to sú a kedy je legitimácia a podobne.
Fakt je však to, čo tu naznačil pán podpredseda vlády, že pri rokovaní o tomto realizačnom zákone, ktorý vykonáva ústavu, ktorý má ten rozsah, pre ktorý sa rozhodol navrhovateľ, nie je možné otvárať ďalšie články. Vylučuje to § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, kde sa hovorí o tom, kde sa ustanovuje, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, nemožno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, teda nie je možné otvárať nové ustanovenia. Ale odporúčam vám, aby ste pripravili novelu zákona v rámci zákonodarnej iniciatívy ako poslankyňa. Toľko k rozprave.
Pán predseda, predložil som návrh, iný návrh nebol. Môj návrh teda bol odporúčaním podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku a podstatou tohto návrhu je, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Čiže pristúpime k prvému hlasovaniu, to znamená podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, tak ako to uviedol pán spravodajca.
Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, odporúčam, aby ste dali hlasovať ešte raz. Je tu evidentne viac poslancov ako 76.
(Hlasy z pléna.)
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta. Prosil by som spravodajcu, aby zaujal svoje miesto.
Pán spravodajca, nech sa páči, budeme hlasovať.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, môžeme hlasovať o návrhu, ktorý som predložil na úvod rokovania, o tomto vládnom návrhu zákona a podľa ktorého som navrhol, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. c) zákona o rokovacom poriadku, t. j., že Národná rada návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu.
Prezentujme sa a hlasujeme.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nás málo.
Vyhlasujem polhodinovú prestávku a prosil by som predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície, aby prišli do traktu predsedu Národnej rady.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Navrhujem, aby sme znovu skúsili hlasovať o návrhu, ktorý som predložil pred otvorením rozpravy, to znamená o návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku. Obsahom tohto návrhu je, že ak ho odhlasujeme, Národná rada bude rokovať o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu spravodajcu.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 73 poslancov. Je nás málo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie 11. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.