Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a odôvodnil návrh na stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 151 z 11. februára tohto roka pridelila vládny návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 130), ďalej len návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Nad rámec uznesenia Národnej rady z 11. februára Ústavnoprávny výbor Národnej rady dostal stanovisko Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý predmetný návrh zákona prerokoval iniciatívne a prijal k nemu osobitné uznesenie.
Vládny návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 54 z 3. marca a 15. marca tohto roka, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 49 z 9. marca tohto roka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 19 z 10. marca a Výbor pre kultúru a médiá uznesením číslo 28 z 11. marca tohto roka.
Ako gestorský výbor prerokoval návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 15. marca tohto roka a zaujal stanovisko k návrhom, ktoré prišli z výborov, tak ako sú uvedené v časti IV tlače 130a.
Gestorský výbor odporúča spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 14a, 15, 18, 19, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28,29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40 a 41 s tým, že tieto návrhy odporúča gestorský výbor schváliť.
Osobitne odporúča gestorský výbor hlasovať o bodoch 16 a 17 spolu a o bode 23a. V oboch týchto prípadoch odporúča gestorský výbor návrhy schváliť. A osobitne tiež navrhuje hlasovať o bodoch 10, 20 a 21 s tým, že tieto navrhuje gestorský výbor neschváliť.
Ak dovolíte ešte niekoľko poznámok k technickým chybám, ktoré sú v tlači 130a. Predovšetkým v bode 10 je chybná informácia o odporúčaní gestorského výboru. Gestorský výbor navrhuje tento návrh neschváliť. Ak si všimnete, v § 8 ods. 1 sú k tomuto istému ustanoveniu dva návrhy. Je jasné, že gestorský výbor nemôže odporúčať schváliť obidva, lebo sú vzájomne konkurenčné. Gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor a je celkom logické schváliť ten návrh, ktorý navrhol ústavnoprávny výbor pôvodne, to znamená pod bodom 11.
Ďalšia drobná technická chyba je na strane 9, je to v bode 16 na strane 9. Pod odsekom 12 je legislatívnotechnická informácia - následne pôvodné odseky 6 až 11 sa prečíslujú na odseky 13 až 18. Nadpis pod § 18 sa presunie pred § 15, tak je napísané, a ja vás prosím, aby ste si upravili nad § 15. Samozrejme, nadpis nemôže byť pred paragrafom. V spoločnej správe je tiež uvedené medzi skupinou bodov, o ktorých navrhuje gestorský výbor hlasovať spoločne, aj návrh pod číslom 23a. Ale vzhľadom na to, že gestorský výbor nezaujímal stanovisko, o ktorých bodoch je potrebné hlasovať spoločne, ale iba meritórne stanovisko k jednotlivým bodom, je to vecou spravodajcu, aby navrhoval, o čom je potrebné hlasovať spoločne a o čom osobitne. Samozrejme, je to aj právo každého poslanca navrhnúť hlasovať osobitne. Ja navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo aj o bode 23a vzhľadom na to, že ide o pomerne rozsiahly vecný návrh s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o spôsobe volieb prezidenta odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač číslo 130) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Pán predseda, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu, nech sa páči.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem poslancovi Šimkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Sopko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister vnútra,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
v prvom rade chcem oceniť prácu spracovateľov návrhu zákona, ktorí v krátkom termíne v zákone spracovali pravidlá voľby hlavy štátu, čo prispeje k stabilite ústavných pomerov v Slovenskej republike.
Vládny návrh zákona je dobrý napriek tomu, že v podstate bol spracovaný súbežne s ústavným zákonom o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Voľba prezidenta Slovenskej republiky priamo občanmi prebehne po prvýkrát, to znamená, že spracovatelia návrhu vládneho zákona nemali z čoho čerpať svoje skúseností.
V § 2 ods. 2 sa hovorí o volebných okrskoch. Volebné okrsky a volebné miestnosti v nich určuje starosta obce. Podľa návrhu zákona volebný okrsok má zahŕňať spravidla 2 000 oprávnených voličov. A o tom chcem hovoriť.
Mali by sme si uvedomiť, že občan je zvyknutý chodiť do jedného volebného okrsku, zmena volebnej miestnosti môže veľmi výrazne ovplyvniť účasť voličov pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Pre komunálne voľby bol stanovený volebný okrsok 1 000 oprávnených voličov. Pre parlamentné voľby bol stanovený volebný okrsok rovnako 1 000 oprávnených voličov. Teraz navrhujem 2 000 oprávnených voličov. Čo to môže spôsobiť? Voľby sú v jeden deň, aj keď úprava volebného lístka je jednoduchá, môžu vzniknúť vo volebných miestnostiach dlhé rady. Nemali by sme pripustiť situáciu, aby občania, ktorí chcú voliť, čakali v radoch. Voliči by mali chodiť pri referende aj pri voľbách do tej istej volebnej miestnosti. Zmena miestnosti mýli voliča, aj ho znechucuje, ak musí hľadať volebnú miestnosť, ktorá je pri rôznych voľbách iná. Myslím, že s odstupom času, rovnako alebo obdobne ako sme zaviedli prax stálych voličských zoznamov, mali by sme zaviesť aj prax stálych volebných okrskov, čo určite občania Slovenskej republiky - voliči by veľmi ocenili.
Rešpektujem názor, že táto zmena môže spôsobiť nárast výdavkov, či nárast finančných nákladov spojených so zabezpečovaním volieb prezidenta Slovenskej republiky, ale zvážme aj druhú praktickú stránku tohto problému.
V závere chcem zvýrazniť, že obce aj v prípade voľby prezidenta Slovenskej republiky majú významný a nezastupiteľný podiel na zabezpečovaní volieb tak ako pri zabezpečovaní hlasovania v referende, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky či volieb do orgánov samosprávy obcí. Ide nielen o časovo, ale aj rozsahom o náročné úlohy nad rámec každodenných úloh obcí, a preto si myslím, že je namieste požiadavka, aby zákonné úpravy spomínaných volieb a hlasovaní mali čo najviac rovnakých ustanovení. Napríklad o tvorbe zoznamov oprávnených voličov, o vydávaní voličských preukazov, o lehotách na kreovanie volebných orgánov, o hlasovacom lístku, o informovaní oprávnených voličov, o námietkovom konaní, o spôsobe hlasovania, o kampani pred voľbami a o sankciách za porušenie pravidiel volieb a podobne. Verím, že postupne sa dopracujeme k tomuto, aby odchýlnych úprav bolo čo najmenej a len v osobitne odôvodnených prípadoch.
V zmysle § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady predkladám pozmeňujúci návrh: V § 2 ods. 2, ktorý spoločnému spravodajcovi odovzdám písomne, to znamená, navrhujem nahradiť v § 2 ods. 2 číslovku 45 číslovkou 30 a číslovku 2 000 číslovkou 1 000. Takže nový text by mal znieť takto: "Volebné okrsky a volebné miestnosti v nich určí starosta obce najmenej 30 dní pred dňom volieb tak, aby volebný okrsok zahŕňal spravidla 1 000 oprávnených voličov. Pre vzdialené časti obce možno utvoriť samostatné volebné okrsky, ak je v nich aspoň 50 oprávnených voličov."
Odôvodňujem to tým, čo som spomínal vo svojej úvodnej časti vystúpenia. V podstate navrhujem 30-dennú lehotu na určenie volebných okrskov alebo volebných miestností, tak ako je to v zákone o voľbách do Slovenskej národnej rady, a navrhujem dodržať prax starých volebných okrskov, to znamená rovnaký počet oprávnených voličov ako pri parlamentných aj komunálnych voľbách.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Viac písomne prihlásených poslancov do rozpravy nie je. Ústne sa prihlásil pán poslanec Gajdoš. Chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Orosz, pán poslanec Budaj, pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená snemovňa,
mám vážne výhrady voči § 15 návrhu zákona v ods. 3 až 4, kde sa hovorí o možnosti vedenia kampane rozhlasovými a televíznymi vysielačmi, držiteľmi licencie. Tento paragraf umožňuje viesť nespravodlivú lobistickú kampaň pri zvýhodnení jediného kandidáta. Už dnes je evidentné, že televízia Markíza poskytuje a bude poskytovať široký priestor kandidátovi Rudolfovi Schusterovi. Ako k tomu prídu ostatní kandidáti, ktorí nie sú takí solventní a sú právoplatnými kandidátmi s podporou občanov na základe petičnej akcie?
Z toho dôvodu navrhujem vypustiť ods. 3 § 15 a z ods. 4 vypustiť ostatnú vetu, ktorá znie: "Náklady na kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľov licencií uhrádzajú kandidáti alebo politické strany a politické hnutia, ktoré ich kandidovali." Týmto sa umožní kandidátom na prezidenta republiky viesť rovnocennú a spravodlivú kampaň len cez verejnoprávne médiá.
Návrh zákona nerieši a ani nemôže riešiť otázku tzv. nepriamej kampane cez zahraničné médiá, ktoré majú signálom pokrytú väčšinu územia Slovenskej republiky. Ide hlavne o české a maďarské médiá, už dnes má viditeľnú podporu hlavne v českých médiách profederalisticky ladená, Slovensko nechtiaca Magda Vášáryová. Kto donúti tieto médiá, aby rešpektovali pravidlá tohto zákona a nezvyšovali tak nespravodlivosť a neobjektívnosť vládou navrhovaného zákona?
Zvolený prezident za podpory neobjektívnych médií nebude prezidentom všetkých občanov, ale mediálnym markízom. Preto prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
iste voľba prezidenta Slovenskej republiky je mimoriadne dôležitá a naozaj je na chválu tých, ktorí sa snažili spracovať návrh týchto volieb čo najlepšie, že to urobili v krátkom čase, ale ak nám naozaj ide o spravodlivé vytvorenie podmienok na spravodlivé voľby, bolo by potrebné, aby mali vytvorené rovnaké podmienky všetci aj z hľadiska prezentovania sa v médiách. Isteže, najvážnejšie médiá, ktoré v tomto smere budú o výsledkoch volieb rozhodovať, sú televízia a rozhlasové vysielanie. V § 15, v ktorom predkladatelia v spoločnej správe (tlač 130a) sa snažia túto vec riešiť cez finančné obmedzenie 4 mil. Sk za volebnú kampaň, dostatočne nepremysleli, ako je možné zabezpečiť, aby sa zabránilo tretej osobe, aby uhradila za kandidáta na funkciu prezidenta náklady súvisiace s kampaňou. Neviem si to predstaviť, tak ako je to tu navrhnuté, aby sa to v podstate dalo zrealizovať. Takisto vlastne nejaká sankcia, ktorá je vyčíslená v obmedzení, v uložení pokuty 2 mil. Sk, resp. v ďalších sankciách v § 20 ods. 1, 2 a 3, vlastne celý problém v podstate neriešia.
My sme navrhovali, aby jednoducho kampaň mohla prebehnúť len vo verejnoprávnej Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, a myslíme si, že treba sa vrátiť k takémuto riešeniu a vytvoriť skutočne rovnoprávne podmienky pre všetkých účastníkov volieb, pre všetkých kandidátov na voľby slovenského prezidenta, aby sme jednoducho nerobili výhody bohatým a obmedzovali tých, ktorí si myslia, že peniaze treba vynaložiť efektívnejšie a lepšie na iné oveľa dôležitejšie veci.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dňa 14. januára tohto roku sme schválením ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. vytvorili ústavnoprávny priestor na priamu voľbu hlavy štátu občanmi. K tomu, aby sme mohli prikročiť k priamej voľbe prezidenta, je potrebné ešte prekročiť dve legislatívne prekážky.
1. Schváliť vládny návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.
2. Schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
V tejto chvíli sa zaoberáme prvým zo spomínaných zákonov. Každý z nás si zrejme uvedomuje dôležitosť tohto zákona, ktorý bude slúžiť na bezprostredné vykonanie ústavy. Jeho obsah bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť základných pravidiel pre slobodnú súťaž politických síl v našej spoločnosti.
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že budeme prijímať zákon, ktorý sme dosiaľ v našom právnom poriadku nepoznali. Vznikol v relatívne krátkom čase, pretože intenzívne sa na ňom mohlo začať pracovať až po schválení ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z., a pritom si dovolím povedať, že ide o veľmi vydarené legislatívne dielo, ktoré určite obstojí aj v prísnom porovnaní s analogickými právnymi úpravami v zahraničí. Žiada sa vyzdvihnúť aj to, že niektoré jeho časti naznačujú smer, ktorým by sa mohlo v rámci tohto volebného obdobia pohnúť platné volebné zákonodarstvo. Mám tu na mysli zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o voľbách orgánov samosprávy obcí, ako aj eventuálne zákon o voľbách do orgánov regionálnej samosprávy. V tejto súvislosti mám na mysli predovšetkým ustanovenia nami prerokovaného zákona týkajúceho sa volebnej kampane, osobitne v tých častiach, ktoré sa dotýkajú mediálnej kampane, ako aj financovania volebnej kampane.
V tejto súvislosti chcem upozorniť kolegu poslanca Gajdoša, že na jeho pripomienky už reaguje spoločná správa výborov, kde sa navrhuje úplne iný text tých ustanovení ods. 3 a 4. Je to v návrhu text § 15 ods. 5. A žiada sa pripomenúť aj bod 40 spoločnej správy výborov, kde sa rozširujú kompetencie rady pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Práve v tejto súvislosti si dovolím konštatovať, že v porovnaní s inými volebnými zákonmi, ktoré sú platné na území Slovenskej republiky, prehlbuje tento zákon princíp rovnosti účastníkov volebného zápasu a vytvára dostatočné právne záruky na jeho dodržanie vo volebnom procese. Tým vonkoncom nechcem povedať, že je to zákon, ktorý nie je možné kritizovať a že nemá určité nedostatky. Tento faktor, ktorý som spomenul, sa žiada vyzdvihnúť najmä v súvislosti s dvoma poslednými novelizáciami volebných predpisov, ktoré boli vykonané na konci minulého volebného obdobia a ktoré niesli podľa môjho názoru všetky znaky politickej účelovosti a snahy získať tým pre ich predkladateľov určité výhody pred svojimi politickými konkurentmi. Nie náhodou práve preto skončili obe novely pred Ústavným súdom. Rád by som vyslovil presvedčenie, že prerokovanie tohto návrhu zákona je zjavným signálom toho, že sa s týmito praktikami na Slovensku skončilo.
Žiada sa ešte vyzdvihnúť, že predkladaný návrh zákona v dnes prerokúvanej podobe je výsledkom tvorivej a konštruktívnej spolupráce legislatívy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj viacerých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Aj v tomto smere bol legislatívny proces smerujúci k schváleniu tohto zákona inšpirovaniahodný. Myslím si, že všetci, ktorí sa podieľali na jeho konečnej podobe, si zaslúžia poďakovanie. Aj vzhľadom na to, čo som uviedol, som pripravený podporiť tento návrh zákona, myslím, že môžem hovoriť aj v mene ostatných členov poslaneckého klubu SDĽ.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Vážení kolegovia,
dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o spôsobe volieb. Navrhujem k § 15 tejto spoločnej správy ods. 7 doplniť na koniec uvedeného odseku tento text: "Cena za jednu minútu vysielacieho času v rozhlasovom vysielaní prevádzkovaného držiteľom licencie je maximálne 10 000 Sk, cena za jednu minútu vysielacieho času v televíznom vysielaní prevádzkovanom držiteľom licencie je maximálne 20 000 Sk."
Tento návrh zdôvodňujem tým, že návrhy v spoločnej správe výborov neurčujú limit na platby za kampaň kandidátov vo vysielaní prevádzkovateľov na základe licencie, a tým nie sú konformné s myšlienkou určiť celkový limit výdavkov na volebnú kampaň. Som presvedčený, že predložené doplnenie zlepšuje rovnosť šancí kandidátov. Návrh podpísaný 15 poslancami odovzdávam spravodajcovi.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Paška.
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
ctené kolegyne, kolegovia,
rovnako ako moji predrečníci chcem aj ja reagovať na spôsob vedenia predvolebnej kampane pri prezidentských voľbách a na pôsobenie tejto kampane tak, aby boli dané rovnaké podmienky všetkým kandidátom.
Preto navrhujem modifikovať § 15 pozmeňujúcim návrhom, ktorý by som si dovolil predniesť. V § 15 sa vypúšťajú pôvodné odseky 1 až 5 a nahradzujú sa novými odsekmi 1 až 12 s týmto znením:
"(1) Kampaň pred voľbami (ďalej len "kampaň") sa začína 15 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Kampaňou sa rozumie činnosť kandidátov, politických strán a hnutí, prípadne ďalších subjektov v prospech voľby kandidáta, vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa ods. 4 a 5 hromadných informačných prostriedkov, veľkoplošných nosičov, plagátov a iných nosičov informácií.
(2) Vedenie kampane mimo času určeného v ods. 1 je zakázané.
(3) V čase kampane má každý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom.
(4) Slovenský rozhlas a Slovenská televízia vyčlenia na kampaň podľa ods. 1 každý najviac po 1 hodine vysielacieho času na kandidáta, maximálne 10 hodín vysielacieho času tak, aby určením času vysielania nebol žiaden z týchto kandidátov znevýhodnený. Návrh na vysielací čas sa musí uplatniť aspoň 5 dní pred začatím kampane, inak zaniká. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas zabezpečia zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií.
(5) Držiteľ licencie na rozhlasové alebo televízne vysielanie (ďalej len "držiteľ licencie") môže vyhradiť na kampaň najviac po 1 hodine vysielacieho času na kandidáta, maximálne 10 hodín vysielacieho času. Držitelia licencií zabezpečia zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií.
(6) Úhrady za používanie telekomunikačného zariadenia sa uhrádzajú Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii v rozsahu vysielacieho času poskytnutého v rozsahu ods. 4 zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(7) Priestor na kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľov licencií poskytnú kandidátom tí vysielatelia, ktorí chcú kampaň vysielať bezplatne.
(8) Počas kampane je zakázané vysielať kampaň v časoch, ktoré sú v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradené reklame, alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na kampaň.
(9) Za kampaň sa nepovažuje vysielanie spravodajských a publicistických relácií, pokiaľ sa tieto realizujú spôsobom a za okolností ako v čase mimo kampane a sú v súlade s platnými programovými skladbami vysielania prevádzkovateľov vysielania. Prevádzkovatelia vysielania sú povinní zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie boli vyvážené a nestranné.
(10) Vysielanie iných relácií s výnimkou spravodajských a publicistických relácií podľa ods. 9 a tých, ktoré sú venované kampani podľa ods. 4 a 5, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidáta, je počas kampane zakázané.
(11) Každý kandidát, ktorý je počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií a vyjadrení v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v hromadných informačných prostriedkoch, má právo na odpoveď počas kampane. Toto právo uplatňuje u prevádzkovateľa vysielania alebo u šéfredaktora hromadného informačného prostriedku, ktorý odvysielal alebo uverejnil takúto informáciu alebo vyjadrenie. Prevádzkovateľ vysielania alebo šéfredaktor je povinný poskytnúť kandidátom na funkciu prezidenta rovnako hodnotný vysielací čas, v akom bola odvysielaná predmetná informácia alebo vyjadrenie v lehote počas trvania kampane.
(12) V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní v hromadných informačných prostriedkoch zverejňovať alebo vysielať informácie o kandidátoch v ich prospech alebo neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom."
Následne pôvodné odseky 6 až 11 sa prečíslujú na odseky 13 až 18 a nadpis pod § 18 sa presunie pred § 15.
Uvedený pozmeňujúci návrh, rovnako ako môj predrečník, odovzdám písomne aj s podpismi 15 poslancov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister vnútra? Nie. Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov? Pán poslanec Šimko, žiadate si záverečné slovo?
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Dámy a páni,
v rozprave vystúpilo 6 poslancov, dostal som 5 písomných návrhov. Pán poslanec Oberhauser mi nedal písomný návrh. Prosím, ak do hlasovania nebude písomný návrh s 15 podpismi poslancov, tak nebude ani možné hlasovať o tomto návrhu.
Ak dovolíte, poviem niekoľko slov ku každému návrhu.
Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Sopka, ide o návrh, ktorým sa zvyšuje počet okrskových komisií o 100 %. Je potrebné si uvedomiť, že toto zvýšenie vyvolá pomerne značný nárok na prostriedky zo štátneho rozpočtu, bude to niekoľko desiatok miliónov. To je jeden dôsledok tohto návrhu. Treba si uvedomiť, že návrh, aby sa okrsky stanovovali do čísla 2 000, alebo do počtu 2 000 voličov, vychádza z filozofie zákona o vykonaní referenda, a to z toho dôvodu, že vlastne sčítavanie výsledkov hlasovania je veľmi podobné ako pri sčítavaní výsledkov referenda. Tiež je to v podstate hlasovanie v dvojkovej sústave za alebo proti a z toho dôvodu sa predkladateľom javí ako celkom postačujúce, aby počet okrskov bol stanovený obdobne, ako je v zákone o vykonaní referenda.
Ďalej musím upozorniť, ak by tento návrh prešiel, dostali by sme sa aj do problémov, keďže je tam skrátenie lehoty na ustanovovanie okrskových komisií zo 45 na 30. Toto skrátenie by bolo potrebné, ale pán poslanec to nepredniesol, ale bolo by to potrebné premietnuť aj do § 8 a do § 14 ods. 1, pretože tam ide o úkony, ktoré s tým súvisia a ktoré by bolo potom vlastne potrebné urobiť ešte predtým, než bude stanovená okrsková komisia. Nemám oprávnenie vyjadrovať sa k tomu, či odporúčam alebo neodporúčam schválenie tohto návrhu, ale upozorňujem na to, že schválením tohto návrhu sa dostaneme do situácie, ktorá sa nedá riešiť.
Ako druhý vystúpil pán poslanec Gajdoš. Dal návrh, ktorý sa dotýka kampane. Tento návrh, samozrejme, je návrhom, o ktorom je možné hlasovať, ale jedine v prípade, že neprejde komplexný návrh, ktorý sa dotýka kampane, ktorý je uvedený pod bodom 16 v spoločnej správe, o ktorom budeme hlasovať.
Ďalší vystúpil pán poslanec Oberhauser. Ten návrh som zatiaľ nedostal.
Pán poslanec Orosz nedal návrh.
Pán poslanec Budaj dal návrh, ktorý sa tiež dotýka kampane, ale tej časti, ktorá je navrhovaná v spoločnej správe a ktorá predstavuje obmedzenie limitu výdavkov. Nie, pardon, späť, je to návrh ku kampani, ale je to návrh k spoločnej správe. V tomto smere náš rokovací poriadok nehovorí o tom, či poslanci môžu dávať návrhy aj k spoločnej správe, to znamená k niečomu, čo ešte neprešlo, alebo len k základnému návrhu. Ja navrhujem, aby sme postupovali v tomto tak, aká bude v konkrétnej chvíli pri hlasovaní skutočnosť. To znamená, že ak prejde návrh v spoločnej správe, ktorý vylúči hlasovanie o niečom, čo bolo v pôvodnom návrhu, tak sa proste o tom už nebude hlasovať. A na druhej strane zase ak bol návrh podaný v spoločnej správe, ak v spoločnej správe prejde, tak sa bude o ňom hlasovať, ak v spoločnej správe ten návrh neprejde, ten základný, tak sa potom nebude hlasovať ani o tom návrhu, ktorý predložil príslušný poslanec k nemu.
To isté sa týka aj návrhu, ktorý predložil aj pán poslanec Paška. Ten sa tiež týka vlastne spoločnej správy, to znamená, ide o návrh, ktorý je pod bodom 16 k § 15, týkajúci sa kampane. Je tam rozdielne znenie niektorých ustanovení tohto návrhu. Rozhodneme hlasovaním.
Pán predseda, môžete dať hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, v prípade, že poslanci nedostali všetky návrhy, rokovací poriadok hovorí o tom, že je potrebné, aby poslanci mali písomné návrhy pred sebou, to znamená, že navrhujem, aby ste vyhlásili krátku technickú prestávku. Nemusí byť 24 hodín. To nie je návrh na rokovanie o nejakom bode programu. Rokovací poriadok vyžaduje, aby písomne boli rozdané tieto návrhy. To znamená, že stačí, keď dáte technickú prestávku na nejakých päť minút.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, žiadam prestávku do 15.00 hodiny na poradu klubov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v schôdzi Národnej rady. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave písomne a ústne. Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať. Upokojme sa.
Pán spravodajca, máte slovo, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Budeme najskôr hlasovať o tých bodoch, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť a ktoré som navrhol, aby sme o nich hlasovali spoločne. Nikto nedal návrh na vyňatie žiadneho z týchto bodov na osobitné hlasovanie. Takže najskôr budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 14a, 15, 18, 19, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40 a 41. Gestorský výbor navrhuje, aby sme tieto návrhy schválili.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať.
Hlasujeme za návrh, ktorý predniesol pán spravodajca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Šimko:
Teraz budeme hlasovať jednotlivo s návrhom prijať. Gestorský výbor navrhuje, aby sa spoločne hlasovalo o návrhoch 16 a 17, teda o bodoch 16 a 17 zo spoločnej správy s návrhom prijať ich.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať za tento návrh. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec I. Šimko:
Ďalej budeme hlasovať osobitne o bode 23a spoločnej správy. Aj tento gestorský výbor navrhuje prijať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec I. Šimko:
Teraz pristúpime k trom bodom zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor navrhuje neschváliť. Najskôr to bude bod 10.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec I. Šimko:
S obdobným návrhom gestorského výboru budeme teraz hlasovať o bode číslo 20, to znamená, gestorský výbor ho navrhuje neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Poslanec I. Šimko:
Ostatný bod zo spoločnej správy, o ktorom budeme hlasovať, je bod 21. Aj v tomto prípade gestorský výbor ho navrhuje neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o tomto návrhu pána spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, to boli všetky návrhy, ktoré vzišli zo spoločnej správy, teda z rokovania výborov Národnej rady.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy a ktoré podali jednotliví poslanci.
Ako prvý podal návrh pán poslanec Sopko. Je to návrh, ktorý máme všetci rozdaný, myslím, že ho nemusím čítať.