Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, poprosil by som vás, keby ste reagovali na pani poslankyňu Muškovú.
Poslankyňa O. Keltošová:
Hovorím o tom, čoho je schopný alebo neschopný tento parlament, to hovorila aj pani Mušková. A ja tvrdím, že tento parlament, koalícia nie je schopná ani sa zúčastňovať rokovania v počte 76. Takže o tomto je dnešné rokovanie. A aj napriek tým reštrikciám, ktoré ústavnoprávny výbor urobil, my sa budeme vyjadrovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská ešte bola prihlásená.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Ja na doplnenie a reakciu, prečo sú občania pred budovou parlamentu, chcem prečítať denník Sme z 29. 5. 1997. Útok na slovenskú korunu sa podľa analytikov ešte ani nezačal, a to sa hovorilo o mimoriadne slabej korune, keď sa jeden americký dolár predával za 34 Sk. Dnes po troch mesiacoch vlády, ktorá vzišla z posledných volieb, máme taký výsledok, že dolár sa predáva za 40 Sk. Koruna oslabla, fabriky sa zatvárajú. A presne to, čo povedala aj iná reagujúca poslankyňa na pani poslankyňu Muškovú, ľudia sú v neistote. Ľudia sú vo veľkej neistote, pretože sa im ponúkajú hry a neponúkajú sa riešenia. Jednoducho sa musíme naučiť, aby sme v parlamente hovorili o veciach, o ktorých treba.
Vy ste to povedali, že hráme na čas, ale ja som presvedčená o tom, že vy ste mali rozhodnuté už 21. mája 1997. A prečítam vám rozhodnutie senátu Ústavného súdu: "Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o otázke uvedenej v prvej časti písm. b) vo štvrtom bode rozhodnutia odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa článku 100 upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda." Takže sa pýtam, kto rozhodol zle v otázke referenda, keď minister Krajči požiadal 20. mája prezidenta o odloženie referenda, pokiaľ sa v danej veci nerozhodne?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetci poslanci prihlásení s faktickými poznámkami.
Dovoľte mi v krátkosti zareagovať na procedurálny návrh pána poslanca Kalmana. V prvom rade, pán poslanec Kalman, vo faktickej poznámke nie je možné podávať procedurálne návrhy. A okrem toho vy navrhujete rozšíriť rokovanie tejto schôdze o ďalší bod programu. Aj v zmysle § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku sa však tak môže stať iba vtedy, ak o to požiadajú tri poslanecké kluby.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci,
dámy a páni,
skôr než pristúpim k vlastnej téme vystúpenia, dovoľte mi, aby som povedal, že pán Ošváth nehovoril pravdu, luhal vo veci oplzlých urážok zo strany ľudí zúčastnených pred Národnou radou. Ja som tiež prichádzal o jednej hodine, prichádzal som s celou skupinou koaličných poslancov. Tam nepadli žiadne urážky, žiadne nadávky. Výhrady áno, ale na to tí občania tu prišli, aby vyjadrili svoj názor. Na to majú svoje občianske ústavné právo.
A takisto mi dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, čo prišlo následne po dvoch hodinách v podstate pokojného státia, pretože tí občania ďalej nepristúpili než k schodu Národnej rady, kde ich policajti pustili, ale následne po dvoch hodinách celkom nezmyselne prišlo k zaútočeniu nie z dôvodu tých policajtov, tých chlapcov, ktorí tam stáli, ale na dodatočný pokyn, ktorý prišiel odinakadiaľ. Takže k následným akciám tu prišlo. Bol som tam, bol som svedkom týchto akcií.
Dámy a páni, k samotným kauzám, tak ako sú tu predkladané mandátovým a imunitným výborom, z mojej strany je takmer bezpredmetné sa vyjadrovať, pretože z vecnej stránky tu odzneli všetky argumenty o tom, že ide o kauzy vyložene spolitizované, vyložene inštruktážne pripravené. Ak dovolíte, z úst tu neprítomného bývalého člena Výkonného výboru Komunistickej strany a bývalého šéfa Ústavu marxizmu-leninizmu, nechtiac, som 17. februára počul vysvetlenie o jeho údajnej nemožnosti byť 18. februára, teda nasledujúci deň tu v Národnej rade, z dôvodu historického prielomu, ktorý sa tu má uskutočniť. Z dôvodu historického prielomu, tento pojem som si ja nevymyslel, ten vyšiel z jeho úst.
Takže 18. februára sa mal v Národnej rade uskutočniť historický prielom. Pýtam sa: Aký? Odobratie poslaneckého mandátu legitímne zvolenému poslancovi? A to na základe čoho? Na základe dvoch protiústavných krokov? Prvý protiústavný krok prezidenta Michala Kováča, ktorý nemal a nemá oprávnenie na zlúčenie dvoch referend do jedného. Urobil jednoznačne protiústavný krok, pretože toto bol krok, ku ktorému Michal Kováč ústavné právo nemal. Druhý protiústavný krok - zrušenie amnestie prezidenta republiky Mikulášom Dzurindom, zastupujúcim prezidentom. Ani na toto Mikuláš Dzurinda ústavné oprávnenie nemá, pretože zastupujúci prezident nemá právo rušiť a namietať udelenú amnestiu podľa ústavy. Tú možno len udeliť, nie rušiť.
Takže my sa tu bavíme na báze dvoch protiústavných krokov bývalého prezidenta a súčasného zastupujúceho prezidenta. O ďalšej kauze je smiešne sa vyjadrovať, pretože má podmienečný spôsob. Na poslanca Gustáva Krajčiho sa znáša žaloba z dôvodu, že by vznikla škoda. Tak sa pýtam, na základe opilosti vodiča by mohlo vzniknúť zabitie chodca. Je to taká istá kauza?
Dámy a páni, ten historický prielom tu je čosi trošku iné. Za historický prielom ja považujem aj vedenie schôdze 17. februára, tak ako to viedol predseda Strany maďarskej koalície a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Vojtech Bugár. Vedenie schôdze prekypovalo grobianstvom, intoleranciou, neprofesionalitou, porušením zákona o rokovacom poriadku, prerušovaním vystupovania poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, vypínanie ich mikrofónov, odoberanie ich slova. Dámy a páni, to bola arogancia skutočne primeraná Uhorskému snemu.
Prečo sa tu my tým zaoberáme a prečo sa nezaoberáme napríklad vlastizradnými rokovaniami príslušníkov Strany maďarskej koalície v Budapešti 20. a 21. februára 1999. Videli sme to v televízii a počuli sme to, čítali sme správy, čo sa tam rokovalo? Tam sa rokovalo v rozpore s ústavou tohto štátu, v rozpore s poslaneckými sľubmi poslancov zo Slovenska, ktorí tam sedeli, tak o tom sa teda bavme, pretože toto je skutočne vlastizradné konanie.
Ten historický prielom, ktorý tu bývalý šéf Ústavu marxizmu-leninizmu avizoval, je v podstate nie historickým prielomom, ten tu už raz uskutočňovaný bol, a to v rokoch 1946, 1947, v päťdesiatych rokoch, keď takisto boli odpratávaní zo slovenskej scény pronárodní politici, slovenskí politici, a to zinscenovaním politických procesov, ktoré boli dopredu oznamované - presne ako teraz - vinníci, boli dopredu takisto oznamovaní a tresty takisto boli dopredu oznamované. Vtedy sa uskutočňovali aj podpisové akcie pracujúcich v prospech nemilosrdného zúčtovania s rozvracačmi republiky. Nepochybujem o tom, že podobné akcie rozkrúti aj grémium tretieho sektora pod šéfovaním Pavla Demeša, budú sa zbierať podpisy o zúčtovaní s týmito súčasnými rozvracačmi súčasnej republiky.
Ale to by sa ešte nemalo zabudnúť na ďalšie okruhy vecí. Rad politikov v tom čase aj teraz sa jednoducho nezmestil do toho formátu. Tí, ktorí sa do toho formátu nezmestili, tak boli odprataní definitívne. Vladimír Clementis bol obesený, Ján Masaryk bol vypadnutý z okienka kúpeľne, cez ktoré sa, chudák, nevládal ani za živa prepchať. Ján Ducký bol zastrelený v súčasnosti. Takže istý prielom tu skutočne nastáva, a to je kriminalizácia všetkých osobností, ktoré sa zaslúžili o túto súčasnú štátnosť. Vy potrebujete tieto osobnosti kriminalizovať, zoškandalizovať, odsúdiť a strčiť do väzenia ako obyčajných zločincov. Toto je hlavný zámer a cieľ, a nie tie nezmysly, ktoré tu počúvame zo správy mandátového a imunitného výboru.
Dámy a páni, v súčasnej vládnej koalícii, tak ako sa tu pozerám na tento poslanecký zbor, dominujú dva fantastické veci. Prvá - nenávisť. Vám z očí pozerá taká nenávisť, že mi je z toho nevoľno. (Prejavy nesúhlasu v sále.) Druhá - vo vašich očiach nevidím nič iné, iba, obrazne povedané, túžbu vidieť odťaté hlavy súčasnej opozície pod gilotínou, obrazne povedané. Veď pozerať sa z mojej lavice na to, ako vy z rozjasanými tvárami sa tu radujete ako deti pri kolotoči alebo pri zmrzline, to je skutočne na silné žalúdky. Páni poslanci, ktorí ste ako mladí poslanci zo Strany demokratickej ľavice, Andrassy, Ištván, nehanbíte sa tu sedieť a rehotať sa z toho, ako sú poslanci zbavovaní imunity? Vy sa nehanbíte za toto? Vy sa ako budete pozerať svojim deťom do tváre, ako sa budete zodpovedať po rokoch za svoje počínanie?
Dámy a páni, princíp kolektívnej viny, ktorý tu bol vyhlasovaný, už odznel z úst poslanca Vladimíra Palka a Františka Mikloška. Princíp kolektívnej viny, ale veď toto tu takisto bolo pred 50 rokmi. To nie sú žiadne novinky, ani žiadne prekvapujúce objavy. Impozantný bol napríklad výrok Bélu Bugára o tom, že Slovenská informačná služba bola zločinecká organizácia, pretože jej dvaja vedúci predstavitelia sú zatknutí. Čo je to za nezmysel? Kto bol zatknutý? Sú zadržaní. A na základe toho táto organizácia je označená ako zločinecká?
Tento proces, ktorý prebieha v tejto snemovni, má totiž úplné iné ciele, ako je spravodlivosť. Má to za cieľ predovšetkým zúčtovanie s vtedajšou koalíciou a zlikvidovanie súčasnej opozície. To sú hlavné ciele, tak to priznajte otvorene a nehrajte sa tu na debatu o poslaneckej imunite dvoch poslancov, pretože za nimi prídu ďalší, ďalší a ďalší, veď na to sú ustanovené celé komisie a zostavy vyšetrovateľov, ktoré prehrabávajú archívy a hľadajú ďalších vyšetrovateľov, pričom cieľ je dopredu známy, vinníci sú dopredu označení, tresty sú dopredu oznamované.
Dámy a páni, mám ešte štyri minúty, keďže vy zakrývate týmto jednu minútu touto scenériou, ktorú tu predvádzate, zakrývate len to, že nie ste schopní zabezpečiť zvýšenie priemerného platu na dvojnásobok, tak ako ste to sľubovali. Nie ste schopní postaviť ročne 14 tisíc bytov, nie ste schopní vytvoriť 150 tisíc nových pracovných príležitostí a stlačiť nezamestnanosť pod 10 %. Práve naopak, teraz ste ju zvýšili na 16,5 %, vyrastie na 20 %. Nie ste schopní zabezpečiť zvýšenie dôchodkov o 50 % hrubej mzdy. Nie ste schopní znížiť dane malým a stredným podnikateľom. Nie ste schopní znížiť daň z príjmu fyzickým osobám s príjmom nad 60 tisíc. Nie ste schopní predĺžiť, poskytnúť rodičovský príspevok do piateho roku dieťaťa. To sú všetko vaše programy. Kde sú? Nie ste schopní z toho splniť ani jednu jedinú vetu, tak to teraz prekrývate takýmito špinavosťami a odoberaním poslaneckej imunity legitímne zvoleným poslancom.
Dámy a páni, vaším rozhodnutím, nech je akékoľvek, nezmyjete zo seba pocit špiny, neprávosti a toho, že budúcnosť vás nemilosrdne odsúdi, všetkých, ktorí o tom rozhodnete. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky: pán poslanec Krajči, pán poslanec Húska, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Krumpolec, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Andrassy. Pán poslanec Andrassy má procedurálny návrh. Potom pani poslankyňa Podhradská.
Vymažte, prosím vás, mená na tabuli. Pani poslankyňa Podhradská bola posledná zapísaná.
Pán poslanec Benčat, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Cuper, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Delinga, pán poslanec Lexa. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Z prihlásených na tabuli som zachytil, že pán poslanec Andrassy má procedurálny návrh. Pýtam sa, či má ešte niekto procedurálny návrh.
Pán poslanec Hudec, nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na to, čo sa objavili informácie o tom, ako bola násilne rozohnaná pokojná demonštrácia občanov, ktorá vyplýva z ústavného práva občanov na slovné vyjadrenie názoru, dávam procedurálny návrh, v ktorom navrhujem, aby sa hlasovalo okamžite o tom, aby prišiel okamžite pán minister vnútra, alebo ním poverená osoba (o ktorej práve budeme musieť hlasovať, lebo vystupovať v parlamente môže len minister vnútra), aby vysvetlila všetky okolnosti tohto neprimeraného zákroku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec, dal by som hlasovať o tomto vašom návrhu na zaradenie nového bodu programu na rokovanie tejto schôdze. To je nový bod programu, ktorým chceme rozšíriť aj informácie ministra vnútra. O čomkoľvek je zaradenie nového bodu programu možné iba vtedy, ak sú splnené rokovacím poriadkom stanovené podmienky - návrh aspoň troch poslaneckých klubov.
Pán poslanec Andrassy.
(Reakcia poslanca.)
Je to pravda, pán poslanec Hudec.
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby rozprava k tomuto bodu programu pokračovala aj po 19.00 hodine.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Andrassyho, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz prestávku na večeru, keďže budeme pokračovať aj po 19.00 hodine. Stačí vám hodina? (Hlasy z pléna.)
Vyhlasujem prestávku do 19.30 hodiny. O 19.30 hodine budeme pokračovať v rokovaní.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, pokračujeme v prerušenej schôdzi rokovaním.
Posledný, ktorý vystúpil v rozprave, bol pán poslanec Hofbauer, na ktorého sa s faktickými poznámkami prihlásili tieto panie poslankyne a páni poslanci: pán poslanec Krajči, pán poslanec Húska, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Belohorská, Galbavý, Krumpolec, Keltošová, Podhradská, Benčat, Andrejčák, Tkáč, Cuper, Cabaj, Delinga, Lexa.
Z prítomných v rokovacej sále prihlásených s faktickými poznámkami je - pôjdem podľa poradia, ako sú prihlásení.
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem mať faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera, a to predovšetkým k tej časti, v ktorej sa spomína tento zbytočný incident, ktorý nastal pred budovou nášho parlamentu.
Priatelia, môžem potvrdiť, bol som dvakrát medzi občanmi demonštrujúcimi pred naším slovenským parlamentom a môžem povedať, že obidva razy sa správali slušne, i keď rozhorčene, ale odhodlane, ako ľudia, ktorí majú svoj názor a tento názor chcú prejaviť. Chcem povedať, že pri prvom stretnutí, najmä keď sa to dialo pred budovou samotného parlamentu bezprostredne, bola dostatočná dištančná vzdialenosť medzi policajtmi a demonštrantmi a veľmi korektné vzájomné vzťahy. Ale keď som sa druhý raz stretol, tak už sa veľmi sťažovali na to, že boli násilím a dosť brutálnym spôsobom rozprášení a odstránení spred budovy. Myslím si, že je to naozaj veľmi ťažké aj pre policajtov, aj pre demonštrantov, pretože, pochopiteľne, každý zastáva svoje stanovisko. A policajti zo začiatku - mohol som konštatovať - sa veľmi korektne správali a zrejme dostali pokyn uskutočniť toto zatláčacie opatrenie. Bolo by dobré, aby sa takýto pokus premiestniť demonštrujúci dav z jedného miesta na druhé robil veľmi opatrne, vzájomne máme o to záujem.
Priatelia, sociálne napätie bude rásť a nie je možné....
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Ošváth.
Ešte predtým, pán poslanec Húska, vy dobre viete, že platí zákon o tom, koľko metrov od budovy parlamentu sa môže zdržiavať organizovaná skupina ľudí. Podľa mojich informácií a informácií z Kancelárie Národnej rady nedošlo pri vytláčaní ľudí od priestoru v blízkosti vchodu do budovy Národnej rady k nejakým zákrokom zo strany príslušníkov polície, ktoré by boli bývali nad rámec, ktoré by presiahli mieru únosnosti pri tomto zákroku.
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Reagoval by som na pána poslanca Hofbauera, ktorý vo svojom rečníckom vystúpení sa dotkol tej skutočnosti, že by sme mali údajne nenávidieť opozíciu. Ja za seba mu môžem rozhodne povedať, že ja voči nemu, ani voči žiadnemu z jeho kolegov žiadnu nenávisť neprechovávam. Naopak, s mnohými z vašich kolegov, pán Hofbauer, mám korektné vzťahy a kedykoľvek aj s vami osobne si ktorékoľvek veci vydiskutujem. Aj keď s vami nesúhlasím, ale vás rešpektujem a budem vždy za to, aby ste si mohli slobodne svoj názor prejaviť. Aby som vám dokázal, že skutočne to myslím vážne, tak som ochotný dokonca uznať jednu skutočnosť, že ste mali pravdu v tom vašom vystúpení, a to konkrétne v tom, keď ste išli dnes do parlamentu, tak tá skupina poslancov po vás nepokrikovala. To máte pravdu. Ale ja vám poviem aj prečo. Pretože tá skupina sa jasne identifikovala svojím prevolávaním "Sláva HZDS", že odkiaľ pochádza. A preto by som bol veľmi prekvapený, keby táto skupina ľudí vám nadávala. Ale keď sme išli my, a bolo nás celkove 8 poslancov z koalície, tí mi to potvrdia, tak po nás vykrikovali oplzlé výrazy, dokonca sa nám vyhrážali fyzickým násilím.
A chcel by som pri tejto príležitosti vysloviť Policajnému zboru uznanie a poďakovanie za to, že urobil nápravu a poriadok, a verím tomu, že aj v budúcnosti tak učiní, aby si tu určitá skupina ľudí nerobila z parlamentu športovú halu na Pasienkoch.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči, prihlásili ste sa k pánu poslancovi Hofbauerovi?
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Budem reagovať na pána Hofbauera v tej časti, kde sa hovorilo o dnešnej manifestácii pred Národnou radou Slovenskej republiky. A chcel by som pripomenúť váženým a cteným kolegom dnešnej koalície, že situácia podobná tejto, ale nie až tak dramaticky, bola na ministerstve kultúry istého času, keď neznámi poslanci obsadili ministerstvo kultúry a nemanifestovali pred ministerstvom kultúry, ale obsadili priestory ústredného orgánu štátnej správy. Vtedy, keď Policajný zbor chcel urobiť nápravu, tak ste veľmi vehementne kritizovali Policajný zbor za to, že zasahuje voči týmto demonštrantom. Následne na to išiel návrh na odvolanie ministra vnútra, vtedy mňa, a myslím si, že by bolo načim, aby sme sa nad týmto zamysleli.
Po druhé, chcem povedať, že Policajný zbor skutočne v tomto nezvládol situáciu, pretože zábrany boli 150 metrov od parlamentu, tak ako to predpisuje zákon, ale policajti pustili týchto ľudí až pred schody do parlamentu. Takže nebola to chyba týchto ľudí, ale, žiaľbohu, musím konštatovať, chyba riadiaceho dôstojníka. V každom prípade je potrebné, aby pán minister alebo prezident Policajného zboru sa týmto zaoberali. A zákrok, ktorý bol učinený na vytláčanie demonštrantov, bol neprimeraný. Myslím si, že sa vraciame znovu do čias, keď v záujme presadzovania politickej sily používame prostriedky, ktoré tu už dávno boli vymenené. Pretože na ministerstve kultúry sa nikomu nezohol ani vlas na hlave, a urobili ste z toho cirkus, ktorý videlo celé Slovensko. Dnes tu bili ženy po hlavách, vytláčali ich von, tie ženy sa mi sťažovali, a vy sa tvárite, ako keby sa nič nedialo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec. Po ňom pani poslankyňa Belohorská.
Poslanec I. Hudec:
Chcem vás poprosiť, len doplním túto myšlienku alebo tieto veci, ktoré tu boli povedané pôvodne.
Prvé násilie, ktoré sa vykonalo na občanoch tohto štátu, bolo spáchané vtedy, keď sa schvaľoval zákon o štátnom jazyku. Pamätám si, vtedy som bol medzi tými poslancami bývalej Slovenskej národnej rady, ktorí si mohli dovoliť ísť prednými dverami parlamentu a nemuseli utekať zadnými dverami. Takisto ľudia kričali. Keď sa ma pýtali, ukáž, kto si, tak som povedal, tu je môj občiansky preukaz. Boli takí ľudia, ktorí mi ho vytrhli, pošliapali a povedali: Ja už nechcem byť občanom tohto česko-slovenského štátu, kde sa zamedzuje občanom slovenskej národnosti jestvovať ako Slovákom. Potom, keď obsadila istá skupina ľudí ministerstvo kultúry, tak bolo možné použiť mnohé iné výrazy a pojmy. A vtedy bolo všetko v poriadku.
Páni, dnes nikto neobsadil nijaký ústredný orgán štátnej správy, nikto nerobil také hrubé násilie, ako sa tu robilo. Ak sa niekto sťažuje, že na neho vykrikovali, páni, dajte si premietnuť filmový záznam z toho, čo sa dialo pred ministerstvom kultúry, alebo predtým pred bývalou Slovenskou národnou radou. To sa vôbec nedá ani porovnávať. Vy sa spoliehate na to, že vám niekto prikryje chrbát a že môžete použiť akékoľvek hrubé násilie. Ja sa len pýtam, kedy nasadíte žandárov s bodákmi alebo budete strieľať do ľudí. Takto stojí vec.
Páni, sú dve pravdy a dve pravdy nie sú v tom istom okamihu tie isté. Taká je pravda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslankyňa Belohorská. Po nej pán poslanec Galbavý.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tiež som išla cez ten dav ľudí a problémy som nemala. Dovoľte mi citovať Sme z 26. 5. 1997 a prečítam vám odtiaľ tiež jedno zaujímavé stanovisko: "Nechceme vládu sabotérov, dovidenia civilizovaná Európa! Raz sa vrátime. Budú náš štát viesť podvodníci a diletanti? Nie."
Asi stovka Levičanov súhlasila so slovami D. Rachelovej a Salingerovej z miestnej organizácie Demokratickej strany. Občania majú podľa článku 32 ústavy zaručené právo postaviť sa na odpor voči každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok, základné ľudské práva a slobody uvedené v ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Myslím si, že vtedy, keď bola akcia pred televíziou Markíza, chcem vám povedať, páni poslanci, ja som tam nešla, lebo viem, že asi by tí ľudia na mňa neboli dvakrát vľúdni.
Poslanci, ktorí boli vo Federálnom zhromaždení, si spomínajú na to, akým spôsobom reagoval dav tam. Opľúvali nás, vykrikovali, dokonca nás policajti chránili pred kameňmi. Mnohí, mnohí z poslancov z vtedajšieho Federálneho zhromaždenia boli bití.
Ale to sa robí iným spôsobom. Predsa aj polícia si mala zobrať megafón, mala upozorniť občanov na zákon o tom, že sa majú vzdialiť na sto metrov, mala tam dať príslušné zábrany, ale nie že na starých ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj protest tým spôsobom, ako vyjadrili, pošleme dvadsaťročných, dvadsaťpäťročných policajtov s obuškami. Nehnevajte sa, to nie je spôsob práce s občanmi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Galbavý. Po ňom pán poslanec Krumpolec.
Poslanec T. Galbavý:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, panie poslankyne.
Poslanec T. Galbavý:
Som rád, že na malú chvíľu si oddýchneme od problému - poslanecká imunita pána Krajčiho. Taktiež sa pripojím k debate takej aktuálnej dnes večer, a to je hŕstka demonštrantov pred budovou Národnej rady. Ja som bol taktiež prítomný na tej demonštrácii nie ako demonštrant, ale ako okoloidúci poslanec.
Vážený pán poslanec Hofbauer, musím reagovať na vás a prezradiť, že klamete až sa práši. Kde sa berie vo vás taká odvaha klamať v parlamente, vážený poslanec, ktorého obdivujú davy občanov tohto národa, ktorí mu dali dôveru? Pozrite sa, ja som išiel okolo tohto davu. Ten dav ma oplzlo napádal, urážal - sviňa, Maďar, boľševik a čo ešte, dajte mu na hlavu. Počul som potom slovenskú hymnu - ja som Slovák, ja som Slovák. Vy ste vyšli plný energie z tohto davu a oproti vám sa valil redaktor Markízy pán Krajcer. Vy ste ho inzultovali. On vám chcel položiť otázku, vy ste sa mu rukou zahnali a skoro ste ho udreli do tváre. To je pravda. Keď bude treba, pôjdem svedčiť, keď sa bude náhodou rokovať o zbavení poslaneckej imunity vašej osoby. A potom som sa tak pozrel dozadu na ten dav. A viete čo? Nehneval som sa, necítil som nenávisť voči tým ľuďom, ktorí tam boli, pretože viem, že to je demagógia, ktorou živíte týchto ľudí. A prečo by nie? Preboha, však to je odrazový mostík, to sú metódy vášho zbohatnutia. No prečo by ste to nerobili? Demagógia - a na obyčajných naivných ľuďoch chcete zarábať? Hanbite sa, pán Hofbauer a spol. Urobte to nejako inak, potom môžeme medzi sebou nájsť konsenzus. Skúsme, ísť na inú cestu, poďme! (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krumpolec.
(Ruch v sále.)
Pokoj, panie poslankyne.
Pán poslanec Krumpolec, nech sa páči.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
budem naozaj reagovať na pána poslanca Hofbauera a vrátim sa k prerokúvanému prípadu. Žiaľ, toľko demagógie a nepravdy, také prekrucovanie faktov, ako je na tejto schôdzi Národnej rady zo strany niektorých poslancov a aj právnikov, predovšetkým od pánov poslancov Cupera, Hofbauera a Baca, som naozaj ani v najdivokejších predstavách nečakal. Hovoríte o argumentoch, ale nepredložili ste ich, pretože ich nemáte. Máte iba chuť a odhodlanie presvedčiť občanov, že porušovanie zákonov pri referende zo strany vlády nebolo, presvedčiť ich, že biele je čierne, že sa nič nestalo. Minister vnútra Gustáv Krajči nikdy nepoprel, že on sám z vlastnej vôle rozhodol, že nechal stiahnuť platné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami a nahradil ich písomnosťami s tromi otázkami, čo je v rozpore s vyhláseným referendom, ktoré vyšlo v Zbierke zákonov.
Napriek tejto skutočnosti z radov niektorých poslancov opozície sme viackrát počuli, že referendum zmarili svojím postupom iní, predovšetkým bývalý prezident Michal Kováč, poslanec Šimko a najčastejšie ja sám ako predstaviteľ referendovej komisie. Ak ste o tejto skutočnosti, páni poslanci Baco, Cuper a Hofbauer, pevne presvedčení, splňte svoju občiansku povinnosť, podajte na mňa trestné oznámenie a predložte dôkazy. Nezavádzajte ľudí, neklamte, ale konečne konajte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská. Po nej pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Naozaj, hoci som pôvodne chcela hovoriť aj o tom incidente, ktorý sa odohral pred budovou Národnej rady, nechcem už o tom hovoriť, lebo naozaj si myslím, že vystúpenie pána poslanca Halmeša bolo také excelentné, že k tomu už naozaj netreba nič dodávať, akurát tak pochybovať, či v tomto parlamente všetkým slúži zdravý rozum. Pána Galbavého, pardon, prepáčte. Chcem však hovoriť o inej veci.
Pán Hofbauer vo svojom vystúpení hovoril o tom, akým spôsobom sa pripravovala vôbec celá táto kauza, čo všetko bolo zmanipulované a kde, kto, v akých časových následnostiach porušil zákon, resp. ústavu. Chcela som sa chcela pozastaviť nad jednou vecou. Predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady je pán Orosz. Už sa tu spomínalo v minulých dňoch, že pán Orosz bol pred časom pracovníkom prezidentskej kancelárie. Je skutočne paradoxom, ak práve tento človek tu bude teraz vykladať rokovací poriadok, teda základný zákon, podľa ktorého sa riadi v rokovaní Národná rada Slovenskej republiky, keď v tom čase, keď pracoval v prezidentskej kancelárii, nedokázal nájsť v sebe dostatok odvahy, alebo možno aj odbornosti, aby upozornil...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, pekne by som vás chcel poprosiť, reagujte na pána poslanca Hofbauera, nie na pána poslanca Orosza.
Poslankyňa M. Podhradská:
Áno, presne o tom hovorím. Pán Hofbauer hovoril o tom, kedy sa porušil zákon. Chcela by som sa spýtať pána Orosza, prečo neupozornil pána prezidenta na to, že nedodržiava ústavu a že porušuje zákon, keď porušil § 1c zákona o...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Rád vám odpoviem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nemôžete, pán poslanec Orosz.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
chcela by som vrátiť diskusiu k referendu. Pán poslanec Hofbauer povedal - a ja sa k nemu pripájam -, že prvý, kto porušil ústavu a zákon o vykonaní referenda, bol prezident Kováč. Prezident Kováč spojil tri otázky plus jedna, ktorá ani obsahovo, ani inak spolu nesúvisela, a spojil to preto, aby mohol kandidovať, aby sa zachránil pre ďalšie volebné obdobie. Páni poslanci z koalície, ja vám skutočne vyčítam, že ste ho nenavrhli. Myslím si, že on sa osvedčil vo vašich službách a mohli ste ho navrhnúť aj na ďalšie volebné obdobie. Takto, chudák, musí teraz kandidovať sám a musí si zháňať podpisy. Niekedy mi ho je skutočne úprimne ľúto. A ďalej by som chcela povedať, že v tejto kauze referenda aj pán Krumpolec sa zbytočne uráža. Nad rámec svojich právnych povinností konala Ústredná referendová komisia. Ústredná referendová komisia, ktorá sa povýšila nad ministra vnútra, nad ministerstvo vnútra a svojimi uzneseniami sa snažila meniť zákon. Toto je pravda o tom, ako prebiehalo referendum a toto je pravda aj o tom, kto je vlastne prapríčinou toho všetkého: Michal Kováč.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benčat. Po ňom pán poslanec Andrejčák.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
takisto by som doplnil, respektíve nadviazal na pána Hofbauera. Sú tam neuralgické dve veci. To bol čin pána prezidenta Kováča a druhá vec je, ktorá je veľmi vážna a treba to tu zdôrazniť, bolo to odštartovanie pánom premiérom tým, že zrušil amnestiu pána Mečiara ku kauze referendum 1998. To sú dva body, ktoré sú podstatné v tejto celej záležitosti, o čom sa tu bavíme už tretí alebo, neviem, štvrtý deň.
Samozrejme, že mne to pripadá tak, že celá vládna koalícia chce teraz dokázať svojim voličom, že to, čo prezentovala v predvolebnom boji, je pravda za každú cenu, i za cenu toho, že budú možnože aj nejaké nevinné obete. Hovorilo sa tu dnes aj o ďalších kauzách, ktoré sa pripravujú, myslím, že to bol pán poslanec Osuský, ktorý povedal niečo také. Budeme sa tu baviť ešte nejaký čas o takýchto kauzách a budeme možno odsudzovať nevinných len za to, aby sme dokázali svojim voličom, že sme mali pravdu, namiesto toho, aby sme tu konali a robili veci, ktoré sú potrebné tomuto štátu. Myslím na veci týkajúce sa ekonomiky, týkajúce sa sociálnych vecí, stavu nezamestnanosti a podobne.
A keď si ešte spomeniem na jednu vec, že prezumpcia neviny je tu stále pertraktovaná. Preboha, veď už dnes aj tie naše médiá a tlač začínajú pomaly robiť rozsudky. Začínajú vyslovovať určité verdikty, ktoré patria nezávislým súdom. Kde sme sa to dostali, že už teraz sa tá mašinéria rozrastá? Nie je len v parlamente, ale ide to ďalej do médií a ide sa do takýchto spôsobov zaobchádzania s opozíciou a s občanmi Slovenskej republiky. Ja by som to videl takýmto spôsobom, že treba ísť na vážnejšie veci, ktoré treba pre tento národ riešiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák. Po ňom pán poslanec Tkáč.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, kde v prvej vete sa píše, že každý má právo na ochranu zdravia, žiadam, aby bolo chránené moje zdravie, a preto podávam procedurálny návrh a žiadam ihneď o ňom hlasovať, že o 20.30 hodine bude 10-minútová prestávka zo zdravotných dôvodov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Bude o 20.30 hodine 10-minútová prestávka bez hlasovania, pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Pán predsedajúci, chcem vám povedať, že mi je z toho všetkého nanič a je mi...
(Hlasy v sále.)
Dovoľte mi, aby som pokračoval.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne.
Ani som nechcel využiť dve minúty. Len chcem povedať, že mi je úplne smutno z toho všetkého, čo sa tu deje, pretože sa tu hrá divadlo pre občanov, hrá sa tu divadlo preto, aby sa vykryli ekonomicko-sociálne balíčky a boje o rozpočet, aby sa zakryla nejednotnosť v koalícii. Hrá sa tu divadlo o to, aby sa spackané referendum, ktoré vzišlo z dielne právnikov, napravilo. Aj dvorný advokát, môj známy z detstva, ktorý je dnes mediálny expert, lebo si ho dali do licenčnej rady, mi potvrdil, že vás dostatočne upozorňoval, že robíte chyby v referende. Viete, je mi ľúto aj preto...