Čtvrtek 18. února 1999

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Gašparovičovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán poslanec Gašparovič, ak dovolíte, veľmi pozorne som si vypočul váš prejav nie síce v sále (hlasy z rokovacej sály), ale v televízii.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím pokoj.

Poslanec F. Mikloško:

Bol som dojatý vašou snahou po zákonnosti a volaním po ústavnosti. Len rád by som vám položil otázku, keď ste odtiaľto vyrazili poslanca Gauliedera a keď Ústavný súd rozhodol o tom, že Národná rada má dať na poriadok prípad poslanca Gauliedera, kde ste boli vtedy vy s vašou ústavnosťou ako predseda parlamentu? Keby ste sa náhodou mohli ešte potom v tom dodatočnom vystúpení k tomuto vrátiť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Kresák.

Nech sa páči.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Iba veľmi stručne si dovolím reagovať niektorými právnickými alebo právnymi poznámkami na to, čo tu odznelo z úst kolegu Gašparoviča.

Chcem v prvom rade alebo pokladám za potrebné upozorniť túto snemovňu na to, že, samozrejme, podobnosti sa dajú vyťahovať zo všetkého a pre všetko, najmä keď ich vyťahujeme účelovo, tak účelovo, ako sme teraz boli toho svedkami. Tá podobnosť, ktorá sa opierala o rozhodnutie Ústavného súdu číslo 69 z roku 1996, ktoré, samozrejme, poznáme našťastie viacerí, musím upozorniť, že hovorí v prvom rade o tom, že keď už tu chceme hovoriť o analógii, tak tá analógia už kríva v tom, že áno, rozhodovanie prezidenta o amnestii nie je riadené nejakým vykonávacím predpisom, len nechápem, ako tu môžeme robiť analógiu voči konaniu Národnej rady v prípade rozhodovania o imunitných otázkach, keď tu máme vykonávací predpis. Všakáno, pán kolega? Máme tu 21. časť rokovacieho poriadku, celé tri paragrafy, ktoré sa tým zaoberajú. To po prvé.

Po druhé, chcem upozorniť túto ctenú snemovňu na skutočnosť, že v tom rozhodnutí, ktoré práve pán kolega Gašparovič citoval, Ústavný súd Slovenskej republiky s plnou vážnosťou konštatuje, že existuje jediné návestie, ktorým sa má riadiť hlava štátu, keď rozhoduje o otázkach amnestií, a tým návestím je text sľubu prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom sa konštatuje, že prezident sa zaväzuje, že svoje povinnosti bude plniť a vykonávať v záujme občanov, zachovávať a obhajovať ústavu, ústavné zákony. Samozrejme, o tom je aj obsah amnestie, ktorá je v súlade s ústavou, a o tom je obsah rozhodnutia, ktoré sa dá označiť ako amnestia. Všetko ostatné je, samozrejme, kamufláž a zneužívanie inštitútu. Takže o tom budeme hovoriť azda inokedy, ale o tom to bolo.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

nebudem mať v tejto chvíli faktickú poznámku, ale rád by som mal procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že už máme otvorené dva body rokovania, bude síce hodina otázok a odpovedí, tá musí byť, ale navrhujem, aby sme body interpelácie a odpovede na interpelácie presunuli na koniec schôdze, po skončení tohto bodu dokončili rokovanie o Sociálnej poisťovni, o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o Medziparlamentnej únii hlasovanie a až potom pristúpili k interpeláciám.

Prosím vás, aby ste o tomto mojom procedurálnom návrhu, ktorý vznikol na základe požiadaviek troch klubov, dali hlasovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu bez rozpravy.

Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča. Nech sa páči, hlasujte.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Nehlasoval 1 poslanec.

Návrh bol schválený.

Faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča - pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, ale tak ako pán poslanec Roman Kováč tiež mám procedurálny návrh, ktorý je vo väzbe na otvorený list Národnej rade, ktorý predložila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a 17. 2. ho doručila pánu Jozefovi Migašovi, predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení ako reprezentatívna organizácia podnikateľskej a zamestnávateľskej sféry so značným znepokojením prijala informáciu o záveroch Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorá sa týka personálneho obsadenia samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Asociácia zamestnávateľských zväzov vyhlasuje, že až do vyriešenia partnerských vzťahov na báze sociálneho dialógu sa jej predstavitelia nebudú zúčastňovať na práci všetkých vrcholových tripartitných orgánov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení v tejto súvislosti ďalej uvádza, že vo volebných prísľuboch strán volebnej koalície bolo jasne definované zabezpečiť štátnu transparentnosť odborov za pokojný vývoj. Ukazuje sa, že v časti prípadov sa uplatňuje účelovosť a stranícke tendenčné záujmy. V tejto súvislosti odporúčam, aby sme do programu zaradili...

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím vás, pán poslanec, podajte návrh.

Poslanec V. Tkáč:

Práve hovorím, aby sme zaradili do programu rokovania aj tento bod, ktorým sa Národná rada bude zaoberať vzhľadom na to, že tripartita funguje aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aj v Sociálnej poisťovni a pri príprave návrhu rozpočtu týchto verejných fondov, pretože ich riadi fakticky aj právne Národná rada, treba, aby tripartita bola funkčná. Domnievam sa, že vzhľadom na postup zdravotného výboru a ohrozené tripartitné vzťahy v najvyšších tripartitných orgánoch je veľmi dôležité, aby Národná rada zaujala stanovisko k postoju Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, pretože vláda aj parlament postupuje protizákonne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Je tu ďalší procedurálny návrh, o ktorom dávam hlasovať bez rozpravy.

Páni poslanci, poslankyne, nech sa páči, pripravte sa na hlasovanie.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Tento návrh neprešiel.

Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine budeme pokračovať programom otázky a odpovede predsedu vlády a členov vlády.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti.

Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby zaujali miesta, aj pánov ministrov.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram bod programu

hodina otázok.

Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude na ne odpovedať sám.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Národnej rady,

panie poslankyne, páni poslanci,

namiesto neprítomného podpredsedu vlády pána Csákyho bude odpovedať minister kultúry pán Kňažko, namiesto ministra zahraničných vecí pána Kukana bude odpovedať minister hospodárstva pán Černák, pre veľký úspech ministra Černáka bude pán Černák zastupovať aj chorého Gabriela Palacku, ministra dopravy, a namiesto pána Pittnera bude odpovedať pán Čarnogurský. Pokiaľ nezvážim ešte časom, že to bude pán Černák.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán predseda vlády.

Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím predsedu vlády, zaujal už svoje miesto.

Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Bárdosa a znie: "Chystáte sa údajne na návštevu Spojených štátov amerických. Kedy sa cesta uskutoční a s akým programom?"

Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Po nástupe novej vlády začala naša diplomatická aktivita ku všetkým členským krajinám Severoatlantickej aliancie, čo vyplýva z nášho programového vyhlásenia. Myslím si, že vo vzťahoch k Spojeným štátom americkým treba spomenúť dve veci. Po prvé, historickú návštevu 12 kongresmanov v januári na Slovensku a po druhé, nedávnu návštevu ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana vo Washingtone. Pri týchto príležitostiach sa hovorilo aj o príprave mojej cesty do Washingtonu a v súčasnosti naozaj pripravujeme pôdu na to, aby sa táto cesta a stretnutie na najvyššej úrovni mohli uskutočniť. Hľadáme vhodný termín návštevy, ale myslím si, že obojstranná politická vôľa je evidentná a existuje.

Čo môžem uviesť dnes už celkom konkrétne, je to, že Washington navštívim v apríli spoločne s ministrom zahraničných vecí a ministrom obrany s cieľom zúčastniť sa na vrcholnej schôdzke Euroatlantickej partnerskej rady 24. a 25. apríla, ktorá nadväzuje na vrcholnú schôdzku Severoatlantickej aliancie 23. a 24. apríla. Nevylučujem, že počas tohto stretnutia alebo tejto návštevy vo Washingtone dôjde aj k stretnutiu na najvyššej úrovni, aj keď, samozrejme, ťažko to považovať za takéto bilaterálne stretnutia, ale pevne verím, že v krátkom čase sa uskutoční aj takáto cesta a stretnutie na najvyššej úrovni. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán predseda vlády.

Chce pán poslanec Bárdos dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem pekne za odpoveď.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná, je od poslanca Hofbauera a znie: "Kedy zrušíte aj amnestie bývalého prezidenta Michala Kováča v súvislosti s kauzou Technopol, zatykačom Interpolu a na členov jeho rodiny, ich kamarátov a známych v týchto súvislostiach?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán poslanec, obaja dobre vieme, že nič som nezrušil. Siahol som a upravil som amnestiu, ktorú predo mnou upravil a na ktorú presne takisto siahol môj predchodca. Rozdiel je len v jednom. Môj predchodca siahol na túto amnestiu, aby kryl kriminálnikov. Ja som na ňu siahol, aby som umožnil kriminálnikov stíhať. V tom je principiálny rozdiel a nechám na súdnosť každého z vás, kto konal vo verejnom záujme a kto konal v záujme kriminálnych živlov.

Po druhé, myslím si, že každý, kto chce tomu rozumieť, dobre vie, že v prípade Technopolu išlo o udelenie milosti konkrétnym osobám. To je prvý rozdiel. A druhý rozdiel - išlo o udelenie milosti, aby sa tieto konkrétne osoby mohli vydať trestnému stíhaniu. A trestné stíhanie alebo konanie vo veci kauzy Technopol jednoducho funguje, kdežto amnestia, o ktorej sa rozprávame, bola vydaná preto, aby sa nijaké trestné konanie nemohlo začať. To je moja odpoveď, pán poslanec. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán predseda vlády.

Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Samozrejme. Rád by som pripomenul, vážený pán predseda vlády, článok 102 písm. i) tohto článku. Prezident udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo a zahládza tresty. Vy ste jednoducho amnestiu zrušili. Môžete sa z toho vykrúcať, ako chcete, zrušili ste amnestiu a prekročili ste svoje právomoci ústavného činiteľa zastupujúceho prezidenta v tomto štáte ako predseda vlády. Takže moja otázka znie opäť presne tak, ako bola položená. V záujme vyšetrenia kriminálnych činov a podozrení z kriminálnych činov, v záujme narovnania práva v tomto štáte voči všetkým občanom, aby to právo pre všetkých malo rovnakých 100 centimetrov, kedy siahnete aj na tieto amnestie, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s kauzami Technopol, v súvislosti s kauzami konkrétnych osôb, voči ktorým boli prezidentské amnestie Michala Kováča udelené, pretože neexistuje rôznorodá amnestia, iná amnestia, existuje len jednoznačná prezidentská amnestia alebo nie. Takže, vážený pán predseda vlády, keby ste odpovedali na túto otázku presne tak konkrétne, ako som vám ju položil. Vy ste uhli niekde úplne bokom ako vždy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Nie, pán poslanec, neuhol som, odpovedal som vám veľmi konkrétne a veľmi, veľmi presne. V prípade milosti opakujem to ešte raz a poviem ešte ďalší argument, tá milosť bola udelená preto, aby Michal Kováč mladší mohol požiadať o pas, aby mu pas bol vrátený a aby ten pas mohol využiť na to, že navštívi Nemecko a mohol jednoducho byť vypočúvaný v prípade, o ktorom sa rozprávame. V tomto prvom prípade je zjavné vôľa a ochota uskutočniť konanie tak, aby bolo jasné, kto konal proti zákonu a kto proti zákonu nekonal. Váš problém, pán poslanec, je v tom, že veľmi dobre viete, že v prípade amnestie na páchateľov známych trestných činov som konal vo verejnom záujme a konal som v záujme spravodlivosti.

Nechápem, čoho sa bojíte. Nechápem, prečo mladý Kováč sa nebojí vydať spravodlivosti a vy sa bojíte, aby jeden, druhý poslanec a všetci tí, ktorí majú "paprče" vo vražde Remiáša, v únose mladého Kováča, neboli vyšetrovaní. Čoho sa bojíte, priatelia? Netreba sa báť, keď ste spravodliví. Netreba sa báť, keď máte čisté ruky. (Potlesk.)

Veľmi dobre vám rozumiem, prečo takto aktívne zasahujete, pretože sa bojíte, pretože čisté ruky nemáte, priatelia. Ale už je to tak, spravodlivosti bude aj na Slovensku učinené zadosť, či budete mať jednu otázku, desať otázok, alebo sto otázok, pán poslanec Hofbauer.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Hofbauera a znie: "Finančný príspevok štátu politickým stranám vo vzťahu k vami vedenej SDK znamená, že päť koaličných subjektov pred voľbami zlúčených do SDK v súčasnosti nedostáva žiadne prostriedky?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán predseda parlamentu, táto otázka je úplne od veci. Je to otázka mimo predsedu vlády, je to otázka na predsedov piatich politických strán. S dôverou sa obráťte na piatich predsedov politických strán, ktorých sa táto otázka týka, pán poslanec.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Hofbauer:

V prvom rade si vyprosujem, aby ste tu hovorili o špinavých "paprčiach". My dvaja sme spolu husi nepásli a vy si tento grobiánsky a hulvátsky tón tu nedovoľujte. Vy ste tu v parlamente a hovoríte s poslancami, pán predseda vlády. To je prvá vec. (Potlesk.)

Druhá vec. Otázku som vám položil nie v mene zastúpenia piatich politických strán, ale vám ako predsedovi vlády a predsedovi Slovenskej demokratickej koalície.

Táto otázka je korektná, je vecná. Buďte taký láskavý a slušne mi na ňu zodpovedajte, pretože ja som ju takisto položil v dobrej vôli a slušne. Mňa sa na to pýtajú mnohí občania, mnohí voliči a rád by som na ňu korektne bez nejakých ďalších bočných úvah odpovedal.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán poslanec, tú otázku ste povedali úplne od veci. Vy sa pýtate, či päť koaličných subjektov dostáva peniaze. Odpovedám vám rovnako slušne a veľmi jasne. Opýtajte sa predsedov týchto piatich politických strán. To je všetko, čo vám môžem povedať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ďalšiu otázku zadal pán poslanec Engliš. Znie: "Ste presvedčený, že tripartita bude fungovať, keď ju vedie človek, ktorý sa odporom voči odborom nikdy netajil?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán poslanec, horšie ako za vašej vlády to už nemôže ani existovať. (Potlesk.)

Vy ste načisto zničili odbory, zničili ste tripartitný vzťah...

Predseda NR SR J. Migaš:

Upokojme sa, páni poslanci.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

... za vás tripartita nefungovala, my sme schválili už zákon o tripartite. Úprimne sa usilujeme o tripartitné vzťahy a vy teraz roníte krokodílie slzy?

Vy pán Engliš, vaša firma HZDS rozbíjala odbory, zakladali ste špeciálne odbory vo Východoslovenských železiarňach, len aby ste rozštiepili odbory. Tripartita vôbec nefungovala a vy dnes roníte krokodílie slzy?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Engliš, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec A. Engliš:

Pán predseda vlády, vy si mýlite dojmy s pojmami alebo pojmy s dojmami, pretože ja som vo vláde nebol a za mojej éry fungovala tripartita.

A ja vám dávam pragmatickú otázku. Preto, že pán Mikloš bol vo vedení politickej strany, Demokratickej strany, dokonca bol jej šéfom, ktorá vo svojom programe mala za cieľ likvidovať odbory na Slovensku. Myslíte si, že v konfliktnej situácii na túto svoju orientáciu pán Mikloš zabudne? Nie. Prejaví sa práve v konfliktných situáciách tak, že bude negovať odbory. Zásadným spôsobom ovplyvní rokovanie tripartity a, samozrejme, negatívne v neprospech odborárov, v neprospech sociálneho dialógu.

Tripartitu nemôže preto takýto človek viesť. Je to úplne pragmatické tvrdenie z mojej strany. Môže zapríčiniť obrovské škody v tejto republike.

Chcem sa vás spýtať, nemusíte mi na to, samozrejme, odpovedať. Ale ak chcete, áno znamená, že nepomôžete tejto republike, a nie znamená, že ho odvoláte. Ak silou mocou budete chcieť odpovedať, čo vy, samozrejme, takýmto spôsobom reagujete, ja by som vás prosil, aby ste si sám neuškodili, nehovorte tu svoje nenávistné prejavy voči poslancom HZDS, ale odpovedajte áno alebo nie.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Panie poslankyne, páni poslanci, také šarmantné odporúčanie som už dávno nedostal. Áno alebo nie.

Vážený pán poslanec, fascinuje ma, fascinuje ma. Na jednej strane ste sa dištancovali od HZDS, čomu sčasti rozumiem, na strane druhej ma fascinuje, že vy, ktorý ste boli na kandidačnej listine, tak to vidíte, nemáte nervy, lebo viete, že to nemyslíte poctivo. (Hlasy v sále.)

Pán poslanec si to vypočuje z ampliónov. Odpoviem, aj keď, zdá sa, že neprítomnému poslancovi sa už neodpovedá. Poviem len toľko. Pán poslanec Engliš sa podieľal na rozvoji firmy, ktorá budovala kapitálotvornú vrstvu, ktorá ožobračovala robotníkov, ktorá rozbíjala odbory a tripartitu a on dnes roní krokodílie slzy a robí si mravný nárok na posudzovanie kvalít podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Na to treba, na to je potrebná veľká dávka guráže. (Potlesk.)

Takže, vážený pán neprítomný poslanec Engliš, vaša otázka v samej podstate je veľmi, veľmi, veľmi falošná. Človek, ktorý sa podieľal na budovaní kapitálotvornej vrstvy a na ožobračovaní robotníkov, dnes posudzuje podpredsedu vlády, ktorý dáva tripartitu do dobrého, seriózneho partnerského vzťahu a ktorý sa o tento dobrý partnerský vzťah usiluje.

Jednoducho, bolo to neúprimné, nepoctivé a nepravdivé, panie poslankyne, páni poslanci. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Klemensa. Znie: "Môžete nás stručne informovať o vývoji a dôsledkoch kalamitnej situácie na východe Slovenskej republiky?"

Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Nezostáva mi veľmi veľa času, preto, samozrejme, nebudem hovoriť...

(Výkriky a potlesk v rokovacej sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, upokojte sa.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

... mám pocit, ale, že vám ešte menej na túto dobrú náladu. Smiech ich prejde, ale chcem povedať len toľko...

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

... smiech ich prejde, pretože jednoducho veľmi dobre vedia, že dnešná vládna koalícia má aj morálku, aj schopnosti, že dáme veci na Slovensku do poriadku a z toho sú nervózni.

(Hluk a smiech v rokovacej sále.)

Z toho ste nervózni, chápem vaše rozpoloženie a rozhorčenie. Teraz sa láme chlieb a ja vás ubezpečujem, že to ustojíme.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Klemens, máte doplňujúcu otázku?

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

K situácii na východnom Slovensku budem veľmi stručný.

K dispozícii pre opytujúceho sa je sedemstranová správa doplnená o moju informáciu, že včera sme na rokovaní vlády rozhodli o tom, že pod vedením ministra vnútra v spolupráci s ďalšími štyrmi ministrami bude vypracovaná správa nielen o priebehu kalamity na východnom Slovensku, ale najmä o tom, ako sa s ňou podarilo vyrovnať, najmä o tom, aké ďalšie opatrenia je potrebné prijať nato, aby sme v budúcnosti takéto príbehy zvládali lepšie, plynulejšie, kompaktnejšie.

Ďakujem vám za pozornosť a verím, že dnešné rokovanie, že zajtrajšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dopadne k takej spokojnosti a radosti HZDS, ako ju zažívam v týchto chvíľach.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán predseda vlády. (Potlesk.)

Páni poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, prosil by som, kroťte si emócie a zachovajte si normálne správanie v parlamente. Správajme sa slušne.

Čas vyhradený na otázky poslancom uplynul. Ďakujem pánu predsedovi vlády.

Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krumpolec. Táto otázka znie: "Aký bol postup pri príprave memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou USA o využívaní strelníc a výcvikových priestorov?"

Mal by odpovedať pán poslanec Kukan, ten nie je prítomný, bude odpovedať pán minister Černák.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ospravedlňujem sa, pán minister Kanis, nech sa páči.

Ospravedlňujem sa aj ministrovi Kanisovi, aj pánu ministrovi Černákovi.

Minister obrany SR P. Kanis:

Vážený pán predseda,

ctená Národná rada,

bol spravený veľký rozruch okolo cvičenia letectva Spojených štátov amerických v Kuchyni, preto mi dovoľte, aby som obšírnejšie reagoval na tú otázku, ktorú som dostal od pána poslanca Krumpolca.

Chcem vám predniesť stručnú genézu k predmetnej problematike. Je to pomerne obsiahly príbeh, preto budem z nej vyberať iba najdôležitejšie časti a zároveň sa chcem vyjadriť aj k otázkam právneho odôvodnenia podpisu memoranda a vyjadriť sa aj k niektorým výhradám poslancov, ktoré boli vznesené v tlači a ktoré sa dotýkajú tejto problematiky.

Po prvé, využívanie výcvikových priestorov ozbrojenými silami USA na území Slovenskej republiky navrhla americká strana 11. apríla 1997, keď sa uskutočnila návšteva generála Wolda za účelom získania informácií o využití strelnice Kuchyňa ozbrojenými silami USA. V delegácii bol za slovenskú stranu aj náčelník štábu letectva protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky generálporučík Gombík.

Šiesteho augusta 1997 pridelenec obrany USA oficiálne odovzdal návrh zmluvného dokumentu a k navrhnutému textu memoranda sa vyjadril náčelník štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu generál Gombík. 2. septembra 1997 sa uskutočnila návšteva generála Perryho, zástupcu letectva USA v Európe, v priestoroch 33. leteckej základne Kuchyňa. Návštevu schválil bývalý minister obrany Ján Sitek. 10. októbra 1997 sa na ministerstve obrany uskutočnilo rezortné a medzirezortné pripomienkové konanie k navrhovanej aktivite. Na rokovaní sa zúčastnili zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, podporili memorandum, ministerstva životného prostredia, ktorí mali pripomienku, ale na rokovaní sa zástupcovia rezortov dohodli, že americká strana nebude počas výcvikov produkovať odpad, ktorý je podľa zákona kvalifikovaný ako nebezpečný. Zástupca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií vzniesol námietku k definovaniu pojmu výcvikový vzdušný priestor, a preto jeho navrhované zmeny boli zapracované do memoranda.

Ministerstvo vnútra, odbor zahraničných vzťahov vzniesol námietky, ktoré boli akceptované, okrem návrhu, aby memorandum bolo predložené na prezidentskej úrovni. Pretože zmluva PFP SOFA ako zmluvný dokument vyššieho stupňa, ktorý bol schválený na prezidentskej úrovni, pokrýva všetky oblasti výcviku a obe zmluvné strany - Slovenská republika aj Spojené štáty americké zmluvu ratifikovali, memorandum nebolo predložené na prezidentskej úrovni. Ide totiž o zmluvu odbornú, a nie politickú. Ministerstvo financií malo pripomienky, ktoré vyplývajú z platnosti zmluvy PFP SOFA týkajúce sa oslobodenia od niektorých daní a poplatkov. Problematika je vyriešená v novej novele o DPH. V rámci rezortného pripomienkového konania sa k textu memoranda vyjadrili sekcie ministerstva obrany, veliteľ 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany Zvolen, Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie, štáb letectva a PVO Generálneho štábu. Záverečný text memoranda posúdili uvedené rezorty a materiál na rokovanie vlády vysvetlil, akým spôsobom boli pripomienky rezortu akceptované.

Druhého decembra 1997 sa uskutočnilo na ministerstve obrany rokovanie expertov za účasti zástupcov zainteresovaných zložiek, štábu letectva a PVO Generálneho štábu, 3. zboru letectva a PVO a vybraných zástupcov rezortov, ktorí participovali na tvorbe memoranda. 9. decembra 1997 americká strana potvrdila text memoranda. Vojenský a letecký pridelenec USA 18. decembra 1997 oznámil, že minister obrany USA na základe pripomienok právnych expertov prehodnotí navrhovaný text memoranda vzhľadom na niektoré pripomienky uplatnené slovenskou stranou na expertných rokovaniach. Bývalý minister obrany Ján Sitek prijal 21. januára 1998 na žiadosť americkej strany veľvyslanca Ralpha Johnsona. Predmetom rozhovorov bola aj príprava memoranda. Americká strana text potvrdila 15. júla 1998 a nové úpravy textu sa týkali iba usporiadania článkov, začlenenia prílohovej časti do ustanovení memoranda, ale obsah ustanovení sa nezmenil. Podstatná pripomienka bola aj k úrovni dokumentu. Americká strana opätovne navrhovala rezortnú úroveň a odmietala akceptovať medzivládnu úroveň.

Z dôvodu neprekonateľných prekážok zmluvných strán pri určení kategórie zmluvného dokumentu slovenská strana navrhla druhé kolo expertných rokovaní, ktoré sa uskutočnilo na ministerstve obrany 22. októbra 1998. Slovenskí experti vysvetlili zmluvnému partnerovi kategorizáciu medzinárodných zmlúv podľa zmluvnej praxe Slovenskej republiky a zdôraznili, že v prípade nesúhlasu USA s medzivládnou úrovňou nebude možné súhlasiť s podpísaním memoranda. Zmluvná prax USA nepredpokladá predloženie memoranda o výcviku na schválenie vláde USA, pretože táto generálne poverila rokovaním a podpisom odborne zmluvných dokumentov konkrétne zložky ozbrojených síl. Americká strana potvrdila záverečný text memoranda a akceptovala medzirezortnú úroveň 11. decembra 1998. Vláda Slovenskej republiky k návrhu na uzavretie memoranda vyslovila súhlas s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 934 z 23. decembra 1998. Americká strana aj napriek tomu, že bola informovaná o ukončení schvaľovacieho procesu vládou Slovenskej republiky, žiadala zmenu v záverečných ustanoveniach 8. januára 1999. Americká strana žiadala, aby zmluvný dokument nadobudol platnosť dňom podpisu. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky súhlasilo s podpisom memoranda 15. januára 1999 a súhlasilo aj s návrhom na zmenu nadobúdania platnosti bez opätovného predloženia týchto zmien vláde Slovenskej republiky, pretože sa dokument obsahovo nezmenil. Základné predpisy upravujúce uzavieranie a vykonávanie medzinárodných zmlúv schválené uznesením vlády číslo 615 z 26. 8. 1997 pripúšťa, aby vo výnimočných prípadoch nadobudli aj vládne zmluvy platnosť odo dňa podpisu.

Toľko je stručná genéza.

K právnemu odôvodneniu podpisu memoranda. Memorandum o porozumení vychádza z platných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takýmto dokumentom je zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl. Zmluva PFP SOFA bola schválená v Národnej rade 8. septembra 1995. Mám pred sebou dokument o tom hlasovaní, ako sa hlasovalo. Prítomných bolo 110 poslancov, hlasovalo 109 poslancov, za hlasovalo 106 poslancov, proti nehlasoval nikto a zdržali sa hlasovania traja. Národná rada úplne suverénne a jednoznačne prijala zmluvu, od ktorej sa odvíja memorandum. Pre zaujímavosť chcem uviesť aj niektoré mená, ktorí hlasovali za. Za hlasoval napríklad Kamil Haťapka, Anton Hrnko, Rastislav Šepták, Marián Andel, Melánia Kolláriková, Bartolomej Kunc a Víťazoslav Moric.

Takže, ak hovoríme o tom, od čoho sa to odvodzuje, tak tu je dôkaz, že by bolo dobré, keď poslanci niečo schvaľujú, si aj uvedomili, čo schvaľujú, pretože prídu aj následné kroky a potom sa už nepripomína to, za čo hlasovali. To len kvôli presnosti. K výhradám poslancov, ktoré som mal možnosť v tejto súvislosti s otázkou aj pána Krumpolca prečítať si v dennej tlači. Najväčšia pozornosť je venovaná, samozrejme, že ako to bude s prístupom bez sprievodu silám USA na strelnici základne do výcvikového priestoru.

Chcel by som zdôrazniť, že v článku 5 sú podrobne upravené podmienky plánovania letov v okolí strelnice. Každý let Spojených štátov amerických bude nahlásený v súlade s civilnými medzinárodnými normami ICAO pre letovú prevádzku. USA musia Slovenskej republike presne nahlásiť trasu lietadiel, požiadať o diplomatické povolenie, vydáva ich ministerstvo zahraničných vecí. Lietadlá budú do vzdušného priestoru Slovenskej republiky prilietavať ako civilné lietadlá a orgány pre civilnú letovú prevádzku v Bratislave ich povedú po určenej trase pomocou svojich radarových prostriedkov. Civilné letové orgány v Bratislave ich navedú do vopred dohodnutého bodu a odovzdajú riadiacemu pristátia na letisku v Kuchyni, ktorý ich navedie na pristátie. Celý proces okrem civilných leteckých orgánov bude riadený a kontrolovaný vojenskými orgánmi na sledovanie vzdušného priestoru. V prípade, že lietadlo USA naruší vzdušný priestor Slovenskej republiky, bude podľa platných medzinárodných predpisov navedené na stanovenú trasu alebo prinútené k pristátiu na najbližšom vojenskom letisku.

Využívanie vojenského výcvikového priestoru Kuchyňa bude okrem civilných orgánov riadené príslušníkmi Armády Slovenskej republiky riadiacimi lietania, ktorí budú s pilotmi komunikovať.

Národná rada Slovenskej republiky 10. februára 1999 vyslovila súhlas s návrhom programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek armády do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999 a súhlasila s účasťou jednotiek protivzdušnej obrany Armády Slovenskej republiky na bojových streľbách na území Ukrajiny alebo Bulharska. V týchto prípadoch takisto sú presné opatrenia, podľa ktorých sa budú pohybovať naše jednotky.

Chcel by som zdôrazniť, že zmluva PFP SOFA, ktorú som tu uvádzal, ako bola schválená, bola uzatvorená na prezidentskej úrovni a ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky, pretože išlo o zmluvu politickú a na jej vykonávanie sa podľa článku 86 e) Ústavy Slovenskej republiky vyžadovala zmena zákonov. Memorandum o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúce sa podmienok na rekognoskáciu výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov ozbrojených síl Spojeného kráľovstva na území Slovenskej republiky bolo schválené Národnou radou uznesením 439 z 25. 9. 1996. V prípade, že vysielajúci štát nie je signatárom zmluvy PFP SOFA, predkladáme všetky zmluvné dokumenty Národnej rade.

Toľko, vážený pán poslanec, komplexnejšia odpoveď na vašu otázku. Nech sa vám páči. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP