Piaty deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. februára 1999
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Panie poslankyne, páni poslanci, skúsime sa zaprezentovať, či budeme uznášaniaschopní. Prosím, aby ste zaujali rokovacie miesta a pripravili sa na prezentáciu na dnešnom rokovacom dni. Prosím, aby ste sa prezentovali.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Delinga, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Tuchyňa. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, na včerajšom rokovaní poslaneckého grémia nedošlo k dohode o postupe rokovania o správach mandátového a imunitného výboru (tlač 144 a 145) podľa § 142. Využívam teda ustanovenie § 146 zákona o rokovacom poriadku, ktorý znie: Ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Na základe toho podávam návrh, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým žiada Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k § 142 k týmto predmetným veciam. Zároveň o tomto procedurálnom návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.
Prosím, aby ste sa prezentovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh bol prijatý.
Vyhlasujem hodinovú prestávku, počas ktorej zasadne ústavnoprávny výbor. Rokovanie Národnej rady bude pokračovať o 10.10 hodine.
Prosím, pán poslanec Orosz - procedurálny návrh.
Poslanec L. Orosz:
Prosím členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby do piatich minút prišli do rokovacej miestnosti ústavnoprávneho výboru, začneme rokovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, prosím, keby ste sa posadili na svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Prosím vás, zaujmite svoje rokovacie miesta.
Pokračujeme ďalej v rokovaní štvrtého dňa 10. schôdze Národnej rady.
Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky bol Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky poverený podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zaujať stanovisko k postupu podľa § 142 posledná veta zákona o rokovacom poriadku v súvislosti s prerokovaním správ Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 144 a 145) na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
V súlade s týmto uznesením sa Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zišiel na svojej schôdzi a rokoval o svojom stanovisku k výkladu § 142 druhá veta zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal k § 142 druhá veta rokovacieho poriadku nasledujúce stanovisko.
Zákonodarca v ustanovení § 142 druhá veta zaviazal Národnú radu, aby rozhodla o žiadosti podľa § 141 ods. 1 na svojej najbližšej schôdzi, t. j. na schôdzi, ktorá sa bude konať ako prvá po dni, v ktorej predseda Národnej rady dostal žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby pod podmienkou, že do tohto dňa dostala stanovisko mandátového a imunitného výboru.
Zároveň som povinný vás informovať v zmysle § 52 ods. 5 rokovacieho poriadku, že s týmto stanoviskom nevyslovili súhlas, zdržali sa hlasovania poslanec Peter Brňák, poslanec Gašparovič, poslanec Cuper a poslanec Fico. Na základe prijatého stanoviska k výkladu § 142 druhá veta zákona o rokovacom poriadku si dovolím konštatovať, že v súlade s týmto stanoviskom nie sú procesné prekážky na to, aby sa pokračovalo na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o zaradení príslušných bodov programu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, na základe stanoviska ústavnoprávneho výboru pristúpime k rokovaniu o
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení pri prerokúvaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 8. februára 1999 evidovanej pod číslom ČVS:VKE-1/30-99 o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte predloženú ako tlač číslo 144.
Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je
správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení pri prerokúvaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 9. februára 1999 evidovanej pod číslom ČVS:VKE-7/30-98 o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte predloženú ako tlač číslo 145, podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem zlúčiť úvodné slová a rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o každom návrhu uznesenia budeme hlasovať osobitne. Podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy - ihneď.
Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že s návrhom na zlúčenie úvodného slova a rozpravy k týmto bodom programu sme vyjadrili súhlas.
Prosím tých pánov poslancov a poslankyne, ktorí sa prihlasovali do rozpravy k jednotlivým bodom, ktoré boli predložené pred rokovacou sálou, či môžem považovať vaše prihlásenie do rozpravy k bodu tlač číslo 144 za evidentné a totožné aj s tým ďalším bodom tak, aby sme nemuseli znova uskutočňovať procedúru prihlasovania sa a znova dávať technickú prestávku. Áno.
Pristúpime teda k rokovaniu o týchto bodoch programu.
Procedurálny návrh má pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
viem, že je snaha to urýchliť, ale ak sme sa doteraz nerozbehli, tých päť minút nemôže zabiť túto snemovňu, aby sa vytvorila technická prestávka, pretože niektorí poslanci chcú vystupovať pri tlači 144, druhí pri tlači 145. Ak sa to spojilo, tak zrejme by bolo dobré, aby nanovo bola daná možnosť prihlásenia do rozpravy a potom môžeme pokračovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno, len chcem uviesť, že k tlači 145 predtým, ako som zobral materiály zo stola, nebol prihlásený žiadny poslanec. Práve z toho dôvodu som urobil tento krok a dal ako návrh.
Pán poslanec Cabaj, beriete teda tento procedurálny návrh späť a môžeme sa stotožniť s tým, čo som navrhol?
Poslanec T. Cabaj:
Nemôžem ho zobrať späť, pretože je právo poslanca, aby sa prihlásil do rozpravy pred začatím prerokúvania bodu. To znamená, že tí, ktorí sa chceli do rozpravy k tlači 145 prihlásiť, mali ešte možnosť v priebehu rokovania o tlači 144. Tak preto navrhujem tú technickú prestávku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, dajme päťminútovú prestávku s tým, že bude znova prihlásenie sa do rozpravy.
Prosím pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej sále. Pristúpime k rokovaniu o týchto bodoch programu: správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru a jeho zisteniach spolu s návrhmi uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré uvedie predseda výboru poslanec Viliam Sopko. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
panie poslankyne, páni poslanci,
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mi uložil ako predsedovi výboru predložiť Národnej rade podľa § 141 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Plním si túto povinnosť a predkladám vám správu.
Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Mgr. Gustáva Krajčiho predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky svojím listom dňa 8. februára 1999. List je v prílohe.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 123 z 9. februára 1999 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa § 141 ods. 1 až 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o výsledkoch svojich zistení spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pred rokovaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predseda výboru riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru ministerstva vnútra o doplnenie žiadosti vyšetrovateľa o ďalšie podklady nevyhnutné na objektívne posúdenie tejto žiadosti na rokovaní mandátového a imunitného výboru. Po konzultáciách s ministrom vnútra Slovenskej republiky boli požadované podklady doručené Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady dňa 12. februára 1999. Vzhľadom na to, že chýbali ďalšie podklady, ako je uznesenie vlády Slovenskej republiky vo veci vykonania referenda a vytlačenia nových hlasovacích lístkov, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady pán Gustáv Krajči oboznámil Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnými dokladmi.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 6. schôdzi dňa 15. februára 1999 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Mgr. Gustáva Krajčiho. Ďalej sa oboznámil s dodatkom k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ktoré vo forme vyšetrovacej správy spracoval vyšetrovateľ.
V predloženej žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sa uvádza, že vykonaným vyšetrovaním boli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že Mgr. Gustáv Krajči v priebehu mesiaca máj 1997 zneužil zastávanú funkciu ministra vnútra Slovenskej republiky a podpredsedu Ústrednej komisie pre referendum tým, že:
a) si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia 30 ods. 1 písm. b) zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, keď nezabezpečil splnenie uznesenia Ústrednej komisie pre referendum zo dňa 5. mája 1997, ktorým bola v súlade s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 o vyhlásení referenda uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 76/1997 Z. z. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uložená povinnosť vyhotoviť a predložiť Ústrednej komisii pre referendum v termíne do 7. mája 1997 predlohu hlasovacieho lístka na jeho opečiatkovanie podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona;
b) vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, keď po vytlačení hlasovacích lístkov, ktoré boli obsahovo v súlade s rozhodnutím Ústrednej komisie pre referendum z 5. a 16. mája 1997 a zodpovedali zákonným podmienkam pre obsah hlasovacieho lístka podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona, po jeho čiastočnom doručení obciam bez zákonného oprávnenia vydal dňa 21. mája 1997 pokyn pracovníkom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby tieto hlasovacie lístky nedoručili a pokiaľ už boli doručené, aby boli stiahnuté späť;
c) prekročil svoju právomoc a súčasne ju vykonával spôsobom odporujúcim zákonu, keď dňa 21. mája 1997 vydal pokyn zabezpečiť objednanie a vytlačenie štyri a pol milióna hlasovacích lístkov u dodávateľa Perex, akciová spoločnosť, Bratislava, ktorých obsah nerešpektoval vyhlásené referendum prezidentom Slovenskej republiky z 13. mája 1997 uverejnené pod číslom 76/1997 Z. z., a tieto boli v rozpore s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) zákona, ako aj s uznesením Ústrednej komisie pre referendum zo dňa 5. a 16. mája 1997, pričom vynechaním štvrtej referendovej otázky, použitím pečiatky Ústrednej komisie pre referendum pri tlači tohto hlasovacieho lístka sfalšoval verejnú listinu, hlasovací lístok a jej vytlačením a distribúciou spôsobil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške najmenej 1 966 204 Sk.
Vo vyšetrovacej správe, ktorou vyšetrovateľ doplnil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho, je uvedený prehľad listinných dôkazov v predmetnej veci. Ďalej je to uvedené, že Mgr. Gustáv Krajči sa dopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle § 158 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného zákona tým, že v úmysle spôsobiť občanom - voličom škodu na ich právach rozhodovať o otázkach vyhláseného referenda a v konečnom dôsledku zmarenia výsledkov celého referenda k otázkam vstupu Slovenskej republiky do NATO a o priamej voľbe prezidenta vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom a tiež prekročil svoju právomoc vyradením štvrtej otázky vyhláseného referenda a vydaním pokynu na objednanie tlače hlasovacieho lístka s troma otázkami, pričom vynechal štvrtú referendovú otázku.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky bol pri rokovaní oboznámený s tým, že na Ústavný súd Slovenskej republiky boli predložené návrhy generálneho prokurátora Slovenskej republiky a skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých navrhovatelia žiadajú o výklad článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslancovi Mgr. Gustávovi Krajčimu účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa o žiadosti.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v záujme objektívneho posúdenia žiadosti na trestné stíhanie pána poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho pozval na schôdzu výboru vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mjr. JUDr. Helenu Hesounovú. Na schôdzi výboru sa zúčastnil aj generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Slovenskej republiky pán Jaroslav Ivor.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie pána poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho dôsledne rešpektoval skutočnosti, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľa a jej doplnenia, na základe oboznámených dôkazov, na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj vo svojom uznesení číslo 8 z 15. februára 1999, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca pána Mgr. Gustáva Krajčiho.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 7. schôdzi, tá sa konala 17. februára 1999, prerokoval návrh správy o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa z 8. februára 1999 evidovanej pod číslom ČVSVKE-1/30-99 o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Gustáva Krajčiho. Mandátový a imunitný výbor svojím uznesením číslo 11 vyslovil súhlas s predloženým návrhom. Z prítomných 17 členov výboru 12 členov výboru vyslovilo súhlas s predloženým návrhom správy, 5 členov výboru nevyslovilo súhlas. Na základe vlastnej žiadosti členov výboru, ktorí nevyslovili súhlas s uznesením výboru v zmysle § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, uvádzam ich mená: Irena Belohorská, Oľga Keltošová, Peter Baco, Tibor Cabaj a Ivan Gašparovič.
Panie poslankyne, páni poslanci, to bola prvá správa o zistení mandátového a imunitného výboru.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mi rovnako uložil ako predsedovi výboru predložiť Národnej rade podľa § 141 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady správu o zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a nasledovný návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Plním si túto úlohu a predkladám vám druhú správu.
Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Mgr. Gustáva Krajčiho predložil predsedovi Národnej rady vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru ministerstva vnútra svojím listom dňa 9. februára 1999. List je v prílohe.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 122 z 9. februára 1999 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 ods. 1 až 3 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku svojich zistení spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pred rokovaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predseda výboru riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru ministerstva vnútra o doplnenie žiadosti vyšetrovateľa o ďalšie podklady nevyhnutné na objektívne posúdenie tejto žiadosti na rokovaní Mandátového a imunitného výboru Národnej rady. Po konzultáciách s ministrom vnútra Slovenskej republiky boli požadované podklady doručené Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady dňa 12. februára 1999.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady sa na svojej 6. schôdzi 15. februára 1999 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa zo dňa 9. februára 1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Mgr. Gustáva Krajčiho. Ďalej sa oboznámil s dodatkom k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ktoré vypracoval vyšetrovateľ Policajného zboru. Dodatok obsahuje rozhodnutia a listinné dôkazy a úradné záznamy.
V predloženej žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sa uvádza, že vykonaným vyšetrovaním sú zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, že pán Mgr. Gustáv Krajči zneužil zastávanú funkciu ministra vnútra Slovenskej republiky tým, že koncom mesiaca augusta 1998 už v čase účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície schválil vlastnoručným podpisom spôsobom odporujúcim zákonu rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky pod číslom SPC-837/1-98 vydané so spätným dátumom 30. marca 1998 na odstránenie tvrdosti v zmysle ustanovenia § 155 zákona Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, hoci tento zákon už nebol v tom čase účinný, pre plukovníka Dr. Ladislava Polku, narodeného 12. januára 1952, v tom čase štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby sa menovanému čas jeho zaradenia do neplatenej zálohy pri udelení služobného voľna bez nároku na služobný príjem od 23. júna 1992 do 31. marca 1998 započítala do času trvania služobného pomeru rozhodujúceho pre nárok na odchodné a jeho výšku v celom rozsahu.
Na podklade predmetného rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so skončením služobného pomeru Dr. Ladislava Polku ku dňu 30. novembru 1998 mu bolo neoprávnene priznané odchodné v sume vyššej o sumu 136 tisíc Sk, ako bol zákonný nárok, čím by vznikla Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škoda v uvedenej sume. K vyplateniu tejto sumy nedošlo v dôsledku zrušenia predmetného rozhodnutia v rámci mimoriadneho opravného prostriedku dňa 9. 12. 1998. Mgr. Gustáv Krajči teda vydal príslušné rozhodnutie so spätným dátumom, hoci mal vedieť, že v auguste 1998 je účinný zákon o štátnej službe číslo 73/1998 Z. z. okrem iného aj preto, že sám bol jeho predkladateľom, zdôvodňoval ho a dobre poznal. Mal vedieť, že podľa tohto zákona nie je možné rozhodovať spätne o odstránení tvrdosti, že takémuto rozhodnutiu musí predchádzať okrem iného i žiadosť o skončenie služobného pomeru. Teda Dr. Ladislav Polka v žiadnom prípade nespĺňal podmienky na schválenie takéhoto rozhodnutia ministrom vnútra. Niet sporu o tom, že predmetné a nezákonné rozhodnutie podpísal pán Mgr. Gustáv Krajči, a to v čase po 26. 8. 1998 po registrácii v príslušnom protokole.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslancovi pánu Mgr. Gustávovi Krajčimu účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa o žiadosti.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v záujme objektívneho posúdenia žiadosti na trestné stíhanie poslanca pána Mgr. Gustáva Krajčiho pozval na schôdzu výboru vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podplukovníčku Dr. Škarbovú. Na schôdzi výboru sa zúčastnil aj generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Slovenskej republiky pán Jaroslav Ivor.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca pána Mgr. Gustáva Krajčiho dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí výlučne súdu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľa a jej doplnenia, na základe oboznámených dôkazov, na základe ďalších listinných dôkazov, ktoré na základe požiadania členov výboru predložil vyšetrovateľ priamo na schôdzi výboru, a ďalej na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj vo svojom uznesení číslo 9 zo 16. februára 1999, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca pána Mgr. Gustáva Krajčiho.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 7. schôdzi, ktorá sa konala 17. februára 1999, prerokoval návrh správy o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa z 9. februára 1999. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 10 vyslovil súhlas s predloženým návrhom správy. Z prítomných 17 členov výboru 12 členov výboru vyslovilo súhlas s predloženým návrhom, 5 členov výboru súhlas nevyslovilo. Na základe vlastnej žiadosti členov výboru, ktorí nevyslovili súhlas s uznesením výboru podľa § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, sa uvádzajú ich mená: Irena Belohorská, Oľga Keltošová, Peter Baco, Tibor Cabaj, Ivan Gašparovič.
Pán predsedajúci, skončil som.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi za predloženie správy k tlačiam 144 a 145. Žiadam, aby pán poslanec zaujal miesto navrhovateľa k obom správam.
Vážení páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu o týchto bodoch programu dnešného rokovania 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že rozprava je spoločná k obidvom bodom, ale o každom návrhu na uznesenie sa bude hlasovať osobitne, žiadam vás, páni poslanci a panie poslankyne, aby ste svoje pozmeňujúce, respektíve iné návrhy na uznesenia k obidvom bodom predkladali písomne a podľa poradia tak, ako sa vystupovalo. Zároveň oznamujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci: za kluby pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Nagy, pán poslanec Krumpolec, pán poslanec Orosz. Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú pán poslanec Kačic, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Lexa, pán poslanec Baco, pán poslanec Danko, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Osuský, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Šebej, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Engliš, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Húska, pán poslanec Gyurovszky, pán poslanec Drobný, pán poslanec Husár, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Cuper a pán poslanec Kandráč.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Páni poslanci, bola daná päťminútová prestávka, kde sme sa jasne dohodli, že sa prihlásia všetci, aj tí poslanci, ktorí sa pôvodne prihlásili do rozpravy. Bol to váš návrh, vaša žiadosť. Na vašu žiadosť sme, samozrejme, takúto možnosť urobili. Páni poslanci, je možné prihlásiť sa ústne do rozpravy. Prosím, aby ste to rešpektovali, pretože toto právo bolo skutočne dané, aby sme sa prihlásili do rozpravy nanovo.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Pán poslanec Cabaj požiadal dvakrát, aby sme urobili päťminútovú prestávku, vlastne zrušili prihlásenie podľa bodov k tlači 144 a 145. Áno, je to tak, páni. Je to tak, môžeme to zo stenografického záznamu overiť.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Andrejčák.
Nech sa vám páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, protestujem proti tomu, že nie je uznané, že som sa prihlásil. Na tom hárku, kde som sa podpisoval, pán predseda výboru Sopko namiesto mena dokonca napísal takisto podpis a nedal tam svoju parafu, nechcem to znevažovať. Bol som prihlásený a trvám na tom, aby to platilo.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, navrhoval som pôvodný postup, ak si pamätáte, vy ste to nechceli rešpektovať.
Prosím, ďalší procedurálny návrh - pán poslanec Brňák.
Nech sa vám páči.
Poslanec P. Brňák:
Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale sedím vedľa kolegu pána Cabaja, pán Cabaj namietal vo svojej faktickej poznámke tú skutočnosť, že tým, že sa spoja tieto dva body, strácajú možnosť tí, ktorí by sa chceli prihlásiť k bodu tlač 145, prihlásiť sa písomne. To znamená, že bolo umožnené práve tým, ktorí by sa chceli prihlásiť k bodu 145, aby sa dopísali písomne na existujúce listiny. Preto som sa ja nanovo nezapisoval a považoval som môj podpis na tlači 144 za adekvátny, a teda za to, že budem môcť normálne v rámci písomnej vyhlášky vystúpiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, navrhujem jedno riešenie. Aby sme sa vyhli zbytočným diskusiám o tom, prosím, kto sa ešte chce dopísať, dohlásiť do tohto zoznamu, nech zdvihne ruku. Nech sa páči. Pán poslanec Sopko, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Brňák, pán poslanec Benčat, pán poslanec Moric, pani poslankyňa Podhradská. Všetkých som vymenoval? Áno. Myslím si, že bez zbytočných vášní, nervozity sme to uzavreli. To znamená, že podľa toho poradia za pánom poslancom Kandráčom budú nasledovať všetci ostatní, ktorí boli prihlásení ako písomne prihlásení do rozpravy. Áno? Ďakujem za dohodu.
Dávam slovo pánu poslancovi Gašparovičovi za klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
moje vystúpenie za klub Hnutia za demokratické Slovensko bude stručnejšie, pretože predpokladám, že budem mať možnosť sa prihlásiť ešte v rámci prihlášok na elektronickom zariadení.
Moje vystúpenie bude krátke, pretože chcem navrhnúť hneď procedurálny návrh, aby sme o týchto dvoch bodoch programu dnes nerokovali, pretože neboli splnené podmienky, ktoré si vyžadujú, aby poslanecká snemovňa a poslanci mohli jednoznačne na základe svojho presvedčenia rozhodnúť a aby mohli rozhodnúť na základe takých materiálov, ktoré sú skutočne jednoznačné a nemuseli by sme v budúcnosti mať zlé výčitky. Tento návrh dávam preto, že v jednej z týchto káuz sú na Ústavnom súde podané návrhy na začatie konania podľa článku 128 a článku 130 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vo veci výkladu článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti so spornosťou výkladu medzi predsedom vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky a skupinou poslancov Národnej rady.
Druhý dôvod, prečo žiadam, aby v obidvoch, teda aj v tom druhom bode programu, o ktorom teraz tiež rokujeme, bolo rokovanie pozastavené, je uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod číslom 61/1996, kde Ústavný súd podáva výklad článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu prezident republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky. Okrem iného uvádza v druhom odseku, že orgány činné v trestnom konaní požadovanú súčinnosť poskytnú v súlade s ústavou, s ústavnou zásadou spolupráce jednotlivých zložiek štátnej moci Slovenskej republiky. Ide tu o to, či Národnej rade, respektíve výboru mali byť predložené len útržky zo spisu, alebo či mal byť predložený celý spis.
Chcem vás upozorniť, že Ústavný súd zistil, že postup prezidenta republiky a analogicky na to môže nadviazať Národná rada v konaní o žiadosti o udelenie milosti v prípadoch, v ktorých si vyhradil, že takéto konanie o udelenie milosti uskutoční sám, netvorí predmet osobitnej ústavnej alebo zákonnej úpravy. To znamená, že samotný navrhovateľ v tom nespochybnil možnosť a v niektorých prípadoch dokonca aj záväzok súčinnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Čo to znamená? Ústavný súd to zdôvodnil tým, že kde to zákonodarca považoval za výkon ďalších ústavných právomocí prezidenta, v tomto prípade aplikujem na Národnú radu, za potrebné, neurčil, že na ich výkon je prezident, a teda Národná rada oprávnená len za podmienok a spôsobenom upraveným v príslušnej zákonnej či ústavnej úprave. V takýchto prípadoch prezident Slovenskej republiky odvodzuje tak spôsob, ako aj podmienky a postup uplatnenia svojej právomoci priamo z ústavy. Ústavný súd tam preskúmal, či článok 102 písm. i) ústavy predpokladá existenciu zákona alebo zákonov, ktorý by mal upravovať podmienky a spôsob uplatnenia ústavnej právomoci prezidenta republiky v ňom obsiahnutej, a zistil, že tomu tak nie je.
Keďže zákonodarca v ústave nepredpokladá existenciu zákona, ústavné právo v ňom obsiahnuté vrátane spôsobu podmienok a postupu jeho uplatnenia, nemožno obmedziť a ani podmieniť odvolaním sa na Trestný poriadok, prípadne na iný zákon, ako sa v tomto prípade odvolával generálny riaditeľ odboru vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
S takýmto výkladom potom článok 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky je v súlade. Aj samostatný Trestný poriadok, ktorý pre prípady, keď si konanie o udelení milosti vyhradil sám prezident, v žiadnom rozsahu a žiadnym spôsobom neupravuje jeho postup v takomto konaní, a teda neupravuje postup ani Národnej rade, ani výborom Národnej rady. Je tomu tak z toho dôvodu, že Trestný poriadok, tak ako neupravuje postup prezidenta Slovenskej republiky, neupravuje ani postup Národnej rady v tomto konaní o udelenie milosti, uskutočnenie ktorého si vyhradil tiež, neupravuje ani postup orgánov činných v trestnom konaní ohľadom žiadosti prezidenta republiky a v tomto prípade aj Národnej rady o poskytnutie ich súčinnosti. Čiže z tohto dôvodu namietam, že Národná rada nezadovážila predmetný spis.
Pani poslankyne, páni poslanci, ten prvý dôvod, ktorý som hovoril, že skupina poslancov Národnej rady predložila na Ústavný súd návrh na začatie konania, takýto návrh urobil aj generálny prokurátor Slovenskej republiky, a preto si myslím a poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí sú členmi mandátového a imunitného výboru, žiadali, aby aj v uznesení Národnej rady bolo, že Národná rada by mala vyčkať rozhodnutie Ústavného súdu a potom postupovať tak, ako zákon ustanovuje aj v týchto bodoch nášho programu.
Musím povedať, že v aplikačnej praxi sa vždy zánik trestnosti spojený s udelenou amnestiou rešpektoval. V platnom práve Slovenskej republiky, ako aj v platnom práve iných demokratických právnych štátov niet inštitútu, na základe ktorého by po udelení amnestie bolo možné zaniknutú trestnosť opätovne obnoviť. Preto doposiaľ v histórii slovenského práva, ako aj v histórii iných právnych demokratických štátov niet prípadu, že by udelená amnestia bola zrušená s reflexiou na obnovené trestnosti. Dokonca aj exprezident pán Michal Kováč, ktorý v kauze údajného zavlečenia mladšieho Kováča udelil milosť Fegyveresovi, v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že využil svoje ústavné právo a nariadil, aby za skutky, pre ktoré udelil milosť, nebolo proti Fegyveresovi začaté trestné stíhanie s tým, že toto je v uvedenom rozsahu navždy vylúčené, tak ako to hovorí § 11 ods. 1 Trestného poriadku.
Z uvedeného vyplýva, že teória práva, ako i právna prax, a to nielen v Slovenskej republike, nepozná možnosť danú právom alebo formulovanú teóriou práva zrušiť amnestiu, a tým zaniknutú trestnosť obnoviť. Navyše takúto možnosť danú ani absurdne rozširujúcim výkladom práva nemožno vyvodiť zo žiadneho článku ústavy, ani zo žiadneho ustanovenia platného práva. Preto zastávame jednoznačný názor, že predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda uskutočnil nesprávny výklad článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky a svojím rozhodnutím zo dňa 8. decembra 1998 konal v rozpore s článkom 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky, ktorá dáva kompetenciu iba na udelenie amnestie, a nie na jej zrušenie alebo zmenu. V zmysle obnovenia zaniknutej trestnosti, samozrejme.
Navyše zastávame názor, že bol porušený aj článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky prekročil rozsah kompetencie daný článkom 102 písm. i), z ktorého nevyplýva oprávnenosť zrušiť alebo zmeniť amnestiu s účinkom obnovenia zaniknutej trestnosti.
Pani poslankyne, myslím si, že argumentácia a rozhodnutie o amnestii v tomto prípade otvárajú dvere spravodlivosti pri posúdení výkladu článku 102 písm. i), pretože táto je irelevantná. Preto si myslíme, že neprijateľné je aj zdôvodnenie vyhlásenia rozhodnutia o amnestii zo dňa 8. decembra číslo 375 z roku 1998, že sa vyhlasuje v záujme odstránenia sporov o ústavnosť rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 a rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998. Predsedovi vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky zo žiadneho článku Ústavy Slovenskej republiky ani zo žiadneho ustanovenia platného práva nevyplýva oprávnenie odstraňovať spory o ústavnosť. Ak vznikne spor o ústavnosť, príslušný je iba Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnúť v spornej veci.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 1 jednoznačne zakotvuje, že naša republika je demokratický a právny štát. Podľa Ústavy Slovenskej republiky v článku 1 je jedným z dominantných znakov právneho štátu, samozrejme, popri dôslednom rešpektovaní článku 2 ústavy aj neprípustnosť spätnej účinnosti noriem a rozhodnutí umožňujúcich viesť trestné konanie voči osobám pre skutky, ktorých trestnosť už raz z akéhokoľvek dôvodu, a teda aj z dôvodu o udelenie milosti či amnestie, zanikla.
Pani poslankyne, páni poslanci, dávam ešte jeden návrh, respektíve žiadosť, aby predseda Národnej rady požiadal, aby sa na tomto zasadnutí zúčastnil aj sám generálny prokurátor, ktorý podal žiadosť na Ústavný súd, pretože môže dôjsť k situácii, že budeme mať na neho otázky, na ktoré by sme boli radi, keby nám zodpovedal.
(Hlasy v sále.)
Pán podpredseda, nepodáva meno, ale podáva vždy funkcia, takže ja som len reagoval, že ste sa pýtali, že ktorý generálny prokurátor. Takže funkcia generálneho prokurátora podáva žiadosti, a nie meno.
Takže pokiaľ ide o tlač 145, tam som povedal dôvod, pre ktorý navrhujeme odložiť, že nebol predložený spis, spisový materiál, pretože sme sa nemohli dostatočne oboznámiť a priebeh diskusie od piatej hodiny poobedia do polnoci bol jednoznačný, že pani vyšetrovateľky a pán riaditeľ na niektoré momenty nám nevedeli odpovedať. Preto bolo potrebné a myslím si, že je potrebné, aby sme videli celý spisový materiál, pretože tam sú pochybnosti aj o tom, či vôbec o trestný čin ide.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)