Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne.

Reagoval by som na predchádzajúcu vystupujúcu pani Tóthovú a chcel by som povedať, aby sme už naozaj ukončili rozpravu v tejto veci, pretože to k ničomu nevedie. Medzitým, kým my tu rozprávame, v Považskej Bystrici došlo k ďalšiemu ozbrojenému prepadu poštového auta, kde sa malo odcudziť 15 miliónov Sk, tak by som odporúčal, aby pán minister mohol ísť do práce, aby sme to ukončili.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážené dámy,

vážení páni,

viacerí z nás sa na dnešné rokovanie vyzbrojili určitou trpezlivosťou. Vedeli sme, že v tejto rozprave zaznie menej vecných argumentov a viac logických nezmyslov. Sám osobne som neveril tomu, že sa dnešné rokovanie zvrhne na politické divadlo.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Do rozpravy sa prihlásil pán minister Pittner.

Nech sa páči, pán minister.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážená Národná rada,

vážení hostia,

keďže tu bola jedna poznámka o Považskej Bystrici, opäť tak ako v neskorších prípadoch, ku ktorým sa dostanem, máte nepresnú informáciu, pán poslanec. Áno, bol tento pokus o lúpež, išlo o 15 miliónov korún, ktoré VÚB prepravovala, ale lúpež bola zmarená. V tom je ten rozdiel. (Potlesk.)

Predtým než sa dostanem k meritu veci, chcel by som reagovať na niektoré poznámky a na niektoré otázky. Najskôr musím povedať, že keď som si prečítal zdôvodnenie, prečo mám byť odvolaný, tak som tomu nechcel veriť. Naozaj vás, dámy a páni z terajšej opozície, pokladám za inteligentnejších, ako bol uvedený dôvod na moje odvolanie, resp. vyslovenie nedôvery. V dôvode alebo dôvodom malo byť to, že som nezvládol boj proti politickému terorizmu. Ale za celý deň sa nepoužil jeden skutok, ktorý by napĺňal podstatu politického terorizmu tak, ako je definovaný a ako aj bývalý pán minister Krajči predložil svojho času do vlády materiál o boji proti politickému terorizmu.

Chcem povedať nie vo svojom záujme, ale v záujme polície, že nie každá vražda politika je politickou vraždou, ako to aj teraz deklarovala pani poslankyňa profesorka Tóthová. Pretože poznáme predsa zo života, že niektorý politik je napríklad zabitý aj zo žiarlivosti, a nie je to politická vražda. A tým menej potom možno každú vraždu politika označiť za politický terorizmus. Nepodceňujme políciu, to nie sú debili, ako sa o nich vyjadril istý minister vnútra z vašich kruhov. Sú to ľudia, ktorí idú po stope a ktorí majú dostatok poznatkov, dostatok poznatkov o tom, aby vedeli postaviť verzie. Verzia, to nie je obvinenie, ako to tu niektorí vo svojich prejavoch povedali, ktoré treba vysloviť až potom, keď to súd preukáže. Verzia, to je prípadná možnosť, motív takejto vraždy. Veď vy sami, ak ste úprimní - aspoň verím, že mnohí z vás úprimní sú -, tak viete o všelijakých prezývkach, aj o prezývkach "twenty Johny", tak načo budeme podceňovať políciu. Jednoducho, ak som tu hovoril o verziách, tak som o nich hovoril z toho dôvodu, že som bol vami, Národnou radou, vyzvaný, aby som predložil stav vo vyšetrovaní takej trestuhodnej činnosti, akou bola vražda Jána Duckého.

Ďalej chcem povedať, pokiaľ ide o to, či tieto verzie sú, ako hovoril pán Lexa, pán poslanec Lexa, alebo ako on ma vo svojom prejave nazýva "ten Pittner", čiže "ten Lexa" ako hovoril, tento Lexa hovoril o tom, že to sú "keci", že jednoducho to bola moja objednávka týchto verzií a podobne. Pamätám sa, ako pán poslanec Andrejčák, keď som skončil svoju informáciu, zase z iných dôvodov povedal, že vidno, že správu mi pripravili policajní profesionáli a mala svoju úroveň. Tak si to dajte dokopy, keď chcete volať po objektivite.

Takisto, pán poslanec Krajči, vy ste ma obvinili dnes z celého radu trestných činov, pričom vo vystúpeniach väčšina z vás po celý čas hovorila o prezumpcii neviny. Hovorili ste o tolerantnosti, o objektivite. A nielen to. Vy ste na mňa dali trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy, keď som na základe poznatkov, ktoré mi v tom čase prišli ako poslancovi, upozorňoval na nevýhodnú zmluvu s jednou izraelskou a s jednou našou firmou, ktorú ste urobili, pokiaľ ide o identifikačné karty, pasy a ďalšie doklady. Nazvali ste to šírením poplašnej správy, keď som upozornil na to, že vaši odborníci v tom čase vás upozorňovali, že vzhľadom na obmedzenia prístupu k možnosti modifikácie technológií pri výrobe týchto dokladov môže prísť k ich ľahkému falšovaniu. Mimochodom, výsledok vášho podania bol zamietnutý, ako iste viete, pre bezpredmetnosť vašich argumentov. Ale vy ma obviňujete z celého radu ďalších trestných činov bez toho, aby ste rešpektovali vami skloňovanú prezumpciu neviny.

Zostanem už len pri jednom tradičnom obviňovaní, ktoré sa tu s vaším spojencom Lexom neustále vynára. Obvinili ste ma zo špionáže. Viete, čo to znamená? Jedine to, že požívate poslaneckú imunitu a právo, že za to, čo poslanec povie za týmto pultom, nemôže byť trestné stíhanie, vás k tomu zrejme viedlo, pričom sa odvolávate na to, že som to sám o sebe povedal. A pritom dobre viete, že i tu za týmto stolom i pri písomnom vyjadrení som túto nehoráznosť vyvrátil. Je pre mňa nepochopiteľné, že na jednej strane sa hlásite k cyrilo-metodskému dedičstvu, ku katolíckej cirkvi, vyhlasujete svätých mužov Slovenska a na druhej strane neviete, ako konala a koná v istých situáciách cirkev. Je to vaše svedectvo.

Ďalej pán poslanec Cuper hovoril o tom, že sa zaoberám len riešením politických káuz a nie aj iných, tých, ktoré hýbu záujmami našich občanov. Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že som vláde predložil program pre špeciálne tímy 11 káuz a sú tam aj ekonomické kauzy. A ak ich tu nebudem spomínať, tak len preto, aby sa nám neopakoval prípad Jána Duckého. To hovorím vážne. Chcem povedať, že ste ma obvinili z toho, že v päťdesiatych rokoch sa diali určité veci a teraz vyzývam k udávaniu. Vyzval som vás, a všetkých, nielen vás, ale všetkých, ktorých sa dotkne budúce vyšetrovanie takýchto káuz, k tomu, aby ste využili zákon na ochranu svedka.

Pán poslanec Lexa hovoril o tom, kto bude ďalší. Asi vie, o čom hovorí. Naozaj vážne, tí ľudia, ktorých sa to týka, nech uvažujú o inštitúte zákona na ochranu svedka. Pán poslanec Husár sa ma pýtal, ako je teda možné, že riaditeľ finančnej polície povedal, že Ján Ducký sa nedopustil trestnej činnosti a na druhej strane iní hovoria o jeho trestnej činnosti, alebo o podozrení z trestnej činnosti. Riaditeľ finančnej polície sa vyjadril k jednej kauze, nie k tým ďalším, ktoré sú predmetom podania zo strany ministerstva hospodárstva.

Pokiaľ ide o pani poslankyňu Belohorskú, ktorá hovorila o komisii, prečo až po týždni a tak ďalej, tak najskôr chcem povedať, rozlíšme, o čo tu ide. Je tu komisia Národnej rady, ktorá skúma priebeh, a to od prvého dňa skúma dohľad nad vyšetrovaním, ale sú tu špeciálne tímy, ktoré som mojím rozkazom vymenoval po týždni, teda 18. januára, a to sa robí nie na začiatku, to sa robí, keď to všeobecné zhrnutie káuz, ich zváženie, teda prepáčte mi, verzií, ich zváženie, keď sa zúži a keď potom nastupujú špecialisti. A špecialisti nastúpili a robia teraz na šiestich verziách.

Pán poslanec Slobodník sa ma pýtal, ako je to so skartáciou v kauze Technopol, skartáciu dokumentov, výbušnina na mítingu KDH, prípad Skošník a podobne. Neviem, prečo sa na to pýtate mňa, pán poslanec, pretože problém skartácie dokumentácie Technopol riešili alebo riešil predchádzajúci minister vnútra, výsledok bol známy a bol dokonca svojho času aj zverejnený. Pokiaľ ide o riešenie agenta Skošníka, výbušniny a tak ďalej, áno, to sa vyšetruje a sú k dispozícii zatiaľ materiály, ktoré budú predmetom ďalšieho šetrenia a budú zverejnené.

Ale teraz mi dovoľte prejsť k vlastnému meritu vecí.

V poslednom období som obviňovaný z toho, že som nekompetentne rozhodol o organizačných zmenách na ministerstve vnútra, že pripravujem ďalšie zmeny, ktoré by mohli mať za následok oslabenie funkčnosti práce Policajného zboru. O tieto dôvody opiera skupina poslancov aj vo svojom vystúpení častokrát návrh na moje odvolanie z funkcie ministra.

Preto by som vám chcel objasniť dôvody, ktoré ma vedú a viedli k zmenám v organizácii polície a ministerstva vnútra. Ak mi dovolíte, vrátim sa, ale len krátko, do minulosti. Už v roku 1991, keď som bol prvýkrát minister vnútra, som v rámci Policajného zboru založil Úrad na ochranu ekonomických záujmov, ktorý sa v roku 1993 premenoval na Úrad finančnej polície a odbor závažnej kriminality. Pretože pri holandských dražbách, už pri prvých krokoch privatizácie sa ukazovalo, že jednoducho sa tu vyskytnú kriminálne prípady, spôsoby, ktoré prináša so sebou ekonomická transformácia.

V roku 1994 sme urobili ďalší krok k tomu, aby sme zvýšili ofenzívnosť práce polície v boji s organizovaným zločinom. Ku koncu Moravčíkovej vlády sme prijali tak častokrát spomínaný zákon číslo 249/1994 Z. z. o boji proti organizovanému zločinu. Zaviedli sme také inštitúty, ako inštitút policajného agenta, inštitút ochrany svedka, inštitút kontroly kontrabandu, inštitút prania špinavých peňazí a podobne, a to v rámci pravidiel vtedajšej legislatívy, aké vtedy platili. Hovorím to preto, lebo občas sa mi vyčíta, ale dnes treba predložiť aj "vykonávak". Vtedy to nebolo tak, ale mali ste na to, páni, štyri roky času.

Posilnili sme kompetencie prezidenta Policajného zboru a už vtedy bola zriadená Správa kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, v ktorej boli koncentrované špeciálne útvary zaoberajúce sa najzávažnejšou trestnou činnosťou. Ale v tomto období sa ešte stále organizovaný zločin u nás neprajavoval v takých rozmeroch, ako to bolo neskôr. Boli sme si vedomí, že naša republika nebude výnimkou, tak ako tu našťastie aj niekto z vás spomenul, a tento fenomén nás raz v plnom rozsahu zasiahne. Preto sme vytvorili prvé predpoklady na to, aby sme odhadovaným vývojom neboli zaskočení. Ale čo nasledovalo? Od začiatku roku 1995 sa postupne a systematicky tieto jednotlivé zámery rušili, odoberali sa kompetencie prezidentovi Policajného zboru a jedna reorganizácia po druhej stínala možnosti funkčnosti polície.

Vážení páni a dámy, určite sa pamätáte - pretože viacerí teraz sedíte v laviciach tohto parlamentu -, že pri prerokúvaní programového vyhlásenia bývalej vlády v januári 1995 sme ako vtedajšia opozícia bez rozdielu hovorili o potrebe centralizácie boja s organizovaným zločinom. Dokonca takéto uznesenie v tom čase prijala aj Národná rada Slovenskej republiky. Ale realita bola celkom iná napriek tomu, že sme každoročne upozorňovali na nesplnenie tejto úlohy. Už v tom období nám bolo všetkým jasné, že organizovaný zločin sa snaží intenzívnejšie prenikať do všetkých sfér spoločnosti. Priniesli ste program Čisté ruky miesto toho, aby ste rozvíjali inštitúty, ktoré by urobili náš boj moderným a dali by polícii možnosti operatívne funkčne konať. A keď sme ako opozícia žiadali dať odpočet programu Čisté ruky, nikdy sa tak počas štyroch rokov nestalo a program Čisté ruky aj tak skončil v koši.

Ale napriek tomu už v tom čase, počnúc rokom 1995 a v roku 1996 začali denne vybuchovať autá, nástražné výbušné systémy sa stali pravidlom vyrovnávania majetkových sporov, začali na uliciach za bieleho dňa vraždy. Dodnes, páni, takýchto vrážd bolo 45, významnejších 12, teda významnejších tých takzvaných bossov, ako ich vtedy nazývali. Objasnenosť - nula. To je výsledok?

Ale vráťme sa k organizačným zmenám, ktoré boli realizované koncom vlaňajšieho roka, teda keď sme už nastúpili my. Už som spomínal, akú predstavu sme mali v boji s organizovaným zločinom v roku 1994. Vzhľadom na to, že sa v tomto kontinuálne nepokračovalo v rokoch, keď ste to mohli rozvíjať, dospeli sme do takého stavu, v akom sme. Ak vychádzame z premisy, že zločin sa organizuje stále na kvalitatívne vyššej úrovni, nepozná hranice štátov a má striktne rozdelené svoje teritórium, musíme sústrediť všetky sily a prostriedky, ktoré máme k dispozícii, aby sme v boji s ním mohli držať krok. Mohol by som hovoriť o praní špinavých peňazí, o rozvoji výpalníctva, o organizovaných spôsoboch zločinu. Ale o tom som tu hovorieval vyše štyroch rokov ako opozičný poslanec. A bolo to hádzanie hrachu na stenu.

Ukážem to dnes na problematike drogovej trestnej činnosti. Svetový obchod s drogami riadia nadnárodné kartely, ktoré majú prísne vecnú a územnú deľbu pôsobnosti. A keď to zoberiem na naše územie, skupiny, ktoré u nás pôsobia, majú prísnu hierarchickú štruktúru, ktorá je tiež svojím spôsobom centralizovaná. Zadržanie drobných dílerov nám drogovú trestnú činnosť nevyrieši. Náš boj bude účinný len vtedy, keď sa nám podarí rozložiť celé skupiny, čo však nie je možné bez centralizácie riadenia útvarov pre boj s drogami. To znamená, že vzhľadom na doterajší vývoj a aktuálny stav trestnej činnosti, predovšetkým organizovanej, sa prioritne muselo riešiť postavenie útvarov, ktoré sa zaoberajú bojom s organizovaným zločinom.

Základnou myšlienkou vykonanej zmeny v novembri minulého roku bolo sfunkčnenie polície v boji s najzávažnejšou trestnou činnosťou, pretože rozdelenie útvarov, ktoré majú riešiť organizovaný zločin, do dvoch sekcií, to znamená Sekcia špeciálnych policajných činností a Sekcia policajného prezídia, sa jednoznačne ukázalo ako chybné. Špeciálne útvary Sekcie zvláštnych policajných činností ministerstva sme preto podriadili policajnému prezidentovi. Predsa keď niekto mal zodpovedať za odhaľovanie takých prípadov, aký aj teraz riešime, musí mať k dispozícii podporné činnosti. Oči a uši, odpočúvanie a sledovanie načo má mať pod palcom minister? Načo mu to je? Alebo je mu to na niečo? Ja to nepotrebujem.

Z tohto dôvodu sa zriadila Správa kriminálnej a finančnej polície prezídia, ktorá v sebe zahŕňa tri úrady: Úrad kriminálnej polície, Úrad finančnej polície a novozriadený Úrad boja s organizovaným zločinom a ďalšie podporné útvary, o ktorých takisto ani ja nebudem tu hovoriť. Išlo hlavne o zvýšenie akcieschopnosti, efektivity a odstránenie existujúcich informačno-komunikačných bariér v činnosti týchto útvarov. Pritom tejto zmene v organizačnom začlenení Úradu finančnej polície nebráni žiadna medzinárodnozmluvná a ani vnútorná úprava, ako to niektorí namietate. Úrad finančnej polície si aj v štruktúre Správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru zachováva charakter zvláštnej služby. Zároveň sa musela podporiť činnosť týchto útvarov ďalšími útvarmi, ktoré zabezpečujú špeciálne činnosti.

Len pre vašu informáciu rozvoj kriminálneho spravodajstva, o ktorom tu svojho času tak vehementne hovoril pán minister, bývalý minister vnútra Krajči koncom roka 1997 a v roku 1998 - a to neprezrádzam žiadne tajomstvo -, má len jedného aktívneho agenta. Nehanbíme sa za to? Preto som zariadil, že od tohto štvrťroka vysielam do zahraničia, do istej západoeurópskej krajiny - nie do CIA, pán Cuper, - vysielam ľudí, ktorí budú školení v kriminálnom spravodajstve. Teda táto správa môže v súčasnosti v plnom rozsahu zabezpečovať činnosti a plniť úlohy na úseku boja proti trestnej činnosti a zvýšiť tak úroveň a potenciál Policajného zboru na celom území štátu v eliminácii organizovanej trestnej činnosti. V rámci nej sú všetky služby, ktoré pracujú na báze operatívno-pátracej činnosti a kriminálneho spravodajstva centralizované. Určite vám je pochopiteľné, že v tomto boji sú najdôležitejšie informácie. Touto zmenou sme dosiahli zlepšenie informačného toku a koordinácie útvarov.

Zároveň sa v Správe kriminálnej a finančnej polície prezídia vytvorilo silné analytické pracovisko, ktoré bolo podcenené, podseknuté a ktoré sa zaoberá zberom všetkých relevantných informácií, analyzuje ich a výstupy poskytuje príslušným pracoviskám kriminálnej a finančnej služby, a to i prostredníctvom agentúrnej siete, prostredníctvom informátorov, prostredníctvom rôznych analýz. Tak sa potom dostávajú aj správy o latifundistoch a podobne. Nie je pravda, že týmto spôsobom boli odobraté kompetencie krajským riaditeľstvám polície v tejto oblasti. Z krajských riaditeľstiev sa v prospech tejto správy vyčlenila len časť síl. Tieto však budú naďalej pôsobiť v danom teritóriu a plniť úlohy v boji s organizovaným zločinom. Touto centralizáciou sme dosiahli zlepšenie koordinácie pri riešení konkrétnych prípadov. Predsa aj organizované skupiny, ktoré sú u nás, nepôsobia len na teritóriu jedného kraja, ale sú previazané v rámci celej republiky. Sú, pochopiteľne, napojené aj na zahraničie. A takáto trestná činnosť sa nedá riešiť z úrovne kraja. Opätovne musím zdôrazniť to, čo som už niekoľkokrát povedal na pôde tohto parlamentu, s organizovaným zločinom nie je možné bojovať okrskárskymi metódami. Potvrdzujú nám to i skúsenosti zo zahraničia.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalšou medializovanou otázkou, ktorá je mi vyčítaná, je odvolávanie funkcionárov Policajného zboru. Všetci si zrejme uvedomujete, že pri nástupe do funkcie každý minister a s ním aj vedenie rezortu vykonáva pohovory predovšetkým s vrcholovým manažmentom. Túto istú formu som musel uplatniť aj ja. Po zoznámení sa s funkcionármi na vrcholových postoch - pokiaľ som ich tam vôbec našiel, pretože viacerí z nich pred naším príchodom mali rozviazaný služobný pomer s predchádzajúcim vedením -, teda po oboznámení sa s funkcionármi na vrcholových postoch riadenia ministerstva vnútra a Policajného zboru som sa oboznámil aj s výsledkami, ktoré ich útvary dosahovali. Títo funkcionári boli oboznámení aj s predstavami nového vedenia ministerstva a Policajného zboru pri plnení úloh v ďalšom období. Bolo na nich, ako sa rozhodnú. Rešpektoval som aj ich predchádzajúce rozhodnutie skončiť služobný pomer alebo ďalej vykonávať policajnú službu na iných miestach služobného zaradenia. Každému je zrejmé, že keď nie je nadriadený spokojný s dosahovanou výslednosťou, hľadá riešenie na zlepšenie daného stavu. Jednou z foriem riešenia je aj výmena riadiaceho pracovníka. Preto si nemyslím, že by som pri budovaní riadiaceho aparátu ministerstva a Policajného zboru postupoval proti zákonu o štátnej službe. Ten, kto chcel ostať slúžiť v Policajnom zbore, zostal. A ten, kto chcel odísť, odišiel.

Na ozrejmenie personálnych zmien okrem tých, ktoré boli zrealizované bývalým vedením rezortu, chcem uviesť, že k porušeniu zákona o štátnej službe nedošlo, pretože v súlade s dikciou zákona boli vykonané tri druhy zmien.

Po prvé, v zmysle § 33 zákona môže byť odvolaný bez udania dôvodu ten policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie v priamej riadiacej pôsobnosti ministra.

Po druhé, tým funkcionárom, ktorým bola zrušená funkcia v dôsledku organizačných zmien, bolo v súlade s § 35 ponúknuté adekvátne služobné zaradenie. Keďže títo neakceptovali ponúknuté funkcie, boli na základe vlastnej žiadosti uvoľnení podľa § 191.

Po tretie, poslednú skupinu tvoria tí funkcionári, ktorým vzhľadom na to, že ich útvary, ktoré riadili, nedosahovali požadované výsledky, bolo ponúknuté iné adekvátne služobné zaradenie. Vzhľadom na to, že na ponuku nereflektovali, boli na základe vlastnej žiadosti uvoľnení podľa § 191.

Pokiaľ ide o vyjadrenie orgánov Odborového zväzu polície k organizačným a personálnym zmenám, situácia je takáto: Personálne zmeny, ktoré boli vykonané na základe vlastnej žiadosti policajta, sa s odborármi neprerokúvajú. Personálne zmeny vykonané v súvislosti so zmenami organizačnými boli následne prerokované s príslušným odborovým orgánom bez pripomienok.

A teraz by som vás oboznámil, k akým personálnym zmenám v pôsobnosti Prezídia a krajských riaditeľstiev Policajného zboru došlo. Pánu Nemcovi, ktorý bol prezidentom Policajného zboru, bolo ponúknuté miesto riaditeľa Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici alebo miesto zástupcu ministerstva vnútra na Úrade vlády Slovenskej republiky. On si však podal a bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pán Kĺbik, zástupca prezidenta Policajného zboru, bol uvoľnený zo služobného pomeru bývalým vedením rezortu na vlastnú žiadosť k 1. 11. 1998. Pán Polka, ktorý bol od 1. 1. 1998 zaradený vo funkcii zástupcu prezidenta Policajného zboru, bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť k 1. 12. 1998. Pán Moška, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Úradu kriminálnej polície prezídia, bol uvoľnený zo služobného pomeru bývalým vedením k 1. 12. 1998. Pán Kožík, ktorý bol vo funkcii riaditeľa odboru organizovanej trestnej činnosti Úradu kriminálnej polície prezídia, bol ustanovený do funkcie zástupcu riaditeľa Úradu organizovanej trestnej činnosti Správy kriminálnej a finančnej polície prezídia, čiže zostal. Pánu Vyskočovi, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky Úradu kriminálnej polície prezídia, bolo ponúknuté iné adekvátne zaradenie, na ktoré nereflektoval a na vlastnú žiadosť bol uvoľnený zo služobného pomeru k 1. 12. 1998.

Pokiaľ ide o krajských riaditeľov, je pravda, že až na jedného boli vymenení všetci. Ale z akých dôvodov? Pán Dlapa, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, bol uvoľnený zo služobného pomeru bývalým vedením na vlastnú žiadosť k 1. novembru 1998. Pánu Puškášovi, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, bola vzhľadom na neadekvátnu výslednosť práce ponúknutá funkcia v rezortnom školstve, na ktorú nereflektoval a bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pán Malovec, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pánu Cverenkárovi, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, bola vzhľadom na nízku výslednosť práce na úrovni krajského riaditeľstva ponúknutá funkcia riaditeľa okresného riaditeľstva, ktorú odmietol a bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pán Petráš, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, je od 1. decembra 1998 zaradený vo funkcii viceprezidenta Policajného zboru. Na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici k zmene nedošlo. Pán Koman, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť vzhľadom na dosiahnutie dôchodkového veku. Pán Chudý, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, bol po vzájomnej dohode preradený na funkciu riaditeľa vnútorného odboru krajského riaditeľstva vzhľadom na to, že počas trvania jeho služobného pomeru nebol zaradený v priamom výkone niektorej služby Policajného zboru, súčasné služobné zaradenie zodpovedá jeho doterajšiemu služobnému pôsobeniu.

Ale dovoľte mi poukázať na ďalšiu príčinu znefunkčnenia Policajného zboru. Namiesto toho, aby sa pokračovalo v tom smere, ktorý sme v roku 1994 založili, sa polícia reorganizovala na základe politického rozhodnutia o novom územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Keďže bolo rozhodnuté, že Policajný zbor bude organizovaný rovnako ako orgány štátnej správy, bolo potrebné zriadiť nové policajné útvary. Z 38 bývalých okresných veliteľstiev sa vytvorilo 76 riaditeľstiev a ďalej vzniklo 8 nových krajských riaditeľstiev. Nemusím vám ani vysvetľovať, čo to znamená.

Keď sa pripravovala táto reforma, boli vypracované viaceré analýzy, z ktorých vyplynul záver, že ak majú byť niektoré nové útvary plne funkčné, bude si to vyžadovať nárast okolo 10 000 nových miest policajtov a občianskych zamestnancov, a pritom celkový stav je 20 000. To viedlo zrejme bývalé vedenie rezortu k tomu, že koncom minulého roka pred voľbami dali do vlády návrh o zvýšenie policajtov o 2 000. Ministerstvo financií protestovalo, prišlo ku kompromisu na 800, ale ani to už potom, keďže voľby dopadli tak, ako dopadli, nerealizovali.

Určite vás toto číslo zarazilo. Treba si však uvedomiť, že polícia nie je len represívna zložka, ale plní aj úlohy štátnej správy vo zverených oblastiach. Preto mi pripadá dosť zvláštne, že práve v poslednom období som obviňovaný z toho, že policajta nevidno na ulici. Doterajšie poznatky jednoznačne ukazujú, že organizačná štruktúra polície, ktorá bola vytvorená v súvislosti s novým územnosprávnym členením republiky, je menej funkčná ako v minulosti. Keď si položím otázku, prečo je to tak, musím konštatovať, že táto zmena nebola podmienená nedostatkami vo fungovaní polície, ale rozhodnutím prispôsobiť sa organizácii štátnej správy. Snaha o vytvorenie plnohodnotných okresných riaditeľstiev mala za následok zvyšovanie počtu policajtov, ale i občianskych zamestnancov v riadiacich a administratívnych funkciách, a to, samozrejme, na úkor výkonných funkčných miest. Toto sa, samozrejme, prejavilo zvýšením pracovnej zaťaženosti u veľkej časti policajtov zaradených v priamom výkone, lebo ich je jednoducho menej, ako by si to situácia vyžadovala.

Uvedomme si, že reforma polície v rokoch 1996 a 1997 znamenala usadenie policajtov do kancelárií. Z výkonných policajtov na kriminálnej, poriadkovej i dopravnej polícii sa stali úradníci, to značí, že celá táto reforma bola na úkor priameho výkonu služby. Práve preto hľadáme riešenie na zlepšenie daného stavu a riešenie, ktoré vidím, je zníženie počtu okresných riaditeľstiev a odbúranie tých činností polície, ktoré jej nevyplývajú zo zákona o Policajnom zbore. Ale týmto sa policajti z daných okresov nestratia. Sledujeme tým odbúranie nevýkonného aparátu a získanými silami budeme, naopak, môcť posilniť priamy výkon. Tvrdenia, že sa polícia občanovi vzdiali, sú neopodstatnené. Služby, ktoré polícia občanovi zabezpečuje v súčasnosti, budú zachované. A chcem vás uistiť, že táto zmena nebude vykonaná, takpovediac, od stola, ale už dnes sú do jej prípravy zapojené všetky zložky polície od okresu až po centrálu.

Tretia, posledná a možno rovnako vážna situácia je v preniknutí korupcie do Policajného zboru. Bol som druhýkrát ministrom vnútra v Moravčíkovej vláde a ako viete, ku koncu sme zaviedli inšpekciu ministra vnútra so všetkými atribútmi, ako bola sledovačka, používanie ITP, používanie spravodajských metód. Keď som teraz prišiel, zistil som, že inšpekcia je opäť bezzubá. A preto som pristúpil k tomu, že sa tieto metódy zavádzajú, odstraňujú sa nedostatky, ktoré som tam zistil. Chceme, aby inšpekcia bola políciou v polícii. Len tak sa dopátrame toho, kde je prepojenie policajtov s podsvetím, policajtov s korupciou.

Poviem vám len niektoré posledné výsledky za minulý týždeň. V spolupráci s pracovníkmi finančnej polície Úrad inšpekčnej služby realizuje prípady závažnej kriminality ekonomického charakteru, kde sa trestnej činnosti zneužitia právomocí verejného činiteľa dopustili príslušníci istého krajského riaditeľstva Policajného zboru tým, že zakrývali trestnú činnosť súkromných podnikateľov. Celková, doteraz zistená suma je 520 miliónov korún. Realizuje sa prípad neoprávneného prehlasovania osobných motorových vozidiel v počte približne 50 kusov do evidencií motorových vozidiel na území celej Slovenskej republiky. Ide o falošné technické preukazy na vozidlá vyššej cenovej relácie. Bol zadokumentovaný prípad príslušníka okresného riaditeľstva - nebudem spomínať kde -, ktorý prostredníctvom inej osoby zabezpečil výrobu falšovaných pokutových blokov v Maďarskej republike a následne prevoz na územie Slovenska. Po ich získaní kontaktoval ďalších príslušníkov polície na ich distribúciu. Celková hodnota všetkých zväzkov pokutových blokov bola 680 000 Sk.

A tak by som mohol pokračovať ďalej. Prípad bývalého okresného riaditeľa, ktorý si za 300 000 Sk dal urobiť drevené schody vo svojej chate a sumu naúčtoval na konto okresného policajného riaditeľstva. Alebo prípad syna istého vysokého činiteľa ministerstva vnútra, ktorý sa dostal do polície tak, že sfalšoval maturitné vysvedčenie, ba dokonca aj výučný list z učňovky a takto ošklbal políciu o vyše 120 000 Sk, alebo jeho otec, ktorý zneužil dokonca aj bývalého pána ministra Krajčiho a zneužitím svojej funkcie a skorumpovaním pracovníka personálneho odboru si zlepšil svoje odchodné o vyše 150 000 alebo 180 000 Sk a mesačný príspevok na cca 20 000 Sk. To sú výsledky, ktoré hovoria o tom, v akom stave sme prevzali políciu.

Vážení, dovoľte mi skončiť jednou takou záležitosťou. Priznám sa, že dosť dobre nechápem, alebo možno až príliš dobre, prečo práve v HZDS od počiatku, nie u všetkých, ale u väčšiny, nachádzam taký odpor, keď som vo funkcii. V roku 1992, keď som sa stal poslancom, nesmel som byť v kontrolnom aparáte nad Slovenskou informačnou službou, až po pár mesiacoch sa mi to umožnilo. V rokoch 1994 až 1998 som celé tie roky bol v "trestaneckom" výbore, a keď išlo o to, aby som sa stal členom dohľadu nad Slovenskou informačnou službou, ani počuť, v branno-bezpečnostnom výbore, ani počuť. A pritom som to bol ja, kto svojho času po novembri 1989 vôbec nerozmýšľal o politike, ale prihlásil som sa v tom čase do Zboru národnej bezpečnosti, kde som chcel pôsobiť. Len zhodou okolností sa stalo to, že som bol potom presunutý zo spravodajskej služby na funkciu ministra.

Chcem povedať, že táto averzia je nešťastná. Ktosi spomenul, myslím si, pán poslanec Mikloško, že som postavený do úlohy, že chtiac-nechtiac musím slúžiť všetkým, aj tým, ktorých povedzme z určitých politických dôvodov, ľudsky povedané, nemám rád. Alebo si myslíte, že to môže byť ináč? Veď ak dnes-zajtra príde k obdobnému prípadu s iným poslancom - nech to bude ktokoľvek i mne ten najnepríjemnejší -, bude to moja prehra, a preto chcem povedať, že to, čo som ponúkol, myslím vážne. Naozaj vážne ponúkam všetkým občanom, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom dotknuteľní vo veciach či už privatizácie, alebo iných kšeftov, nech uvažujú nad možnosťou využitia zákona na ochranu svedka.

Ďakujem vám. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Andrejčák?

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

počuli sme v priebehu dnešného rokovania veľa argumentov, prečo chceme odvolať pána ministra Pittnera. Ale mám taký dojem, že neboli počúvané. Počuli sme veľa vzájomných invektív, tie už boli počúvané lepšie. Nepočuli sme - až teraz vo vystúpení pána ministra -, ktorý argument sme neuvádzali pravdivo a nebol ani vyrobený pokus na jeho vyvrátenie, ale ponadávali ste nám, to je pravda. Čakali sme to a tiež sme sa trošku obrnili, aby sme to vydržali. Ale myslím si, že debata ukázala rozdelenie našej politickej scény, aj rôzne pohľady na tie isté skutočnosti. Nejdem teraz súdiť, a nie je dôležité, aby som súdil, ktoré argumenty pána ministra boli pravdivé, ktoré neboli, ktoré má tam vpísané, aby odzneli kvôli propagande. To nech si urobí každý poslanec sám.

Chcem však krátko uviesť ešte niektoré už veľmi stručné poznámky k vystúpeniam niektorých pánov poslancov, predovšetkým k predsedovi výboru, v ktorom pracujem. Pán poslanec Palko potvrdil tú mieru arogancie, ktorú včera urobil, keď nám ani neoznámil, že rozpúšťa koaličnú časť výboru. Áno, dôvod uvádzal, možno práve preto k tomu prišiel, ale my predsa dôvody nemôžeme posudzovať. Ale proti čomu chcem verejne protestovať, je to, že nás, teda aj mňa, pán poslanec označil za politických teroristov, a žiadam, aby sa verejne na najbližšom rokovaní Národnej rady ospravedlnil. A toto žiadam za seba aj za ostatných našich poslancov.

Pánu poslancovi Šimkovi. Pán poslanec, aj my uvádzame konkrétne dôvody, len vaši kolegovia a niektoré aj vy nepočúvate. Áno, robíme dnešnú schôdzu za takých podmienok, ako ste ich robili vy. Nevedeli sme, či sa zvolá a kedy sa zvolá. Nevedeli sme 24 hodín vopred, kedy to bude. Vy ste to však vždy vedeli. Máme...

(Hlasy z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, prosím vás, nehádajme sa.

Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

Poslanec I. Andrejčák:

Máme málo hlasov na dosiahnutie nášho zámeru, mali ste ich málo aj vy. Verili sme svojim ministrom, veríte aj vy. Ale dovoľte mi, aby som povedal, že nie to, či máme to rovnaké alebo nerovnaké, nás rozdeľuje. Nás rozdeľujú politické ciele a tie sa tu ukázali.

Chcel by som trošku protestovať proti špekulácii, v ktorej pán kolega Šebej, ktorého som prvýkrát počul takto rečniť, s ľahkosťou jemu vlastnou zveličil jeden politický motív a bagatelizoval druhý. Myslím si, že práve ten motív, ktorý uvádzal, je jeden z možných a bol dôvod, že sa dá na obe strany počítať, tak nebol do toho prehľadu, ktorý nám pán minister v informácii založil, prečítaný. Považujem to teda za riadny cynizmus.

Intolerancia a vyšetrovanie údajnej trestnej činnosti - veľa sa o nej povedalo. Mám taký dojem, že v niektorých prípadoch sa počíta, že si kúpime aj svedectvo. Ale to svedectvo bude platné, pokiaľ k niečomu takému dôjde, maximálne štyri roky. Ale podľa nás ani nie tak dlho. Potom je možné znova prípad otvoriť, znova prešetriť, pretože falošné svedectvo nikdy dlho nevydržalo.

Pánu kolegovi Romanovi Kováčovi, pánu poslancovi Kováčovi chcem len povedať, že on už častejšie reagoval v Národnej rade, ako keby bol rádio, ako keby sedel, pardon, pri rádiu. Pretože chvíľu to zapne, keď niečo hovoríme, a chvíľu to vypne a potom argumentuje tak, že sa trošku zasmejeme, ale všetkých nás to mrzí. A preto vám odporúčam, pán Roman Kováč, ak ste nepočuli argumenty, a ako ste uviedli, že ani jediný príspevok, ani jediný argument, prečítajte si v pokoji po večeroch stenografickú správu, pretože tam ich všetky nájdete.

Vážení páni kolegovia poslanci vládnej koalície, vážený pán minister, ani premiér, ani vy, ale ani vo vystúpeniach vašich kolegov ste nás nepresvedčili, a preto trváme na svojom návrhu.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov, či chce k rozprave zaujať stanovisko.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Langoš:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcel som len chladne a vecne zhrnúť fakticitu rozpravy, ale musím sa opýtať, čo teda znamenajú tieto úsmevy a vtipkovanie a žartovanie poslancov, ktorí celý deň zvádzali neľútostný politický zápas, v ktorom odzneli hrozby a v ktorom odzneli obžaloby svojich politických protivníkov z vládnej koalície. Čo to teda znamená? O čom vlastne máme hlasovať? O akom vašom návrhu? Keď teraz zrazu s úľavou vtipkujete a žartujete.

V poriadku. Amnestovali ste zločiny komunizmu v roku 1992. Väčšina vašich politických životopisov sa začína v roku 1992, ale prosím vás, bráňme všetci zo všetkých síl rusifikácii tejto krajiny. Slovenskú republiku tvorí 5 miliónov jednoduchých a bezbranných ľudí. Nezahrávajte sa s ich osudmi.

Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 14 poslancov, predseda vlády a minister vnútra pán Pittner. Viac ako 60 poslancov vystúpilo s poznámkami. Nikto, v žiadnom vystúpení nikto nenavrhol žiadnu zmenu spôsobu hlasovania, žiaden procedurálny návrh. Nikto nepridal ani neubral z uznesenia, ktoré navrhuje skupina poslancov. Teda vás žiadam, aby ste nechali hlasovať o uznesení o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením rezortu ministerstva vnútra.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pani poslankyne, páni poslanci, podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

Keďže nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

(Hlasy z pléna.)

Opačne je to. Nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, preto budeme hlasovať o tomto návrhu verejne.

(Neutíchajúci ruch v sále.)

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Po prestávke.)