Predseda NR SR J. Migaš:

Slovo má pán poslanec Mikloško. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

dámy a páni,

chcel by som najprv ukázať na niektoré momenty dnešného dňa a celého tohto procesu, ktorým je bod programu odvolávanie ministra vnútra.

Smrť každého človeka vytvára pietu, ktorú všetci rešpektujeme. Tí, ktorí sme videli nakoniec aj zábery v televízii na zavraždeného Jána Duckého, myslím si, že sa všetci zhodneme v tom, že tá pieta je ešte väčšia, pretože to bol brutálny čin.

Druhá vec však je, že niektorí kolegovia z opozície chcú pietu, pred ktorou sa všetci skláňame, využiť na to, aby sme my boli ticho. My nemôžeme k tomu nič povedať, pretože tým narúšame pietu smrti a vraždy Jána Duckého. Prepáčte mi, nie je to tak. Áno, skláňame sa, protestujeme, tak ako sme nakoniec protestovali aj v minulosti pri každom násilí, nielen vražde, ale to neznamená, že budeme sa tu ticho prizerať na všetky ostatné ďalšie argumenty.

Po druhé, veľmi dobre som si všimol, v ktorej chvíli táto pieta nad vraždou a nad smrťou sa posunula, a zdanlivo veľmi jemne. Pán poslanec Baco veľmi otvorene povedal, že pán minister vnútra Pittner je nepriamo zodpovedný za vraždu, a teda za smrť. Prepáčte mi, ale v prípade smrti neexistuje nepriama zodpovednosť. Od nepriamej k priamej zodpovednosti nie je vlastne žiadny krok. Proste je to zodpovednosť. A v tomto duchu sa nesú všetky vystúpenia. Všetky vystúpenia robia zodpovedným ministra vnútra, a preto je aj odvolávaný. Ale dovoľte mi, tu sa už končí aj pieta a myslím si, že to chcel povedať aj pán poslanec Palko. Tu sa proste končí náš, povedal by som, akoby diskrétny postoj k smrti a musíme sa predsa brániť. Kto si to čo dovoľuje, keď povie, že minister vnútra nesie zodpovednosť za vraždu jedného človeka? Viacerí tu povedali, že minister vnútra otváral problém pána Duckého pred smrťou. Vyzval som pána poslanca Baca a myslím si, že sa to týka aj ďalšieho kolegu, ktorý tu nie je: Povedzte jeden prípad, keď minister vnútra pred smrťou hovoril o pánu Jánovi Duckom. Ani jeden.

Dámy a páni, to, čo nazývate magickou deväťdesiattrojkou, to vzišlo z volieb. Teraz nechcem používať tú istú, povedal by som, možno frázu, že výsledky volieb sú tu, musíme ich rešpektovať. Chcem poukázať na iný moment ústavnej väčšiny opozície. Všetky tieto politické strany vyhlásili už pred voľbami, že s HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom nepôjdu. Táto deväťdesiattrojka a nakoniec si myslím, že aj rozhodnutie obyvateľstva je výsledok istého typu štvorročnej politiky, o tom sa tieto politické strany záväzne vyjadrili pred voľbami. Dnes sú tu a dnes je tu deväťdesiatrojka, ale ako dôsledok všetkého toho, čo tu už bolo.

Samozrejme, pán poslanec Tkáč, uznávam, že dostávate anonymy, aj pán poslanec Cuper, aj pani poslankyňa Belohorská, Aibeková a treba ich všetky vyšetriť a treba proti nim ísť. Ale prepáčte mi, ja ich dostávam desať rokov a už ich nečítam. Proste, je to nakoniec aj polarizovaná slovenská spoločnosť, aj na jednej, aj na druhej strane sú ľudia, ktorí sa vyhrážajú. Dám vám otvorenú možnosť nazerať do mojej pošty, ktorá mi chodí do Národnej rady. Uvidíte, aké sú tam vyhrážky. Ani to nečítam, hádžem to do koša.

Vážení páni, chcem povedať jednu vec. Trochu sa divím HZDS, poslancom HZDS, že dali návrh na odvolanie ministra vnútra Ladislava Pittnera. Prepáčte mi, v tejto chvíli Ladislav Pittner sa pustil do istého zápasu, ktorý bude veľmi komplikovaný, pretože stihol prerásť do všetkých možných zložiek, a dovolím si tvrdiť, že v tejto chvíli Ladislav Pittner je ako minister vnútra ten, kto bráni aj nás, ale prepáčte mi, dovolím si povedať, že aj vás. Pretože je to všetko také zložité, osobne si vážim, že tento človek do toho ide a ide do toho s nasadením úplného, povedal by som naozaj, keď už niečoho, tak vlastného života.

Ale problém, ktorý sa tu dnes odohráva, je komplikovanejší. Ten problém otvára iný problém. Z každého ministerstva dnes odchádzajú trestné oznámenia. Minister Kňažko oznámil, že podal 9 alebo 11 trestných oznámení. Samozrejme, nikto dopredu nemôže nič povedať. Chcem povedať len toľko, že minister spravodlivosti Ján Čarnogurský nechal všetkých sudcov, ktorí boli konštituovaní vo svojich funkciách. Som presvedčený, že budú rozhodovať aspoň tak spravodlivo, ako rozhodovali za vašej éry. Sú to tí istí sudcovia. (Hlasy z pléna.) Odvolali ich, ale keď boli vymenovaní, povedal, že rešpektuje rozhodnutie funkcionárov. Predsa si rozumieme.

A teda problém je tento. Problém nie je v odvolaní ministra vnútra a jeho zodpovednosti za vraždu. Problém je, že sa tu otvára veľmi vážny problém a prepáčte mi, vychádza mi z toho jedna jediná vec, že všetko to, čo sa okolo pána Ladislava Pittnera robí, je dôvodom jednej jedinej veci, a to je odpútať pozornosť od toho, čo sa tu nakoniec robilo a čo, bohužiaľ, opakujem, bohužiaľ, pred nami stojí v najbližších dňoch a k čomu sa budeme musieť aj my všetci nejakým spôsobom postaviť.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Cuper, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec J. Cuper:

Vážení páni poslanci,

milé dámy,

vážení páni,

demokracia ako všetko - a to už predo mnou nepriamo povedal pán Šebej - sa dá definovať jedine kontrapunktom pojmov. Demokracia sa definuje najčastejšie ako vláda ľudu, ale demokracia sa dá definovať aj ako vláda tých "správnych ľudí" nad tými ostatnými. Na Slovensku, a to musím povedať, ani za našej vlády sme nikdy nedospeli ešte k tomuto pojmu demokracie ako vlády ľudu. Vždy to bola vláda väčšiny nad tými ostatnými. Náš správny ľud počítal v parlamente 83 hlasov, to nebola ústavná väčšina, nemali sme absolútnu moc robiť so Slovenskom, čo chceme. Žiaľ, po voľbách sa sformovala v slovenskom parlamente deväťdesiattrojka, "ten správny ľud", ktorý, žiaľ, môže byť v tomto parlamente a v slovenskej spoločnosti a bol aj pred voľbami tým najhorším, alebo jeho skutky sa prejavujú tou najhoršou intoleranciou. Nebudem spomínať odvolávanie a ďalšie veci, ktoré sa tu diali od nástupu deväťdesiattrojky, pretože už tu bolo všetko poväčšine povedané.

Chcem sa vrátiť k tomu, prečo sme sa tu dnes vlastne stretli, a chcem poopraviť aj pána premiéra, že pod návrhom na zvolanie tejto schôdze nie je podpísaný na prvom mieste pán Lexa a pán Krajči, ale som tam podpísaný ja s pánom Cabajom a Brňákom. Títo dvaja páni, pretože viedli tieto cieľové rezorty, sú podpísaní iba nad návrhom na odvolanie. Takže pán premiér ako jeden z deväťdesiattrojky alebo závislý od nej začína svoje vystúpenie ako vždy klamstvom. Tento správny ľud počítajúci 93 hlasov v tomto parlamente, ktorý rozsieval intoleranciu toho najhrubšieho zrna v predvolebnej kampani, pokračuje v tom aj dnes pri odvolávaní ministra vnútra pána Pittnera.

Chcem povedať pánu Mikloškovi, že my neobviňujeme pána ministra ani zo zabitia, ani z vraždy pána Duckého. Ministri sa neberú na právnu zodpovednosť, ale na zodpovednosť politickú. Belgický minister nevraždil, ale keďže nezabránil vraždeniu nevinných detí alebo dievčat pedofilom, odstúpil. Tu sa stala politická vražda, ktorú chce deväťdesiattrojka označiť za vraždu podsvetia.

Jeden z najintolerantnejších poslancov pán Palko, ale sčasti aj pán Šebej vo svojich vystúpeniach chceli tento problém ospravedlniť rôznym spôsobom. Pán Palko povedal, že pán Ducký nebol alebo vražda pána Duckého nebola politickou vraždou, lebo pán Ducký nezastupoval nijakú politickú líniu, ani nehlásal nijakú politickú ideológiu. Pán Palko, chcem sa opýtať, či aj vy sám tomu veríte, čo ste povedali. Veď predsa v médiách pre vás blízkych, ako je Nový čas, denník Sme, sa oslavoval rôznym spôsobom a rôznymi redaktormi, ktorí dnes sedia vo vládnych funkciách na úrade vlády, ale aj tých ostatných, koniec slovenskej cesty. V konečnom dôsledku povedal to aj pán premiér Mečiar, alebo bývalý pán premiér Mečiar alebo v tom horšom prípade sa to v českých médiách označovalo za koniec mečiarizmu.

Pán Ducký teda bol predstaviteľom istej politickej cesty, ktorá sa pracovne nazývala slovenskou cestou. Teda bol aj politikom a jeho vraždu možno označiť, pán Palko, aj za vraždu politickú, aspoň nedá sa to jednoznačne vylúčiť. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby v konečnom dôsledku povedali pravdu. Ak to, samozrejme, bude možné. Nesúhlasil by som s pánom Šebejom, že politické vraždy sa dejú iba na nepolitikoch alebo že sa nimi chce vyvolať iba politická hrôza. Pripomenul by som len vraždu Olofa Palmeho, ktorá dodnes nebola vyšetrená, ktorá sa nedá označiť tiež inak ako politickou vraždou. A mohli by sme pokračovať aj v ďalších vraždách, ktoré sa diali na politickú objednávku.

Na Slovensku teda deväťdesiattrojka namiesto tolerancie - a podotýkam, jeden z jej politických subjektov si dokonca zvolil princíp tolerancie ako základný princíp svojej politickej činnosti a dnes podporuje túto skupinu v rámci deväťdesiattrojky - je najmenej tolerantná voči menšinovým názorom aj voči spoločnosti, ktorú v konečnom dôsledku vo voľbách podviedla, aby získala úskokom moc. Chcem povedať pánu Palkovi, že na rozdiel od vás, pán Palko, som sa naozaj nezaoberal informáciami toho typu ako vy. Zaoberal som sa informáciami, ktoré patrili do vedy alebo etiky, nie tými, ktoré sú výrazom neetického správania sa, ktoré je vlastné vašej práci ako spravodajského dôstojníka, ale aj ako politika. Takže nikdy som netúžil, aby som bol o takýchto informáciách informovaný alebo aby mi také informácie boli dostupné. Máte pravdu, mám iné postavenie a inú úlohu v spoločnosti - alebo aspoň v tejto slovenskej spoločnosti - ako vy. Na rozdiel od vás som sa pričinil o slobodu, demokraciu a samostatnosť Slovenska oveľa väčšou mierou ako vy. Na rozdiel do vás som nebol vo federálnych orgánoch, ktoré vydávali lustračné osvedčenia, ale napísal som zákon, ktorý priniesol Slovensku samostatnosť a slobodu. A podotýkam, bez národnej slobody nemôže byť ani individuálna sloboda.

Čo sa týka intolerancie a násilia na Slovensku, ktoré táto deväťdesiattrojka, tento zbožný ľud na Slovensku začal rozsievať, musím povedať, ak pán Mikloško hovorí, že dostáva listy a tiež bol objektom násilia, že už za vlády pána Moravčíka som bol zrazený z bicykla v Devínskej Novej Vsi, dodnes to nebolo vyšetrené. Môj byt bol vykradnutý, ukradnuté auto, tiež to nebolo vyšetrené. Môžem povedať, že od nástupu tejto vlády, pán minister, vy dobre viete, že nielen ja, ale aj iní poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko dostávajú sústavne výhražné a nenávistné listy v takom množstve, v akom sme ich za 10 rokov nikdy nedostávali. Priznávam, väčšina občanov tohto štátu bola inšpirovaná k týmto prejavom intolerancie voči politickej menšine práve vašimi vystúpeniami v predvolebnej kampani, ale aj vystúpeniami pani Schmögnerovej, pána Dzurindu, pána Čarnogurského, pána Palka, Šebeja a ďalších.

Pokiaľ sa tu spomínajú a omieľajú niektoré kauzy, aj k tým by sme mohli všeličo povedať. Pokiaľ ide o kauzu zmareného referenda, v tomto parlamente bol pán Šimko vyzvaný istým poradcom pána prezidenta, aby túto kauzu spustil na pokyn niekoho. Táto kauza mala priviesť naspäť Michala Kováča do prezidentského kresla, ba zrejme cez jeho osobu sa mal robiť aj štátny prevrat a odstránenie vlády Vladimíra Mečiara, pretože tým by sa boli otvorili dvere tomu, čomu sa hovorí prezidiálny parlamentarizmus, aký je napríklad v Rusku. To si uvedomoval každý súdny človek, a preto sme touto cestou pána Šimka pustiť nechceli. Ale nikto nebránil pánu Šimkovi, aby bol dal do parlamentu návrh ústavného zákona trebárs presne takého, aký sme schválili minulý týždeň. Ale pán Šimko namiesto toho, aby ho predložil parlamentu, pripojil ho k referendu. Každý z odborníkov na ústavné právo vie, že slovenská ústava neumožňuje schvaľovať ústavné zákony referendom mimo parlamentu.

Ba páni z KDH išli ešte ďalej. Prinútili pána predsedu parlamentu, aby zvolal komisiu, do ktorej my sme chodili ako zástupcovia ostatných politických strán - pán Kováč to potvrdí - sedávať a radiť sa o inom ústavnom zákone, ktorý mala záujem predložiť Strana demokratickej ľavice. KDH tam posielalo právneho experta KDH pána advokáta Valka. Nedivme sa, že keď táto cesta nenapredovala, tak sa zvolila cesta prostredníctvom Ústavného súdu. Myslím si, že pravda raz vyjde najavo, tak ako vyšla v prípade zverenia prezidentských právomocí vymenúvať ministrov vlády podľa vlastných predstáv, ktorú ste sami zavrhli, a tým ste rozhodli aj o nezmyselnosti rozhodnutia Ústavného súdu, lebo také isté hlúpe rozhodnutie Ústavného súdu bolo aj v kauze referenda. V konečnom dôsledku minister vnútra nemohol byť zodpovedný za zmarenie referenda, pretože Ústavný súd povedal, že štvrtá otázka bola protiústavná. A ani minister ani nijaký člen tejto vlády nemôže konať inak ako na základe rešpektovania ústavy a zákonov. Ale nedivím sa, keď nás pán minister spravodlivosti presviedča z tejto tribúny, že aj vo verejnom práve na Slovensku platí princíp, čo nie je zakázané, je dovolené. Ale to by azda mohlo patriť do kategórie právnických žartíkov pána ministra spravodlivosti.

Ak sa to teda nedalo realizovať, pán Slobodník už spomínal, že sa našla cesta cez americkú delegáciu, aby slovenská delegácia bola vydieraná na medzinárodnom poli a súhlasila s odsúdením v Organizácii o bezpečnosti a spolupráci ministra vlastnej vlády za zmarenie referenda. Môžem vám povedať, že spravidla v Organizácii o bezpečnosti a spolupráci sa stavajú dve časti tej istej delegácie proti sebe, najmä ak ide o delegácie z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ako je Bielorusko, Moldavsko, alebo z krajín bývalej Juhoslávie. Tento istý model sa chcel použiť aj v prípade slovenskej delegácie. Hovorím, chvalabohu, vďaka racionálnemu prístupu terajšieho ministra pána Magvašiho a pána Slobodníka k tomu nedošlo a v konečnom dôsledku jednoznačné vystúpenia či už anglického, alebo francúzskeho delegáta a následné hlasovanie jasne povedali, že taký postup Organizácia o bezpečnosti a spolupráci nepodporuje.

Ale dobre vieme, že silní majú a musia mať pravdu, a preto sa terajší ministerský predseda, ktorý ťažko môže presadzovať svoju vôľu vo vláde, keď nemá politickú stranu, donútil istými silami, aby porušil odveký precedens, že nastupujúci prezident nemôže zrušiť amnestiu danú svojím predchodcom. Aj k tomuto bol pán ministerský predseda donútený a musí sa otvoriť riešenie kauzy referenda ako politickej kauzy. Sám som zvedavý, pán minister vnútra, na toto riešenie. Bude to naozaj akt kontrarevolučnej pomsty na prianie tých silnejších, ktorí si vedia urobiť poriadky aj inde, i vo svete. Ak chcete, môžete slúžiť tomuto cieľu. Osobne si myslím, že omilostenie všetkých, ktorí účinkovali v tejto kauze, ktorá nepoukazovala na vyspelosť slovenskej politickej a občianskej spoločnosti, bola dobrým zavŕšením a nebolo ju potrebné k ničomu oživovať, ak chceme dospieť k tolerancii a politickej znášanlivosti.

Obdobne je to s kauzou triptychu. Dnes je už evidentné a vyjadrili to aj zástupcovia biskupského úradu, že biskupský úrad potreboval predať triptych na to, aby získal peniaze na dostavbu seminára. Pýtam sa, prečo pán biskup nepožiadal trebárs vládu Slovenskej republiky, aby poskytla peniaze na dostavbu seminára. Ak by toto bol urobil, bolo by to aj morálne ospravedlnenie tohto činu. Naozaj, pán minister, nešlo o nijaký trestný čin. Biskupský úrad naozaj mohol tento triptych z 15. storočia predať. Ale pýtam sa, kde je morálne opodstatnenie vypredávať historické dedičstvo do zahraničia. Aby sa tomu neprišlo na kĺb, aby sa to dalo ešte zneužiť vo volebnom procese, tak sa z toho jednoducho urobila kauza. Ak by aj tu boli do toho, ako tvrdíte, zapletené orgány, trebárs Slovenská informačná služba, ja s nimi z morálnej stránky súhlasím, pretože bolo ich povinnosťou zabrániť barbarským postupom, aby sa zo Slovenska vysťahúvalo ďalšie kultúrne dedičstvo, ako sa to robilo v roku 1919, že sa väčšina slovenských gotických pamiatok z košického múzea a z iných múzeí protiprávne dostala do maďarských múzeí. Budapešť je dnes navštevovaná turistami, žiaľ, v Bratislave si toho veľa nemajú čo pozrieť.

Také sú na Slovensku pravdy. Ale treba povedať, že tolerantná spoločnosť musí zachovávať aj isté podmienky zaručujúce rovnakú mieru slobody pre všetkých. Preto vás, pán minister vnútra, žiadam, aby ste sa starali o bezpečnosť, aby ste boli tolerantný ku všetkým a aby sa prestalo s obviňovaním a kriminalizovaním ľudí, pokiaľ nebudú vydané o týchto kauzách rozsudky, pretože tak je to v celom civilizovanom svete. Len takto sa napĺňajú aj tie princípy demokracie, ako je tolerancia a kresťanská láska k blížnemu, pretože to sú tie najzákladnejšie princípy každej spoločnosti.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pani Tóthová, nech sa páči, máte slovo. Pani Tóthová je posledná ústne prihlásená do rozpravy.

Faktická poznámka - Peter Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Pán poslanec Cuper veľa hovoril o intolerancii. Podstata toho sporu podľa mňa spočíva v tom, že Hnutie za demokratické Slovensko obvinilo vo svojich reakciách na osobnú a politickú tragédiu Jána Duckého súčasnú vládnu koalíciu. Vraj vyvolala vlnu intolerancie, ktorá vlastne spôsobila takýto smutný koniec. Chcem sa však opýtať všetkých z Hnutia za demokratické Slovensko, kto v tejto krajine začal používať slová ako zradca, janičiar, kto začal deliť Slovákov na dobrých a zlých podľa toho, či súhlasia, alebo nesúhlasia s istým vládnúcim politickým postupom. Kto vo februári 1993 povedal pamätnú vetu: "Kto ovládne slovenské fabriky, ovládne Slovensko. Budú to čestní a nepodplatiteľní podnikatelia mečiarovci alebo skorumpovaní mafiáni a čechoslovakisti?"

Áno, vážené dámy, vážení páni, bol zavraždený politik. Bol zavraždený významný predstaviteľ režimu, ktorý Hnutie za demokratické Slovensko vytvoril. Bol zavraždený muž, ktorý bol jedným zo spoluorganizátorov majetkového prevratu v tejto krajine, vytvárania vrstvy bohatých z radov Hnutia za demokratické Slovensko a obrovskej majetkovej a sociálnej nespravodlivosti, ktorá na Slovensku na generácie dopredu vznikla. Viete, pod atmosférou piety sa snažíte odpútať pozornosť od svojich vlastných ľudí, ktorí zneužili politickú moc na to, aby napríklad za štátne peniaze v poisťovni si nechali vyplatiť miliónové poistky. O tom bol ten váš režim a v tom bola osobná politická tragédia jedného z jeho predstaviteľov Jána Duckého.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predseda,

sme prakticky pred záverom rozpravy a každý z nás čakal, aké dôvody sa vlastne nájdu na to, aby bol pán minister vnútra odvolaný. Keďže v materiáli, ktorý máme k dispozícii, toho veľa nie je, čakali sme vlastne, čo sa objaví v rozprave. Poctivo sa priznám, že nie všetci rečníci hovorili práve o dôvodoch, kvôli ktorým treba pána ministra odvolať. Ale dozvedel som sa niektoré veci, ktoré ma zarazili, ako napríklad zrazenie pána poslanca Cupera z bicykla, alebo napríklad 12-krát vykradnutý záhradný domček pána poslanca Hofbauera, vykradnutie jeho bytu, ktoré sa nepochybne neodohralo, tieto akty sa asi neodohrali za ministrovania pána ministra Pittnera.

Myslím si, že tu odznelo neskonalé množstvo nekorektností, nekorektných vyjadrení. Odzneli tu aj také, prepáčte mi za výraz, hlúposti, ktoré povedal pán poslanec Hofbauer o množstve fliaš, ktoré po mne našli. Pán poslanec, hĺbku svojej nerozumnosti, ak to nechcem nazvať hlúposťou, by ste pochopili vtedy, keby ste zistili, že to je letálna, teda smrtiaca dávka pre 10 ľudí, takže takúto sprostosť by ste asi nevedeli povedať.

Ale chcem sa vrátiť k meritu veci. Žiaľ, ani v jednom vystúpení nebol skutočne povedaný riadny dôvod, prečo by mal byť pán minister odvolaný. Dokonca pán poslanec Gašparovič sám uviedol pochybnosti o tom, či mal takýto dokument podpísať, a pán poslanec Cuper vo svojom záverečnom vystúpení veľmi presne povedal, bola to predposledná veta, kde žiadal pána ministra, aby bol tolerantný a aby bol pracovitý. Myslím si, tým povedal všetko, že si želá, aby zostal naďalej vo funkcii.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážený parlament,

veľa sa tu hovorí o tolerancii, ale viacerí, hlavne z bývalej opozície zdôrazňujete, akoby sa to všetko vlastne splodilo počas pôsobenia HZDS a Mečiara. To je, nehnevajte sa, nehorázna hlúposť. Veď počas štvorročného obdobia ste sa oveľa viac vyhrážali vy. Sedával som tam v tej lavici vpredu, v druhej zľava a vypočul som si množstvo poznámok od poslancov politickej strany, ktorí si hovoria kresťanskí. Videl som tu pochodovať poslancov s plagátmi a pľuvať do pohára Lexovi, keď mal predniesť správu. Ale videl som to dosť dobre. A nakoniec videl som to aj na mítingoch, ktoré sa konali v Bratislave alebo v iných mestách, kde ste priam vyzývali k odstráneniu Mečiara, k odstráneniu HZDS a k odstráneniu mečiarizmu. Teda intoleranciu vyrábal niekto iný. Ale dovolím si tvrdiť, že tá sa vyrábala oveľa, oveľa skôr, po roku 1948 a hlavne po roku 1968.

Veľmi sa mi páči, keď čelní predstavitelia alebo pokračovatelia rodnej strany skutočne hodnotili každého podľa toho, či bol v komunistickej strane, alebo nie, či jeho deti mohli študovať, alebo nie, či mohol byť poľovník, alebo nie, alebo či vôbec mohol robiť. Takže skutočne, ak by sme sa mali nad tým hlbšie zamyslieť, tie korene sú oveľa ďalej. A ľudia, ktorí k demokracii majú strašne ďaleko, by skutočne nemali poučovať o demokracii. Zomreli pre nich tisícky ľudí. Za nášho hnutia, za nášho pôsobenia nikto. Nikomu sme sa nevyhrážali, nikomu sme úmyselne neškodili, nerobili sme proste to, čo ste robili vy, a hlavne to, čo sa robilo po roku 1948 a 1968.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážení prítomní,

pôvodne som nemala zámer vystúpiť samostatne v rozprave, pretože moje najzákladnejšie pripomienky som sa stručne snažila uviesť vo faktických pripomienkach. Ale vystúpenie pána poslanca Palka mi dalo guráž, aby som sa ešte prihlásila aj k takémuto vystúpeniu.

Pán poslanec, nemajte mi za zlé, ale ja skutočne nie som žiadny posluhovač politického teroru. Je mi to vzdialené. Som človek, ktorý má rád kompromisy a diskusiu, a preto si dovolím toto od vás vyprosiť. Takisto som bola na pohrebe a neobviňujte ma, že som tam prišla roniť nejaké krokodílie slzy. Mne je skutočne za mojím bývalým kolegom a spolučlenom Hnutia za demokratické Slovensko úprimne ľúto a je mi ľúto, že jeho smrť nastala takým spôsobom, že zo života odišiel násilnou smrťou.

Takisto by som chcela reagovať na pána poslanca Weissa, že sme polarizovali spoločnosť. To je pre mňa veľmi zaujímavé vystúpenie, ak to hovorí človek, ktorý má za sebou marxizmus-leninizmus, ktorý ho prednášal a vie, že trhová, kapitalistická spoločnosť je a musí byť polarizovaná na časť vlastníkov výrobných prostriedkov a ďalšiu časť obyvateľstva, ktorá sa sčasti podieľa alebo nepodieľa na výrobných prostriedkoch. A pokiaľ viem, rok 1989 bol rokom, kde väčšina obyvateľstva dala svoje áno na prechod k trhovému hospodárstvu, prechodu na systém kapitalistickej spoločnosti. Takže vaše vystúpenie ma veľmi, ale veľmi prekvapilo.

Ďalej by som chcela ešte reagovať na stanovisko pána poslanca Palka, že bývalý poslanec pán Ducký nebol politikom, lepšie povedané, že nemožno hovoriť o politickej vražde. Predsa nebohý pán Ducký reprezentoval určitý politický prúd. Veď bol členom Hnutia za demokratické Slovensko. On sa aktívne zúčastňoval aj na volebných kampaniach, čiže prezentoval tento politický subjekt a, navyše, bol členom slovenskej vlády, teda bol účastný vo vysokej štátnej politike. Preto Hnutie za demokratické Slovensko pripomína, že pri vyšetrovaní tejto kauzy treba ako jeden alternatívny motív z tých viacerých, ktoré boli uvedené, uviesť aj možný politický motív.

Pretože ak sa uvádzajú také skutočnosti, ako je skutočnosť, že to mohla byť osoba z radov podnikateľov, od ktorých Ján Ducký v rámci schvaľovania privatizačných projektov žiadal vysoké provízie - teda aby som sa presne vyjadrila, aby ma pán minister zasa nechytal za slovo -, úplné predpokladanie niečoho, proti čomu ešte nebola ani vznesená obžaloba, ani zistené a už sa tu z takejto kauzy predpokladá vrah. A vrah z kauzy politickej sa nepredpokladá? To je predsa, nehnevajte sa, nelogické. A dovolím si tvrdiť, nielen nelogické, ale ten druhý prípad je v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, a to je princíp prezumpcie neviny. A tento je veľmi masívne, veľmi masívne porušovaný, bol aj vo vzťahu k pánu Duckému, pretože mu boli pripisované rôzne kauzy, kde neboli dôkazy, ale už tak, ako by to bolo zistené kompetentným orgánom po preukázaní akceptovateľných argumentov. A to nebolo, vážení. Tak v tomto je problém, že tu dochádza k takejto situácii.

Ďalej mi dovoľte, myslím si, že sa treba postaviť na stanovisko, ktoré tu prezentoval pán poslanec Krajči, a to, keď sa vyjadril k pripomienke k jeho osobe a on na svoju obranu uviedol, že nemohol a ani nebude vstupovať do procesu vyšetrovania. On totiž ako bývalý minister vnútra vie, že vyšetrovateľ je samostatný procesný subjekt, do práce ktorého on nemá čo vstupovať.

Vážení páni poslanci, myslím tu predovšetkým na poslancov z vládnej koalície, pokiaľ ste podľa môjho názoru vystúpili v rozprave, ktorá tu bola, nepreukázali ste nejaký tolerantný vzťah k Hnutiu za demokratické Slovensko ako k ďalšiemu politickému subjektu na politickej scéne, ba práve naopak, prezentujete permanentne negatívny vzťah. Dávate obvinenia, ktoré sú skutočne v rozpore s prezumpciou neviny. Na tento moment si dovolím viackrát a dôrazne upozorniť, pretože ozaj tu ide o jeden základný princíp právneho štátu. Ak tento nebudeme rešpektovať, potom obvinená strana bez akýchkoľvek dôkazov a hlavne so závermi, ktoré neprislúcha robiť politikom, ale príslušným orgánom štátu, nutne sa musí brániť a nutne to vedie k zvýšeniu napätia v spoločnosti. Preto vás prosím, nerobte to. Ak máte argumenty, máte určite pracovníkov, ktorí majú papier a tužku a príslušnú techniku, aby napísali a spísali tieto okolnosti a postúpili ich príslušným orgánom. Až keď budú výsledky, potom hovorme o tom, kto sa čoho dopustil. Pretože obvinení vrátane nebohého pána Duckého mali argumenty na svoju obranu. Žiaľ, tento už svoje argumenty uplatniť nebude môcť.

Po ďalšie - dovoľte mi veľmi stručne odpovedať aj na to, čo uviedol pán poslanec Kováč, že nepočul od nás dôvody prečo a že za to, že pán minister je niekoľko ešte nie sto dní v kresle, nemožno ho urobiť vinným za vraždu. Pokiaľ som sledovala vystúpenia, tak som ich vnímala tak, že nikto neočakával, že po nástupe dá pán minister presne do týždňa výsledok vyšetrovania. Skôr naopak, že až po týždni zostavil komisiu pre tento skutočne veľmi dôležitý čin. Myslím si, že skôr tu bolo vytknuté, skôr tu bolo zdôrazňované - a osobne som to tiež povedala -, že nesúhlasíme s postupom vyšetrovania, keď nasadil určité verejne prezentované motívy, medzi ktorými chýbal politický motív. Ako som povedala, jedným z osôb páchateľov označil osobu, ktorá by prichádzala do úvahy, keby sa bolo niečo nebohému Duckému preukázalo a podobne. Tu nechcem opakovať viaceré pripomienky, ktoré zazneli. Veď je stenografický záznam, buďte taký láskaví, vezmite si ho. Ale myslím si, že nie je dokladom špeciálnej náležitej starostlivosti danému prípadu od určitého ministra, ktorý je už tretíkrát v kresle, teda musí vedieť a mať ľudí, ktorí mu pripravia podklady, aby v parlamente hovoril, že súbežne bola vražda v Moskve, a potom sa zistí, že vôbec taká vražda v Moskve nebola. To sa jednému ministrovi nemôže stať, pretože keď ide do parlamentu, musí mať overené veci, ktoré uvádza ako jednoznačné.

Ďalej mi dovoľte niekoľko poznámok k otázke, ktorá tu bola viackrát uvádzaná aj pánom poslancom Šimkom, že pán poslanec Krajči zavinil, že bolo zrušené referendum, to znamená zmarené referendum. Vážení, dovolím si doplniť pána poslanca Slobodníka, ktorý uviedol určitú informáciu vo faktickej poznámke, a preto som ju nemohla doplniť, že nielen Organizácia pre spoluprácu a bezpečnosť vo Varšave návrh americkej delegácie jednoznačne zamietla, aby bolo konštatované, že na Slovensku bolo zmarené referendum z dôvodov, že vlastne k jednej otázke sa tlačili otázky a chceli, požadovali dať aj ďalšie otázky. Ale chcem vás informovať, že v Maďarsku Ústavný súd jednoznačne vyriekol, že nie je zlučiteľné s demokraciou a s ústavnými právami občanov, aby na jednom lístku boli dve alebo viac otázok.

Ďalej vám chcem povedať, že prax v Európe je jednoznačná. Každá otázka v referende je na inom lístku. Taliansko napríklad na každú referendovú otázku dáva lístok inej farby, dokonca farebne ho rozlišuje. A nie je nezanedbateľné, že Ústavný súd otázku, ktorú ste požadovali na lístok, považoval za protizákonnú. Všetci odborníci zo správneho práva, s ktorými som diskutovala o tejto otázke, jednoznačne potvrdili, že v prípade, ak štátny orgán vyriekne nezákonnosť určitého aktu alebo jeho časti, nemožno tento akt alebo jeho časť realizovať v praxi. To znamená, že vtedajší minister Krajči mal dôvod, prečo túto otázku do referenda nedal.

Ďalej chcem protestovať proti pojmu - a to už neviem po koľkýkrát - zmarené referendum. Referendum môže byť len platné alebo neplatné, vážení. Marenie referenda prichádza do úvahy ako trestný čin, ktorého skutkové znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Ale opätovne, vážení páni poslanci, ktorí mi tam kývate, že to je ono, to by bolo ono, keby nezávislý súd, jeho trestný senát jasne vyriekol a odsúdil niekoho za zmarené referendum. (Hlasy v pléne.) Ale aj vtedy by ste nemohli hovoriť, že referendum bolo zmarené. A som veľmi zvedavá, či bude súd a budete tlačiť aj vyšetrenie káuz, kde boli podnety a dodnes sa s nimi nič neurobilo na tých starostov, ktorí odmietli distribuovať referendové lístky, pretože toto aj ten, kto nedodal, tam je tiež podozrenie, že sa dopustil trestného činu marenia. Ale aj keby desiati boli odsúdení za trestný čin marenia referenda, nemožno vo všeobecnosti kvalifikovať referendum za zmarené. Referendum môže byť len platné alebo neplatné.

A dovoľte mi ešte poslednú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Šebeja, ktorý analyzoval pojem politickej vraždy. Toho sa už dotkol aj pán poslanec Gašparovič, ktorý predo mnou vystúpil. Vážení, myslím si, pokiaľ je zavraždený politik, ide o politickú vraždu, vraždu politika. Kto rozprával prvý o politickej vražde? Prečítala som si to a počula v súvislosti s Róbertom Remiášom, ktorý vôbec nebol politikom. Tak potom neviem, pán poslanec Šebej, ako to máte zosúladené v rámci koalície, keď SDK charakterizovala, čo je politická vražda, keď jedna časť SDK na nepolitika hovorí, že ide o politickú vraždu, a druhý predstaviteľ SDK na vysokého politika hovorí, že to nemožno charakterizovať ako politickú vraždu.

Ďalej chcem povedať pánu poslancovi Šebejovi, ktorý vyzýval nás poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ba dokonca to charakterizoval ako naše mínus, že sme neuviedli motív politickej vraždy. Vážený pán poslanec Šebej, nie je úlohou poslancov robiť vyšetrovateľov a uvádzať motívy a konkretizovať motívy. Na to sú v štáte príslušné štátne orgány a myslím si, že ani ďalší členovia Hnutia za demokratické Slovensko ich nechcú suplovať.

Ďalej ste uviedli, že u nebohého Duckého boli nebezpečné informácie, ktoré mal v hlave, a položili ste otázku, koho mohli ohroziť. Nie je mojou úlohou, ani úlohou iných poslancov toto zodpovedať. Môžu to byť všetko len dohady vedúce k polarizácii spoločnosti. Preto, pán poslanec Šebej, nie je mi sympatické, že ste prezentovali svoju hypotézu jednoznačne zameranú proti HZDS, Hnutiu za demokratické Slovensko. K tejto otázke sa, myslím si, už veľmi fundovane vyjadril pán poslanec Brňák a k jeho názorom sa pripájam.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pani poslankyňa Tóthová povedala argument, ktorý tu dnes už viackrát zaznel, že jednou z chýb ministra vnútra bolo, že komisia na vyšetrovanie vraždy Jána Duckého vznikla po týždni, až po týždni. Prepáčte mi, ale komisia na úrovni takéhoto činu má čisto deklaratívny a politický charakter. Fungujúca kriminálna polícia alebo pracuje, alebo nepracuje od prvej chvíle, ale komisia nemôže vniesť žiadny nový rozmer. Ak chcete vytýkať niečo, tak môžete vytýkať, že kriminálna polícia nepracovala od prvej chvíle profesionálne, ale nie komisia. Komisia je na to, aby sa ukázalo, že niečo naozaj berieme veľmi vážne, ale pri hľadaní činu sú na to kriminalisti, policajti.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Weiss - faktická poznámka.

Poslanec P. Weiss:

Chcel by som povedať pani poslankyni Tóthovej, že chápem, ako obhajuje spôsob, akým vznikla majetková oligarchia za vlády Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany. Chápem, že sa jej to páči, je to veľmi jednoduché, že na základe politického rozhodnutia napríklad syn nejakého príslušníka establishmentu dostal hotel či podnik. Aj tak sa možno pozerať na trhové hospodárstvo. Ale ja sa pozerám skôr na tie státisíce slovenských ľudí, ktorí boli za vašej vlády vyvlastnení a na tie tisícky slovenských podnikateľov, ktorí museli podnikať, takpovediac, z holých rúk. Vybudovali si nejakú existenciu a dostali sa v hospodárskej súťaži do nevýhodnej pozície s tými, ktorí dostali majetky iba politickými rozhodnutiami. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper - faktická poznámka. Ale, pán poslanec, reagujte na posledného rečníka.

Poslanec J. Cuper:

Pán predseda, rozptýlim vašu obavu hneď v začiatkoch, chápem vaše obavy o vášho chránenca, ale chcem doplniť pani poslankyňu Tóthovú. Zabudla povedať, že som minule stretol istého psychológa a ten mi povedal, že parlament obchádza mykací syndróm, a povedal mi, že politik, ktorému začne mykať hlavou, by mal z politiky odísť. Chcem povedať, aby sa tu prítomný pán Weiss prestal hrať na robotníckeho vodcu, pretože jeho otecko a on patria do tej istej oligarchie.

A ak tu niekto niečo vyvlastňoval, tak to boli práve komunisti, ktorí vyvlastňovali. My sme nič nevyvlastňovali, pán Weiss, vyjadrujte sa normálne a právnicky čisto, to v každom prípade. A neschovávajte sa za to, že ste robotnícky vodca, lebo vám už to dávno nesvedčí. Viem, že klamete zahraničie, že ich sem vodíte a nedovolíte im stretnúť sa s opozíciou, aby ste robili potemkiniádu, že na Slovensku je všetko v poriadku. Som presvedčený, že občania Slovenskej republiky týmto vašim klamstvám už dlho veriť nebudú a už vonkoncom nie tomu, že ste robotníckym vodcom. Tiež ste vyvlastnili budovu na Gunduličovej ulici. Za aké peniaze ste k nej prišli?

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Ambróš - faktická poznámka.

Poslanec L. Ambróš:

Mal by som dve faktické poznámky.

Prvá, celá táto rozprava, ktorú dnes vedieme, ma vedie k názoru, že bude treba zmeniť rokovací poriadok a doplniť body rokovania o všeobecnú rozpravu, aby si páni poslanci za HZDS nemuseli vymýšľať odvolávania ministrov vlády Slovenskej republiky. To je po prvé.

A po druhé, páni poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, keby ste to mysleli vážne s vyšetrením vraždy pána Jána Duckého, tak by ste mali záujem na tom, aby to pán minister dokončil a neodvolávali by ste ho teraz alebo nesnažili by ste sa ho odvolať, pretože akékoľvek súčasné narušenie práce ministerstva môže len sťažiť vyšetrenie. Čiže to odvolávanie chápem len ako snahu zabrániť skutočnému vyšetreniu aj tejto vraždy.

Ďakujem za pozornosť.