Poslanec I. Šimko:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa poďakoval. Aby som sa poďakoval aj za všetkých občanov, ktorí v roku 1997 zbierali podpisy, ktorí dali svoje podpisy za to, aby sa rozšírila možnosť občanom voliť aj hlavu štátu. Rozšírili sme volebné právo na Slovensku o možnosť voliť túto významnú ústavnú funkciu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
O 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok.
Ešte predtým sa hlási pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Prosím členov výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, aby sme sa teraz hneď zišli na krátkom rokovaní výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Aj ja pozývam členov výboru pre financie, rozpočet a menu teraz na schôdzu výboru, na ktorej prerokujeme návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Nagy, pán poslanec Weiss, pán poslanec Kovačič, pán poslanec Sopko, pán poslanec Orosz. Všetci zrejme zvolávajú rokovania svojich výborov. Upresníte hodinu, kedy sa stretnete.
Poslanec L. Nagy:
Poslanci výboru pre ľudské práva a národnosti o 12.30 hodine v rokovacej sále číslo 137.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Poslanci zahraničného výboru o 12.30 hodine v miestnosti zahraničného výboru s tým, že o 13.00 hodine bude zasadnutie slovenskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kovačič.
Poslanec D. Kovačič:
Ihneď v našej miestnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Mandátový a imunitný výbor zasadá o 12.30 hodine v rokovacej miestnosti číslo 147.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ústavnoprávny výbor bude mať zasadnutie o 13.30 hodine. Prosil by som členov výboru, aby prišli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
O 13.00 hodine tu v tejto Národnej rade, v priestoroch výboru pre školstvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vážené panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať bodom programu hodina otázok.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
za neprítomného pána podpredsedu Fogaša bude odpovedať pán podpredseda Hamžík a za neprítomného pána ministra Černáka pán minister Palacka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Tóthová pánu predsedovi vlády. Otázka je nasledovného znenia: "Vy, ako aj Vladimír Palko uvádzate, že vznik Slovenskej demokratickej koalície ako politickej strany bol zavinený Mečiarovým volebným zákonom, ktorý neumožňoval koalície. Ako môžete tak zavádzať, keď tento zákon koalície pripúšťa, a dokonca v § 17 ods. 2 priamo upravuje aj podávanie kandidačných listín koalíciami?"
Nech sa páči, pán premiér, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
sú otázky, ktoré pomáhajú riešiť problémy, a sú otázky, ktoré problémy neriešia. Obávam sa, že táto vami položená už problém nevyrieši, sme za ním. Chvalabohu, SDK vznikla. Chvalabohu, obstála, tak ako obstála. Aj vy, aj ja vieme veľmi dobre, že problém bol v tom, že vami pretlačený zákon na poslednú chvíľu pred voľbami urobil koalície, ktoré fungovali dovtedy podľa zákona, vlastne nezmyselnými. Tým, že zaviedol klauzulu 5 %, a tým, že zaviedol klauzulu, podľa ktorej v prípade, že jeden z členov koalície túto klauzulu nedosiahol, vlastne koalícia pre parlamentné voľby bola skončená.
Ináč sa postupovalo temer celé štyri roky a odrazu tesne pred voľbami prišiel iný zákon. Chcem vás ale ubezpečiť, že dnes máme pred sebou vážne hospodárske, sociálne problémy, ale rovnako v našej legislatívnej činnosti bude úprava tohto zákona tak, aby bol plne demokratický a aby budúce parlamentné voľby sa mohli uskutočniť v oveľa pokojnejšej atmosfére.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán premiér.
Pýtam sa pani poslankyne Tóthovej, či chce položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán premiér, vôbec nie som spokojná s vašou odpoveďou, preto bude aj doplňujúca otázka.
Tento zákon, ktorý je platný, umožňoval koalície. Bol zosynchronizovaný so zákonmi v zahraničí, takže nehovorte o neúčelnom, zlom, nedemokratickom zákone. Môžem vám predložiť analýzu, ktorú sme spravili, že tak v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, Švédsku, Taliansku, Izraeli, Litve, Maďarsku, Rusku, Estónsku, Dánsku, ďalších štátoch, všade je obdobná úprava. My sme teda aproximovali tento zákon, prispôsobili demokratickému svetu. A z analýzy vyplynulo, že zvýhodnenie koalície je jedine v Poľsku a v Rumunsku, kde v súčasnosti sú to rezídiá ešte z minulosti, pretože tieto zákony neupravovali. Dostatočný predstih bol, pretože v obdobnom predstihu Moravčíkova vláda upravila volebný zákon pred voľbami v roku 1994.
Takže dnes už otázka možno nie je aktuálna, ale permanentne masírujete verejnú mienku nepravdami, ktoré si každý občan môže v platnom zákone o voľbách overiť, že vlastne zavádzate. A je mi ľúto, že toto zavádzanie je súčasťou série zavádzaní.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
skôr sa mi zdá, že problémom nie je moje zavádzanie, lebo ma ten problém už naozaj nezaujíma. Zaujímajú ma také problémy, aké zaujímajú občanov. Skôr sa mi zdá, že to je váš problém a isté stotožnenie sa s výsledkami parlamentných volieb. Treba to prekonať. Stojí pred nami mnoho úloh. Treba sa sústrediť práve na tieto úlohy. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Druhá vyžrebovaná otázka, ktorú položili páni poslanci na premiéra vlády, je otázka, ktorú dal pán poslanec Švec, tohto znenia: "V súvislosti s obrovským nárastom kriminality a organizovaného zločinu žiadali občania znovuzavedenie vízovej povinnosti pre niektoré štáty bývalého východného bloku. Aké je stanovisko vlády Slovenskej republiky?"
Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, toto je už veľmi vážnou, závažnou témou a otázkou, nielen závažnou, ale aj zložitou. Chcem povedať, že pozorujeme nielen veľmi veľa kriminality, nielen veľa zločinov, ale trápi nás aj to, že migrácia zo zahraničia spôsobuje zvyšovanie nezamestnanosti v niektorých regiónoch viac, v niektorých menej. Rovnako sme si vedomí toho, že Slovensko smeruje do Európskej únie a že by bolo potrebné v našej legislatíve presadzovať komponenty legislatívy Európskej únie. Predovšetkým ide o odporúčanie číslo 2317 z roku 1995, príloha ktorého obsahuje 101 krajín, s ktorými treba ešte stále udržiavať vízovú povinnosť. Nebudem menovať krajiny, lebo sú medzi nimi aj krajiny, ktoré sa podobne ako my usilujú o prijatie do Európskej únie. Problém je to veľmi zložitý, chcem vás pán poslanec informovať, že v súčasnosti prebieha revízia postoja Slovenskej republiky k tejto otázke, vykonáva ju pracovná skupina zložená zo zástupcov viacerých rezortov.
Chcem vás však zároveň informovať aj v tom slova zmysle, že ide o citlivý politický problém. Budem používať ľudový jazyk. Nás sa veľmi citlivo dotklo, keď Británia, aj keď na to mala zrejme mnoho dôvodov, zaviedla vízovú povinnosť voči nám. Preto treba naozaj trikrát merať, kým sa k niečomu odhodláme a ja by som chcel podčiarknuť, zvýrazniť jeden prvok. Nechceme postupovať izolovane, ale chceme postupovať kompaktne v rámci stredoeurópskeho priestoru, v priestore povedzme takzvanej Vyšehradskej štvorky - Poľska, Slovenska, Maďarska a Česka. Chcem vás informovať, že v priebehu dvoch alebo troch mesiacov sa stretneme na Slovensku predsedovia vlád týchto štyroch krajín a budeme rokovať o mnohých otázkach vrátane otázky, ktorú ste položili ako otázku číslo dva. Je to problém veľmi zložitý, je to problém komplexný, chceme, aby sme sa čo najskôr zapojili do Schengenskej dohody, aby sme zvyšovali odolnosť migrácie predovšetkým tých živlov, ktoré spôsobujú rast tejto kriminality.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu premiérovi.
Pán poslanec Švec chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Chcel by som poďakovať pánu predsedovi vlády za jeho veľmi obsiahlu odpoveď. Chcel by som ešte zdôrazniť na záver, že si veľmi cením, že táto otázka sa rieši v koordinácii s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky a myslím si, že tento postup privítajú aj naši občania.
Ďakujem pekne, ďalšie otázky nemám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem. To nebola doplňujúca otázka, len dovysvetlenie.
Treťou v poradí položených a vyžrebovaných otázok na premiéra vlády je otázka znovu od pani poslankyne Tóthovej, ktorá znie: "Viackrát ste pred voľbami uviedli, že Mečiarovou vládou predložený volebný zákon zakázal koalície. Verejne som vás vyzvala, aby ste konkretizovali paragraf, z ktorého vaše tvrdenie vyplýva. Dodnes ste tak neurobili. Môžete dnes?"
Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Myslím si, že je to identická otázka, ako bola otázka číslo 1. Aby som možno pridal niečo nového do diskusie, tak je to § 41, pani poslankyňa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážené plenárne zasadnutie, vôbec § 41 to neupravuje. Pán premiér, v tlači vám odpoviem, keďže čas, ktorý je mi daný na odpoveď, mi to nedovoľuje. Ale chcem vám povedať, že uvádzanie nepravdy zostáva nepravdou i vtedy, keď sa tu ospravedlňujete mnohými úlohami, ktoré vlastne pred vami stoja, a to bez ohľadu na faktor času. Táto nepravda sa dostala do informácií i v zahraničí. Pán predseda, vôbec vás nemrzí, že očierňujete našu platnú právnu úpravu a že šírite dezinformácie? To sa týka aj otázky koalícií, kde ste uvádzali pre zahraničie informáciu, že koalície novým volebným zákonom boli zakázané. Nie je to pravda, vy ste sa len báli, že keď budete päťkoalícia, každý nedosiahnete 5 %. A to bola vlastne platforma vašich stanovísk. A takéto úpravy sú aj v zahraničí, to nie je môj výmysel, inštitút parlamentu robil analýzu, ja vás na ňu odkazujem, a v zmysle tejto analýzy sa môžete presvedčiť, že hovorím pravdu, že jedine v Poľsku a Rumunsku je taký systém, že sa koalície zvýhodňujú, čo sme my vypustili z predpisu, a teda sme ho zosúladili s pokrokovou demokratickou Európou. Preto vás prosím, neočierňujte právny poriadok tohto štátu tam, kde je zosúladený a kde je dobrý, a nešírte nepravdy o tej úprave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa, nepodarí sa vám vtiahnuť ma naozaj do neproduktívnej diskusie, tu niet o čom. Skôr som si všimol nový prvok, akože niekde niekoho očierňujem. To je už naozaj skôr úsmevné ako pravdivo chápané alebo vážne chápané. Každý súdny človek, každý občan sleduje veľmi aktívnu zahraničnú politiku súčasnej slovenskej vlády, môžete čítať naše príspevky v domácej, zahraničnej tlači, v nemeckej, rakúskej, americkej, ešte nikdy sa tak pozitívne o Slovensku nepísalo, odkedy vzniklo od 1. januára 1993, ako práve posledné mesiace. Pozrite sa na návštevu 12 kongresmanov Spojených štátov severoamerických, pozrite si dnešné noviny, včerajšie noviny, ako hovoríme o Slovensku, pozrite si ako Američania kongresmani hovoria o Slovensku. Pán kongresman Maika hovorí, že je to stále lepšie. A toto je výsledok doterajšej zahraničnej aktívnej politiky slovenskej vlády.
Pani poslankyňa, mňa už do takýchto debát nevtiahnete, radšej sa ma pýtajte, či sa zúčastním na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, odkiaľ ste vy vždy zutekali. (Potlesk.) Premiérovi vždy prišlo zle, vždy pánu podpredsedovi Kozlíkovi prišlo zle, keď bolo treba v Davose vystúpiť. Ja vám ponúknem svoje vystúpenie, poďte sa pozrieť, ako budem presviedčať finančný svet, hospodársky svet o tom, že Slovensko má potenciál, že je to zdravý potenciál a že má, chvalabohu, už aj vládu, ktorá tento tvorivý potenciál uvoľní, aby sa krajina konečne odrazila. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu premiérovi.
Štvrtou v poradí vyžrebovaných položených otázok premiérovi vlády je otázka pani poslankyne Kollárikovej, ktorá je nasledovného znenia. "Dňa 19. 11. 1998 sa formou listu obrátili na vás predstavitelia Matice slovenskej z Komárna o pomoc pri umiestnení súsošia vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda v Komárne. Prečo ste im ešte neodpovedali alebo inou formou nereagovali?
Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
chcel by som uviesť, že bezprostredne po tomto liste zasadalo Mestské zastupiteľstvo v Komárne 20. novembra 1998, kde prijalo uznesenie číslo 434/1998, v ktorom potvrdzuje, že je možné umiestniť príslušné súsošie svätého Cyrila a Metoda vo vnútorných priestoroch vojenského kostola v Komárne a že súhlasí s umiestnením súsošia svätého Cyrila a Metoda v obnovených vnútorných priestoroch...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, pokoj v rokovacej sále, počúvajte pána premiéra.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
... vojenského kostola v Komárne. To je prvá informácia. Keďže, samozrejme, chcel som mať istotu, že ide o riešenie, ktoré je vhodné a schodné a zároveň aj perspektívne, bolo nevyhnutné vyčkať na výsledky komunálnych volieb, ktoré sa konali, ako veľmi dobre viete, 18. a 19. decembra, čiže to, čo som vám prečítal výpis z uznesenia mestského zastupiteľstva, je len predbežnou informáciou, ktorú chceme takpovediac opätovne prerokovať s novým vedením mesta Komárno, aj keď rovnako ako ja veľmi dobre viete, že územné samosprávy majú vlastné kompetencie, do ktorých ani z pozície vlády im nemôžeme nejako dirigisticky zasahovať. Ale vzhľadom na to, že v tej otázke bolo písané ako o vecnom probléme, ktorý, samozrejme, má svoju dimenziu, viacstrannú alebo mnohostrannú, nechceme sa od tohto nijakým spôsobom dištancovať. Viete veľmi dobre, že práve v týchto dňoch dochádza k výmene stráží na našich magistrátoch, k výmene primátorov, poslancov mestských zastupiteľstiev, preto vám chcem oznámiť, že v najbližších dňoch predstavitelia vlády prerokujú danú problematiku a budú hľadať také riešenie, ktoré bude na prospech všetkým.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu predsedovi vlády.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na otázky pánu predsedovi vlády uplynul.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ponúkam vám doplňujúcu otázku v kuloároch.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Po skončení hodiny otázok, pán premiér, nech sa páči. Pán premiér, skončili ste s odpoveďami.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zelník pánu ministrovi Šagátovi a položená otázka je tohto znenia: "Na základe čoho ste určili perspektívny rozpočet jednotlivých lôžkových zariadení?" Pýta sa pána ministra Šagáta pán poslanec Zelník.
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ďakujem za otázku pánu poslancovi Zelníkovi, dovoľte mi odpovedať.
Perspektívny rozpočet na mesiac december a na mesiac január a následne na ostatné mesiace rozpočtového provizória bol vypracovaný na základe údajov, ktoré predkladajú štvrťročne zdravotnícke zariadenia úradu štatistiky, zdravotníckej štatistiky a informatiky. Z týchto údajov sa ako základné zobrali na zreteľ priemerné výnosy a priemerné náklady, ktoré zdravotnícke zariadenia vykazovali v roku 1998, samozrejme, po zohľadnení miezd a odvodov do základných fondov. Z predpokladaných zdrojov poisťovní po konzultácii s poisťovňami a na základe priemerne vynakladaných nákladov smerom do zdravotníckych zariadení z celkového objemu 47 % bolo určené na ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Skončili ste s odpoveďou, pán minister?
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Áno, ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Vážený pán minister,
ste si vedomý toho, pán minister, že tento perspektívny rozpočet väčšine zdravotníckych zariadení nebude stačiť a že nepokrýva ani liečbu pre akútne chorých pacientov?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za doplňujúcu otázku.
Som si vedomý, pán poslanec, viacerých vecí. Predovšetkým chápem a predpokladám, že každý človek, ktorý je informovaný o situácii v zdravotníctve, prijal také opatrenia, aké bolo možné urobiť v situácii, keď sa zdravotníctvo za ostatné štyri roky dostalo do platobnej neschopnosti na úrovni dnes možno 13 až 14 miliárd korún. V systéme toľko peňazí chýba. To bol prvý fakt, ktorý ovplyvňuje fungovanie celého systému, pretože, ak dnes dodávatelia liekov, potravín, energií a iných komodít do zdravotníckych zariadení, bez ktorých nemôžeme udržať prevádzku, majú nesplatené faktúry od roku 1994, 1995, tak vznikla akútna situácia, že pohyb tovarov, dodávky do nemocníc, dodávky do zdravotníckych zariadení boli absolútne ohrozené. Dodávatelia väčšinou už dnes alebo sčasti neštátne subjekty nemohli ďalej zálohovať, úverovať štát. V tejto situácii, aby sme im aspoň načas dali nejakú nádej, aby sme ich aspoň načas podnietili, aby ďalej úverovali štát, pretože zdrojov je málo, sme prišli s reálnym ohodnotením zdrojov a s rozdelením len tých peňazí, ktoré v tejto situácii štát má. Nemôžeme rozdeliť viacej, než máme v zdravotnom poistení, a keďže vy ste boli ostatné štyri roky predsedom správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, iste viete, že tento systém nemá dnes na mesiac viac ako 3 miliardy. Vláda však na december dala návratnú pôžičku 600 miliónov, aby sa táto kritická situácia predsa len podarila preklenúť, a všetky zdroje sme sa snažili práve, pán poslanec, nasmerovať na to, aby bola zabezpečené akútna zdravotná starostlivosť, neodkladná, tak, aby nedošlo k nekontrolovanému vývoju poskytovania zdravotníckych služieb, eventuálne so závažným poškodením zdravotného stavu. Je to a bola to veľmi zlá situácia.
Takže sme si plne vedomí, že tieto zdroje nepostačujú. Pri rozpise na december sme okrem toho, že sme urobili ten rozpis podľa možností čo najobjektívnejšie, ale veľmi otvorene, pani poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že mnohé čísla, ktoré boli našimi zdravotníckymi zariadeniami vykazované, nie sú úplne presné čísla, nie sú úplne presné čísla. Dnes sme robili tieto rozpočty na základe presného sčítania nepresných čísel, pretože údaje mnohých, koľko vyplácajú na mzdy, sa ukázali, že nie sú také, ako v skutočnosti ich vykázali. To je prvá vec.
Druhá vec, samozrejme, že tým sa naša nepresnosť mohla ešte len zvýrazniť, ale sme všetkých vo svojich pokynoch upozornili, že pokiaľ sa niektoré zdravotnícke zariadenie dostane do situácie, keď z pridelených zdrojov nebude môcť zabezpečiť ani v krízovom režime akútnu starostlivosť, že sme pripravení jednotlivé situácie riešiť, pretože na celoplošné riešenie nemáme zdroje. Aj dnes môžem vyhlásiť, že sme pripravení nemocnicu po nemocnici zachraňovať a riešiť v prípade, že objektívne doložia, že ich zdroje na zabezpečenie akútnej medicíny sú nedostatočné. Ak dnes tu dávate túto otázku, ja sa vás len opäť môžem spýtať, ako je možné, že aj vy ako štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, predseda správnej rady ste sa dostatočne neusilovali, aby sa táto situácia v zdravotníctve za ostatné štyri roky do tejto situácie nedostala.
Takže prosím, aby ste prijali tieto opatrenia všetci s pochopením. V tejto situácii nemáme inú možnosť, ako riešiť to týmto spôsobom. Budeme hovoriť o regulárnom rozpočte na ďalších deväť mesiacov a snemovňa pravdepodobne podporí návrhy ministerstva zdravotníctva, ktoré budú v súlade s možnosťami ministerstva financií na to, ako zlepšiť financovanie zdravotníctva. Súčasne, samozrejme, bez zdrojov s paralelným znižovaním neefektívnych nákladov sa nemôže táto situácia vyriešiť. Vy viete veľmi dobre, že napriek tomu, že sú nízke zdroje, mnohé zdravotnícke zariadenia sa nesprávali tak, aby efektívne použili zdroje. Koľké ministerstvá zdravotníctva sú v tomto nekompromisné, sú o tom už dnes doklady. Všade, kde zistíme neefektívne používanie zdrojov, budeme vyvodzovať z toho dôsledky.
Dúfam, že ďalšie otázky, ktoré v tomto smere odznejú, nájdu u mňa odpovede oveľa lepšie, že sa situácia zlepší, a ďakujem vám za to, že tak citlivo monitorujete poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj potom, keď nie ste v exekutíve.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na otázky.
Druhá v poradí vyžrebovaných otázok na člena vlády je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Belohorská pánu podpredsedovi vlády Fogašovi, za ktorého bude odpovedať pán podpredseda vlády Hamžík, a je tohto znenia: "Pán podpredseda vlády, máte dôvod právne zasiahnuť do porušovania ľudských práv v Slovenskej televízii na ochranu novinárov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím vás o odpoveď na položenú otázku.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s odpoveďou podpredsedu vlády pána Ľubomíra Fogaša na otázku položenú pani poslankyňou Belohorskou.
Vážená pani poslankyňa, ako člen vlády Slovenskej republiky zodpovedám za koordináciu prípravy právnych predpisov, ktoré Národnej rade Slovenskej republiky predkladá vláda. Nedisponujem žiadnou právomocou, ktorá by mi umožňovala právne zásahy do pomerov vo verejnoprávnej inštitúcii, akou Slovenská televízia je. Právne zasahovať môžu iba orgány na to určené. Serióznych predstaviteľov médií všetkých druhov si veľmi vážim, ich úlohou je to, čomu sa hovorí prostredník kontroly moci verejnosťou. Aj im je určený celý arzenál prostriedkov garancií, ľudských práv vrátane súdnej ochrany.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pani poslankyňa Belohorská. Áno.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Veľmi ma mrzí, že tu nie je pán Fogaš, pretože pán podpredseda vlády Fogaš bol aj podpredsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a vie veľmi dobre, že jedna z najcitlivejších metód na monitorovanie demokratických systémov jednotlivých štátov bola úcta vlády voči novinárom. Musím povedať, že správanie sa, ktoré dnes môžeme vidieť v Slovenskej televízii, kde novinári sú uzavretí, dalo by sa povedať v modernom tábore, nenazvem to ináč aspoň v tábore, kde majú 45 minút na opustenie na obed, kde napríklad jeden z našich poslancov, ktorý sa chcel s nimi kontaktovať, nemohol ísť hore. Ani žiaden z týchto novinárov nemá možnosť prísť dolu a stretnúť sa s ním. Táto situácia, myslím si, že je tak horúca, že by mal zakročiť každý právnik, tobôž človek, ktorý bol vedúcim delegácie v Rade Európy, bol podpredsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a bol v právnom výbore Rady Európy. Chcela by som vás poprosiť, pán podpredseda vlády Hamžík, nakoľko aj vy predsa len viete, čo je to právo a povedala by som, medzi základné ľudské práva patria aj politické práva, aby ste v tejto otázke zasiahli, pretože integrácia Slovenska do modernej Európy znamená aj rešpektovanie ľudských práv.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem, pani poslankyňa. Budem vašu doplňujúcu otázku tlmočiť pánu podpredsedovi Fogašovi, ale, keďže ste sa obrátili aj na mňa, dovoľte mi, aby som vyslovil svoj názor k vašej pôvodnej otázke. Ja osobne neviem o žiadnom porušovaní ľudských práv v Slovenskej televízii, ale viem o tom, že určití redaktori Slovenskej televízie pred parlamentnými voľbami porušovali volebný zákon, porušovali zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii. O týchto veciach, o ktorých sa teraz vedie súdne konanie, rozhodne súd a ten preukáže, komu, akým spôsobom a aké práva boli porušené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Tretia v poradí vyžrebovaných otázok na člena vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Juriš pánu ministrovi Miklósovi, a otázka znie takto: "Predchádzajúcou vládou nebola v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. doriešená delimitácia pracovníkov a zariadení TANAP-u. Tento stav bude vyriešený? Ak áno, kedy?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
vítam váš opätovný záujem o riešenie problematiky správy TANAP-u, ktorá je pálčivá a zdedili sme ju ako jeden z najdôležitejších problémov. Treba tu povedať niekoľko slov o vývoji tejto situácie. Dňa 1. januára 1995 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon v § 69 ods. 1 bod 6 zrušil nariadenie Zboru povereníkov číslo 5/1952 Zb. SNR o Tatranskom národnom parku. Zákon v § 51 písm. i) ustanovuje, že organizácie ochrany prírody a krajiny, najmä správy národných parkov, čiže aj Správu Tatranského národného parku zriaďuje a riadi Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Do dňa 31. 12. 1995 tieto úlohy plnila na území Národného parku TANAP, ako aj v Pieninskom národnom parku Správa Tatranského národného parku, ktorá bola zriadená 5. 1. 1953 Povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu.
Od 1. 1. 1995 tieto úlohy plnila novozriadená príspevková organizácia Štátnych lesov Tatranského národného parku v riadení ministerstva pôdohospodárstva. K 31. 12. 1994 Správa Tatranského národného parku, čiže predchodca správy Štátnych lesov Tatranského národného parku zamestnávala 235 technicko-hospodárskych pracovníkov a 650 robotníkov. Príspevok na činnosť Správy TANAP-u zo štátneho rozpočtu na rok 1994 predstavoval 56,8 milióna korún. V roku 1996 bol pre nástupnícku organizáciu Štátne lesy Tatranského národného parku určený príspevok vo výške 65,9 milióna korún.
S cieľom zosúladenia riadenia činností na území Tatranského národného parku a ich ochranných pásem s platnými právnymi predpismi, čiže s novým zákonom o ochrane prírody, bývalý minister životného prostredia Slovenskej republiky navrhoval rozdelenie Štátnych lesov Tatranského národného parku na tri samostatné organizácie. Na Správu Tatranského národného parku a Správu Pieninského národného parku v riadení ministerstva životného prostredia ako rozpočtové organizácie, ako aj organizáciu Štátne lesy v Tatranskej Lomnici v riadení ministerstva pôdohospodárstva. Toto sa neudialo z najrôznejších príčin. Ukončenie rozdelenia súčasnej organizácie Štátnych lesov Tatranského národného parku sa navrhovalo vydaním novej zriaďovacej listiny pre nástupnícku organizáciu Štátnych lesov v Tatranskej Lomnici.
Materiál na rokovanie vlády predkladal minister životného prostredia a minister pôdohospodárstva na základe listu predsedu vlády Slovenskej republiky číslo 155/1997s zo dňa 28. 4. 1997. Napriek všetkým týmto úsiliam a napriek tomu, že sa vypracovala delimitačná listina alebo návrh delimitácie, situácia sa neriešila, pretože predmetom sporu medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva zostáva otázka stanovenia rozsahu delimitácie majetku, pracovníkov a finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 14 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je ochrana prírody v národnom parku nadradená nad ostatné činnosti. Plne si však uvedomujem, že ministerstvá, tieto dve ministerstvá, ktoré cítia zodpovednosť za toto územie, majú značne odlišný názor aj na delimitáciu, aj na fungovanie novej správy TANAP-u.
Napriek tomu by som chcel povedať, že súčasnú situáciu musíme z nášho hľadiska považovať za nedôstojnú, pretože v súčasnosti ochranu prírody v najväčšom, teda v najvýznamnejšom národnom parku Slovenskej republiky v TANAP-e vykonáva sedem pracovníkov. Sedem, to je úplne smiešne. Pre svoju odbornú prácu nemá k dispozícii žiadny odborný dokumentačný materiál, ktorý zostal v užívaní Štátnych lesov TANAP-u. Správa TANAP-u nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a len minimálny hnuteľný majetok.
Samozrejme, toto ako ministrovi životného prostredia jednoducho sa nemôže páčiť a v každom prípade to chceme riešiť. V niektorých veciach budeme nekompromisní, v niektorých veciach, samozrejme, je možná dohoda. Túto situáciu, tak ako som to povedal, sme zdedili a verím, že s novým vedením ministerstva pôdohospodárstva sa dohodneme na reálnom a na racionálnom a na, povedal by som, vyhovujúcom riešení pre obidva rezorty. Chcem vás ubezpečiť, že problematika TANAP-u mi vôbec nie je ľahostajná a verím, že váš záujem, tak ako môj potrvá aj v budúcnosti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.
Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Juriš. Áno.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
Veľmi som spokojný s odpoveďou, s presnosťou, ale skutočne mi tam chýba predpoklad, kedy asi by sa to malo doriešiť. Je to medzi dvoma ministrami koaličnej vlády, takže malo by to byť. Pokiaľ to v minulosti bolo vždy medzi dvoma ministrami z tej istej strany, teraz je to rozdielne, ale myslím si, že títo to vyriešia. Kedy to asi predpokladáte?