Poslanec P. Zajac:
Chcel by som iba pripomenúť, že v podstate o tom, že sa má voliť prezident v priamej voľbe, a teda aj o význame tejto funkcie, význame tejto funkcie voči občanom, o význame tejto funkcie voči ostatným politickým inštitúciám a možno najmä o význame tejto funkcie smerom k reprezentácii štátu do zahraničia, pretože najmä podľa toho, akého najvyššieho reprezentanta má štát, posudzuje vlastne zahraničie charakter dotyčného štátu. Toto všetko sú dostatočné dôvody na to, aby sme mohli povedať, že vlastne ten rok bez prezidenta tu nefungovali dobre inštitúcie a nefungujú ani podnes, takže si myslím, že pán poslanec Prokeš troška hovorí z vody.
Ale ja by som skôr pripomenul to najpodstatnejšie, prečo vlastne ľudia sami, pretože je to najmä požiadavka občanov na to, aby sa volil prezident priamou voľbou. Prečo vlastne občania sami siahli po tomto návrhu a prečo si ho vlastne osvojili v takej absolútnej väčšine, akú tento návrh dosahuje. Je to preto, že im to dáva vlastne právo rozhodnúť sa absolútne samostatne, podľa vlastného vnútorného vedomia a svedomia, bez akéhokoľvek vplyvu politických strán konajúcich v parlamente. A bol by som veľmi rád, keby sme si práve na tento pôvodný podnet, na tento pôvodný a veľmi hlboký dôvod spomenuli aj v tejto chvíli. Áno, ide o to, aby občania dostali právo rozhodnúť sa, rozhodnúť sa sami, samostatne, podľa vnútorného svedomia a vedomia. To je vlastne podstata celého tohto dnešného konania, celého tohto dnešného návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Kresák ako ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som z tohto miesta v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh sa dotýka obsahu článku II predloženého návrhu. Cieľom a zmyslom pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť dostatočný časový priestor na uskutočnenie volieb prezidenta. Obsah pozmeňujúceho návrhu znie: článok II s nadpisom Prechodné ustanovenia vypustiť a nahradiť bodom 25 v tomto znení:
25. Za článok 155 sa vkladá článok 155a, ktorý znie: "Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona podľa článku 101 odsek 10 Ústavy Slovenskej republiky."
Ďalší text: "Následne článok III označiť ako článok II a následne článok IV označiť ako článok III."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Kresákovi a prosím ho, aby pozmeňujúci návrh odovzdal písomne s požadovaným počtom podpisov poslancov.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.
Už takmer všetko sa tu povedalo. Naše rokovanie k tomuto návrhu zákona začal peknou úvodnou kázňou môj priateľ Šimko, začal až v biblických časoch a skončil netradične jeden z predkladateľov, pán docent Kresák, keď v tomto parlamente nebývalo zvykom, aby predkladatelia dávali k svojim návrhom ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, ale, ako to hovoria niektorí naši humoristi, na Slovensku je to tak a zrejme ešte dlho asi bude tak.
Kvôli histórii chcem povedať, že tento návrh ústavného zákona alebo novely Ústavy Slovenskej republiky vlastne prináša klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko osobne aj mne isté zadosťučinenie, pretože konečne v tomto návrhu sa vnáša istý poriadok do fungovania a vzťahov iných orgánov k prezidentskej funkcii.
Pán Šimko tu spomenul všeličo okolo fungovania hlavy štátu. Tento národ pomerne ťažko skúšaný aj včerajším rokovaním o novele zákona o štátnom jazyku si zvykol aj na ťažšie časy prezidentovania prezidenta Michala Kováča, ktorý dosť netradičným spôsobom reprezentoval tento štát, ktorý nemá ešte dlhé trvanie. Hnutie za demokratické Slovensko nikdy nebolo proti priamej voľbe prezidenta, ale nemyslíme si ani dnes a nemysleli sme si ani vtedy, že je to všeliek na nápravu postavenia hlavy štátu v ústavnom systéme Slovenskej republiky.
Postavenie hlavy štátu a vymedzenie jej vzťahov k iným najvyšším orgánom súvisí len, a to zásadne, s vymedzením jeho vzťahov k iným orgánom a, samozrejme, osobou samotného prezidenta. Ale treba povedať, že aj občanom možno, ako tu už bolo povedané, dobre padne, ak budú môcť rozhodovať sami o tom, kto bude reprezentovať tento štát. Ale podotýkam znovu, to nie je jediná záruka, že politické strany v Slovenskej republike sa nebudú snažiť v budúcnosti zneužívať hlavu štátu na svoje politické ciele.
Keďže aj jeden z predkladateľov dal ešte jeden zásadný pozmeňujúci návrh, dovoľte mi, aby som aj ja v mene klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko predniesol dva pozmeňujúce návrhy k návrhu ústavného zákona, schválením ktorých podmienime aj naše pozitívne hlasovanie o celkovom znení návrhu ústavného zákona.
V prvom rade si myslíme, že ak je, hovorím konečne, zakotvený v návrhu novely ústavného zákona inštitút kontrasignácie, po ktorom som tu štyri roky volal a pokladám to za veľmi správne, pretože akty prezidenta musia byť kontrasignované členmi vlády, pretože prezident patrí do výkonnej moci, ak teda tento inštitút tam je, tak je potrebné v článku 101 ods. 1 za poslednú vetu pripojiť ešte jednu vetu, ktorá by znela: "Prezident za výkon svojej funkcie nie je politicky zodpovedný." (Poznámka z pléna.) Pardon. Ja mám pôvodné znenie návrhu. Nehovorím o kontrasignácii, hovorím vo svojom návrhu, že v článku 101 ods. 1 za poslednú vetu je potrebné pridať ešte jednu vetu, ktorá bude znieť: "Prezident za výkon svojej funkcie nie je politicky zodpovedný." Len takto bude mať akt kontrasignácie svoj zmysel. A vnesie sa konečne poriadok do vzťahu hlavy štátu a vlády Slovenskej republiky. Ak chcete, takáto, presne takáto formulácia je aj v Ústave Českej republiky, je aj v ústave rakúskej, nemeckej alebo v iných ústavách, kde si ctia klasický parlamentný model fungovania štátu. V opačnom prípade nebude zrejmé, či prezident je, alebo nie je, tak ako to bolo doteraz, politicky z výkonu svojej funkcie zodpovedný, alebo nie.
Druhý pozmeňujúci návrh by išiel k článku 103 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde navrhujem, aby sa zmenil vek 40 rokov na vek 35 rokov.
Žiadam pána spravodajcu, aby o týchto návrhoch dal hlasovať spoločne.
To by bolo z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.
Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som reagovať skutočne len dvoma vetami. Trošku ma tak mrzí, že pán poslanec aj pri takejto dôstojnej našej úlohe, keď meníme ústavu, sa trošku tak ironicky vyjadruje k niektorým veciam. Tá skupina poslancov, ktorá sa podujala na prípravu tejto zmeny ústavy, si skutočne nezaslúži ani náznak irónie, ale naopak úctu. Konečne sa tu niečo napráva, konečne sa tu niečo mení. Je škoda, že musel občan čakať až do dnešného dňa, do nových volieb, do nového parlamentu, hoci presne, ako pán Cuper povedal, všetci to v minulosti akože chceli. Žiaľbohu, skutočnosť bola úplne iná a deklarovanie, že chceme hlavu štátu, dodnes nedokázal nikto premeniť na pravdu.
Súhlasím s pánom poslancom Cuperom v tom, že dnešným dňom skutočne vraciame pojmu prezident Slovenskej republiky dôstojný post. Verím, že zakladáme novú úctu k tomuto pojmu, k tomuto majestátu a nebudú sa už nikdy opakovať také chvíle, keď sme sa, ja predtým ešte ako radový občan hanbil za to, čo sa dialo s týmto pojmom tu, kto bol navrhovaný, akým spôsobom sa tieto veci vlastne v parlamente diali.
Chcel by som poďakovať všetkým poslancom, myslím si, že aj pán Cuper to vlastne v náznaku tak naznačil, všetkým poslancom, ktorí tento návrh pripravili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Rád by som veľmi v stručnosti zareagoval na návrhy, ktoré predniesol kolega pán docent Cuper. Chcel by som zároveň azda aj objasniť veci, ktoré tu boli spomenuté.
Návrhy pána poslanca Cupera v podstate sa dotýkajú nového znenia odseku 1 článok 101 Ústavy Slovenskej republiky. Chcem iba konštatovať, že áno, aj predkladatelia majú úmysel definovať a formulovať postavenie hlavy štátu v tom zmysle, ako to navrhol kolega Cuper. Chcem ale zároveň povedať, že zvažovali sme aj tú textovú alternatívu, ktorú obsahuje jeho pozmeňujúci návrh, avšak z hľadiska toho, že postavenie hlavy štátu v ústavnom systéme Slovenskej republiky a jeho politická alebo, ak chceme stranícka nezodpovednosť je podobná tej, ktorá je upravená v článku 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda s postavením poslancov nás všetkých, nakoniec sme sa rozhodli pre riešenie rovnakými slovnými spojeniami, aby sme do ústavného textu nezavádzali zbytočne nové formulácie. Čiže, áno, politická nezodpovednosť, ale nie expressis verbis, ako bola navrhnutá pánom kolegom Cuperom, ale vyjadrená slovnými spojeniami, ktoré pozná Ústava Slovenskej republiky v prípade poslancov.
K zmenenému veku poznamenávam alebo k návrhu na zníženie vekovej hranice poznamenávam iba toľko, že naša úvaha vychádzala z potreby, aby hlava štátu, ktorá má také významné a nezávislé postavenie, bola aj občiansky a ľudsky skúsená, aby išlo o človeka, ktorý už niečo zažil a mohol fungovať ako...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič - faktická poznámka.
Poslanec I. Gašparovič:
Chcem zareagovať na pána poslanca Cupera, ale vo vzťahu k pánu poslancovi Mesiarikovi, keď ironizoval vystúpenie pána poslanca Cupera s tým, že pán poslanec Cuper vo svojom vystúpení mohol zdôrazniť, že poslanci opozície predložili svoj spoločný návrh na priamu voľbu prezidenta a ten v tomto parlamente bol zamietnutý, nedostal sa ani do prvého čítania. Takže nie je to naša nevôľa, naša vôľa tu bola, ale nesúhlasíme s niektorými stanoviskami, ktoré v tejto novele sú. Len toľko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa tiež nedomnievam, že by pán poslanec Cuper chcel ironizovať. Na druhej strane by som chcel ešte povedať, viackrát tu boli spomenuté dôvody, prečo by to mala byť priama voľba prezidenta. Jeden dôvod tu chýbal. Občania, mnohí z tých, ktorí nás volili, videli aj nezodpovednosť tohto parlamentu pri voľbe, pri predchádzajúcich voľbách prezidenta a pod túto nezodpovednosť sa rovnako podpísala opozícia aj koalícia. Na voľbu bolo treba 90 hlasov a nebola možná dohoda v tomto parlamente, takže na to, že občania chcú voliť prezidenta sami, sme sa podpísali aj my sami.
Bohužiaľ, keď sa rozprávam s ľuďmi, tak všetci zdôrazňujú to, že tento prezident by mal mať rozhodne väčšie právomoci než tie, ktoré sa ponúkajú v tejto novele. A myslím si, že prezident, ktorý by mal byť zvolený podľa tohto zákona, bude v podstate len reprezentatívna osoba. Ľudia práve preto chcú voliť prezidenta sami, aby mohol mať tento prezident vplyv na ich život, aby mohol rozhodovať o čomsi, a nie aby mohol niečo deklarovať a reprezentovať.
A ešte by som, nepatrí sa to na túto poznámku, ale nedá mi, aby som nespomenul pána poslanca Zajaca, ktorý povedal, že v tomto zákone ide o to, aby občania dostali právo rozhodnúť sa sami. Tak chcel by som povedať, že občania od tohto parlamentu nemajú čo dostávať právo, občania jednoducho majú toto právo. Tento parlament im takéto právo nemôže dávať ako nejaký dar.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy bola ako prvá písomne prihlásená pani poslankyňa Tóthová. Vidím, že sa ešte v rokovacej miestnosti nenachádza, na ceste môže byť, ale nie je prítomná, keď má možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu ústavného zákona, preto uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce k rozprave vyjadriť. Áno.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem sa vyjadriť veľmi stručne k rozprave.
Najskôr pán poslanec Prokeš a v podstate v tomto duchu hovoril aj pán poslanec Moric vo svojej faktickej poznámke, že ide len o procedurálneho prezidenta. Upozorňujem, že nie je to tak. Kto sa zaoberá ústavným právom, tak vie, že hlava štátu, aj keď možno celé obdobia, keď funguje ústavný systém bez problémov, je akoby len reprezentatívnou osobou, ale v istých chvíľach je to jednoducho zásadný ústavný orgán, ktorý rieši všetky tie prechodné ústavné udalosti, ktoré sú okolo volieb, ktoré sú okolo zablokovaného parlamentu a podobne. Je to mimoriadne vážna funkcia v tomto smere na fungovanie ústavného systému. Právomoci, ktoré má prezident a ktoré ponechávame, nie sú právomocami slabého prezidenta. Veď predsa, keď si pozriete článok 102, prakticky všetky právomoci, ktoré aj dnes prezident má, ponechávame, len niektoré dostávame do tej polohy, že zodpovednosť za tieto akty prezidenta bude niesť vláda inštitútom spolupodpisu.
V tomto smere považujem za veľmi nebezpečnú myšlienku, o ktorej hovoril pán poslanec Prokeš, že však žijeme rok bez prezidenta, tak by sme tak mohli žiť aj ďalej. Áno, iste, mohli by sme hovoriť, že existujú štáty na svete, ktoré nemajú hlavu štátu, respektíve majú ju niekde ďaleko. Napríklad sú to niektoré štáty Britského spoločenstva národov, ktoré ako hlavu štátu uznávajú britskú kráľovnú, ktorá je tisíce kilometrov vzdialená od týchto štátov, ale tie ich ústavné systémy jednoducho sú skonštruované tak, že to takto funguje. Náš ústavný systém bez prezidenta dlhodobo fungovať síce môže, ale nie je kompletný a môže sa dostať do situácií, práve tých kritických situácií, na vyriešenie ktorých je hlava štátu ako orgán predpokladaný v našej ústave, a tie situácie nebudeme schopní vyriešiť.
Ako príklad je možné uviesť situáciu, že parlament by nebol schopný prijímať žiadne rozhodnutia, jednoducho politická kryštalizácia by postupovala tak, že by nebolo možné prijímať zákony, a my navrhujeme spôsob, ako by to bolo možné riešiť a aký je tradičný a štandardný v parlamentnej forme vlády, t. j. že v takom prípade hlava štátu, či už je to prezident alebo panovník, môže rozpustiť parlament a občania rozhodnú o jeho novom zložení. V súčasnej situácii to vlastne nie je možné, a to nielen preto, že inštitút rozpúšťania parlamentu je upravený v súčasnej ústave tak, že iba za veľmi nepravdepodobnej ústavnej situácie sa dá parlament rozpustiť, ale preto, lebo táto právomoc neprechádza ani na predsedu vlády, ani na predsedu parlamentu.
Takže funkcia prezidenta je v plnom rozsahu nezastupiteľná, v plnom rozsahu nie je zastupiteľná, nie je zdravý jav, ani keď právomoci sú rozdelené medzi dva ústavné inštitúty, medzi dva ústavné orgány. Napokon už samo osebe sme sa stretli s problémami, ktoré vyplývajú aj zo súčasného rozdelenia. Prezident ako vrchný veliteľ ozbrojených síl je pri zastupovaní premiér, prezident ako ten, ktorý vymenúva vyšších štátnych funkcionárov, ako je to uvedené v zákone, je predseda Národnej rady, a pritom môže vlastne tu dôjsť aj ku sporom, pokiaľ by išlo o takúto vymenovaciu kompetenciu predsedu Národnej rady vo vojenských veciach, môže sa to dostať do sporu. Nehovorím už o politických dôsledkoch, medzinárodnopolitických dôsledkoch, keď nie je zvolený prezident. Jednoducho, táto myšlienka je podľa môjho názoru nie celkom zodpovedná myšlienka, že dokážeme žiť aj bez prezidenta. Hlavu štátu potrebujeme a mechanizmus, ktorý navrhujeme, je takým mechanizmom, ktorý zabezpečí, že hlava štátu zvolená bude.
Pokiaľ ide o pána poslanca Kresáka, predložil to prechodné ustanovenie, o ktorom som už hovoril vo svojom úvodnom vystúpení, že veľmi odporúčam, aby sme toto ustanovenie prijali. Je to potrebné preto, že v našom návrhu navrhujeme, aby sa prvá voľba podľa tohto ústavného zákona vyhlásila do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Už som spomenul, že na to, aby sa mohla voľba uskutočniť, bude potrebné prijať aj volebný zákon na voľbu prezidenta, jednoduchý zákon. Legislatíva ministerstva vnútra takýto zákon už vypracovaný má a, samozrejme, bude ho musieť ešte prispôsobiť podľa toho, v akej forme prijmeme ústavný zákon, a predloží ho do parlamentu v najbližšom možnom termíne. Ale predsa prerokúvanie zákona trvá okolo dvoch mesiacov, ak nechceme prijímať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že niet dôvodu, aby sme ho takto prijímali. Tak preto považujeme za oveľa praktickejšie, aby sme tu to ohraničenie, dokedy je povinný predseda Národnej rady vyhlásiť voľbu, túto prvú voľbu prezidenta viazali na nadobudnutie účinnosti toho volebného zákona, a nie tohto ústavného zákona.
K vystúpeniu pána poslanca Cupera chcem povedať, že som ho tiež nevnímal ako ironické, ja som ho vnímal ako vážne vystúpenie, a musím povedať, že, ak to môžem hodnotiť z môjho hľadiska, tak sa mi to vystúpenie páčilo a myslím si, že sa dotýkalo aj niečoho, čo možno som nie dostatočne zdôraznil vo svojom úvodnom slove. Tento návrh ústavného zákona prerokúvame nie tak, že by sme si to štyria navrhovatelia vymysleli niekde v študovni a prišli sme sem, ale je to už po dlhej dvojročnej spoločenskej diskusii, ktorá sa viedla v spoločnosti, ale aj tu v parlamente, bolo tu viacero návrhov a tento návrh je istou integráciou myšlienok, ktoré sa v tejto diskusii objavili. Ak by som len mal povedať a porovnať, povedzme, tento návrh s návrhom, ktorý sme napríklad dávali do referenda, do petície, ten návrh bol podstatne jednoduchší, menil len spôsob voľby prezidenta. Tu sme uznali argumenty niektorých našich priateľov, ústavných právnikov, ale aj politikov, že sa treba taktiež venovať aj otázke postavenia prezidenta. Je to, alebo aspoň sme sa usilovali o istú integráciu tejto diskusie. A v tomto zmysle som rád, že pán poslanec Cuper má pocit, že niektoré z myšlienok, ktorými možno aj on prispel do tejto diskusie, sa objavujú aj v tomto návrhu.
Návrhy, ktoré predložil pán poslanec Cuper, aby bolo výslovne stanovené, že prezident nie je politicky zodpovedný žiadnemu ústavnému orgánu, samozrejme, občanom zodpovedný bude, to je samozrejmé, to asi ani pán poslanec Cuper nemyslí, že by nebol, a vek 35 rokov, vyjadril sa k tomu už pán poslanec Kresák. Je pravda, že celá konštrukcia funkcie prezidenta je taká, že sa nikde nekonštruuje systém nejakej ústavnej zodpovednosti, čiže nie je to prezident, ktorý by bol nejakému orgánu zodpovedný, aj keď to tam nie je výslovne stanovené.
Pokiaľ ide o vekovú hranicu, hovoril som, že 35-ročná veková hranica sa do našej ústavnej tradície dostala vyložene účelovým spôsobom, pretože zhodou okolností v roku 1920 mal Beneš 35 rokov, keby mal možno 25 alebo 30, tak je... Tu hovorí pán Brňák, že kam to dotiahol, ale už vtedy bol podstatne starší. Ale mám zmysel pre hľadanie čo najširšieho spoločenského súhlasu a aj súhlasu v tejto snemovni. Ak budeme, a veľmi sa za to prihováram, mať zasadnutie klubov, tak premyslíme aj tieto návrhy, ony zásadným spôsobom nemenia celkový návrh a myslím si, že by bolo dobré, aby ústavný zákon získal čo najviac hlasov, aby to nebol ústavný zákon, ktorý prijala len jedna strana tohto parlamentu, teda myslím tým to rozdelenie na opozíciu, koalíciu. Ale to, samozrejme, je vecou každého poslanca, ako bude hlasovať. V každom prípade, tak ako som už povedal, prosím o podporu tohto návrhu. Nie je to návrh, ktorým by sme si my poslanci pomáhali, naopak, vlastne sa vzdávame vážnej kompetencie, ktorú sme mali, ale vzdávame sa v prospech našich ľudí, v prospech občanov, vzdávame im tým úctu, pretože to budú oni, ktorí budú mať možnosť hlasovať už nielen o zložení Národnej rady, ale aj o tomto významnom ústavnom inštitúte o hlave nášho štátu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu navrhovateľovi.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Áno.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte aj mne zareagovať v súlade s mojimi oprávneniami na diskusné vystúpenia našich kolegov poslancov. Vystúpili traja v rozprave. Pán poslanec Prokeš nepredniesol žiadny pozmeňujúci návrh, dovolím si napriek tomu jednu poznámku. Z jeho vystúpenia bolo cítiť, že nepochopil podstatu toho ústavného zákona, žiaľ.
Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Kresáka, predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý nám bol rozdaný. Pán zástupca navrhovateľa, pán poslanec Šimko vyjadril postoj predkladateľov k tomuto návrhu. Ja chcem upozorniť ešte na jednu skutočnosť, že schválenie tohto návrhu je viazané na to, aby nebol schválený bod číslo 31 zo spoločnej správy výborov. Tento bod gestorský výbor neodporúča schváliť, takže by nemalo dôjsť ku kontraverzii, ak budú poslanci hlasovať v súlade s odporúčaním gestorského výboru.
Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Cupera, dovolím si povedať, poďakovať pánu poslancovi za to, že ocenil prácu navrhovateľov a skutočne si myslím, že to vystúpenie nebolo myslené ironicky. Takže ja mu za to ďakujem. Čo sa týka jeho pozmeňujúcich návrhov, možno je škoda, že ich spojil do spoločného hlasovania, to je jeho požiadavka, aby sa teda o nich hlasovalo spoločne, pretože sú vecne rozdielne. Pán poslanec Kresák aj pán poslanec Šimko vyjadril vecný postoj k týmto návrhom pána poslanca Cupera. Ja si dovolím konštatovať vo vzťahu k prvému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Cupera, ktorý sa týka článku 101 ods. 1 vo veci priameho vyjadrenia politickej nezodpovednosti prezidenta republiky, že vecne nemožno mať voči tomu výhrady. Naopak, zodpovedá to filozofii návrhu, ale z legislatívnotechnického hľadiska to možno nie je celkom najšťastnejšie riešenie. Druhý pozmeňujúci návrh je vecný, nie je potrebné ho komentovať. Rozhodnú o tom poslanci hlasovaním, teda či vek 40 rokov pre kandidatúru na post prezidenta alebo vek 35 rokov. Samozrejme, v súlade s tým, ako požadoval pán poslanec Cuper, bude potrebné o oboch týchto návrhoch hlasovať spoločne.
Zatiaľ ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Pani poslankyňa Aibeková - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Chcela by som požiadať v mene poslaneckého klubu HZDS o polhodinovú prestávku na poradu klubu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková, pripájate sa k žiadosti? Áno.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem hodinovú prestávku na poradu klubov. Budeme pokračovať o pol dvanástej.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať prerušeným bodom rokovania.
Prosím ešte raz všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.
Podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda 90.
Chcem uviesť, že podľa § 37 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ak je v prípadoch ustanovených ústavou na schválenie platného uznesenia Národnej rady potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, Národná rada môže schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy len takouto väčšinou Národnej rady, teda 90 hlasmi poslancov.
Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sme najprv hlasovali o odporúčaniach gestorského výboru, ktoré sú vyjadrené v spoločnej správe výborov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 25, 26, 28, 29 a 30 tak, že gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu gestorského výboru a odporúčanie gestorského výboru o hlasovaní o týchto návrhoch.
Prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 119 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento návrh sme schválili.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal ďalšie hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o bodoch 6, 9, 10, 23, 24, 27, 31 a 32 spoločnej správy, pričom gestorský výbor odporúča tieto návrhy neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 109 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.
Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej gestorský výbor odporúča hlasovať jednotlivo o bodoch 8, 15, 16 a 19 spoločnej správy, pričom gestorský výbor ich odporúča neschváliť.
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 8 spoločnej správy. Opakujem, gestorský výbor odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 8 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 15 a 16, tam je spoločné hlasovanie o týchto bodoch. Gestorský výbor odporúča neschváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bodoch 15 a 16 spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 108 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Zostáva nám ešte hlasovať o bode 19 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bode 19 spoločnej správy.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento návrh sme schválili.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovania.
Poslanec L. Orosz:
Tým sme vyčerpali hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Počas rozpravy v rámci druhého čítania boli predložené tri pozmeňujúce návrhy.
Prvý predložil pán poslanec Peter Kresák. Týka sa bodu 25 návrhu. Prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Kresák.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Kresáka z rozpravy sme schválili.
Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy predložil pán poslanec Cuper. Ide o pozmeňujúce návrhy k článku 101 ods. 1 ústavy a článku 103 ods. 1 ústavy. Pán poslanec Cuper pri predložení týchto návrhov vyslovil požiadavku, aby sa hlasovalo o nich spoločne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ja odporúčam, aby sme hlasovali o týchto dvoch návrhoch oddelene, samostatne o každom návrhu. Takže budeme hlasovať najskôr o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka článku 101 ods. 1 ústavy, kde pán poslanec navrhuje, aby bolo toto ustanovenie doplnené vetou: "Prezident za výkon svojej funkcie nie je politicky zodpovedný."
Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Cupera. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Cuper, je doplniť článok 103 ods. 1, ktorý mení vekovú kategóriu zo 40 rokov na 35 rokov veku pri možnosti kandidovať na funkciu prezidenta republiky.
Prosím panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Cupera.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Ani tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Orosz:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rozprave neboli predložené.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ako aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.
Skôr ako pristúpime k tretiemu čítaniu, dávam na návrh gestorského výboru procedurálny návrh, aby sme v zmysle § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku rozhodli o skrátení lehoty, ktorá má uplynúť od schválenia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pri druhom čítaní pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Teda na návrh ústavnoprávneho výboru dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento návrh sme schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 462/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť, že v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku možno navrhnúť opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo môže skupina 30 poslancov podať návrh na doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie do druhého čítania. Pýtam sa, či má niekto z poslancov takéto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanému ústavnému zákonu v treťom čítaní.
Pokiaľ nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu ústavného zákona ako o celku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k záverečnému hlasovaniu o konečnom znení ústavného zákona, tak ako sme ho v druhom čítaní schválili s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov. (Potlesk.)
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.
Ďakujem pánu predkladateľovi, pánu poslancovi Ivanovi Šimkovi, spoločnému spravodajcovi pánu Oroszovi, všetkým vám poslancom, ktorí ste hlasovali, ale aj ktorí ste nehlasovali za predložený ústavný návrh zákona.
Za predkladateľov o slovo požiadal pán poslanec Šimko.