Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Krajči, nech sa páči, posledný, ktorý sa písomne prihlásil.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dámy a páni,
s hlbokým žiaľom musím konštatovať, že sa stala takáto skutočnosť, ktorá otriasla verejnosťou Slovenskej republiky, a že odišiel človek, ktorý významne prispel k budovaniu Slovenskej republiky. Ako bývalý minister hospodárstva, ako poslanec Národnej rady sa pričinil o to, aby v tejto Národnej rade boli schvaľované zákony v prospech Slovenskej republiky, a svojím životom sa snažil tieto kroky aj podporovať. Som presvedčený, že Policajný zbor Slovenskej republiky je odborne dostatočne fundovaný na to, aby objasnil akúkoľvek trestnú činnosť, vrátane takej závažnej trestnej činnosti, akou je vražda bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, bývalého ministra hospodárstva.
Pri tejto príležitosti si však treba dať jednu otázku: Prečo muselo dôjsť k takémuto skutku? A možno, keď sa spätne pozrieme, tak každý nájdeme svoj podiel, ako sme túto spoločnosť rozdelili na politické tábory, ktoré sa ženú nenávisťou do súboja, ktorý môže vyvrcholiť až takýmito skutkami. Vystúpenia v médiách, ktoré boli zamerané na niektorých členov vlády, na niektorých poslancov, skutočne mohli niektorých psychopatov doviesť až k takémuto skutku.
Chcel by som preto poprosiť vážených kolegov v Národnej rade a predovšetkým novinárov a médiá, aby sa jednoducho nehnali za senzáciami a nezverejňovali niektoré údaje, ktoré nie sú overené, aby nenálepkovali ľudí, neoznačovali ich za zločincov, trestancov, kým nebude preukázaný skutok. Takýmto spôsobom si môžeme vzájomne vyjsť v ústrety a uctiť si aj pamiatku tejto obete - Jána Duckého.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Slota. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
dovoľte mi v mene poslancov Slovenskej národnej strany v Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť úprimnú sústrasť pozostalým a tiež vysloviť poľutovanie nad smrťou človeka, ktorého sme všetci poznali.
Je smutné, že sa takéto násilné činy vôbec dejú. Je však omnoho smutnejšie, ak sa nájdu medzi nami takí, ktorí chcú aj zo smrti vytĺkať politický kapitál. Život je tvrdý, politika ešte tvrdšia. Zostaňme však v nej ľuďmi a majme úctu aspoň pred majestátom smrti. Vecou politikov a politiky by mala byť snaha skvalitniť život občanov, nie vnášať nenávisť, podozrievanie a očierňovanie na základe nepodložených a nedokázaných indícií.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Slota.
Pán poslanec, nech sa páči, ste prihlásený do rozpravy a treba vystúpiť od rečníckeho pultu.
Nech sa páči.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nedá mi povedať aj pri tejto veľmi smutnej skutočnosti, pretože Jano Ducký bol môj priateľ, a pri tejto vražde skutočne som bol veľmi pohnutý, nedá mi povedať, aby sme sa my všetci zamysleli nad aktivitou poslancov Slovenskej národnej strany pri riešení týchto ťažkých problémov, ktoré postihli aj našu spoločnosť, aby sme rozvinuli diskusiu o znovuzavedení trestu smrti pri takýchto brutálnych vraždách, pretože som presvedčený, že pokiaľ nebude hrozba takéhoto trestu pre týchto zločincov až v tomto rozsahu, tak si myslím, že veľmi ťažko dôjde k náprave v tomto zmysle.
Chcem zdôrazniť, že aj napríklad aktivita pána poslanca Fica mi je veľmi sympatická o tom, aby sa predĺžil čas zadržania páchateľa z 24 hodín na 48 hodín. My sme túto aktivitu rozbehli už začiatkom minulého volebného obdobia. I keď je to možnože nie až také dôstojné, že som toto spomenul, ale pokladal som si to za povinnosť zdôrazniť, aby sme sa nad tým zamysleli.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda.
Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Pán minister, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
i pri takejto smutnej udalosti musím s radosťou konštatovať, že sa tu vynorilo čosi, čo tu dosiaľ chýbalo. Väčšina príspevkov, ktoré tu odzneli, demonštruje čosi iné než to, čoho sme tu doteraz boli svedkami - snahu po skončení nenávisti, snahu o nezneužívaní takýchto záležitostí na rozpútavanie vášní.
Chcem však povedať, že situácia je oveľa vážnejšia. My o chvíľu, t. j. ministerstvo vnútra a jeho pracovníci, budeme predkladať trestné obvinenia. Tie trestné obvinenia budú z rôznych oblastí, či z privatizácie a či z iných finančných a všelijakých podvodov. Nevýhodou Jána Duckého, a to v dobrom chcem povedať, bolo to, že o ňom vo všeobecnosti bolo známe, že neváhal by hovoriť a on o tom aj pri rôznych akciách, pozri obilie a podobne, to aj takto vyjadroval.
Chcem povedať, že je dosť možné, že aj ďalší, ktorí budú predmetom skúmania prípadnej trestnej zodpovednosti za iné trestné činy, než je táto odsúdeniahodná vražda, budú v situácii, kedy by som im navrhol, aby sa prihlásili k spolupráci s nami, s políciou. A v takom prípade na základe platného zákona o ochrane svedkov im ponúkame plnú ochranu. Je to veľmi vážne. Ja som o tom hovoril nedávno s jedným vaším poslancom za HZDS a požiadal som ho aj o to, aby v normálnej slušnej debate sa s vami a s nami všetkými o tom porozprával.
Nezabúdajte, že žijeme v prostredí, ktoré je poznačené organizovaným zločinom. Organizovaný zločin tu ešte nejaký čas bude sa snažiť presadzovať. Jeho eliminácia bude ťažká. Preto by som záverom vám všetkým chcel poďakovať za pochopenie v tejto veci.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Končím tento bod programu.
V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 85. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa menia tri zákony: školský zákon, zákon o štátnom jazyku a zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky požiadal vládu, aby sa k uvedenému návrhu vyjadrila a zaujala k nemu svoje stanovisko. Vláda prerokovala predmetný návrh skupiny poslancov dňa 2. decembra minulého roku.
Účelom návrhu zákona, to iste viete, je obnoviť vydávanie dvojjazyčných vysvedčení a umožniť dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Návrh zákona tiež spresňuje prijímanie žiakov ôsmych ročníkov základných škôl do prvých ročníkov stredných škôl, na ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku.
Zaregistroval som a iste sa ozvú aj v rozprave námietky voči tomu, prečo vláda predkladá tento návrh na skrátené konanie. Dovoľte mi povedať toľko, že zmyslom skráteného konania je skrátiť proces prerokúvania zákona v tých prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, teda ak by prerokúvanie zákona normálnou procedúrou mohlo spôsobiť vážne hospodárske škody, narušenie ľudských práv, resp. ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené v § 89 zákona o rokovacom poriadku.
Časová naliehavosť normy, ktorú predložila skupina poslancov, vyplýva z dvoch dátumov. Jeden z nich je 5. február 1999 a druhý 31. január 1999. Do 5. februára tohto roku je možné podávať prihlášky na stredné školy. Návrh v tejto časti rieši protirečenie, ktoré zostalo po predchádzajúcom ministerstve školstva. Na jednej strane totiž školský zákon v znení zákona číslo 6/1998 umožňuje, aby si prihlášky na stredné školy podávali aj žiaci ôsmeho ročníka. Na druhej strane platia pedagogicko-organizačné pokyny, ktoré vydala ešte pani ministerka Slavkovská na školský rok 1998/1999, ktoré spresňujú, aby z ôsmeho ročníka boli prijímaní len žiaci, ktorí sa hlásia na bilingválne školy, resp. na školy, na ktorých sa robia talentové skúšky.
Tu sa teda pokyn ministerstva dostal do rozporu so zákonnou úpravou, ktorá má vyššiu právnu silu. Pritom podľa pôvodných predstáv ministerstva po trojročnom prechode na deväťročnú školskú dochádzku mali v tomto školskom roku už všetci žiaci ôsmeho ročníka zostať v deviatom ročníku. Teda nemal nikto z nich postúpiť na strednú školu a na stredné školy mali byť prijímaní len žiaci terajších deviatych ročníkov. Je tu teda právna neistota pre žiakov a pre rodičov, ktorú možno charakterizovať ako ohrozenie práva na vzdelanie.
Druhým dátumom, ktorý som spomínal, je 31. január 1999, ktorý je tradičným dátumom vydávania školských vysvedčení. Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že chce obnoviť tradičné vydávanie dvojjazyčných vysvedčení. Vychádzala pritom z postojov rodičov, ktoré sa objavili v minulom období, ale i z platného ústavného stavu vychádzajúceho z článku 6 a článku 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré upravujú postavenie a používanie jazyka v úradnom styku. Záujmom vlády je obnoviť právnu istotu, ktorá tu fungovala 70 rokov, a zabrániť prípadnému ohrozeniu ľudských práv a slobôd.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi ešte poznámku, ktorá sa týka časových súvislostí. Obvykle sa zákony, ktoré chceme, aby boli prerokované v Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní, predkladajú, takpovediac, na poslednú chvíľu. Tento zákon má inú kvalitu, pretože bol predložený 3. decembra. Bolo teda dostatok času pre všetkých poslancov a poslankyne, aby sa oboznámili so znením zákona, aby mohli zvážiť svoje prípadné návrhy a pripomienky, a preto vlastne vládou navrhované skrátené legislatívne konanie má umožniť už len zavŕšiť ten proces prerokúvania zákona v takom čase, aby sme do 31. januára, resp. 5 februára dokázali našim občanom poskytnúť väčšiu právnu istotu, než majú dnes.
Preto vás v mene vlády Slovenskej republiky prosím o podporu predloženého návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa menia tri spomínané zákony.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poveril poslankyňu Erszébet Dolníkovú, aby informovala o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výbore. Prosím pani poslankyňu, aby podala informáciu.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (tlač 85).
Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 68 z 3. decembra 1998 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom návrhu zákona na 3. schôdzi dňa 4. decembra 1998 a v prijatom uznesení číslo 9 zo 4. decembra 1998 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
1. Vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, a prerokovať uvedený návrh zákona v prvom, druhom a treťom čítaní na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
2. Určiť lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.
Vážený pán predseda, skončila som prednes.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Pán poslanec Zajac? Už to stihol? Ja som ukončil možnosť podania prihlášok.
(Reakcia z pléna.)
Dobre, pán poslanec. Takže v poradí pani Slavkovská, pán poslanec Paška, pán poslanec Zajac.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predseda,
vážený poslanecký zbor,
nechcem sa vyjadrovať k meritu tohto zákona, chcem sa skutočne vyjadriť iba ku skrátenému legislatívnemu pokračovaniu.
Hneď v úvode hovorím, že nesúhlasím so skráteným legislatívnym pokračovaním a dovolím si to aj zdôvodniť. Od začiatku činnosti tohto parlamentu sme svedkami neustáleho zlyhávania normálneho chodu jeho jednotlivých schôdzí. Schôdze parlamentu nie sú dokonale pripravované, sú chaotické, sústavne prerušované z toho alebo onoho dôvodu, takže v niektoré dni máme viac prestávok, ako pracujeme. Míňame nielen čas, ale i financie, pretože sme platení za prácu, a nie za bezduché vysedávanie.
Okrem tejto chaotickosti sa tento parlament stal príznačný aj tým, že sa sústavne porušuje jeho rokovací poriadok, a to § 89 hovoriaci o skrátenom legislatívnom konaní. Stalo sa už "dobrým" zvykom prijímať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, hoci to vôbec nebolo potrebné, ba skôr naopak, bolo to na škodu veci, pretože zákony neboli dokonale pripravené.
Teraz máme znovu na stole návrh na skrátené legislatívne konanie, ktoré nemá absolútne žiadne opodstatnenie. § 89 predsa jednoznačne stanovuje iba tri mimoriadne okolnosti, za ktorých je možné skrátené legislatívne konanie.
Prvá z nich je ohrozenie ľudských práv a slobôd. Veľmi dobre poznám Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z decembra 1948 aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z novembra 1950 i Dodatkový protokol z roku 1990. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že tá obava, ktorú tu pán minister vyslovil práve pred chvíľkou, že vydávanie jednojazyčných vysvedčení by mohlo viesť "k prípadnému ohrozeniu ľudských práv a slobôd", tu vôbec nehrozí. Takže táto podmienka, samozrejme, nie je splnená.
Ďalšia mimoriadna okolnosť na skrátené legislatívne konanie je ohrozenie bezpečnosti štátu. Nemyslím si, že by na Slovensku vypukla občianska vojna, ak by deti našich maďarských spoluobčanov dostali v prvom polroku jednojazyčné vysvedčenia. Alebo nám to hrozí?
No a posledná mimoriadna okolnosť na skrátenie legislatívneho konania je tá, ak štátu hrozia značné hospodárske škody. Žeby snáď Pán Boh na nás zoslal neúrodu, ak vydáme jednojazyčné vysvedčenia? Alebo nám hrozia z tohto titulu ďalšie nejaké záplavy, prípadne iné katastrofy? Určite nie. Takže neexistuje ani táto okolnosť.
Pravda, jedna mimoriadna okolnosť tu je. Zákon ide na skrátené legislatívne pokračovanie však iba preto, že si jeho okamžité uvedenie do praxe želá maďarská časť koalície a ostatná časť vládnej koalície pred ich požiadavkami stojí v pozore. Čo tam po dodržiavaní alebo nedodržiavaní rokovacieho poriadku, hlavná vec, že splníme našej jednej, večne nespokojnej menšine všetko, čo jej vidíme na očiach.
Navrhla by som preto, aby vláda pouvažovala nad tým, či by sme § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady nemohli doplniť ešte o jeden odsek, ktorý by znel: "Skrátené legislatívne konanie môže byť, ak sa tým vyhovie maďarskej národnostnej menšine, prípadne ak si to ktorýkoľvek člen vlády želá." Týmto by sme sa potom vyhli akémukoľvek ďalšiemu porušovaniu rokovacieho poriadku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Paška, nech sa páči.
Pán poslanec Zajac sa vystúpenia vzdal, čiže posledný ústne prihlásený je pán Paška.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dňa 1. decembra 1998 podala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to páni Lajos Mészáros, Gyula Bárdos, Marián Mesiarik, Imrich Tóth, Ivan Šimko, Ladislav Orosz a Roman Kováč návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú viaceré zákony, a to zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto predlohy je zaviesť dvojjazyčnosť do úradného styku v Slovenskej republike, a to najmä v oblasti školstva. Súčasná vláda nielenže vyjadrila súhlas s týmto dosiaľ bezprecedentným znížením suverenity Slovenska, ale zároveň požiadala najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, aby porušil zákon o rokovacom poriadku a rokoval o tejto poburujúcej predlohe v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážené kolegyne, kolegovia, § 89 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo k bezpečnosti, alebo k ohrozeniu štátu, alebo k značným hospodárskym škodám, sa môže Národná rada uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z uvedeného vyplýva, tak ako to nakoniec povedala pani poslankyňa Slavkovská, že uvedená predloha novely zákona od pána Lajosa Mészárosa a Gyulu Bárdosa, pod ktorú sa podpísali aj ďalší páni poslanci podporujúci vládnu moc, nespĺňa podmienky na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.
Preto sa na vás, ctené kolegyne a vážení kolegovia, obraciam so žiadosťou, aby ste nepodporili prerokovanie tejto novely v skrátenom legislatívnom konaní.
Pána ministra by som chcel ešte upozorniť, že prijatím uvedeného zákona budú porušené občianske a ľudské práva mnohých zamestnancov pracujúcich v školách s vyučovacím jazykom menšiny, ktorí náležite neovládajú tento jazyk, a preto buď budú prinútení slovenskou vládou a niektorými poslancami slovenského parlamentu naučiť sa jazyk príslušnej menšiny, povedzme rovno, maďarský jazyk, alebo prídu o svoje zamestnanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, tí, ktorí ste rozhodnutí podporiť tento návrh zákona, chcem vám povedať, že podporením tohto zákona skutočne šliapnete poriadne vedľa.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Ftáčnik.
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne a poslanci,
čakal som na túto rozpravu a čakal som najmä, že zaznejú vecné argumenty zo strany poslancov Slovenskej národnej strany. Mám však pocit, akoby poslanci Slovenskej národnej strany nevideli občanov, ale videli v prvom rade seba. Pani poslankyňa, ani pán poslanec nepoužili žiadne vecné argumenty na to, aby zdôvodnili, prečo tento zákon, resp. jeho skrátené prerokovanie by malo byť v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože ak sa vláda odvolávala na niektorú z častí § 89, hovorili sme vždy len o ohrození ľudských práv a slobôd. Takže zbytočné bolo citovať tie ostatné časti. A ak si pani poslankyňa Slavkovská myslí, že hlavným zdôvodnením je to, že si to želá maďarská časť koalície, tak si myslím, že je na veľkom omyle.
Vážená pani poslankyňa, my ako opoziční poslanci sme kritizovali vaše rozhodnutie, keď ste sa rozhodli nevydávať dvojjazyčné vysvedčenia, ktoré na tomto území sa tradične vydávali viac ako 70 rokov. My sme to urobili vtedy a robíme to znovu. Slobodne a dobrovoľne sme to vložili ako vládna koalícia aj do vládneho programu Slovenskej republiky, bez toho, aby sme to mohli urobiť, ohroziť občanov. Práve naopak, chápeme to ako isté gesto voči priamo tu žijúcim občanom, ktorí majú inú národnosť než národnosť slovenskú. Takže nie je za tým žiadny nátlak, je to naša slobodná vôľa. Mali sme takéto programové zámery aj vo svojich volebných programoch. To znamená, tu ste, pani poslankyňa, na omyle.
Ak pán poslanec Paška hovorí, že predložený návrh spôsobí zníženie suverenity Slovenska, potom sa chcem opýtať, kde bola Slovenská národná strana, ktorá od roku 1990 do roku 1995, resp. 1996, aby som bol presný, registrovala, že sa tu vydávajú dvojjazyčné vysvedčenia a nijakým spôsobom sa k tomu neozývala a ešte vaša ministerka vo vydávaní týchto vysvedčení pokračovala. K tomu sa dostaneme zrejme pri vecnom prerokúvaní zákona. Ale ak to vtedy nebolo zníženie suverenity, nerozumiem, prečo by to malo byť znížením suverenity dnes. Ak hovoríte o ohrození práv zamestnancov, v žiadnom prípade tento zákon nesmie a nebude znamenať ohrozenie práv tých, ktorí pracujú v oblasti školstva, že by to azda malo znamenať, že by sa mali učiť alebo naučiť iný jazyk, ide o to - umožniť. Je to otázka konečnej podoby toho zákona. Predložili ho kolegovia poslanci, budeme o tom diskutovať v ďalšom bode. Som pripravený registrovať vaše vecné pripomienky.
Chcem konštatovať, že z hľadiska rokovania o skrátenom konaní o prerokúvaní tohto zákona neboli predložené dôvody, ktoré by takým spôsobom spochybnili prerokovanie zákona v skrátenom konaní, aby azda zviklali odhodlanie poslancov vládnej koalície. Naopak, ten časový odstup od podania zákona do jeho dnešného prerokovania vytváral dostatok priestoru, aby sme tento akt, toto hlasovanie chápali ako formálne, ktoré je viazané skôr termínmi 5. február, resp. 31. január.
Je príznačné, že pani poslankyňa Slavkovská cudne pomlčala o tom právnom stave, ktorý momentálne vládne v oblasti prijímania na stredné školy, pretože istým spôsobom zaň nesie zodpovednosť. Takže aj to bol dôvod, prečo vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie. Pričom vy za tým vidíte len jeden a ten istý dôvod.
Takže prosím, vážené poslankyne a poslanci, aby ste aj po tejto krátkej rozprave podporili žiadosť vlády o skrátené legislatívne konanie.
Dovoľte mi ešte jednu poznámku. Z toho, čo tu bolo povedané, vari vyplýva, že vláda chce predkladať zákony len v skrátenom legislatívnom konaní. Nie je a nebude to naším úmyslom. Som presvedčený, že už v krátkom čase prídeme do stavu, keď budeme schopní predkladať návrhy zákonov v riadnom pokračovaní, teda normálnou procedúrou bez toho, aby sme sa museli opierať o skrátené legislatívne konanie. Ešte stále beží obdobie, keď sa snažíme napraviť mnohé veci, ktoré sa udiali v uplynulých štyroch rokoch, a na to je nutné niekedy použiť, resp. najmä zatiaľ, aj skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pani poslankyňa, pán poslanec Cuper, vyhlásil som rozpravu k tomuto bodu za skončenú, preto vám nemôžem udeliť slovo. Ani pani poslankyni Slavkovskej. Uzavrel som rozpravu, a preto vám nemôžem udeliť slovo.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Dolník:
Ak dovolíte, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda, len dve - tri skutočne kratučké vety k tomu, čo tu odznelo od kolegov poslancov, kolegýň poslankýň.
Pán minister Ftáčnik v podstate už odpovedal na tie problémy, ktoré nadhodili, chcela by som ho len doplniť v súvislosti s tým, že tento zákon ešte navrhovala maďarská časť koalície. Podpisy tých poslancov, ktorí sa podpísali pod tento zákon, nie sú z jedného klubu, ale zo všetkých ostatných klubov, teda zo všetkých štyroch. To jednoznačne svedčí o tom, že to je celá koalícia.
Čo sa týka porušenia ľudských práv, samozrejme, že nie je to taxatívne, takýmto spôsobom uvedené v rokovacom poriadku, ale práve nedostatok tohto zákona a zákaz vydávania dvojjazyčných vysvedčení mal za následok mnohé porušenia ľudských práv, napríklad pri hodnotení učiteľov, ktorí celoplošne boli trestaní v minulom školskom roku. O tom, myslím si, už sme dosť veľa hovorili.
Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, ešte v súvislosti s tým, čo hovoril pán Paška i pani ministerka, že tu neustále rokujeme o zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní: aj včera vo výbore, kde sme prerokúvali aj iné problémy, sme hovorili práve aj o tých zákonoch, ktoré nebudú prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní. Keby pani Slavkovská tam zotrvala do konca, určite by bola svedkom toho, že sme aj o tomto hovorili.
Ja by som vás tiež prosila aj v mene výboru, aby sme podporili návrh vlády.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani spravodajkyni.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády, ktorým vyslovujeme súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, panie poslankyne, páni poslanci, ste dostali ako tlač číslo 78. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 66.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Lajos Mészáros.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec L. Mészáros:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh zákona rieši dva okruhy otázok. Je to problematika prijímania žiakov z ôsmeho ročníka základnej školy do prvého ročníka strednej školy, kde sa zabezpečuje výchova a vzdelávanie v cudzom jazyku, teda tzv. bilingválne vzdelávanie. Týmto je aj riešená problematika, že na ostatné stredné školy môžu byť prijatí žiaci, ktorí skončia deviaty ročník základnej školy. Navrhovaná novela teda vychádza z toho, že kým prijatie na ostatné stredné školy je možné až po skončení deviateho ročníka základnej školy, na spomenuté tzv. bilingválne vzdelávanie je možné prijímať žiakov už z ôsmeho ročníka základnej školy, ale iba za predpokladu, že títo žiaci talentovou skúškou preukážu mimoriadne nadanie, talent, ale aj potrebné jazykové znalosti, aby toto štúdium mohli aj úspešne skončiť.
Uvedené riešenie danej problematiky sa neprieči platným zákonom ani Ústave Slovenskej republiky, ani medzinárodným dokumentom, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná novela zákona ďalej rieši vydávanie dvojjazyčných školských vysvedčení v školách s vyučovacím jazykom národností a vedenie pedagogickej dokumentácie dvojjazyčne, t. j. v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v jazyku národnostnej menšiny. Novela je v súlade s článkom 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý občanom Slovenskej republiky, príslušníkom národnostných menšín zaručuje právo na vzdelávanie a prijímanie informácií v materinskom jazyku národnostnej menšiny.
Návrh novely nie je v rozpore ani s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, naopak, plne ich rešpektuje, napríklad Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Zmluvu o dobrom susedstve, o priateľskej spolupráci s Maďarskou republikou, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku. Navrhovaná novela ďalej plne rešpektuje napríklad Dohovor o právach dieťaťa, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť, teda ktorý nadobudol platnosť aj v Slovenskej republike a bol prijatý 2. 9. 1990. Tento dohovor okrem iného v článku 28 ods. 1 písm. d) zakotvuje: "Štáty, zmluvné strany uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie s cieľom dosiahnuť toto právo postupne a na základe rovnosti príležitostí. Preto musia predovšetkým sprístupniť a urobiť dostupnými všetkým deťom informácie týkajúce sa výchovy a povolania." Vysvedčenia sú nesporne úradné dokumenty, na základe ktorých nielen rodič, ale aj dieťa získava informácie o školskej výchove.
Dovolím si ešte zvýrazniť, že prijatie predmetnej novely neovplyvní negatívne práva a právom chránené záujmy žiadneho jednotlivca alebo skupiny v našej spoločnosti. Naopak, odstraňuje zbytočné napätie, ktoré po sedemdesiatich dvoch rokoch nariadenie o vydávaní vysvedčení iba v štátnom jazyku vyvolalo v minulosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prihováram za to, aby ste, vážené poslankyne a poslanci, podporili predložený návrh skupiny poslancov na vydanie uznesenia v zmysle § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku, teda aby predmetný návrh bol predložený do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Erszébet Dolníkovej.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (tlač 78), bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. decembra 1998.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel. A ako sme v predchádzajúcom bode schválili, ďalej návrh zákona prerokujeme podľa § 89 ods. 1 skráteným legislatívnym konaním, postupom.
Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Po rozprave budem odporúčať návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona bude predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k návrhu zákona.
Ďakujem.