Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je prihlásený žiadny poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pán minister, ani pán spravodajca. Takže pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme teda prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 83. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 72.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, navrhuje riešiť problémy tvorby správneho fondu, ktoré sa najvýraznejšie prejavili pri príprave návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999, v ktorom by sa mal tvoriť správny fond najviac vo výške 8 % z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Podstata problému takto tvoreného správneho fondu spočíva v tom, že v § 133 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1997, bola prechodne do 31. decembra 1998 upravená tvorba správneho fondu vo výške 17 % zo základného fondu, a to z dôvodu materiálneho a personálneho dobudovania Národného úradu práce.
Zákonom číslo 354/1997 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1998 - treba upozorniť, že tento zákon neiniciovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny -, bolo skrátené prechodné obdobie zvýšenej tvorby správneho fondu o jeden rok a znížilo sa percento a základňa, z ktorého sa tento fond tvorí, a to zo 17 % základného fondu na 15 % z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, čo znamenalo už v roku 1998 v porovnaní s rokom 1997 pokles finančných zdrojov určených na financovanie správy a činnosti Národného úradu práce o 507 miliónov Sk. Z predpokladanej úrovne príjmov rozpočtu Národného úradu práce z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti v roku 1996 v rozsahu 8 469 tisíc Sk výška správneho fondu na rok 1999 za platného právneho stavu by bola 617 miliónov Sk, čo je oproti očakávanej skutočnosti v roku 1998 o 530 miliónov menej a oproti skutočnosti roku 1997 dokonca o 1 037 miliónov korún menej. Na porovnanie uvádzam, že v roku 1995 bola činnosť úradov práce, to znamená 38 okresných úradov práce a 105 obvodných úradov práce a celkový počet zamestnancov 4 101, financovaná zo štátneho rozpočtu sumou 475 miliónov Sk a vo výške 93 miliónov Sk z prostriedkov Fondu zamestnanosti, čo je 568 miliónov Sk.
Očakávaná úroveň na činnosť úradov práce a Fondu zamestnanosti v roku 1996 bola 957 miliónov korún, z toho 476 miliónov Sk zo zdrojov štátneho rozpočtu pre úrady práce a Správu služieb zamestnanosti a zvyšok zo zdrojov Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky. Pritom treba uviesť, že zo štátneho rozpočtu v uvedených rokoch nebolo poskytnuté dostatočné množstvo finančných prostriedkov na investičný a neinvestičný rozvoj úradov práce i z dôvodu, že sa pripravoval ich prevod na verejnoprávnu inštitúciu. Z porovnania uvedenej 8-percentnej tvorby správneho fondu v roku 1999 vo výške 677 miliónov korún a uvedených údajov o úrovni výdavkov na činnosť úradov práce v roku 1995 a 1996 vyplýva, že výška správneho fondu na rok 1999 pri zachovaní súčasného právneho stavu je len o málo vyššia oproti roku 1995 a v porovnaní s rokom 1996 je nižšia o 276 miliónov korún. Avšak pritom sa zásadne zmenila organizačná štruktúra Národného úradu práce práve vo väzbe na zákon o zamestnanosti, rozšíril sa predmet jeho činnosti a nadväzne sa zvýšil aj počet zamestnancov, a to na úroveň 5 487 v roku 1998.
Okrem toho je potrebné uviesť, že okresné úrady práce doposiaľ nie sú vybavené takým počtom zamestnancov ani primeranou technikou, aby mohli v plnom rozsahu vykonávať individuálne sprostredkovanie zamestnania, individuálnu poradenskú činnosť na voľbu povolania a výber zamestnania, vyhľadávanie voľných pracovných miest a kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a predpisov o zamestnanosti vo väčšom rozsahu, čo sú činnosti urýchľujúce pracovné uplatnenie evidovaných nezamestnaných. Preto i keby došlo v nastávajúcom období k zmenám v organizačnej štruktúre Národného úradu práce, čo v zmysle aj programového vyhlásenia vlády sa chystáme, nedá sa očakávať zase spätne až také zásadné výrazné zníženie počtu jeho zamestnancov.
Tvorba správneho fondu v roku 1999 v navrhovanej výške nevyvolá nárok na finančné prostriedky štátneho rozpočtu ani vo forme návratnej finančnej výpomoci na financovanie výplat podpory v nezamestnanosti.
Chcel by som vás, vážené panie poslankyne a vážení poslanci, poprosiť a požiadať o podporu tohto návrhu, aby zákon mohol prejsť do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Dušanovi Fedoročkovi.
Poslanec D. Fedoročko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 83), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktoré sme schválili.
Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážení páni poslanci, poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že k tomuto bodu programu písomne sa neprihlásil žiadny poslanec, žiadna poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Halmeš. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Prosím, pán poslanec Halmeš, máte slovo v rozprave.
(Hlasy z pléna.)
Je to fakt, ale dal som dosť dlhý časový priestor na to, pán poslanec. Áno, beriem späť.
Pán poslanec Engliš sa takisto hlási do rozpravy. Teraz uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Halmeš, máte slovo.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister i ďalší pán minister,
vážení kolegovia a kolegyne poslanci a poslankyne,
vládny návrh zákona, ktorý predniesol pán minister Magvaši, reaguje na situáciu, ktorá na úradoch práce sa dá charakterizovať ako veľmi akútna. Už vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády som hovoril o tejto situácii a naznačoval som ju ako veľmi akútnu, ako nevyhnutnosť reagovať na novelizáciu zákona, ktorý bol schválený asi dva a pol roka dozadu a ktorý možno v dobrej vôli vtedy nezohľadnil aktuálne požiadavky na prevádzkové náklady a ďalšie náklady úradov práce.
Myslím si, že dnes nie je priestor na to, samozrejme, ten zákon to ani nepredpokladá, aby sme komplexnejšie hovorili o situácii na úradoch práce. Očakávam, že ešte v budúcom roku budeme mať možnosť veľmi podrobne analyzovať situáciu v službách zamestnanosti a novelizovať zákon o zamestnanosti. Chcem povedať, že ten zákon, jeho novelizácia je na spadnutie, a vtedy by som mal celý rad pripomienok aj, povedzme, k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, ktoré úrady práce majú k dispozícii.
Samozrejme, táto požiadavka je už teraz aktuálna. My sme aj pánu ministrovi, aj Národnému úradu práce takéto požiadavky vzniesli, najmä vo vzťahu ku krajským úradom práce, k preskupeniu síl, ktorými úrady práce disponujú. Ale to, samozrejme, neovplyvňuje moju podporu tomuto zákonu. Chcem si, vzhľadom na to, že aj pán Engliš ako človek, ktorý donedávna vykonával jednu z kľúčových funkcií v službách zamestnanosti, bude hovoriť o niektorých aspektoch, len naznačiť a všimnúť si dva-tri aspekty, ktoré súvisia s predkladaným návrhom.
Predovšetkým sa ukázalo, najmä v tomto roku, keď sa čerpali prostriedky vo výške 15 % zo zdrojov, ktorými disponoval Národný úrad práce, že sa stačia pokrývať len základné služby, ktoré zákon o zamestnanosti predpokladá. A napríklad musím povedať, že nastal určitý ústup z pozícií, teraz to nie je len subjektívny problém pracovníkov a vedenia úradov práce, ale aj objektívne nastal ústup z pozícií vzhľadom na nedostatok zdrojov najmä vo vzťahu k najviac ohrozeným skupinám, pretože poradenstvo sa trošku nedostatkom zákona, ale aj nedostatkom zdrojov dostalo - individuálne poradenstvo, ale aj skupinové poradenstvo - na chvost pozornosti na úradoch práce. Pritom to poradenstvo potrebujú najviac ohrozené skupiny, to sú starší ľudia, to sú ľudia pred dôchodkom, to sú ženy v určitom veku, to sú absolventi, to sú mladiství a tak ďalej, to sú ľudia predovšetkým so zmenenou pracovnou schopnosťou. A pritom práve toto sa v zákone o zamestnanosti predpokladá, že to je súčasťou nárokov každého uchádzača o prácu, aby mu bolo poskytnuté, keď už nie práca, tak aspoň to, čo súvisí s jeho osobnosťou, a to je otázka individuálneho poradenstva, teda jeden z kľúčových faktorov, jedna z kľúčových úloh, ktoré služby zamestnanosti by mali plniť.
Mám vypracovanú podrobnú analýzu o stave v tejto oblasti a čísla, ktoré podporujú moje tvrdenie, aspoň niektoré z nich by som uviedol. Napríklad v roku 1994 pracovalo vo vtedy ešte 38 okresných úradoch práce takmer 500 poradcov. To bolo 11 % zo všetkých pracovníkov, ktorí v službách zamestnanosti pracovali. V súčasnosti v 79 okresných úradoch práce, kde je priamy kontakt s nezamestnanými, z celkového počtu 4 369 zamestnancov pracuje už len 131 poradcov, z toho je 7 psychológov. Teda je to len asi 2,1 % zo všetkých pracovníkov. Pritom to sú kľúčoví ľudia na tú činnosť, ktorú spomínam, na poskytovanie individuálneho poradenstva. A pritom vo vzťahu k dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je charakterizovaná tým, že sú evidovaní ľudia viac ako 12 mesiacov, sú aj iné kritériá vo svete, ale u nás sa spravidla používa toto kritérium, že tam dochádza k rozloženiu psychických a osobnostných predpokladov na znovunastúpenie do zamestnania. Teda je to záležitosť už nielen ekonomická, ale je to záležitosť aj duševného zdravia národa a tejto časti, ktorú by sme možno mohli zaradiť do nástupu dedičnej biedy, pretože v takýchto rodinách sa potom, samozrejme, vyskytujú ďalšie súvislosti. A práve táto činnosť by mala vylepšiť tú situáciu.
Ak by som uviedol náklady, tak kým v roku 1998 v prvom polroku bolo vynaložených viac ako 115 tisíc korún na túto činnosť, tak v druhom polroku, v treťom štvrťroku 1998 to už bolo len 646 korún. To je teda úplné zlikvidovanie tejto činnosti. Samozrejme, úrady práce to riešili aj preskupovaním prostriedkov a hľadali zdroje a niekedy možno pomenovali inú činnosť takouto činnosťou a tak ďalej, len aby zachraňovali situáciu.
Druhým rozmerom, ktorý chcem pripomenúť, je jeden z ukazovateľov - pani poslankyňa Keltošová by so mnou určite súhlasila -, ktorý je veľmi frekventovaný a pomerne univerzálne sa používa na celom svete v službách zamestnanosti, a to je počet klientov na jedného sprostredkovateľa, to sú ľudia prvého kontaktu. Skutočne na kvalitu práce má tento ukazovateľ dosť rozhodujúci vplyv, pretože, ak v súčasnosti pripadá na pracovníka prvého kontaktu 330 nezamestnaných, to je päť- až šesťkrát viac, ako Medzinárodná organizácia práce odporúča ako určitý štandard v týchto službách. Samozrejme, myslím si, že netreba hovoriť, aké to môže mať dôsledky, aká je to práca sprostredkovateľa, keď sa má "otočiť" možno aj dvakrát za mesiac takýto počet ľudí.
Ak sme analyzovali, robil som výskum vo svojom profesionálnom zamestnaní, a pýtali sme sa nezamestnaných, čo je pre nich najhoršia skúsenosť v úradoch práce, tak to je práve prístup sprostredkovateľa. Nie preto, že by sprostredkovatelia nechceli, ale myslím si, že to sú ľudia, ktorým treba tiež pomáhať aj odborne, pretože sa dostávajú tiež do psychického rozpoloženia, pretože nemajú dosť relaxácie, nemajú dosť možností obnovovať svoje duševné sily. Tak títo nezamestnaní hovorili, že sa s nimi narába mnohokrát veľmi nedôstojne. Ale keď sa 330 ľudí "otočí" u jedného sprostredkovateľa, tak inak ako len pár minút sa venovať tomu človeku, samozrejme, sa nedá. Hoci kontakt a individuálny prístup je tam kľúčový.
Zásadnou príčinou týchto problémov sú možno, nedovolím si to definitívne povedať, zle odhadnuté parametre rozpočtu, ktoré boli plánované na budúci rok na 8 %. Je to absolútne neprijateľné. Ak by niekto porovnával túto situáciu so Sociálnou poisťovňou, ktorá má, myslím si, 4 %, tak tento ukazovateľ je veľmi skresľujúci, pretože rozhodujúci ukazovateľ je, koľko na jedného pracovníka ide do týchto nákladov. A ten ukazovateľ je v prospech Sociálnej poisťovne takmer dvojnásobný, pán minister. To znamená, že niet o čom diskutovať. Teda len to percento samo osebe nevyjadruje skutočnosť.
Preto sa vlastne zásadným spôsobom prihováram, kolegovia a kolegyne poslankyne, aby sme tento vládny návrh skutočne posunuli ďalej, aby sme zohľadnili objektívnu skutočnosť, ktorá v službách zamestnanosti je. A súčasne by som aj prostredníctvom pána ministra pripomenul tú požiadavku, aby sa hľadali rezervy v službách zamestnanosti, aby sa uplatňovali moderné spôsoby poradenstva, aby sa využívali a boli prostriedky na to, aby sme dokázali využiť aj zahraničnú pomoc, ktorá nám je ponúkaná v tejto oblasti, myslím si, celkom mimoriadnym spôsobom. Nepoznám inú oblasť, kde je toľko zahraničnej pomoci, ale nemáme niekedy zdroje ani ju dokázať aplikovať, hoci všetci vieme, že ju treba, a aby sme hľadali zdroje hlavne pri príprave nového zákona, aby sme lepšie preskupili sily a s tými zdrojmi, ktoré služby zamestnanosti majú, aby dokázali naplniť svoje poslanie, ktoré v spoločnosti majú.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia,
myslím si, že tu odznela kopa myšlienok na podporu tých 17 %. Nebudem vám tu zdôvodňovať, koľko treba na činnosť okresného úradu práce, koľko treba na krajské úrady, koľko treba na činnosť generálneho riaditeľstva. Chcem vám len povedať, že zníženie na 15 %, o ktorom sa tu uvažovalo a hovorilo sa o ňom, by znamenalo kolaps Národného úradu práce. Hovorím to úplne s vedomím aj cifier, ktoré predložil pán minister. V podstate v roku 1997 to bolo 1 715 miliónov a teraz je to 1 200 miliónov, čiže by sme dostali niečo medzitým.
Musím vám povedať, že úloha bola do troch rokov vybudovať okresné úrady práce. Okresné úrady práce nie sú vybudované konkrétne v Košickom kraji a v Prešovskom kraji tak, aby zabezpečovali 100-percentné úlohy z financií. A môžem povedať to, že zabezpečujú to, čo im zákon určuje, je vďaka obetavosti ľudí, ktorí sú tam a ktorí majú k tejto brandži obrovský vzťah. Kto robil v Národnom úrade práce alebo kto nerobil v Národnom úrade práce, možno niektoré veci nevie pochopiť. Musím to povedať aj preto, že porovnávať Sociálnu poisťovňu, porovnávať zdravotné poisťovne a správny fond so správnym fondom Národného úradu práce je absolútne nepochopenie situácie, absolútne nepochopenie a neznalosť zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Len tie cifry, keď si spočítate, tak jasne hovoria v prospech toho, čo som povedal, pretože Sociálna poisťovňa má minimálne o miliardu korún viacej, má 39 úradov. My ich máme 79 a povinnosti zo zákona také, aké sú.
Hovorím, že to zníženie by znamenalo v podstate odstavenie činnosti Národného úradu práce. Môžem vám povedať, že v dnešnej dobe niet už ani na benzín, niet na údržbu počítačov, niet na poštovné a niet doslova na papier. Ak uvažujeme o zvýšení poštovného, tak dosah napríklad na náklady okresných úradov práce sú obrovské, pretože neexistuje posielať obyčajnou poštou, všetko sa musí posielať doporučene. Pri povodniach, veľmi dobre viete, v Prešovskom okrese a v Košickom znamenalo vzrast nákladov doslova enormne, pretože všetci títo ľudia sa museli viackrát predvolávať, samozrejme, na základe doporučených listov.
To sú veci, ktoré, hovorím, možno nepatria ani sem, ale chcem vás skutočne vyzvať, aby ste podporili tento návrh. Ja ho osobne podporujem už len preto, že všetky reštrikcie vždy, bohužiaľ, dopadajú na Košický a Prešovský kraj najviac. Možno je to preto, že je trošku ďalej, poviem to na rovinu, ale počítače, ktoré sú napríklad v okresných úradoch práce, možno už nepoužívajú ani materské školy. My ich využívame, agregujeme a robíme všetko preto, využívali sme ich. Ja už tam nie som, ale napriek tomu podporujem tých 17 % a prosím vás, aby ste sa stavali k tomuto skutočne rozumne a aby ste podporili tento návrh. Hovorí zo mňa skúsenosť a viem, v akom stave sú tieto úrady. Žiadam vás o podporu, ja tu podporu dávam.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.
Prosím, zapnite pána poslanca Mesiarika.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, poslanci,
mám len dve-tri vety k vystúpeniu pána poslanca Engliša. Aby sme sa totiž správne chápali, tu sa nenavrhuje nejaké zníženie tohto fondu, ale naopak, z 8 %, v návrhu je 17 %, ale o tej výške budeme diskutovať v druhom čítaní. Takže my len naprávame to, čo sa pokazilo vlani alebo predvlani, keď tento zákon bol menený týmto smerom. Takže správne sa chápme, o čo ide, a skutočne odporúčam veľmi vážne zvážiť aj to, čo pán poslanec Engliš hovoril z hľadiska vecnosti a nutnosti aj za tú cenu, že to prediskutujeme v druhom čítaní len v roku 1999.
Chcem doplniť vystúpenie pána Engliša v tom, aby nám bolo jasné prečo, aj čo on chcel naznačiť, je to také drahé. Totiž štát sa zbavil služieb zamestnanosti, ich financovania a je to vlastne všetko na tomto fondovom systéme, čo ja nekritizujem a súhlasím v tom, čo pán Engliš povedal v tejto oblasti, ale stojí to aj určité náklady. Preto si myslím, že vecne musíme zvažovať, ale nesúhlasím s tým, že ide o nejaké zníženie, naopak, ide o zvýšenie, ktoré potrebujeme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
v rámci limitu dvoch minút sa pokúsim doplniť vystúpenie pána Engliša. Je pravdou, že podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce je pomer jedného sprostredkovateľa na 64 nezamestnaných, u nás je to päť- až šesťnásobne viac, približne tých 330. Aj preto podporujem tento návrh, aj vo väzbe na pripravovaný balíček ekonomických opatrení, kde vstupy energie pôjdu hore, hovorí sa o deregulácii nájomného. Treba si uvedomiť, že nie všetky úrady práce sedia vo vlastných budovách. Veľa z nich je aj v prenájmoch, a pokiaľ - nechcem predvídať - by vzrástlo percento nezamestnanosti, bude treba viac ľudí nato, aby sme týchto ľudí iba neevidovali a nevyplácali im dávky, ale, aby sme s nimi pracovali v rámci inštrumentária aktívnej politiky zamestnanosti.
Ďalej by som chcela povedať, že v rokoch 1996 a 1997 boli pouzatvárané zmluvy na úrovni okresov a krajov, ktoré boli, samozrejme, schválené správnymi výbormi a ktoré v podstate dobiehali vo svojom plnení až v prvej polovici roku 1998. Takže druhý polrok 1998 by sa už mohol začať sľubnejšie, preto si tiež myslím, že by bolo možné zvýšiť správne náklady z terajších 15 %, pán poslanec Mesiarik, na 17 %. Takisto by som sa prihovárala pri novele o sprísnenie postihov, finančnú disciplínu pri výbere poistného, ale to sem teraz momentálne nepatrí, v zahraničnej pomoci využiť ponuku Svetovej banky na zavedenie informačného systému o nezamestnaných, tak ako to pripravuje Sociálna poisťovňa.
Na záver by som chcela povedať, že nielen Košický a Prešovský kraj by boli postihnuté, pán poslanec Engliš, rovnako aj iné kraje, ktoré majú momentálne problémy so správnymi nákladmi na svoju činnosť. To len na margo východniarov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa či, chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som poďakovať za vystúpenie poslancov, pretože si myslím, že skutočne vecne a jasne argumentovali dôvod, prečo táto novela zákona o zamestnanosti sa takto v skrátenom legislatívnom konaní predkladá do Národnej rady. Chcel by som zároveň Národnú radu ubezpečiť v tom, že na Národnom úrade práce predstavenstvo Národného úradu práce prijalo niektoré opatrenia nato, aby sa pripravili také organizačné opatrenia, ktoré by mali zvýšiť efektívnosť činnosti úradov práce vrátane hospodárenia, a predovšetkým si myslíme, že bude potrebné pripraviť zásadnú novelu zákona o zamestnanosti a zákona o sociálnej pomoci, pretože medzi sebou úzko súvisia, tak, aby sme systémovo vytvorili predovšetkým kroky nato, aby sme mohli vytvárať väčšie zdroje pre aktívnu politiku zamestnanosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko spravodajca.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Z diskusie je jasné, že je všeobecná snaha podporiť a posunúť vládny návrh zákona o zamestnanosti do druhého čítania. To znamená, že predložený návrh spĺňa všetky kritériá, aby sa dalo o ňom ďalej hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu spravodajcovi.
Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím spravodajcu, aby uviedol návrh.
Poslanec D. Fedoročko:
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 72 z 3. decembra 1998 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o predložených odporúčaniach.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.
Procedurálny návrh - pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredsedajúci, nesúvisí to vôbec s programom dnešnej schôdze, ale v minulých rokoch vždy v tomto čase v rámci akcie Vianočná kvapka v Národnej rade poslanci dávali krv. Chcem sa spýtať alebo keby ste sa spýtali vy pánov poslancov a poslankýň, či by sme nemohli túto akciu ďalej dodržať a či by najmä naši páni doktori, ktorí sú tu v širokom zastúpení v parlamente, mrzí ma, že som to povedal ja, a nie oni, nemohli zorganizovať túto akciu, aby sme v tomto týždni v určenom čase dali krv.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Máte aj konkrétny návrh, pán poslanec? Nie.
Ja si myslím, že k tomuto by mali zaujať stanovisko jednotlivé kluby, aby sme sa nepýtali každého osobitne. Samozrejme, že chcem vyzvať všetkých poslancov a poslankyne k takémuto humánnemu činu a myslím si, že v priebehu krátkej prestávky, ktorú chcem na žiadosť dvoch poslaneckých klubov vyhlásiť teraz, 20-minútovú prestávku na žiadosť poslaneckého klubu SOP a na žiadosť poslaneckého klubu SDĽ, by sme dohodli aj tieto veci a môžeme to potom ako výsledok oznámiť konkrétne všetkým poslancom.
Takže prerušujem schôdzu na 20 minút. Budeme pokračovať o 15.15 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, chceme pokračovať v rokovaní, myslím si, že to ide dnes celkom dobre. Budeme pokračovať ďalším bodom programu. Prosím vás, ktorí ste mimo rokovacej sály, aby ste sa dostavili na svoje rokovacie miesta, aby sme mohli pokračovať.
O slovo požiadal pán minister Harna.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený predsedajúci,
dámy a páni,
z poverenia vlády Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku (§ 26 ods. 5 a § 95) beriem späť z rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov zaradený do programu 7. schôdze pod bodom číslo 6.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
Vládny návrh zákona ste dostali, páni poslanci, pani poslankyne, pred prvým čítaním ako tlač číslo 81 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 81a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako som už pri prvom čítaní uviedol, vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 841 z 2. decembra schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento návrh zákona chce upraviť činnosť z 1. januára 1999 na 1. júla 1999 v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vrátane vydávania posudkov o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona o sociálnej pomoci, a to predovšetkým vzhľadom na nereálnosť nevyhnutného zvýšenia počtu zamestnancov krajských úradov a okresných úradov v súvislosti s rozpočtovým provizóriom na prvý štvrťrok 1999.
Dôvodom tohto návrhu je aj zároveň zabezpečiť, aby prechod od právnej úpravy sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov na sociálnu pomoc bol plynulý s minimálnym dosahom na výkon štátnej správy a zároveň, aby boli garantované práva občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň sa týmto návrhom v nadväznosti na novú upravenú účinnosť upravujú aj ďalšie prechodné ustanovenia zákona číslo 195/1995 Z. z. o sociálnej pomoci.
Vážené panie poslankyne a vážení poslanci, chcel by som vás požiadať, aby ste tento vládny návrh zákona podporili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov poslankyni Anne Záborskej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 91 z 8. decembra 1998 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 16. decembra 1998 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady - uznesenie číslo 25 zo dňa 16. decembra 1998 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 21 z 9. decembra 1998. Odporúčali schváliť predložený návrh zákona bez pripomienok.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie schválil tento pozmeňujúci návrh: Uznesenie číslo 15 zo 16. decembra 1998 bod 13 znie: V § 114 sa slová "1. január 1999" nahrádzajú slovami "1. júl 1999". Navrhuje sa sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytovať od 1. júla 1999, a to aj prepravnú službu. Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 195/1998 Z. z. prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu. Podľa § 51 zákona o sociálnej pomoci za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Preto treba posunúť aj účinnosť § 17, ktorý upravuje prepravnú službu. Okresný úrad ako príslušný orgán bude vydávať posudok o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia, o formách kompenzácie, medzi ktoré patrí aj prepravná služba. Rovnaká účinnosť sa navrhuje aj pri poskytovaní sociálnej pomoci neštátnymi subjektmi podľa zákona o sociálnej pomoci. Toľko pozmeňujúci návrh.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý je gestorským výborom, ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, schváliť.
Prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k uvedenému bodu programu.
Ďakujem pekne.