Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Hofbauer.
Pán poslanec Húska - faktická poznámka.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem povedať svoje stanovisko k vystúpeniu pána generálneho prokurátora.
Mne osobne potvrdil dôveru, ktorú som mal v jeho kompetenciu, a to kompetenciu nielen profesionálnu, ale aj ľudskú a zároveň potvrdil, že námietky, ktoré boli proti nemu spracované, boli spracované v podstate dosť povrchne, dosť ledabolo a predovšetkým neopierali sa o pravdivé fakty. Z týchto dôvodov si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby mal pán generálny prokurátor príležitosť vystúpiť a hovoriť.
Je zaujímavé a rád by som upozornil aj pánov poslancov na to, že pozornosť médií je skoro nulová. Ak si dobre všímate, akým spôsobom sa vlastne sledujú jednotlivé kauzy, a ak si teraz všímate túto snahu mlčky prejsť cez všetky trápnosti, ktoré sa tu udiali, tak uvidíte tú hĺbku nesolídnosti pri takýchto pokusoch o odvolávanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
to, čo teraz prerokúvame, vôbec nie je žiadna novela zákona. Pomenujme to pravým menom. Je to personálne likvidovanie konkrétnej osoby, a to Michala Vaľa, a to formou prijatia špeciálneho zákona na toto uskutočnenie. Upozorňujem na dve skutočnosti, ktorých sa tu dotkol aj pán poslanec Húska.
Po prvé, vystúpenie generálneho prokurátora, ktoré malo byť včera večer, bolo z taktických dôvodov organizáciou tejto schôdze presunuté na jalové obdobie doobedňajšieho a ranného rokovania Národnej rady, keď televíziu sleduje málokto, ale večerné vysielanie, ktoré prebiehalo, bolo štandardne vyplnené táraním ministra Černáka. Pokojne to nazývam táraním, pretože to, čo tu odznelo, skutočne nemalo nič spoločné s korektným vystúpením.
Druhá vec, celkom prázdny balkón. Kde sú tí všetci žurnalisti bojujúci za slobodu slova, za právo, za záštitu?
Keď tu prednášal správu pán predseda Slovenskej informačnej služby v rokoch 1994 - 1996, balkón išiel padnúť od vykrikujúceho davu žurnalistov, ktorí sa pretekali v urážaní a vo vykrikovaní. Aj toto je obraz súčasnosti, súčasnej mediálnej sféry, ale aj súčasnej politickej sféry, ktorá ju ovláda.
Dámy a páni, odznelo tu veľa tvrdení. Dotknem sa niektorých z nich, ktoré ma veľmi zaujali, pretože odzneli z úst osoby, ktorá by mala byť prvoradá v oblasti práva a spravodlivosti, a to je minister spravodlivosti. Tieto tvrdenia sa jednoducho nezakladajú na pravde a tým celé toto obžalobné konanie získava absurdný rozmer, ktorý zodpovedá tomuto obdobiu.
Dotkol by som sa prvého bodu, kauzy, chýrnej kauzy triptychu. Pán generálny prokurátor sa o tom zmienil dosť podrobne, ako vyzerá kópia, ako sa kópia obrazu môže robiť, ako sa kópia obrazu robiť nesmie. Kto o tomto nič nevie, nech o tom nehovorí alebo nech sa ide pozrieť k reštaurátorom, ktorí vyhotovujú kópie obrazov renomovaných majstrov. Tam sú veľmi prísne pravidlá hry, ako sa kópia obrazu robiť nesmie. V opačnom prípade je to falzifikát. To, čo sa udialo v nadväznosti na chýrny triptych gotických tabuľových obrazov, bola výroba falzifikátov. V nadväznosti na všetky konania, ktoré sa konali, išli mimo rámca konania generálneho prokurátora ako persony.
Ďalšia problematika, ktorá sa veľmi hojne spomínala, bola činnosť alebo nečinnosť generálneho prokurátora v nadväznosti na údajné nezákonné privatizácie, mieni sa predovšetkým podnik Nafta Gbely.
Dámy a páni, je vám známe, kedy bol podnik Nafta Gbely privatizovaný? Za Mečiarovej vlády, teraz v rokoch 1994 - 1998? Ale vôbec nie! Veď predsa Nafta Gbely sa privatizovala predtým. Nebolo to náhodou za vašej vlády, pán Čarnogurský? Podnik bol zmenený na akciovú spoločnosť a v tom čase následne privatizovaný? A v súčasnosti to, čo robil Fond národného majetku, to bol jednoducho predaj časti akcií, na čo Fond národného majetku - nech mi to nikto nemá za zlé - má oprávnené právo. To, či sa komusi páči cena, za ktorú sa tieto akcie predávali, alebo nepáči, to je individuálne právo. Mne sa takisto nepáči súčasná cena automobilov, ale za to nedávam návrh na odvolanie generálneho prokurátora.
Vo veci kauzy Nafta Gbely výbor pre hospodárstvo a privatizáciu, ktorý som mal možnosť viesť v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu, ustanovil osobitnú komisiu. Osobitná komisia uskutočňovala detailný prieskum priamo vo Fonde národného majetku s prieskumom faktov porušenia zákona. Porušenia zákona, zdôrazňujem, pretože parlamentný výbor má oprávnenie skúmať rešpektovanie alebo porušenie zákona. Táto komisia bola zostavená paritne z predstaviteľov opozičných aj koaličných poslancov.
Na osvieženie pamäti pripomeniem. Za vtedajších opozičných poslancov tam nesedeli žiadni amatéri a žiadne, povedal by som, ľudské bojazlivky. O pánu Vaškovičovi nie je možné tvrdiť, že by bol neskúsený, o pánu Petrovi Magvašim, súčasnom ministrovi tejto vlády, o pánu Volfovi, ktorého prieskumy mali podobu skôr šou vystúpení do tej miery, že jeho opoziční poslaneckí partneri protestovali proti jeho vystúpeniu a na ich podnet výbor potom zmenil účasť pána Volfa za takisto v tom čase opozičného poslanca, predstaviteľa KDH, pána Gaľu. Takýmto spôsobom bolo uskutočňované preskúmavanie zákonnosti predaja akcií Nafta Gbely, teda nie nezákonného privatizovania, pretože to je demagógia a zavádzanie. A výbor jednoducho nekonštatoval fakt, že by zákony v prípade predaja akcií Nafta Gbely boli porušené. To, či sa transakcia s akciami komusi páči alebo nepáči, dámy a páni, to nie je vec toho, že by bolo možné na základe toho odvolávať generálneho prokurátora alebo dávať mu to za vinu.
Pán minister Čarnogurský, veľmi sa vám čudujem, že spomínate privatizáciu Piešťan. Pripomeniem vám privatizáciu a akcie a iniciatívy istej firmy Interthermal, ak vám dobre slúži pamäť. Ak nie, tak vám to pripomeniem z rokov 1991. Nebol v tom zapletený náhodou klan rodiny Čarnogurských? Menovite váš brat Ivan?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, rokujeme o skrátenom konaní k návrhu zákona o prokuratúre. Prosil by som vás, keby ste diskutovali o tom, nie o privatizácii. To môžete niekde inde a nie tu.
Poslanec R. Hofbauer:
Bod po bode, ktoré tu boli spájané...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O privatizácii Piešťany nikto nehovoril, tak sa venujte problému, pretože...
Poslanec R. Hofbauer:
Kategoricky protestujem, aby ste ma prerušovali a predpisovali mi, čo môžem v parlamente hovoriť a čo nemôžem hovoriť. Neberte mi moje ústavné právo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, to predpisuje rokovací poriadok, nie predsedajúci.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalší bod bol tu spájaný s osobou generálneho prokurátora, a to únos Michala Kováča mladšieho a systém nekonania. Dámy a páni, celá táto kauza, tak ako sa odohrávala aj na scéne parlamentu - pretože z toho môžem predovšetkým vychádzať -, silne pripomínala chýrnu akciu Tlačovej agentúry Sovietskeho zväzu v roku 1968, a to v nadväznosti na nájdenie samopalov pri Moste v predvečer "plazivej kontrarevolúcie" v Česko-Slovensku, keď Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu tieto samopaly objavila skôr, ako ich objavil Policajný zbor vtedajšej Československej socialistickej republiky. Presne to isté sa odohrávalo tu, na tejto scéne parlamentu, keď pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Pittner vystúpili s takými podrobnosťami, takrečeno, v predstihu alebo takmer súbežne, že to vyvolalo ak nie údiv, tak prinajmenšom úsmev. Zaujímavé by bolo predovšetkým vedieť, ako bolo možné, že títo páni vedeli také detaily, o ktorých v tom čase nemal tušenia ani celý Policajný zbor.
V nadväznosti na toto sa uvádzalo aj nekonanie generálneho prokurátora v súvislosti s hanobením prezidenta republiky, a to v súvislosti so lživým označením jeho konta v rakúskej banke v novinách a v tlači. Dámy a páni, takéto lživé označenie jednoducho nebolo. V tlači bola na pána prezidenta uplatnená otázka - pán prezident, je pravda, že - a na základe tohto sa konal súdny proces a na základe tohto, že ktosi sa spýtal kohosi a položil mu otázku, bol odsúdený aj denník, aj redaktor, ktorý bol podpísaný pod týmto článkom. Toto je fakt, ktorý je bezprecedentný, pretože za svoju otázku bol tento žurnalista súdený. Takýto stav a takéto čosi nepoznám v žiadnej civilizovanej krajine, a dokonca ani v necivilizovanej.
Amnestie, ktoré boli v súčasnosti uskutočňované, sú veľmi zaujímavé, a nie je vôbec žiadna náhoda, že sa konajú v časovej a vecnej nadväznosti na odvolávanie generálneho prokurátora. To je proste súkolie, ktoré je spriahnuté a spolu súvisí a svojím spôsobom je logické. Preto neprekvapuje, že súčasne úradujúci zastupujúci prezident a predseda vlády Mikuláš Dzurinda vybral špeciálny rozsah rušenia amnestií. Uvediem jednu amnestiu prezidenta republiky. Na osvieženie pamäti je to zo 17. júla 1996 pod číslom Kancelárie 1616/96-72-980, a je to rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného Mariána Kočnera.
A rozhodol takto, vynechávam úvodné pasáže: "Udeľujem milosť a nariaďujem, aby trestné stíhanie proti nemu vedené", a teraz počúvajte veľmi pozorne, "po prvé, pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 258 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza, narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie.
Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby.
Po druhé, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Marián Kočner ako majiteľ firmy Protrend, spol. s r. o., Bratislava v úmysle obohatiť sa v čase od januára 1992 do októbra 1992 uzavrel 12 hospodárskych zmlúv s a. s. Technopol na dovoz textilných výrobkov z Indie a Číny, na podklade ktorých a. s. Technopol realizoval a dodal pre firmu Protrend, spol. s r. o., Bratislava v čase od mesiaca marec 1992 do mesiaca máj 1993 textilný tovar v celkovej hodnote 126 048 323 Sk. Odoberatelia textilného tovaru Otex Bratislava, Petrikom Bratislava, Panda Žilina, Dana Vranov nad Topľou firme Protrend, spol. s r. o., Bratislava za dodaný tovar včas zaplatili. Takže keď mala v čase splatnosti faktúry voči a. s. Technopol Bratislava na účte finančné prostriedky, Marián Kočner žiadosťami o odklade platieb predstieral platobnú neschopnosť firmy Protrend z dôvodu neuhrádzania faktúr svojimi odberateľmi, čím získal čas na postupné odčerpanie získaných finančných prostriedkov od odberateľov formou hotovostných výberov z účtu firmy. Takto získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a dňa 1. 12. 1993 notárskou zápisnicou vykonal bezplatný prevod firmy Protrend aj so záväzkami na nového majiteľa Tibora Lišku, ktorého pobyt nie je známy. Uvedeným konaním a. s. Technopol Bratislava spôsobil škodu v sume 126 048 523 Sk." Záver - "aby sa nepokračovalo a bolo zastavené".
Podpísaný Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky.
Dámy a páni, z akého dôvodu sa celý tento prepletenec okolo škandálu firmy Technopol všetkých osôb, ktoré sa okolo toho motali, motajú a sú v pozadí, ktorých identita nie je známa, ako sa tu uvádza, údajne nedotýka, otvára sa len istá konkrétna vybraná časť? Vysvetlenie nie je až také zložité. Veď si pripomeňme spravodajskú hru na obranu Markízy vlastným telom v predvolebnom období. Čo to bolo? Je to náhoda, že tam vystupoval bývalý prezident republiky Michal Kováč a že tam práve vystupovali ním amnestované osoby? Ani zďaleka. Obyčajná spravodajská hra, ktorá bola starostlivo zorganizovaná, zrežírovaná, pripravená na zoškandalizovanie volebnej kampane vtedajšej vládnej koalície.
Ďalší bod, ktorý sa tu spomínal, bolo odvolanie vyšetrovateľov v nadväznosti na šetrenia. Pán generálny prokurátor dosť podrobne uvádzal, o čo ide, že išlo doslova o divadelné predstavenie týchto vyšetrovateľov, a to na divadelnej scéne, ktorú financuje zahraničie, tzv. divadlo Stoka. To nie je divadlo. A ja by som to ešte doplnil, že vyšetrovatelia spolupracovali a konzultovali svoje kroky s vtedajším prezidentom. To je krok vskutku bezprecedentný.
Dámy a páni, o vymenovanom alebo teda designovanom predpokladanom generálnom prokurátorovi pánu Hanzelovi je známe to, že jeho manželka funguje ako sudkyňa, a je známe to, že táto dáma ako sudkyňa je podpísaná pod rozhodnutiami o prevode vlastníckych práv vlastníkov akcií na investičné fondy. Parafrázujem to, nie je to doslovná citácia, ale tento krok sa udial a o tieto rozhodnutia súdu sa opierali investičné fondy, ktoré okradli v tomto štáte 3 milióny obyvateľov, 3 milióny akcionárov. Aké sú ceny vašich investičných kupónov a akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie? Môžeme si s tým zapáliť cigarety. Takže manžel tejto dámy sa stane bezpochyby generálnym prokurátorom, čo má dostatočne silnú vypovedaciu schopnosť v týchto súvislostiach.
Ale, dámy a páni, upozorňujem nie vládnu opozíciu, vládnu koalíciu, nielen my, ale predovšetkým vy sa dostávate pod tlak, vy sa dostávate do pozície vydierateľných a vydieraných. Je vám jasné, že ak ministerstvo vnútra, rezort spravodlivosti, Slovenská informačná služba a týmito zložkami ovládaný generálny prokurátor miesto toho, ktorého teraz budete odvolávať, tak vy sa stanete jednými z najzraniteľnejších ľudí, aby ste kooperovali v tomto súčasnom zlepenci a podpisovali sa aj pod také veci, s ktorými sa čím ďalej, tým viac budete nestotožňovať a budete proti nim. Budete mať možnosť? Veru nie. Budete držaní pevne pod krkom, pretože toto je opakovanie modelu z roku 1948, keď vtedajšia moc v prvom rade zlikvidovala médiá a chytila ich do rúk. Pozrite - prázdny balkón. Ani noha tu nie je. Druhá vec. Chytia do rúk presne súdnictvo. Minister spravodlivosti ubezpečil, že šéfov súdov v okresoch odvolá a vymenuje iných. Takže všetci sudcovia si veľmi vyjasnia, kto drží v tomto rezorte v rukách moc. Pod perzekúcie a politické čistky v roku 1948 sa podpísali práve vtedajší politickí prokurátori. Pripomeniem ich: Feješ, Urválek. Pamätáte sa ešte na ich mená? Sú podpísaní pod najnehoráznejšími rozsudkami, kde sa kriminalizovali so spätnou platnosťou činy, ktoré nikdy neboli trestné a o ktorých súdení ľudia boli donucovaní vypovedať, a to i krivo!
Dámy a páni, končím len tým, že cieľom celého tohto diania, čo sa tu teraz odohráva, sú dva kroky: Ďalší schodík na zostupe od demokracie k nedemokracii. Podpisujete sa pod to a všetka váha v budúcich časoch padá na vás, ktorí za toto budete hlasovať.
A po druhé, cieľom bude kriminalizácia všetkých štátnopolitických krokov obdobia Mečiarovej vlády v rokoch 1993 - 1998, a to pod hlavičkou obrany práv a slobody pracujúcich. To už tu bolo v roku 1948. Dobre si rozmyslite, ktoré tlačidlo pri hlasovaní stlačíte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Ošváth - faktická poznámka.
Poslanec P. Ošváth:
Mám faktickú pripomienku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. Pán poslanec Hofbauer, som rám, že toto vaše vystúpenie je prenášané, ako hovoríte, v jalovom vysielacom čase televízie, pretože keby bol vysielaný v špičkovom vysielacom čase, asi by vaša hrubozrnná demagógia ohrozila mravnosť mládeže. To, čo ste tu hovorili, skutočne mnou otriaslo, akým spôsobom dokážete demagogicky prekrúcať skutočnosti.
V návrhu zákona sa konštatuje, že prezident Fondu národného majetku pán Gavorník uviedol, že má vedomosti o zapojení politických špičiek do procesu privatizácie, čo je v rozpore s ústavným zákonom o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov. Stačí uviesť dva príklady: Nafta Gbely a Kúpele Piešťany. Každý z nás veľmi dobre vie, kto stojí za privatizáciou týchto dvoch podnikov a kto z nich profituje. Ak sa občania tohto štátu pozerajú na to, čo ste tu hovorili, jednoznačne treba pripomenúť jeden základný fakt, že v privatizácii bol predaný majetok za 130 miliárd korún a dnes má Fond národného majetku na svojom konte 0. Preto si uvedomte túto skutočnosť, keď budete alebo budeme musieť vysvetľovať našim občanom, že nebude mať z čoho vyplatiť dlhopisy ani tým našim spoluobčanom, ktorí majú viac ako 70 rokov, a bolo im to sľúbené. Je to vaša zásluha.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Hofbauera v časti, kde spomínal amnestiu. Myslím si, že to nie sú žiadne, ako sa tu označuje, nekonkrétne alebo bez podkladov uvedené stanoviská, ale vychádzajú z doteraz nielen na Slovensku, ale v celej právnej literatúre pokrokových právnych štátov uznávaných myšlienok. Dovolím si citovať z učebných textov Teórie práva profesora Prusáka z roku 1995, kde sa jasne hovorí, že pri amnestii zaniká trestnosť, to znamená, keď je vyhlásená amnestia raz, tým zanikne trestnosť a už niet opravného prostriedku, ako to obnoviť. Obdobne publikácia kolektívu veľmi uznávaných autorov - vydala Bratislava 1994 - takisto tento názor zastáva.
A pokiaľ sa v týchto súvislostiach diskutuje o privatizácii, vážení, to nie je otázka, kto privatizoval, ale či privatizoval v rozpore so zákonmi. A som medzi tými, ktorí zastávajú stanovisko, ak bolo privatizované v rozpore so zákonom, prosím, treba vyvodzovať dôsledok. Ale privatizácia bola a je prechodom vlastníctva zo štátneho do súkromného. To je podstata transformácie. A to nie je rozkrádanie, vážení. Vy tu pletiete pojmy. A pokiaľ bolo niečo urobené v rozpore so zákonmi, príďte s konkrétnymi žalobami a budem medzi tými, ktorí podporia vyvodenie...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
budem reagovať na rozpravu k tomuto vládnemu návrhu na skrátené legislatívne konanie k zákonu o prokuratúre. Rozprava bola pomerne obsiahla. Budem reagovať predovšetkým na vystúpenie generálneho prokurátora, pretože reakciou na vystúpenie generálneho prokurátora pravdepodobne vlastne budem reagovať aj na vystúpenia niektorých poslancov, ale pokiaľ nebude pokryté, na záver by som sa potom zmienil alebo reagoval aj na vystúpenia niektorých poslancov.
Vážená Národná rada,
pán generálny prokurátor na úvod svojho vystúpenia prezentoval také skôr všeobecné teoretické úvahy alebo otázky o postavení prokuratúry, o základných dvoch alternatívach, dvoch modeloch konštrukcie prokuratúry, či generálneho prokurátora vymenúva nejaký odborný orgán alebo ho vymenúva politický orgán a podobne. V právnickom dialekte sa takýmto úvahám hovorí "úvahy de lege ferenda". Môžu byť celkom zaujímavé, ale my musíme vychádzať z platného právneho stavu, to znamená z právneho stavu, podľa ktorého generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, a preto sa bližšie nebudem o tom už ďalej zmieňovať, o tých úvahách, ktoré, opakujem, pre právnika sú celkom zaujímavé. A keby som sa touto otázkou zaoberal na nejakej odbornej konferencii, celkom rád by som obšírnejšie diskutoval na túto tému.
Chcem poznamenať, že áno, plánujeme v priebehu tohto funkčného obdobia buď rozsiahlejšiu novelu Ústavy Slovenskej republiky, alebo dokonca celú novú Ústavu Slovenskej republiky. Tam sa, samozrejme, budeme zaoberať, proste odborný tím, ktorý to bude pripravovať, sa bude zaoberať aj postavením prokuratúry a potom nepochybne tieto úvahy o rôznych alternatívach postavenia prokuratúry budú obsiahlo diskutované v prípravných prácach a výsledok týchto diskusií sa prejaví potom v zakotvení prokuratúry v Ústave Slovenskej republiky a v nasledujúcich zákonoch.
Ale vlastne ku konkrétnejšiemu vystúpeniu mám najskôr dve metodické poznámky. Potom prejdem ku konkrétnym kauzám, ktoré sú jednak vo vládnom návrhu a ako sa k nim vyjadril generálny prokurátor. Predovšetkým by som vás chcel upozorniť, Národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, na metódu, ktorú, žiaľ, veľmi často použil pán generálny prokurátor vo svojom výklade, a to metódu spočívajúcu v tom, že problém sa posunie trochu inde, trochu vedľa, a potom sa zaoberá týmto posunutým problémom a ten akože rieši. Ale to nie je riešenie problému, ktorý je uvedený v odôvodnení tohto vládneho návrhu.
Ďalej by som chcel citovať predsa len niektoré relevantné právne ustanovenia, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, aby bolo jasné, o čom hovoríme a za čo prokuratúra zodpovedá alebo nezodpovedá, aké právomoci má, aké právomoci nemá. A v tejto súvislosti znovu iba opakujem, že prokuratúra je konštruovaná ako monokratický orgán, čiže keď sa kdekoľvek hovorí o prokurátorovi trebárs okresnom alebo krajskom prokurátorovi, tak aj za tohto okresného alebo krajského prokurátora zodpovedná generálny prokurátor. Je to rozdiel konštrukcie prokuratúry od konštrukcie iných justičných orgánov. Napríklad ja ako minister spravodlivosti nezodpovedám za činnosť povedzme krajského súdu alebo sudcu na krajskom alebo okresnom súde, ale generálny prokurátor zodpovedá za činnosť okresného alebo krajského prokurátora. V tom je proste rozdiel v konštrukcii prokuratúry a iných justičných orgánov.
Dovoľte mi teda, aby som citoval niektoré ustanovenia zákonov, ktoré považujem za relevantné pri posudzovaní celého problému, o ktorom hovoríme. Podľa § 3 zákona o prokuratúre prokuratúra ako orgán ochrany práva je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti. Podľa § 5 tohto istého zákona prokurátor je pri plnení úloh povinný postupovať iniciatívne, nestranne a bez prieťahov. Podľa ďalších ustanovení tohto zákona prokurátor potom tieto svoje právomoci vykonáva rozličným spôsobom. Prokurátor má právomoci nielen v trestnom konaní, teda v tej najširšej škále trestného konania, ale aj v civilnom konaní jednoducho niektoré svoje právomoci vykonáva nie trestnými zásahmi, zásahmi trestného konania, ale civilnými zásahmi, ako napríklad podaním žaloby na civilný súd o neplatnosť zmluvy, o náhradu škody a podobne.
Trestný poriadok, ktorý upravuje priebeh trestného konania v tom najširšom zmysle slova, resp. ešte aj úkony pred začatím trestného konania, tak napríklad iba príkladom niektoré ustanovenia § 158 Trestného poriadku, ktorý hovorí o postupe pred začatím trestného stíhania, hovoria:
"(1) Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať."
Odsek 3 toho istého zákona, toho istého paragrafu: "Na preverenie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ostatných podnetoch na trestné stíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia a zisťujú a zabezpečujú stopy trestného činu."
Čiže keď pán generálny prokurátor hovorí o tom, že on nie, ale minister vnútra, že policajné orgány a podobne, áno, aj minister vnútra, aj policajné orgány majú svoje povinnosti a pravdepodobne ich v jednotlivých prípadoch porušili. Ale to je iná téma, o ktorej teraz nehovoríme. Teraz hovoríme o prokurátorovi.
Pán generálny prokurátor hovoril, že nemal možnosť sa vyjadriť k tejto veci, pretože dostal podklady iba predvčerom a včera bol mimo služobne a podobne. Pán generálny prokurátor na toto zasadnutie Národnej rady bol včera pozvaný. Iba pripomínam, že keď bol v roku 1994 odvolávaný vtedajší generálny prokurátor Vojtech Bacho, nebol pozvaný a nemal možnosť sa vyjadriť.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci. Sám osobne som včera zabezpečoval oznámenie pánu generálnemu prokurátorovi o čase prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona. Nemáte pravdu, že nebol pozvaný.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Čiže pán generálny prokurátor bol pozvaný, nakoniec na základe toho tu mal možnosť vystúpiť.
No a teraz by som prešiel k jednotlivým prípadom, tak ako sa o nich zmienil pán generálny prokurátor.
Prvý prípad je prípadom preverovania petičných hárkov Demokratickej únie. Pán generálny prokurátor hovoril približne v tom zmysle, že on za to nemôže, že za to môže minister vnútra, polícia atď. Ba dokonca pán generálny prokurátor povedal, že neinicioval oznámenie na preverovanie hárkov Demokratickej únie, a to je to jemné posunutie v tomto prípade. Toto používam ako ilustráciu použitia tej metódy, o ktorej som sa zmienil. Netvrdím, že prokuratúra alebo dokonca generálny prokurátor inicioval toto oznámenie na preverovanie hárkov Demokratickej únie, to iniciovali viac-menej nejakí neznámi ľudia, ale na základe tohto oznámenia polícia potom navštívila alebo si predvolala približne 10 tisíc občanov tejto republiky. Isteže, pán generálny prokurátor použil metódu čisto formalistického posudzovania tejto veci, že áno, polícia má právo si predvolať občana alebo navštíviť a pýtať sa ho na jednotlivé veci a povedzme spísať o tom záznam. Ale veď všetci sa pamätáme, ako to predsa prebiehalo. Veď celá táto akcia prebiehala približne pol roka a objektívny dosah a vplyv tohto preverovania, tohto vypočúvania 10 tisíc občanov spočíval v tom, že týchto 10 tisíc občanov a ďalší a ďalší občania, ktorí sa o tom dozvedali či priamo, alebo nakoniec z tlače, to vnímali a objektívne to na nich pôsobilo ako zastrašovanie za to, že sa podpísali na petičnú akciu v prospech Demokratickej únie, ktorá bola vtedy opozičnou stranou. Toto bolo porušenie zákona aj občianskych práv podľa Ústavy Slovenskej republiky a proti takémuto postupu prokuratúra vtedy žiadnym spôsobom nezasiahla.
Druhý prípad - petičné hárky alebo podpisy pod Združenie robotníkov Slovenska. V tejto veci pán generálny prokurátor uviedol nejaké údaje, čísla, ku ktorým nemám možnosť sa dostať a zaujať k tomu konkrétne stanovisko, čiže v tomto jednom bode nezaujímam stanovisko k tvrdeniam generálneho prokurátora. Tento jeden bod nie je podstatný na posúdenie celého návrhu.
Pokiaľ ide o prípad domovej prehliadky na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici a vôbec o celú záležitosť s predajom triptychu Troch kráľov z Biskupského úradu v Banskej Bystrici, opäť sa generálny prokurátor stavia do postavenia, že vlastne nevie, o čo išlo, nevie, čo vláda myslela pod provokáciou. Iniciatíva bola na strane biskupského úradu a dal nám tu pomerne obsiahly výklad o tom, aký je rozdiel medzi kópiou a falzifikátom vo výtvarnom umení. Tento prípad nie je o rozdiele medzi kópiou a falzifikátom vo výtvarnom umení. Tento prípad je o tom, že bol najatý policajný provokatér Grabner, ktorý je doteraz neznámy, alebo prinajmenšom zatiaľ nevieme povedať, kto to bol, ale jedno je isté, že napríklad všetky údaje, ktoré uviedol o svojom pobyte, boli falošné. Boli to údaje o pobyte vo Švajčiarsku, tie sme preverovali v podstate takými amatérskymi metódami, aké sme mali doteraz k dispozícii. Ukázalo sa, že na adrese vo Švajčiarsku, ktorú uviedol, nebýva a vôbec, že vo Švajčiarsku takýto občan nie je známy. Ďalšiu adresu uviedol vo Viedni, túto adresu sme preverovali. Taktiež je táto adresa vonkoncom vymyslená, pretože tam sídli nejaká inštitúcia, a jednoducho nevedno, odkiaľ pán Grabner zobral peniaze, a nie malú sumu. Myslím si, pokiaľ si pamätám, išlo o 200 tisíc dolárov. A ako je možné, že celú akciu zabezpečovala alebo pozorovali pracovníci Slovenskej informačnej služby? Predsa Oskar Fegyveres okrem svojej účasti na pozorovaní Michala Kováča mladšieho sa predtým zúčastnil na spravodajskom zabezpečovaní tejto akcie. A kto zorganizoval alebo kto ponúkol vôbec predaj triptychu, to je vedľajšie.
Ponúknutie triptychu na predaj bolo úplne legálne, bolo v súlade so zákonom a majiteľ tohto triptychu mal právo tento triptych ponúknuť na predaj. S akými formálnymi náležitosťami to bolo spojené alebo bolo by to spojené, to je druhá vec, teda ak by sa predaj uskutočnil do zahraničia, že by na to bolo treba devízové povolenie. Ale to devízové povolenie by si musel zaobstarať kupujúci, čiže v tomto prípade ten údajný Grabner a podobne. To všetko sú iné veci, ktoré tu neriešime, ale prokuratúra bola povinná sa zaoberať tým, že boli bez súhlasu sudcu použité informačno-technické prostriedky, čiže inými slovami odpočúvanie, že bola zorganizovaná táto provokácia, ktorá spočívala v tom, že človek, ktorého totožnosť je doteraz neznáma, vystupoval ako údajný kupec tohto triptychu a celú vec zabezpečovali pracovníci Slovenskej informačnej služby, čiže oficiálne inštitúcie Slovenskej republiky. Proti tomuto prokuratúra žiadnym spôsobom nezasiahla, hoci sa o tom písalo v tlači.
V jednom z ďalších bodov, ku ktorému prídem, pán generálny prokurátor povedal, že prokurátor nie je povinný čítať noviny. Ba dokonca som si poznačil, že ste povedali, že generálny prokurátor zabezpečuje, aby prokuratúra mala budovy, aby mohla pracovať. No, pán generálny prokurátor, takto si činnosť generálneho prokurátora nepredstavujeme. Aj keď to nie je uvedené v odôvodnení vládneho návrhu na skrátenie legislatívneho konania, tak nevdojak ste dodali ďalší dôvod, pán generálny prokurátor, pretože generálny prokurátor naozaj plní úlohy, ktoré mu ustanovuje zákon a ktoré som pred chvíľou citoval. To znamená, že keď prokuratúra - to je jedno, či to bola okresná v Banskej Bystrici alebo krajská v Banskej Bystrici, alebo Generálna prokuratúra v Bratislave - dostala tieto informácie o tom, že bol pravdepodobne spáchaný trestný čin, v tomto štádiu nie je potrebný dôkaz, že bol spáchaný. Zákon hovorí iba o skutočnostiach nasvedčujúcich o tom, že bol spáchaný trestný čin, prokuratúra bola povinná zasiahnuť. Teraz nehovorím o tom, čo konkrétne mala urobiť, ale bola povinná zasiahnuť podľa ustanovenia zákona, ktoré som vám citoval. Proste prokuratúra nezasiahla a z toho vyvodzujeme zodpovednosť aj pre generálneho prokurátora.
Ku kauze únosu Michala Kováča mladšieho. Pán generálny prokurátor sa bráni tým, že prokurátor opakovane uložil polícii preverovať ďalšie dôkazy. Prokuratúra sama nemá možnosť viesť vyšetrovanie, zodpovedá za to polícia. Pán poslanec Hofbauer - a tu by som sa dotkol aj prejavu pána poslanca Hofbauera - vo svojom prejave hovoril o kauze Technopol. Pán poslanec Hofabuer, nehovorím o kauze Technopol. Hovorím o kauze odvlečenia slovenského občana. V tejto chvíli ma nezaujíma, proste sa nezaoberám tým, kto bol a kto nebol vinný v kauze Technopol, a som za to, aby kauza Technopol bola dôsledne vyšetrená. Divím sa, prečo nebola vyšetrovaná oveľa skôr, keď sa mala udiať v roku 1992. Prečo bolo vyšetrovanie začaté až niekedy v roku 1996 alebo 1997. Ale opakujem, toto nie je o kauze Technopol, a nie preto, že by sme sa chceli vyhnúť kauze Technopol, ale preto, že toto je o kauze odvlečenia slovenského občana do cudziny, a to bez ohľadu na to, či sa nazýval Kováč alebo či sa nenazýval Kováč. Opäť pán generálny prokurátor použil metódu, že áno, prokurátor zasiahol a nariadil doplniť vyšetrovania a preveriť ďalšie dôkazy. No ale toto je formalistický prístup. Áno, zasiahol, nariadil tam doplniť, preveriť nejaké ďalšie dôkazy, ale nenariadil preveriť napríklad dôkazy, ktoré sú uvedené v nezávislej komisii pod vedením dnešného ministra vnútra Ladislava Pittnera.
Ale predsa každý, kto si prečíta správu - a nemusí byť odborníkom na trestné právo -, musí pochopiť, musí si povedať, že sú tu uvedené tvrdenia, ktoré keby sa preverili, tak by pravdepodobne vniesli svetlo do celej veci, a to buď tak, že by odhalili páchateľov alebo, naopak, zistili by, že páchateľov sa buď nedá odhaliť, alebo tam nešlo o trestný čin, že to bol samoúnos, aj to sa jeden čas tvrdilo a podobne. A toto Generálna prokuratúra neurobila. Keď bolo trestné stíhanie prerušené, opäť Generálna prokuratúra nezasiahla, a keď boli menení vyšetrovatelia a keď predchádzajúci predseda vlády na mítingu povie, že bude vymenený vyšetrovateľ, a Generálna prokuratúra opäť proti tomu nezasiahla, nuž tak to je neplnenie si povinností zo zákona, ktoré som citoval, zo strany prokuratúry, čiže aj zo strany Generálnej prokuratúry.
Pán generálny prokurátor sa zmienil alebo reagoval na záznam vtedajšieho vyšetrovateľa mjr. Vačoka a interpretoval svoje vystúpenie vtedy tak, že vlastne nabádal vtedajšieho vyšetrovateľa Vačoka, aby postupoval ticho, rýchlo a dôslednejšie, aby bolo vyšetrovanie lepšie. Prečítam vám z tohto záznamu, ktorý mám k dispozícii, niektoré podstatné veci, ktoré sa týkajú vystúpenia práve pána generálneho prokurátora.
(Hlasy a ruch v sále.)
Pán poslanec, keby ste chvíľu vydržali, tak by to prospelo priebehu tejto schôdze.
Ešte poznamenávam, že stretnutie sa uskutočnilo 4. októbra 1995 niekedy večer okolo 21.00 hodiny, ale prosím, keď sa má postupovať rýchlo, tak môžu byť aj večerné zasadnutia, koniec koncov táto snemovňa tiež niekedy zasadá aj večer. Čiže major Vačok najskôr interpretuje, čo uviedol na tom stretnutí generálnemu prokurátorovi: "Uviedol som, že je dostatok dôkazov, že trestný čin mal určité štádiá, prvé štádium, druhé, tretie atď. Po tomto mojom základnom vysvetlení generálny prokurátor Michal Vaľo ma upozornil, že už takýto prístup nie je objektívny a nemožno tvrdiť, že by prvá fáza mohla súvisieť so samotným trestným činom." Ide o odvlečenie, samozrejme. Opäť, čo hovoril Vačok: "Uviedol som, že sú ďalšie dôkazy, ktoré toto potvrdzujú. Povedal som, že toto tvrdenie potvrdzujú svedecké výpovede a že je dostatočne preukázané spojenie medzi fázou prvou a druhou. Generálny prokurátor mal proti môjmu výkladu výhrady, s čím som nesúhlasil, a pri vete generálneho prokurátora, že vyšetrovanie takto vedené nie je objektívne, som dôrazne protestoval a vyzval som ho, že pokiaľ má na moju činnosť generálny prokurátor takýto názor, bolo by vhodné a správne, aby mi bola vec odňatá a vec riešil iný vyšetrovateľ. Generálny prokurátor ma obvinil zo zaujatosti" atď.
Toto je z úradného záznamu, ktorý bol napísaný 5. októbra 1995, čiže na druhý deň po tomto stretnutí. Opäť možno siahodlho hovoriť o tom, že ako generálny prokurátor má právo zorganizovať si stretnutie s vyšetrovateľom. Áno, má právo, nepopieram to a má právo to urobiť večer atď. atď., ale nezaoberajme sa týmito formálnymi okolnosťami tohto stretnutia. Berme objektívny dosah tohto stretnutia, ako pôsobilo na vyšetrovateľa majora Vačoka vtedy, keď sa na tomto stretnutí zúčastnil. A opäť, myslím si, že netreba na to žiadne odborné právnické vzdelanie, ako čitateľ tohto záznamu musí dôjsť k záveru, že pri tomto stretnutí prejavy a vyjadrovania generálneho prokurátora mali objektívnu spôsobilosť ovplyvňovať vyšetrovateľa, čo je porušenie zákona zo strany generálneho prokurátora.
Ďalej pán generálny prokurátor hovoril o privatizácii, o kauzách privatizácie. Pán generálny prokurátor sa odvolával na rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že prokuratúra nemá právo zasahovať proti Fondu národného majetku a Generálna prokuratúra neposudzuje účelnosť rozhodnutí či Fondu národného majetku...
Prepáčte, zoberiem si jeden podklad.
Vychádzal som z rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré určilo, že postup Fondu národného majetku pri priamych predajoch tak, že určí kupca, ktorému podnik je privatizovaný, je v rozpore s ústavou. Toto rozhodnutie Ústavného súdu bolo publikované v Zbierke zákonov, nakoniec bolo aj dosť široko komentované v tom období v tlači. Napriek tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu Fond národného majetku potom ešte nejaký čas prijímal takéto rozhodnutia, než bol zmenený zákon o veľkej privatizácii. No a keď prokuratúra je podľa zákona povinná dbať na záujmy štátu a je povinná a oprávnená postupovať nie iba v rámci trestného konania, ale aj v rámci civilného konania, v týchto prípadoch prokuratúra mala zasiahnuť a postupovať trebárs v rámci civilného konania podaním žaloby na súd o neplatnosť privatizačnej zmluvy, prípadne o navrátenie do pôvodného stavu a podobne. Generálna prokuratúra to, samozrejme, neurobila.
A mám dojem, že pani poslankyňa Tóthová postavila otázku, že pri privatizácii sa nemá skúmať, kto privatizuje, ale či je v rozpore so zákonom a so záujmami štátu. No ale, pani poslankyňa, nespomínal som privatizáciu iba v rámci trestného konania alebo problematiky trestného konania.
(Hlas z pléna.)
No dobre, upresňujem to, že privatizácia alebo súlad so zákonom v oblasti privatizácie sa neposudzuje iba zo zorného uhla trestného práva, ale zo zorného uhla aj iného práva, čiže aj zo zorného uhla trebárs Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, alebo zákona o privatizácii, a keď sa zistí rozpor s ktorýmkoľvek z týchto iných zákonov, tak treba nejakým spôsobom postupovať. A pokiaľ sa zistí rozpor s týmto iným zákonom, nie trestným, tak, samozrejme, nie trestnými prostriedkami, ale civilnými, ako som povedal, prípadne podaním žaloby na súd a podobne.
Pani poslankyne, páni poslanci, práve v súvislosti s takouto privatizáciou došlo k hrubému poškodeniu záujmov štátu, ktoré vlastne až teraz ex post a iba skôr okrajovo zisťujeme napríklad takým spôsobom, že niektorí privatizéri si kupujú nákladné vily na španielskom pobreží. Predsa vily pána Rezeša na španielskom pobreží nepochybne súvisia s jeho privatizačnými aktivitami, pripúšťam, že nie v období tretej Mečiarovej vlády, ako sa tomu hovorí, ale v období druhej Mečiarovej vlády, ale to principiálne na veci nič nemení.
Teraz hovoríme o prokuratúre, o postavení a poslaní a plnení úloh prokuratúry a v týchto prípadoch si prokuratúra proste svoju úlohu neplnila. Ako je možné, že dnes sa ex post v tlači dozvedáme, že trebárs pani Anna Nagyová má údajne vilu na španielskom pobreží, domáce časopisy uverejňujú fotografie vily, ktorú si stavia niekde na Slovensku. To všetko súvisí so záujmami štátu v súvislosti s privatizáciou. Pán poslanec, myslím, Cuper alebo Hofbauer, ktorí ste spomenuli Interthermal, tá otázka bola taká rečnícka, či nebol tam náhodou zainteresovaný istý Čarnogurský Ivan, tak vám hovorím, že nebol, nebol zainteresovaný v privatizácii. Mám dojem, že tam ani k privatizácii nedošlo. A ak máte na mysli nejaký hotel, ktorý sa v Piešťanoch rekonštruoval, a potom sa nezrekonštruoval a kde, áno, Ivan Čarnogurský, čiže mladší, to znamená môj synovec, istý čas vystupoval ako právny zástupca nejakého rakúskeho partnera, ktorý získal účasť na tomto podniku ešte pred rokom 1989, tak vám hovorím, že to nebola privatizácia a nebolo to nič protizákonné. V tejto súvislosti si myslím, že to absolútne nesúvisí. Som kedykoľvek ochotný o tom podrobne hovoriť, ale vzhľadom na to, že to nesúvisí s touto kauzou, tak v tejto chvíli vás s tým nebudem zdržiavať.
Ešte mám poznačené v súvislosti s tým, čo uvádzame, že pán Gavorník v januári 1997 uviedol, že má vedomosti o zapojení politických špičiek do procesu privatizácie. Na to pán generálny prokurátor povedal, že prokurátor nemá povinnosť sledovať noviny a čo všetko prokuratúra zabezpečuje, aby bola funkčná vôbec. No, pán generálny prokurátor, ale § 158 Trestného poriadku hovorí to, čo som už prečítal, a to, že na preverenie oznámení o skutočnostiach svedčiacich o tom, že bol spáchaný trestný čin, prokurátor je povinný zadovažovať si potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia. Jednoducho, ak generálny prokurátor, navyše generálny prokurátor, ktorý je podľa tej alternatívy, ktorú ste, pán generálny prokurátor, označili ako politickú, pripušťam, tým, že je volený snemovňou, čo je politický orgán, tak ak sa generálny prokurátor nezaoberá informáciami, ktoré sa vyskytnú v celoštátnom denníku s masovým nákladom a následne potom v ďalších novinách i časopisoch, pretože vtedy informácia pána Gavorníka prebehla a v médiách nejaký čas zaznievala, nuž tak, pán generálny prokurátor, potom opäť tým nastoľujete ďalšiu otázku o svojej kvalifikácii. Ale to teraz neriešime, no keď ste to už takto postavili, tak mi nemajte za zlé, že na to reagujem, ako som teraz reagoval.
A posledný prípad, o ktorom ste hovorili alebo o ktorom sa tu hovorilo, to je ten prípad kampane denníka Slovenská Republika proti prezidentovi Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi v súvislosti s jeho údajným bankovým kontom v Rakúsku. (Hlas z pléna.) Áno, k tomu hneď prídem, pán poslanec, k tomu hneď prídem. Pán generálny prokurátor povedal, že sa nepodarilo preukázať subjektívnu stránku. Na vysvetlenie, subjektívna stránka je vlastný psychický postoj páchateľa, čiže keď robím zle, tak či som si toho vedomý, že robím zle, alebo si toho nie som vedomý, veľmi stručne povedané. Nuž, prosím vás, opäť si to predsa všetci pamätáme, veď Slovenská Republika to uverejňovala týždeň na pokračovanie ako istý seriál s istým vyvrcholením s tým, že vlastne až na záver bolo uverejnené, že to bankové konto, o ktorom týždeň Slovenská Republika písala, malo patriť Michalovi Kováčovi st., prezidentovi Slovenskej republiky.
Opäť sa nechcem púšťať do hry, ktorú, myslím si, že neoprávnene použil pán generálny prokurátor, a to, že sa zaoberal jednotlivými formálnosťami tohto prípadu, že sa napríklad nepodarilo preukázať subjektívnu stránku, čiže psychický vzťah vtedajšieho šefredaktora pána Smoleca k celej tej kampani. No pravdu povediac, mňa to v tejto chvíli nezaujíma. Naozaj nie sme trestný súd, ktorý je povinný zisťovať všetky aspekty skutkovej podstaty trestného činu, čiže inými slovami aj subjektívnu stránku. Mňa zaujíma to, že opäť objektívne pôsobenie tejto kampane na občanov Slovenskej republiky vo svojom súhrne - čiže od základného vzdelania až po vysokoškolské -, objektívne pôsobenie tejto kampane bolo znevažujúce prezidenta Slovenskej republiky, a prokuratúra proti tomu nezasiahla. Nota bene, keď naozaj asi o nejaký čas po tejto kampani šéfredaktor Slovenskej Republiky v Slovenskej Republike napísal, áno, oni pozmenili to bankové číslo, ktoré uverejňovali, pretože si chceli preveriť, ako na to zareaguje prezident.
A pán poslanec Hofbauer, vy ste sa tu pozastavovali, položili ste si rečnícku otázku, ako by bolo možné odsúdiť novinára za to, že len položil otázku. Pán poslanec, to nebolo len položenie otázky. To bola kampaň, ktorá možno formálne celkovo mohla obsahovať dajme tomu 10 000 slov a na záver toho jedného slova bol daný otáznik. Ale tých 9 999 slov tam bolo a boli bez otáznika.
Kauza Technopol - pán poslanec, nehovorte o kauze Technopol, pretože nehovoríme o kauze Technopol nie preto, že by sme sa jej chceli vyhnúť, my sa jej nechceme vyhnúť, ale pretože toto je o inom než o kauze Tehnopol a pretože na kauzu Technopol ste mali minimálne 4 roky, ak nie 6. Tak sa vás pýtam, prečo za tie 4 roky alebo za 6 rokov ste túto kauzu nevyriešili. Prečo Michal Kováč mladší... (Hlasy z pléna.) Nie, nie, nie, tam nebola žiadna amnestia, pán poslanec. Prečo Michal Kováč mladší sa musel domáhať od dnešného pána poslanca Krajčiho, aby dostal naspäť pas, aby mohol ísť do Nemecka a brániť sa v kauze Technopol? Prečo sa musela riešiť kauza Technopol v Nemecku a nie na Slovensku? Som za to, aby sa kauza Technopol riešila na Slovensku, pretože sa to týka nášho podniku, na našom území a našich občanov. Veď naozaj by malo byť povinnosťou slovenských orgánov, aby to slovenské orgány riešili a neprenechávali to nemeckým. Ale opakujem, páni poslanci, toto nie je o kauze Technopol. A čiste preto, že sa proste nechcem nechať odviesť od vlastnej kauzy, ktorú tu mám zastupovať, do nejakej inej kauzy, preto sa ďalej o tomto nebudem zmieňovať. Ale opakujem, keď poviete, že treba o tom hovoriť, tak sa na to pripravím a som ochotný na takúto debatu.
Čiže, pán predsedajúci, už pomaly končím. Ešte mám poznačené niektoré poznámky, čo som si poznačil z vystúpení poslancov.
Myslím si, že pán poslanec Brňák dal vo svojom prejave námet, že ale v existujúcom zákone o prokuratúre je ustanovenie, podľa ktorého je možnosť trestne stíhať generálneho prokurátora a v takom prípade má najskôr pozastavenú činnosť, a keď je odsúdený, je pozbavený a podobne. Na to odpoviem podobne ako v ústavnoprávnom výbore, že trestné stíhanie sa riadi inými kritériami, inými ustanoveniami zákona, ako je tento prípad alebo táto novela zákona, o ktorej hovoríme, a preto nemožno použiť alebo bolo by vonkoncom neúčelné, aby sme postupovali podľa tohto zákona. Navyše netvrdím, že generálny prokurátor Michal Vaľo je trestne vinný. To by si vyžadovalo minimálne nejakú ďalšiu dôkladnú analýzu, aby sa vôbec zadovážili podklady na to, aby prípadne tam bolo tzv. dôvodné podozrenie, ktoré postačuje na začatie trestného stíhania. V tejto chvíli to netvrdím, a preto táto cesta nie je schodná.
A potom účelová záležitosť odvolania Michala Vaľa, že tu vlastne ide o odvolanie Michala Vaľa a kvôli tomu sa mení zákon o prokuratúre a podobne. Áno, do istej miery je to tak, vážené poslankyne a vážení poslanci, ale už som vám hovoril o tom, že prokuratúra, celá prokuratúra je konštruovaná ako monokratický orgán. Proste je to pyramída, ktorá sa končí generálnym prokurátorom. A ak generálny prokurátor niečo nerobí alebo, naopak, robí, tak proste celá prokuratúra nemôže robiť alebo nerobiť, alebo prinajmenšom by si to vyžadovalo veľké vypätie jednotlivých prokurátorov, aby niečo robili alebo nerobili.
A ako ilustráciu uvediem príklad, či prípad prokurátora Barilu z Okresnej prokuratúry Bratislava 1, ktorý preveroval trestné oznámenie o zmarení referenda minulý rok. A opäť bola pomerne široko o tom informovaná tlač. Michal Barila, ktorý tento prípad normálne dostal, podľa rozvrhu práce mu patril a dostal to na vybavenie, tak to vybavoval a dospel k názoru, ako neskôr ex post povedal, dospel k názoru, že naozaj pri zmarení referenda minulý rok bol porušený zákon, a teda je tam odôvodnené začať trestné konanie. To sa tu vo vládnych podkladoch neuvádza čiste preto, že všetko sa nedá uviesť. Ale opäť pán generálny prokurátor Michal Vaľo telefonoval svojmu podriadenému prokurátorovi Barilovi a obsah toho telefonátu bol opäť taký, že asi ten právny názor prokurátora Barilu pravdepodobne nemusí byť správny. Akokoľvek nechcem sa púšťať do jednotlivých slovíčok, ktoré ani nepoznám, no nejde o jednotlivé slovíčka, ale o objektívny dosah tohto telefonátu. A objektívny dosah telefonátu bol taký, aby prakticky Barila odložil tú vec, čiže nezačal trestné stíhanie. A keď tak Barila neurobil, tak jeho nadriadený prokurátor, čiže šéf Okresnej prokuratúry Bratislava 1 pán Šumichrast mu odobral spis a rozhodol sám. Opäť Generálna prokuratúra proti tomu nezasiahla, hoci to bolo porušenie minimálne interných predpisov prokuratúry, keďže sa odobral spis prokurátorovi, ktorému spis pripadol normálne podľa rozvrhu práce a Generálna prokuratúra nezasiahla.
Čiže vidíte, že jednoducho postavenie generálneho prokurátora v štruktúre prokuratúry je také, že sa nedá obísť generálny prokurátor. A ak vyjadrujeme nespokojnosť s činnosťou prokuratúry, ilustrujúc túto nespokojnosť niekoľkými prípadmi, ktoré sú uvedené v tomto vládnom materiáli, tak proste nemôžeme dôjsť k zásadnej zmene činnosti prokuratúry, ak sa nebudeme zaoberať činnosťou alebo nečinnosťou generálneho prokurátora. A preto opticky aj ja som toľko hovoril o činnosti alebo nečinnosti generálneho prokurátora, ale berte to tak, že to všetko sa týka činnosti alebo nečinnosti prokuratúry ako celku. A keďže prokuratúra ako celok v týchto a ďalších prípadoch si neplnila riadne svoje povinnosti podľa zákona, tieto prípady sú také závažné, že naozaj otriasli povahou právneho štátu na Slovensku. Preto navrhujem, aby ste schválili tento návrh, aby ste schválili aj skrátené legislatívne konanie, o čo, prísne vzaté, v tejto fáze nášho dialógu ide, jednoducho, aby ste to schválili a aby ste tým umožnili nápravu činnosti prokuratúry.
Ďakujem vám. (Potlesk.)