Štvrtý deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. decembra 1998
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Anna Malíková, Miroslav Suchár, Rudolf Schuster, Vladimír Maňka, Ján Smerek, Peter Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
v mene troch poslaneckých klubov SDK, SOP a SDĽ aj s klubom SMK dávam návrh, aby sme pokračovali ďalej v rokovaní tejto schôdze tak, ako je to navrhnuté v návrhu na zmenu programu, ktorý je rozdaný v laviciach poslancov. Ja ho teda nebudem čítať, preto je rozdaný, lebo je trošku dlhší a nevošiel by som sa do jednej minúty.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
poslanec Kováč v mene troch poslaneckých klubov navrhol zmenu programu pokračujúcej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako bol uvedený. Návrh na zmenu týkajúci sa doplnenia programu a presunu bodu máte rozdaný v písomnej podobe. Dávam o tomto návrhu na zmenu programu hlasovať.
Nech sa páči, hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, lebo je nás prítomných len 75.
Dávam ešte raz hlasovať o návrhu pána poslanca Romana Kováča v mene troch poslaneckých klubov.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Ešte raz sa budeme prezentovať a zároveň hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kováča, ktorý predložil v mene troch poslaneckých klubov.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Kováča na zmenu programu pokračujúcej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 41.
Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 25.
Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh novelizácie Trestného zákona, ktorý sa týka trestného činu úplatkárstva. Ale predtým mi dovoľte, aby som sa v krátkosti pokúsil zovšeobecniť situáciu, ktorá nastala v oblasti korupcie na Slovensku.
V nedeľu 6. decembra tohto roku som sa počas jedného rozhlasového vysielania dozvedel vo všeobecnosti známy fakt, že vodič, ktorý požije alkoholický nápoj, môže "ponúknuť" vo vodičskom preukaze 1 000 Sk alebo 5 000 Sk, a že ho jednoducho príslušný policajt, ktorý ho zastavil pri ceste, pustí, pretože 1 000 alebo 5 000 Sk je dostatočnou motiváciou pre policajta, aby danú osobu primerane nepotrestal.
Nechcem teraz zovšeobecňovať, pretože v Policajnom zbore Slovenskej republiky je obrovský počet statočných policajtov. Mňa však zarazilo slovo, akým rozhlasové vysielanie označilo túto protispoločenskú činnosť. Hovorilo o nešváre. Vraj je to iba taký "nešvár", že sem-tam niekto vopchá policajtovi do ruky 1 000 Sk alebo 5 000 Sk, že je to niečo, čo by sa nemalo diať a tak ďalej a tak ďalej.
Vážené dámy a páni, na Slovensku musíme hovoriť o hrubom porušovaní Trestného zákona. Musíme hovoriť o znižovaní dôveryhodnosti štátnych úradníkov, musíme nazývať veci pravými slovami a nerobiť z niečoho, čo je mimoriadne nebezpečné pre tento štát, každodennú obyčajnú záležitosť. Som presvedčený, že sa korupcia hlboko zakorenila v našom živote. Nechcem hovoriť o príčinách tohto stavu, ktoré idú určite ďaleko pred rok 1989. Chcem však zdôrazniť, že korupcia sa stala bežným spôsobom vybavovania našich každodenných záležitostí.
Smutné je to, že sa v praxi objavujú príklady, keď korupciu za bežný spôsob vybavovania vecí považujú už aj deti. Máme informáciu zo športových klubov, kde rodičia malých detí podplácajú trénerov, aby títo tréneri postavili malé deti na súpisku hokejového alebo futbalového mužstva. Mohol by som pokračovať v ďalších a ďalších príkladoch, ktoré len naznačujú, že hovoríme o týchto veciach, ako keby sa nič nedialo. Ale korupcia je hlboko zakorenená a obávam sa, že keď s ňou nepohneme, bude spôsobovať tomuto štátu obrovské problémy.
Priaznivé korupčné prostredie nahráva predovšetkým organizovanému zločinu. O prepojenosti organizovaného zločinu a korupcie nikto nepochybuje a boj proti korupcii sa vo všeobecnosti považuje za jeden z účinných prostriedkov boja proti organizovanému zločinu. Svedčia o tom viaceré medzinárodné dokumenty a štúdie. A ja teraz nepovažujem za dôležité ich citovať. Možno stačí, ak spomeniem posledné deklarácie prijaté na stretnutí ministrov spravodlivosti krajín Rady Európy v roku 1997, kde sa jasne hovorilo, že korupcia a organizovaný zločin sú dva fenomény, ktoré sú bezprostredne spojené. Verím, že v duchu boja proti organizovanému zločinu predchádzajúca vláda v roku 1995 predložila verejnosti antikorupčný program Čisté ruky, ktorý medzi expertmi získal neslávnu prezývku "Ruka ruku myje". Niet priestoru na hodnotenie tohto programu ani na hodnotenie plnenia tohto programu, nakoniec v dostatočnej miere, či už počas predvolebnej kampane, alebo počas predchádzajúceho volebného obdobia, sme tento program rozoberali a poukazovali sme na to, že sa v praxi plnil asi tak na 3 %.
Rád by som sa však zastavil pri jednej z úloh tohto programu Čisté ruky, ktorej atypické opačné plnenie vyvolalo dôvod na podanie návrhu novelizácie Trestného zákona, o ktorom dnes v prvom čítaní rokujeme. Ak by sme si zobrali program Čisté ruky, nájdeme v ňom úlohu, ktorá spočíva v posilnení ustanovení § 161, 162 a 163 Trestného zákona o úplatkárstve. Právna úprava, ktorá platila do roku 1995 v našom Trestnom zákone, bola naozaj štandardná, pretože sme stíhali nielen tých, ktorí brali úplatky, ale stíhali sme aj tých, ktorí dávali úplatky. Okrem toho sme poznali ustanovenia o nepriamom úplatkárstve, ako aj ustanovenia o účinnej ľútosti, ak niekto po tom, čo dá alebo prijme úplatok, oznámi tento skutok orgánu činnému v trestnom konaní a vzniká z toho beztrestnosť.
Napriek tomu, že vláda si v roku 1995 stanovila cieľ - posilniť existujúce ustanovenia v § 161 až § 163 o úplatkárstve, prišla veľmi čudná novelizácia Trestného zákona uverejnená v Zbierke zákonov pod číslom 102/1995. V tejto novelizácii bolo vypustené ustanovenie o trestnom čine podplácania v nepriamom úplatkárstve a účinnej ľútosti spojenej s podplácaním a nepriamym úplatkárstvom. Čiže vláda predložila a Národná rada Slovenskej republiky v roku 1995 len niekoľko týždňov po tom, čo bol oznámený program Čisté ruky, prijala novelizáciu Trestného zákona, ktorá vytvorila takú právnu úpravu, ktorá v podstate nemá v Európe a vo svete obdobu. My sme pravdepodobne jediná krajina na svete, ktorá nestíha trestný čin podplácania, teda nie je trestaný ten, kto dáva úplatok, trestaný je len ten, kto úplatok berie.
Čo malo byť cieľom tejto novelizácie, ktorá bola prijatá v roku 1995 a proti ktorej sme vzniesli obrovské množstvo námietok, ktoré, žiaľ, vtedy neboli rešpektované? Cieľom tejto novelizácie malo vraj byť zvýšenie počtu odhalených trestných činov prijímania úplatkov. Teda tí, čo dávajú úplatky, lebo vraj musia dávať, nebudú trestaní, ale súčasne prídu na políciu, na prokuratúru, na súdy a budú oznamovať: Dal som úplatok, ja nie som trestný, ale chcem to oznámiť, lebo táto osoba odo mňa tento úplatok pýtala, žiadala, aby som ja mohol niečo vo svojom súkromnom alebo verejnom živote vybaviť.
Cieľ nebol splnený, ja to preukážem a experti z oblasti trestného práva sa zhodujú v názore, že vypustením trestného činu podplácania sme stratili jeden z významných nástrojov boja proti korupcii a že je potrebné sa k tomuto trestnému činu okamžite vrátiť a vytvoriť pôvodnú štandardnú právnu úpravu, aká tu bola do roku 1995.
Zoberme si štatistické údaje, aby sme jednoznačne ukázali, že táto novelizácia z roku 1995 ani zďaleka nesplnila svoj účel. V roku 1994, to je rok, keď ešte platila pôvodná štandardná úprava, teda keď sme stíhali aj tých, ktorí berú úplatky, aj tých, ktorí dávajú úplatky, sme odsúdili právoplatne za trestný čin úplatkárstva 30 osôb. To je rok 1994. V roku 1995 nadobudol účinnosť zákon, o ktorom som hovoril, teda konfliktná novelizácia, ktorá vypustila trestné stíhanie alebo možnosť trestného postihu dávania úplatkov, to už bolo iba 21 právoplatne odsúdených osôb. V roku 1996 iba 13, v roku 1997 iba 11. A pozeral som do štatistík z roku 1998, nebude to ani 8 prípadov odsúdenia osôb za úplatkárstvo. Všetci sa zhodneme v tom, že ide o jav, ktorý je celospoločenský. Samozrejme, máme aj ďalšie informácie, ktoré potvrdzujú, že cieľ novelizácie z roku 1995 sa nenaplnil.
Ak sa predpokladalo, že ľudia budú oznamovať trestné činy brania úplatkov, predpokladali sme, že v sťažnostiach a podaniach, ktoré sa podávajú na štátne orgány, sa objavia takéto informácie. Úmyselne som si vybral podania a sťažnosti za rok 1996.
Vážené dámy a páni, bolo podaných 7 500 podaní a sťažností v roku 1996 občanmi Slovenskej republiky a len v štyroch prípadoch išlo o oznámenie o úplatkárstve, a ani jeden prípad z úplatkárstva sa nepotvrdil. Takže ani v tomto smere v žiadnom prípade neboli naplnené ciele novelizácie Trestného zákona 102/1995.
K návratu nás núti, samozrejme, aj medzinárodná situácia, pretože opäť veľmi paradoxne Národná rada a vláda vypustila trestný čin podplácania, ale v roku 1997 podpisujeme Medzinárodný dohovor OECD o boji proti úplatkárstvu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. A ak si zoberieme tento medzinárodný dohovor o trestnom postihu úplatkárstva, tak Slovenská republika sa zaviazala, že uskutoční opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby každý, kto úmyselne ponúkne, sľúbi alebo dá úplatok, bude trestne stíhaný. Ale my sme predtým dva roky trestný čin podplácania vypustili z Trestného zákona. Ak by sme boli bývali ponechali pôvodnú právnu úpravu, ani by nebolo treba reagovať na túto medzinárodnú dohodu, tento dohovor a stačilo sa obracať na pôvodné ustanovenia § 161 až 163. Preto je návrat k pôvodnej právnej úprave, aby sme stíhali aj trestný čin podplácania dôležitý nielen preto, že nesplnila táto právna norma svoj cieľ, ale aj preto, že nás k tomu nútia určité medzinárodné požiadavky.
Ešte pri prerokúvaní návrhu novelizácie v roku 1995, teda keď sme schválili konfliktnú novelizáciu, som sa pokúšal presvedčiť predkladateľku tohto návrhu terajšiu pani poslankyňu Tóthovú citáciami z viacerých trestných zákonov. Opäť som siahol aj pre oživenie mysle približne do desiatich trestných zákonov, ktoré mám vo svojej knižnici z celej Európy, a stačí, ak poviem Nemecko, Fínsko, Francúzsko, kanadský Trestný zákon, federálny Trestný zákon Spojených štátov amerických, vo všetkých trestných zákonoch sa stíha trestný čin podplácania. Teda neexistuje právna úprava, ktorá by neumožňovala, aby sme nestíhali toho, kto úplatok poskytne.
Zaujímavé sú aj sadzby. Takmer jednotná maximálna sadzba za trestný čin podplácania je 15 rokov, teda do 15 rokov, aby sme sa rozumeli, až do výšky 15 rokov môžu ísť súdy pri ukladaní trestov za trestný čin podplácania.
Napriek tomu, že opakovane ešte v predchádzajúcom volebnom období sme sa pokúšali tento lapsus, túto chybu napraviť, nebola vôľa v parlamente sa vrátiť k pôvodnej právnej úprave. Preto vás prosím, vážené dámy a vážení páni, nejde o žiadnu účelovú novelizáciu Trestného zákona. Myslím si, že nie je potrebné prijímať žiadne ďalšie novelizácie Trestného zákona. Je potrebné v plnej miere sa sústrediť na rekodifikáciu Trestného zákona a Trestného poriadku. Chápem, že rekodifikáciu nie je možné urobiť v priebehu troch alebo štyroch mesiacov, že na to potrebujeme minimálne dva alebo tri roky. Ale s existujúcou právnou úpravou, ktorá dnes platí, si plne vystačíme v postihu všetkých druhov trestnej činnosti. Ale lapsus, ktorý tu je, to znamená vypustenie trestného činu podplácania, musíme napraviť veľmi rýchlo, pretože sme aj v rozpore s medzinárodnými dohodami, ktoré Slovenská republika dobrovoľne, bona fide na seba prevzala.
Prosím vás preto, aby sme v prvom čítaní odporučili alebo schválili návrh novelizácie Trestného zákona a aby sme vytvorili priestor, aby v druhom a treťom čítaní bola prijatá novelizácia Trestného zákona, ktorá urýchlene vráti do Trestného zákona to, čo tam patrí. Prax, teória, medzinárodné záväzky nás plne presvedčili o tom, že tento trestný čin musí byť súčasťou Trestného zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky poslancovi Ivanovi Šimkovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač číslo 41).
Vystupujem ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného je predložený návrh zákona aktuálny a potrebný.
Tak ako povedal pán predkladateľ, úplatkárstvo je hydra, ktorá podväzuje vôbec možnosti života štátu, a ak trestnoprávne možnosti zápasu s týmto úplatkárstvom nebudú aspoň do zásadnej miery zodpovedať i istému mravnému základu, ktoré by vždycky trestné právo malo mať, tak tento boj nemôže byť úspešný. Je jasné, že ten, kto úplatok ponúka, je rovnako mravne, a mal by byť aj trestnoprávne zodpovedný ako ten, kto úplatok berie.
Preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie popri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. januára 1999 a gestorský výbor v lehote do 22. januára 1999.
Pán predseda, ďakujem. Skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Krajči. Nikto iný. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
novela Trestného zákona v § 163 - podplácanie, v § 163 o prejavení ľútosti pri tomto druhu trestnej činnosti bola niekoľkokrát diskutovaná v tejto Národnej rade Slovenskej republiky a treba povedať, že naozaj, bola to novela, ktorá bola vtedy uskutočnená na to, aby sa preverilo, či ten, kto úplatok dáva, keď nebude trestne stíhaný, bude lepšie spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, a teda nebude mať zábrany v tom, aby takéto informácie podával. Podľa tej štatistiky, ktorú tu prečítal pán poslanec Fico, je zrejmé, že tento právny stav, ktorý takto bol prijatý, nepriniesol požadované výsledky. Za to však netreba viniť predchádzajúcu vládu ani žiadne iné orgány, pretože bola tu dobrá snaha umožniť, aby občania mali možnosť bez akýchkoľvek obáv tieto trestné činy nahlasovať.
Po druhé chcem povedať, že keď sa tu hovorilo o programe Čisté ruky, treba povedať, že to bol naozaj program, ktorý bol zameraný na boj proti korupcii, a jednoznačne každá vláda vo svojom programovom vyhlásení rieši tieto otázky.
Proti korupcii sa dá bojovať niekoľkými spôsobmi. Myslím si, že tie účinky sú zhruba rovnaké, či už ide o vládny program, alebo ide o novelu Trestného zákona, alebo ide o nový zákon, ktorý rieši otázku korupcie tak, ako to predkladáte vy vo vašom vládnom programe. Výsledok sa dostaví až po určitom období. Potrebné je, aby tieto zákony boli dôsledne dodržiavané a takisto aj vládny program je forma, ktorá v prípade dostatočnej kontroly je dobrá na to, aby sa znížil počet trestných činov, respektíve aby sa znížila korupcia.
Chcem povedať, že táto novela, ktorá je v súčasnosti predkladaná v parlamente, je v súlade s medzinárodnými normami tak, ako sa uplatňuje v iných krajinách Európskej únie. A treba počkať, či prinesie tie požadované výsledky, o ktorých sa tu hovorilo, či azda nám ešte neklesne počet nahlásení týchto trestných činov, pretože aj ten, ktorý dáva, bude mať dnes obavu, že bude trestne stíhaný.
Chcel by som len na záver povedať, že v rámci boja proti korupcii a po dohode s medzinárodnými organizáciami, či už to bolo v Rade Európy, alebo v iných organizáciách, na Prezídiu Policajného zboru sa začal budovať, predpokladám, že v súčasnosti sa v ňom pokračuje, odbor, ktorý bol zameraný na boj proti korupcii, ktorý mal vyčlenené tabuľkové miesta a špecialistov na tento druh trestnej činnosti.
Nedávam žiadny pozmeňujúci návrh. Myslím si, že počkáme, aké výsledky prinesie táto novela.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Prihlásil sa o slovo pán minister Čarnogurský.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
začnem svoj príspevok malou reminiscenciou, a to sa bude týkať tých, ktorí tu boli aj v minulom volebnom období. Ak si pamätáte, niekedy v júni alebo v máji na poslednom alebo predposlednom zasadnutí Národnej rady predchádzajúceho funkčného obdobia sme mali na programe aj návrh - nový Trestný zákon. A, samozrejme, tento nový Trestný zákon bol vo výboroch v prvom čítaní, takže vlastne to už malo byť druhé a tretie čítanie nového Trestného zákona. Potom už najmä z časových dôvodov, aj keď zohľadňujem tie pomery, myslím väčšinové, ktoré boli v predchádzajúcom funkčnom období v tejto snemovni, z časových dôvodov tento Trestný zákon nebol zaradený do programu s tým, že - no poviem - vtedajšia opozícia navrhovala, aby nebol zaradený do programu na prerokovanie, pretože sme mali pripomienky ku kvalite spracovania tohto nového Trestného zákona.
V tomto novom Trestnom zákone, v návrhu, ktorý sa dostal, hovorím, do prvého čítania, do výborov a potom už takmer aj do druhého a tretieho čítania, bol zapracovaný paragraf o podplácaní, čiže skutková podstata podplácania sa mala vrátiť naspäť do Trestného zákona. Z týchto dôvodov celý Trestný zákon nebol prerokovaný a z toho dôvodu nebol, alebo sa nevrátil do Trestného zákona k dnešnému dňu ani paragraf o podplácaní.
Návrh pána poslanca Fica je vecne správny. Je potrebné, aby sa trestný čin podplácania objavil v Trestnom zákone, pretože naozaj jeho vylúčenie z Trestného zákona sa prejavilo ako spoločensky škodlivé a vlastne podporilo korupciu a páchanie trestného činu podplácania tomu nebránilo.
V tomto smere by som azda zareagoval na pána poslanca Krajčiho iba v tom zmysle, že keď sa vypúšťal trestný čin podplácania z Trestného zákona, celá vtedajšia opozícia silne argumentovala proti vypusteniu špeciálne trestného činu podplácania z Trestného zákona, pretože už vtedy sme uvádzali argumenty, že to nepovedie k utlmeniu korupcie, ale, naopak, k nárastu korupcie. Myslím si, že to boli argumenty, ktoré boli jednoducho vecné. A pán poslanec Krajči teraz pred chvíľou ich vlastne ex post, tieto argumenty, potvrdil. Čiže z tohto hľadiska opakujem, vecne je naozaj potrebné, aby sa paragraf o podplácaní dostal naspäť do Trestného zákona.
V čom je problém? Nie vecný, ale iný problém. V stanovisku vlády k tomuto návrhu sa uvádza, že vláda podporuje, schvaľuje a súhlasí s týmto návrhom, ale navrhuje jeho prerokovanie až v januári, keď bude pripravená do parlamentu väčšia novela Trestného zákona. Totiž, o čo ide. Keď som hovoril, že celý nový návrh Trestného zákona bol stiahnutý z parlamentu a predbežne ho zatiaľ ani nedávame ako vláda naspäť do parlamentu na prerokovanie, urobili sme tak preto, že podľa jednohlasného názoru odborných právnických organizácií, právnických fakúlt a podobne návrh nového Trestného zákona zatiaľ nebol spracovaný v takej podobe, aby zodpovedal všetkým požiadavkám na kvalitu Trestného zákona. To znamená, v prípade, že by ho parlament schválil, opäť by sme sa nevyhli situácii, že by neustále a relatívne často dochádzalo k zisťovaniu, že Trestný zákon obsahuje také alebo onaké medzery, nedostatky a že je potrebné ho dopĺňať ďalšími novelami. A nevyhli by sme sa situácii, keď by sme Trestný zákon znovu obnovovali novými a novými novelami. No a to je ten problém.
Vzhľadom na to, že celkové práce na Trestnom zákone sa predĺžili, odhadujem ich asi na tri roky, prinajmenšom orientačne takúto lehotu som dal príslušným pracovníkom legislatívnych útvarov, možno že sa to skráti, možno nie. Uvidíme. Ale, samozrejme, nemôžeme tak dlho čakať, napríklad s návratom trestného činu podplácania do Trestného zákona. A to je jediné, v čom nesúhlasím s prejavom pána poslanca Fica pred chvíľou, že Trestný zákon potrebuje ešte aj iné doplnenie, nie iba trestný čin podplácania. Potrebuje napríklad doplnenie, sprísnenie stíhania detskej pornografie.
Pamätáme si všetci pred rokom alebo dvoma boli tie veľké aféry v Belgicku, ale aj u nás na Slovensku v spojitosti s Rakúskom, keď došlo k prípadom rozširovania detskej pornografie a nemali sme v Trestnom zákone a nemáme dodnes dostatočné nástroje na jej stíhanie v takom rozsahu, ako to spoločenský záujem vyžaduje.
Taktiež je potrebné doplniť Trestný zákon o niektoré ustanovenia hospodárskych trestných činov. Napríklad ako ilustráciu vám poviem, že v rakúskom trestnom zákone je paragraf a skutková podstata tzv. privedenia podniku do úpadku z nedbanlivosti. Práve sme neustále u nás svedkami, ako krachujú podniky, a pravdepodobne nie iba z nedbanlivosti, ale doslova z úmyslu, ale úmysel je vždy ťažšie dokázať a štát nemá dostatočné možnosti proti tomuto pôsobiť alebo jednoducho viesť k zodpovednosti aj k trestnej zodpovednosti podnikateľov, ktorí tunelujú podniky.
Týchto problémov v Trestnom zákone je viac. Ako som povedal, celkový Trestný zákon má byť spracovaný až neskôr. My sa chceme vyhnúť situácii, že každé tri-štyri mesiace sa objaví novela nejakého zákona. Preto vláda navrhuje, aby táto novela, alebo tento návrh poslanca Fica bol schválený v prvom čítaní s tým, že pôjde do druhého čítania. Tam chceme, aby sa to zjednotilo s návrhom novely Trestného zákona, ktorý predloží vláda a predloží ho, tento návrh, začiatkom budúceho roka, aby sme sa vyhli tomu, že v Zbierke zákonov vyjde zákon, ktorým sa novelizuje Trestný zákon. Bude to zákon, ktorý bude obsahovať tento paragraf o podplácaní, a o dva, tri, štyri mesiace vyjde ďalší zákon a znovu to bude novela Trestného zákona, ktorá bude obsahovať nejaké ďalšie dva, tri, štyri, päť ďalších paragrafov.
Skutočne neslúži práve k stabilite právneho poriadku ako celku, keď sa zákony často menia, pretože potom ľudia strácajú prehľad o tom, čo v zákone je a čo v zákone nie je. Stráca sa aj autorita, oslabuje sa autorita zákona. A preto by bolo ideálne a optimálne, keby sa zákony novelizovali čo najmenej. Ale to je možné dosiahnuť iba v takom prípade, keď zákony budú v prvom rade kvalitné a keď aj nevyhnutné novely budú dostatočne kvalitné, dostatočne obsiahle v tom smere, že budú riešiť všetky nahromadené spoločenské problémy.
A preto môj návrh alebo moje stanovisko v tomto prípade je také, navrhujem schváliť tento návrh zákona s tým, že v priebehu druhého čítania, resp. v priebehu už prerokúvania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky budeme navrhovať a budeme sa usilovať o spojenie tohto návrhu s návrhom novely, takej trošku širšej novely Trestného zákona, spojenie týchto noviel a ich spoločné prerokúvanie v treťom čítaní.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi spravodlivosti.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ivanko.
Poslanec A. Ivanko:
Nemám faktickú poznámku. Chcem vystúpiť v rozprave.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, možnosť prihlásiť sa do rozpravy už bola uzavretá, keď ste sa prihlásili. Teraz môžete maximálne reagovať faktickou poznámkou na predrečníkov. Pán minister neotvoril rozpravu, lebo rozprava ešte uzavretá nebola. Bola uzavretá možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Prosím každého poslanca aj každú poslankyňu, v budúcnosti, keď sa predsedajúci opýta, aby ste sa hlásili predtým, než uzatvára predsedajúci možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Výnimky neplatia.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána poslanca Fica, či sa chce v rozprave vyjadriť, zaujať stanovisko.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
ak dovolíte krátku reakciu na postoj pána ministra spravodlivosti. Som rád, že akceptuje tento návrh v prvom čítaní. Potom môžeme hľadať nejaké riešenie, pokiaľ ide o druhú novelizáciu. Chcel by som pripomenúť, vážený pán minister, že Trestný zákon bol od roku 1990 14-krát novelizovaný, 14-krát, to v podstate máme dve novelizácie na jeden rok. Takto často, pravdepodobne s výnimkou zákona o veľkej privatizácii z roku 1991, nebol novelizovaných žiaden iný zákon.
Súhlasím s vami v tom, že v takej citlivej oblasti, ako je trestné právo, ktoré sa najčastejšie dotýka ľudských práv a slobôd, je nedobré, ak neustále otvárame Trestný zákon, hľadáme nejaké nové a nové skutkové podstaty, ktorými by sme chceli reagovať na spoločenskú potrebu. V prípade tejto novelizácie nejde o účelovú novelizáciu. Opakujem: Naprávame iba lapsus, ktorý sme urobili v roku 1995. A som rád, že aj bývalý minister vnútra potvrdil, že prax nepreukázala opodstatnenosť takejto novelizácie.
Trošku ma zarazilo to, čo povedal pán minister ohľadne tej ďalšej novelizácie Trestného zákona. Chcem pripomenúť, pán minister, že trestné právo je ultima ratio prostriedok. Môžeme ho použiť až vtedy, ak jednoducho zlyhajú všetky ostatné prostriedky. Ďalej chcem povedať, že trestné právo nemôže nahrádzať iné možnosti nápravy problému, ktoré vzniknú v spoločnosti. Pýtam sa vás, pán minister, je problémom, keď niekto privedie podnik k bankrotu, trestné právo? To vôbec nie je problém trestnoprávny, to je problém ekonomický, obchodnoprávny. Jednoducho tam treba hľadať cesty a riešenia, ako zabrániť takýmto bankrotom. Súhlasím, ak zlyhajú tieto prostriedky, môžeme sa o tom rozprávať. Len vám pripomeniem, pán minister, že podobne pristupoval k problematike novelizácie Trestného zákona bývalý minister spravodlivosti pán Liščák, ktorý povedal: "Treba novelizovať Trestný zákon a treba nájsť ustanovenia, ktoré by sa týkali hospodárskej kriminality a podobne." Ale to takto jednoducho nejde. My si teraz nemôžeme začať vymýšľať nejaké spoločenské situácie, ktoré treba pokryť Trestným zákonom.
V roku 1997, na začiatku roku 1997, určite je to v análoch ministerstva spravodlivosti, alebo na konci roku 1996 vznikla takáto komisia na prípravu novelizácie Trestného zákona, presne na tieto prípady, o ktorých ste hovorili. Komisia bola zostavená z viacerých expertov z oblasti hospodárskej kriminality, teoretikov, praktikov. A komisia došla k jednoznačnému záveru: Netreba novelizovať Trestný zákon. Existujúca právna úprava je dostatočná a postihuje všetky prípady. Sústreďme sa na rekodifikáciu. Minister Liščák zrušil komisiu, pretože nebol spokojný so závermi tejto komisie, a bola vytvorená ďalšia komisia, ktorá poslušne čosi vyfabrikovala. Je to nešťastie, že takto umelo zasahujeme do Trestného zákona.
Veľké nešťastie je, ak by sme začali preberať Trestný zákon z iných krajín - z rakúskeho, amerického, z kanadského - nejaké ustanovenia, ktoré sú jednoznačne šité na mieru daného režimu. A napokon, povedzme si, ak zabránime alebo potrestáme trestným právom niekoho, kto privedie firmu k bankrotu, pýtam sa: Zabráni to iným, aby tak pokračovali? V roku 1987, keď sme išli okolo Národnej banky, tak tam stálo 30 vekslákov a vekslovalo s valutami. Všetkých sme pozatvárali. O tri dni tam bolo 30 nových, lebo to bolo také lukratívne, že jednoducho bol o to obrovský záujem. Ale trestné právo to nevyrieši. Otázka bankrotov podnikov nie je otázka trestnoprávna. Prosím, ak sa preukáže, že nie sme schopní tieto veci riešiť tými právnymi odvetviami, ktoré sú nevyhnutné, tak sa sústreďme na trestné právo. Preto prosím, prosím, takto to hovorím, o určitú mieru opatrnosti pri ďalšej príprave novelizácie Trestného zákona.
Inak ďakujem za podporu aj zo strany vlády aj za veľmi vecné stanovisko, kde sú konkrétne pripomienky, ktoré budú, samozrejme, zapracované v druhom a treťom čítaní do textu tejto novelizácie. Ale dúfam, že nájdeme spoločnú vôľu a lapsus z roku 1995, ktorý sa ukázal ako neopodstatnený, napravíme a dáme tak zadosť aj praxi, aj medzinárodným záväzkom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
Žiada si v rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pokiaľ ide o rozpravu, chcem iba poďakovať za zodpovedné vystúpenie a za podporu návrhu. Ale chcel by som zmeniť svoj procedurálny návrh, pokiaľ ide o prerokovanie zákona vo výboroch, vzhľadom na harmonogram prác Národnej rady a na to, že sme tieto lehoty menili už pri ústavnom zákone, ktorý bol v prvom čítaní schválený. Odporúčam, aby sme to zladili s týmito lehotami. To znamená, že ten návrh modifikujem tak, že odporúčam, aby výbory prerokovali návrh do 12. januára 1999, teda nie do 15., ale do 12. januára 1999 a gestorský do 13. januára 1999.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka? Pán poslanec, k čomu? Procedurálna?
Nech sa páči, zapnite pána poslanca.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem upozorniť na to, že pán Šimko dal tento návrh až po skončení rozpravy, takže o ňom nemôžeme dať hlasovať, lebo mal odznieť v rozprave, a nie v hodnotení rozpravy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, pán spravodajca to zdôvodnil. Ak by aj nedal tento návrh, tak predseda výboru sa môže rozhodnúť. To znamená, že dáme termín do 15. januára, predseda výboru sa rozhodne, že to bude 12. januára. V tom žiadny problém nie je.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Pán kolega Cuper,
ten prvý návrh som dal ešte pred rozpravou a bol to procedurálny návrh, pretože svojou povahou je to procedurálny návrh. Rovnako by som ho mohol dať aj po prvom hlasovaní. To znamená po hlasovaní o tom, či návrh zákona pôjde, alebo nepôjde do druhého čítania. Veľmi často sa to tu tak robí. Ale už dopredu som avizoval, že takýto návrh dám a že je to procedurálny návrh. Samozrejme, že ho môžem meniť, kým sa o ňom nebude hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec I. Šimko:
Navrhujem, vážená Národná rada, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c), že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh poslanca Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.