Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Delinga, želáte si položiť otázku? Nie.
V poradí piatou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Cuper tiež pánu ministrovi Koncošovi, tohto znenia: "Pán minister, prečo ste odvolali čerstvo vymenovaného riaditeľa pozemkového fondu a nahradili ste ho členom maďarskej koalície?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Neodvolal som čerstvo vymenovaného generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, takisto aj jeho odvolanie by musela posúdiť správna rada fondu a tá by musela vec riešiť, ani som nedával takýto návrh na jeho odvolanie. Doktor Puškáč je naďalej generálnym riaditeľom fondu, myslím si, že kroky, ktoré robí vo svojej funkcii, robí v súlade so zákonom, že ich tak bude robiť aj naďalej a že nikomu, ani správnej rade, ani dozornej rade fondu, ani mne ako ministrovi, ktorý zodpovedá za chod rezortu, nedá pri pôsobení v tejto funkcii príčinu, aby som zmenil názor a aby bol prípadne odvolaný.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Cuper si želá položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Potom je potrebné ale urobiť opatrenia, aby sa v médiách takéto správy neobjavovali. To je po prvé. (Hlasy v sále.)
Po druhé, áno, naša obava je odôvodnená, bolo to tu už zdôraznené pánom poslancom Brňákom, že je to jedna z ciest, akoby sa pozemkové majetky na južnom Slovensku dostali do rúk predovšetkým príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny týmto spôsobom. Na osvieženie občanom tohto štátu je potrebné povedať, že sa poslanci maďarských politických strán v minulom funkčnom období parlamentu, myslím si dvakrát, pokúsili o zrušenie Benešových dekrétov. Tretíkrát to chceli obísť tým, že dali návrh na zrušenie takzvaných štrbských vykonávacích protokolov. Je tu teda odôvodnená obava, lebo na pozemkoch, ktoré...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o doplňujúcu otázku, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Bude otázka, pán predsedajúci, láskavo ma neupozorňujte, ja si sledujem čas.
Bola tu teda aj snaha, aby sa zabránilo prípadne tomu, aby občania slovenskej národnosti, ktorí na týchto pozemkoch bývajú a ktoré dostali do užívania, sa nereštituovali a aby nevznikli z toho pre nich značné problémy. Ja sa teda pýtam, ako sa tomu v budúcnosti zabráni a ako vy ako minister, ktorému tento rezort zodpovedá alebo pod rezort ktorý pozemkový úrad patrí, ako mienite zabrániť tomu, aby sa po schválení programového vyhlásenia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Čo sa týka prvej časti otázky, pán poslanec, uznáte, že nemám ani v právomoci, ani možnosť, ani nechcem a nemienim zasahovať zasa do práce novinárov, redaktorov či reportérov, je ich právom, ako sa k problematike vyjadrujú. Samozrejme, ak tu vznikli nejaké dezinformácie, tiež za to nemôžem, a pokiaľ som zachytil nejakú správu v niektorých novinách, tak som reagoval a dal som svoje stanovisko a vyhlásenie.
Čo sa týka ochrany pozemkového fondu a poľnohospodárskej pôdy či iných pozemkov, lebo nemôžeme hovoriť a zužovať to len na poľnohospodársku pôdu, samozrejme, sú tu platné zákony, ktoré treba rešpektovať, ctiť, a naopak, domnievam sa, že niektoré zákony, či už zákon o pôde, alebo aj samotný zákon o Slovenskom pozemkovom fonde, treba svojím spôsobom novelizovať. Pri zákone o pôde je pripravený návrh na novelu zatiaľ sprísnených podmienok na užívanie a obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Z hľadiska vlastníckych práv, myslím si, v tejto etape netreba zasahovať, veľmi pozorne sledujeme, ako postupujú pozemkové úpravy, ktoré vykonávajú jednak pozemkové úrady alebo teraz už okresné úrady a ministerstvo pôdohospodárstva i Úrad geodézie, kartografie a katastra.
Čo sa týka lehôt, ktoré by prípadne ohrozovali priznanie vlastníckych práv, bude treba veľmi citlivo zvážiť aj v Národnej rade, a to už je parketa pre vás tiež ako poslancov Národnej rady, či nebude treba z hľadiska určitej obmedzenosti kapacít aj úradov geodézie, kartografie a katastra, prípadne z iných dôvodov predĺžiť termín na vybavovanie si vlastníctva k pôde.
Čo sa týka Slovenského pozemkového fondu, domnievam sa, že jeho postavenie sa musí posilniť ako štátneho orgánu. Zatiaľ je dosť neisté, nie je dokonca zo zákona zrejmé, či je to inštitúcia rozpočtová, alebo príspevková. Domnievam sa, že sa môžeme poučiť aj napríklad zo zákona o štátnom pozemkovom fonde, ktorý tu platil v medzivojnových rokoch, teda v prvej Československej republike.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odpovede na otázky.
V poradí šiestou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Čarnogurskému, tohto znenia: "Nepodporili ste programové vyhlásenie vlády. Je to váš osobný názor alebo názor KDH?"
Tak ako oznámil pán predseda vlády za pána ministra, ktorý je neprítomný, bude odpovedať minister vnútra pán Pittner.
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Odpovedám teraz za pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského.
Som predsedom KDH a môj osobný názor sa spravidla zhoduje s názorom orgánov KDH. Tak to bolo aj vo veci, na ktorú sa ma pýtate. Privítal by som konkrétnejšie formulácie v programovom vyhlásení vlády o rovnakom financovaní súkromných, cirkevných a štátnych škôl, o katolíckej univerzite aj o zmluve s Vatikánom, avšak programové vyhlásenie aj pri súčasnom znení poskytuje priestor na presadzovanie týchto zámerov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Slavkovská, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne, nakoľko tu nie je pán minister, tak doplňujúcu otázku si odpustím.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán minister.
V poradí siedmou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Benčat pánu ministrovi Šagátovi.
Otázka znie: "Akým spôsobom chce vláda zabezpečiť výstavbu a modernizáciu infraštruktúry v trasách multimodálnych koridorov v krátkodobom a dlhodobom časovom horizonte tak, aby sa Slovenská republika mohla zaradiť aj v tejto oblasti medzi vyspelé krajiny Európy v čo najkratšom čase."
Ospravedlňujem sa, táto otázka smeruje k pánu ministrovi Palackovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Černák.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Teda v pléne zatiaľ odpovedáme na otázky pani Slavkovskej, ktorej počítač praje a má šťastie.
Dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pána ministra dopravy na otázku pána Benčata.
Výstavbu a modernizáciu infraštruktúry v trasách Európskych multimodálnych koridorov považujeme za základnú prioritu. Študijné a projektové práce na jednotlivé druhy infraštruktúry v týchto koridoroch boli sčasti vypracované v uplynulom období a tieto prípravné projektové práce budeme primerane urýchľovať, aby boli dobrým podkladom pre rozhodovací proces.
Európska komisia deklarovala ochotu finančne sa podieľať na výstavbe koridorov a formulovala rôzne časové horizonty na ich celkovú realizáciu. Treba zdôrazniť, že realizácia ktoréhokoľvek úseku koridoru bude podporovaná len vtedy, ak sa preukáže dopravno-inžinierska a ekonomická efektívnosť výstavby. Nemôžeme teda žiť v ilúzii, že budeme stavať stavbu len preto, že je v multimodálnom koridore. Chcel by som ilustrovať tento problém aj z poslednej misie Európskej investičnej banky, ktorá navštívila náš rezort začiatkom novembra a predbežne sondovala naše rozvojové zámery. Misia vyslovila nemenné postupy stratégie financovania, ktoré sa začínajú podrobným preskúmaním ekonomickej efektívnosti zámeru. V tomto smere teda zrejme nebude platiť zásada dostavby v čo najkratšom možnom čase, ako to naznačil pán poslanec, ale zásada efektívnej výstavby. Predpokladám, že program výstavby multimodálnych dopravných koridorov v strednodobom časovom horizonte zostavíme v spolupráci s rozhodujúcimi európskymi bankami v priebehu budúceho roka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Benčat, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Áno. Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za odpoveď. Neviem, či bude kompetentná moja otázka na vás, ale ide nielen o tie koridory, ktoré tu boli spomínané, je to aj otázka dopravnej objednávky. Zoberme si trasu medzi Ladcami a Žilinou, kde je priepustnosť tejto cesty asi 14 tisíc vozidiel denne (24 hodín). V súčasnosti tam prechádza asi 19 tisíc vozidiel za 24 hodín. Čiže je tu otázka, ja som mal na mysli tie úseky, ktoré sú nielen v koridore, to je samozrejmé, ale sú aj mimoriadne vyťažené, tam je otázka životov a otázka zdravia našich občanov. Čiže mal som na mysli, že by sa mal v krátkom čase pravdepodobne na týchto riskantných úsekoch pripraviť investičný zámer, alebo či je už pripravený na ďalší štvrťrok alebo na ďalší polrok, to je rozhodujúce pre stavebné firmy, ktoré tam majú nasadené mechanizmy, majú tam drahé stavebné stroje, majú pripravené pracovné sily a tak ďalej. Čiže ide o prvý a druhý štvrťrok z hľadiska investičnej pripravenosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Otázka bola kompetentná, keďže nie je to môj rezort, poviem laickú odpoveď a požiadam pána ministra Palacku, aby vám písomne odpovedal na túto druhú časť. Pokiaľ som počúval pozorne pána ministra Palacku pri programovom vyhlásení vlády, povedal jednoznačne, najprv zaplatíme to, čo predchádzajúca vláda postavila, poklepkala a otvorila, budeme mať s tým dosť veľké problémy, a potom budeme stavať tak, aby sme to mohli financovať z mimorozpočtových zdrojov, pretože je nezmysel stavať diaľnice a financovať to deficitom štátneho rozpočtu na úrok vyšší ako 20 %. Ale chceme stavať diaľnice. (Potlesk.) Vidíte, nie je to môj rezort a ešte mi aj zatlieskajú. Ďakujem pekne.
Chceme stavať diaľnice, vážený pán poslanec Benčat, pán minister Palacka vám odpovie písomne, budeme to robiť takým tempom, aby to neohrozilo stabilitu rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
V poradí ôsmou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položil pán poslanec Drobný, a táto smeruje k pánu ministrovi Šagátovi. "Pán minister, ako mienite zastaviť pokles demografického prírastku zásahom do legislatívy z rezortu zdravotníctva?
Nech sa páči, pán minister Šagát, môžete odpovedať.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
veľmi ľutujem, že tu nie je pán poslanec, profesor Drobný, ktorý mi položil tú otázku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, pardon, nevšimol som si, že tu nie je pán poslanec Drobný, takže na túto otázku nemôžete odpovedať.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Nepoznám dobre rokovací poriadok, skutočne nemôžem? Lebo ja ju mám pripravenú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie, nie pán minister.
(Smiech a potlesk.)
Pokoj, páni poslanci.
V poradí deviatou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Andrejčák pánu ministrovi Kanisovi. Otázka znie: "Navrhli ste odvolať doterajšieho náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky generála Mikluša. Môžete verejne a pravdivo vysvetliť skutočné dôvody odvolania náčelníka Generálneho štábu z funkcie?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážená Národná rada,
vážený pán poslanec Andrejčák,
ja som si už odpoveď na vašu otázku prečítal tuším v Republike, takže, ak ľudia čítajú, tak odpoveď tam našli.
(Hlas z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, prosím vás.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ja sledujem aj tých, čo vystupujú proti mne, aby som vedel, na čom som, pán poslanec Cuper. To je prvá vec.
Chcem vás ubezpečiť, že pri odvolaní náčelníka Generálneho štábu, generálmajora Mikluša nezohrali úlohu žiadne dôvody, ktoré ste vo svojej odpovedi už rozprávali, keď ste sa vrátili pred štyrmi rokmi, že generálmajor Mikluš nepodpísal to, aby sa vtedy predali pontóny. Chcem vás ubezpečiť o tom, že celé ustanovenie pána generálmajora Mikluša bolo od začiatku právne sporné. Od začiatku bolo právne sporné a ten právny chaos, v ktorom sa to dialo, vznikol tým, že keď vaša vláda chcela, aby náčelníka Generálneho štábu nevymenoval a neodvolával prezident, tak ste tam dali príslušný § 2b ods. 7 a dali ste tam, že ho vymenúva vláda. Nález Ústavného súdu hovorí o tom, že hlavnému veliteľovi prislúcha z vymenúvania vyšších štátnych funkcionárov vymenúvať a odvolávať náčelníka Generálneho štábu, a vtedy aj Ústavný súd v náleze sa vyjadril, že vláda vymenúva a odvoláva šéfa Slovenskej informačnej služby. Žiaľ, do šiestich mesiacov po náleze Ústavného súdu sa nič nekonalo, pričom Národná rada bola povinná uviesť celú záležitosť do súladu. Tým bol zlikvidovaný vlastne zákon, na základe ktorého mohol bývalý predseda Národnej rady pán Gašparovič vymenovať náčelníka Generálneho štábu. Teda pán predseda Národnej rady...
(Hlas z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, prosím, nevykrikujte teraz, keď odpovedá pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Bývalý pán predseda Národnej rady jednoducho nemal zákonnú oporu, na základe čoho vymenoval generálmajora Mikluša za náčelníka Generálneho štábu...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pokoj.
Minister obrany SR P. Kanis:
... a preto som celú vec nikdy nechápal ako odvolanie Mikluša, ale ako vyhlásenie tohto aktu za nulitný. Ako viete veľmi dobre, minister obrany nemá právo odvolávať náčelníka Generálneho štábu, aj keď možno taká interpretácia pri súčasnom stave zákona číslo 3/1993 Z. z. by mohla byť. Ale tí, ktorí mohli o tom rozhodnúť, to znamená predstavitelia tohto štátu. Bývalý pán predseda Národnej rady, chcem vás upozorniť, že žiaden zákon dnes neobsahuje dáke riešenia, ako sa má vymenovať náčelník Generálneho štábu. To je výsledok právneho chaosu, ktorý ste spôsobili vy. Považoval som...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, prosím vás.
Minister obrany SR P. Kanis:
Čiže považoval som jednoducho vymenovanie generálmajora Mikluša za náčelníka Generálneho štábu, že to bol vlastne od počiatku neplatný právny úkon. Ak sa zastupujúci prezident a funkcionári, predseda Národnej rady a premiér rozhodli pre formu odvolania a vymenovania nového, myslím si, že to je už vaša vec, ako to posúdite. Ale chcel by som upozorniť aj na jednu vec. Je veľmi zlé, keď sa generálovi stane, že sa stane predmetom politických hier a predmetom politických hier sa stal vtedy, keď dochádzalo k realizácii aj žiadosti odchodu generála Tuchyňu z postu náčelníka Generálneho štábu, kde ani generála Tuchyňu ste neodvolali právoplatným úkonom. Žiaľ, taká je pravda.
(Hlas z pléna.)
Nie, žiaľ, taká je pravda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, nediskutujte s poslancami, prosím.
Minister obrany SR P. Kanis:
On odišiel na vlastnú žiadosť, to bol iný proces. To bol iný proces. Čiže nebolo by dobré, aby na takomto poste náčelníka Generálneho štábu pôsobil niekto, kto je spochybniteľný od samého začiatku. To je prvá vec.
A druhá vec, chcem vás upozorniť, že Armáda Slovenskej republiky mala aj lepších kandidátov na tento post a myslím si, že sme sa rozhodli pre lepšieho a dúfam, že to aj v najbližšom období dokáže.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák, máte doplňujúcu otázku?
Áno, nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Áno, mám veľmi krátku otázku. Musím ale najprv povedať, že vaše vyhlásenie a zdôvodnenie je práve tak hodnoverné ako vyhlásenie premiéra, keď začínal, že politika revanšu dnes neprichádza do úvahy. Je mi ľúto, pán minister, a pýtam sa vás: Viete o tom, že v Slovenskej republike výklad zákona podáva súd, a nie minister?
Minister obrany SR P. Kanis:
Myslím si, samozrejme, že nikto nespochybňuje, že výklad dáva za istých podmienok Ústavný súd, ale každý máme dáke svoje vysvetlenie a povedal som vám svoje vysvetlenie.
(Potlesk a hlasy z pléna.)
Nie, aj to, čo ste rozprávali, aj to sa opiera o dáku interpretáciu, ktorá je mne smiešna, páni.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
V poradí desiatou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Tóthová pánu ministrovi Magvašimu. Začali sme o sedem minút neskôr, takže chceme dodržať lehotu hodiny otázok. Táto otázka je tohto znenia: "Popri nedemokratických normalizačných čistkách v riadiacich funkciách sa praktizuje revanšistické krágľovanie členov HZDS vo výkonných funkciách s ich prepúšťaním z dôvodov nadbytočnosti. Ako môže byť pracovník nadbytočný, ak v zápätí na jeho miesto sa prijíma nový pracovník vládnej koalície?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
odpovedám za neprítomného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Petra Magvašiho. Vo svojej odpovedi vám píše: Na túto vašu otázku môžem odpovedať ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky len za mnou riadený rezort. Na ministerstve som odvolal jedného riaditeľa, a to riaditeľa kancelárie ministra, ktorý bol ďalej zaradený ako referent v rámci organizačnej štruktúry ministerstva. Toľko k prvej časti otázky.
K druhej časti otázky pán minister píše: V Zákonníku práce v § 46 ods. 1 písm. c) je uvedené, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, alebo o iných organizačných zmenách. V týchto prípadoch je rozhodujúce, ak v čase, keď je daná výpoveď, bolo o organizačnej zmene už rozhodnuté a z tejto zmeny vyplývala nemožnosť organizácie ďalej zamestnanca zamestnávať. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje organizácia sama. Z vyššie uvedeného vyplýva, že namiesto zamestnanca, ktorý dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, nie je možné prijať iného zamestnanca, pretože dôvod nadbytočnosti by bol napadnuteľný. Toľko odpoveď pána ministra.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za písomnú odpoveď pána ministra Magvašiho. Nečudujem sa, že odpovedal len za svoj rezort, pretože, keby prešiel do širších súvislostí, tak tá odpoveď by bola preňho veľmi zložitá a bolo by treba priznať, že tu sú úplne celoplošné čistky. To po prvé.
Po druhé. Vy ste správne čítali ustanovenie a nadbytočnosť je v súvislosti s reorganizáciou, tá neprichádza do úvahy. A ten záver, ktorý ste prečítali, to je práve to, na čo som chcela upozorniť. Zákon jasne hovorí, že keď niekoho prepustíme z nadbytočnosti, tak nemôžeme na to miesto prijať druhého, pretože by nadbytočnosť bola spochybnená. Verím, že sa občania, práve tí, ktorí boli prepustení z dôvodu nadbytočnosti, pozerajú, že sa obrátia na súdy, ktoré vyrieknu protizákonnosť. A pripomínam zákon číslo 58 z roku 1969, keď je protizákonný postup, má občan nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo postupom a navyše regresom zodpovedá pracovník, ktorý takýto postup zavinil. Teda jednoznačne chcem uviesť, že tu celoplošne prichádza k protizákonným postupom. Navyše v otázke vami proklamovanej odbornosti v iks prípadoch máme signály, že sa prepúšťajú aj administratívni pracovníci, ktorí spĺňajú podmienky maturity alebo odborného vzdelania, a na ich miesta sa prijímajú pracovníci bez maturity, to jest bez splnenia požiadavky kvalifikácie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, prosím o stručnú odpoveď.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Budem úplne stručný. Pani poslankyňa, vyjadrili ste váš názor na to, akým spôsobom sa veci odohrávajú. Myslím si, že pán minister na tú časť, ktorú ste chceli vedieť od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, odpovedal celkom jednoznačne. Ak sa niekde porušuje zákon, občan sa musí chrániť súdnou ochranou, a ja verím, že každý to urobí, tak ako to urobili mnohí v časoch 1994 - 1998, keď ich zase vyhadzoval z práce niekto iný.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem predsedovi vlády a ostatným členom vlády, ktorí odpovedali na hodine otázok na položené a vyžrebované otázky a končím bod programu hodina otázok.
Ďalším bodom programu sú
interpelácie poslancov.
Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili celkom traja poslanci. Pán poslanec Lexa, pán poslanec Danko a pán poslanec Krajči.
Prosím teda pána poslanca Lexu ako prvého interpelujúceho. Udeľujem vám slovo.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
prihlásil som sa dvakrát do rozpravy, pretože mám dve interpelácie, obidve sú smerované k pánu ministrovi vnútra.
Minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner poskytol v roku 1996 trojstránkový rozhovor týždenníku Plus 7 dní pod názvom Generál Pittner prehovoril. V rozhovore s redaktorkou tohto týždenníka Dášou Matejčíkovou sa vyznával zo svojej predchádzajúcej činnosti. Dovoľte mi odcitovať niektoré z jeho autorizovaných výrokov z tohto rozhovoru. Citujem Ladislava Pittnera.
"Po príchode sovietskych vojsk sme museli svoje možnosti prehodnotiť. Krátky čas som bol v zahraničí, kde som si pripravil podmienky pre ďalšiu činnosť."
Otázka redaktorky Matejčíkovej: "O aké konkrétne podmienky išlo? O fyzické kontakty či technické zabezpečenie?"
Odpoveď Ladislava Pittnera: "Jednak o podmienky technického rázu, spôsoby spojenia, preberania a odovzdávania informácií, spracovanie mikrofilmov a tak ďalej až po určenie miest a osôb, kde a kto informácie prevezme."
Otázka redaktorky: "Akým spôsobom sa mikrofilmy dostávali z republiky?"
Odpoveď Ladislava Pittnera: "Bola to najnebezpečnejšia a najzraniteľnejšia stránka celej veci. Spojkami boli študenti, mladí ľudia rôzneho náboženského vierovyznania, ktorí boli ochotní toto riziko na seba vziať. Kontajnery s mikrofilmami prenášali v častiach odevu alebo v zubných kefkách a podobne. Išlo proste o to, aby sa minimalizovala možnosť ich odhalenia."
V ďalšej časti rozhovoru pán Pittner rozoberá ďalšie detaily svojej činnosti, ktorej podstatou bolo spravodajské získavanie informácií pre anonymnú zahraničnú centrálu a odovzdávanie informácií o bezpečnostnej situácii a bezpečnostných štruktúrach československého štátu. Uvádza napríklad, že citujem znova Ladislava Pittnera: "Istou spravodajskou hrou, ktorú ešte ani dnes nemôžem prezradiť, sa nám zámer spomínanej správy Zboru národnej bezpečnosti podarilo prekaziť." Alebo citujem: "Ukázalo sa, že ŠtB mala mimoriadnu snahu dostať vedúceho tejto siete, avšak práca, ktorú som robil, nebola len mojou, ale prácou veľkého počtu ľudí, ktorí často ani nemali predstavu o tom, s kým všetkým spolupracujú a kam sa až ich výsledky dostávajú. Mali sme prísne konšpiratívne zásady, ktoré chránili nielen mňa, ale všetkých." Koniec citácie z úryvku Ladislava Pittnera. Pán Pittner dokonca uvádza, že, citujem ďalej: "Pre mojich najbližších som si musel teda vymýšľať legendy, ktorými som túto činnosť kryl. Samozrejme, že takáto práca so sebou nesie určité napätie, opotrebovanie nielen účastníkov, ale aj ich najbližších." Koniec citácie.
Ďalej sa zdôveril, že upozorňoval napríklad na agenta Frenkyho, ktorý sa vraj snažil prepašovať do podzemnej siete. Pittner taktiež spomína, ako sa mu čírou náhodou podarilo za tri roky získať kandidatúru vied z oblasti aplikovanej kybernetiky. Len v zátvorke na okraj uvádzam, že žiadosť o súhlas na možnosť ďalšieho štúdia a získanie vedeckej hodnosti CSc. bolo nevyhnutné podporiť kladnými stanoviskami z úrovne celozávodného výboru Komunistickej strany Slovenska, obvodného výboru Komunistickej strany Slovenska i mestského výboru Komunistickej strany Slovenska. Previerky z rôznych orgánov Komunistickej strany Slovenska boli obzvlášť intenzívne v sedemdesiatych rokoch, to znamená v časoch takzvanej normalizácie. Pýtam sa vás, pán minister vnútra Ladislav Pittner, na základe vami zverejnených informácií o vašej činnosti:
1. V ktorej zahraničnej krajine ste si pripravili podmienku pre spravodajskú činnosť? Kto a kde vás školil pre túto prácu? Kto a kde vás školil v používaní spravodajskej techniky, ako sa o tom verejne zdôverujete?
2. Komu v zahraničí ste odovzdávali informácie o situácii na Slovensku, kto bol váš riadiaci orgán, aké úlohy ste dostávali a ako, kto a ako financoval túto vašu činnosť?
3. V akom časovom období ste vykonávali túto činnosť v prospech akej cudzej mocnosti?
4. Akú spravodajskú hru ste podľa vlastných slov vykonali, v čom bola jej podstata, aké osoby na nej participovali a aký bol jej výsledok? Pokiaľ ste v roku 1996 ešte o nej informovať nemohli, môžete o nej informovať v tomto období?
5. Pôsobíte spravodajsky v tomto období v prospech cudzieho štátu či cudzej spravodajskej centrály? Ak áno, povedzte, kto vás riadi, aké úlohy dostávate, kto financuje túto vašu činnosť.
6. Súhlasíte s názorom, že človek, ktorý bol vyškolený, riadený a financovaný cudzími spravodajskými centrálami, riadiacimi orgánmi cudzích mocností a ktorý roky pôsobil v uvedenej oblasti, je vydierateľný či kompromitovateľný týmito službami?
Po posledné. Domnievate sa, pán minister vnútra Pittner, že vaša dlhoročná spravodajská práca v prospech cudzích mocností je optimálnou kvalifikáciou na zastávanie postu ministra vlády Slovenskej republiky? Nemyslíte si, že vami poskytnuté informácie o vašej činnosti a zastávanie funkcie ministra vlády nie je priamy útok na štátnu suverenitu, zvrchovanosť a samostatnosť v rozhodovaní najvyšších miest dnešnej vládnej zostavy?
Pán predsedajúci, toto je koniec prvej mojej interpelácie. Prihlásil som sa dvakrát po sebe, chcel by som hovoriť ďalšiu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Lexa, ja som tomu tak aj rozumel, ak ste boli dvakrát zapísaný, že chcete asi dvakrát interpelovať. Nemuseli ste sa ale dvakrát zapisovať. Nech sa páči.
Poslanec I. Lexa:
Ďakujem.
Druhá interpelácia takisto smerujem k pánu ministrovi vnútra. Pán Ladislav Pittner podľa zverejnených informácií, ktoré sám o sebe dáva, nie je to nič tajné, je to v bežne dostupných masovokomunikačných prostriedkoch, do roku 1990 v polícii ani v žiadnej inej bezpečnostnej zložke štátu nepracoval, ale pracoval v civilných povolaniach. V roku 1990 bol prijatý do služobného pomeru na funkciu námestníka riaditeľa vtedajšieho Úradu na ochranu ústavy a demokracie jeho vtedajším riaditeľom Jaroslavom Sviechotom. V tejto funkcii pôsobil niekoľko mesiacov, aj to väčšiu časť strávil v nemocničnom ošetrení s ohľadom na jeho vtedajšiu práceneschopnosť. Čiže aktívne a fyzicky túto funkciu vykonával len asi šesť týždňov. Po vyriešení vládnej krízy v roku 1990 a odstúpení vtedajšieho ministra vnútra Andráša bol Pittner vymenovaný do tejto politickej funkcie. Od tohto obdobia dodnes pôsobil len ako politik, a to buď ako poslanec, alebo minister, alebo podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia.
Považujem za dôležité tiež podotknúť, že Ladislav Pittner je nevojak a v niektorých materiáloch si uvádza, že má ploché nohy. V roku 1994 vymenoval vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč na návrh Moravčíkovej vlády pána Ladislava Pittnera do hodnosti generála. V oficiálnom materiáli Moravčíkovej vlády sa uvádzal tiež aj termín pri príležitosti životného jubilea 60 rokov. V tejto súvislosti interpelujem pána ministra vnútra Pittnera:
1. Poznáte v histórii a vo svete analógiu, že by v policajných zložkách získal hodnosť generála človek, ktorý v aktívnej službe pôsobil niečo vyše šesť týždňov a mal podobné osobnostné parametre ako vy?
2. Domnievate sa, že vaše ukazovanie a fotografovanie sa v generálskej slávnostnej uniforme pôsobí pozitívnym smerom na morálku príslušníkov Policajného zboru či iných bezpečnostných zborov?
3. Je vám známe, že veľká časť príslušníkov Policajného zboru a iných bezpečnostných zborov vami pohŕda z morálnych dôvodov, že ste prijali takto nekonvenčne získanú najvyššiu hodnosť? Myslíte si, že je to morálne a aké pocity máte, keď sa rozprávate s policajtmi, ktorí v službe pôsobia 10, 20, 30 i viac rokov a o takejto hodnosti ani nesnívajú?
4. Myslíte si, že dovŕšenie 60. roku života, ploché nohy a neabsolvovanie základnej vojenskej služby je dôvod na získanie hodnosti generála a s ňou spojené doživotné finančné príplatky?
A po posledné. Ste naozaj presvedčený, pán minister vnútra Pittner, že vaša generálska hodnosť má podobnú kvalitu ako napríklad generálske hodnosti poslancov Andrejčáka či Tuchyňu, tu sediacich, ktorí takmer celý svoj život zasvätili profesionálnej dráhe príslušníkov ozbrojených síl a prešli prakticky všetkými stupňami vedenia i velenia s absolvovaním príslušného odborného vzdelania?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pán minister Pittner chce odpovedať.
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
neviem, koľkokrát budem musieť ešte niektoré veci znovu a znovu opakovať, posledne som to urobil na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady. Je neuveriteľné, čo dokáže urobiť z človeka čosi, čo zatiaľ nejdem pomenovať.
V päťdesiatych rokoch, keď nás súdili pre protištátnu činnosť, podobné vyhlásenie na väčšinu z nás vyhlasoval smutne známy prokurátor Urválek, ktorý každú aktivitu katolíkov pokladal za špionáž, za čosi, čo sa robí v spolupráci s cudzími mocnosťami a podobne. Teraz som si to po skoro päťdesiatich rokoch vypočul od pána poslanca Lexu. Uvádzal som tu, že v roku 1968, v čase "obľavy", sa zakladalo aj v katolíckom svete, a teda aj u nás po druhom Vatikánskom koncile takzvané dielo koncilovej obnovy. Bol som jeden zo spoluzakladateľov a ďalšími zakladateľmi boli ľudia, ktorých práve z vašej strany alebo hnutia, pán Lexa, označujete za svätých mužov Slovenska, vyznamenávate ich najvyššími štátnymi vyznamenaniami a podobne len preto, že či už naozaj, alebo v domnienke sa nazdávate, že sú alebo boli vám počas vašej vlády naklonení.
Dielo koncilovej obnovy malo za úlohu šíriť myšlienky druhého Vatikánskeho koncilu, a to nielen medzi veriacimi, ale hlavne medzi ateistami, medzi komunistami, pretože predstava, že komunizmus je veľké nedorozumenie a veľké nešťastie, sa po rokoch nakoniec aj potvrdila jeho pádom. Len pre to bolo treba veľa robiť. A z tohto dôvodu osobne som bol poverený, aby som práve udržiaval tento styk s ateistami, s komunistami, s Československým zväzom mládeže, teda s jeho členmi, a so zahraničím.
Pokiaľ ste ma citovali, tak tie citáty sú presné. Vývody, ktoré z týchto citátov ale robíte vy, sú nielen zlomyseľné, ale sú vyslovene lživé. Keby ste boli ďalej citovali ten článok, tak by ste tam mali aj moju odpoveď, že som ale nepracoval pre žiadnu cudziu spravodajskú službu, pre žiadny cudzí štát. Koniec koncov svedectvom toho je aj človek, ktorého len zo slušnosti nebudem menovať, aby sa na neho neobrátili podobní "prokurátori", ako ste to predviedli teraz vy, ale ktorého ste odmenili tými najvyššími štátnymi vyznamenaniami, keď sa vrátil z cudziny, kde pôsobil ako redaktor rádia, teda rozhlasu Slobodná Európa, a kde tie informácie, ktoré sme mu poskytovali, vysielal. Áno, po roku 1968, keď sem prišli Sovieti alebo teda vojská Varšavskej zmluvy, odišiel som do zahraničia na krátky čas, a nie do špionážnej centrály, ako vy konštruujete moje správanie, a nie do cudzej mocnosti, ale od ľudí, ktorých, opakujem, poniektorých z nich, vyznamenávala vaša vláda, som sa dostal k prostriedkom voľne dostupným, ako boli mikrofilmy, mikrokamery a ďalšie zariadenia, a počas dvadsiatych rokov som pomocou týchto zariadení a tých ľudí, ktorí mi pri tom pomáhali, informácie toho druhu, ako som uviedol, poskytoval.
Pán poslanec Lexa, keby ste boli trošku, len trošku človekom, objektívnym človekom, veľmi by ste si rozmysleli, čo hovoríte. Vy ste jednoducho plný ukrutného cynizmu a ukrutnej nenávisti, ktorá vám zastiera reálny pohľad na veci. Je to vaša vlastnosť, ktorá zrejme súvisí aj s istými fyzickými danosťami, ktoré vedú ku komplexom a tie k rôznym správaniam.
Chcem povedať, že jednoducho, ak som tu hovoril o mladých ľuďoch, o tom, ako sa tieto informácie utajeným spôsobom prenášali, to je vizitka tých, pre ktorých ste slúžili ako dôverník. To nie je moja vizitka. My sme sa jednoducho takto museli kryť. A dnes môžeme úplne verejne hovoriť o veciach, ktoré sme predtým jednoducho museli takýmto spôsobom zakrývať. Samozrejme, že títo ľudia nemohli vedieť o tom, aké informácie a čo prenášajú. Preto to bolo utajeným spôsobom prenášané, pretože v prípade, že by ich zachytili a vedeli o tom, ich trest by bol veľmi veľký. Zase vzhľadom na nedemokratické, nesprávne zákony, ktoré, chvalabohu, dnes už neplatia.
A teraz, pokiaľ ide o to, akým spôsobom som pôsobil a dostal sa ku kandidatúre vied a podobne. Je vašou hanbou, pán poslanec Lexa, že vy neviete alebo nechcete vedieť, že aj nás nestraníkov príslušné stranícke orgány vyberali, keď sme mali ísť obhajovať alebo vôbec prihlasovať sa do kandidatúry v pomere jeden ku desať. Na desať straníkov bol prijatý jeden nestraník, aby mohol ísť robiť kandidatúru. To bol kľúč, ktorý, ak nepoznáte, povie vám ho aj váš otec. A tak sa stávalo, že aj my, ktorí sme boli nestraníci, koniec koncov aj tu vo vašom hnutí sú viacerí, sme sa vzhľadom na svoj určitý azda talent a možno hlavne pracovitosť dostali po rokoch - ja konkrétne po pätnástich rokoch práce vo fabrike - k tomu, aby za "obľavy" v roku 1966 som si mohol ukončiť maturitu, pretože, keď ma zatvorili ako študenta, som mal šestnásť rokov, a potom v roku 1970 som ukončil vysokú školu. Vzápätí vzhľadom na to, že som mal veľmi dobrého človeka riaditeľa, ktorý je komunista ešte aj teraz, ale nie taký, radšej nebudem hovoriť, tak nás vybrali viacerých. A opäť jeden z nich je aj tu medzi vami, medzi vaším hnutím, ktorí sme dostali možnosť ísť robiť aj vedeckú dráhu. Po pätnástich rokoch vo fabrike som prešiel pracovať do Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva, kde som začínal ako programátor a postupne som sa prepracoval na vedúceho riešiteľa štátnych úloh.
Pokiaľ ide o moju dôstojnícku kariéru, vy by ste najlepšie mali vedieť, ako bohapusto tárate, keď hovoríte čosi o nevojakovi v policajných službách a podobne. Ja som nenastúpil do armády, ale nastúpil som do Zboru národnej bezpečnosti, kde podľa zákona, ktorý by ste mali poznať ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby, som jednoducho vzhľadom na moje vzdelanie, vzhľadom na to, akú funkciu som tam mal plniť, podľa tabuliek, ktoré platia pre dané funkcie, bol prijatý v hodnosti podplukovníka. A potom, keď ma stiahli, zhodou okolnosti za prvej Mečiarovej vlády, do funkcie ministra vnútra, opäť podľa vtedajšieho zákona o služobnom pomere hodnosť ministra podľa tabuľkových miest bola po úroveň generála. A práve váš vedúci, pán premiér Mečiar v čase, keď som bol u neho v tej prvej vláde za KDH, po niekoľkých mesiacoch navrhol vláde, aby som bol povýšený do hodnosti plukovníka.
Ako poslanec som nemohol vykonávať v zmysle ústavy služobný pomer, a preto som bol v takzvanej neplatenej zálohe. Opäť by ste to mali poznať. A v tej neplatenej zálohe som bol aj v čase, keď v roku 1994 som bol opäť pozvaný do funkcie ministra vnútra a vzhľadom na opäť vtedy ešte platný zákon o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru ma vláda navrhla prezidentovi a prezident ma ustanovil do hodnosti generála. O tom, ako sa policajti na to dívajú, vy viete najlepšie. Nechcel by som byť vo vašej koži medzi štyrmi očami s policajtom. Ja medzi nimi žijem a žijem pokojne.
A chcem povedať ďalej. Ak sa vám zdá, že za šesť týždňov a podobné nezmysly som sa stal generálom, tak to počítajte spolu so mnou. Ale počítajte k tomu aj niečo iné, čo zrejme mala na mysli vláda, ktorá ma navrhla. Ja som si plnil svoje spravodajské povinnosti. A plnil som si ich vyše dvadsať rokov, len nie na vašej strane, ale proti vám. A na to som hrdý. (Potlesk.)