Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na pána poslanca Baca.
Jeho vystúpenie bolo dosť útočné. A mne sa nepáči na ňom hlavne to, že neustále sa vracia do rokov 1991 a 1992. Mne to pripomína obdobie socializmu, keď som bol stíhaný, nie stíhaný, fakticky som pociťoval diskrimináciu, že moji starí rodičia niekedy nechceli vstúpiť do družstva a neustále sa to pripomínalo a stále sa to prízvukovalo, ako by niekto mohol za to, čo sa niekedy stalo. Podľa mňa treba to obdobie uzavrieť a musíme vychádzať z prítomnosti a pozerať do budúcnosti.
Čo sa týka jeho vystúpenia, nevidel som ani jeden pozitívny návrh, ktorý by ponúkol konkrétne riešenie problémov poľnohospodárstva.
Čo sa týka poľnohospodárstva, treba si pripomenúť iba dve kauzy. Kauza vývoz obilia a kauza terajšej ceny obilnín. Stačí to za všetko. Poľnohospodári poznajú situáciu, aká je, poznajú, aké sú ceny, vedia, v akom stave sú ich podniky, a preto ak má pán Baco nejaké návrhy, ktoré toto vedia riešiť, sme otvorení a sme ochotní s ním o tom diskutovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Brhel.
Poslanec J. Brhel:
Správa, ktorú spomínal pán poslanec Baco, odznela dnes o 12.20 hodine v Slovenskom rozhlase. Chcem len poznamenať, že pokiaľ ratingové agentúry, a IBCA nevynímajúc, pravidelne znižovali rating Slovenskej republiky pred voľbami aj v súvislosti s vyhláseniami súčasnej vládnej koalície, tak to boli autorizované a renomované agentúry.
Dnes, ak sa vyjadria pravdivo, a to znamená negatívne, po vami predloženom programovom vyhlásení vlády, tak sa začínajú spochybňovať, hovorí sa o akýchsi dvoch pánoch, ktorí tu o čomsi diskutovali.
Určite, že záväznejšie sú informácie autorizovaných médií - a takým Slovenský rozhlas skutočne je. Čiže berte na vedomie aj tie správy, ktoré sú už negatívne nepríjemné, ale pravdivé.
Ďakujem.
Podpredseda P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.
Istý japonský manažér o nás Slovákoch povedal, že vraj my chceme ísť dopredu, a pritom máme hlavu otočenú dozadu, a pýta sa, ako dlho sa asi dá ísť dopredu s hlavou otočenou dozadu. Pripadá mi to, že aj my sa vraciame príliš ďaleko.
Je pravda, uznávam, že práve v tých prvých rokoch transformácie sa na poľnohospodárstve urobilo veľmi veľa prečinov, najmä čo sa týkalo odchodu pracovníkov, ale treba popravde priznať, že nie všetko sa aj teraz vyvíja vynikajúco. Keď už máme hovoriť o poklese hovädzieho dobytka, je to napríklad o 5,6 % za deväť mesiacov tohto roku, o poklese ošípaných skoro o 10 %, ak máme hovoriť o znížení investícií, je to o 19,6 %, a takisto aj hodnota hmotného majetku sa znížila o 4,1 %. Takže naozaj tá situácia nie je taká priaznivá a bude potrebné ju riešiť.
Uznávam určité prednosti pána ministra Baca - a ja voči nemu vždy budem slušne vystupovať -, ale teraz úprimne poviem, že ma veľmi mrzí, že sa nepodarilo pani ministerke Schmögnerovej v jej bývalej pozícii zastaviť privatizáciu štátnych majetkov úplne. Určite by sme mali vyššiu zamestnanosť dnes na slovenskom vidieku.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Baco povedal v úvode, že nebude môcť predniesť celý svoj príspevok, takže sa, myslím, dočkáme aj toho, čo tu niektorí poslanci žiadajú. Pán poslanec to sľúbil.
Chcem však povedať na margo toho, že história v poľnohospodárstve nie je skutočne zanedbateľná, riešenie poľnohospodárstva je dlhodobé, a to, čo sa spôsobilo, sa nedá odstrániť za niekoľko rokov. To všetci dobre vieme. Takže ak niekto vyhadzuje niekomu niečo na oči, tak musí počítať aj s tým, že aj on má oči a že tie oči slúžili aj niekomu inému, to znamená, že on to pokazil na začiatku. Nám nie je umožnené dokončiť tú nápravu, sme možno len na polceste alebo možno v nejakom inom časovom období, ťažko je, samozrejme, povedať, že dielo je dokončené.
Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, pokiaľ ide o hovädzí dobytok, veľmi dobre vieme, že aj za tohto stavu stavy klesajú. Je tu prebytok 150 miliónov litrov mlieka, ktoré sa musí exportovať z tohto štátu a nemíňajú sa na vnútornom trhu. A stojí to takmer 300 mil. korún tento štát. Je tu prebytok aj iných produktov, ktoré pre zdravú výživu by tu možno mohli zostať, ale stav je zložitejší alebo komplikovanejší a nezávisí len od poľnohospodárov.
Podpredseda P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Ešte raz by som chcel zdôrazniť to, čo povedal môj kolega, pán poslanec Baco, že agentúrna informácia ratingovej agentúry IBCA je oficiálnym stanoviskom tejto agentúry. A chcel by som všetkých, ktorí o tom pochybujú, ubezpečiť, že analytici tejto ratingovej agentúry si nielen programové vyhlásenie vlády dôsledne prečítali, ale dokonca si ho aj dôkladne preštudovali.
Podpredseda P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister požiadal o slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
so záujmom som si vypočul vystúpenie pána poslanca Baca. Rovnako so záujmom sa oboznámim s hodnotením ratingovej agentúry. Teraz však niekoľko slov k vystúpeniu pána poslanca.
Pripúšťam, že prvý i druhý, možno i tretí variant pôdohospodárskeho programu v programovom vyhlásení vlády bol možno vyváženejší ako oficiálna verzia, ktorá je súčasťou oficiálneho dokumentu. Je to výsledok určitých kompromisov, a nakoniec, celý náš život je vždy výsledkom aj určitých kompromisov.
Ak však hovoríme o likvidácii poľnohospodárstva, o katastrofických scenároch, môžem veľmi zodpovedne povedať, že v horšej situácii, ako sa práve poľnohospodárstvo nachádza v súčasnom období, už ani nemôže byť, a to nielen zásluhou určitých daností, objektívnych daností, takpovediac, zhora. Je to, domnievam sa, aj výsledok politiky protekcionizmu, elitárskeho prístupu v obchodnej politike, niekedy v dotačnej politike, ale aj trestuhodného postupu k privatizácii tak štátnych majetkov, podnikov služieb, ako i spracovateľského priemyslu.
Pán poslanec Baco, ak hovoríš o poklese hmotného investičného majetku za doterajšie roky, alebo za roky 1990 - 1994, bohužiaľ, aj teraz tento pokles pokračuje. V roku 1998 - podľa predbežných údajov - poklesla jeho hodnota o ďalšie 4,2 mld. Sk. Finančný majetok sa znížil takmer o 10 % za rok 1998. Áno, oceňujem, že podpora pôdohospodárstva ako celku a najmä poľnohospodárstva sa od roku 1994 spoločne zvýšila o sumu približne 5 mld. Sk, ako si uviedol. Mrzí ma, že napriek tomu sa nezvýšila hrubá poľnohospodárska produkcia od roku 1994, iba o približne 3 % do konca roku 1997, čo znamená, že ročný rast hrubej poľnohospodárskej produkcie nepredstavoval ani jedno percento. Dokonca objem hrubej produkcie rastlinnej výroby poklesol, síce nie o veľa, o nejaké 0,4 %, takže dajme tomu stagnoval.
Ak zoberiem do úvahy výrobu rozhodujúcich plodín - obilnín, strukovín i niektorých ďalších -, jednoducho ich objem, ich ročná úroda, objem výroby, ich ročná úroda nepresiahla úroveň roku 1994. Chceme-nechceme, aj o tomto hovoria čísla. Čísla hovoria aj o tom, že od roku 1994 poklesli stavy hovädzieho dobytka z 916 tisíc na 750 tisíc kusov. Z toho stavy kráv z 359 tisíc na 294 tisíc kusov. Áno, úžitkovosť dojníc vzrástla. Napriek tomu všetkému dodávky mlieka do trhových fondov viac-menej stagnujú. Pohybujú sa na úrovni okolo 900 mil. litrov, v tomto roku bude dodávka mlieka do trhových fondov nejakých pár desiatok miliónov vyššia.
Ak zoberieme do úvahy ukazovateľ úžitkovosti, či už hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, niet tu o čom hovoriť. Hlboko zaostávame v intenzite výroby, v prírastkoch nielen za svetom, ale skutočne aj za tým, čo tu už bolo. Je paradoxom, že práve v tomto období, v druhej polovici roku 1998, sme značnú časť potreby bravčového mäsa museli kryť z dovozu, aj keď v tomto období tento dovoz sa stal už nežiaducim a robí nám skôr problémy.
Ak si zoberieme do úvahy vývoj salda zahraničného obchodu s agrokomoditami v roku 1994, toto saldo bolo necelých 7 mld. korún, v roku 1997 13,190 mld. korún, do konca októbra 12 315 tisíc korún. Ak si zoberieme do úvahy nenahraditeľné komodity, tu sa saldo pohybovalo približne na rovnakej úrovni, teda saldo sa zvýšilo pri nahraditeľných komoditách z mínus 278 mil. na 4 643 mil. korún. Myslím, že aj o tomto treba hovoriť.
A v tejto súvislosti treba hovoriť aj o toľko kritizovanom dovoze potravinárskej pšenice. Do konca septembra sa doviezlo do republiky 57 tisíc ton. Z toho viac ako 40 tisíc ton z Maďarskej republiky. Potravinárska pšenica sa dovážala dokonca aj do štátnych hmotných rezerv. Zmluvy, ktoré sú uzatvorené s jednotlivými obchodnými inštitúciami, hovoria o cene 6 500 - 6 450 korún za tonu. V čase, keď domácim poľnohospodárom aj štátne hmotné rezervy, aj, samozrejme, ďalší spotrebitelia platili 4 200 korún za tonu.
K roku 1994 - k zníženiu dotácií - bolo to presne 400 mil. korún. Áno, bol som z toho nešťastný a doteraz si to vyčítam aj sám. Ale dôvody aj vtedy boli jednoznačné a veľmi pragmatické: nedostatok zdrojov na financovanie školstva, nedostatok zdrojov na financovanie zdravotníctva a hroziaci prepad deficitu štátneho rozpočtu.
Hovoríš o zastavení privatizácie štátnych majetkov. Áno, zastavili sme privatizáciu štátnych majetkov a mali sme dokonca inú, úplne inú filozofiu v obhospodarovaní aj tejto pôdy. Naším cieľom bolo vytvorenie zamestnaneckých akciových spoločností a prenájom týchto majetkov práve pre tieto zamestnanecké akciové spoločnosti. Od roku 1994 sa ani jeden štátny majetok neprivatizoval pre zamestnaneckú akciovku, hoci ich bolo vytvorených niekoľko. Nanajvýš zo štátneho majetku sa zobrali do partie jeden, dvaja či traja ľudia. Väčšinou sa štátne majetky privatizovali pre tých, ktorí na nich dovtedy nepracovali.
Čo sa týka pripomienky pána poslanca Oberhausera - ohrozenie ďalších rokovaní s Maďarskou republikou a dokonca ohrozenie celého Vodného diela Gabčíkovo, môžem zodpovedne povedať, že si vážim všetko, čo bolo na tomto diele urobené. Veľmi citlivo vnímam, že celé Vodné dielo Gabčíkovo predstavuje určitú hrdosť pre slovenský národ. A z tohto miesta už pred niekoľkými mesiacmi - bolo to v júni, keď Národná rada prijala uznesenie k postupu slovenskej vlády a slovenskej delegácie pri rokovaní s maďarskou stranou - som vyhlásil, že toto vodné dielo sa dokonca stalo pútnickým miestom občanov Slovenska. Z týchto pozícií a týchto pohľadov aj teraz pristupujem k riešeniu problémov v súvislosti s Vodným dielom Gabčíkovo i celou Sústavou vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Ja by som nerád, aby sa o Gabčíkove práve v tomto období hovorilo viac, ako je treba, lebo by sme aj z rôznych iných dôvodov mohli tomuto dielu ublížiť.
Na výstavbe Vodného diela Gabčíkovo od roku 1994 sa prestavalo približne 15 miliárd korún. Bohužiaľ, vodohospodárska sekcia na ministerstve pôdohospodárstva - a ktovie, čou zásluhou - nemá prehľad o podrobnej objektovej skladbe, o podrobných rozpočtových nákladoch na jednotlivé objekty. Jednoducho je tu potrebné vniesť trochu viacej svetla. A skutočne by som bol veľmi nerád, aby som bol nútený z tohto miesta, prípadne inde na verejnosti v tomto čase hovoriť o Gabčíkove viac, ako je naozaj treba. Ešte raz opakujem len preto, aby sme zbytočne tomuto dielu, ktoré je pýchou slovenského národa, neubližovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Faktická poznámka - pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
myslím si, že nevedieme rozpravu dobrým smerom, pretože vo svojom vystúpení som trikrát povedal, že nikdy som o týchto veciach nehovoril. Nikde som nevyťahoval tieto paralely z rokov 1990, 1992 a 1994. Ale, bohužiaľ, keďže vidím, že dnes tým istým spôsobom pristupujete k tomuto rezortu, musel som ich vytiahnuť, aby sme sa spoločne poučili. Je mi ľúto, že na to reagujete tak, že hádžete na mňa blato naspäť. Ja som sa nikdy nerobil neomylným. Môžeme hovoriť o mojich chybách, ale prosím vás pekne, je to odvádzanie pozornosti bez podstaty. Ešte raz vám opakujem. Tie isté prístupy a chyby máme dnes tu na stole ako v rokoch 1990, 1991, 1992, 1994. Prosím, keby ste boli takí dobrí a zobrali toto do úvahy. O nič iné mi nejde, len o to, aby sme sa poučili. Ak tú kapitolu uzavrieme, ak sa poučíme, ja sa nepotrebujem k tomu vracať. Nerobil som to, je mi nemilé, ale poučiť sa z toho musíme, a vidím, že sme sa nepoučili k dnešnému dňu.
Čo sa týka pšenice, pán minister, nezdá sa mi akurát korektné, keď sa vyťahuje na nás, že sme doviezli pšenicu vtedy, keď Slovensku chýbala. Veď ty vieš, že vlani bola väčšia úroda obilia o 150 tisíc ton, ako sme potrebovali, ale potravinárskej pšenice sa urodilo menej. Takže sme vyvážali kŕmnu a dovážali sme potravinársku, čo je úplne normálne. A ty nám teraz chceš vyčítať, že aj my sme dovážali potravinársku, lebo vy dovážate dnes, keď máme na Slovensku prebytok potravinárskej. A tie dovozy kazia domáce ceny. A je to úplne zbytočný dovoz. Prosil by som, keby sme to zvážili. Ale to prvé, čo som povedal, považujem za podstatné na čiastkových veciach...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister požiadal o vystúpenie.
Nech sa páči, pán minister.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Pán poslanec Baco, už len poznámku k dovozu pšenice. Od rokovania s Maďarskom, od prijatia kvót sa doviezlo v novembri 400 ton. Skutočne už dovozy nehrozia. Nebol by som spomínal dovoz trebárs do štátnych hmotných rezerv, ale uznáš sám, že zaplatiť sprostredkovateľskej firme zo štátnych hmotných rezerv 6 450 korún za tonu a ešte za pšenicu, ktorá je na maďarských colných listoch deklarovaná ako kŕmna pšenica, tak to je už trochu silné "kafé". My to tu nevyriešime a skutočne bude dobré, aby sme...
(Hlas z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, nediskutujte s pánom ministrom.
Nech sa páči, pán minister.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Dúfam, že skutočne sa skôr zameriame do budúcnosti a budeme hľadať aj na pôde výboru, aj na pôde Národnej rady, aj pri osobných rokovaniach s poslancami koalície i opozície, so všetkými poľnohospodármi konštruktívny prístup na pomoc tomuto odvetviu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Binder - faktická poznámka.
Poslanec J. Binder:
Ďakujem.
Chcel by som v prvom rade poďakovať pánu ministrovi, že verejne ohodnotil v tejto snemovni, čo je Vodné dielo Gabčíkovo. Ďakujem za všetkých, ktorí sa zúčastnili týchto prác, ale bol by som rád, keby slová a skutky boli rovnaké.
Pán minister povedal, že vodohospodárska sekcia nemá objektovú skladbu. Pán minister, vaši poradcovia vás zavádzajú. Každý rok, a to potvrdí pán minister Baco, sme na jeho príkaz robili objektovú skladbu a nepostavili sme ani jeden objekt, ktorý nie je v objektovej skladbe. To teraz bude konštatovať i Najvyšší kontrolný úrad, ktorý je u nás už druhý mesiac. Mám veľmi rád ľudí, ktorí hovoria stále to isté. Poznám vašich poradcov a viem, akým spôsobom vám radia. Ak riaditeľ Hydrokonzultu, ktorý bol zodpovedný za projekciu vrát, dnes hľadá vinníka, potom je to prinajmenšom nečestný postup. Ak tí, ktorí robili okolo vodného diela predtým, než sme tam nastúpili my, vám dávajú podklady, ktoré nie sú objektívne, nie je to, pán minister, v poriadku. Bol by som rád, keby sme sa mohli stretnúť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ďakujem, že ste tiež tak vysoko ocenili výsledok práce na Vodnom diele Gabčíkovo a že mu kladiete taký veľký význam, aký, myslím si, zásluhou celého tohto obdobia od roku 1990 sa podarilo dosiahnuť nielen v tej rovine výstavby vlastného vodného diela, ale aj v tých politických krokoch a medzinárodných krokoch, ktoré bolo treba urobiť. Naozaj, vážim si takýto prístupu a bude veľmi dobré, ak sa bude takto dariť rokovať. Ale myslím si, že by bolo potrebné prizvať všetkých odborníkov, najmä takých, ktorí boli v tom priebehu výstavby, aj v tých riešeniach. Takže bola by to škoda, keby sa títo odvrhli.
Chcel by som však upozorniť na stranu 17, kde sa hovorí v dopravnej časti o postavení mosta Štúrovo - Ostrihom, ktoré by mohlo narušiť realizáciu zmluvy Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, tak ako vlastne bolo uznané na haagskom súde v pôvodnom zmluvnom rozsahu. Nie je to nejaká mína, ktorá v inej časti môže ovplyvniť výsledok vašich dobrých zámerov v rezorte pôdohospodárstva?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
keďže nám zostávajú do 16.00 hodiny ešte tri minúty, končím rokovanie o tomto bode programu a prerušujem 4. schôdzu Národnej rady. Budeme pokračovať v rokovaní v utorok o 9.00 hodne.
Prajem vám všetkým príjemnú sobotu a nedeľu.
Ďakujem pekne. Dovidenia.