Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Halmeš - faktická poznámka.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem, vážený pán predseda.

Vo vystúpení poslanca Romana Kováča bola krátka pasáž týkajúca sa významného faktora sociálno-ekonomického stavu spoločnosti, ktorým je syntetický ukazovateľ nazývaný nezamestnanosť. Myslím si, že tento ukazovateľ, ktorý koncentruje a vyjadruje aj stav nielen ekonomický, ale aj sociálny stav občanov Slovenska, hovorí jasnou rečou, v akom stave sa slovenská spoločnosť nachádza.

Ak by sme použili metodiku, ktorá sa používala v čase, keď vláda Vladimíra Mečiara preberala politickú moc a zodpovednosť za riadenie spoločenských vecí, tak súčasný stav nezamestnanosti, ktorý je výrazom pôsobenia predchádzajúcej vlády, by bol ukazovateľom okolo 15 %, nehovoriac o tom, že takmer 100 tisíc občanov Slovenskej republiky je zamestnaných v Českej republike, nehovoriac o tom, že ľudia, ktorí sú zaradení do rekvalifikácie, sú mimo štatistiky, nehovoriac o tom, že v štatistike sa už neobjavujú ľudia, ktorí nie sú takzvane disponibilní. Toto je koncentrovaný ukazovateľ, ktorý, ak naša vláda predkladá návrh na 10 %, považujem za ambíciu, ktorá je vysoko náročná. Vo svojom vystúpení sa budem podrobnejšie venovať tejto otázke.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Ďakujem, pán predseda.

Vážená Národná rada,

reagujem teda na vystúpenie pána Romana Kováča, ktorý opísal programové vyhlásenie v pomerne svetlých farbách. Neviem, či hovoril o programovom vyhlásení, ktoré sme dostali, pretože mnohé tvrdenia, ktoré zazneli v jeho vystúpení, nie sú vôbec predmetom programového vyhlásenia, napríklad zvýšenie objasnenosti trestných činov. To sa tam ani zmienkou nespomína. Asi mal nejaké iné programové vyhlásenie vlády.

Čo sa týka agregovaných údajov, či už je to nezamestnanosť, a mnohých iných, je to veľmi "ošidný", ak použijem český výraz, prostriedok, pretože to by Európska únia tiež bola v katastrofálnej situácii. V mnohých krajinách Európskej únie nezamestnanosť prevyšuje 17 % a v priemere sa pohybuje na úrovni 10 až 12 %. Takže, ak prijmeme tézu, že krajiny Európskej únie sú v katastrofálnej situácii, potom môžeme možno hovoriť v takých intenciách ako môj predrečník.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Vojtech Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Vážené dámy,

vážení páni,

chcel by som uviesť jednu faktickú poznámku k otázke odbornosti a politickosti. Sú skutočne sociálne oblasti, princípy odbornosti, ktoré, chvalabohu, prevyšujú princípy politického prístupu, a to je otázka štatistickej manipulácie s údajmi, ktorých sme aj dnes svedkami, ale je dobré, aby hneď na úvod tohto volebného obdobia sa práve táto odborná stránka posilnila. Z hľadiska percentuálnej štatistickej zisťovateľnosti štatistických údajov o nezamestnanosti sa, samozrejme, dá manipulovať s číslami, tak ako sa komu zachce. Aj dnes sme pred chvíľou boli svedkami toho, že jeden z poslancov komentoval vystúpenie pána poslanca Kováča, ktorý tu hovoril za poslanecký klub SDK.

Chcem túto snemovňu ubezpečiť, že v súvislosti aj s pasážami, ktoré hovoria o dodržiavaní medzinárodných dohovorov a zmlúv, Slovensko je viazané 62 dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Na ich základe sa určujú aj štatistické prístupy k určovaniu nezamestnanosti, tak ako je to obvykle od päťdesiatych rokov vo vyspelých štátoch. Táto štatistika je konformná aj so štatistikou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Vzhľadom na to, že dosť značne poklesla intelektuálna úroveň vo výbore pre sociálne veci, včera som si to teda nejakým spôsobom uvedomil, aj po dnešných vystúpeniach by som skutočne odporúčal pánu poslancovi, ktorý komentoval vystúpenia pána Kováča, aby toto láskavo zobral na vedomie a predtým, než vystúpi, aby si vypočul, že Ivan Krasko povedal, že blahoslavení, ktorí hovoria vo dni sviatočné. Odporúčam mu niekoľkotýždňový pobyt v knižnici.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

Dovoľte mi, aby som doplnila a konkretizovala vystúpenie pána poslanca Kováča najmä v časti, ktorá obsahuje tiež veľmi všeobecné konštatovania o vzraste nezamestnanosti.

Dovoľte mi, aby som uviedla presné čísla podľa medzinárodných štatistík, tak ako ich máme pred sebou. V roku 1993 bola priemerná miera nezamestnanosti na Slovensku 12,7 %, v tom pamätnom roku 1994 sme prevzali aspoň my, teda, čo tu sedíme - dvaja ministri za rezort práce po Moravčíkovej vláde nezamestnanosť z 12,7 % na 14,4 %. V roku 1995 to bolo 13,8 %, v roku 1996 12,6 % a za rok 1997 to bolo 12,9 %. Takže ja tiež apelujem na knižnicu a na podrobné štúdium Štatistického úradu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Juraj Hraško - faktická poznámka.

Poslanec J. Hraško:

Dovolil by som si, pán predseda, apelovať na zdravý rozum opozície a trošku porovnať východiskovú situáciu tejto a predchádzajúcej vlády. Nazdávam sa, že diskutujeme o nerelevantných pozíciách. Chcel by som pripomenúť kolegom z opozície, že zatiaľ čo oni... (ruch v sále) - hovorím k vystúpeniu pánu Kováča -, teda vláda pána Mečiara mala k dispozícii mnohomiliardový majetok tohto národa, táto vláda nemá k dispozícii nič len veľké dlhy. Preto sa mi zdá, že toto vládne vyhlásenie nemôže byť také optimistické, ako bolo to minulé, pretože táto vláda musí najprv splatiť dlhy, lebo majetky sú v rukách súkromných majiteľov, za ktoré tento národ nedostal zaplatené. Preto sa pozerám na toto programové vyhlásenie trochu inak ako opozícia. Budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, ak sa dostanem k slovu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Dovoľte mi, aby som ešte doplnil vystúpenie pána poslanca Romana Kováča za sociálnu sféru - otázku solventnosti sociálnej sféry ako celku. Treba uviesť, že Slovenská republika ako jediný postkomunistický štát má oddelené fondy, ktoré, chvalabohu, nie sú spojené so štátnym rozpočtom. Správa týchto fondov je k dispozícii tripartitným inštitúciám. To znamená, že, chvalabohu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo financií, ale i vláda stratili monopol v sociálnej oblasti a decizívne úlohy, teda rozhodovacie kompetencie majú dnes tripartitné orgány.

Z hľadiska solventnosti sociálnej sféry, že vláda zdedila nič len dlhy, kandidát na prezidenta akademik Hraško tu pred chvíľou povedal lož. Prosím pekne, z hľadiska Národného úradu práce, ktorý disponuje zhruba obratom 10 miliárd korún, sa prichádza od januára 1999 do tzv. zelených čísel. Vzhľadom na vývoj solventnosti tohto fondu sa v oblasti zamestnanosti začínajú získavať zdroje na aktívnu politiku trhu práce tým, že sa končia zmluvy na túto politiku z rokov 1996 a 1997. Fond dôchodkového zabezpečenia - poistenia bude solventný s prebytkom 5,8 miliardy korún. Fond nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne bude na úrovni 5 500 miliónov korún ako prebytkový. Rezervný fond Sociálnej poisťovne bude asi 1,8 miliardy, čiže dokopy 12 miliárd korún budú dôchodcovia aj zamestnanci mať prebytky v Sociálnej poisťovni k 1. januáru 1999. Od Moravčíkovej vlády sme zdelili Fond dôchodkového poistenia s deficitom jednej a štvrť miliardy. To je odpoveď na pána poslanca Kováča aj na poslanca Hraška.

Predseda NR SR J. Migaš:

Dávam slovo pánu poslancovi Sergejovi Kozlíkovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Pripraví sa pán Marián Mesiarik.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážená vláda,

vážené kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

dovoľte mi v prvom kroku poňať programové vyhlásenie vlády v kontexte programov vládnych politických strán. Hovorím o volebných programoch vládnych politických strán. Keď sa vrátim trošku späť do histórie do roku 1994, predkladala vtedy programové vyhlásenie vlády tretia vláda Vladimíra Mečiara. Pozrel som si stanoviská niektorých bývalých poslancov, poniektorí z nich sú dnes členmi nastupujúcej vlády. V tých hodnoteniach zaznelo, že vláda Vladimíra Mečiara predkladá ambiciózny program, že bude nesporne zložité naplniť tento program, najmä kvantifikácie, čísla, ktoré tento program definoval z hľadiska ekonomického, sociálneho rozvoja. Definovali ten program tak, že postavil vysokú latku v rámci definovaných parametrov ekonomického rastu sociálneho vývoja.

Zároveň zaznela kritika toho, čo vládny program neobsahoval v kontexte volebného programu Hnutia za demokratické Slovensko. A takto nás kritizovala aj verejnosť, novinári, pokiaľ našli niektoré parametre, ktoré neboli bezo zvyšku z volebného programu HZDS premietnuté do programového vyhlásenia vlády. Tiež sme argumentovali, že sme vládnou koalíciou, že musíme rešpektovať aj pohľady koaličných partnerov, ale verejnosť mala na to právo, mali na to právo poslanci kritizovať vládu, pokiaľ takýto parameter našli. Podotýkam, naprostú väčšinu údajov, ukazovateľov z volebných programov sme do programového vyhlásenia vlády dali. To znamená, že sme si vytvorili istú zložitosť z hľadiska plnenia programového vyhlásenia, ale predsa o tom je výkon služby vlády. Vláda má dať kožu na trh, má mať program, ktorý je kontrolovateľný, priebežne kontrolovateľný, a ktorý sa dá potom na konci funkčného obdobia vlády odpočtovať.

Takže, vážené poslankyne, poslanci, o tom je programové vyhlásenie vlády. A o čom je politika? Politika je o tom, že vo voľbách sa usilujú všetky politické subjekty získať čo najviac hlasov občanov na báze volebných programov. Upozorňovali sme ctenú dnešnú vládnu koalíciu na nereálnosť mnohých sľubov, ktoré boli vo volebnej kampani dané. Pripomeniem len niektoré z tých volebných sľubov, ktoré môžem dokumentovať z vládnych programov na šiestich stranách konkrétnych číselných, vecných prísľubov vládnych politických zoskupení, a mnohé z nich sme označili dopredu ako populistické, nerealizovateľné a upozorňovali sme aj občanov, že pokiaľ sa dajú zlákať vidinami, sľubmi týchto programov, že bude problém s ich naplnením, ak vôbec dôjde k definovaniu týchto sľubov v príslušných vládnych programoch.

Takže pripomeniem len dvojnásobné zvýšenie miezd, reálnych miezd, sľubované predsedom vlády pánom Dzurindom, vo volebných šotoch ich bol neskonalý počet prezentovaný v televízii. Treba pripomenúť prísľub terajšej pani ministerky financií, pani Schmögnerovej, na celostránkových reklamách v novinách o 15-percentnom raste reálnych miezd, príjmov nad úroveň roku 1989, čo preložené do reči ekonómov znamená zhruba 20 až 25-percentné zvýšenie reálnych príjmov za volebné obdobie nastupujúcej vlády. Podobne boli definované miery ekonomických rastov medziročne 4 až 6 % a ďalšie a ďalšie sľuby najmä v sociálnej oblasti vo väzbe na valorizáciu dôchodkov, zvyšovanie dôchodkov, príjmov, na valorizáciu daňových pásiem a tak ďalej a tak ďalej. Takže, o čom je vlastne politika? O tom, že sa vo voľbách dajú sľuby a potom, keď sa zostaví vláda, tak sa tieto sľuby nerealizujú? To je potom politika toho, že z volieb sa stáva fraška a z volebných sľubov podvod na občanoch Slovenskej republiky. Takže, to je jeden záver, ku ktorému dospelo Hnutie za demokratické Slovensko po analýze programov jednotlivých volebných programov súčasných vládnych politických strán, a z čoho vychádza aj podmienka akceptácie programu vlády, pretože zastupujeme skoro milión voličov.

Zasa na margo diskusie vo výbore, kde niektorí poslanci súčasnej vládnej koalície dávali ironické poznámky, o čo nám vlastne ide, čo chceme vlastne presadiť pri počte, ktorý v parlamente je. Nechceme nič iné, len dvihnúť hlas a upozorniť na to, čo sa vlastne pri programovom vyhlásení deje a kde zostali volebné sľuby. Ako keby platilo: Voľby sa skončili, vážení občania, zabudnite.

Čo sa týka vlastného programového vyhlásenia, nadväzne na to, čo som povedal, vládne programové vyhlásenie je kulantné, je oblé, je nezáväzné. Spomenul som k vystúpeniu pána Romana Kováča, ktorý je nesporne inteligentný, vzdelaný človek a skôr mi teda vychádza, že buď má vo vedomí niektoré pracovné návrhy volebného programu, alebo mal nejaký iný program, ale viaceré tézy, ktoré tu zazneli, spomenul som vo faktickej poznámke, trebárs, v oblasti vnútornej bezpečnosti, že je téza zvýšenia objasnenosti trestných činov, nie je tam, to znamená aj tento kvalitatívny záväzný parameter nie je v programovom vyhlásení vlády, ale podobne takýmto spôsobom nie sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády ďalšie a ďalšie záväzné ukazovatele. Ak som si porovnal politické programy vládnej koalície s pracovným variantom a s predloženým parlamentným návrhom programového vyhlásenia, tak to vychádza tak: Ak vo volebných programoch boli desiatky konkrétnych prísľubov pre občanov, v politickom programe vládnej koalície už ich je citeľne menej. V pracovnom variante, ktorý bol pripomienkovaný sociálnymi partnermi a ďalšími inštitúciami, ešte podstatne menej. Až v predloženom parlamentnom návrhu sa dostávame k šiestim kontrolovateľným konkrétnym údajom, ktoré vlastne vláda predkladá, ktorými "dáva vláda kožu na bubon".

Ak predkladateľovi išlo o úplnú sterilizáciu vládneho programu, tak sa jej to takmer podarilo, a chcem upozorniť, že asi nedopatrením zostalo ešte šesť čísel vo vládnom programe. Na strane 6 rast hrubého domáceho produktu 4 až 5 %, aj to na konci volebného obdobia, a zníženie miery nezamestnanosti na hranicu 10 %. Na strane 15 vyplatenie dlhopisov nad 60 rokov občanom, na strane 22 zabezpečenie výstavby 14 tisíc bytov, na strane 26 predĺženie rodičovskej dovolenky z troch na päť rokov a na strane 37 ročný rast výdavkov armády o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Ak týchto šesť čísel vypadne, predpokladám, že sa asi úplne naplní predstava nastupujúcej vlády. Takže to len dokresľuje určitú nezáväznosť, oblosť, i keď treba povedať, že nesporne pozitívne mienených formulácií, ale kontrolovateľnosť, faktická vykonateľnosť tohto programu je proste úplne otvorená a priebežne aj z hľadiska odpočtovania potom v závere činnosti vlády je plnenie programu absolútne nepreukázateľné.

Môžem to zasa dokresliť na otázke, trebárs, reálneho vývoja životnej úrovne. Reálne mzdy alebo príjmy, dôchodky občanov nie sú definované ani jedným číslom. To znamená, ak to bude 0,1 % za štyri roky vlády, tak je program vlády splnený, ale podobne, v podobných kontúrach je možné diskutovať o viacerých hospodárskych a sociálnych ukazovateľoch.

Čo ma pomerne prekvapilo, že pri rokovaní vo výboroch som sa stretol s rôznymi ironickými poznámkami, mimickými prejavmi predstaviteľov, poslancov vládnej koalície aj členov vlády na námety, ktoré sme predkladali, a pripadalo mi a bolo to naprosto zreteľné, že ani predstavitelia vládnej koalície nepoznajú volebné programy, nepoznajú prísľuby, ktoré dali vo voľbách občanom. Takže treba to vláde a treba to aj vám, vážená vládna koalícia, pripomenúť.

Z analýzy volebných sľubov, ale aj z určitej analýzy strategických zámerov Slovenskej republiky a toho, čo občania v ďalšom období nesporne oprávnene očakávajú, vychádza aj predstava, o ktorú opierame námety na doplnenie, dopracovanie vládneho programu. Predovšetkým čo sa týka východísk Slovenskej republiky, nemyslím si, a to upozorňujeme aj občanov, že je múdre opierať sa o stanoviská politikov, pretože iste každý politik sfarbí svoj pohľad na východiskové parametre Slovenska svojou politickou príslušnosťou. Takže oprime sa predovšetkým o medzinárodné autority, trebárs, o stanovisko Európskej únie, ktorá vo svojom hodnotení Slovenskej republiky konštatuje, že Slovensko zaviedlo väčšinu reforiem nevyhnutných na vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky a Slovensko by malo byť schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie v krátkodobom horizonte za podmienky, že bude fungovať trhová ekonomika.

Schopnosť Slovenska plniť kritériá, čeliť konkurenčným tlakom závisí od existencie trhovej ekonomiky, stabilného makroekonomického prostredia, investícií podnikov s cieľom zvyšovať svoju efektívnosť. To znamená, že je tu jasná vízia Európskej únie, že Slovenská republika má schopnosť čeliť konkurenčným tlakom, to znamená, že tie podmienky, východiskové podmienky Slovenskej republiky sú zvládnuteľné v tom krátko strednodobom rámci na to, aby sa zabezpečovali tendencie približovania Slovenskej republiky Európskej únii. Nesporne ten reálny fakt približovania sa musí ale opierať o konkrétne fakty. Tými faktami je predovšetkým zabezpečenie ekonomického rastu.

Na rozdiel od volebných sľubov vládny program uvažuje v tom strednodobom prvom období s poklesom, so snížením ekonomického rastu. Na druhej strane s primeraným ekonomickým rastom uvažuje až v závere svojho funkčného obdobia. Je to obyčajná obezlička. Nemyslím si, že parametre ekonomického rastu boli postavené kvalifikovane. A je tu zasa otázka na predsedu vlády, ktorý sľuboval pred voľbami, pán Dzurinda sľuboval skvelé kontakty, skvelé podmienky, skvelé zahraničné investície. Takže očakávame, kde sú tieto prísľuby, ktoré boli občanom dané, alebo to boli len skvelé reči.

Vo vládnom programe to premietnuté nie je, očakáva sa nižší ekonomický rast. Podotýkam, nižší ekonomický rast prognózovala Slovenskej republike od roku 1994 väčšina významných ekonomických inštitúcií. V žiadnom roku, podotýkam v žiadnom roku, od nástupu, od vzniku Slovenskej republiky sa tieto vízie ani významných ekonomických zahraničných autorít nenaplnili. To znamená, že predpokladám, že pri rozumnej hospodárskej politike nemusí dôjsť k naplneniu ani terajšej úvahy OECD o trojpercentnom ekonomickom raste na Slovensku v roku 1999. Potenciál Slovenskej republiky je nesporne väčší, ako sú tieto tri percentá aj v strednodobom horizonte a nie je, podotýkam, rámcovaný len infraštrukturálnymi projektmi. Je rámcovaný predovšetkým investíciami, ktoré boli, ktoré akcelerovali v rokoch 1996, 1997 aj v roku 1998, a to na báze domácich podnikateľov, tak zahraničných podnikateľov najmä v roku 1998, a ich efekty sa reálne prejavujú už v roku 1998 a budú sa prejavovať minimálne v ďalších dvoch rokoch, to znamená v roku 1999 a v roku 2000.

Zámerne hovorím trošku podrobnejšie k tej otázke ekonomického rastu, pretože aj do tejto oblasti smeruje podmienka alebo návrh poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Podobne, čo sa týka nadväzne na ekonomický rast, ten nemá význam, aj keď vytvára, je jediným takým rozhodujúcim parametrom alebo tým rozhodujúcim parametrom na vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, zároveň je rámcom na vývoj životnej úrovne, ktorá nie je definovaná v programovom vyhlásení vlády. A domnieval som sa ešte včera, že spoločne s Konfederáciou odborových zväzov dávame za poslanecký klub a vôbec za Hnutie za demokratické Slovensko návrh, aby v programovom vyhlásení vlády bol premietnutý záväzok rastu reálnych príjmov občanov o 15 % za volebné obdobie tejto vlády, nie 100 %, ako sľuboval pán Dzurinda, ani nie 20 až 25 %, ako sľubovala pani ministerka Schmögnerová, ale 15 %, čo pri ekonomickom raste, ktorý som spomínal, by mohla byť splniteľná úloha aj pri dodržaní vzťahu vývoja produktivity práce a reálnych miezd.

Takže v tomto smere nám dnes bolo dané stanovisko Konfederácie odborových zväzov, a čuduj sa svete, ak ešte pred desiatimi dňami z Konfederácie odborových zväzov bola podmienka vývoja reálnych miezd ročne o 3 až 5 %, tak v stanovisku zo dňa 23. novembra pán viceprezident Kollár podpísal sedem podmienok, medzi ktorými podmienka rastu reálnych príjmov nie je. Takže tu vyvstáva zároveň otázka, koho zastupuje Konfederácia odborových zväzov, ak má takéto stanovisko. Ale nič to nemení na tom, že Hnutie za demokratické Slovensko, myslím si, realisticky požaduje doplniť programové vyhlásenie o záväzný parameter rastu reálnej životnej úrovne občanov. Ináč o čom je to programové vyhlásenie vlády?

Takže, vážené dámy, páni, pokiaľ sa ešte diskutuje o východiskových podmienkach, chcem pripomenúť váženým predstaviteľom vládnej koalície, že ste zostavili vládu. Prečo sa správate - už treba skončiť s disidentskou politikou - permanentne sa správate spôsobom čím horšie, tým lepšie. Stále sú tu definované nejaké tragické vízie, nejaké katastrofálne vízie alebo definície stavu Slovenskej republiky. Určite to neprispeje, neprispieva k riešeniu problémov na Slovensku, tie boli, sú aj budú. Aj tretia Mečiarova vláda preberala štát s istými problémami, pretože to bez problémov jednoducho v žiadnom štáte nejde. Problémy sú, problémy boli a budú a vlády sú na to, aby ich riešili.

Takže tiež sme si tieto problémy definovali ešte v rámci uchádzania sa o dôveru občanom a po nástupe do vlády sme nestrácali čas nejakými ohováračskými kampaňami, ale rovno sme sa pustili do práce. A musím podotknúť, že táto vláda už podľa môjho odhadu stratila jeden rozpočtový kvartál.

Dovoľte mi teda pristúpiť k definovaniu podmienok akceptácie programového vyhlásenia vlády, tak ako ich definuje Hnutie za demokratické Slovensko. Už spojím tie podmienky aj s návrhom na doplnenie uznesenia alebo na formuláciu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, aby som sa dva razy nemusel zapodievať definíciou tých podmienok.

Takže mi dovoľte uviesť, že v kontexte toho, čo som povedal, v kontexte volebných prísľubov, ktoré pre vládne politické zoskupenia nástupom do vlády sa mali stať záväzkami, pokiaľ voľby nie sú fraškou a volebné sľuby nie sú podvodom na občanoch a, samozrejme, aj v kontexte toho, čo pokladáme za strategické z hľadiska ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky vo svojom uznesení k programovému vyhláseniu vlády neschválila programové vyhlásenie vlády a nevyslovila dôveru vláde a žiada programové vyhlásenie vlády vrátiť vláde na dopracovanie s tým, že bude doplnené o nasledovné podmienky akceptácie programového vyhlásenia vlády:

1. Nepripustiť alternatívu ekonomického poklesu a počas celého funkčného obdobia vlády zabezpečiť podmienky pre medziročný ekonomický rast na úrovni minimálne 5 % hrubého domáceho produktu ako rozhodujúcej podmienky pre reálne približovanie Slovenska k vyspelým krajinám Európskej únie.

2. Zabezpečiť, aby bol do vládneho programu zapracovaný záväzok zvýšenia reálnych miezd, resp. príjmov obyvateľstva počas funkčného obdobia vlády minimálne o 15 % oproti úrovni roku 1998.

3. V kontexte volebných programov zabezpečiť, aby výška novopriznávaného dôchodku činila 55 až 60 % priemerného zárobku v čase ekonomickej aktivity dôchodcu, vytvoriť podmienky na včasnú valorizácia dôchodkov, ktorá bude zodpovedať rastu životných nákladov a priemerných miezd.

4. Vytvorením 150 tisíc nových pracovných miest realizovať predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti pod 10 %.

5. Medziročnú mieru inflácie meranú vývojom spotrebiteľských cien udržať v rozmedzí 6 až 8 %.

6. Udržať deficit obchodnej bilancie v rozmedzí 5 až 7 % podielu na hrubom domácom produkte.

7. Skrytý rast daňového zaťaženia fyzických osôb v dôsledku nemennosti odpočítateľného základu dane z príjmov, pásem z príjmov fyzických osôb riešiť posunom hranice pásem vo väzbe na vývoj inflácie, zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň 50 až 60 tisíc korún.

8. V oblasti financovania zdravotníctva zabezpečiť porovnateľné zdroje pre zdravotníctvo s krajinami Európskej únie, to jest aspoň na úrovni 7 % hrubého domáceho produktu.

9. Naplniť Štátny fond rozvoja bývania tak, aby sa mohlo ročne poskytnúť aspoň 8 tisíc pôžičiek v celkovej sume 650 tisíc korún pre rodinu s možnosťou nenávratnej pôžičky 150 tisíc korún a pri troch deťoch a viac 200 tisíc korún.

10. Rozšíriť materskú starostlivosť z troch na päť rokov v zmysle trendu zrovnoprávňovania výkonu materskej starostlivosti s výkonom zamestnania. Predĺžiť hradenie 90 % platu z Fondu nemocenského poistenia pre matky z obdobia polroka na jeden a polroka. Pri valorizácii životného minima v roku 1998 zvýšiť hranicu pre rodiny, ktorým prislúcha poberať prídavky na deti, zo súčasného 2,2 na 2,5-násobok životného minima.

11. Vypracovať programy rozvoja regiónov tam, kde nezamestnanosť presiahne 18 % so zainteresovaním všetkých rozhodujúcich rezortov.

12. Predĺžiť dobrovoľné poskytovanie rodičovského príspevku z troch na päť rokov.

13. Platby štátu na účely dôchodkového a nemocenského poistenia za osoby, za ktoré je povinný odvádzať ich do Sociálnej poisťovne, postupne zvýšiť na úroveň 25 % platnej minimálnej mzdy.

14. Zabezpečiť, že pri súčasných prioritách verejných rozpočtov budú tvoriť miestne rozpočty a rozpočty regionálnej samosprávy spolu 35 % z rozpočtov verejnej správy.

15. Neprivatizovať strategické podniky v oblasti energetiky, plynárenstva, tranzitu ropy, železničné, diaľničné a cestné siete a pošty. Zabezpečiť, aby strategicky významné podniky vrátane rozhodujúcich bánk a Slovenskej poisťovne boli pod kontrolou štátu.

16. Vyššie územnosprávne celky realizovať na báze súčasného krajského členenia 8 krajov, nie na župnom princípe.

17. Fiškálny schodok verejných financií udržať v hranici maximálne 3 % hrubého domáceho produktu pri zohľadnení financovania infraštruktúry. Fiškálny schodok štátneho rozpočtu udržať v hranici maximálne 1 % hrubého domáceho produktu s tendenciou postupného poklesu oboch deficitov.

18. Počas funkčného obdobia vlády zabezpečiť pokles podielu štátneho dlhu Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte, to jest znižovanie relatívnej zadlženosti.

19. Pokračovať v dosiahnutom tempe budovania diaľnic v Slovenskej republike ako súčasti reálneho začleňovania Slovenska medzi vyspelé krajiny Európy.

20. Nerealizovať prevod vlastnícky neidentifikovateľnej pôdy zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí, čo sa pokladá za riziko najmä v južných oblastiach Slovenska.

Tento návrh písomne odovzdám tak, aby potom mohol byť zaradený do hlasovania v rámci rokovania k programovému vyhláseniu vlády.

Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

budem reagovať na pána Kozlíka.

1. Súčasná koalícia nemohla poznať skutočný stav nášho hospodárstva pred parlamentnými voľbami. Bolo to aj preto, lebo vládna moc v minulom období neumožnila vytvoriť účinné kontrolné mechanizmy. Analýzy ukážu, ako hlboko nezodpovedné správanie poškodilo našu ekonomiku a našu republiku.

2. Vážený pán poslanec, nemyslíte si, že práve to je seriózny prístup, keď vláda vychádza z reálnych analýz?

3. Vládny program je programom novej vlády, ktorý pri nejednofarebnej vláde je programom určitých kompromisov. Berte to, prosím, do úvahy.

4. Podstatné je postupovať tak, aby Slovenská republika išla dopredu takým spôsobom, ktorý je po analýzach reálny. Programové vyhlásenie vlády zohľadňuje takýto postup a súčasná vláda sa bude za plnenie zodpovedať.

5. Vo voľbách, ktoré budú o štyri roky, volič sám zhodnotí, či stojí za to v nasledujúcich voľbách dať dôveru tým, ktorí tento štát riadili.

Ešte jedna poznámka k prísľubu zahraničných investícií.

Pán poslanec, nie to je systémový postup, keď vláda dotiahne do republiky investora za rukáv, ako tomu bolo doteraz, ale taký postup, že vláda vytvorí také pravidlá a podmienky, aby zahraničný investor chcel prísť a nebál sa investovať do našej ekonomiky.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vzhľadom na to, že to už niekoľkokrát zaznelo, musím zareagovať. Mám pocit, že niektorí kolegovia a kolegyne si mýlia diskusiu k programovému vyhláseniu vlády s diskusiou k štátnemu rozpočtu. Treba to jasne povedať. Mám pred sebou programové vyhlásenie vlády, vlády pána Mečiara z januára 1995. Môžeme si nalistovať zdravotnícku časť a na štyroch stranách naozaj nie je ani jedno číslo. Takže tým, ktorí sa odvolávajú na programové vyhlásenie vlády pána Mečiara, treba jasne povedať, že takisto programové vyhlásenie hovorí len o postupoch, ako sa dopracovať k niečomu, čo štandardne konkretizuje štátny rozpočet na ten-ktorý finančný rok. Takže to len na margo toho. Samozrejme, nie sú tam žiadne čísla ani v iných častiach.

Ale ešte jedna poznámka. Nedá mi, aby som neodpovedal alebo nepokúsil sa usmerniť kolegov, ktorí posielajú ďalších svojich kolegov do knižnice, že tam nenájdu to elementárne, a to je zmena filozofie od nafúkanosti a nadutosti k elementárnej slušnosti jeden k druhému. Takže skúsme to nehľadať v knižnici, ale vo vzťahu medzi sebou.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktická poznámka - pán Mikolášik.

Poslanec M. Mikolášik:

Ďakujem, pán predseda.

Chcel by som krátko reagovať na vystúpenie pána Kozlíka v tom zmysle, že chcem povedať, že táto vláda má úplne jasnú predstavu, ako bude riešiť veci napríklad v zahraničnej politike a v zdravotníctve, kde práve Mečiarova vláda na trikrát vždy hlboko zlyhala. Boh nás chráň, aby sa takýto ľudia niekedy vôbec vrátili k vedeniu štátu vo vzťahu k Európe a k svetu a v oblasti zdravotníctva.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Rád by som reagoval na pána poslanca Kozlíka. Skutočne každý z nás, nielen on si dal tú prácu, že si naštudoval všetky doteraz prijaté programové vyhlásenia. Nuž, dovoľte mi, teda pán poslanec Kozlík. V prvom programovom vyhlásení Mečiarovej vlády z roku 1992 sa nevyskytuje ani jedna číslovka, nieže číslo, ale ani jedna číslovka. V programovom vyhlásení Jozefa Moravčíka sa vyskytuje síce veľa čísel, ale sú to väčšinou údaje o tom, v akom stave našla vláda Jozefa Moravčíka jednotlivé rezorty. Nie je to teda nič do výhľadu. Chcem povedať, že aj toto programové vyhlásenie z hľadiska čísel nebolo obsažné. Podrobne som si preštudoval programové vyhlásenie tretej Mečiarovej vlády. Tam je skutočne obrovské množstvo čísel a dovoľte mi, aby som ich komentoval. Je tam 15 čísel, ktoré sú dátumom, respektíve letopočtom, ďalej je tam ďalšia číslovka 150. výročie družstevníctva, potom čísla diaľnic D1, D61 a D2, tie sa tam opakujú. Je tam päť relevantných čísel, teda presne toľko, koľko poskytuje programové vyhlásenie tejto vlády.

Nemyslím si, že má zmysel sa strieľať o to, kto udáva čísla a kto neudáva čísla. Každá vláda rieši programové vyhlásenie podľa toho, ako uzná za vhodné a ako ho predkladá parlamentu. Myslím si, že tie konkrétne čísla, tak ako hovoril kolega Bajan, sa objavia v ďalších dokumentoch, ako sú návrhy rozpočtov a ďalšie.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Šlachta.

Poslanec Š. Šlachta:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi len pár slov. Pán poslanec Kozlík vytýkal programu, že je nekonkrétny, že je nekontrolovateľný, sterilný, nezáväzný, oblý a tak ďalej a tak ďalej. Prekvapuje ma skutočne, že to vytýka človek, ktorý je autorom sloganu o volebných bonmotoch, že to vytýka človek, ktorý prispel k tomu, že v štátnej kase bola nula, vytýka to podpredseda vlády, ktorého ministri odmietali akýkoľvek dialóg s odbornou verejnosťou. Ja som nesedel minulé štyri roky v parlamente. Ja som sa dennodenne stretával s finančnými problémami, ktoré od roku 1994 neustále narastali, nie klesali. Preto skutočne si myslím, že podmienky tu kladie on, človek, za ktorého účinkovania vo vláde sa školstvo dostalo pod hladinu normálnej existencie, zdravotníctvo na dno, lekárne sú prázdne, nemá na toto právo.

Chcem ho ubezpečiť, že hodnotenie tohto programu po štyroch rokoch bude určite lepšie, ako bolo nedávno hodnotenie ich programu.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán predseda.

V súvislosti s vystúpením pána Kozlíka by som chcel povedať a podporiť ho v tom, že každá vláda, ktorá prichádza, by mala byť kvalitatívne lepšia ako tie predchádzajúce. Preto sme radi, že ste povedali, že v našom vládnom programe bolo 18 čísel. Boli by sme radi, keby vo vašom bolo 36 a v ďalšej vláde to bude násobok. Čiže preto sme tu opoziční poslanci, aby sme vám pomohli urobiť kvalitný volebný program, teda nielen volebný, ale aj vládny program.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ako ďalší vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Marián Mesiarik. Potom by nasledovala obedňajšia prestávka, v rámci ktorej by sme otvorili výstavku významnému politikovi, diplomatovi pánu Jánovi Papánkovi.

Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážený pán predseda vlády,

vážená vláda,

poslankyne, poslanci,

vážení hostia,

chcel by som na úvod aj ja zdôrazniť význam dokumentu, o ktorom rokujeme v Národnej rade, pretože ide v podstate o dokument, ktorý na štyri roky udáva, bude udávať smer, cesty činnosti našej vlády, ktorú, pevne verím, budeme pravidelne, tvrdo, ale korektne kontrolovať. Nikto z nás nemohol čakať, že návrh programového vyhlásenia uspokojí všetkých v plnom rozsahu, a to z jednoduchého dôvodu, že ide o kompromis štyroch volebných programov, štyroch politických subjektov, ale aj o kompromis medzi tým, čo by sme chceli, čo je potrebné robiť, a medzi tým, čo sme vlastne po voľbách našli. Je nutné brať do úvahy aj ten fakt, v akých podmienkach sa rodilo vládne programové vyhlásenie. Tu si otvorene musíme povedať, že sa rodilo v podmienkach ekonomickej, sociálnej, ale aj morálnej krízy. To sú všetko faktory, ktoré ovplyvňujú to, čo tu dnes prerokúvame.

Návrh programového vyhlásenia vlády teda ani klub poslancov Strany občianskeho porozumenia, ani mňa v plnom rozsahu osobne neuspokojuje, pretože aj my v našom volebnom programe sme mali mnohé veci oveľa viac prepracovanejšie, mali sme mnohé veci oveľa pozitívnejšie postavené, bolo teda viacej sľubov, ale chcem zdôrazniť, že Strana občianskeho porozumenia už vonkoncom nepoznala to, čo je v slovenskej komore a čo nájdeme v štátnej pokladnici po voľbách, pretože ide o novú stranu.

Chcem však zdôrazniť, že sa nevzdávame týchto cieľov a týchto sľubov, ktoré sme dali voličom pred voľbami. Som toho názoru, že programové vyhlásenie vlády, ktoré pokiaľ bude schválené, budeme spolu napĺňať, dáva dostatok priestoru, aby sme si svoje sľuby - i Strany občianskeho porozumenia postupne presadzovali v tých dimenziách, na ktoré budeme mať. Preto očakávam, že programové vyhlásenie nebude dogma a nebude bránené tomu, aby, pokiaľ to podmienky dovolia, osobitne ekonomické, sme urobili aj viac. Chcel by som oceniť najmä to, na čo programové vyhlásenie nadväzuje v tom pozitívnom. Nikto, kto si ho prečítal, nemôže povedať, že toto vyhlásenie neguje všetko, čo tu bolo od roku 1989. To nie je pravda. Na mnohé pozitívne veci, a osobitne v sociálnej oblasti, o ktorej budem hovoriť, nadväzuje.

Niekoľko konkrétnych pripomienok k programovému vyhláseniu. Chcel by som osobitne zdôrazniť, aby sme si všetci uvedomili, že prvoradou úlohou bude a je ekonomika. Ak nedokážeme zastaviť úpadok, ak nedokážeme zastaviť reťaz možného prepúšťania ľudí a pádu fabrík, tak si musíme zodpovedne uvedomiť, že nebude potom ani zdravotníctvo, ani školstvo a nebude ani sociálna oblasť, pretože jednoducho na to nebude. Som trochu prekvapený vystúpeniami niektorých poslancov, ktorí hovoria úplne opak, ako hovorí druhá skupina v oblasti ekonomiky, ako keby tu bolo všetko v poriadku. Ako keby títo poslanci nevideli, čo sa deje vo fabrikách, že sú tu ľudia pripravení na prepúšťanie, čo je v strojárskych fabrikách, v ďalších. Takže si musíme všetci uvedomiť, aj jedna aj druhá strana, ekonomickú realitu, v ktorej sme, a nepomôže nám prikrášľovanie, ale ani znevažovanie tých výsledkov, ktoré sa v ekonomike dosiahli. Oceňujem to, že vo vládnom programovom vyhlásení ako prvoradá úloha sa kladie záchrana ekonomiky, záchrana úpadku. To je veľmi dôležité, a to nám vytvorí, pokiaľ to dokážeme, podmienky, aby sme v ďalších troch rokoch išli razantnejšie a lepšie aj v oblasti sociálnej, aj nadstavbovej.

V ekonomickej oblasti by som chcel zdôrazniť iba jednu vec. Treba, aby to, čo je v programovom vyhlásení, sa skutočne dôsledne naplnilo, najmä v oblasti domácich surovín, domácich energetických zdrojov, ochrany trhu. Či sa to páči, alebo nepáči aj našim partnerom v zahraničí, ale každý si musí svojím spôsobom trh chrániť, aby dokázal predať a zužitkovať to, čo vyrobí, najmä doma, pokiaľ to nemá na úrovni na vývoz.

Osobitnú pozornosť chcem zamerať na sociálnu oblasť. Som toho názoru, že sociálna oblasť by mala byť zmyslom našej práce, pretože nemá zmysel práca ani Národnej rady, ani vlády, ani ostatných orgánov, pokiaľ nebude vytvárať lepšie podmienky na lepší život občanovi. To je predsa zmysel.

Pokiaľ ide o bývanie, vysoko oceňujeme v Strane občianskeho porozumenia úlohu, ktorú si vláda stavia - postaviť alebo odovzdať 14 tisíc bytov. To je o 100 % viac, ako sa podarilo v poslednom období, ale zdôrazňujeme, že to nevyrieši problém. Ak by sme mali ísť len touto cestou, tak nám bude trvať 20 až 25 rokov, aby sme uspokojili aspoň tie požiadavky, ktoré sú dnes po tých 14 tisíc. Preto sme aj včera diskutovali o týchto veciach a sme toho názoru, že tu treba vypracovať komplexnú bytovú politiku, komplexnú koncepciu, tak, aby sa predovšetkým zabránilo šmelinovaniu, úžerníctvu v bytovej oblasti, ale aby sa pripravili jasné právne normy, aby každý občan, aj ten, kto zarába málo, mal šancu vôbec sa dostať k bytu, a to chýba v programovom vyhlásení, ani to tam asi nemohlo byť. Myslím si, že o týchto otázkach sa bude rokovať hneď v prvých dňoch budúceho roku, aby sme takýto dokument dostali a spoločne pomohli problém posunúť ďalej. Sme toho názoru, že by mal konečne začať fungovať lepšie trojuholník štát, občan a obec v bytovej výstavbe.

Pokiaľ ide o sociálnu oblasť ako celok, považujem tu za veľmi nebezpečné tri riziká. Prvé riziko je v reštrikciách. Chcel by som vyzvať vládu a všetky orgány, ktoré budú navrhovať sociálne reštrikcie, aby dôsledne zvažovali každú jednu reštrikciu, aby sa zamýšľali aj nad tým, že väčšina obyvateľov jednoducho nebude mať na nárast alebo krytie nárastu cien v potravinách, energii a dosiahneme opak. Nebudú platiť, nebude príjem, budú dlhy. Takže to je riziko, ktoré musíme spoločne posudzovať vo výboroch, vláda a spoločne uvoľňovať určité ohnivká tak, aby boli pre občana únosné.

Chcel by som zdôrazniť, že v sociálnej oblasti bude treba nadviazať na transformáciu sociálnej sféry. Tento parlament alebo minulý parlament schválil koncepciu. Mnoho sa urobilo, ale transformácia sa v podstate zastavila. Teraz nadíde ten čas, keď to, čo je pripravené, mali by sme v sociálnej sfére, v transformácii, v zákonoch, normách dať do života. Bude treba urobiť inventúru, pretože už tri roky sú niektoré veci pripravené a nerealizovali sa z časového hľadiska, ale aj z ekonomického, a budeme sa musieť spoločne vo výboroch pozrieť, čo ďalej s transformáciou, čo opustíme a na čo budeme ďalej nadväzovať. Myslím si, že január bude najvyšší čas, aby sme takúto inventúru urobili v transformácii sociálnej sféry, najmä z časového hľadiska, nie z obsahového, a spolu so sociálnymi partnermi vláda by mala pripraviť ďalšie kroky.

Chcel by som upozorniť, že ťažko sa robí transformácia sociálnej sféry v etape, keď nejde ekonomika. Aj tu musíme zvažovať, aby sme neurobili zlú transformáciu, či radšej časovo nepočkať, pokiaľ ekonomiku spružíme, a potom robiť transformáciu, pretože na dnešné ekonomické dimenzie by pre občana transformácia dopadla asi veľmi zle. Vítam úlohu v programovom vyhlásení v oblasti sociálneho poistenia, osobitne, že bude všeobecná diskusia, to je veľmi dôležité. Upozorňujem však, že bude treba niektoré veci preklenúť napríklad v oblasti doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré nenabehlo, ako sme chceli, pretože ekonomické podmienky vo fabrikách to nedovoľovali, a bude treba zvážiť určité kroky, aby sa tento proces z roku 1999 dostal do popredia.

Osobitne chcem v transformácii sociálnej sféry zdôrazniť, že sa nepohneme ďalej, pokiaľ nebudeme dôsledne počúvať odborárov, osobitne Konfederáciu odborových zväzov ako najvyššieho alebo najväčšieho reprezentanta, a pokiaľ sa nevrátime k tomu, že dáme viac práv zamestnancom, teda ich odborom. Zodpovedne vám poviem, že to bude lepšie aj pre vládu, aj pre zamestnávateľa, pokiaľ zamestnanec bude mať pocit, že sa vie brániť, že má zmysel v tej fabrike, že nie je len tým strojom, ktorý musí robiť.

Druhým rizikom, ktoré nám tu hrozí, je cena práce. Myslím si, že nikomu netreba vysvetľovať, že v tejto oblasti sme v katastrofálnej situácii a nepomôže nám, ak budeme obchádzať cenu práce, ak sa nebudeme zaoberať minimálnou mzdou, ak sa nebudeme zaoberať ochranou mzdy, pretože sa u nás znovu rozmáha nevyplácanie miezd, už máme viacej podnikov. Tieto veci si musíme dať na stôl a očakávam, že od vlády dôjdu iniciatívne návrhy tak, aby sme cenu práce spolu s odbormi a zamestnávateľmi pohli dopredu. Myslím si, že predovšetkým treba jednoznačne opustiť cestu v mzdovej regulácii. Táto cesta nevedie k ničomu, ale postavením viac práv odborom na vyjednávanie a zamestnancovi. Pevne verím a skúsenosti za deväť rokov sú, že každá odborová organizácia a každý zamestnanec si dobre uvedomí, aké má požiadavky, pretože vlastne sám seba by zjedol za rok, za dva a príde o prácu. Mzdovou reguláciou sa vyvoláva iba napätie a rovnako ona nič neprinesie, i keď máme záver, že i tú poslednú mzdovú reguláciu zhodnotíme, zamyslíme sa nad tým, čo priniesla negatívne a pozitívne.

V tejto súvislosti, pokiaľ hovorím o cene práce, chcem upozorniť na dereguláciu cien. Niektoré veci sú naznačené v programovom vyhlásení, ale chcem upozorniť, aby sme si všetci uvedomili, že len čo uvoľníme čo len jednu komoditu alebo položku, má to dosah na rast ceny tovarov. Takže tu sa zase musíme v konečnom dôsledku pozerať na občana, či znesie dereguláciu, aby sa nedopustila iba špekulácia zo strany podnikateľov, majiteľov a občan bude znášať dôsledky.

No a tretie riziko, ktoré vidím v tejto oblasti, je vlastne zamestnanosť. Úloha je náročná, niekomu sa zdá málo 10 %, ale v tom, v čom začíname, že je takmer 14 % nezamestnanosť, a všetci vidíte, čo sa okolo nás deje, obávam sa, že o 3 - 4 mesiace môže nezamestnanosť vyskočiť na 30 %, ak pustíme zákon o konkurzoch. To všetko musíme mať na pamäti, a osobne budem rád, keď tých 10 % skutočne o štyri roky dosiahneme. Ak bude viac, všetka česť všetkým nám spoločne a osobitne vláde. Chcem odporučiť vláde, aby jednoznačne porozmýšľala, ako sťažiť prepúšťanie zamestnancov. Bežne vo svete sú zákony, ktoré jednoducho nedovoľujú prepúšťať len preto, že si majiteľ, zamestnávateľ zlepšuje svoju ekonomickú situáciu, pretože v konečnom dôsledku títo ľudia idú na ťarchu štátu. Takže treba premyslieť tento proces, aby sme nepoškodili zamestnávateľa, aby sme ho nezruinovali, ale aby svojvoľne nenarábal so zamestnancami, tak ako je to často dnes.

Predovšetkým poviem príklad z tohto týždňa. Počuli ste, ako sa správajú zamestnávatelia voči odborárom pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv. Vyhlasujú, že oni nie sú sociálny ústav. A štát je sociálny ústav? Takže poďme spoločne porozmýšľať v tej trojke sociálnych partnerov, aby každý mal zodpovednosť na svojom mieste a aby každému záležalo v tomto aspoň prechodnom období, aby sa zamestnanosť ekonomicky udržala.

Pokiaľ ide o koncepciu štátnej rodinnej politiky, vysoko oceňujem návrhy, ktoré sú v programovom vyhlásení. Zdôrazňujem, že koncepcia štátnej rodinnej politiky bola prijatá v roku 1996, treba ju aktualizovať, mnohé veci sú dobré v tejto koncepcii, ale mnohé veci treba prispôsobiť na nové podmienky. Je to úloha dôležitá, alarmujúca, pretože vlani bol prvý rok, a to všetci dobre viete, keď nám viacej ľudí zomrelo, ako sa narodilo. A myslím si, že dobrou koncepciou štátnej rodinnej politiky to môžeme zvrátiť. V tom sú rodinné prídavky, materská dovolenka a ďalšie veci, ktoré sa spomínajú v programovom vyhlásení.

Na záver, aj napriek týmto pripomienkam, výhradám, odporúčaniam, klub Strany občianskeho porozumenia chápe programové vyhlásenie vlády ako možnosť, ktorá sa tu naskytuje, ktorá je limitovaná tým, na čo máme a budeme hlasovať za prijatie tohto vyhlásenia a za vyslovenie dôvery vláde.

Chcel by som však vyzvať vládu, ešte raz na záver, aby skutočne veľmi dôsledne, precízne pristupovala, s citlivosťou a s hlbokou analýzou si vždy uvedomovala, čo všetko v sociálnej oblasti v reštrikciách môže občana postihnúť a osobitne, aby strážila to najzákladnejšie, pretože dnes takmer 80 % príjmov priemerných rodín ide na potraviny. Tam už nemáme kde šetriť, takže, aby sme dôsledne spoločne zvažovali osobitne reštrikcie v tejto oblasti.

Vás poslancov ako nový poslanec chcem vyzvať, aby sme sa skutočne začali pozerať dopredu, aby sme sa snažili po tomto vládnom programovom vyhlásení, ktoré počítam, že schválime, začať robiť inak. Nepomôže nám sústavne pohľad dozadu, ani jednej, ani druhej strane, ani nám novým poslancom. Poďme sa pozerať dopredu a poďme spoločne získať dôveru občanov k tomuto parlamentu.

Ďakujem. (Potlesk.)