Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, vážený pán poslanec...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, páni poslanci, pani poslankyne.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán poslanec Palko, mne sa zdá, že ani vás nebude možné vypäť v aktivite predkladať účelové a politicky motivované návrhy zákonov, prípadne ich novely. V úvode dôvodovej správy sa uvádza, že cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť predpoklady na obnovu verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie. Pokiaľ by táto uvádzacia veta znela inak, dokázali by sme to pochopiť. Naozaj, s veľkým očakávaním sa teším na dôvodovú správu a zdôvodnenie novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80 o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, to, čo vám vyhovuje a potrebujete politicky implantovať do zákona o Slovenskej televízii, tak to vám na druhej strane chýba v Exportno-importnej banke. To sú exemplárne prípady toho, že sú to politicky motivované novely zákonov. Poďme o tom diskutovať, odsúhlaste si takto politicky motivované novely zákonov a môžeme celý problém uzatvoriť. Ešte raz opakujem. S veľkou radosťou budem sledovať zdôvodnenie novely zákona o Exportno-importnej banke. Ak máte trpezlivosť, zoberte si tieto predlohy a porovnajte. To, čo vám politicky vyhovuje, to vám politicky nevyhovuje v inom zákone.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som doplniť informácie pána poslanca Palka, ktorý rozprával o niektorých príkladoch nedodržiavania etiky Slovenskej televízie. Dnes večer počas tejto prestávky som si stihol ešte pozrieť aj noviny Slovenskej televízie, kde sme s viacerými poslancami Národnej rady opäť videli jednu účelovú montáž namierenú na tu prítomného ministra slovenskej vlády pána Čarnogurského, keď urobili montáž o tom, ako tu pán Gašparovič informoval Národnú radu o napadnutí pána redaktora Kapustu, o tom, ako sa ostatní smiali a bol záber na pána ministra Čarnogurského. S plnou zodpovednosťou hovorím, že som sa v tom čase pozeral na pána ministra Čarnogurského, pretože som sa chcel s ním spojiť pohľadom, lebo som si s ním potreboval prekonzultovať niektoré veci, a nesmial sa. To, čo bolo dnes v novinách Slovenskej televízie, bola účelová montáž, on sa nesmial ani vtedy, keď pán poslanec Gašparovič podsúval tejto Národnej rade organizátora tohto napadnutia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa poďakovať pánu Vladimírovi Palkovi, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť, za to, že úprimne povedal, že pri prijímaní novelizácie zákona o Slovenskej televízii nejde o stav legislatívnej núdze, ale predovšetkým o čo najrýchlejšie vymetenie manažmentu Slovenskej televízie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo.
Chcel som doplniť informácie, ktoré podal poslanec Palko, z materiálu, ktorý som našiel na stole. Volá sa Cesta Slovenskej televízie do pekla. Bol publikovaný v utorok 29. septembra v Pravde a jeho autorom je predchodca Igora Kubiša vo funkcii ústredného riaditeľa Slovenskej televízie publicista Jozef Darmo. Budem citovať medzititulky.
Prípad Utajených svedkov: "Ďalšou rozlúčkou bolo odvysielanie kazety Technopol. Kazetu mal doručiť člen vlády tesne pred večernou spravodajskou reláciou. Kauza, ktorá z toho vznikla, dokonca alibistická reakcia Rady Slovenskej televízie (vedela, kto kazetu doručil), bola dôvodom, že som vysielanie podobných kaziet zastavil."
Medzititulok Čas Igora Kubiša: "Prišla ultimatívna požiadavka vymenovať ihneď do funkcie šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva aktuálnej publicistiky Igora Kubiša. Odmietol som s konštatovaním, že nespĺňa profesionálne a osobnostné predpoklady. Bude vyrábať programy, ktoré môžu Slovenskú televíziu ako verejnoprávnu inštitúciu a mňa osobne diskreditovať. Kvalifikáciou pre takúto funkciu nemôžu byť informátorské schopnosti ani vernostné. Scenára sa ujala Rada Slovenskej televízie, zverejnila informáciu, že pripravuje moje hodnotenie. Podklady si však nežiadala. Iniciatívne som podal ústne aj písomne správu o odpočte mojej činnosti od nástupu do funkcie, nebol záujem. K spracovanému hodnoteniu som podal vyjadrenie. Usúdilo sa, že nemožno prijať na pôde Rady Slovenskej televízie diskusiu so mnou, ak sa má docieliť prijatie návrhu na moje odvolanie. Už ma na žiadne rokovanie Rady Slovenskej televízie nepozvala, hoci som bol zo zákona jej členom."
Vezmem si ešte jednu faktickú poznámku, aby som stihol dočítať, pretože limit dvoch minút nestačí na to, aby som to dokončil.
Zatiaľ ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcem reagovať na predrečníka. Spomínaným masívnym prepúšťaním zamestnancov v inštitúciách som nemyslela rady - rozhlasovú ani televíznu -, pretože momentálne sa v týchto dvoch radách nachádza šesť členov. Po troch členoch odišlo, pretože sa im skončilo funkčné obdobie. Je pravda, že v televíznej rade odišiel medzi tými troma členmi teraz aj zástupca opozície, ale v rozhlasovej rade zástupca opozície je. Len treba, aby ste si doplnili troch členov, ktorých potrebujete, a o dva roky môžete doplniť ďalšiu trojicu.
Tým masívnym prepúšťaním som myslela však iné inštitúcie, napríklad okresné úrady, krajské úrady. Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste je pod tlakom, teda pracovníci okresného úradu, pretože sa niektorí zástupcovia alebo prívrženci vládnej koalície vyhrážajú pracovníkom okresného úradu, že budú prepúšťaní. Chcem sa spýtať, či mi vládna koalícia vie dokázať aspoň jedného jediného človeka sympatizanta alebo člena vtedajšej opozície, ktorý bol prepustený z Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste. Nemôže, pretože taký ani jeden neexistuje. Tak som zvedavá, ako budete robiť demokraciu na Slovensku vy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.
Poslanec Š. Zelník:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán poslanec Palko,
Slovenská národná strana išla do parlamentu s tým, že jej bolo prisúdené miesto opozície. Chceme byť konštruktívnou opozíciou. Ak vy ale považujete to, že sme dostali nejaké posty predsedov a podpredsedu parlamentu, že sa demokracii urobilo zadosťučinenie, myslím si, že otázka demokracie v parlamente je práve v tom, ako je schopná väčšina akceptovať menšinu a koľko z tých návrhov, ktoré budeme podávať my, vy budete schopní akceptovať. To považujem za spôsob vyjadrenia demokracie, a nie to, že sme dostali nejaké výbory a tým je to vyriešené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník, máme veľmi dobré skúsenosti s akceptovaním menšiny väčšinou v tomto parlamente.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Veľmi pekne by som prosil pána poslanca Palka alebo ktoréhokoľvek ďalšieho, ktorý bude vystupovať, že pokiaľ budú aplikovať podporné čítania tlače, výstrižkov z novín, keby to robili od rečníckeho pultu, nech sa môžeme všetci pobaviť. Pretože, ak pán Jozef Darmo v článku Pravdy tvrdí, že je člen Rady Slovenskej televízie, tak mi dovoľte, aby som sa zasmial. Riaditeľ televízie zo zákona nemôže byť členom Rady Slovenskej televízie. Tak čo to Pravda vypisuje za nezmysly a čo nám to tu čítate za voloviny?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gaľa - faktická poznámka.
Poslanec M. Gaľa:
Chcem pokračovať.
Medzititulok Dobrovoľne neodídem: "Dňa 22. októbra okolo jednej hodiny po polnoci ma zavolal do bytu predseda Rady Slovenskej televízie Dušan Jarjabek: Pán riaditeľ, potrebujem s vami súrne hovoriť. S predsedom Dušanom Jarjabkom prišiel aj člen Rady Slovenskej televízie Ján Majerník. Predseda Rady Slovenskej televízie Dušan Jarjabek mi oznámil: Je politické rozhodnutie odvolať vás z funkcie riaditeľa Slovenskej televízie. Rada Slovenskej televízie bude za toto rozhodnutie tiež hlasovať. K žiadosti Jarjabka, aby som odstúpil, sa pridal aj Majerník. Moja odpoveď: Pán predseda, aké politické rozhodnutie máte na mysli? Pred verejnosťou neustále deklarujete, že ste nezávislá, nadstranícka rada a teraz ste papierové hlavy. Aké politické rozhodnutie môže zaväzovať nestranícku radu? Funkcie sa dobrovoľne nevzdám."
Medzititulok Premiér a jeho okolie: "Rada Slovenskej televízie 24. októbra 1996 riaditeľa Darma odvolala."
Medzititulok Mal si byť ústretovejší: "Mal som krátky rozhovor s Augustínom Mariánom Húskom. Povedal: Keby si bol pred desiatimi dňami pred tvojím odvolaním ústretovejší, mohol si byť ešte stále riaditeľom."
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.
(Hlas poslanca Húsku z pléna: Nikdy som vám to nepovedal.)
Poslanec D. Jarjabek:
Ak by ste dovolili, v súvislosti s príhovorom pána poslanca Palka by som povedal len toľko. Absolútne vyhlásenie vo forme verejnoprávnosti a neverejnoprávnosti neexistuje preto, lebo ho nikto takýmto spôsobom nedefinoval.
No a v súvislosti s tým ohľadne pána Darma a článku v Pravde, je to beletria bývalého pána ústredného riaditeľa Darma. Bohužiaľ, nebolo mi umožnené demokraticky zo zákona reagovať na toto v Pravde. Reagoval za mňa podpredseda rady pán Jerguš Ferko, ktorý toto dokonale vysvetlil.
Ak na spresnenie by som mal k tejto kauze niečo povedať, tak len toľko, že situácia s pánom ústredným riaditeľom Darmom už bola taká kritická, že Rada Slovenskej televízie bez zabezpečenia parlamentnej väčšiny navrhla odvolanie bývalého ústredného riaditeľa pána Darma, čo môžu potvrdiť aj niektorí súčasní poslanci.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Pán predsedajúci, chcel by som vás veľmi úctivo poprosiť, keby ste upozornili pána spravodajcu, že počas rokovania o bode, pri ktorom je určený ako spravodajca, má byť v rokovacej miestnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec, môžete mi citovať nejaký paragraf, že si nemôžem odskočiť? Buďte taký dobrý, ste bývalý minister, iste to ovládate.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený parlament,
chcela by som spresniť vystúpenie pána poslanca Palka, a to v tom smere, že nie je pravdou, že bývalá vládna koalícia odvolávala radu alebo odvolala televíznu radu. To nedovoľoval platný právny stav. Len tí členovia, ktorým uplynula lehota, alebo ktorí sa vzdali, boli voľbami doplňovaní. A tento právny stav vám už dnes nevyhovuje, pretože nechcete čakať na uplynutie lehoty toho-ktorého člena. Vy to potrebujete zmiesť naraz a celé. A preto tu máme legislatívny návrh, o ktorom diskutujeme nielen z hľadiska obsahu, ale aj z hľadiska jeho filozofie a základného cieľa.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Veľmi sa ospravedlňujem. Mrzí ma, že sa musíme dostať do takýchto, naozaj nie dôstojných, ale žabomyších prestreliek, ale vy ste ublížili pánu Darmovi, pán Palko, vášmu novému prívržencovi. Nepoviem o ňom, že je luhár, ale musím povedať, že zásadne nehovorí pravdu vtedy, keď sa to týka jeho osoby, keď sa potrebuje prikrášliť, pretože on je už raz taký. Ublížili ste mu vy, ja by som toto vyjadrenie nikdy nepovedal.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, tiež by som prečítal niekoľko statí z Republiky týkajúcich sa inej, tiež verejnej televíznej stanice, ktorá zásobuje informáciami svojich na svoj obraz, a to je televízna stanica Markíza. Je tu rozhovor...
(Hlasy zo sály.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Poslanec J. Cuper:
Je tu napríklad taká otázka na pána Dušana Valka, redaktora tejto televízie: V Banskej Bystrici ste sa mimo ľudí stretli aj osobne? Pán Rusko sa niekoľkokrát stretol s Mikulášom Černákom. Viete, o koho ide. Kde sa stretávali? Miesta stretnutí boli rôzne, napríklad v hoteli LUX. Aké úlohy máte konkrétne na mysli? Napríklad spravodajský šot som musel pre denník z narodenín Mikuláša Černáka a jeho dobrovoľné vzdanie sa polícii. Objednali si ho, tak sme to spravili. V Banskej Bystrici bol údajne vydieraný veľkopodnikateľ František Mojžiš z firmy Drukos. Aké vzťahy mal Rusko s Mojžišom? Boli tam aj isté väzby, spoločnosť Drukos spolupracovala bartrovým spôsobom s Markízou. Na druhej strane boli v kontakte aj v prípade kauzy Drukos a vydierania Mojžiša, ktorú som opäť otvoril ja. Mojžiš žiadal Ruska o pomoc pri medializácii jeho problému. Až neskôr nastalo isté zabrzdenie. Jednoducho, Mojžiš sa nemohol objaviť na obrazovke ani nové informácie o jeho vydieraní. Zakázal to sám Rusko? Nafilmoval som o Drukose materiál...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, o chvíľočku vystúpite v rozprave, môžete potom pokračovať v čítaní Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon - faktická poznámka.
Poslanec M. Maxon:
Pán poslanec Mikloško a spravodajca, prirodzene, že máte to právo, ale na môj vkus si odskakujete príliš často a ste povinný viesť záznam z tohto rokovania v prípade pozmeňujúcich návrhov.
(Hlasy zo sály.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Vážení kolegovia,
prosil by som, aby sme v budúcnosti nečítali stranícku tlač na pôde parlamentu a necitovali ju. Tú si máme možnosť prečítať doma alebo počas prestávky. Ak už musíte čítať, tak si prečítajme vážnejšie dokumenty, napríklad zápisnicu z rokovania tohto parlamentu. V jednej takejto zápisnici, ktorú si máte možnosť vyzdvihnúť, sú napísané aj takéto slová: "Máme v rukách televíziu, máme v rukách rozhlas. Do dňa a do roka nikto ani nebude vedieť, že nejaký Mečiar existoval." Povedal to niekto z tých, čo tu sedia.
Vážení priatelia, po tomto výroku sa Mečiar ako predseda najsilnejšej opozičnej strany dostal do televízie dvakrát. Raz pod vlastným menom a druhýkrát namiesto tu prítomenj pani poslankyne Aibekovej. Takže škola demokracie, ktorou prechádzame, sa nezačínala, ako uviedol pán Zajac, voľakedy v roku 1994, začínala sa omnoho, omnoho skôr. Musím však povedať, že to, čo sa tu aj dnes predvádza, je už vyšší stupeň pokrytectva, pretože pod heslami nastolenia poriadku a práva zavádzať bezprávie, je veľmi neslušné. Pod týmito heslami zavádzania poriadku a práva, novej filozofie, ako uviedol pán predkladateľ, bol obesený aj Clementis.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Posledným, kto je do rozpravy prihlásený, bude pán poslanec František Šebej.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
milé dámy,
vážení páni,
na úvod azda podľa tradície pána Palka sa vrátim k jeho vystúpeniu, tak ako sa on vrátil k vystúpeniu pána Hofbauera. Pán Palko, veril by som vám, keby som bol, tak ako ste to označili, alebo patril do tej nižšej kategórie Slovákov, ktorú ste označili za jednoduchších ľudí, a keby som s vami bol na duchovnom cvičení. Možno rozprávkam, ktoré ste tu porozprávali, by som aj uveril. Ale nepatrím do tejto kategórie ľudí a s vami by som na duchovné cvičenia ako kresťan ani nikdy nešiel, pretože by som vám neveril ani jedno jediné slovo. (Hlasy v sále.) Možno, možno to bolo, Fero, na Starých Horách, kde si chodil miništrovať, ale to už bolo dávnejšie, ešte za minulého režimu.
Pán predsedajúci, upozornite pána spravodajcu, aby nielen neodbehoval, ale aby sa správal slušne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, pán poslanec, hovorte k veci.
Poslanec J. Cuper:
Pán podpredseda, vy dnes tú schôdzu už tiež nevediete najlepšie. (Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Poslanec J. Cuper:
Takže, keď pán Palko začal svojím príbehom, alebo lepšie povedané príbehom KDH, ja začnem tiež svojím príbehom o istej televízii, z ktorej pani redaktorka prišla za mnou. Tu na schodišti ma oslovila. Najprv som povedal nie. Potom, keď naliehala, že predsa je povinnosťou ústavných činiteľov poskytovať informácie všetkým televíziám, aj verejnoprávnym, aj tým verejným, ale neprávnym, tak som súhlasil. Pani Lepéniová sa ma opýtala: "Pán poslanec Cuper, pán docent Kresák povedal, že keď sa predseda vlády pán Mečiar ujme prezidentských právomocí, odvolá predsedu Ústavného súdu pána Čiča." Ja jej hovorím: "Prosím vás, to je vylúčené, ústava to jednoducho neumožňuje, pretože také právomoci na pána predsedu vlády jednoducho neprejdú a porušiť takýmto závažným spôsobom dokument, akým je ústava, je vylúčené." Keď som sa pozeral večer na televíznu stanicu Markíza, zrazu som sa dozvedel, že jednoducho som povedal, že nevylučujem, že by ho pán - lepšie povedané, pani Lepéniová to povedala -, že ani pán docent Cuper nevylúčil, že pán Mečiar odvolá pána Čiča.
Volal som pánu šéfredaktorovi spravodajstva, vtedy pánu Lintnerovi, a povedal som mu doslovne, že ste obyčajné mediálne hyeny, to opakujem. Pán Lintner sľúbil, že sa mi na druhý deň v televíznej stanici Markíza ospravedlnia. Nie, neospravedlnili sa ani vtedy a neospravedlnili sa ani nikdy potom. Ich spôsoby nie sú v súlade s morálkou. Jednoducho prenasledujú ľudí, vnucujú sa, nerešpektujú zákon o ochrane osobnosti. Sú to spôsoby, ktoré svojou amorálnosťou priveľmi presahujú spôsoby redaktorov verejnoprávnej televízie alebo verejnoprávnej Slovenskej televízie, pretože tí si nikdy nedovoľovali takýmto spôsobom porušovať základy etiky žurnalistiky.
Takže, ak ste dnes tento zákon predložili, pán Budaj, myslel som si, že vám pôjde o celkovú nápravu vecí verejných, ale zrejme ste neštudovali Komenského, lebo nie ste asi zrejme protestantského vierovyznania. (Smiech v sále.) Takže nemáte záujem napravovať veci verejné. Vaše vystúpenie pripomínalo skôr vystúpenie komisára Červenej armády alebo straníckeho aparátnika a môžem vám povedať, že počas päť rokov svojej parlamentnej praxe som sa s niečím takým v tomto parlamente nestretol. Ale to je dobré, pán Budaj, že ste znovu vystúpili, no bez čapice, v tomto parlamente ako revolucionár, a teraz ste si zobrali nových kolegov. Myslím si, že je dobré, keď vystúpil aj pán poslanec Zajac a potom niektorí ďalší. Aspoň ste občanom Slovenskej republiky, teda voličom ukázali, ako chcete demokratizovať Slovensko.
Dôvodová správa k tomuto zákonu nie je ničím iným ako jednoducho politickým paškvilom a nehanebným obviňovaním niekoho, komu nič nedokazujete, ani ste sa o to nesnažili. Vám išlo proste o dehonestáciu jednej inštitúcie, ktorú nenávidíte z toho dôvodu, že sa vám nenechávala zneužiť ako desiatky ďalších iných verejnoprávnych inštitúcií, ktoré budete v tomto štáte ešte zneužívať, a nemohli ste ich zneužiť, pretože ste jednoducho na to nemali puvoár.
Čo sa týka samotného návrhu zákona, môžem vás upozorniť - a povedala to aj pani podpredsedníčka vlády -, že nikdy sme sa neopovážili počas štyroch rokov našej vlády dať do zákona formulácie, a to nijakého, a to nepoprie ani pán Šimko, ani pán podpredseda parlamentu, aké ste vy dali do § 8, ktorý znie, teda ako písmeno e) - porušovanie povinností. To boli obvyklé formulácie za komunizmu, za ktoré mohol byť každý prepustený bez akýchkoľvek dôvodov. My sme vždy, ak sme aj dekoncentrovali právomoci v tomto parlamente na niektoré stavovské inštitúcie, teda právomoci štátu, vždy sme dbali na to, aby boli presne formulované dôvody, či už to bolo v zákone o sudcoch, alebo v zákone o prokuratúre, alebo v iných zákonoch. Toto je jednoducho komunistická formulácia, pán Budaj, ktorá vám dáva do rúk prostriedok, ktorým kedykoľvek hocikoho z tejto rady môžete, s prepáčením za výraz, vykopnúť ako komisár Červenej armády.
Mohol by som sa vyjadriť aj k ďalším ustanoveniam, ale objasnil ich televíznym divákom pán poslanec Hofbauer. To znamená, ide vám jednoducho o to, čo už tu povedal pán poslanec Husár, aby ste na rozdiel od Mečiara, tentoraz, pán Mikloško, skoncovali aj s Hnutím za demokratické Slovensko, a to raz a navždy, pretože sa chcete okamžite zmocniť týchto dvoch verejnoprávnych inštitúcií, teda dvoch kanálov, a niekoľkých ďalších staníc Slovenského rozhlasu alebo lepšie povedané, tiež niekoľkých kanálov, ktoré by vám umožnili vyriešiť tento problém asi tak, ako to tu navrhoval pán Ftáčnik a za čo bojoval pán Ftáčnik, že jednoducho sprivatizujete druhý program Slovenskej televízie, takže budete mať dve Markízy, no a ten prvý program Slovenskej televízie nejakým spôsobom už pán Budaj s pánom Zajacom a s pánom Tatárom "ukočírujú" k božej spokojnosti, k spokojnosti KDH a celej SDK. Len sa netvárte, že ste demokrati.
Pán Palko dal príučku poslancom Slovenskej národnej strany, keď povedal, že im dali dve funkcie. Dnes som veľmi rád, že sme nič, pán Palko, od vás nezobrali. Totiž, ak sa chcete tváriť ako demokrati, nič nikomu nemôžete dávať, pretože nám dali naši voliči oprávnenie, aby sme ich tu zastupovali - a nebolo ich málo, takmer milión - a od nich máme mandát na to, aby sme uskutočňovali tú časť moci, ktorá adekvátne našej politickej sile a našim hlasom, ktoré sme v parlamentných voľbách dostali, patrí. Ak ste nepokladali za potrebné nás zavolať na rokovania Ficovej komisie, nemohli sme od vás nič prijať ako dar, lebo nemáte také oprávnenie, aby ste rozdávali funkcie v tomto parlamente ako dary.
Mrzí ma, že tu nesedí pán Johnson, aby zaregistroval, že nezavádzate demokratické spôsoby v tomto parlamente, ale jednoducho politický revanš. Tak sa netvárte pred občanmi Slovenskej republiky ako demokrati. Jednoducho sa chcete revanšovať za to, čo ste nazývali noc dlhých nožov. Ale my sme už jednu noc krátkych mužov prežili. (Smiech v sále.) Dnes pán predsedajúci, pán podpredseda nedal ani hlasovať o tom, že budeme rokovať po 19.00 hodine. (Hlasy z pléna a ruch v sále.) Či dal? Pardon. Tak sa ospravedlňujem. Ospravedlňujem sa ešte raz pánu predsedajúcemu, ak to dal. Nebol som tu.
Samozrejme, vyzerá to tak, že ak dnes ešte chcete schváliť ďalšie zákony - alebo nazvime to jemne -, ktorými chcete vymeniť všetkých nepohodlných alebo všetkých tých, ktorí, samozrejme, mali iný názor ako názor SDK, takže to bude trvať zrejme asi do polnoci. No ak ste minule rokovali do pol druhej, tak je to tak celá jedna noc, v ktorej urobíte zásadné demokratizačné opatrenia. Myslím si, že sa o tom dozvie aj tá demokratická Európa.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Rád by som veľmi stručne iba konštatoval, že vlastne ďakujem pánu kolegovi Cuperovi za mediálnu reklamu, aj keď som o ňu nežiadal. To po prvé. Po druhé, veľmi by som ho prosil, keď začína o niečom hovoriť, aby si overil fakty, o ktorých hovorí, pretože v prípade, ktorý bol spomínaný v súvislosti s mojou ústavnou analýzou možného budúceho vývoja, samozrejme, nemá pravdu. A poukázal by som vlastne na to, čo povedal on sám, že voliči nám všetkým dali mandát, aby sme ich zastupovali, a nie aby sme ich zavádzali.
V časti informácií kolegu Cupera o mojej výpovedi bolo, samozrejme, zavádzanie. Prosím, aby si pán kolega prezrel dotyčné záznamy, ktoré sú k dispozícii. Ale o tom to teraz nie je. Veľmi rád sa s ním stretnem na nejakom otvorenom fóre a môžeme o tejto veci diskutovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár - faktická poznámka.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem vám aj pánu poslancovi Cuperovi oznámiť, že mám informáciu, že teraz práve v budove Slovenskej televízie niekde na 8. poschodí zasadá rada televízie a rozhoduje aj o tom, že prenajme pánu Kubišovi najlepší vysielací čas na STV 2 za jednu korunu. Ak sa to potvrdí, znamená to, že kým my tu rokujeme, tak Rada Slovenskej televízie naďalej zrádza svoje poslanie a usvedčuje samu seba. Takúto radu, samozrejme, treba vymeniť a škody, ktoré pácha, treba napraviť.
Ďakujem.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss sa hlási s faktickou poznámkou.
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán kolega Cuper,
my prerokúvame zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii, o verejnoprávnych médiách, nie o komerčných médiách. Rozprávame tu o Slovenskej televízii, ktorej riaditeľ sa opakovane verejne priznal, že stranil politicky jednému hnutiu. Jednoducho, politicky ste - mám na mysli Hnutie za demokratické Slovensko - ovládli Slovenskú televíziu, aby ste mohli odvádzať pozornosť občanov od toho najpodstatnejšieho, čo sa tu počas štyroch rokov dialo. A to najpodstatnejšie prezradil ešte stále prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Štefan Gavorník v rozhovore pre Pravdu 27. januára 1997, totiž, že nadobúdateľmi majetku v privatizácii boli aj vysokopostavení politici. A toto, čo ste robili v privatizácii, ste sa sústavne snažili aj pomocou Slovenskej televízie zakrývať pred občanmi tejto krajiny poukazovaním na to, akí ste vy jediní dobrí Slováci.
Jednoducho, trápi vás, pán Cuper, že Slovenská televízia prestane byť slúžtičkou Hnutia za demokratické Slovensko a že sa tu začínajú vytvárať podmienky, aby slúžila všetkým občanom tejto krajiny, ktorí platia dane, ktorí platia koncesionárske poplatky, a nie iba jednému hnutiu. Viem, že je vám to ľúto, ale ubezpečujem vás, že sa tu vytvárajú podmienky, aby verejnoprávna televízia v názve bola verejnoprávnou aj v skutočnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Šebej vystúpi ako posledný v rozprave.
Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Chcel som len zareagovať veľmi voľne na to, že som veľmi rád, že takýto príspevok zaznel v priamom prenose Slovenskej televízie, lebo ho považujem za vrchol dnešného rokovania. Preto som prekvapený, že ide ďalší rečník, ale naozaj, obávam sa, že ten výstup je nadlho neprekonateľný.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Viem, že teraz nereagujem celkom na predrečníka, ale chcem doplniť pána Cupera, že tá informácia, že zasadá televízna rada, je asi taká, že Markíze niekto bránil vo vysielaní. Rovná sa to presne takému istému "blufovaniu".
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
tiež som bol mojím predrečníkom očarený, hoci som človek, ktorý má dosť obsiahlu klinickú skúsenosť. (Smiech v sále.) Ale dovoľte mi, aby som sa zastavil opätovne pri článku 19 slovenskej ústavy, ktorý obsahuje presne to, čo obsahuje každá ústava demokratického štátu. "Každý človek má právo na ochranu svojej dôstojnosti, osobnej cti a dobrého mena." Patrím medzi tých, u ktorých toto právo bolo porušené. Bolo porušené nespočetne veľakrát, ale spomeniem len dva také zvlášť osobné prípady.
Už je to takmer rok, čo sme s pánom ministrom spravodlivosti JUDr. Čarnogurským, s pánom Černákom, s pánom Dzurindom my štyria podali žalobu na Slovenskú televíziu kvôli zverejneniu informácie, podľa ktorej sme mali vraj - aj podľa poslanca Cupera - pri našej návšteve v Spojených štátoch stať sa členmi veľkej Slobodomurárskej lóže. Odhliadnuc od monumentálnej hlúposti takéhoto tvrdenia Slovenská televízia ho zopakovala niekoľkokrát. Už sa teraz teším na krik, ktorý sa strhne, keď sa konečne po dlhom čase súd dostane k prerokúvaniu tohto prípadu. Ani slovíčkom som nepočul, že by Rada Slovenskej televízie v tomto prípade alebo v ktoromkoľvek inom podobnom prípade čokoľvek urobila, aby aspoň takéto okaté a zjavné nezmysly nenapĺňali obrazovky televízie. Vám to možno pripadá banálne, ale túto hlúpu lož počuli z obrazoviek Slovenskej televízie v danom okamihu možno milióny ľudí. Ako k tomu my prídeme, ktorých sa toto dotýka?
Spomeniem druhý prípad. Slovenská televízia uverejnila ústami svojich redaktorov hlúpu a primitívnu lož o tom, že som fyzicky napadol a zbil redaktora novinára Zola Mikeša. Každý, kto ma pozná, vie, že som v živote s výnimkou športovej arény nikoho nezbil a neudrel. Ale keby som sa tak rozhodol, určite by to na ňom bolo vidno. (Smiech v sále.) V tom čase, keď to Slovenská televízia zverejnila, som sa niekoľko týždňov fyzicky so Zolom Mikešom nevidel a nestretol. Informácia pochádzala zo zdrojov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, do ktorej ju umiestnil opäť pracovník Slovenskej televízie istý Dušan Konček. Samozrejme, že som Tlačovú agentúru Slovenskej republiky žaloval prostredníctvom kancelárie JUDr. Valka. Tlačová kancelária Slovenskej republiky, keďže vysvitlo, že ide o zjavný nezmysel a lož, sa mi ospravedlnila. Slovenská televízia sa mi neospravedlnila. Ani to nečakám, len čakám, že z jej obrazovky zmiznú ľudia, ktorí sú schopní bez začervenania sa očierňovať iných ľudí, ktorí sú schopní urážať ich dôstojnosť, osobnú česť a dobré meno, pretože to je moje ústavné právo. Ani v tomto prípade Rada Slovenskej televízie neurobila nič. A tým končím osobné sťažovanie sa. Len chcem poznamenať, že ľudí, ktorých cti, dôstojnosti a dobrého mena sa dotýka Slovenská televízia prakticky denne, je vyše polovica občanov tejto republiky. Všetci tí, na ktorých sa brýzga, a nie sú vymenovaní osobne, ale všetci tí sú napádaní vo svojich právach.
A teraz sa zastavím pri čomsi, k čomu dokážem poslúžiť aj štatistikou. S kolegami z Inštitútu pre verejné otázky sme spracúvali situáciu v slovenských médiách, čo sa týka verejnej rozpravy o integrácii Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Spracovali sme všetky tlačové médiá, spracovali sme všetky elektronické médiá. Všetky elektronické médiá. Našťastie existuje agentúra, ktorá zachováva doslovné prepisy všetkého, čo bolo v elektronických médiách - vo verejnoprávnych i súkromných - vyslovené. S údivom sme zistili aj štatisticky, že to, čo najprv bolo iba takým celkovým dojmom, je aj štatisticky a graficky ilustrovateľnou skutočnosťou. Zatiaľ čo oficiálnym programom slovenskej vlády bolo začlenenie Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie, programom Slovenskej televízie, ktorá mala byť verejnoprávna, bolo štvanie proti aliancii. V najkritickejšom období - niekedy vám to pripomeniem - niekedy okolo roku 1996, 1995 sa na obrazovky Slovenskej televízie táto tematika dostávala celkom výnimočne, a keď, tak s veľkým otáznikom a spochybňujúco.
Chcem vám pripomenúť, že v okamihu, keď sa rozhodujúce sily Severoatlantickej aliancie rozhodli pre rozšírenie aliancie, Slovenská republika bola medzi štyrmi krajinami, s ktorými sa uvažovalo ako s reálnymi kandidátmi. Veľmi jednoducho sa to dá dokázať. V roku 1994 prijal Americký kongres zákon o podpore rozširovania NATO a Slovenská republika v tom zákone bola vymenovaná spolu s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. Nasledujúci rok 1995, keď už Slovenská republika po tej významnej parlamentnej noci dostala varovanie zo strany Európskej únie i NATO, i Spojených štátov, ešte Americký kongres nereagoval, rozhodol sa nebrať politickú situáciu na Slovensku do úvahy a prijal dodatok k tomuto zákonu, kde opäť bola Slovenská republika spomenutá spolu s ďalšími tromi stredoeurópskymi postkomunistickými štátmi ako kandidát na členstvo v Severoatlantickom pakte.
Až v roku 1996 sa názov Slovenskej republiky z tohto zoznamu stratil. Samozrejme, že medzitým prišiel únos prezidentovho syna a medzitým sa Slovenská televízia stala tým, čím sa stala. Medzitým v čase, keď sa malo rozhodnúť pred Madridským summitom o tom, či sa tá-ktorá krajina kvalifikovala, alebo nie, tak na obrazovku Slovenskej televízie medzi ďalšími významnými publicistami vstúpil Maroš Púchovský. Považujem za absolútny škandál, že Rada Slovenskej televízie človeka, ktorý bol šéfredaktorom "plátku", ktorý bol súdom Slovenskej republiky označený za antisemitský, pustila na obrazovku Slovenskej televízie, dokonca vo významnej pozícii. To je vina Rady Slovenskej televízie. Maroš Púchovský sa stal hlavným hlásateľom zahraničnopolitickej línie Slovenskej televízie.
Maroš Púchovský je človek, ktorého názory ho zaraďujú úplne na okraj spektra, politického spektra zahraničnopolitického myslenia. Je to človek, ktorý je schopný označiť zásah jednotiek Spojených štátov, ktoré mali na to poverenie od Organizácie Spojených národov, za čižmu amerického imperializmu, ktorá vstúpila na Balkán. Tento človek je schopný šíriť antiamerickú, protizápadnú a vlastne protizápadno-civilizačnú propagandu z obrazoviek Slovenskej televízie takého hrubého zrna, že si nespomínam počas celých tých rokov, čo som sa len tak úchytkom pozeral na komunistickú televíziu pred rokom 1989, na čosi také. Takže tento človek dokáže kombinovať nenávisť voči západnej civilizácii s čímsi, čo tam predtým nebolo, a síce so snahou rehabilitovať všetko, čo bolo porazené na hlavu v roku 1945 koncom druhej svetovej vojny. To je tvár Slovenskej televízie.
Som hlboko presvedčený, že pokiaľ sa z obrazoviek Slovenskej televízie nestratí Maroš Púchovský a jeho siločiary a komentáre, pokiaľ sa odtiaľ nestratia aj ostatní hlásatelia v podstate tohto zatuchnutého a zabudnutého sveta minulého storočia, tak Slovenská televízia jednoducho verejnoprávna nebude. To treba povedať úplne jasne, pretože verejnoprávna televízia jednoducho nemá byť hlásateľom názorov, ktoré v podstate sú možno aj porušením nielen slušnosti, ale aj zákonov tohto štátu.
Dámy a páni, skončím tým, že napriek tomu všetkému, čo sa tu vyslovilo na adresu zákonnej úpravy, o ktorej rokujeme, som presvedčený, že budúca Rada Slovenskej televízie zvolená na základe tejto zákonnej úpravy jednoducho napriek všetkému umožní, aby z obrazoviek Slovenskej televízie zazneli také názory, ktorých nositeľom je Maroš Púchovský, ale nebudú to hlavné a jediné názory, ktoré tam budú môcť zaznieť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)