Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Budajovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánu poslancovi Františkovi Mikloškovi.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som miesto odpovedí pánu poslancovi Cuperovi som rovno prešiel k veci.
Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase (tlač 25), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 30. októbra 1998.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania. A ako sme v predchádzajúcom bode schválili ďalej, návrh zákona prerokujeme podľa § 89 ods. 1 skráteným legislatívnym postupom.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Paška, pán poslanec Zajac, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Palko, pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper je ako posledný prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa ešte chce niekto prihlásiť. (Hlasy z pléna.) Áno, si napísaný. Pán poslanec Šebej.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode programu.
Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Brňák.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
v súvislosti s teraz predloženým návrhom zákona cítim potrebu povedať ešte raz, a myslím si, že to budeme opakovať počas vášho celého funkčného obdobia: Žiadna doterajšia vláda od roku 1989 nepovýšila potrebu personálnych zmien na stav legislatívnej núdze. Vy to robíte dnes v súvislosti s oznámeným procesom personálnych zmien v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. Vy to urobíte zajtra v súvislosti s personálnymi zmenami v Eximbanke.
V tomto smere je potrebné znova odcitovať ustanovenie § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Ani pri tomto návrhu zákona, ani pri budúcom návrhu zákona nie sú splnené ani základné podmienky na potrebu postupovania podľa tohto stavu.
Osobne by ma veľmi zaujímal, skôr súkromne, názor prítomného pána ministra spravodlivosti, ktorý je mimochodom právnik, aký je jeho názor na reálnu existenciu stavu legislatívnej núdze v súvislosti s teraz predloženým návrhom zákona a o chvíľu predloženým návrhom zákona, na základe ktorého sa majú urobiť personálne čistky v Eximbanke.
Myslím si, že tento postup, ktorý nám v súčasnosti predvádza nová vládna koalícia, je veľmi dôležitý aj pre iné. Dôvod, pre ktorý došlo k terajšej politickej zmene - a tak to bolo prezentované vlastne všetkými desiatimi politickými stranami súčasnej vládnej koalície - spočíval v tom, že naša minulá vláda bola nedemokratická, bola autoritatívna, bola neeurópska, bola izolačná a neviem ešte aká iná. Terajšia vláda má byť vláda demokratická, vláda proeurópsky orientovaná a neviem ešte aké ďalšie prívlastky v tomto smere si dali terajší kolegovia vládnej koalície v súvislosti s volebným zápasom, ale aj po ňom, do vienka terajšej vládnej koalície.
Chcem povedať, že ak toto je teda demokracia, ak toto je tá cesta do Európy, že prvými krokmi, prvými závažnými krokmi dochádza k exemplárnemu porušeniu rokovacieho poriadku, nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, tak radšej ostaneme v tej pozícii, ktorú sme mali aj v minulosti. Totiž, nie vaša spupnosť, páni, pri porušovaní zákona, ale váš príklad pre budúcu vládu je v tomto prípade veľmi nebezpečný. Nie to, že vy to takto robíte, že takýmto spôsobom budete znásilňovať zákon a náš právny poriadok, ale ten príklad, ktorý dávate pre budúcu vládu a pre tých, ktorí budú chcieť, povedzme, reagovať takým spôsobom, ako reagujete vy, to znamená primitívnym revanšom. Kvôli tejto skutočnosti je táto pozícia veľmi nebezpečná.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi.
Pani poslankyňa Sabolová sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, pán poslanec Brňák, vám ako právnikovi by som veľmi rada pripomenula, keď hovoríte o stave legislatívnej núdze, že od roku 1989 takýto stav nebol alebo sa tak nepostupovalo. Chcem vám len pripomenúť ako jednému z tvorcov rokovacieho poriadku, že takýto inštitút alebo takýto paragraf je v novom rokovacom poriadku od roku 1995. A v čase, keď vy ste v noci z 3. na 4. novembra uskutočnili nesmierne množstvo krokov, možno horších, a poviem ešte "odvážnejších", ste nepostupovali v súlade s platným zákonom, ale v tom čase ste nehovorili o žiadnom stave legislatívnej núdze, pretože takýto paragraf v tomto rokovacom poriadku nebol, a síce ste robili v súlade so zákonmi, ale nehovorte dnes o nejakom paragrafe ako o nejakej hrozbe, lebo platí až dnes, platí až pri tejto 1. schôdzi nového volebného obdobia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Chcela som ešte pripomenúť k vystúpeniu pána poslanca Brňáka, že odvolávajúc sa práve na to, čo momentálne prebieha na všetkých ministerstvách, aj toto spadá do rámca čistiek, ktoré robí terajšia vládna koalícia. Treba ale pripomenúť superodbornosť aj predkladateľa k danej téme a aj pána spravodajcu, o ktorom, myslím si, v tomto parlamente je všeobecne známe, že je odborníkom na masmediálnu politiku a má niečo okolo polroka televízor, čiže vie ozaj posúdiť televízne vysielanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O slovo požiadal pán spoločný spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem poopraviť pani poslankyňu. Nemám televízor. A po druhé, teraz ako spravodajca sa pohybujem čisto v právnej rovine, čiže prosím, aby ste ma tam oslovovali. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Robím to nerád, ale po vystúpení pána poslanca Brňáka by som mu chcel pripomenúť, že žiadna vláda v Slovenskej republike sa nesprávala k národnému majetku a k štátu ako k vojnovej koristi. Žiadna vláda v dejinách samostatnej Slovenskej republiky nevyužila politickú moc tak brutálne na to, aby zo svojich vlastných radov urobila vrstvu bohatých. Žiadna vláda nezneužila takým hrubým spôsobom verejnoprávnu Slovenskú televíziu ako propagandistickú slúžtičku pre jeden politický subjekt. Preto odmietam výčitky, že tu ide o nejaký revanš. Ide o navodenie poriadku. Ide o to, aby boli veci usporiadané znovu takým spôsobom, že verejnoprávna televízia sa stane skutočne verejnoprávnou a všetky politické strany budú mať primeraný normálny prístup do spravodajstva a zároveň sa Slovenská televízia stane aj normálne manažovanou inštitúciou, pretože Slovenskú televíziu a jej problémy nie je možné redukovať iba na to, ako vyzerá spravodajstvo, ako vyzerá politická publicistika.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nemôžem nezareagovať na predošlú diskusiu, pretože sa mi zdá, že mnohí z nás by sme nemali mať právo na krátku pamäť. Spomeňme si, kedy sa začalo konať tak, akoby sa v politicky kultivovanej krajine konať nikdy nemalo. Odhliadnime od revolučných krokov, ktoré prirodzene prinášajú takéto prudké zmeny a ktoré už v konsolidovanom štáte nemajú miesta. Pripomeniem vám to, lebo si myslím, že na to mám právo, a takto som vystúpil ešte v starej budove parlamentu po oných pamätných dňoch na jar v roku 1994. Vtedy som si dovolil upozorniť na to, že novo konštituovaná parlamentná politická moc, ktorá privodila pád druhej Mečiarovej vlády, začala čosi, čo sa nám raz bude všetkým veľmi, ale veľmi nepáčiť.
Áno, aj v decembri roku 1994 sa vykonali veľmi rýchle kroky, ktoré mnohí pociťovali ako prudké zmeny. Ale upozorňujem, bola to reakcia na to všetko, čo sa udialo pár mesiacov predtým. Chcem však zdôrazniť, že na rozdiel od krokov, ktoré sledujeme aj dnes, boli formálne právne v poriadku. To nikto ani z vás, ktorí ste sedeli vtedy už v novom parlamente, nikdy nespochybnil. Nemuselo sa to niekomu páčiť, ale formálne právne to bolo v poriadku. Teraz sa eskaluje takýto politický prístup v celej našej slovenskej politike. Vy si myslíte, že to nebude žiarivý príklad pre ďalšiu politickú moc, ktorá bude mať právo rozhodovať v parlamente? Pýtam sa, dokedy budeme takýmto spôsobom pokračovať.
Prosím vás ešte o jedno, a opäť sa bude týkať krátkej pamäti. Vypočuli sme si veľmi pôsobivé prednesenie dôvodovej správy, ktorá bola priam ako obžalovací spis. Škoda, že tu chýbajú taláre a rozsudok, a možno už aj basa. Chcem upozorniť na to, že keby sme začali hovoriť o tých riaditeľoch, ktorí predchádzali riaditeľovaniu počas minulého štvorročného obdobia, tak ten zoznam výhrad aj ekonomického charakteru by bol prinajmenšom taký vážny a prinajmenšom taký dlhý. Ja sa však pýtam, čo sme my. Súdny tribunál? Alebo budeme operovať faktami, teda keď sa niekto dopustil nejakého činu, ktorý je v rozpore so zákonom, musí byť najprv odsúdený, aby sme s tým operovali ako s faktom. Tu sa operuje s dohadmi, s domnienkami, a celkom iste sa posúvajú. Akty, ktoré vykonal riaditeľ, ak ich vykonal v rámci svojej právnej pôsobnosti a niekomu sa nepáčia, je možné, že to kritizuje, ale nikto to nemôže už dopredu kriminalizovať. Už nikto nemôže pripisovať vinu za niečo, čo bolo v jeho právomoci a možno to nebolo v súlade s nejakým priemerným názorom občana, ale jednoducho to vykonal v rámci svojich právomocí. To by sme si mali veľmi dôrazne uvedomiť.
Ďalej sa dovolávam ešte jednej pamäti. Tá pamäť sa bude týkať toho, kedy vlastne začala byť Slovenská televízia niekedy veľmi ostrá. Spomeňme si na to, koľko útokov práve od politických síl, ktoré dnes tvoria rozhodujúcu politickú moc v tomto štáte, koľko tých útokov na Slovenskú televíziu bolo. Bolo to možné, nebolo to nijaké hrdinstvo, pretože tieto politické zoskupenia už mali rovnakú televíziu, súkromnú Markízu, ktorá bola, samozrejme, dotovaná iným reklamným režimom zo zahraničia. A to si povedzme tiež, kde boli uprednostňované reklamné ponuky, kde sa, pravdaže, našli peniaze na všeličo iné, kde sa hospodári iným spôsobom a iným režimom, ako to musí robiť Slovenská televízia, pretože má isté povinnosti zo zákona. Prečo nehovoríme aj o týchto veciach?
To, že sa pracovníci Slovenskej televízie začali brániť a že to vyvolalo ešte väčšiu nevôľu tých politických síl, ktoré ju neprávom, častokrát neprávom kritizovali, nie som prekvapený. To mali ostať ticho? Mali sa tváriť, že sa to vlastne ich netýka? Áno, tam sa istým spôsobom posunula politická hladina vysielania Slovenskej televízie. Ale pýtam sa, ktoré vedenie akej televízie by sa nebránilo. A teraz to spájame a div, že nepovieme, že to tak bolo štyri roky. Neboli obsadzované všetky politické dialógy? Nebola ponuka, rovnaká príležitosť pre všetky politické strany? Niekto nemusí súhlasiť a je to vždy subjektívny názor. Prečo sa nespoľahneme - už som to raz tu dnes na tomto mieste hovoril - na hodnotenie Licenčnej rady, ktorá naozaj nemá, ale naozaj nemá nijakú politickú príbuznosť, povedzme, s HZDS. Takže si myslím, že sú to veľmi vážne argumenty.
Bol tu už raz spomínaný prieskum verejnej mienky. Pýtam sa, aký zdroj poskytol tento výstup. Dobre viete, že výskum verejnej mienky možno robiť všelijako a netvárme sa, že keď to má vedecký nádych, bude to mať vždy výsledok, ktorý zodpovedá pravde. Dokázali to napríklad viaceré iné prieskumy, napríklad aj v predvolebnom odhade.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, situácia je jasná. Pravdaže, schválite si, čo chcete. Nepredpokladám, že to tak neurobíte. Slováci budú mať dve Markízy, je to jasné. Malo by to byť poučením pre nás všetkých do budúcna. Urobíte to tak, že politické rozhodnutie ste prijali. Proti tomu si nepomôžeme ani my, ani občania Slovenskej republiky. Len sa pýtam, či naozaj už tých revanšov nebolo dosť, či by sme naozaj už nemali uvažovať aspoň do budúcna o nejakých iných spôsoboch konania. Môžeme mať iné názory na všelijaké iné veci, ale to, po prvé, nemusí znamenať, že sa budeme vyhrážať niekomu trestným postihom, ako som nedávno bol takto poctený členom terajšej vlády pánom Kňažkom. To neznamená, že sa budeme nenávidieť. To neznamená, že sa budeme urážať. Len prosím o jedno, nech sú kroky, ktoré už aj tak vykonáte, aj pre vás veľkým poučením. Pretože, čo bude môcť robiť iná vláda? Urobí to isté.
Na štvorročné obdobie si vymenujete nových deväť členov. Dobre. Možno bude štvorročné obdobie, možno bude dvojročné obdobie. Tak čo urobí tá vláda? Najlepšie urobí to, keď sa vráti k starému osvedčenému systému, ktorý Francúzi dobre poznajú, a aspoň urobí to, že bude nejaká kontinuita v rade. Vy tam pošlete deväť ľudí, z ktorých možno dvaja budú trošku rozumieť televízii, z ktorých možno niekto už aj bol v Rade Slovenskej televízie. Pýtam sa, či je to rozumné a správne. Takže, ak váš názor bude taký, tak to tak urobíte. Myslím si, že výsledky na tento krok na seba dlho nedajú čakať a už dnes sa občania Slovenskej republiky tešia, že budú mať možnosť voľby - alebo Markízu, alebo Markízu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.
Prepáčte pani poslankyňa, pán poslanec Kužma sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán poslanec Hudec,
dovoľte mi, aby som faktami doložil niektoré veci, o ktorých sme hovorili z hľadiska verejnoprávnosti. Mám tu materiál, z ktorého by som prečítal vyjadrenie MEMO´98 k vysielaniu spravodajstva Slovenskej republiky. Je to monitoring, ktorý robila pani Nogová za Helsinské občianske združenie.
Celkový charakter vysielania Rádiožurnálu. Spravodajstvo Slovenskej republiky oveľa viac priestoru venovalo vláde ako iné médiá, takmer 50 % spravodajstva, pričom vláda bola prezentovaná len kladne alebo neutrálne. Z politických strán najviac priestoru bolo venované HZDS, pričom toto hnutie bolo prezentované prevažne kladne, kým opozičným stranám bol venovaný minimálny priestor. Zvrat nastal až po voľbách, keď v období od 28. 9. do 9. 10. prevažovali záporné zmienky nad kladnými. Zmenu vysielania Slovenského rozhlasu pred voľbami a po voľbách možno vidieť z priložených grafov. Slovenský rozhlas bol vlastne jediným médiom, ktoré pozorovateľne zmenilo orientáciu svojho spravodajstva v období pred voľbami a po voľbách, čo taktiež spochybňuje verejnoprávny charakter Slovenského rozhlasu.
Monitoring sa venoval aj tzv. mediálnym efektom, ktoré vybočovali z princípu verejnoprávnosti. Z konkrétnych prípadov môžno uviesť napríklad kauzu tzv. skrytej privatizácie Slovenskej poisťovne, ktorá mala široký ohlas v médiách už 5. 8., avšak vo vysielaní Rádiožurnálu sa prejavila...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
na úvod by som sa chcela obrátiť na pána predkladateľa, ktorý tu vystúpil skôr ako prokurátor. Nemyslím si, že je dôstojné obviňovať, navyše v priamom prenose, niekoho z korupcie trestných činov a podobne. Sme v právnom štáte? Platí tu prezumpcia neviny? Je tento parlament gestorom práva? Ak si myslíte, že sa niekto v televízii alebo v rozhlase previnil, dopustil sa trestného činu, prosím, oznámte vaše poznatky orgánom činným v trestnom konaní. A chcem sa tiež spýtať na to, či vaše obmeny, ktoré sa chystáte urobiť v televízii, v rozhlase a v ďalších inštitúciách, sú iné a demokratické. Obávam sa, že budú masívne a oveľa väčšie ako hocikedy v minulosti.
Ale vráťme sa k predloženému návrhu zákona. V dôvodovej správe predkladatelia uvádzajú dôvod tejto novely. Má ním byť obnova a posilnenie verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Ak si však pozrieme paragrafové zmeny, autori v dôvodovej správe uvádzajú, že cieľom predloženého zákona je, citujem "zaviesť novú filozofiu tvorby rady". Navrhuje sa tu teda zmeniť doterajší model kreovania rád, ktorý bol schválený ešte za federácie v roku 1991 a ktorý vychádzal z francúzskeho zákona o slobode oznamovania od roku 1986. V ňom sa umožňovalo, aby sa deväťčlenné rady, v ktorých každý člen mal šesťročné funkčné obdobie, obmieňali z jednej tretiny každé dva roky. Bolo to možné preto, lebo vždy trom členom rady po dvoch rokoch vypršalo funkčné obdobie. Teda po šiestich rokoch sa obmieňala celá rada a zachovávala sa pritom kontinuita rád.
Zmena v predloženej novele spočíva v tom, že sa obidve existujúce rady zvolením nových členov rád automaticky zrušia. Keďže volebné obdobie nových rád je navrhované na štyri roky, zrejme sa predpokladá, že tieto voľby budú vždy po parlamentných voľbách, a teda sa aj predpokladá, že týchto členov rád zvolí práve ten subjekt, ktorý bude mať v parlamente väčšinu. Je však táto novela posilňovaním verejnoprávnosti? Som presvedčená, že touto novelou sa práve demokratickosti a verejnoprávnosti ublíži.
V dôvodovej správe sa radám vyčítajú rôzne kauzy a televíznej rade i rozsah vysielania udelený jednotlivým stranám v reláciách spravodajstva a argumentuje sa nedodržaním tzv. tretinového modelu vysielania. Na vysvetlenie, jedna tretina informácií vo vysielaní spravodajstva by mala byť venovaná vláde, tretina opozícii a tretina koalícii. Tento model nevyplýva zo zákona. Navrhla ho televízna rada manažmentu Slovenskej televízie, aby to dodržiaval. Výskum vyváženosti spravodajstva, ktorý robila Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie v priebehu roka v tzv. veľkých televíziách - v Slovenskej televízii, v Markíze a vo VTV -, ukázal, že Slovenská televízia má najvyváženejšie spravodajstvo. Vyváženosť spravodajstva je totiž zo zákona povinná dodržiavať každá televízia, či verejnoprávna, či súkromná. V Slovenskej televízii sa skutočne dodržiaval v spravodajstve vyvážený model. Napríklad pri diskusiách pri okrúhlych stoloch bola vždy dodržaná parita. Ak boli pozvaní traja diskutujúci z koalície, vždy boli pozvaní aj traja diskutujúci z opozície. Nikdy sa tam nepestoval pohon piatich na jedného, navyše v prostredí, ktorý silno pripomína arénu.
Čo vytýkal výskum verejnoprávnej inštitúcii, bola nevyváženosť publicistických relácií. Aj napriek nedostatkom považujem prácu rady nielen zato, že sa pričiňovala o vyváženie spravodajstva, za krok vpred. Veď za vlády pána premiéra Moravčíka sa nám v opozícii o tzv. tretinovom modele nemohlo ani len snívať. A preto si myslím, že systém tvorenia rád podľa teraz platného zákona je na udržanie verejnoprávnosti vhodnejší ako predkladaná novela, ktorá silne navodzuje princíp straníckosti. Ak sú nejaké nedostatky, je možné, že vychádzajú práve z toho, že preberanie zákonov či terajšej platnej, alebo predloženej legislatívnej normy bolo iba čiastkové. Totiž ani vo francúzskom, ani v dánskom zákone, z ktorého vychádza teraz predložená novela, sa nenavrhujú členovia rád iba jedným subjektom ako u nás Národnou radou. Vo francúzskom zákone každá tretina členov rady je menovaná inými subjektmi. Aj tak sa zrejme môže znížiť riziko straníckeho ovplyvňovania rád. Ale to je iba čiastková úvaha a hľadanie východiska z posilnenia demokratickosti a nadstraníckosti verejnoprávnych inštitúcií.
Som presvedčená, že zákon, ktorý skutočne posilňuje verejnoprávnosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, je potrebný, ale je potrebná tiež široká diskusia odborníkov na túto tému, aby zákon, ktorý sa dotýka celej spoločnosti vzhľadom na silu médií, bol pripravený so všetkou zodpovednosťou. A preto chcem poprosiť, aby sa nemenil doterajší spôsob kreovania rád a terajší zákon. Ak chcete vymeniť rady, urobte to. V parlamente máte väčšinu, ktorú ste nám v predchádzajúcom volebnom období vyčítali. Ale zaoberajme sa ďalšími zmenami v zákone o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase vtedy, keď prebehne spomínaná diskusia s odborníkmi a v spolupráci s nimi vytvorme taký zákon, ktorý bude spĺňať všetky požadované kritériá tak, aby si nevyžadoval ďalšie úpravy po každých parlamentných voľbách. A preto by som vo svojom návrhu chcela podať pozmeňujúci návrh alebo podať návrh, aby sme sa týmto zákonom ďalej nezaoberali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni Muškovej.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pán poslanec Paška.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Muškovej.
V depozitoch aj v archívoch Najvyššieho kontrolného úradu je množstvo protokolov, ktoré sú svedectvom zlého hospodárenia s majetkom štátu v štátnych podnikoch, predovšetkým v štátnych organizáciách. Protokoly boli vždy odstúpené vláde Slovenskej republiky aj orgánom činným v trestnom konaní. Výsledok žiadny. Vo väčšine prípadov sa nič nedeje a z protokolov sú len zaprášené kauzy. Preto aj v Slovenskej televízii zrejme dozrel čas na to, aby sa tam udiali personálne zmeny. A verte mi, že v mnohých prípadoch v štátnych organizáciách až výmena manažmentu preukáže rozsah šafárenia s majetkom štátu. To platí pre Slovenský plynárenský priemysel, to platí pre Štátne hmotné rezervy, pre Železnice Slovenskej republiky aj pre Slovenskú televíziu. A verím, že sa raz túto skutočnosť občania Slovenskej republiky dozvedia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda parlamentu,
dámy a páni,
nechcem sa opakovať z môjho prvého vystúpenia, keď som hovoril o Rade Slovenskej televízie a vôbec o Slovenskej televízii, ale tu sa v tejto chvíli zmiešavajú dve veci. Je to na jednej strane práca Rady Slovenskej televízie a na druhej strane práca Slovenskej televízie. Toto treba skutočne oddeliť. Treba jednoducho vedieť, kde Rada Slovenskej televízie urobila chyby, ak nejaké urobila, ak išla mimo zákona, ako to tu bolo povedané pánom poslancom Budajom, treba veci konkretizovať, a nie hovoriť, prepáčte, pán poslanec, trošku demagogicky. Treba jednoducho veci uviesť na pravú mieru.
Veľmi veľa sa tu hovorilo o tom, že Slovenská televízia nevyužíva dostatočne finančné prostriedky, ktoré má. Viete, opäť jeden argument, ktorý si treba asi preveriť. Slovenská televízia má rozpočet 1,6 mld. Sk. Môžeme ju v tomto smere porovnávať s Českou televíziou preto, lebo počet vysielacích hodín Českej televízie a Slovenskej televízie je približne zhodný. Česká televízia má rozpočet 3,8, či 4 mld. Sk. To sú veci, ktoré sú jednoducho faktom. Je zázrakom a skutočne vďaka zamestnancom Slovenskej televízie, že do dnešného dňa dokázali vysielať a dokázali udržať počet vysielacích hodín, ktoré im pripadajú z typovej vysielacej štruktúry schválenej Radou Slovenskej televízie. Opäť hovorím, Slovenská televízia patrí k najmenej finančne spôsobilým televíziám nie v Európe, ale na svete. Viete, veľmi ťažko sa počúvajú slová o tom, ako koncesionári neplatia koncesionárske poplatky, keď samotní poslanci parlamentu vyzývajú k neplateniu koncesionárskych poplatkov, a dovolím si tvrdiť, stalo sa tak, že zneužívali poslaneckú imunitu.
Jednoducho, táto novela rady, ktorá je predkladaná, jednoducho nemá ako vyriešiť problém Slovenskej televízie z takého dôvodu, že problém Slovenskej televízie, páni, nie je politický, problém Slovenskej televízie je finančný, ekonomický. Zabezpečte v tomto parlamente príslušnú finančnú sumu, zabezpečte v tomto parlamente takú finančnú sumu peňazí, aby Slovenská televízia mohla naozaj na úrovni vysielať, urobte Slovenskú televíziu bohatou a v bohatosti tkvie aj nezávislosť. Myslím si, že keď Slovenská televízia bude bohatou, v tej chvíli prestane aj tento politický problém. No ale podľa tejto predkladanej novely takáto snaha tu nie je.
V Slovenskej televízii sa stala jedna chyba. Slovenská televízia nebola pripravená na vstup súkromných médií do mediálneho priestoru. Taký je fakt. Bola to chyba manažmentu Slovenskej televízie, že nedokázal Slovenskú televíziu pripraviť na túto skutočnosť, ale bola to chyba aj parlamentu, ktorý nevedel v tej chvíli prijať patričný zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii tak, aby bola schopná finančne konkurovať privátnym televíziám, ktoré v roku 1997 vznikli. Čiže, áno, tu sa stala chyba. Lenže to je opäť otázka parlamentu, opäť otázka istej mediálnej pripravenosti.
Ďalej sa tu hovorilo o nedodržiavaní tretinového modelu. Rada Slovenskej televízie si tretinový model vymyslela skutočne sama a parlament, resp. gestorský výbor, myslím si, toto veľmi rád prijal. Lenže prečo nebolo možné dodržiavať tento tretinový model zo strany Slovenskej televízie? No zase z jednoduchého dôvodu. Slovenská televízia sa pohybuje v jednom mediálnom priestore a v tomto mediálnom priestore sa v tom čase pohybovali už súkromné médiá. Čo sa stalo? Keď súkromné mediá jednoducho nedovolili reagovať na svoje výhrady, povedzme, istej politickej strane, tak tá politická strana, pochopiteľne, hľadala spôsob, ako sa prezentovať v Slovenskej televízii, ktorej to zo zákona prislúcha. Súkromná televízia nemala povinnosť, aspoň to deklaratívne tvrdila, že nemá povinnosť reagovať na svoje podnety v rámci spravodajstva. Slovenská televízia ako verejnoprávna túto povinnosť má. No spravodajstvo trvá 25 minút. A keď v tomto spravodajstve vystúpia len dvaja alebo traja, ktorí reagovali na invektívy, povedzme, v súkromnej televízii, tak sa priestor vyplňoval ľuďmi, ktorí nedostali priestor v súkromných médiách. To bol problém. To spravodajstvo trvá len 25 minút. Čiže keď hovoríme o tretinovom modeli, zasa si len povedzme, kde je príčina toho, že ten tretinový model nebol dodržiavaný. Ale snaha Rady Slovenskej televízie skutočne bola tento tretinový model dodržiavať.
Nuž a posledná vec, ktorou by som sa chcel dotknúť tu prednesenej správy, je, že Rada Slovenskej televízie pri svojom vzniku naozaj nebola politicky angažovaná, nikto z rady nemal politickú príslušnosť. A keď v tejto chvíli chce niekto narážať na mňa, tak ja som vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko koncom siedmeho mesiaca roku 1998. Takže, aby sme si zasa hovorili veci tak, ako sú, aby sme sa jednoducho neklamali. (Hlas z pléna.) Áno, máte pravdu. Viete, zostal by som v tej pragmatickej rovine, pán poslanec, aby sme udržali normálnu faktografiu. Vy ste zbehlý poslanec, mali by ste to vedieť lepšie ako ja.
Znovu by som chcel apelovať na to, že táto novela je novelou čiste personálnou. Nerieši ani problém financovania, zabetonúva a berie možnosť rade, ktorá takýmto spôsobom vznikne, aby sa jednoducho mohla prejaviť vo svojej nadstraníckosti. Okrem toho štvorročné obdobie, ktoré kopíruje štvorročné obdobie parlamentu, tak k tomu v tejto chvíli už naozaj niet čo dodať. Ešte raz hovorím celkom na záver, žiadna novela tohto typu problémy v Slovenskej televízii nevyrieši. Problém Slovenskej televízie vyrieši jeden normálny seriózny zákon o Slovenskej televízii.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Rád by som reagoval na model tretín, ku ktorému sa hrdo hlásil jeden z bývalých členov Rady Slovenskej televízie.
Samotný model - tretina vláda, tretina vládna koalícia, tretina opozícia - sám osebe je veľmi nespravodlivý a dúfam, že nová televízna rada sa k nemu nikdy nevráti. Chcem vysloviť počudovanie nad tým, že sa tu vzájomne klameme akýmsi percentuálnym modelom, v ktorom je umožnené tomu istému človeku v jednom okamihu vystupovať, povedzme, ako minister alebo predseda vlády a v nasledujúcom okamihu sa zmeniť na príslušníka vládnej koalície a byť tam jednoducho dvojnásobný čas. Aj keby sa ten model dodržiaval, kolegovia a kolegyne, vážne by som si prial, aby sme neprijali ako spravodlivú normu proste model, ktorý je zlý a nespravodlivý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán poslanec Jarjabek, dobre som počúval, čo ste hovorili, a som rád, že ste uviedli, koľko chýb spravil manažment. Hovorili ste o tej najzásadnejšej, že chybou manažmentu bolo, že sa nezachytila vlna nástupu súkromných médií. Nedozvedel som sa od vás, či manažment dal návrh na legislatívne riešenie tohto problému, čo asi bola jeho povinnosť. Viete, v normálnom svete je to tak, ak riaditeľ urobí chybu, ktorá ťažko poškodí podnik, tak ten riaditeľ musí ísť preč. A chýb, ktoré sa odohrali, bolo viac. A ja som nezistil - ani z vašej reči to nevyplynulo -, že by nový riaditeľ bol schopný napraviť tento krok. Nič sa neudialo, čo by vyrovnalo nástup týchto médií.
Žiaľ, vo vašom vystúpení ako bývalého člena televíznej rady ste neodpovedali na otázky, ktoré boli vari najdôležitejšie. Bolo tam poukázané na chyby Slovenskej televízie a vy ako člen rady ste mali povedať: "Rada konala po zistení týchto chýb takto." Prezrel som si, čo všetko ste spravili, a zistil som, že skutočne ste jedenkrát znížili odmenu pánu Kubišovi. Takže to bolo konanie rady. Som presvedčený, že rada bola povinná voči tým, ktorí robia chyby, zaujať adekvátne stanovisko a vyvodiť dôsledky. A toto rada, žiaľ, neurobila. Preto si myslíme, že treba radu vymeniť a treba tam dať ľudí, ktorí budú schopní veľmi starostlivo strážiť dodržiavanie všetkých zákonných noriem, nielen zákon o Slovenskej televízii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som doplniť pána poslanca Jarjabka v tom, že rada vlastne navrhla tento model na základe požiadavky členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, teda najmä členov výboru z opozície - menovite by som mohla povedať pána poslanca, teraz už pána ministra Ftáčnika -, ktorí sa veľmi dožadovali práve tohto tretinového modelu, ktorý vychádza z francúzskeho systému. Myslím si, že nikto nemôže povedať, že tento model, ktorý je osvedčený vo Francúzsku, je nespravodlivý. Skôr naopak.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený parlament, rada by som podoprela konštatovanie pána...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pani poslankyňa.
Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.
Poslankyňa K. Tóthová:
No, už mi odpočítavajú minúty, hoci som nehovorila.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, zrušte pani poslankyni Tóthovej čas a dajte jej dve minúty.