Podpredseda P. Hrušovský:
Pán minister Kňažko chce odpovedať.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne, poslanci,
dovolil by som si zatiaľ reagovať len na niektoré nepresnosti pána poslanca Jarjabka.
Predovšetkým nikoho som neodvolal z politických dôvodov. Odvolal som čisto z vecných dôvodov riaditeľov sekcií ministerstva kultúry, pretože tam boli evidentne dosadení politicky. A ja chcem, aby rezort kultúry nebol politicky deformovaný tak ako doteraz (potlesk), ale aby sa na miesta dostali skutoční odborníci. To znamená, že naprávam politické deformácie pána ministra Hudeca. Ďalej som odvolal nie niektorých riaditeľov inštitúcií priamo riadených ministerstvom, ale odvolal som všetkých riaditeľov, ktorí sú priamo riadení ministerstvom kultúry, a urobil som to najmä preto, že mnohí z nich sa dostali na svoje miesta rôznym spôsobom, málokedy však verejným konkurzom. A všetci dvadsiatišiesti budú mať možnosť - neboli odvolaní z práce, ale zo svojich funkcií -, budú mať možnosť uchádzať sa vo verejnom konkurze, ktorý podľa zákona usporiadam.
(Ruch v sále.)
Keby ste aspoň chvíľku zachovali dekórum, vážení páni poslanci, máte ešte na štyri roky opozičné lavice, tak šetrite s dychom, budete ho potrebovať. (Potlesk.)
A keď už hovoríme o politickom obsadení niektorých funkcií, tak predovšetkým vy pán Jarjabek ste súčasne boli predsedom televíznej rady a poslancom za HZDS. Blahoželám k tomuto apolitickému odbornému videniu (potlesk). Rovnako ste sa stali, samozrejme, aj riaditeľom Novej scény.
Akým spôsobom sa bude uberať hudobno-zábavný žáner, to ponechajme na ich tvorcov, a nie na vás politických deformátorov. (Hlasy v sále.)
Pán právny expert HZDS, keby ste, prosím vás pekne, vy, ktorý vyzývate k zachovaniu rokovacieho poriadku, dodržiavali aspoň primárne zásady ľudskej slušnosti a nevykrikovali. (Potlesk.)
Keď hovoríme o čistkách, veľmi ma prekvapuje, že o nich hovoria tí, ktorí v priebehu štyroch rokov kompletne vymenili štátnu správu, a vôbec neprihliadali na žiadnu odbornosť. Vymenili doslova v špecializovanej štátnej správe odborné funkcie za svojich servilných politických obdivovateľov. Takže na vašom mieste by som slovo čistky skutočne bral do úst iba v súvislosti s vaším konaním.
Pokiaľ ide o mnou "dosadených" riaditeľov, ostro odmietam takýto názov. Táto terminológia dosadenia najvyššími úradníkmi sa skončila s touto epochou vulgárneho mečiarizmu na Slovensku a títo riaditelia budú vymenovaní, nie dosadení, na základe verejného konkurzu, ktorý vyplýva zo zákona. A tí riaditelia, pán Jarjabek, ktorí sú tam teraz, sú poverení vedením týchto inštitúcií, a dokonca mnohí z týchto poverených sú tí, ktorí doteraz boli vymenovaní. Predpokladám, že budú mať najväčšie skúsenosti a že v tomto verejnom konkurze aj uspejú.
Takže som rád, už na základe týchto pokrikovaní, že vám vážené kolegyne, kolegovia z HZDS zostalo iba toto. Pretože s mocou ste narábali takým spôsobom, že túto krajinu ste priviedli k ekonomickému rozvratu. Túto krajinu ste priviedli k medzinárodnej izolácii. 40 rokov totality nespôsobilo toľko škôd v rezorte kultúry a umenia ako rozhodnutia Ivana Hudeca za štyri roky. Som presvedčený, že bude mať dostatok dôvodov a dôkazov, aby niesol nielen politickú a morálnu zodpovednosť, ale i právnu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Kozlík.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
chcela by som interpelovať predsedu vlády, respektíve celú súčasnú vládu v súvislosti s rozhodnutím o zrušení minimálnej mzdy. Tento návrh, ako viete, podala Mečiarova bývalá vláda mesiac po voľbách. Nedá sa teda hovoriť o spolitizovaní, o predvolebnom ťahu, o získavaní voličov. Dá sa povedať, že tento návrh, tak ako sme ho predkladali, bol spracovaný na základe podrobných analýz kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Vo všetkých kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa totiž, to uvádzam pre návštevníkov, divákov, jednotlivé odborové zväzy si určili vyššie minimálne mzdy, ako bolo navrhovaných 4 000 korún. Ak ma pamäť neklame, najnižšiu minimálnu mzdu mal odborový zväz odvetvia textil, odev, koža - pán Krumpolec, prípadne pán Mesiarik ma môže opraviť -, kde minimálna mzda bola dohodnutá 4 200 korún.
Uvádzam to len preto, aby prípadné argumenty o dosahoch na štátny rozpočet som už vopred rozptýlila. Išlo o to, aby minimálna mzda, ktorá je v súčasnosti na rovnakej úrovni 3 000 korún, ako je životné minimum, pôsobila motivačne, aby minimálna mzda motivovala ľudí, aby radšej pracovali a nezostávali doma na sociálnych dávkach. Preto sme navrhovali 4 000 korún.
Moja otázka znie na neprítomného premiéra a vlastne na celú vládu, pretože vláda zrušila uznesenie bývalej vlády, preto nemôžem interpelovať konkrétneho pána ministra, čo viedlo vládu k tomu, že zrušila minimálnu mzdu navrhovanú Mečiarovou vládou vo výške 4 000 korún s účinnosťou od 1. 1. 1999. Argumenty o dosahoch na štátny rozpočet v tomto roku sú irelevantné. A pokiaľ ide o argumenty, ktoré som už počula o dosahoch na budúcoročný štátny rozpočet, chcem uviesť len toľko, že v súčasnosti podľa posledných štatistík iba 0,16 % štátnych zamestnancov poberá minimálnu mzdu. Takže moja prvá otázka pre vládu znie, čo ju viedlo k tomu, že zrušila návrh Mečiarovej vlády na 4 000 korún.
Moja druhá otázka znie, či tento krok bol konzultovaný pred rokovaním vo vláde či už pri okrúhlych stoloch s Konfederáciou odborových zväzov, a ak áno, ako sa podarilo vláde pána Dzurindu presvedčiť odborárov, aby súhlasili, pretože náš pôvodný návrh v minulosti bol 3 600, odborári navrhovali 3 800, my sme navrhli 4 000, a nakoniec nie je z toho nič. Gratulujem k presviedčacím schopnostiam súčasnej vlády.
Moja ďalšia otázka znie: Myslím si, že v tejto súvislosti treba pripomenúť aj predvolebné sľuby, najmä pokiaľ ide o stopercentné zvýšenie miezd, platov, a najmä o stopercentné zvýšenie dôchodkov. Myslím si, že prvý krok v sociálnej oblasti, ktorý vláda urobila, bol veľmi nešťastný, ale dá sa povedať, že podľa našich informácií je reálne stopercentné zvýšenie dôchodkov za podmienky, že vláda pristúpi na predĺženie dôchodkového veku. Pýtam sa teda, či je to pravda, že vláda v súvislosti so sľubovaným stopercentným zvýšením dôchodkov vážne uvažuje s predĺžením dôchodkového veku u žien na 60 a u mužov na 63 až 65 rokov.
Očakávam, vážený pán premiér, že dostanem od vás podrobnú odpoveď.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.
Ako posledný v interpeláciách vystúpi pán poslanec Zlocha.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážený parlament,
nebudem interpelovať pani ministerku Schmögnerovú, takže nemusela unáhlene opúšťať túto rokovaciu sálu, ale budem interpelovať predsedu vlády a aj nadväzne vládu Slovenskej republiky.
Nová vláda predkladá do parlamentu návrh na skrátené konanie, návrh novely zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky. V podstate v návrhu novelizácie zákona ide o pokračovanie plošných čistiek v orgánoch štátnej správy a v rôznych inštitúciách tohto štátu. Ide nielen o plošné čistky alebo o tento samotný moment, ale chcem zvýrazniť, že nestačí len vlastná výmena, ale, že tieto plošné čistky sa idú zabezpečovať skráteným konaním. Pritom zákon o Exportno-importnej banke pozná relevantné dôvody, všetky relevantné dôvody, z ktorých je možné odvolať príslušných pracovníkov alebo orgány tejto banky. Predovšetkým týmito dôvodmi sú porušenie zákona o Eximbanke alebo súvisiacich právnych predpisov, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, strata schopnosti vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov, začatie výkonu funkcie, s ktorou je členstvo v orgáne Eximbanky nezlučiteľné a vzdanie sa funkcie.
Pritom vláda zo zákona o Eximbanke má možnosť priamo vstupovať do rozhodovacích procesov tejto banky, má vytvorené určité mechanizmy, ktorými môže do systému Eximbanky vstupovať, tento parlament schvaľuje rozpočet Eximbanky.
Takže ak vystihuje zákon relevantné dôvody na odvolávanie orgánov Eximbanky, je zrejmé, že touto novelou zákona a skráteným konaním ide jedine a najmä o politické dôvody zmeny orgánov. Takže nadväzujem na pána ministra Kňažka, že pôjde o dosadenie, citujem pána ministra Kňažka, servilných politických obdivovateľov vládnej koalície. Takže je tu precedens, ktorý vlastne dávajú, zavdávajú samozvaní demokrati, a vy páni poslanci možno dnes, možno zajtra stlačíte súhlasné tlačidlá na tento precedens zrýchleného konania politických čistiek.
Čo sa dnes deje na Slovensku? Prebieha nenásytná ruvačka, naháňačka za rôznymi kreslami a funkciami zaobalená do falošných láskavých slov predsedu vlády pána Dzurindu o tom, že sa nemienia konať plošné čistky. Opak je pravdou a v nenásytnosti po funkciách súčasná vládna koalícia pozabudla strážiť aj svoju väčšinu v parlamente a poslanecké koaličné lavice sa stali panoptikom.
Čo sa týka ďalších odvolaní, spomínal tu pán Černák, ktorý už je známy ako zlatoústy vševed a samozvane zastupujúci ministra zahraničných vecí, dojemne hovorí o veľvyslancoch, ako láskavo nám radili, aby sme nevymenovali ako vláda nových veľvyslancov. Z lavice som odporúčal, nech sa porozpráva s predsedom parlamentu pánom Migašom, o ktorého možno kompetencii v roku 1994 vykonávať funkciu veľvyslanca sa dalo úspešne pochybovať, ale napriek tomu, že bol vymenovaný na jednom z poslednom zasadnutí Moravčíkovej vlády, nesiahli sme na jeho mandát výkonu veľvyslanca a podobne na mnohých ďalších. A pani Belohorská, myslím si, správne zdôraznila, že veľvyslanci, ktorí boli vymenovaní v minulom období pred funkčným obdobím tretej Mečiarovej vlády, dokončili svoje funkčné obdobie.
Takže ak sa dotknem toho, že tu prebiehajú masové nárazové výmeny, ktoré sa chystajú v rade ďalších ústredných orgánov, v štátnej správe, v inštitúciách tohto štátu, tak je namieste jediná otázka pre predsedu vlády pána Dzurindu, ale aj pre vás, vážení páni poslanci vládnej koalície, či nechcete skráteným konaním vymeniť aj občanov alebo národ tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha vystúpi ako posledný interpelujúci.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážená vláda,
moja interpelácia smeruje na ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Miklósa.
V poslednom období sa rozmáhajú snahy rôznych investičných spoločností budovať v centrálnej historickej časti Bratislavy podzemné garáže a parkoviská. Je v tom veľký paradox. Kým v mnohých európskych mestách sa osobná a nákladná doprava vyčleňuje do periférnych častí a v historicky cenných častiach sa vytvárajú pešie zóny, v Bratislave, hlavnom meste Slovenskej republiky, chce niekto urobiť pravý opak. Je smutné, že sa to robí s požehnaním Mestského zastupiteľstva Bratislava Staré Mesto, ktorému vôbec neprekáža, že "budovateľskému úsiliu" podľahne zeleň a s ňou aj cenné, historicky, zákonmi chránené viac ako storočné stromy, ktoré sa výrazne podieľajú na vytváraní oddychových zón nielen pre Bratislavčanov, ale aj pre návštevníkov Bratislavy, ktoré likvidujú škodliviny z ovzdušia a produkujú kyslík, ktorý všetci tak veľmi potrebujeme. Chcel by som teda vedieť, čo urobí ministerstvo životného prostredia, aby takýmto barbarským činom aspoň na Hviezdoslavovom námestí a na Námestí Slovenského národného povstania nedošlo.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Zlochovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem všetkých, ktorí vystúpili v interpeláciách, upozorniť, aby doručili písomné znenie interpelácie cez Kanceláriu Národnej rady, pretože ústne prednesená interpelácia nespĺňa všetky náležitosti interpelácie.
O slovo požiadal podpredseda vlády pán Mikloš.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
rád by som reagoval na interpeláciu pani poslankyne Keltošovej a pána poslanca Kozlíka.
Vládna koalícia, ktorej ste členmi, prenechala túto krajinu novej vládnej koalícii v rozvrátenom, zdevastovanom a rozkradnutom stave. (Potlesk.) Zároveň sa vaši priaznivci, vaši politickí priaznivci zabetónovali vo funkciách. Zároveň ste nakládli budúcej vláde rôzne časované bomby a míny typu zákona o minimálnej mzde, ktorý spomínala pani poslankyňa Keltošová.
Ak si myslíte, že nová vládna koalícia je taká naivná, že prevezme zodpovednosť za vami rozvrátenú a rozkradnutú krajinu a zároveň nechá sedieť na miestach vami vašich zabetónovaných ľudí, aby pokračovali v tunelovaní týchto inštitúcií, tak sa mýlite. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalej požiadal o slovo pán minister Čarnogurský.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcem odpovedať na interpeláciu pána poslanca Brňáka.
Pán poslanec, pýtali ste sa alebo povedali ste, že sa vám dostali do rúk akési zoznamy s menami a priezviskami sudcov v rámci Bratislavského kraja, ktorí by mali obsadiť funkcie predsedov okresných a krajského súdu. Pýtate sa, akým spôsobom budem pristupovať k predpokladaným politickým tlakom súvisiacim s potrebou zmien na postoch predsedov súdov vo všeobecnosti a vo vzťahu k pracovníkom ministerstva spravodlivosti osobitne.
Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že žiadne zoznamy sudcov alebo budúcich predsedov súdov a podobne neexistujú. O takýchto zoznamoch alebo o takomto zozname som sa dozvedel až z tejto vašej interpelácie, a najmä vás chcem ubezpečiť, že neexistujú žiadne, ktoré by vychádzali z ministerstva spravodlivosti. A neexistujú ani žiadne politické tlaky na výmenu funkcionárov krajských a okresných súdov. Chcem však povedať, že registrujem hlasy z prostredia sudcov a súdov o tom, že niektoré funkcie, že niektorí funkcionári vo vedení súdov by mali byť vymenení. Pracoval som 10 rokov vo sfére justície, začínal som tam ako právnik a poznám prostredie justície a poznám, samozrejme, i prostredie súdov, aj keď som pracoval ako advokát, a z tejto svojej skúsenosti viem, že sudcovia najlepšie vedia, či funkcionári súdov zodpovedajú požiadavkám tak odborným, ako aj iným, nechcem povedať, že politickým, ale iným ako rýdzo odborným, myslím takým rýdzo sucho-právnicko-odborným. Sudcovia a pracovníci súdov toto vedia, samozrejme, nie jednotlivo, jednotlivci môžu mať názory také alebo onaké a nemusia to byť v každom prípade správne názory, ale ako kolektívy to sudcovia vedia najlepšie.
A preto som vstupoval do funkcie ministra spravodlivosti a som rozhodnutý rešpektovať tento názor sudcov, tento kolektívny názor sudcov, a to kolektívny názor sudcov vyjadrený takými organizáciami sudcov, ako je Združenie sudcov alebo sudcovské rady. Budem konzultovať, akože som už vlastne aj začal, s týmito organizáciami sudcov, a opakujem, som rozhodnutý ďalekosiahle rešpektovať ich názory. To znamená, že pokiaľ v ich prostredí sú alebo budú názory na to, že niektoré funkcie súdnych funkcionárov je potrebné obsadiť nanovo, tak som rozhodnutý tak urobiť, samozrejme, s plnou svojou zodpovednosťou a nebudem sa skrývať za organizácie sudcov. Chcem povedať, že tieto konzultácie zatiaľ nie sú ukončené, myslím moje konzultácie s týmito organizáciami sudcov, ale budem ich v najbližších dňoch a týždňoch uskutočňovať. A opakujem, v takom prípade nevylučujem, že k zmenám na postoch funkcionárov súdov príde. Ale keď k nim príde, tak za tieto zmeny zoberiem plnú zodpovednosť, uskutočním ich. To je len takpovediac takéto moje odôvodnenie pre vás, že na základe čoho tak urobím.
Pokiaľ ide o ministerstvo spravodlivosti, po mojom nástupe do funkcie nenastali žiadne rozviazania pracovného pomeru a nemám v úmysle, nemám teda pláne žiadne robiť. Bol som však informovaný, že ešte pred mojím nástupom do funkcie ministra spravodlivosti niekoľko málo individuálnych pracovníkov ministerstva spravodlivosti uzavrelo dohody o skončení pracovného pomeru, opakujem ešte, povedzme, že s predchádzajúcim vedením alebo, povedzme, za funkcie predchádzajúceho ministra spravodlivosti uzavreli také dohody o skončení pracovného pomeru, že termín skončenia uplynie neskôr, čiže pracovný pomer samotný ešte nie je skončený, ale uplynie koncom roku a podobne. Takých pracovníkov je menej ako päť, čiže vidíte, že minimálne, a tí pracovníci, proste do skončenia pracovného pomeru, nemôžem to nazvať výpovedná lehota, ale po dohodnutú lehotu trvania ešte pracovného pomeru riadne pracujú a prakticky nedošlo ani k zmenám ich pracovných podmienok.
Čiže ani z tohto hľadiska, vidíte, že žiadne politické tlaky neexistujú, neuskutočňujú sa a neovplyvňujú činnosť ministerstva spravodlivosti. Som si vedomý, že justícia je osobitným rezortom a kladie zvýšené nároky práve na nestrannosť, objektivitu súdov, ktorá musí byť zabezpečená aj pracovnoprávne a funkčnou stabilitou pracovníkov súdov, predovšetkým sudcov. A chcem tu pred vami vyhlásiť, že som pevne rozhodnutý takúto stabilitu pracovnoprávnych a funkčných podmienok sudcom zabezpečiť.
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že som sem prišiel neskôr, myslím na interpelácie, nebol som pri vašej interpelácii. Otázku, ktorú som od vás dostal, vám potom vrátim.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
O slovo požiadal pán minister Šagát.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi ešte krátko reagovať na príspevok, na interpeláciu pani poslankyne Belohorskej, ktorá mi pripomenula, že som zabudol odpovedať v poradí na tretiu otázku, myslím, pani poslankyne Aibekovej, ako chceme zmeniť článok 40 ústavy o bezplatnej zdravotnej starostlivosti.
Chcem veľmi úprimne povedať, - a s tým všetci budete pravdepodobne súhlasiť -, že bezplatná zdravotná starostlivosť, samozrejme, neexistuje. Vždy ju niekto musí zaplatiť, takže je to atavizmus, ktorý v ústave ostal. Musíme, samozrejme, urobiť takú zmenu v ústave, ktorá nezbaví občanov kvalitnej zdravotnej starostlivosti v dostatočnom rozsahu. Ale dnešný právny stav je taký, že nám nedovolí robiť zákonné normy tak flexibilne, aby sme dokázali robiť napríklad dobrú liekovú politiku, keďže, ako iste viete, zákon o Liečebnom poriadku, ktorý je na základe rozhodnutia Ústavného súdu zo 6. októbra 1994 zákonom, ktorý má 900 strán a jeho prílohami sú zdravotnícke pomôcky a lieky. Kategorizácia liekov a ich obmena si vyžaduje obmenu zákona, novelu zákona, čo je veľmi pomalý proces. Nemôžeme tým vlastne občanovi zabezpečovať kvalitné a ekonomicky prístupné lieky. Preto, samozrejme, budeme sa radiť a budete to mať na posúdenie. Chceli by sme urobiť, navrhnúť takú zmenu v ústave, aby občan mal zabezpečenú zdravotnú starostlivosť vysokej kvality, dostatočného rozsahu zo zdravotného poistenia bez toho, aby si to vyžadovalo niektoré úpravy, napríklad v liekovej politike a podobne cez dlhú niekoľkomesačnú legislatívnu prácu na tvorbe nového zákona.
To je krátko na margo tejto otázky. Ešte by som stručne chcel povedať, lebo som tu bol obvinený, že som vystúpil arogantne a podobne na pani poslankyňu Aibekovú. Ak to bolo tak vnímané, ak som, nedajbože, skutočne takto vystúpil, tak ide skutočne o chybu. Som ochotný kedykoľvek sa ospravedlniť. Chcel by som len, aby sme počkali, vážená snemovňa, na to, aby sme skutočne porovnali tú interpretáciu výkladu koncepcie privatizácie, ktorú sme mali, tak ako som ju tu uviedol, a uviedol som, že pani poslankyňa podľa mojich vedomostí nesprávne spojila niektoré vety, a potom bol ten výsledok iný. Ak tak nebude, samozrejme, som ochotný sa ospravedlniť. Nemyslím si, že by naše vzťahy mali byť také, aby sme sa vzájomne osočovali. Takže, pani poslankyňa, máte môj prísľub.
Páni poslanci, ak som urobil chybu, napravím ju.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Na záver by som chcel požiadať členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Pán poslanec Cuper - procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, pán predseda ústavnoprávneho výboru predniesol akože stanovisko ústavnoprávneho výboru, o ktorom sa v ústavnoprávnom výbore hlasovalo, teda odhlasovali ho poslanci opozície. Bolo zvykom, ak si toto stanovisko mal osvojiť parlament, ktoré tu vždy predniesol pán poslanec Brňák, dalo sa o ňom hlasovať v pléne, aby platilo. Ak sme nedospeli k právnemu stanovisku, tak ste sľúbili, že bude politická dohoda, že sa páni ministri zdržia odpovedí na otázky, ktoré boli položené v interpelácii. To, čo tu bolo predvedené niektorými arogantnými členmi vlády, vrátane ministra pre nekultúru na Slovensku pána Kňažka, nemá nič spoločné s interpeláciami v demokratickom parlamente. Takže, ak toto vaše stanovisko malo byť chlapské a záväzné, tak ste ho mali buď dodržať, alebo ste mali dať hlasovať o stanovisku, ktoré prijal ústavnoprávny výbor.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, plne som rešpektoval uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré nebolo pre toto plénum, ale bolo pre predsedajúceho. Ja som si toto stanovisko ústavnoprávneho výboru osvojil a podľa tohto stanoviska som aj viedol tento bod prerokúvaný na schôdzi.
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skutočne len veľmi krátko. Veľmi by som prosila nových členov vlády, aby si, znovu to zopakujem, prečítali odpovede bývalej vlády. Odpovedalo sa vždy k veci, neuhýbalo sa. Konkrétne som napríklad nerozumela, ako tu prítomný podpredseda vlády odpovedal vlastne na otázku. (Hlasy z pléna.) On neodpovedal. Bolo by veľmi dobre, keby si páni poslanci, ktorí teraz pripomienkovali to, čo som povedala, uvedomili, že sa skončila predvolebná kampaň. Voľbami sme dostali právo a povinnosť robiť takisto, ako pracujú všetci ľudia. Teraz som bola odvolaná pred chvíľou k jednému telefónu a nepriala by som vám, aby ste si vypočuli to, čo som si vypočula ja od jednej poslucháčky, musím povedať priaznivkyne HZDS, ale...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v programe budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 25. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Budaj.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Budaj:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladám vám novelu zákonov, ktorá umožní nastúpenie cesty návratu k verejnoprávnemu charakteru našich elektronických médií - Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, a ktorá zabráni pokračovaniu hospodárskych strát, ktoré sa dejú v Slovenskej televízii. Tieto ciele dosiahne novela hlavne tým, že umožní výmenu členov dvoch mediálnych rád, ktoré si svoje úlohy nesplnili v dostatočnom rozsahu.
Najväčšie škody sa udiali v Slovenskej televízii tým, že bývalá parlamentná väčšina necítila zodpovednosť za porušovanie zákona o Slovenskej televízii, a tým, že Rada Slovenskej televízie s prevahou členov HZDS a bez jediného člena zo strán vtedajšej opozície nekonala dosť razantne na udržanie verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie. Preto prišlo k deformácii vysielania, akú si táto inštitúcia nepamätá počas celej svojej existencie.
V dôvodovej správe návrhu novely zákona je pomerne dosť faktov a argumentov. Predsa však niektoré stručne pripomeniem. Riaditeľ Slovenskej televízie navrhnutý Radou Slovenskej televízie a zvolený bývalou parlamentnou väčšinou zavinil, že Slovenská televízia zlyhala ako národná inštitúcia, ktorá má zo zákona zabezpečovať občanom nepredpojaté a vyvážené spravodajstvo. Manipulácie so spravodajstvom boli počas celých štyroch rokov, no pre verejnosť boli sprvu poväčšine nebadané. Napríklad ešte pred príchodom Igora Kubiša sa obnovila v Slovenskej televízii prax tzv. čiernych listín politikov, ktorí sa nemali zjaviť na obrazovke. Neskôr sa začalo viditeľné zneužívanie Slovenskej televízie v prospech HZDS.
Pripomeňme si dlhoročnú kampaň proti prezidentovi Michalovi Kováčovi a to, že bezohľadnosť manipulátorov neobmäkčilo ani utrpenie rodičov uneseného syna a neskôr utrpenie rodičov zavraždeného syna. Spomeňme si na spravodajské hádzanie špiny na otca biskupa Baláža v kontexte s oltárnymi dielami z Bystrickej diecézy, na Krylovovské relácie proti Kováčovi mladšiemu, na programy tzv. utajených svedkov. Na dokumenty o treťotriednych umelcoch s názvom Námestie a s názvom Kultúra v politike a politika v kultúre, na kampaň proti referendu a proti vstupu Slovenskej republiky do NATO a priamej voľbe prezidenta.
Zneužívanie spravodajstva vyvrcholilo v predvolebnom období. Pripomeniem prenos Slovenskej televízie z predvolebného zjazdu HZDS alebo prezentácie predsedu HZDS s dolárovými manekýnkami. Pracovníci Slovenskej televízie boli počas volebnej kampane aktivistami volebného štábu HZDS. Riaditeľ si chodil po rozumy rovno do bojového stanu HZDS na Jégého ulicu. Predvolebné vysielanie Slovenskej televízie sa stalo terčom kritiky zahraničných pozorovateľov. Vysielanie Slovenskej televízie bolo dokonca označené za najkrízovejší moment v inak pokojných a demokraticky prebiehajúcich voľbách. Slovenskú televíziu neobišlo ani porušenie predvolebného moratória.
Dnes, podľa prieskumu Inštitútu verejnej mienky, medzi verejnosťou prevažuje názor, že pôsobenie Slovenskej televízie vo volebnej kampani nebolo užitočné, ale škodlivé. Tento prieskum bol uskutočnený v prvom týždni októbra na vzorke 1 809 respondentov. A to je tvrdá, jasná a pravdivá inventúra, ktorú dnešnému riaditeľovi, a tým aj Rade Slovenskej televízie, ktorá ho celý čas kryla, nevystavujem ja ani žiadna politická strana, ale slovenská verejnosť.
Riaditeľ Slovenskej televízie navrhnutý Radou Slovenskej televízie a zvolený bývalou parlamentnou väčšinou v Národnej rade zlyhal aj profesionálne. V personálnej oblasti pokračoval v prísnej straníckej línii, ktorá sa začala plniť hneď po roku 1994 vyhnaním humoristov a skončila sa dnešnou programovou bezmocnosťou a nekvalitou. Slovenská televízia napriek tomu, že je dotovaná sumami v miliardách z peňazí zo štátneho rozpočtu a z poplatkov koncesionárov, nie je schopná obstáť v konkurencii s privátnym médiom. Do veľkej miery to zavinil práve spomenutý stranícky protekcionizmus, ktorý sa prejavoval vyhadzovaním ľudí, v honorárovej politike, pri výbere moderátorov hoci aj v detskom vysielaní, ktoré riaditeľ Slovenskej televízie neváhal dať k dispozícii priamemu prenosu zo spomínaného zjazdu HZDS.
Z práce boli vyhadzovaní všetci, u ktorých vyšla najavo neochota podporovať stranícke úlohy Igora Kubiša v Slovenskej televízii. Spomeňme si na pani Adu Strakovú, ktorá sa zdráhala statočne a profesionálne zodpovedne prečítať podstrčený text proti prezidentovi, ktorý neprešiel bežnou redakčnou cestou. Spomeňme si na Paťu Jarjabkovú, moderátorku a tvorkyňu populárnej relácie Od Kuka do Kuka, ktorá bola vyhodená zrejme len za to, že je manželkou známeho odborového aktivistu, ktorý upozorňoval na porušovanie zákonov v Slovenskej televízii. Vyháňanie ľudí a relácií stálo napokon Slovenskú televíziu milióny korún, ktoré musela zaplatiť na pokutách a prehratých pracovnoprávnych sporoch. Len za vyhodenie relácie s Milanom Markovičom zaplatila státisícové poplatky.
No stranícky záujem bol napriek tomu všetkému stále v Slovenskej televízii na prvom mieste. Vyhadzovanie alebo odháňanie mnohých televíznych odborníkov a neefektívne využívanie prostriedkov hraničiace s rozhadzovaním nemohli mať iný výsledok než zníženie kvality vysielania. Tým sa zákonite znížila aj divácka sledovanosť Slovenskej televízie a poklesli príjmy z reklamy. Za prvý polrok tohto roku získala Slovenská televízia z inzercie približne iba toľko ako súkromná a bez dotácií vysielajúca televízia Markíza za jediný mesiac. Nedostatok peňazí však vedenie Slovenskej televízie netrápi. Keď chýba z reklamy, ktorá klesla kvôli poklesu sledovanosti, keď koncesionári postupne prestávajú platiť, zo štátneho rozpočtu vždy príde nový a nový mech peňazí. Aspoň takto sa zvyklo v televízii šafáriť. Takéto hospodárenie za sebou zákonite priťahuje korupciu. V Slovenskej televízii je podozrenie z rozsiahlej korupcie, ktorá sa zakorenila od najvyšších štruktúr až po radových redaktorov. V Slovenskej televízii je tiež podozrenie z rozsiahleho plytvania prostriedkami z rozpočtu, ktoré sa týka nákupu nepotrebných technologických zariadení, napríklad na vysielania satelitného programu, ktorý dodnes nemá licenciu, ako je všeobecne známe, alebo nezmyselných služobných ciest, prenajímania zariadení Slovenskej televízie, manipulácie s úložkami atď.
Podozrivé a protiprávne nakladanie s majetkom a financiami odhalilo viacero kontrol, okrem iného aj kontrola Ministerstva financií Slovenskej republiky. Rada Slovenskej televízie napriek tomu riaditeľa Kubiša nenavrhla na odvolanie. Pre túto nečinnosť Rady Slovenskej televízie je naša verejnoprávna televízia na kolenách, na kolenách hospodársky, personálne, aj pokiaľ ide o dôveru v očiach verejnosti. Vysielanie Slovenskej televízie neustále klesá nielen čo do sledovanosti, čo do profesionálnej kvality, ale už aj čo do kvantity. Denne sa za viac a viac peňazí vysiela kratší a kratší vysielací čas. Riaditeľ Slovenskej televízie Igor Kubiš nedávno skrátil celkový vysielací čas na okruhu Slovenskej televízie 2 a akoby to nestačilo, hlavnú časť večerného vysielania prenajal firme blízkej HZDS. Ničenie dôveryhodnosti a majetku Slovenskej televízie, porušovanie zákonov a rozhorčenie verejnosti primali Radu Slovenskej televízie k tomu, že sa niekoľkokrát zaoberala škodlivým pôsobením riaditeľa Kubiša v televízii. Jej pokusy obhájiť aké-také dodržiavanie zákonov sú nepochybné. No rada napokon napriek pokusom nič nevyriešila a riaditeľ, vedomý si jej nemohúcnosti, si robil, čo chcel. Po voľbách neprestal, doslova si privlastnil obrazovku a pokúša sa svoju škodlivú činnosť v Slovenskej televízii vykladať ako akýsi politický či svetonázorový postoj.
Rada Slovenskej televízie nedokázala brániť a ubrániť verejnoprávny charakter verejnoprávnej Slovenskej televízie. Napriek výzvam odbornej i laickej verejnosti, politických strán a občianskych združení či profesionálnych stavovských organizácii Rada Slovenskej televízie nenavrhla parlamentu výmenu riaditeľa Kubiša, a preto nesie zodpovednosť za jeho činnosť v Slovenskej televízii.
Pri Rozhlasovej rade reaguje predložený zákon na to, že rada bola tiež zvolená v noci z 3. na 4. novembra 1994 ako jednofarebná a celé štyri roky v nej nebol kandidát opozície. Nadránom hneď po svojom zvolení sa Rozhlasová rada zišla na svojom prvom zasadnutí a svoju profesionalitu i nezávislosť dokázala tým, že odvolala ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu Vladimíra Števka bez toho, že by sa s ním čo i len rozprávala. Ten sa o svojom odvolaní dozvedel ráno z vysielania rozhlasu. Za riaditeľa Slovenského rozhlasu bol vzápätí zvolený člen a poslanec za HZDS.
V priebehu výkonu funkcie sa táto rada ukázala ako pasívna, neschopná zareagovať ako garant nezávislosti a objektívnosti Slovenského rozhlasu. Prejavilo sa to napríklad v takých kauzách, ako bolo vysielanie Rádia CDI. Slovenské telekomunikácie v súlade so zákonom zastavili jeho vysielanie, pretože bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ale Rozhlasová rada schválila ústrednému riaditeľovi Jánovi Tužinskému návrh na uzatvorenie novej zmluvy o vysielaní CD International v čase, keď rádio 7 mesiacov nevysielalo a všetkým už bolo jasné, že obnovenie vysielania by bolo porušením zákona. Podobne kauza Rock FM, kde ústredný riaditeľ Tužinský bez širšieho zdôvodnenia a bez výberového konania uzatvoril zmluvu o dodávke programu 24-hodinového živého vysielania na kľúč so súkromnou firmou AXISMEDIA. A rada napriek upozorneniam o spornosti výhod takejto zmluvy celý projekt odobrila svojím uznesením.
Ako vidíte, vážené poslankyne a poslanci, tunelovanie v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii sa už netýkalo iba zariadení, netýkalo sa financií, týkalo sa frekvencií, ktoré zo zákona mali tieto rady obhospodarovať a o ktoré sa mali starať, na ktorých mali poskytovať služby slovenským občanom. Pasivita rady Slovenského rozhlasu sa prejavila v tom, že za posledný rok v období od 8. októbra 1997, odkedy nastúpil nový ústredný riaditeľ, rada zasadla skutočne iba niekoľkokrát.
Na záver by som chcel povedať ešte niekoľko slov k zámeru zákona. Ako už zaznelo, chceme začať s nápravou doteraz urobených chýb, takpovediac narovnať to, čo bolo pokrivené a deformované. Netvrdím a netvrdíme, ktorí tento zákon predkladáme, že je dokonalý. Naopak, považujeme ho za krôčik k dobrej legislatíve, za jednu potrebnú, nevyhnutnú etapu k tomu, aby sa na Slovensku v nedlhom čase obnovil verejnoprávny charakter elektronických médií, aby slovenský volič, koncesionár, občan dostal to, čo od televízie a rozhlasu očakáva.
Ukázalo sa, že doterajší model permanentnej rady, pri ktorom funkčné obdobie jedného člena rady je šesť rokov a každé dva roky sa obmení jedna tretina členov rady, ktorým vyprší funkčné obdobie, v uplynulom období zlyhal. Obmena v takejto rade je vhodná, tento typ obmeny pre stabilizované demokracie, kde neprichádza k takým brutálnym zlomom, akým bola noc z 3. na 4. novembra a k takým brutálnym porušeniam demokracie a verejnoprávneho charakteru médií, k akým prišlo počas ďalších štyroch rokov. V nami navrhovanom modeli sa pre jednoduchosť ponecháva doterajší počet členov rady 9 ako doteraz, pričom rada si zvolí svojho predsedu na prvom zasadaní. Do štatútu rady je možné vložiť jej povinnosť prizývať si na svoje zasadnutie jedného zo zástupcov či už Slovenskej televízie, alebo Slovenského rozhlasu, ktorého si zvolia sami pracovníci.
Pokiaľ ide o účasť stavovských a odborárskych organizácií, prípadne nezávislých odborníkov z každej oblasti, je vecou poslaneckých klubov, či sa rozhodnú ich navrhnúť. Pokiaľ mám informácie, nie sú prekážky navrhovať takýchto odborníkov. Naopak. Navrhované zmeny súvisia s novým štartom, s novými nádejami a majú lepšie odrážať názorové spektrum spoločnosti po parlamentných voľbách. Chceme, aby v týchto radách mali účasť i predstavitelia opozície. Preto, ako ma informoval pán predseda Národnej rady, odoslal listy každému poslaneckému klubu, aby sa zaoberal výberom kandidátov do mediálnych rád.
Predložený zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými dokumentmi, ktoré zvýrazňujú potrebu silného verejnoprávneho vysielania. Predložený návrh bol prerokovaný na ministerstve financií 30. októbra 1998, kde bolo potvrdené, že nezakladá osobitné nároky na štátny rozpočet.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, tento krok bude začiatkom obnovovania verejnoprávnosti na Slovensku. Vás, ktorí ste mali štyri roky jednofarebné rady, ktorí ste štyri roky nadužívali možnosti, ktoré poskytoval mikrofón a obrazovka, nebude budúca verejnoprávna televízia a verejnoprávny rozhlas ignorovať. Nebude vám to vracať. (Potlesk.) Áno, áno, je namieste, aby ste zatlieskali, pretože keby prišlo v tomto smere k revanšu, tak by ste neboli na obrazovke alebo pri mikrofóne tak, ako som nebol štyri roky ja a ďalší.
V budúcnosti chceme priniesť ďalšie zmeny legislatívy, ktoré posilnia celý balík vzťahov vo verejnoprávnom priestore, ktoré lepšie vyriešia aj financovanie týchto verejnoprávnych inštitúcií bez toho, že by bol väčšmi zaťažený či už štátny rozpočet, alebo vrecko každého z nás, každého občana. Chcem vás preto požiadať, aby ste vyjadrili podporu tejto novele zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)