Druhý deň rokovania
2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
4. novembra 1998
(Pred začatím rokovania schôdze.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
chcem vám všetkým, ktorí tu zrejme od 10.00 hodiny poctivo čakáte na otvorenie rokovania druhého dňa 2. schôdze Národnej rady, oznámiť, že prerokúvanie týchto dvoch návrhov zákonov vo výboroch, a to v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre verejnú správu sa trošku skomplikovalo, a preto nie je možné dodržať hodinu začatia rokovania o 10.00 hodine.
Po konzultácii s predsedami jednotlivých výborov a po tom, ako mi povedali, že skôr ako do 12.00 hodiny nebudú môcť spracovať spoločnú spravodajskú správu výborov tak, aby bola rozdaná všetkým poslancom do lavice, aby ste sa mohli oboznámiť so stanoviskami výborov, stanovujem začiatok rokovania dnešnej schôdze na 13.00 hodinu. Prosím, aby ste to pochopili. Je to naliehavé, aby sme tieto zákony dôslednejšie prerokovali vo výboroch, aby potom bolo menej komplikácií pri ich prerokúvaní v pléne.
Zároveň vás prosím, aby ste sa do 13.00 hodiny aj naobedovali, aby sme mohli potom pokračovať bez prerušenia až do 19.00 hodiny.
Ďakujem pekne.
(O 13.07 hodine.)
Prosím všetkých poslancov, ktorí sa zdržujú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 2. schôdze Národnej rady.
(O 13.15 hodine.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
veľmi sa vám ospravedlňujem za to, že sme nezačali tak, ako sme predpokladali, o 13.00 hodine, ale rokovanie gestorského výboru pre verejnú správu sa predĺžilo. Výbor rokoval bez obedňajšej prestávky. V tejto chvíli sa spracúva spoločná správa výborov, preto by som vás prosil o chvíľku trpezlivosti. Predtým ako otvorím rokovanie, chcem, aby boli všetky materiály súvisiace s prerokúvaním týchto bodov programu rozdané do lavice všetkým poslancom, preto vás prosím ešte o pár minút strpenia.
Ďakujem vám pekne.
(O 14.10 hodine.)
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako otvorím prerušenú schôdzu, prosil by som a dôrazne žiadam všetkých poslancov, ktorí majú v rokovacej miestnosti mobilné telefóny, aby ich láskavo vypli. Bol som upozornený technikmi, ktorí obsluhujú hlasovacie zariadenie, že frekvencia, na ktorej pracuje naše hlasovacie zariadenie, a mobilné telefóny jedno s druhým tak rušivo pôsobia, že môže prísť pri hlasovaní k chybnému hlasovaniu práve z dôvodu zapnutia týchto mobilných telefónov. Preto vás žiadam, vypnite si mobilné telefóny, a ak je to trošku možné, odložte ich nabok počas rokovania schôdze Národnej rady.
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Vojtech Tkáč, pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Jozef Prokeš. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Dušan Slobodník a Robert Fico.
V programe 2. schôdze Národnej rady budeme pokračovať podľa programu tak, ako sme si ho schválili včera.
Pán poslanec Orosz - procedurálny návrh.
Poslanec L. Orosz:
Pán predsedajúci,
dámy a páni,
predkladám procedurálny návrh podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, aby sa o bode programu týkajúcom sa novely zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí rokovalo skôr ako o návrhu ústavného zákona o predĺžení volebného obdobia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem upozorniť na skutočnosť, že vo výbore, ktorý je garančný, to je výbor pre verejnú správu, za novelu zákona o komunálnych voľbách, sa veľa diskutovalo aj na tému, či voľby na jeden deň alebo na dva dni. Ak by sme predsunuli tento termín, to znamená, že najskôr by sme riešili postupnosť, ako to bude zabezpečené organizačne podľa zákona, a potom následne budeme riešiť ústavný zákon, ktorým je navrhované posunutie volieb na deň 19. V prípade, že by prešiel pozmeňujúci návrh na zmenu, že môže byť 18., 19., 20., tak vlastne budeme hneď novelizovať ten zákon, ktorý prijmeme? Takže nemá to nejakú logickú postupnosť, preto by sme mali pokračovať tak, ako je to v programe schválené.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tu nejde o ten problém, o ktorom hovorí pán predseda klubu Cabaj. Totiž, v samotnom zákone o voľbách je umožnené konať voľby aj v jeden deň, aj dva dni. Takže pokiaľ by Národná rada pri prerokúvaní ústavného zákona pristúpila k rozhodnutiu tak, ako navrhujete vy, tak sa tým nevylúči, že ak prerokujeme predtým jednoduchý zákon, teda volebný zákon, to riešenie, ktoré navrhujete. Ale je to potrebné z iných dôvodov. Keď si preštudujete ústavný zákon, tak ten ústavný zákon je vlastne špeciálnou úpravou, ktorá už predpokladá existenciu a schválenie jednoduchého zákona. Takže z toho dôvodu, z vecných dôvodov je nutné najskôr prerokovať a schváliť volebný zákon.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza.
Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
V programe schôdze Národnej rady budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 27 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 27a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Viliam Sopko.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
panie poslankyne, páni poslanci,
na základe súhlasu vlády Slovenskej republiky prerokovala Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. októbra 1998 návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Dnes uvedený návrh zákona prerokovali dva výbory Národnej rady - ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu, ktorým bol v prvom čítaní návrh zákona pridelený. Som poverený skupinou poslancov, ktorí návrh zákona podali, uviesť ho aj do druhého čítania v Národnej rade. Ak budete súhlasiť, nebudem už dnes návrh zákona odôvodňovať. Urobil som to včera a dôvody sú uvedené aj v dôvodovej správe k návrhu volebného zákona.
Predložená novela zákona reaguje predovšetkým a najmä na nález Ústavného súdu tak, že dáva napadnuté ustanovenia volebného zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. O výsledkoch prerokovania návrhu zákona v určených výboroch podá informáciu spravodajca gestorského výboru.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Sopkovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi výborov poslancovi Romanovi Vavríkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec R. Vavrík:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 27), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 27), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada svojím uznesením číslo 30 zo 4. novembra 1998 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 27), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Oba výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor do 4. novembra 1998 nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky oba výbory schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výpisy z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som uviedol, sú uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorú máte v týchto chvíľach pred sebou na stole.
Toľko, vážený pán podpredseda, zo správy spoločného spravodajcu k tlači 27. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode rokovania. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky za klub HZDS - pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Brňák.
Prosím pani poslankyňu Tóthovú.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som najprv k mojim úvahám a pripomienkam k tomuto zákonu vyjadrila poľutovanie nad tým, že plénum tejto Národnej rady neprijalo pôvodný návrh, veľmi racionálny, aby o tomto návrhu rokovali všetky výbory. Keď už bola taká vôľa, chýba mi logická dôvodnosť, že tento návrh zákona nebol postúpený na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnosti. Viem, že možno namietať, prečo som včera s týmto návrhom nevystúpila, ale už v neskorších večerných hodinách priebeh hlasovania o pozmeňujúcom návrhu bol taký rýchly, že skôr ako sme sa zorientovali, bolo odhlasované, že tento návrh zákona prerokujú len dva výbory. Dovolím si tvrdiť, že volebné právo a realizácia volebného práva je jedným zo základných ľudských práv a že práve tento zákon riešil aj otázky práva menšín, a preto si myslím, že mal byť postúpený na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnosti. Dovolím si vyjadriť vieru v to, že sa v budúcnosti takéto postupy nebudú opakovať.
Keďže som členkou práve tohto výboru, dovolím si plniť svoju povinnosť aj vystúpením tu v pléne. Pôvodne som chcela mať len kratšie faktické pripomienky k textu, ale vystúpenie spravodajcu pána poslanca Sopka, ktorý presiahol rámec medzí spravodajcu a prešiel do politických úvah o vedomom, teda predkladateľa o vedomom prijímaní neústavných zákonov, mi prichodí a dáva platformu na to, aby som uviedla toto:
Zákon o komunálnych voľbách - v súčasnosti platný - vychádza zo skutočnosti, že slovenská ústava má článok 11, je to nový článok, ktorý v minulosti ústavy nemali a ktorý má nasledujúci text: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd." Zdôrazňujem, majú prednosť. To znamená, že aj niektoré ustanovenie, ktoré by azda bolo možné posúdiť, že nie je úplne súladné s ústavou, je v zmysle článku 11 ústavy ústavné, keďže medzinárodné dohody majú prednosť pred Ústavou Slovenskej republiky. Toto je článok 11, ktorý obsahuje naša ústava a dáva ústavnú zásadu.
Keďže z medzinárodných zmlúv vyplýva, že treba, pretože je tam formulovaná povinnosť, menšinám dať možnosť a zabezpečiť možnosť zúčastniť sa na správe vecí verejných, je len samozrejmé, že bolo rozumné túto otázku riešiť v zákone o komunálnych voľbách.
Len mimochodom, ďalší signatár tejto medzinárodnej zmluvy, Maďarská republika svoju signatársku povinnosť riešila v zákone o parlamentných voľbách, kde zakotvila, aj keď pri posledných voľbách sa to ešte nerealizovalo, kde zakotvila, že menšiny majú mať určité proporčné zastúpenie v parlamente, a o rovnosti a rovnakom systéme voľby, samozrejme, tam nemožno diskutovať, keďže ide o zástupcov skupín, kde vždy ten spôsob voľby bude trošku iný.
Myslím si, že aj návrh, ktorý predložila vládna koalícia, mal rešpektovať článok 11 Ústavy Slovenskej republiky. Rešpektovať nielen preto, že sme signatármi medzinárodného dohovoru, Rámcového dohovoru o menšinách a menšinových právach, ale hlavne preto, že tento článok 11 máme v ústave. A ako hlavný dôvod vidím aj ten, že treba zabezpečiť tam, kde sú príslušníci Slovenskej republiky, Slováci v takom pomere a v takej skutočnosti, že sa nedostali zástupcovia do miestnych orgánov, aby aj táto komunita, ktorá na určitých územiach má postavenie menšinovej komunity, mala účasť na správe vecí verejných.
Nejdem posudzovať ďalšie otázky tejto dimenzie, ale opätovne si dovolím upozorniť, že návrh, ktorý nám bol predložený, nie je súladný s článok 11 Ústavy Slovenskej republiky. A nech mi je dovolené aj pri všetkom rešpektovaní rozhodnutí Ústavného súdu a pri všetkom vedomí a aktivite rešpektovania a vykonania rozhodnutí Ústavného súdu uviesť, že mi je ľúto, že Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní tohto legislatívneho návrhu sa nezaoberal článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zdôrazňujem, že v zmysle neho medzinárodné dohody, ku ktorým sme pristúpili, majú prednosť.
Ďalej by som chcela povedať niekoľko úvah k materiálu, ktorý bol predložený. Z neho vyplýva, a hlavne z porovnania, že sa § 6 a § 8 vypúšťajú. Vážení, zamyslel sa vôbec niekto, čo vlastne vypúšťame? Zamyslel sa niekto dôsledne nad tým, že ak vypustíme § 6, nemáme nikde zakotvené, že volič môže byť zapísaný iba v jednom zozname voličov? Ďalej, zamyslel sa niekto nad tým, že nemáme zabezpečenú informovanosť voličov? Vážení, povinnosť informovať občanov a voličov je povinnosťou každého demokratického štátu a všetkých štruktúr, ktoré v ňom pôsobia. Preto osobne som proti tomu a dávam návrh, aby sa o týchto paragrafoch opätovne hlasovalo, za ich zachovanie v texte, je to § 6, § 6a, kde sa obci ukladá, aby najneskôr 25 dní pred dňom volieb zaslala každému voličovi zapísanému v zozname oznámenie, kde sa uvedie čas konania volieb, volebný okrsok atď. a ďalšie informácie.
Ďalej, ak dovolíte, mám pripomienku aj k § 7, to je úprava námietkového konania. Vonkoncom si nemyslím, že vypustenie tohto paragrafu bude vyšším stupňom demokracie, ktorý nám a hlavne voličom sľubovala väčšina, teda vládna väčšina v tomto parlamente. Neviem, ako sa zabezpečí, resp. vypadne ustanovenie, ktoré dáva našim občanom, t. j. voličom právo, aby si počas úradných hodín na obecnom úrade mohli overiť, či sú zapísaní v zozname, a môžu v prípade, ak sú nesprávnosti, alebo nie sú zapísaní, požadovať doplnenie údajov alebo opráv. Ja si myslím, že toto právo by mali mať občania a zároveň obce by mali mať povinnosť, ako to vyplýva z paragrafu, ktorý navrhujete vypustiť, aby obec bola povinná do 48 hodín žiadateľovi vyhovieť alebo mu v tejto lehote písomne oznámiť dôvody, prečo jeho žiadosti nemôže vyhovieť.
Ďalej mi chýba možnosť súdneho preskúmania, ktoré vyplýva z § 7 ods. 2, ktorý sa taktiež vypúšťa. Všeobecné ustanovenia, ktoré sú v platnom práve, nepovažujem za dostatočné. Teda ak mi dovolíte sumarizovať a vyjadriť svoj názor, tak ten je taký, že vypustenie § 6 a § 8 je krokom nesprávnym, nenáležitým, ktorý nemá so zvýšením demokracie nič spoločné, ba práve naopak, znižuje garancie našim občanom, ktoré už dosiaľ dáva platné právo. Opakujem, úpravy v iných predpisoch nie sú inštruktívne a dostačujúce.
Ak dovolíte, v závere mám návrh, aby o vypustení, poprípade ponechaní týchto paragrafov v príslušnom právnom predpise sa hlasovalo osobitne.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej.
Azda len jednu pripomienku k tej výčitke, ktorú vzniesla smerom k tomu, že Národná rada nepridelila všetkým výborom na prerokovanie tento návrh zákona, chcem uviesť, že Národná rada rozhodla o pridelení týchto návrhov hlasovaním. Pani poslankyňa, ale rokovací poriadok nebráni ktorémukoľvek poslancovi, ktorý nie je zaradený v tých výboroch, ktorým bol návrh zákona prerokovaný, aby v zmysle § 50 ods. 2 oznámil svoje stanovisko gestorskému výboru a gestorský výbor sa musí zaoberať týmito pripomienkami. Takže iba toľko.
(Šum v sále.)
Pokoj, páni poslanci.
Ďalší do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Brňák.
Pani poslankyňa Malíková, máte faktickú poznámku, alebo sa chcete prihlásiť do rozpravy?
Takže, ktorí poslanci uvedení na svetelnej tabuli chcú vystúpiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Bajan.
Prepáčte, pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Som rada, že medzičasom prišiel podpredseda vlády. Chcela by som sa ho opýtať, nadväzujúc na včerajšiu svoju otázku, keď mi bolo prisľúbené, že pán minister vnútra sa bude unúvať, alebo že sa pokúsite zabezpečiť, aby sa unúval na prerokúvanie tohto zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, pán minister Pittner na desiatu hodinu, kedy sme predpokladali začiatok rokovania dnešnej schôdze, prišiel na rokovanie Národnej rady a bol prítomný tu v rokovacej miestnosti a pripravený poslancom odpovedať na otázky. Žiaľ, tým, že sa odďalilo rokovanie na odpoludnie a pán minister Pittner odlietal odpoludnia do zahraničia, preto sa nemôže zúčastniť na rokovaní dnešnej schôdze a v gestorskom výbore odpovedal na otázky poslancov.
Pán poslanec Šipoš.
Poslanec R. Šipoš:
Pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som faktickou poznámkou reagoval na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Beriem jej poľutovanie nad tým, že ostatné výbory Národnej rady sa nezaoberali prijatím tohto zákona, ale myslím si, že situácia, ktorá tu vznikla včera v Národnej rade, nebola spôsobená tým, že noví poslanci mali problém sa zorientovať v tomto - dá sa povedať - predstavení, ktoré sa tu prezentovalo, ale myslím si, že takí skúsení poslanci, ako bola poslankyňa Tóthová a jej postavenie, odborní experti - právnici Hnutia za demokratické Slovensko mohli tieto svoje návrhy predniesť práve včera na rokovaní Národnej rady. A chcem povedať, že keď chceme porovnávať jednotlivé návrhy, ktoré tu boli prednesené, pani poslankyňa Belohorská, určite to nie je porovnateľný dátum s 3. novembrom 1994.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím poslancov, ktorí sú prihlásení s faktickou poznámkou, aby dodržiavali rokovací poriadok. Faktickou poznámkou možno reagovať na posledného rečníka.
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nemá význam na veľa vecí odpovedať. Pani poslankyňa Tóthová má plné právo využiť možnosť podania na Ústavný súd v prípade, že zváži neústavnosť tohto návrhu zákona. Ale aby sme povedali presne aj pred občanmi, o čom hovorila, tak § 6a sa len jednoducho posunul ako nový § 27. Samozrejme, je našou povinnosťou informovať voličov o všetkom, čo v tomto zákone je. Takže nešlo o vypustenie, ale o presun. Ale predpokladám, že pri pozornom čítaní tohto zákona by na to prišla aj sama.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Keltošová, hlásite sa do rozpravy, alebo s faktickou poznámkou? (Odpoveď poslankyne.) Do rozpravy. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem pánovi poslancovi Šipošovi povedať... (Prejav nesúhlasu v sále.)
Chcem reagovať, samozrejme, na vystúpenie pani Tóthovej, ale nedá sa bez toho, aby som nereagoval zároveň týmto spôsobom, lebo tu bol povedaný právny názor, že pani Tóthová mohla svoje... (Reakcia z pléna.) Nechajte ma láskavo dohovoriť.
... že pani poslankyňa Tóthová mohla predniesť svoje, keby sme neboli, ako on tvrdí v úvodzovkách, robili to divadlo. Ale to divadlo ste už usporiadali vy svojou nedôslednosťou, že keby sa nebola bývala zúčastňovala toho divadla, mohla predniesť svoje návrhy včera. Ale pánovi poslancovi Šipošovi uniklo, to mu chcem povedať, že rokovací poriadok to jednoducho neumožňoval. Takže nech si on naštuduje, nie pani poslankyňa Tóthová.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, na pani poslankyňu Tóthovú reagujte s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, reagujem na pani poslankyňu Tóthovú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Odpovedáte pánovi poslancovi Šipošovi.
Poslanec J. Cuper:
Ale predĺžte mi, samozrejme, príslušný čas.
Nemohla to predniesť, pretože to neumožňuje rokovací poriadok. Samozrejme, takisto ako pán Andrassy obhajoval na tlačovej konferencii tú včerajšiu nezmyselnosť tým, že my sme spôsobili časovými prieťahmi toto divadlo, ktoré vy ste usporiadali pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi.
Písomne do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
pôvodne som sa domnieval, že nebude potrebné v tomto parlamente osobitným spôsobom vysvetľovať dôvody, ktoré nás viedli k tomu, že sme chceli pri komunálnych voľbách právne ochrániť Slovákov na zmiešanom národnostnom území tak, že budú mať nie nadštandardné práva, ale iba primerané zastúpenie v obecných a mestských zastupiteľstvách.
Viacerí včerajší rečníci sa dotkli okrem iného aj príčin teraz predložených obidvoch návrhov zákonov o komunálnych voľbách. Spoločným menovateľom týchto rečí bolo konštatovanie, že minulá vládna koalícia zase prijala protiústavný zákon, v dôsledku čoho sa nemohli komunálne voľby uskutočniť v zákonom stanovenom termíne. Pretože nebolo možné včera v rámci faktickej poznámky reagovať na tento problém širšie, chcem uviesť niekoľko poznámok viažucich sa k téme pôvodnej novely zákona o komunálnych voľbách.
Ako som už uviedol včera, novela zákona o komunálnych voľbách bola nami schválená na základe spoločenskej objednávky, najmä Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území Slovenska. Zastrešovateľom týchto iniciatív bola Matica slovenská, ktorá viackrát vyzývala parlamentné politické strany k schváleniu zákona, ktorým by bolo garantované etnicky proporcionálne zastúpenie poslancov obcí a miest. Prax bola totiž taká, že na národnostne zmiešanom území boli neprimeraným spôsobom v obecných a mestských zastupiteľstvách zastúpení príslušníci majoritného národa, teda Slováci. Nikdy nie naopak. Spomenul som príklad Mestského zastupiteľstva v Komárne, kde nie je ani jeden poslanec Slovák, hoci tam žije 30 % Slovákov. Tento problém sa pokúšala riešiť už vláda Jána Čarnogurského, keď bol predložený takmer identický návrh zákona, ktorý obsahoval teraz sporný etnický princíp pre voľby do obecných a mestských zastupiteľstiev. Vtedy spracovaná legislatívna predloha nezískala potrebnú politickú väčšinu.
Pokiaľ ide o spomenutý etnický princíp pre voľby na komunálnej úrovni, tento bol a aj je predmetom najväčšieho sváru a na základe iniciatívy poslancov terajšej koalície bol Ústavným súdom zrušený. Ak tu včera niekto spomínal, že toto si želali aj občania Slovenska, tak to nie je pravda. K zakotveniu tohto etnického kľúča došlo podľa môjho názoru na základe univerzálneho princípu spravodlivosti. Proti tomuto princípu, myslím si, nemôžu nič namietať ani príslušníci majoritného národa, ani príslušníci národnostných menšín, pretože tento princíp iba reaguje na etnicky rozdelenú slovenskú spoločnosť, najmä vo vzťahu Slováci a príslušníci maďarskej národnosti. Nikto predsa nemôže namietať to, že ak v obci žije 20 % Slovákov a 80 % príslušníkov maďarskej národnosti, že v zastupiteľstve bude 20 % poslancov Slovákov a 80 % poslancov maďarskej národnosti.
To, že legislatívne stvárnenie takýchto etnických volieb na národnostne zmiešanom území je pomerne komplikované a zneužiteľné, dokázali v praxi najmä naši kolegovia zo Strany maďarskej koalície, ktorí účelovo a proti zmyslu tohto zákona zavádzali voličov predkladaním kandidátov formálne označených za Slovákov, výlučne v snahe získať viac, ako by im podľa etnického kľúča patrilo. Ak preto Ústavný súd svojím rozhodnutím zrušil tento etnický princíp, je potrebné tento stav rešpektovať. A je k tomu potrebné dodať aj toto: Spojenou nádobou etnického volebného kľúča v komunálnych voľbách, alebo ak chcete, jeho skutočnou príčinou je existencia Strany maďarskej koalície ako politickej strany založenej na nacionálnom princípe. Ak by sa naši spoluobčania maďarskej národnosti organizovali a združovali nie podľa etnického kľúča, ale podľa občianskeho politického programu či ideológie, nevznikla by v hlave Jána Čarnogurského či v našej bývalej koalícii iniciatíva reflektujúca na tento stav.
Symbol spojenej nádoby je dnes dôležitý aj preto, že ak Ústavný súd považuje stanovený etnický kľúč pre komunálne voľby za rozporný s ústavou, rozporná s ústavou musí byť predsa tiež existencia politickej strany na etnickom princípe. Ak vylučujeme výrokom Ústavného súdu volebnú etnickú segregáciu, je niečím obhájiteľná stranícka etnická segregácia?
Domnievam sa, že sa budeme musieť poučiť z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu v tom, že ak bol právne negovaný následok, budeme sa musieť snažiť docieliť taký stav, že bude právne negovaná aj príčina. Tou príčinou je existencia Strany maďarskej koalície, ktorá vytvára okolo príslušníkov maďarskej národnosti čínsky múr.
Prevažná väčšina príslušníkov maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku sa totiž správa lojálne, a ak chcete, občiansky. Len čo sa však konajú voľby, či už parlamentné, alebo komunálne, nacionálny tlak maďarskej politickej strany a mediálny tlak z blízkeho zahraničia spôsobia hlasovanie občanov akoby žijúcich v etnickom gete.
Existencia výlučne etnických politických strán je brzdou našej integrácie do Európy, je zdrojom neustálych vnútroštátnych konfliktov. Aj vďaka terajšiemu rozhodnutiu Ústavného súdu musíme urobiť všetko pre to, aby Ústavným súdom stanovenému občianskemu volebnému princípu zodpovedal aj všeobecne platný občiansky politicko-stranícky princíp. Je preto nevyhnutné zvážiť, aby bola právne zrušená či obsahovo transformovaná etnická a nacionálna Strana maďarskej koalície. Potom už nebudú nútení naši spoluobčania maďarskej národnosti hlasovať pod iracionálnym tlakom etnickej príslušnosti, potom už nikdy nebude musieť vzniknúť legislatívna iniciatíva, ktorá by chcela chrániť štátotvorne síce majoritnú, ale miestne minoritnú slovenskú menšinu.
Aj o tomto je posolstvo Ústavného súdu v samotnom rozhodnutí o zrušení komunálneho etnického princípu, aj o tomto je napríklad článok 12 ods. 2 a článok 31 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi.
To bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Na svetelnej tabuli je veľa poslancov, neviem, ktorý z nich je ohlásený na faktickú poznámku a ktorý do rozpravy. Preto by som prosil poslancov, ktorí sa chcú teraz prihlásiť ústne do rozpravy. Predpokladám, že je to pani poslankyňa Malíková, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Kalman, pán poslanec Cuper. Predpokladám, že z tých na svetelnej tabuli sú to všetci. Ešte pán poslanec Oberhauser.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Teraz prosím pánov poslancov, ktorí boli prihlásení do rozpravy, aby sa vypli zo svetelnej tabule, aby som mohol udeľovať faktické poznámky.
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega poslanec Peter Brňák, nepodceňujte občanov Slovenskej republiky, nepotrebujú vašu ochranu, pretože svojich práv sa dokážu zastať sami, a predovšetkým práva nás všetkých, individuálne ľudské práva a občianske sú chránené ústavou. Ústavou, z ktorej ste vy osobne ako poslanec v I. volebnom období, z ktorej ste vy ako poslanec a vaši súdruhovia z HZDS urobili zdrap papiera.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Vážení kolegovia a kolegyne,
zakázal som si z dôvodov duševnej hygieny reagovať na niektoré politologické skvosty prichádzajúce z lavíc HZDS. Nedá mi však, aby som nereagoval teraz.
Pán poslanec Brňák, plne sa stotožňujem s vami, že politická strana, ktorej jediným ideovým základom je etnikum, je v podstate anomália. Chcem vám pripomenúť, že Strana maďarskej koalície bola pôvodne tromi politickými nezávislými, tromi politickými stranami. Bola medzi nimi napríklad Maďarská občianska strana, ktorá bola plnoprávnym členom Liberálnej Internacionály, boli medzi nimi maďarskí kresťanskí demokrati, ktorí tiež mali svoju medzinárodnú afiliáciu, a do jedného čiste etnicky spojeného politického celku všetky maďarské politické strany nahnal vlastne perverzný volebný zákon, ktorý prišiel z vašich lavíc. (Potlesk.)
Mám ešte k tomu ďalšiu poznámku. Aj Slovenská národná strana je strana, ktorá má etnikum vo svojom názve. Nikdy by som si nedovolil vysloviť domnienku, že nemá na našom území svoju legitimitu. Každá politická strana, ktorej dajú voliči legitimitu vo voľbách, má čo hľadať v parlamentných laviciach.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mňa tiež zaujala myšlienka existencie Strany maďarskej koalície ako prejav segregácie, ktorú spomínal pán poslanec Brňák. Chcem teda pripomenúť, že po samoúnose, samovýbuchu tu máme tzv. samosegregáciu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
chcel by som reagovať na pána poslanca Brňáka. Vytvára sa tu mýtus, že volebný zákon o voľbách do samosprávnych orgánov miest a obcí a jeho novela vznikla s cieľom ochrany Slovákov na južnom území, resp. menšín na južnom území. Chcel by som upozorniť, že hlavný cieľ tohto zákona nebol tento moment, pretože hlavný cieľ tohto zákona bolo vytvoriť taký zákon, ktorý sa nazýval potom neskôr "víťaz berie všetko", ktorý v spôsobe hlasovania a v jednom volebnom obvode má zabezpečiť najsilnejšiemu politickému subjektu majoritu, resp. absolútne víťazstvo vo všetkých obecných, mestských zastupiteľstvách. To sa našťastie nepodarilo.
Chcel by som ešte upozorniť na ten mýtus o tom zastúpení menšín. Ak si zoberiete dnes kandidačné listiny, stále ešte platné podľa zákona o voľbách do samosprávy, ktoré prijalo minulé vládne hnutie, a pozriete si, ako vyzerajú kandidačné listiny na zmiešaných územiach, tak iba tam, kde sa dokázali terajšie vládne strany dohodnúť so Stranou maďarskej koalície, bola aká-taká nádej, že sa Slováci dostanú do obecných a mestských zastupiteľstiev. Pretože to, že sa dá vo vzťahu k národnosti urobiť to, čo sa nakoniec aj udialo, znamená, že ten zákon bol nedokonalý, absolútne v tomto prípade Slovákov nemohol uchrániť.
Ďakujem pekne.