Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem predsedovi vlády pánovi
Stráskému za jeho prejav. Vzhľadom na to, že
prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia pán
Filip Šedivý je ešte chorý, prečíta
za neho jeho list kolega Peřich, podpredseda Snemovne národov.
Místopředseda SN V. Peřich: Vážený
pane předsedo, pane předsedající,
dámy a pánové, vážení
hosté, chtěl bych vám poděkovat, kolegyně
a kolegové, poslanci Federálního shromáždění,
kteří jste po dobu sice zkráceného,
ale pro mnohé objektivně asi nejtěžšího
volebního období, konstruktivně přistupovali
k řešení problémů, které
před nás stavěla mimořádná
situace v České a Slovenské Federativní
Republice.
Je mi moc líto, že se s vámi, dámy a
pánové, nemohu dnes rozloučit osobně,
ale doufám a věřím, že se budeme
i nadále setkávat při plnění
podobných úkolů, jako jsme měli doposud,
že budeme i nadále vykonávat ty úkoly,
před které nás postavili naši voliči.
Všechno nejlepší přeje Filip Šedivý.
(Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem. Teraz má slovo predseda Snemovne
ľudu a podpredseda Federálneho zhromaždenia pán
poslanec Benda.
Místopředseda FS V. Benda: Pane předsedo,
pane předsedající, kolegyně a kolegové,
už ráno jsem krátce hovořil k poslancům
Sněmovny lidu a čas nás tlačí.
Proto mi dovolte především poděkovat
vám za práci, kterou jste v tomto zkráceném
období odvedli. Myslím, že výsledky,
byť to nebyly třeba výsledky, které
bychom si všichni přáli, mluví nakonec
za nás.
Opakuji znovu, dovolte mi poděkovat vám za práci
a odpovědnost, kterou drtivá většina
poslanců předvedla, a dovolte mi vyslovit naději,
že i v následujícím období se
uplatníme způsobem, který bude nejlépe
odpovídat jak zájmům této země,
tak také důvěře, která nám
byla prostřednictvím našich mandátů
v minulých volbách svěřena.
Děkuji vám a přeji všem hodně
zdaru a také požehnané vánoce. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Teraz vystúpi krátko predseda Snemovne
národov.
Kolegyne a kolegovia! Na záver tohto parlamentu - prepáčte
- som po prvý raz vedome porušil Rokovací poriadok.
Chcem vám predovšetkým povedať - ďakujem.
Ďakujem vám všetkým, s ktorými
sme tu trávili dlhý čas, ďakujem kolegom,
ktorí sú tu s tromi hviezdičkami, s dvomi
alebo s jednou. Myslím si, že žijeme krásne
a zaujímavé časy.
Keď končil francúzsky kráľ, hovorilo
sa: "Zomrel kráľ, nech žije kráľ!"
Keď teraz končí štát, povedzeme:
"Nech žije Česká republika, nech žije
Slovenská republika!" Nech nám spoločne
pomáha pán Boh. Ďakujem. (Potlesk.)
Vážené kolegyne a kolegovia, teraz odovzdávam
slovo predsedovi Federálneho zhromaždenia pánovi
poslancovi Michalovi Kováčovi.
Předseda FS M. Kováč: Vážený
pán predseda Federálnej vlády, vážení
páni ministri, vážení zástupcovia
diplomatického zboru, vážené poslankyne,
vážení poslanci, vážení
a milí hostia! Prežívame pohnuté chvíle,
keď končíme svoju činnosť ako poslanci
najvyššieho zákonodarného zboru Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky. Končíme
ju s vedomím, že táto republika splnila svoju
historickú úlohu a uvoľňuje svoje miesto
dvom suverénnym štátom - Českej republike
a Slovenskej republike. Česká a Slovenská
republika nevznikajú na troskách česko-slovenského
štátu. Už dlho dozreli v jeho lone. Ustanovenie
Českej republiky a Slovenskej republiky pokojným
spôsobom dovršuje a dotvára prvé veľké
obdobie demokratického obratu v našej krajine, ktorý
sa začal práve pred tromi rokmi, v posledných
týždňoch roku tisíc deväťsto
osemdesiatdeväť.
Návrat k demokracii po novembri 1989 nebol ľahký
a rýchly, ako sme si to v prvých porevolučných
dňoch mysleli. S odstupom rokov dnes jasnejšie vidíme
ciele novembrovej revolúcie, ktoré boli od samého
začiatku nejasné a o ktoré sme až donedávna
viedli spory. Jasné však hneď od začiatku
bolo, že sa musíme rozísť so všetkým,
čo tvorilo podstatu reálne-socialistických,
centralisticko-byrokratických a totalitných štruktúr,
že musíme obnoviť v plnej šírke občianske
a demokratické práva, politickú demokraciu,
demokratický právny poriadok a hlavne princípy
trhového hospodárstva. Menej jasné bolo,
že sa musíme rozísť aj s dedičstvom
unitárneho štátu v jeho federálnej podobe.
Spôsob, akým rozchod so zdedeným štátoprávnym
usporiadaním uskutočňujeme, môže
byť, prirodzene, aj naďalej predmetom rôznych
úvah. To však nič nemení na tom, že
česko-slovenský štát vo svojej pôvodnej
podobe, ktorú nadobudol v medzivojnovom období a
ktorá nakoniec vyústila v jeho fatálnu krízu,
vyžadoval základnú premenu. Z toho však
nijako nevyplýva, že vznik česko-slovenského
štátu bol omylom.
Spolu s T. G. Masarykom chápeme jeho ustanovenie ako prirodzenú
súčasť svetovej revolúcie, ako súčasť
svetodejinného demokratického procesu, ktorý
určuje tvárnosť celého nášho
storočia.
Vznik česko-slovenského štátu T. G.
Masaryk chápal ako súčasť viacmenej
dokončenej a dovŕšenej revolúcie. My
dnes - na konci storočia - vieme, že to bol len začiatok
hlbokého a prevratného zlomu vekov.
Česko-slovenský štát sa zrodil ako výraz
československej vzájomnosti, dovedenej v koncepcii
jednotného československého národa
do najkrajnejších medzí a dôsledkov,
oceňujúcich postavenie slovenského národa.
Z vedúceho postavenia českého národa
v tomto štáte vyplývalo, že napĺňal
predovšetkým české národné
ašpirácie, že bol predovšetkým českým
národným štátom. Preto dobre chápeme,
že mnohí Česi sa s jeho pôvodnou podobou
lúčia neľahko a ťažko a so smútkom
a že niektorí z nich uskutočnenie túžby
Slovákov po vlastnej štátnosti prežívajú
ako nevďačnosť, či prejav nelojálnosti
k spoločnému štátu, k štátu,
s ktorým sa oni hlboko stotožnili. Pre Slovákov
sa však napĺňajú túžby a
nádeje, o ktoré zápasili celé dve
storočia slovenskí revolucionári, počínajúc
Štúrom, Hurbanom a Hodžom. Možnosť
obhájiť národnú identitu a získať
svoj demokratický a nezávislý štát
sa Slovákom naskytla až po voľbách 1992.
Vďaka porozumeniu víťazných zoskupení
ODS a HZDS, ale hlavne ich predstaviteľom Václavovi
Klausovi a Vladimírovi Mečiarovi dochádza
k zániku federácie a ku vzniku dvoch zvrchovaných
štátov ústavnou, demokratickou a pokojnou cestou,
ktorú privítala nielen demokratická Európa,
ale celý svet. Táto cesta sa môže stať
modelom aj pre iné viacnárodné štáty.
Rád by som so všetkou vážnosťou vyjadril
pevné presvedčenie väčšiny občanov
Slovenskej republiky, že dobre chápu, čo československý
štát pre zachovanie a obrodenie slovenského
národa a pre demokratický vývoj slovenskej
spoločnosti znamenal. Snáď neprekročím
svoje právomoci, keď vyhlásim: Slovensko zásadám
demokratickej, rovnoprávnej a tesnej spolupráce
s Českou republikou zostane verné. Česi a
Slováci sa nevydávajú na cestu na dve protichodné
strany, do dvoch vnútorne odsúdených táborov,
do dvoch rôznych kultúrno-politických sfér.
Pevne tiež dúfam, že medzi našimi republikami
sa zachová priateľský ráz moravsko-slovenského
pomedzia a že sa nestane hranicou medzi svetom stability
a prosperity a svetom nestability, chaosu a biedy.
Občania oboch našich pospolitostí sa vydávajú
na spoločnú cestu ako Európania. Dnes každý
v Európe hľadá svoju tvár, svoju identitu
a Európania si ju hľadajú v rámci svojich
štátov. Naše európanstvo neoslavujeme,
ale zvýrazňujeme.
A pokiaľ tu hovorím ako Slovák, musím
zdôrazniť, že Ústava Slovenskej republiky
nechápe slovenskú štátnosť ako
výzvu k medzinárodnej izolácii, vytyčuje
perspektívy hlbšej a širšej medzinárodnej
integrácie. Jej 7. článok hovorí,
že Slovenská republika môže na základe
slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho
zväzku s inými štátmi.
Rád by som v tejto súvislosti pripomenul, že
dôležitejšia, ako zákon o zániku
federácie, je celá sústava zmlúv a
dohôd medzi našimi bratskými republikami, uzatvorených
národnými radami. Vytvárajú rámec
svojej podoby, nášho spolužitia v Strednej Európe
a neexistuje sebamenší dôvod, aby sme túto
skutočnosť znižovali, podceňovali, alebo
ju dokonca považovali za vynútený krok, od
ktorého zakrátko ustúpime. Zdôranil
by som pravý opak. Som presvedčený, že
v tých zmluvách a dohodách a v zmluve medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o dobrom susedstve,
priateľských vzťahoch a spolupráci je
načrtnuté trvalé východisko pre rozvoj
rovnoprávnych, naozaj priateľských česko-slovenských
vzťahov.
Nikto predsa nemôže poprieť, že obe naše
pospolitosti sú si nesmierne blízke, že sú
si blízke nielen svojím jazykom, ale celou kultúrou
a tradíciou spoločného úsilia o národnú,
politickú a spoločenskú emancipáciu,
faktom, že sme po tri generácie žili v spoločnom
štáte, spoločne a s nadšením sme
vítali jeho vznik, spoločne sme prežívali
jeho radosti aj ťažkosti, ale aj porážku
fašizmu v druhej svetovej vojne a pád totalitnej diktatúry
pred tromi rokmi.
Spoločne sme - niekedy radostnejšie, niekedy smutnejšie
- spievali Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska.
Verím, že obe naše hymny zostanú symbolom
našej štátnosti aj v budúcnosti. Neexistuje
žiadny vážny dôvod, aby sme ich tradíciu
popreli, aby sme sa k sebe začali obracať chrbtom.
Obnova česko-slovenskej vzájomnosti na nových
základoch má oporu v základných zákonoch
oboch našich republík. Rovnako tak sa v nich vytyčujú
hodnoty, podmieňujúce a vytvárajúce
všestranne demokratickú formu vlády.
V preambulách oboch ústav nájdeme však
rozdielne dôrazy na dejinný obsah tradícií
oboch republík. V preambule Ústavy Českej
republiky sa hovorí o nadväznosti na tradície
českej štátnosti a na dobré stránky
štátnosti česko-slovenskej.
V preambule slovenskej ústavy sa občania Slovenskej
republiky hlásia ku kultúrnemu dedičstvu
svojich predkov, k storočným skúsenostiam
zo zápasu o národné bytie a o vlastnú
štátnosť. Vyzdvihujú tradíciu cyrilo-metodejského
dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy.
Nie sú to rozdiely, ktoré by naše smerovanie
stavali proti sebe. O dobrých stránkach tradície
česko-slovenského štátu sa už hovorilo.
Ani meno Veľkej Moravy, spojené s cyrilo-metodejskou
tradíciou, nie je len symbolom zašlej slávy.
Pripomína nám spoločný zdroj českej
a slovenskej svojbytnosti, najhlbší zdroj našej
spoločnej svojbytnosti, založený na kresťanskom
duchovnom odkaze, na pôvodných základoch európskeho
ducha, ktorý je zakotvený v hlbokom zmysle pre všeľudskú
jednotu, pre jednotu svetového spoločenstva v slobode
a dôstojnosti každej ľudskej bytosti a každého
národa.
Vieme si predstaviť, akými cestami budeme túto
duchovnú smernicu napĺňať. Spoločne
a pevne stojíme na pôde európskeho procesu
bezpečnosti a spolupráce, na pôde helsinského
procesu. Nesporná je naša orientácia vo všetkých
otázkach, ktoré sa vzťahujú k integrácii
Európy, vo vzťahu k Rade Európy, Európskemu
spoločenstvu, Západoeurópskej únii
a aj Severoatlantickému vojenskému spoločenstvu.
Dovoľte preto, aby som zhrnul: Nestojíme len na konci
československej štátnosti, ale aj na začiatku
novej epochy nášho spolužitia. Pričiňme
sa - spolu so všetkými občanmi oboch našich
štátov, aby to bol začiatok úspešný.
Situácia v Európe a vo svete je nášmu
spoločnému úsiliu nanajvýš priaznivá.
Svet už nie je rozdelený na dva nepriateľské
bloky a nikto nám nediktuje svoju vôľu. Oprení
jeden o druhého máme možnosť hľadať
nové formy nášho pertnerstva, aj najlepší
postup v rámci integrácie celoeurópskej aj
stredoeurópskej.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci! Končíme rušné trojročné
revolučné obdobie nášho parlamentu.
Dovoľte, aby som tu v dobrom spomenul svojho predchodcu vo
funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia, nedávno
zosnulého Alexandra Dubčeka. Od novembra 1989 do
konca šiesteho volebného obdobia bolo prijatých
dvesto sedemdesiatjeden ústavných zákonov
a zákonov a vo svojom siedmom - poslednom volebnom období
prijalo Federálne zhromaždenie dvadsaťosem. Aj
keď sme boli sústredení na otázky štátoprávne,
prijali sme celý rad významných zákonov,
ktoré zabezpečujú prechod k trhovej ekonomike
a dobrý chod štátu v okamžiku jeho osudovej
transformácie.
Dovoľte, aby som v tejto súvislosti úprimne
poďakoval tým, ktorí sa k návrhom vlády
vyslovovali pozitívne, aj tým, ktorí svojou
statočnosťou aj oponentúrou prispeli k správnejšej
formulácii našich závažných rozhodnutí.
Osobne chcem poďakovať prvému podpredsedovi Federálneho
zhromaždenia Filipovi Šedivému, predsedom snemovní
pánom Bendovi a Zelenayovi, podpredsedom Federálneho
zhromaždenia pánom Stankovi a Jajtnerovi a tiež
predsedom poslaneckých klubov.
Dovoľte, aby som poďakoval aj vláde. Stála
pred ňou mimoriadne ťažká polická
a mravne náročná úloha. Zvládla
ju spôsobom historicky ojedinelým a s vypätím
všetkých síl. Predovšetkým vám,
pán predseda federálnej vlády, patrí
poďakovanie, obdiv a úcta. (Potlesk.)
Je mi cťou, že môžem poďakovať
všetkým predstaviteľom diplomatického
zboru za ich obozretné hodnotenie nášho polického
vývoja, za všetko, čo vykonali pre dobré
vzťahy medzi Českou a Slovenskej Federatívnou
Republikou a krajinami, ktoré zastupujú.
Dovoľte nakoniec, aby som poďakoval všetkým
zamestnancom a pracovníkom Kancelácie Federálneho
zhromaždenia ČSFR za ich poctivú snahu o hladký
chod celej tejto budovy, o starostlivosť, s ktorou zabezpečovali
jej významné funkcie. (Potlesk.)
Blížia sa vianočné sviatky. Do sveta
sa rozletí zušľachťujúce a ducha
obrodzujúce posolstvo. V jeho duchu prajem radosť,
šťastie a pokoj vám, vašim rodinám
a všetkým spoluobčanom, všetkým
ľuďom dobrej vôle. Vám, panie poslankyne
a páni poslanci, naviac ešte prajem, aby ste v novom
postavení mohli naďalej venovať všetky svoje
sily budovaniu vlastného štátu pre dobro a
blaho občanov a pre upevňovanie a rozvoj česko-slovenskej
vzájomnosti. Ďakujem za porozumenie. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem pánovi predsedovi Federálneho
zhromaždenia. Skôr, než ukončím
túto spoločnú schôdzu, by som si -
po prvé - dovolil upozorniť členov predsedníctva
Federálneho zhromaždenia, že sa stretneme o trinástej
hodine štyridsiatich piatich minútach v zasadacej
sieni na druhom poschodí.
Po druhé - oznámenie pre naše kolegyne. Niektorá
kolegyňa od veľkého vzrušenia stratila
briliant zo svojho prsteňa alebo náušnice.
Prosím, vážené dámy, aby ste
sa skontrolovali a v prípade, ak áno, nachádza
sa u mňa.
Vážené kolegyne, vážení
kolegovia! Končím poslednú spoločnú
schôdzu Snemovne národov a Snemovne ľudu Federálneho
zhromaždenia. Táto schôdza končí
česko-slovenskou štátnou hymnou.