Předseda FS A. Dubček: Ja mám tiež len
technickú poznámku, využívam postavenie
predsedajúceho. Hlasovali sme o tom, že na najbližšej
schôdzi zaradíme toto ako bod programu a do tej doby
to bude slúžiť ako príprava v politickom
grémiu a rokovaniu medzi poslaneckými klubmi.
O merite veci budeme rozhodovať vtedy, keď Federálne
zhromaždenie o tom bude rokovať, ako to vysvetlil pán
poslanec Benda.
Preto mi dovoľte, aby sme prikročili k ďalšiemu
bodu programu, ktorým je: Návrh poriadku pre voľbu
predsedu Federálneho zhromaždenia, prvého podpredsedu
a podpredsedov Federálneho zhromaždenia (tlač
č. 3).
Bod programu 1: Návrh řádu pro volby předsedy
Federálního shromáždění,
prvního místopředsedy a místopředsedů
Federálního shromáždění
(tisk 3)
Návrh bol predložený Predsedníctvu Federálneho
zhromaždenia. Tento návrh bol predmetom rokovania
predstaviteľov politických strán a hnutí
aj koalícií. Tento návrh ste obdržali
pri registrácii.
Pýtam sa, či sú k tomuto návrhu nejaké
pozmeňujúce návrhy, alebo doplnky? Konštatujem,
že tomu tak nie je. Obidve snemovne sú uznášaniaschopné.
Pýtam sa, kto súhlasí s návrhom poriadku
pre voľbu tak, ako som to predniesol, tlač č.
3, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!
Hlasování: 14.31
(SN 137, SL 148)
Kto je proti?
(SN 0, SL 0)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN 7, SL 0)
V Snemovni národov hlasovalo pre stotridsaťsedem,
nikto nebol proti, sedem sa zdržalo hlasovania. V Snemovni
ľudu pre stoštyridsaťosem poslancov, nikto nebol
proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Návrh bol schválený.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 2, SL č.
16, SN č. 14)
Teraz, vážené poslankyne a vážení
poslanci, pristúpime k voľbe predsedu Federálneho
zhromaždenia.
Podľa schvaľovacieho poriadku pre voľby je voľba
verejná. Návrhy na zvolenie do funkcie predsedu
Federálneho zhromaždenia sa podávajú
ústne na schôdzi snemovní a spôsobom
stanoveným v časti A bodu 1 citovaného poriadku.
Žiadam zástupcov politických klubov o predloženie
návrhov jednak politických klubov a jednak v zmysle
rokovania politického grémia. Pán poslanec
Houška.
Poslanec SL F. Houška: Činím návrh na
zvolení předsedy Federálního shromáždění,
pana Michala Kováče z Hnutí za demokratické
Slovensko.
Předseda FS A. Dubček: Vypočuli ste si návrh,
ktorý je prednesený jednak v mene poslaneckých
klubov a jednak v mene politického grémia. Pýtam
sa, či sú ďalšie návrhy. Konštatujem,
že nie sú.
Budeme hlasovať o predloženom návrhu a uzatváram
rozpravu k predloženému návrhu na voľbu
predsedu Federálneho zhromaždenia. Obidve snemovne
sú uznášaniaschopné. Budeme hlasovať
verejne podľa Rokovacieho poriadku.
Kto z poslancov z obidvoch snemovní je pre to, aby do funkcie
predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený
poslanec Michal Kováč, nech zdvihne ruku a stlačí
tlačidlo!
(Závada na hlasovacím zařízení.)
Občas sa to stáva, musíme vyčkať
signál z nášho technického štábu.
Signalizujú nám, že hlasovacie zariadenie by
malo byť v poriadku. Obidve snemovne sú uznášaniaschopné.
Opakujem, dávam hlasovať o návrhu, aby pán
Michal Kováč bol zvolený za predsedu Federálneho
zhromaždenia. Kto súhlasí s predloženým
návrhom, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!
(Hlasovací zařízení opět mimo
provoz.)
S technickou poznámkou sa hlási poslanec Moric.
Poslanec SN V. Moric: Vážené dámy a
páni! Konštatujem, že porucha nemôže
byť náhoda. Je treba preveriť technikov, z ktorej
sú strany. Či nie sú náhodou z ODÚ.
(Potlesk! Smích.)
Předseda FS A. Dubček: Chcem informovať kolegu
Morica, že som tak urobil a požiadal som našich
technikov, aby to bolo preverené. Mám hlásenie,
že technické zariadenie by malo byť už v
poriadku. Vyskúšame to. Pokiaľ by sa chyba opakovala,
požiadam skrutátorov, aby nastúpili do sály
a urobili by sme voľbu prostredníctvom skrutátorov.
Bod programu 2: Volba předsedy Federálního
shromáždění
Nechám hlasovať o návrhu na voľbu predsedu
Federálneho zhromaždenia podľa návrhu,
ako bol prednesený. Návrh znel na Michala Kováča.
Kto súhlasí s predloženým návrhom,
nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo.
Hlasování: 14.38 (SN 144, SL 147) Kto je proti?
(SN 0, SL 0)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN 2, SL 3)
Konštatujem, že pre návrh hlasovalo v Snemovni
národov stoštyridsaťštyri poslancov zo stoštyridsiatichšiestich
prítomných, nikto nebol proti, dvaja sa zdržali
hlasovania. V Snemovni ľudu pre návrh hlasovalo stoštyridsaťsedem
poslancov zo stopäťdesiatich prítomných,
nikto nebol proti a traja sa zdržali hlasovania.
Konštatujem podľa výsledkov hlasovania, že
za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený
pán Michal Kováč. Blahoželám
mu k tomuto zvoleniu. (Potlesk.)
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 3, SL č.
17, SN č. 15)
Dovoľte mi, aby som mu v svojom mene a v mene vašom
blahoželal k zvoleniu do dôležitej a zodpovednej
štátnej funkcie. Dovoľte mi, vážení
kolegovia poslanci, vážené kolegyne poslankyne,
aby som vám zaželal, aby za vedenia pána Michala
Kováča Federálne zhromaždenie splnilo
svoje úlohy v VII. volebnom období, aby sa politický
pluralizmus ako významný úspech ponovembrového
vývoja prejavoval v snahe o vzájomné pochopenie,
toleranciu a menej politickým hašterením a
nadradzovaním straníckych záujmov nad všeobecnými,
aby tvorivá atmosféra a porozumenie ovládli
našu spoločnú parlamentnú činnosť.
Prajem ešte raz zvolenému predsedovi, pánovi
Michalovi Kováčovi, všetkým funkcionárom
a spoločne celému Federálnemu zhromaždeniu,
aby sa s úctou zhostili národných úloh
a preukázali vysokú zodpovednosť voči
tým, ktorí nám všetkým dali svoj
hlas a dôveru a aby vytvorili takú kapitolu svojej
histórie, ktorá v očiach zahraničnej
verejnosti zvýši autoritu a kredit celej našej
spoločnosti.
Blahoželám vám, pán poslanec Kováč,
k zvoleniu do tejto významnej funkcie. Pokiaľ si prajete
vystúpiť, máte slovo.
Slovo má predseda Federálneho zhromaždenia
Michal Kováč.
Předseda FS M. Kováč: Vážený
odstupujúci pán predseda, vážené
dámy a páni, milí poslanci, vážení
hostia! Dovoľte mi, aby som poďakoval odstupujúcemu
predsedovi Federálneho zhromaždenia, pánu poslancovi
Alexandrovi Dubčekovi za úsilie, ktoré vynaložil
v uplynulom funkčnom období pre dobré meno
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pre
rozvoj priateľských vzťahov medzi Čechmi
a Slovákmi a národnosťami, ktoré žijú
v našej vlasti, pre upevnenie rodiacej sa demokracie a pre
účinné a konštruktívne fungovanie
parlamentnej práce. (Potlesk.)
Tiež by som chcel poďakovať odstupujúcemu
prvému podpredsedovi pánovi Jičínskému
a ďalším členom Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia. (Potlesk.) Majú veľkú zásluhu
na tom, že v uplynulom funkčnom období Federálne
zhromaždenie schválilo 168 zákonov. Boli to
zákony, ktoré položili nevyhnutné základy
pre demokraciu a pluralitný politický systém,
základy pre trhový mechanizmus, odštátňovanie
a privatizáciu a pre rozvoj súkromného vlastníctva
a podnikania.
Nakoniec mi dovoľte, aby som vám z úprimného
srdca poďakoval za dôveru, za to, že ste ma zvolili
za predsedu Federálneho zhromaždenia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky. Preberám spolu
s vami zodpovednosť za plnenie funkcií nášho
najvyššieho zákonodarného zboru v špecifickom
období. Musíme mať na zreteli povinnosť
napĺňať kvalitnými zákonmi vôľu
väčšiny obyvateľstva v Českej a Slovenskej
republike, vyjadrenú pri posledných demokratických
voľbách.
Chcem osloviť nielen vás, vážené
poslankyne a poslanci, ale všetkých občanov
Československa, všetkých voličov, ktorí
rozhodli o terajšom politickom zložení tohto
Federálneho zhromaždenia.
Naše dva národy žijú vedľa seba v
dobrých vzťahoch po stáročia. V najnovších
dejinách sme si vytvorili aj zvláštnu formu
spolunažívania, spoločný štát,
Československú republiku, čím sme
sa zachránili v dobe národného ohrozenia.
Táto forma sa neskôr menila, aby otvorila nový
priestor pre česko-slovenské spolunažívanie.
To umožnilo, aby sa medzi nami národmi a národnosťami
naďalej upevňovali väzby vzájomnosti a
priateľstva, založené na spoločných
rysoch našich kultúr, na priesečníkoch
našich osudov, na spoločnej práci, na blízkosti
našej interpretácie sveta. Je to hodnota vysokej ceny,
pretože je to hodnota blízkosti života, hodnota
spoločne vykonaného diela, hodnota mieru, hodnota
všeobecného dobra. Je to naša spoločná
pravda a nezostáva nám nič iné, než
túto pravdu ďalej opatrovať.
Pravdou je však aj to, že sme dva národy, dve
kultúry, dve historické individuality. Voči
sebe máme povinnosť, a navonok právo, na slobodný
rozvoj podľa vlastného poznania. Len tak si môžeme
zabezpečiť plný rozvoj individuálnych
rysov, ktoré sú zvláštne všeľudskou
hodnotou. Mali by sme teda hľadať konsenzus medzi slobodným
rozvojom našich národných individualít
a ich historicky upevnenou vzájomnosťou. O tento konsenzus
musíme všetci usilovať.
Vo chvíľach, keď v mysliach všetkých
doznievajú závery politických dohôd,
ktoré vzišli z rokovaní ODS-KDS a HZDS, chcem
zdôrazniť hlavne toto. Či už rokovania
o štátoprávnom rámci nášho
spolunažívania skončia akokoľvek, majme,
prosím, na pamäti historickú perspektívu,
aj minulosť a hlavne budúcnosť, majme na zreteli,
že formovanie nového štátoprávneho
rámca neznamená koniec spolunažívania,
koniec česko-slovenskej vzájomnosti. Česi
a Slováci žili a žijú vedľa seba
po stáročia, neboli medzi nami nikdy rozbroje, ktoré
by sa riešili násilím a nenávisťou.
Takéto bolo naše spolunažívanie dávno
pred vznikom Československa v roku 1918. Vznik Československa,
dovoľte mi opätovne pripomenúť, bol prospešný
pre oba naše národy, obidvom spojenie pomohlo ubrániť
si svoje základné národné bytie. Slovenský
národ si tieto skutočnosti pamätá a
nezabudol ani na neznámych či známych českých
Sokolov a bojovníkov za slobodu Slovenska aj Československa,
ktorí bojovali proti vpádu rôznych okupantov
a ktorých hroby sú roztrúsené po slovenských
cintorínoch.
Nechcem tu rekapitulovať dejiny Československa medzi
dvoma svetovými vojnami ani situáciu v rokoch 1938-1939.
Náš dramatický vývoj po novembri 1989
zatiaľ neumožnil, aby udalosti týchto dvoch rokov
mohli slovenskí a českí historici posúdiť
objektívne, nestranne, nie čiernobielo.
Rovnako tak nebudem pripomínať roky vojny, keď
situáciu obidvoch našich národov kruto a nespravodlivo
ovplyvňoval fašizmus. Obidva naše národy
sa proti fašistickému útlaku vzbúrili
a každý si svojím bojom a mnohými obeťami
vydobyl cestu do povojnovej Európy. Rovnako tak tu nebudem
podrobne evokovať obdobie od februára 1948 po november
1989 a hodnotiť, ktorému národu stalinské
komunistické štyridsaťročie prinieslo
väčšiu ujmu a viac utrpenia.
Nerozvirujme ani otázku, kto na koho, a či vôbec,
doplácal. Obávam sa, že ku zhode by sme nedospeli.
Aj túto otázku musíme ponechať odborníkom
na spätné doriešenie.
Aj keď sa už vzdávam podrobného hodnotenia
tohto neľahkého obdobia dvoch našich národov,
dovoľte mi v tejto línii pokračovať a
nedotýkať sa z hľadiska vzťahov našich
národov ani posledných necelých troch rokov.
Nikto nepopiera, že toto nové obdobie otvorilo pred
našimi dvoma národmi netušené obrovské
možnosti demokratického rozvoja. Ale ukázali
sa aj úskalia vzťahov našich dvoch národov.
Aj pre informačné bariéry, ktoré sa
tu živelne a čiastočne neživelne vytvorili,
vzniklo medzi nami aj nedorozumenie. Nestojím tu pred vami
ako príslušník jedného z našich
dvoch národov, ale ako predseda Federálneho zhromaždenia.
Preto opäť zdôrazňujem, že sa tu nebudeme
snažiť určiť, kto má, a v akej miere,
v akej konkrétnej otázke pravdu, a kto nie. Hľadám
to, čo nás spájalo, spája a bude musieť
v budúcnosti nezávisle na štátoprávnom
rámci nášho spolunažívania aj naďalej
spájať.
Obdobie, do ktorého vstupuje tento parlament, nie je pre
tých, ktorí preberali na seba zodpovednosť,
vrátane nás poslancov, ľahké. Veľmi
by som si prial, aby tu medzi nami vládol nielen ťažko
vysloviteľný konsenzus, ale predovšetkým
obyčajná ľudská úcta, porozumenie,
zmysel pre pravdu, pre fair play, aby sa každý z nás
snažil chápať toho druhého. Prirodzene,
to nevylučuje principiálne fakty, argumentované
postoje, nijako to neznamená, že sa tu nemá
hovoriť emocionálne, presvedčivo. Ale hlavne
argumentovane, prosím.
Stojí pred nami neľahká úloha, podieľať
sa na rozhodovaní o ďalšej štátoprávnej
forme nášho spolunažívania. Naše
spoločné, vzájomne nie na bojoch založené
dejiny nám prikazujú, aby sme aj tieto problémy
vyriešili dôstojne, čestne, spravodlivo, aby
sme sa chovali ako príslušníci národov,
ktorých kresťanské a vysoko civilizované,
písomnými a materiálnymi dokumentmi doložené
dejiny, siahajú do dôb sv. Cyrila a Metoda.
Nechcem však upínať pohľad do minulosti.
Pred nami, našimi deťmi aj vnukmi je budúcnosť.
Je nezvratný fakt, že Česi a Slováci
tu budú musieť žiť vedľa seba po stáročia.
Nepresťahujeme sa ani na Balkán, ani do západnejšej
Európy, Stredná Európa je naším
trvalým a nemenným domovom, v tomto priestore budú
Česi a Slováci pracovať, schádzať
sa pri pive či víne, zamilovávať sa,
ženiť, vydávať, umierať. Dúfajme,
že umierať pokojne.
Majme toto na zreteli všetci a zase nielen my, ktorí
tu teraz sedíme, ale aj naši občania. Neprajme
tomu druhému národu zle. Nesnažme sa využiť,
či presnejšie zneužívať, situácie,
ktoré prídu. Moje slová, verte, nevyplývajú
z obáv príslušníka jedného z
týchto dvoch národov, chápte ich ako slová
človeka, ktorý cez všetku dramatičnosť,
prelomovosť a osudovosť doby chce vidieť za hranice
roku 1992, či 1993.
Oslovujem vás, vážené poslankyne a vážení
poslanci, ako predstaviteľov národov a národností
česko-slovenského štátu a chcem poprosiť
nielen vás, ale všetkých, ktorí sledujú
toto vysielanie, aby ste vo svojom srdci našli vzájomnú
lásku, porozumenie, zmysel pre zodpovednosť, aby ste
sa na situáciu nepozerali len z hľadiska dneška,
ale aj minulosti a predovšetkým budúcnosti,
aby sme si nepremyslenými činmi nezahatali cestu
k sebe.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, milí hostia! Parlament je zvláštne
miesto a zvláštna inštitúcia diskusie.
Keď sa od niekoho žiada vysoká kultúra
diskusie, musí sa to žiadať predovšetkým
v parlamente od poslancov. Parlament, ako najváženejšie
a najvznešenejšie miesto štátu, sa nesmie
znižovať k upadaniu do nekultúrnosti a vzájomnej
neúcty medzi tými, ktorí hľadajú
pravdu.
Preto by som chcel vyzvať vás všetkých,
vážení poslanci, aby ste sa k sebe pri hľadaní
pravdy vždy chovali kultivovane, aby ste seba a tento parlament
neznižovali vzájomnou neúctou a netoleranciou.
Ja osobne vynaložím všetko úsilie na to,
aby sa náš parlament preukázal pred našimi
národmi a svetom ako miesto vysokej kultúry.
Majme na zreteli, že náš občan veľmi
pozorne sleduje činnosť parlamentu a vystupovanie
poslancov v ňom a že veľmi potrebuje dobrý
príklad a mravné povzbudenie. Kto mu ho môže
dať v plnšej miere a s väčšou autoritou,
než práve ním vyvolení poslanci na posvätnej
pôde parlamentu?
Keď sa na parlament pozeráme ako na zoskupenie koalície
a opozície, konštatujeme, že hlavnú ťarchu
zodpovednosti nesú strany koalície. Im je treba
pripomenúť, že opozíciu je treba chápať
ako pomocníka koalície. Tak je treba posudzovať
eventuálnu kritiku z radov opozície, tak je treba
posudzovať jej myšlienky a jej postoje. Opozícia
sama by sa však tiež mala definovať ako pomocník
koalície, totiž ako konštruktívny činiteľ
parlamentu, ako politický subjekt, spoluzodpovedajúci
za hĺbku a čistotu pravdy, za ktorou kráča
parlament vedený koalíciou.
Všetkým nám musí ísť o to
isté, o dobro našich národov. Stranícke
záujmy sú dôležité, ale nesmú
stáť nad všetkým, pretože by sme
sa ľahko museli posunúť z prostredia vysokej
politiky do prostredia nízkeho politikárčenia.
Zvlášť chcem zdôrazniť aj to, že
riešenie štátoprávneho usporiadania, rozličné
náhľady, ako by náš štát mal
alebo nemal vyzerať v budúcnosti, akú formu
spolunažívania by sme chceli vytvoriť, ba ani
naše nerovnaké skúsenosti s Československou
republikou v jednej či druhej jej forme nesmú znižovať
kultúru tohto parlamentu. Akékoľvek by boli
naše citové väzby k tomu či onomu riešeniu
štátoprávnych vzťahov medzi Českou
a Slovenskou republikou, nesmú nás viesť k
nekontrolovanému chovaniu, vzájomnej neúcte,
znižovaniu, podozrievaniu, ohováraniu sa doma či
vo svete.