Bod 30 k § 11 ods. 3 - plne podporujem tento návrh branno-bezpečnostného výboru, kde sa v kúpeľných miestach znižuje koeficient z 3, 5 na 3 a priraďujú sa k Bratislave Košice. Nepodporujem bod 33 k § 11. Domnievam sa, že tak, ako to povedal pán spravodajca, správca by mohol vyrubiť aj vyššie nájomné, čiže v tom prípade mu nemáme čo znižovať o 20 %.
Potom mám pripomienku resp. nepodporujem bod 36. Podľa predloženého návrhu v § 12 ods. 4 správca môže podlá miestnych podmienok poskytnúť úľavu dane. Keby sme to preradili do § 9, kde sú taxatívne stanovené stavby a domy oslobodené od dane, bola by možnosť vylúčenia alebo únik dane.
Z bodov 41 a 42 pán spoločný spravodajca odporučil bod
41 a povedal, že bod 42 sa vylučuje. Nedomnievam sa, lebo v bode 41 je napísané, že ministerstvo môže upraviť vykonávacím predpisom podrobnosti k l až 4 časti zákona a v bode
42 sa hovorí, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže všeobecne záväzným predpisom vymedziť niektoré formy používané v 1 a 4 časti zákona. To nie je identické. V bode 42 je upravená 1 a 4 časť, a v bode 41 je l až 4 časť. O tom by sme mali hlasovať samostatne. Prikláňam sa k bodu 41.
Ešte k návrhu pána spravodajcu, ktorý navrhol nové znenie § 22 ods. 4. Použil tam slová "vyrubí obecný úrad". V zákone je používaný výraz "vyrubí správca dane". Teda obecný úrad treba nahradiť správcom dane.
Ďakujem za pozornosť a návrh zákona predložený vládou Slovenskej republiky o dani z nehnuteľností podporujem a navrhujem ho prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Plesník. Pripraví sa poslanec Hamerlík. Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
trošku so zármutkom konštatujem, že pán Chmelo i niektorí ďalší polemizujú s mojimi názormi. Právom poslanca je predniesť svoj názor, ale v rokovacom poriadku sa nehovorí o práve ďalších poslancov napádať kolegu za jeho vyslovený názor. Zároveň by som poprosil pána ministra Danču, aby sa mi ospravedlnil za podivnú gestikuláciu, ktorú údajne mal počas môjho vystúpenia. V opačnom prípade žiadam pani Bádalovú, predsedníčku imunitného výboru, aby sa týmto zaoberala. /Ruch v sále. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Filipp, prosím vás, aby sme zostali pri normálnom rokovacom poriadku, v ňom sa o gestikuláciách nič nepíše. Prosím, pokračujme.
Poslanec J. Plesník:
Vážené kolegyne, kolegovia,
predložený návrh zákona nemožno oddeliť od celkovej sústavy daní, teda aj sústavy dani, ktorá sa v súčasnom období prerokúva na úrovni Federálneho zhromaždenia. I z tohto dôvodu si myslím, že je vhodné posudzovať priemet daňovej zaťaženosti na radového poplatníka i vo vzťahu na schválený zákon o dani z príjmu. Uplatnenie zákona o dani z nehnuteľnosti, ako je tu navrhovaný, bude významným prínosom pre
zvýšenie príjmov obcí a miest, ktoré bojujú s nedostatkom finančných prostriedkov potrebných pre svoju existenciu a vývoj. Sekundárny účinok možno očakávať od zvýšenia starostlivosti o vyššie využitie nehnuteľného majetku, i keď určitým problémom zostane v prechodnom období určenie a stabilizácia trhových hodnôt nehnuteľností. V tejto súvislosti treba uvidieť i tento daňový zákon ako ekonomický nástroj pre vytvorenie trhových podmienok a jeho možné nepriame využitie na rozvoj podpory určitých podnikateľských aktivít.
V tejto súvislosti sa dotýkam bodu 12 spravodajskej správy, je to § 4 ods. 1 písm. j/. Odporúčam pôvodné znenie písmena j/ upraviť nasledovne: "na tri roky pozemky, na ktorých začali činnosť v poľnohospodárskej výrobe samostatne hospodáriaci roľníci od roku 1993 alebo právnické osoby, ktoré vznikli po 1. januári 1993". Tento môj návrh odôvodňujem skutočnosťou, že práve tento daňový zákon svojím nepriamym pôsobením môže dať žiadúci impulz rozvoju žiadaného druhu aktivity, teda rozvoju poľnohospodárskej výroby.
Myslím si, že pri tomto impulze však treba zachovať i v zmysle ústavnej listiny, ktorá hovorí o rovnosti vlastníckych foriem, rovnaké šance pre všetky novoznikajúce podnikateľské subjekty. Osobne totiž nevidím rozdiel medzi formou hospodárenia farmára povedzme na výmere 150 hektárov, alebo družstva maloroľníkov, ktorí toto družstvo ustanovia v záujme efektívnejšieho hospodárenia a hospodária i na nižšej výmere. Týmto odôvodňujem svoj návrh a žiadam vás o podporu aj v zmysle podpory vládneho programu rozvoja malosektoru.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Poslanec Hamerlík.
Poslanec R. Hamerlík;
Vážené dámy, vážení páni,
mám iba dve pripomienky, prosil by som vás, keby ste ich sledovali, potom budeme mať ľahšiu činnosť pri hlasovaní. Ak mi dôverujete, potom to prijmete bez toho, že by ste to sledovali.
Ide o § 6, jeho odsek 3. Tu sa píše, že ročná sadzba dane z pozemkov za každý začatý m2 pozemku podlá § 3 ods. l písm. b/, e/ a g/ je 10 halierov a podlá § 3 ods. l písm. f/ je až l koruna. Keď sa pozrieme, čo je uvedené v § 3 ods. l pod písm. f/, dočítame sa, že sú to stavebné pozemky. O stavebných pozemkoch sa už hovorilo v spoločnej správe. Ak sa nemýlim, je to bod 4. Tam sa navrhuje dodať nový odsek 2, kde sa definujú stavebné pozemky. K stavebným pozemkom patria aj pozemky - nebudem čítať celý novonavrhovaný odsek - sú to pozemky na výstavbu rodinných domov, alebo s územným rozhodnutím, teda stavebným povolením. Čiže stavebný pozemok je taký pozemok, kde už je vydané právoplatné stavebné rozhodnutie, teda niekto, nejaký občan tam môže stavať. V tom momente, ako dostane stavebné povolenie, bude platiť za každý m2 jednu korunu. Na druhej strane máme na stole návrh zákona o stavebnom sporení, kde ideme stimulovať nových stavebníkov, aby sporili takým spôsobom, že dostanú ročne až 6 tisíc korún, kým budú sporiť. Keď teda spočítame, o koľko vlastne budú ukrátení tým, že dostali parcelu, už stavebný pozemok, kde budú platiť za každý ár sto korún, a na dedinách je to 8 árov, teda 800 Kčs ročne, dom budú stavať 4 roky, je to 3 200 korún, ktoré zaplatia zbytočne. Na jednej strane teda stimulujeme, aby staval, podporujeme to, dávame stavebné sporenie 6 000 korún, na druhej strane práve tohoto drobného stavebníka oberieme o 3 200 korún. Preto navrhu-
jem, aby sa § 6 ods. 3 na konci doplnil o slová "okrem stavebných pozemkov určených na individuálnu bytovú výstavbu". Tým stavebnici nebudú ukrátení, budú platiť iba 10 halierov, ako je bežná sadzba.
Ďalej mám doplňujúci návrh k § 11 ods. 2. V § 11 sú uvedené sadzby dane. V odseku 2 sa píše: "Základné sadzby dane podlá ods. 1 sa zvyšujú pri viacposchodových stavbách o 75 halierov za ďalšie poschodie. " Už pán spoločný spravodajca tu navrhol spresnenie. Som tej mienky, že snáď by nebolo treba dávať znenie, ktoré navrhol. Nie, že by som s nim polemizoval, ale vo výbore aj inde sme sa už na túto tému bavili a spresňovali sme to. Suterén je vlastne podlažím alebo nie je podlažím? /Šum v sále. / V poriadku. Chcel som navrhnúť slovo "ďalšie" nahradiť slovom "každé", teda za každé poschodie. Teraz sa vysvetlilo, že suterén sa tam neráta. V poriadku, nech je jeho znenie, ale navrhoval by som vypustiť v tomto odseku slová "ak podlahová plocha poschodia presahuje dve tretiny zastavanej plochy". Prečo to navrhujem? Každý z nás si vie predstaviť takú architektúru, že keď taký zákon bude platiť, to ďalšie podlažie urobím menšie o jeden cm2 ako dve tretiny a už nebudem platiť daň. A neurobím len jedno podlažie, ale aj päť. Teda budem mať takúto stavbu a za tieto podlažia nebudem platiť. /Šum v sále. / Viem to urobiť podlá tohoto zákona, sám som staval dom, tak viem, ako sa to robí, ako sa stavia, ako sa dá tomu vyhnúť. Preto navrhujem vypustiť slová "ak podlahová plocha presahuje dve tretiny zastavanej plochy". Možno tam bude polovica, a bude platiť, možno tam bude päť podlaží, a bude platiť za každé podlažie. Myslím si, že to je správne.
A teraz pánovi ministrovi: to, čo by sme v prvom prípade stratili, v druhom prípade získame, takže celková bilancia bude nula pre vás, ale pre občana to bude podstatné.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán minister, dávate základ novej slovenskej architektúre. Hotel Panoráma na Štrbskom plese bude oslobodený od dane.
Ďalší sa prihlásil poslanec Agárdy. Poslanec G. Agárdy:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,
na úvod sa ospravedlňujem, že svoj návrh som nedal vo výbore, nakoľko som bol práceneschopný. Mám jedno doplnenie k § 9 ods. 1 za písmeno g/ tohto znenia: "Od dane sú oslobodené na 15 rokov počínajúc rokom nasledujúcim po vydaní užívacieho povolenia prístavby domov a bytov podlá podmienok § 9 ods. 1 písm. g/. Prečo to navrhujem? Navrhujem to preto, lebo takto by sme vedeli našich občanov stimulovať, aby svoje staré domy modernizovali. Takto odľahčíme štátny fond bytovej výstavby, aby staval týmto ľuďom byty. Ak má niekto malý byt, pristaví k nemu ešte raz takú časť a za túto pristavenú časť by nemal 15 rokov platiť - za starú časť áno. V odseku 2 je však napísané: "Ak sa podmienky na oslobodenie dane zo stavieb vzťahujú na časť stavby podľa § 9 ods. 1 písm. g/, od dane je oslobodená iba tá časť. " Pýtam sa pána ministra, či pod touto vetou mám rozumieť to, čo som povedal. Ak áno, môj príspevok je bezpredmetný, ak nie, potom trvám na tom, aby tento dodatok tam bol, lebo je to stimulácia modernizácie bytov a rekonštrukcie.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ešte sa hlási poslanec Kružliak. Poslanec Š. Kružliak;
Tiež sa ospravedlňujem, že pripomienka, ktorú poviem teraz, ma nenapadla vo výbore. Odporúčam v § 11 ods. l písm. c/ záhradkárske chatky a domčeky preradiť do písmena b/ toho istého paragrafu so sadzbou jedna koruna. Odôvodňujem to tým, že trojkorunová sadzba je za rekreačné chaty a myslím si, že záhradkárske chaty a domčeky na tento účel neslúžia. Tie slúžia ako prístrešok v prípade zlého počasia. Preto by som ich zaradil do písmena b/ za stavby poľnohospodárskej prvovýroby. Dávam na zváženie, ak panie kolegyne a kolegovia poslanci zvážia, prosím, aby môj návrh podporili.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Hübel. Poslanec J. Hübel:
Mám iba jednu otázku. Týka sa vybavenia obecných úradov pracovníkmi a technikou. V dôvodovej správe sa hovorí, že bude potrebné doplniť počty pracovníkov obecných úradov a doplniť ich výpočtovou technikou najmä v tých obciach, kde pôjde o stovky, možno niekedy aj tisíce prípadov. Chcel by som sa spýtať pána ministra, či toto vybavenie pôjde z výnosu týchto daní, pretože správcami daní budú obecné úrady, alebo či bude aj nejaká účasť štátu, pretože si viem veľmi dobre predstaviť, že pokiaľ by sme chceli niektoré alebo prevažnú časť obecných úradov vybaviť výpočtovou technikou, na to by tie úrady jednoducho nemali.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:
Mám dve krátke pripomienky. Navrhujem, aby z bloku o kladnom hlasovaní o pripomienkach an blok bola vyňatá pripomienka číslo 41. Druhá moja pripomienka sa týka § 16, odsek 3, ktorý je veľmi krátky, tak ho budem citovať: "Ak priznanie nebolo podané včas, môže správca dane uložiť daňovníkovi pokutu až do výšky 10 % dane. " Odporúčam preformulovať ho takto: "Ak priznanie nebolo podané včas, môže správca dane zvýšiť základ dane až o 10 %. " Odporúčam to z toho dôvodu, že uloženie pokuty má iný správny režim, teda z dôvodov právnej čistoty štylizácie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Ďurišin. Poslanec P. Ďurišin:
Vážené dámy, vážení páni,
chcel by som sa prihovoriť za prijatie bodu 33, to znamená k § 11, kde sa sadzba dane znižuje o 20 %, ak vlastníkom pozemku je štát alebo obec. Spravodajca odporučil tento bod na samostatné hlasovanie. Sám sa za tento bod prihovoril. Neprijímam argumentáciu ministerstva financií, že týmto sa riešia čierne stavby. Myslím si, že daňovým zákonom sa čierne stavby riešiť nemôžu. Skôr si myslím, že prijatím tohto odseku by sme vlastne robili stimuláciu usporiadania vlastníckych vzťahov, kde sa často stáva, že vlastník stavby
nie je súčasne vlastníkom pôdy. Obec to niekedy robí schválne, nechce pôdu predať. Sú to rôzne dôvody od osobných až po skreslené podnikateľské. Nakoniec, aby som povedal pravdu, pri tejto dani, ako povedal spravodajca, že u normálnej stavby je táto daň je okolo 200-300 korún, vlastne tých 20 % na rok je takmer zanedbateľné. Ide mi tu čisté o morálnu otázku, o spravodlivosť, nie o peniaze.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Ďurišinovi. Prosím, ešte raz pán poslanec Granec.
Poslanec E. Granec:
Mám dve pripomienky, a síce v § 11 ods. 3 navrhujem znížiť namiesto 3 koruny 2 koruny a v ods. 4 u samostatne stojacich garáží v obytných domoch zo 4 koruny na 3 koruny.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Tým sme vyčerpali rozpravu, vyhlasujem ju za ukončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave?
Minister financií SR J. Dančo:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
neočakávaný úvod do prerokúvania tohto zákona tým, že pán poslanec Filipp vystúpil so svojim osobným názorom, spôsobil, že som pripadne mohol mať posunkové reakcie, ktoré nemuseli byť pre neho vhodné, ale tvrdiť, že ide o desať až
dvadsaťnásobné zvýšenie dane - pán poslanec si mohol overiť z toho, že si mohol prečítať návrh zákona, ktorý sa vo výboroch prerokúval, kde existovala priložená tabuľka, ktorá porovnávala súčasný stav dane a dane, ktorá bude platená v budúcom období po prijatí tohoto zákona, a iste mal tak príležitosť posúdiť, že nejde ani o dvadsaťpercentné a tobôž už nie o desať alebo dvadsaťnásobné zvýšenie dane. /Potlesk/. Tvrdiť, že živnostnícke využívanie objektov vedie do astronomických súm dane za tieto objekty, je takisto nedostatočné preskúmanie pravdivosti tohoto zákona, jeho ustanovení. Vôbec tu nejde o uspokojenie štátnej byrokracie, je tu uspokojenie potrieb obcí, ktoré majú na prevádzku a činnosť obci. Obce zápasia v súčasnosti s finančnými starosťami, z čoho budú platiť osvetlenie obci, z čoho budú platiť služby pre obce, a daň z nehnuteľností je prvou a hlavnou daňou, ktorú budú v budúcnosti inkasovať, z ktorej si budú túto činnosť platiť.
Preto vás, vážení páni poslanci a panie poslankyne, prosím, aby ste veľmi starostlivo zvažovali zmeny sadzieb. Nejde o to, či populistickým spôsobom znížime sadzbu z koruny na päťdesiat halierov, alebo z dvoch korún na korunu, ale majme na zreteli potreby obcí a ich rozpočtov. To, čo vláda predkladá vo svojom návrhu zákona, je prepočítané, je pokusom nájsť určité zdroje pre fungovanie obcí. Vôbec tu nejde o návrh zákona, ktorý by mal byť nejakým krutým zákonom, ktorý zdiera občanov o dane. Skôr naopak, keby tento návrh zákona nebol predložený v tejto podobe, ale v pôvodnej, aká by zodpovedala trhovým podmienkam hospodárstva, mohol by som sa s pánom Filippom stotožniť, že by to bol krutý zákon. Krutý v tom, že by nám veľmi podstatne vzrástli dane z nehnuteľností. Podstata vzrastu dane z nehnuteľností by bola v tom, že v súčasnosti špekulanti, ale aj predávajúci nehnuteľností veľmi prudko zvýšili ceny nehnuteľností. Ak by sme teda boli zaviedli v tomto zákone princíp trhovej ceny nehnuteľností ako základ pre vymeranie dane, boli by sme dnes
pracovali s oveľa vyššími sumami, ako sa uvažujú v tomto prechodnom období. Práve vláda si bola vedomá toho, aby nedošlo k prudkému zvýšeniu celkového zdanenia občana a navrhla, aby bolo prechodné obdobie do roku 1996, ktoré ešte bude využívať starý, existujúci princíp zastavanej plochy, plochy vymeranej nejakou mierou, a nie trhovej ceny ako základu oceňovania a zdaňovania nehnuteľností. Keby sme prijali tento základ oceňovania trhovou cenou, dnešné dane by sa museli skutočne niekoľkonásobne zvýšiť. Do doby, kým u nás nebude existovať trh s nehnuteľnosťami, pokiaľ nebudeme mat miestnu cenu nehnuteľností, pokiaľ nebudeme mať priemernú cenu nehnuteľností, pokiaľ nebudú dostatočné informácie o tom, koľko činí trhová cena nehnuteľností v mieste, kde sa nehnuteľnosť vyskytuje, nemožno počítať so zavedením tohto zákona. Preto tento zákon nie je krutý, je len určitým posunutím sadzieb, ktoré zodpovedajú nákladom, ktoré majú obce, a vyjadrením určitej potreby zdanenia nehnuteľností.
Prirodzene, že to, čo v minulosti bolo úmyselne od daní oslobodené, teraz sa zavádza daň a považuje sa to za potrebné. Nie je žiaden dôvod, aby jednotliví daňoví poplatníci boli zdaňovaní diferencovane. Niekto bol oslobodený, niektorí neplatili dane a niektorí platili dane. Zavádza sa rovnosť v tom zmysle, že všetci majitelia nehnuteľností, t. j. pôdy alebo budov, budú musieť platiť dane, s výnimkami, ktoré určí zákon, ktoré nebudú podliehať príslušnej dani. To bol môj úvod a vstup k tomu, aby som hovoril o niektorých problémoch, ktoré tu vznikajú. Ak teda pán poslanec Filipp žiada, veľmi rád sa mu ospravedlním za to, že som ho snáď mohol nejakým spôsobom dotknúť, ale musí vziať do úvahy, že sa ma dotkne nepravdivosť, krivosť tvrdenia, ktorá tu odznela v tom zmysle, že ide o zbojnícky zákon, ktorý je nejasný a nepodložený vo svojich ustanoveniach a podobne. Tento zákon je tak mierny, tak evolučný v tom, že vychádza z existujúceho zákona o zdaňovaní a prechádza do nového, že snáď by to nebolo treba ani zdôrazňovať.
Bolo tu prednesených viacero názorov, návrhov, s ktorými treba súhlasiť. Ide o legislatívne vylepšenie, spresnenie určitých pojmov a znenia paragrafov a ich častí, ale ide tu aj o niektoré veci, ktoré snáď môžu viest k nedorozumeniu alebo vyšli z nedorozumenia, z nedostatočného premietnutia dôsledkov ustanovenia určitého paragrafu a podobne. Preto by som chcel k niektorým poznatkom, ktoré tu boli prednesené, vyjadriť iné stanovisko ako tu odznelo, chcel by som obhajovať vládny návrh týchto paragrafov v zmysle vysvetlenia, prečo je to tak a prečo by sme nechceli, aby to bolo inak. Prirodzene, je na vás rozhodnúť, či a akým spôsobom sa toto ustanovenie do zákona dostane.
K poznámkam, ktoré tu vyslovil pán poslanec Hübel, či bude účasť štátu na financovaní výpočtovej techniky, jej obecných úradov, bojím sa vysloviť názor, že nie, lebo to môže vyvolať negatívnu reakciu. Nie, štát sa nebude zúčasťňovať, z výnosu tejto dane si budú obce platiť aj tých, ktorí tieto dane budú vyberať.
Potom je tu vyjadrenie k otázke pokuty a základu dane. Podlá zákona ani v daňovom systéme nemôžeme manipulovať so základom dane, ale môžeme manipulovať s pokutou. Pokuta je určitý trest za to, že príslušné daňové priznanie nebolo včas predložené. Nemôžeme zmeniť základ dane, ten zostáva nezmenený, ale pokuta je vyjadrením toho, že si daňovník svoje povinnosti včas neplnil. Takže pokuta zostáva ďalej.
Pán spravodajca hovoril o tom, aké budú dane. Rád by som rozšíril číselné porovnanie. Zoberiem mesto Bratislava, ktorá je početnejšia, kde sa za poschodovú budovu, ktorá má zastavanú plochu 100 m2, v súčasnosti platí daň 750 korún. Podlá nového zákona sa bude platiť 787 korún, teda zvýšenie o 37 korún nevyjadruje dokonca ani mieru inflácie, ktorá nastala reálnym poklesom kurzu koruny. Za rekreačnú chatu,
ktorá má zastavaných 40 m2, sa kedysi platila najvyššia daň 48 korún, dnes sa bude platiť 120 korún. Myslím si, že ide
o celkom spravodlivé vyjadrenie. Ide o rekreačnú chatu, ktorá vyjadri aj ekologické zaťaženie, a vyjadri to daňou práve pre tú obec, kde je postavená. Samozrejme, za obytné domy, ktoré neboli zdaňované, a boli to poschodové domy, sa v budúcnosti napríklad za päťposchodový dom, ktorý má 800 m2 zastavanej plochy, bude v Bratislave platiť daň 17 100 korún, ale v minulosti žiadnu daň neplatil. Takže tu je zvýšenie, ale treba pochopiť, že tento zákon vychádza z princípu, že každá nehnuteľnosť je zdaňovaná a nemáme dôvod robiť diferencie v zdaňovaní, pokiaľ nemáme na to humanitné, sociálne dôvody, presnejšie povedané dôvody, ktoré spoločnosť celkom presne definuje.
Rád vyjadrím súhlas s mnohými návrhmi, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca k tomuto zákonu. Menej súhlasím s návrhom k bodu 1, kde by som navrhoval, aby sa ods.
1 § 2 nedelil na dve časti, ale zostalo to podlá vládneho návrhu zákona, ktorý je postačujúci. Dôvody, pre ktoré to chceme ponechať, sú tie, že by vznikli určité nejasnosti v určení daňovníka, najmä pri pozemkoch, ktoré budú spravované mestami, ako je Bratislava alebo Košice. Mestské časti Bratislava a Košice by nemuseli celkom presne identifikovať daňovníka. Z tohto dôvodu by bolo správnejšie ponechať návrh podľa vládneho návrhu. V bode 5 sa v § 3 navrhuje vložiť nový odsek 2. Myslím si, že sa vecne zhoduje s bodom 4 spoločného stanoviska, s ktorým by som odporúčal súhlasiť, a potom nemusíme vkladať nový odsek. Bod 7 sa takisto zhoduje s bodom 8 spoločného stanoviska. Pán poslanec Huba mal poznámku k § 4 ods. 1 písm. j/. Odporúčam, aby to bolo akceptované. Pán poslanec si zvyšok tohto návrhu osvojil, preto by som prosil, aby bolo to prijaté. V bode 19 máme určitý legislatívny problém, ktorý vzniká v tom, že sa tam vkladá ods. 4 v § 8. Je tam formulácia "kanalizácií, rozvodov tepelnej energie". Prosil by som, aby slovo "tepelnej" z toho bolo
vynechané, lebo by išlo len o teplovody. Zostali by nepokryté rozvody elektrickej, plynovej energie a podobne. Slovom "tepelná" by sa neodôvodnene zúžila platnosť tohto paragrafu. Bod 21 odporúčam akceptovať. Ide o § 9 ods. 1 písm. a/, bytové objekty, kde by sa mal presne vymedziť pojem bytový objekt. Malo by to byť pod čiarou, kde by sa to vyjadrilo.
Ďalšie návrhy boli osvojené pánom spravodajcom, preto by som k nim nehovoril. V bode 28, t. j. § 11 ods. l sa objavuje písmeno f/, kde číslovka 10 sa nahradzuje číslovkou 5. To je zníženie daňovej sadzby zo stavieb z 10 na 5. Neodporúčal by som to akceptovať. Prijatím tohto návrhu by sa totiž narušil vecný zmysel diferenciácie sadzieb dane zo stavieb rešpektujúci charakter ich používania. V bodoch 33 a 36 máme zhodné stanoviská s pánom spravodajcom, ktorý síce hovorí, že to nechá na rozhodnutie plénu. Chcel by som požiada t plénum, aby neakceptovalo bod 33, aby sme zostali u vládneho návrhu ako bol prednesený. Bod 36 pán spravodajca aj pán poslanec Chmelo neodporúčajú prijať. Stotožňujem sa s ich návrhom. Obdobne sa stotožňujem s názorom pána spravodajcu k bodu 42.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to sú moje poznámky, ktoré som chcel uviesť k pripomienkam. Zostáva nevyriešená otázka častí pristavaných domov a "novoslovenskej" architektúry, ktorá sa tvorí, ale tam oslobodenie sa vzťahuje aj na prístavbu domu, takže nie je obava, že by si ľudia nepristavovali domy.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spravodajcu, keby zaujal svoje miesto a budeme hlasovať.
Poslanec J. Brocka:
K bodom navrhnutým na hlasovanie an blok boli prednesené pripomienky k dvom bodom. K prvému bodu mal pripomienku pán minister, ktorú si osvojujem. Sám som chcel k nemu v rozprave vystúpiť. Tým, že sa tento zákon dostal na prerokovanie skôr, nemal som možnosť tento bod definitívne odkonzultovať s legislatívou Slovenskej národnej rady a s predkladatelmi. Počas rozpravy sa nejasnosti vyjasnili a súhlasilo sa s tým, aby bod l bol vyňatý z hlasovania an blok a nebol schválený. Dvaja poslanci, poslanec Chmelo a poslanec Kliman navrhli aj bod 41 vyňať z hlasovania an blok, aby sa o bodoch 41 a 42 hlasovalo osobitne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím poslancov, ktorí sa nachádzajú vo vonkajších priestoroch, aby sa vrátili do zasadacej sály.
Poslanec J. Brocka:
Pán predsedajúci, mal by som ešte jednu poznámku. Pán minister vo svojom komentári mal pripomienku k bodu 19. Navrhol vypustiť slovo "tepelnej". Rovnako si osvojujem túto pripomienku. Môžeme hlasovať o tomto bode an blok s tým, že som si osvojil návrh, že z bodu 19 sa vyníma slovo "tepelnej".
Navrhujem, aby sme an blok hlasovali o bodoch 2, 3, 4, 6, 7, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 25, 26, 34, 35, 37, 38, 39, 40 a 43.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím, budeme hlasovať spoločne o týchto bodoch tak, ako to navrhol spravodajca.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 80 poslancov. /
Kto je za prijatie týchto bodov, ako boli navrhnuté?
/Za návrh hlasovalo 79 poslancov. /
Kto je proti prijatiu týchto bodov?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržal l poslanec. /
Konštatujem, že tieto body sme spoločne prijali. Poslanec J. Brocka;
Môžeme prejsť k hlasovaniu o jednotlivých bodoch spoločnej správy. Bod číslo l neodporúčam schváliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Prezentácia.
/Prezentovalo sa 80 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu l?
/Za návrh hlasovalo 7 poslancov. /
Kto je proti prijatiu tohto bodu?
/Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Ďakujem. Bod l sme neprijali. Poslanec J. Brocka;
Bod 5 vypadol schválením bodu 4, bod 8 schválením bodu 7. Hlasujeme o bode 9 spoločnej správy. Odporúčam ho schváliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 80 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 9 spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 79 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. /
Ďakujem. Bod 9 sme prijali. Poslanec J. Brocka:
Bod 10 odporúčam schváliť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 79 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 10?
/Za návrh hlasovalo 71 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /
Bod 10 bol prijatý. Poslanec J. Brocka:
Bod 11 spoločnej správy som pôvodne odporúčal neprijať. V rozprave vystúpil poslanec Buday. Súhlasím s jeho protinávrhom. Odporúčam schváliť tento bod spoločnej správy.