kovou v tejto problematike budeme mat ešte čo riešiť.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Tatár, potom pán poslanec Sabo a pani poslankyňa Olejníková.
Poslanec P. Tatár:
Vážené dámy a páni,
pracovné podmienky sú témou každodenného života mnohých ľudí. Náš sociálny a zdravotný výbor sa v minulom roku zaoberal celoslovenskou správou z oblasti pracovných podmienok. Dospeli sme k záverom, že za tie desaťročia sa pohľadom na to, že stačí dať rizikový príplatok a rozmnožovať rizikové pracoviská, nahromadilo množstvo nebezpečných pracovísk. Dokonca sme zistili také skutočnosti, že hygienik, čiže štátna správa nepovolil pracovisko a podnik prevádzkoval. V takýchto podnikoch sa vyskytli aj zdravotné poškodenia. Iniciovali sme také kroky, aby to bolo zákonne sledované a toto porušenie predpisov bolo vyhodnotené zo zákona. Ak sa situácia, o ktorej tu hovoríme, jednoducho prevádza na - nechcem to použiť inak ako "triedny boj", je to v roku 1992 smiešne. Mali by sme to naozaj riešiť inak.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:
Vážený pán predsedajúci,
dovolil by som si požiadať pána poslanca Krajčoviča a ďalších, ktorí sa pokúšajú vnášať kabaretné prvky do práce tohto parlamentu, aby od tohto upustili. Domnievam sa, že takéto zosmiešňovanie a zjednodušovanie problematiky sem nepatrí. Neviem, či pán Krajčovič bol v niektorom zo závodov ťažkého strojárstva, my sme si dali tú námahu, a dúfam, že vás nemusím presviedčať o tom, že sme jasne za konverziu zbrojnej výroby na civilnú, že sme si tie problémy pozreli na mieste, a ide o skutočne závažnú problematiku. To sa týka viacerých vecí. Myslím, že všetci cítime určitú opotrebovanosť vo svojej práci, zrejme to vidieť na takej celkovej únave tohto parlamentu, tak si to nezhoršujme.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Pani poslankyňa Olejníková. Prosil by som, keby sme mohli pomaly uzavrieť túto tému.
Poslankyňa M. Olejníková:
Ak by ste dovolili, privítala som iniciatívu pani poslankyne Marhulíkovej o štatistickom prehľade, ktorý môže poskytnúť k roku 1991, ale prosila by som, aby táto štatistika bola hlbšia, aby sa pre porovnanie urobila štatistika vyťaženosti žien a zlého pracovného prostredia žien do novembra 1989, aby sme mohli porovnať, o aký stupienok sme znegatívnili, alebo naopak, vylepšili tieto pracovné podmienky. Osobne vítam tento veľký záujem, lenže i ja som žena, i ja som sa dožadovala týchto štatistik, ešte pred dvomi rokmi mi neboli jasné. Teraz budem s potešením vítať výsledok.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško:
Myslím si, že pani poslankyňa Marhulíková by to mohla odovzdať výboru pre zdravotníctvo a ten by mohol zabezpečiť jeho distribúciu všetkým poslancom. Ďakujem. Prosím pána poslanca Sečánskeho. Pripraví sa poslanec Haťapka.
Poslanec M. Sečánsky:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
pán poslanec Tatár svoje vystúpenie zakončil asi takto - zopakujem to veľmi voľne: Kto chce stabilizovať situáciu, súhlasí so zmluvou, iný rozbíja zrejme túto situáciu. Pretože sú tu snahy takýmto spôsobom preniesť túto mienku do verejnosti, prípadne ovplyvňovať verejnosť podobnými demagogickými názormi, hoci som pôvodne nechcel vystúpiť, musím vás oboznámiť s vyjadrením nášho poslaneckého klubu k zmluve, ktorá sa týka Mílov. Robím to aj preto, že pán podpredseda spochybnil vystúpenie nášho zástupcu pána Moravčíka pri tvorbe tejto zmluvy.
Naše hnutie od svojho vzniku venuje štátoprávnym vzťahom medzi Českou republikou a Slovenskou republikou veľkú pozornosť. Koná tak s cieľom vylúčiť opakovanie krívd, ku ktorým došlo v minulosti, a zabezpečiť spolunažívanie s Českou republikou na základe úplnej rovnoprávnosti, dobrovoľnosti a vzájomnej výhodnosti. Súčasná federácia, v ktorej žijeme, uvedené podmienky nespĺňa. K faktickému zrovnoprávneniu slovenského národa s národom českým nikdy nedošlo. Vznik federácie z unitarného štátu, čo bolo v roku 1968 nepomerne prínosom, bol necitlivo nadiktovaný zhora a vzájomná výhodnosť bola v krátkom čase pochovaná prenosom ústavných právomocí do federálneho centra. Pod vplyvom tejto centralizácie sa federácia stala viac unitárnym štátom, ako zväzkom
rovnoprávnych republík. Preto považujeme túto formu štátneho zriadenia za nevyhovujúcu a hľadáme novú, vhodnejšiu a výhodnejšiu pre obidve republiky, čo koniec-koncov robia aj ostatné politické strany a hnutia, čo je prirodzené. Za takú formu považujeme konfederáciu alebo iný podobný, volnejší útvar.
Hnutie vždy žiadalo, aby vzťahy, ktoré sa týkajú spolužitia Čechov a Slovákov, boli riešené na úrovni republík štátnou zmluvou s neobmedzenou časovou účinnosťou, právne záväznou, schválenou obidvomi národnými radami ako ústavný zákon. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady tieto zásady v Papiernické dokonca odhlasovalo. Pokiaľ sa pamätám, bolo 14 hlasov za. Návrh zmluvy vypracovaný v Mílovách z týchto požiadaviek ani jednu jedinú nerešpektuje. V návrhu sa ako zmluvné subjekty uvádzajú ľud Českej republiky, ľud Slovenskej republiky. V každom právnom vzťahu majú účastníci práva a povinnosti a z toho vyplývajúcu zodpovednosť za ich plnenie. V tomto prípade sú však účastníci takí neurčití, že požiadavka reálnej zodpovednosti je nesplniteľná. Už táto skutočnosť samotná znamená, že návrh zmluvy nemá právne účinky, nie je právnym aktom, ale iba politickou deklaráciou bez právnej záväznosti. Podlá nás môžu byt subjektami zmluvy, ktorá rieši základné vzťahy medzi dvoma republikami, len tieto republiky ako suverénne národné štáty. Ak jestvujú pochybnosti o tom, či takýmto štátom sme, a my tieto pochybnosti máme, nezostáva iné, než túto štátnosť zavŕšiť prijatím Ústavy Slovenskej republiky, v nej právne zakotviť možnosť uzatvorenia štátnej zmluvy o štátoprávnom usporiadaní s Českou republikou. Nič nebráni tomu, aby Česká republika urobila tak isto.
Pre prípad ďalšej existencie federácie podporujeme platnosť jej ústavných zákonov s podmienkou ich ratifikácie národnými radami. Jednorazová ratifikácia nedáva záruku, že ústavné pomery na úrovni federácie sa nebudú vyvíjať v ne-
prospech niektorej republiky. Konečne, pri porovnávaní preanbuly a jednotlivých článkov návrhu zmluvy z Mílov s ústavným zákonom č. 143 z roku 1968 o československej federácii možno zistiť, že návrh v naprostej väčšine fixuje súčasne platný ústavný stav. Dokonca mnohé kompetencie z republík prenáša späť na orgány federácie. V niektorých prípadoch je to naopak. Myslím, že týchto prípadov je asi 8, kde sa prenášajú kompetencie z federácie na republiky. Pozície republiky posilňuje teda len v týchto prípadoch. Vcelku možno povedať, že otvára možnosti na oslabenie už dohodnutých kompetencií republík a na ich prenos do centra.
Vyslovujeme názor, že konštrukcia návrhu zmluvy, ktorá bola zostavená v Mílovách, vyhovuje len časti slovenskej vládnej koalície, ale nie požiadavkám väčšiny slovenského národa. Preto takýto návrh považujeme za neprijateľný.
Konečne vyjadrujem názor, a to je môj názor, že súčasné politické reprezentácie už vyčerpali možnosti na uzatvorenie štátnej zmluvy o štátoprávnom usporiadaní medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, preto by sme mali uvážiť, a to odporúčam, pokračovat v tomto procese až po voľbách.
Ďakujem vám za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Chcel by som upozorniť, že "my, ľud Slovenskej republiky" a "my, ľud Českej republiky" je vstup do preambuly. Poslanci majú návrh zmluvy na text, kde stojí: "Vedomí si, že nová ústava spoločného štátu po ratifikácii Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou založí pokračovanie spoločného štátu na novom zmluvnom základe vôle republík k spoločnému štátnemu spolužitiu. " To je jedna vec.
Druhá vec - ak dovolíte, pán doktor, o trvalej právnej záväznosti zmluvy s neobmedzenou platnosťou sa diskutovalo prakticky od začiatku, vždy som pri tom bol. V tejto súvislosti, napriek tomu, že som predsedom slovenského parlamentu a zastával som záujmy slovenského parlamentu, vždy vznikla otázka, a bol by som rád, keby ste na ňu odpovedali: Čo, ak jedna zo zmluvných strán poruší túto zmluvu, kto je arbitrom? Totiž, ak je to vnútroštátna zmluva, nemôžeme sa odvolať na Haag, ak to nie je vnútroštátna zmluva, ale medzištátna, potom je to o niečom inom. Predpokladali sme, že trvalú platnosť zabezpečíme tým, že zmluva bude zakomponovaná do všetkých ústav a v tomto ústavnom systéme, ktorý je naprosto zaužívaný a zatiaľ jediný známy vo svete, nadobudne svoju platnosť, aj - povedal by som - porovnateľnosť. Tento problém tam vznikol a nikto naň nedokázal odpovedať. To je moja faktická poznámka, prípadne otázka. Ak teda niekto poruší zmluvu, kto je arbiter? Druhá vec: Čo sa stane, ak Slovenská národná rada alebo Česká národná rada vypovie zmluvu? Znamená to rozpad republiky? V ústave je zakotvené, že rozpad môže byť len referendom.
Poslanec M. Sečánsky:
V druhom prípade, ak by malo dôjsť k rozpadu, samozrejme, že za súčasného ústavného stavu to musí ísť cez referendum. Tam nie sme vôbec v rozpore. Pokiaľ by subjektom zmluvy bol ľud, nemôže vzniknúť ani spor, pretože nemá kto koho žalovať. Bude žalovať ľud Slovenskej republiky ľud Českej republiky? Ak však bude zmluva s trvalou platnosťou ako právne účinný dokument, ktorá bude mať silu ústavného zákona, právny poriadok jednej aj druhej republiky, pokiaľ ide o národnú úroveň, musí bezpodmienečne túto zmluvu rešpektovať. Ak to bude len vnútroštátny dokument, takýchto dokumentov tu už bolo viac, a ako to dopadlo s rešpektovaním, to už vieme. Pýtate sa, kto bude arbitrom. Ak by boli dve samostatné republiky, arbitrom bude ten, na ktorom sa tieto republiky do-
hodnú, kto bude rozhodovať tento spor. To je zásada v medzinárodnom práve. Teda obidve republiky by sa museli dohodnúť, kto bude riešiť príslušné spory. Ovšem neuzatvárame zmluvy, aspoň podlá môjho názoru, s tým, že tieto zmluvy sa budú porušovať. Zmluvy sa uzatvárajú preto, aby sa plnili, a toto plnenie treba garantovať. Táto garancia bude nepomerne väčšia, ak budú republiky ako subjekty medzinárodného práva, než ak to bude len vnútroštátny dokument.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán dr. Sečánsky, nerád by som viedol nejakú polemiku, ale zaujímal by ma názor vášho hnutia, ktorý ste tu prezentovali. V prípade, že jedna strana - povedzme, že Česká národná rada tak, ako to bolo v minulosti, aby sme teda boli v duchu línie, poruší túto zmluvu, ako si predstavuje vaše hnutie, kto bude arbitrom tejto zmluvy? Kto bude rozhodovať o tom, že tá zmluva je porušená a kto bude robiť arbitra? Zaujímalo by ma stanovisko vášho hnutia.
Hlási sa pán poslanec Hofbauer. Poslanec R. Hofbauer;
Prepáčte mi, pán predseda, ale nerozumiem celkom dobre tomuto výsluchu - kto bude, čo bude, ako bude. Dovolím si odcitovať, viem, že je to nesmierne zábavné, ale napriek tomu: Názov - Zmluva o zásadách štátoprávneho usporiadania spoločného štátu. Nechceli sme k tomu diskutovať, odložilo sa to na marcovú schôdzu, ale keď sa to takto načalo, nech sa páči.
Článok 9 - Hospodárstvo spoločného štátu tvorí ekonomický celok založený na jednotnom vnútornom trhu, na jednotnom colnom území a na jednotnej právnej úprave vlastníctva. Pýtam sa - ide o jednotný štát s jednotnou, unitárnou vládou
a s jednotným unitárnym usporiadaním alebo o spoločný štát? Tieto otázky by sme si mohli klásť opakovane, a nie vy nášmu hnutiu, ale práve naopak, my vášmu hnutiu. To je prvá vec. A druhá záležitosť, mohli by sme si rekriminovať, ako sa plnili uznesenia Slovenskej národnej rady č. 130 a následného č. 197. Ale myslím si, že to nie je predmetom. Skutočne to odložme na marcovú schôdzu, pretože to by bola diskusia na podstatne širší rámec.
Predseda SNR F. Mikloško;
Chcem povedať, že to nebol výsluch, chcel som si vyjasniť stanovisko.
Pán poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek;
Chcel by som upozorniť iba na niekoľko detailov. Jeden drobný detail je asi takýto: Ak chcem s niekým polemizovať, treba ho citovať presne. Tu nebolo povedané, že kto je za zmluvu, je za stabilitu, a kto je proti zmluve, je za destabilitu. Pán poslanec Tatár povedal presne: Kto chce stabilné Česko-Slovensko, hľadá spôsoby, kto chce štát destabilizovať, hľadá dôvody. Inak staré známe: "Kto chce biť psa, palicu si nájde. "
Malá drobnosť k ratifikácii ako takej, k opakovanej ratifikácii. Je to v článku 31 ods. 2. Lenže potom ako sa zachovali určití poslanci určitých hnutí v určitom Federálnom zhromaždení, som si skoro istý, že určite takýto článok nechcú mať. To je proste zase ten dôvod. Nemám obavy, že by tu mohlo dôjsť k nejakým neprístojnostiam, pretože článok 35 hovorí to, čo hovorí, a Slovenská národná rada má právomoci, aké bude mať. Stále sa hovorí, že chceme vytvoriť spoločný štát nejako zdola, a zdola sa hovorí, že úplne najniž-
šie je Slovenská národná rada. Pri niektorých diskusných príspevkoch mám taký dojem, že naozaj už hlbšie sa klesnúť nedá. Lenže mne sa zdá, že princíp federalizmu nie je princípom dvoch, troch alebo niekoľkých krajín v spoločnom štáte, ale to, že moc je tam, kde naozaj patrí. My máme legitimitu od občana, a ak chceme hovoriť za väčšinu slovenského národa, láskavo dovoľme tomu národu, tej väčšine, aby sa prejavil, a vypíšme referendum. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Ľupták, pán poslanec Ondruš, pán poslanec Diovčoš a pán poslanec Hrnko.
Poslanec I. Ľupták:
Áno, súhlasím s pánom poslancom Sládkom, treba vypísať referendum. Bol tu návrh, aby referendum bolo prijaté zákonom Slovenskej národnej rady. Pýtam sa takisto prefíkane, ako pán poslanec Krajčovič, ktorí poslanci boli proti tomuto zákonu? /Potlesk. /
Pán poslanec Krajčovič, viete veľmi dobre, že referendum obyčajne vyhráva ten, kto dáva otázku. Keď chceme niečo navrhnúť na Slovensku, keď chceme, aby sme riešili otázky dať túto otázku stadiaľto. Takže, ešte raz sa pýtam, kto bol proti referendu? Tiež súhlasím s pánom poslancom Sládkom - ked' tak, tak tak, vláda patrí občanovi, nuž začnime likvidovať tie vlády, začnime od federálu. /Potlesk. /
Ešte jedno. Viackrát som počul, či už v "Co týden dal" alebo "Čo týždeň vzal" alebo neviem v akých reláciách, čítal som v novinách, že toto je dobrá zmluva. Viete, mne to pripadá, ako ked' o nejakom človeku povedia, že je dobrý. Ja by som nikdy nechcel, aby o mne povedali, že som dobrý človek,
lebo obyčajne sa hovorí o takom človeku, že je dobrý, ktorý nevie, čo povedať, ktorý nemá čo povedať, s ktorým si každý robí čo chce. Jedným slovom je to taký človek, ktorý, keď ho postavia dakde do kúta, povie - dobre, postavte ma do kúta, len aby ma to nebolelo. Ak mám naozaj chápať túto zmluvu ako dobrú zmluvu, takúto zmluvu naozaj nemôžeme chcieť a naozaj sa proti takejto zmluve musíme postaviť. Keď máme hovoriť o zmluve, hovorme nie o dobrej zmluve, ale o spravodlivej zmluve. Ja by som nebol nejako smutný z toho, že sa nám teraz ešte nepodarilo urobiť spravodlivú zmluvu, že sa nám zatiaľ podarilo urobiť len dobrú zmluvu. Pozrite sa, ono to s národmi máte ako s každým jednotlivcom ako takým. Aj ľudia sú rôzni. Niektorý je tolerantnejší, niektorý je chápavejší, niektorý je schopnejší skôr vnímať deje, ktoré sa okolo neho dejú. Som presvedčený o tom, že aj českí politici, česká vládna garnitúra príde časom na to, ono im to dlhšie trvá, nedá sa nič robiť, ale časom iste na to prídu, že ak chceme spolu žiť, a my chceme, nám to už došlo, musíme sa naozaj dohodnúť ako rovný s rovným, že sa musíme rešpektovať, že musíme byt k sebe tolerantní. Inak to asi nejde.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Bolo tu veľa faktických poznámok. Neviem, či od toho neupustíme a nebudeme pokračovat. Pán podpredseda Porubjak.
Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni, členovia vlády,
v piatok som sa stretol s krajanmi žijúcimi v Spojených štátoch, s predstaviteľmi Rady slobodného Československa.
Prvé, čo mi títo skúsení páni povedali, bolo: Nespravte takú chybu ako sme spravili my, nepodajte demisiu. I keď nepatrím medzi tých, ktorí zvyknú dramatizovať situáciu, zdá sa mi, že táto historická paralela s rokom 1948 je oprávnená. V programoch opozičných strán máme opäť do činenia so sociálnou demagógiou, socialistickými predstavami o štátnom dirigizme a so všespasiteľskou ideológiou, ktorá vraj všetko vyrieši. Tentoraz však nejde o ideológiu proletárskeho internacionalizmu, ale národného separatizmu. Svojou politikou, vážení páni z opozície, ohrozujete začatú premenu spoločnosti, sľubujete nereálne perspektívy, neviete, čo sľubujete. Správate sa, ako by ste tu v decembri nepočuli správu o ekonomických dôsledkoch prípadného rozdelenia ČSFR na dve samostatné republiky, ktorú predkladal pán podpredseda vlády Vavro. Správu ste vtedy neboli schopní vyvrátiť, dodnes ste to neurobili čo len jediným vecným argumentom, ktorým by ste úspešne polemizovali s touto správou.
ODÚ VPN vždy jasne vyslovovala svoj štátoprávny program. Už v januári 199O sme s predstaviteľmi Občianskeho fóra hovorili o potrebe nového spôsobu spolužitia. Vstúpili sme veľmi iniciatívne do prípravy prerozdelenia kompetencií, do prípravy nových ústav i do procesu prípravy zmluvy, ktorá svoju podobu dostala v Mílovách. Došlo k zmene filozofie usporiadania štátu. Zmluva predpokladá, že federálnu ústavu, teda základný zákon spoločného štátu, budú ratifikovať národné rady, čím sa napĺňa originálna suverenita republík. Prvýkrát v dejinách Československa s takouto filozofiou súhlasilo celé spektrum českej politickej reprezentácie. Súhlasom so zmluvou prijalo princíp rovnoprávnosti oboch republík vo federácii. Je to zmluva ľudu dvoch republík o vôli žiť v spoločnosť štáte. Ísť ďalej znamená už len rozpad štátu. Nemôžeme hovoriť jedným dychom o spoločnom štáte a zároveň v praxi presadzovať plnú medzinárodnú suverenitu a plné výkonné moci. O akom spoločnom štáte to hovoríte? Odmietlo sa referendum, odmieta sa zmluva. Koľko politikov ubezpeču-
júcich národ o vôli žiť v Československu skutočne chce spoločný štát?
Zmluva je rámcom pre federálnu aj republikové ústavy. Od nej sa bude odvíjať ich tvorba s tým, že sa budú rešpektovať dohodnuté veci v zmluve. Ak niekto hovorí, že nejde o dohodu republík, alebo, že nejde o tvorbu štátu zdola, mýli sa. Zmluva hovorí o tom, že originálnym suverénom je ľud republík. V každom demokratickom štáte je nositeľom suverenity a moci ľud. Zmluva hovorí o tom, v akej republike ľud žije a kto ho zastupuje. V preambule zmluvy sú takto pomenované všetky subjekty suverenity Slovenskej republiky. Ľud Slovenskej republiky, ktorú zastupuje najvyšší orgán Slovenská národná rada. Niet vecného argumentu, že republiky podlá tejto zmluvy nie sú rovnoprávne. Na to jednoducho chýbajú argumenty. Takéto tvrdenia sú poznačené politikárčením a nie skutočnosťou a textom zmluvy. V tomto prípade je celkom zjavné, že nejde o vec samotnú, teda vytvorenie novej federácie dvoch republík, ale o politické záujmy skupín či politikov. Viac ako na spoločný štát myslia na voľby. V nich budú hovoriť to, čo chce väčšina ľudí, že chcú spoločný štát. Ale pýtam sa, aký, dokedy a s kým? Ak nám ide skutočne o spoločný štát, odmietanie zmluvy či dokonca jej zhadzovanie zo stola ako podvodu je nepochopiteľné a úplne neopodstatnené. Dosiahnutá zmluva je zmluvou tých, ktorí chcú žiť v spoločnom štáte. Odmietnutie tohto vyhovujúceho riešenia spolužitia našich dvoch národov znamená jasné vykročenie k politickým rozhodnutiam o separácii.
Na stoloch poslancov Slovenskej národnej rady leží variantný návrh ústavy. Môže vzniknúť politická situácia, v ktorej sa nájde dostatok poslancov, ktorí budú hlasovať pre ústavu plne suverénneho, teda samostatného štátu. Ťažko predpokladať, čo bude nasledovať. To však bude krok k nášmu rozchodu s Českou republikou. Zmluva nie je kompromisom. Zmluva tiež nie je úspechom politických strán či jednotli-
vých politikov, je úspechom väčšiny národa, ktorý chce žiť v spravodlivom a modernom spoločnom štáte, v česko-slovenskom. Ustavičné odmietanie zmluvy z extrémistických pozícií na obidvoch stranách vedie len k neistote a nedôvere. Neistota a nedôvera politikov prerastá ako rakovina v nedôveru a neistotu občanov. Neistota a nedôvera nie sú konštruktívne. Ochromujú našu akcieschopnosť, podlamujú naše odhodlanie riešiť základné hospodárske problémy, znižujú našu dôveryhodnosť v civilizovanom svete. Začleňujú nás do tej oblasti Európy, pre ktorú je charakteristický chaos, neznášanlivosť a nespoľahlivosť. Oberajú nás o politické perspektívy a možnosť rozumnej hospodárskej premeny. Nečudujem sa občanom, že toho majú plné zuby. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Je tu veľa faktických poznámok. Prečítam poradie: Diovčoš, Hrnko, Hubel, Húska, Kerti, Weiss, Brňák. Pýtam sa, či každý chce hovoriť?
Poslanec R. Diovčoš:
Prosím vás, dovoľte mi, aby som len zareagoval na vystúpenie pána kolegu Hofbauera. Chcel by som povedať pár vecí. Na základe dohody v Maastrichte z minulého roku...
Poslanec A. Hrnko:
Prosím dodržať poradie prihlásených. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Hrnko, videl som, kto sa ako hlási. Faktická poznámka je obmedzená troma minútami, po troch minútach máte právo kritizovať.
Poslanec R. Diovčoš:
Na základe dohody v Maastrichte z minulého roku prechádzajú Európske spoločenstvá, a tie netvoria spoločný štát, ale sú spoločenstvom samostatných štátov, od 1. januára 1993 k jednotnému trhu. Čo sú základné podmienky jednotného trhu? Jednotný trh tvorí jednotná mena, jednotná finančná politika, jednotný sociálny systém. Len tak je totiž možné zabezpečiť, aby medzi jednotlivými štátmi Európskeho spoločenstva nedochádzalo k priveľkým ekonomickým rozdielom a v konečnom dôsledku k diametrálne odlišnej životnej úrovni. K tomu slúžia aj finančné vyrovnávania medzi jednotlivými štátmi Európskeho spoločenstva. Tí, čo chcú mať formuláciu o spoločnom ekonomickom prostredí, konajú tak v konečnom dôsledku proti záujmom Slovenska, ktoré je ekonomicky slabšie ako Česká republika. Chcú zrušiť jednotný ekonomický priestor Česko-Slovenska, integrujúcu ekonomiku Českej republiky a Slovenskej republiky, chcú zrušiť najväčšiu ekonomická výhodu federatívneho usporiadania, vyrovnanú ekonomiku Čiech a Slovenska, vyrovnanie rozdielov medzi silnejšou a slabšou ekonomikou Českej republiky a Slovenskej republiky, a v konečnom dôsledku chcú, žiaľ, privodiť pre obyvateľov Slovenska nižšiu životnú úroveň. A teda, keby som sa vrátil k pánovi poslancovi Hofbauerovi, čo teda idú vytvárať Európske spoločenstvá? Idú vlastne podlá tohoto vytvárať unitárny štát. Čiže, aby si obyvateľstvo jasne uvedomilo, že časť našej opozície varuje pred vstupom do unitarného Európskeho spoločenstva. Alebo snáď nie?
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som sa veľacteného pána podpredsedu vlády opý-
tať, koľko Slovákov je v Rade slobodného Československa? Nech si dá jednu ruku do vrecka a určite mu tá druhá bude stačiť na spočítanie. A koho tí Slováci reprezentujú v zahraničí?
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Hübel. Poslanec J. Hübel:
Veľmi sa ospravedlňujem všetkým, ktorí mali pripravené nejaké diskusné príspevky alebo vystúpenia na tému štátoprávneho usporiadania, resp. faktické poznámky alebo otázky. Dovolím si vás upozorniť, že pred chvíľou sme viac ako dvojtretinovou väčšinovou prijali nejaké uznesenie. Toto uznesenie hovorí: Slovenská národná rada odporúča poslaneckým klubom Slovenskej národnej rady, aby do 2. 3. odovzdali Predsedníctvu Slovenskej národnej rady svoje stanoviská k tomuto návrhu, ktoré spracuje súhrnnú informáciu o pripomienkach. Skutočne by som vás prosil, aby sme sa držali tohoto uznesenia, aby ste každý dali svoje pripomienky svojim klubom, aby to kluby spracovali. V závere tohto uznesenia sa hovorí, že budeme o tom rokovať na schôdzi Slovenskej národnej rady v marci. To, čo sa tu teraz deje, považujem za naprosto bezúčelové vystúpenia, a navrhujem túto debatu k štátoprávnemu usporiadaniu pre súčasnú chvíľu ukončiť. /Rozruch v sále. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Kolegyne a kolegovia, prosím, upokojte sa. S faktickými pripomienkami sú ešte prihlásení títo poslanci: pán poslanec Húska, pán poslanec Kerti, pán poslanec Weiss, pán poslanec Brňák, pán poslanec Galanda, pán poslanec Sabo, pán poslanec Krajčovič, pán poslanec Rózsa, pán poslanec Petko.
Poslanec J. Hübel:
Navrhol som ukončiť túto debatu. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo. /Prejav nespokojnosti v sále. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Bohužiaľ, je to tak, že pokiaľ ide o faktické poznámky, podlá platného rokovacieho poriadku treba dať okamžite príležitosť hovoriť. Po skončení faktických poznámok budeme hlasovať.
Pán poslanec Húska. Poslanec A. M. Húska:
Vážení prítomní,
tu sa pokúsil pán podpredseda vlády o nejaký sugestívny prejav. Hovoril o katastrofickom scenári. Tá katastrofa je už teraz, tá prebieha teraz. /Potlesk. / To je, bohužiaľ, nie na smiech, to je celkom vážne. Tá prebieha už teraz a do júna ešte dostane väčšie obrysy. Aj priebeh, zrýchlenie a všetko má túto povahu. A k tej problematike spoločného štátu - hovoríte, že je to nezlučiteľné s právnou subjektivitou, zahranično-právnou subjektivitou Slovenska. No tak neprijímame takýto spoločný štát, ponúkame spolok štátov. Prečo stále vsugerujete len pojem spoločný štát? Prečo by sme mali takýmto spôsobom postupovať? Predsa musíme dosiahnuť to, čo je cieľom každého národa, dosiahnuť vrchol svojho bytia, štátnosti, a to predsa musíme dosiahnuť vo všetkých parametroch. Nakoniec jednu poznámku: Naozaj nerád ironizujem, ale hovorili ste o plných zuboch, a odpoviem vám toľko, občania pri voľbách povedia, koho majú plné zuby. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. V zmysle § 19 dávam slovo pánovi podpredsedovi Čarnogurskému.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení páni poslanci,
otvorene musím povedať, že zneužívam § 19, že som sa prihlásil, ale myslím si, že je to snáď potrebné, pretože diskusia, ktorá sa tak odchyľuje viac bokom, naozaj nepomôže téme, ktorú chceme nejako uzavrieť. Dovolil by som si, ak ste ochotní ma vypočuť, v skratke povedať niekoľko slov k tomu, čo sa deje s nami, okolo nás, a čo sa teda snažíme nejako dostať dopredu. Už v tejto rozprave odznieva stále jedna a tá istá téma, ovšem v dvoch podaniach. Jedno podanie stále chce zvrchovaný štát, zvrchované Slovensko, politiku aj ekonomiku, ktorú si sami riadime. O tej istej téme iná časť poslancov, aj časť verejnosti nás stále presvieča, že sme kolóniou, že Česi nám všetko berú, Česi sú tí, ktorí nás zbedačili a okrádajú ešte aj dnes, atď. To je skutočnosť, takto, z týchto dvoch zorných uhlov sa problém neustále posudzuje. Myslím si, že jeden aj druhý pohľad, pokiaľ sleduje len takéto subjektívne konštatovanie, nič nerieši, a v žiadnom prípade nás neposúva ani o milimeter dopredu k samotnému riešeniu. Môžem to snáď povedať aj preto, že Kresťanskodemokratickému hnutiu sa práve vyčíta, že je málo transparentné, že rovnako razantne nevyhlasuje konfederáciu, ako som to tu pred chvíľou počul od zástupcov strán, ktoré ešte pred dvoma-troma mesiacmi na túto tému ani nehovorili. Ale v poriadku.
Myslím si, že aj teraz, na tomto prípade zmluvy znovu sa rozpútavajú politické vášne, a zabúdame na to, čo vlastne