Podľa mňa, tu treba zaviesť normálne služobné hodnosti a tieto služobné hodnosti používať. Bachar asi bude strážny. Nie som odborník na túto terminológiu, ale táto terminológia asi funguje, existuje - dozorca, vrchný dozorca - teda používa t tieto termíny a nie príslušník zboru. To sa mi zdá také mätúce. Navrhujem teda vyčistiť to aspoň v tom zmysle, aby sa vrátili tieto termíny. Namiesto ústavu pre výkon väzby sa všade používal termín väznica, namiesto nápravnovýchovného ústavu termín žalár. Opäť si uvedomme ďalšiu nezrovnalosť: máme väzenskú stráž, máme výkon väzby, ale nemáme väzňov. V tomto návrhu nenájdete vaňov, tam sú obžalovaní, obvinení a neviem ešte ktoré termíny, ale termínu väzeň sa Úzkostlivo vyhýbame. Ten by mal byť normálny, myslím hierarchicky najvyšší pojem, pod Ktorý potom možno členiť. Ale väzeň je väzeň. Prečo sa za ten termín hanbiť., prečo ho nahradzovať nejakým kvázi vznešeným termínom? Treba teda zaviesť normálny pojem väzeň.
Domnievam sa, že písmeno f/ § 2 je kamufláž a navrhujem toto písmeno odstrániť. Podľa tohto písmena zbor okrem iného vykonáva aj výskumnú činnosť. Preto sa to volá aj ústav. Nie je to väznica, ale ústav preto, že vykonáva výskumnú činnosť. Prosím vás, ako môže zbor vykonávať výskumnú činnosť? Tomu nerozumiem. Policajný zbor má tiež rôzne inštitúty popri svojom zbore, ale nepovieme, že policajt je výskumný pracovník. Takisto o bacharovi nemôžeme povedať:, že je výskumný pracovník, že zbor vykonáva výskumnú činnosť.. To predsa nie je pravda, zbor to nevykonáva. Nakoniec, v tomto návrhu zákona nikde to ani nie je uvedené. Ani v dôvodovej správe, hoci sa podrobne hovorí o jednotlivých funkciách, o výskumnej činnosti sa nikde nehovorí. Nehovorí sa o tom ani v organizačnom členení § 3, nie sú tam nikde zahrnutí výskumní pracovnici, ani v § 4, kde sa hovorí o príslušníkoch zboru. Títo príslušníci zboru sú v služobnom pomere. Ako hovorí text zákona, vykonávajú zákroky. To máme považo-
vať za výskumnú činnosť? Zdá sa mi to byť nepatričné. Navrhujem toto písmeno vyčiarknúť. To neznamená, že popri zbore nemôžu existovať inštitúty, ale nemôžu to robiť, príslušníci zboru, musia to robiť výskumní pracovnici, ktorí nie sú a nemôžu byt v služobnom pomere.
Podobne pre také termíny, ako je výkon väzby, je normálne väznenie, ale nechcem už ísť ďalej. Navrhoval by som, ako som pôvodne povedal, vyčistiť tieto základné termíny, pokiaľ je to nožné a pokiaľ sa to nedostane do problémov s Trestným zákonom a s celou nadväzujúcou legislatívou. Teda navrhujem následne vypustiť písmeno f/ z § 2 o výskumnej činnosti zboru.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Inak súhlasím s poslancom Kusým, pretože napriek tomu, že bol dlho v ústave nápravnej výchovy, vôbec ho neprevychovali.
Faktickú poznámku má pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Pripájam sa k návrhom pána poslanca Kusého i z toho hľadiska, že ide o čisté slovenské termíny a úplne jasné veci, ktoré sa takto vyjadrujú.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Do diskusie sú prihlásení len dvaja poslanci. Prosím poslanca Trepáča. Pripraví sa poslankyňa Zelinová.
Poslanec J. Trepáč:
Vážené poslankyne, poslanci,
návrh nového zákona vychádza zo zásadnej potreby upraviť postavenie a pôsobnosť väzenstva v systéme štátnej správy. Pôvodnému zboru sa vytýkala najmä jeho silná previazanosť so Zborom národnej bezpečnosti. Vychádzalo sa často z neznalosti a len z pohľadu obdobia, kedy väzenstvo bolo súčasťou ministerstva vnútra. Tomu nahrávala aj skutočnosť, že služobný pomer príslušníkov Zboru nápravnej výchovy bol upravený zákonom č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov ZNB a ustanovenie § 126 sa vzťahuje aj na príslušníkov Zboru nápravnej výchovy. Preto sa kritika nového zákona opiera najmä o tzv. zotrvačnosť, prepájania postavenia Zboru nápravnej výchovy aj naďalej o orgány polície. Ale praktická potreba overená praxou i skúsenosťami zo zahraničia len potvrdzuje, že ozbrojený charakter aj nového zboru je nevyhnutný, ak má byť tento schopný zvládnuť najmä súčasnú situáciu v ústavoch pre výkon väzby a trestu. Nie je možné od zboru požadovať, aby pacifikoval jednotlivcov, pripadne celé skupiny, bez potrebnej výzbroje a vybavenia. Tak je tomu vo všetkých krajinách. Uniformovaná a ozbrojená zložka je rozhodujúcou pri zabezpečovaní väzby, trestu a eskortovania, predvádzania obvinených a odsúdených osôb. To, že aj zostávajúca časť zboru je uniformovanou zložkou, vychádza z potreby ich použitia v prípade mimoriadnych udalosti, útekov atď. To neznamená, že všetci sú permanentne v uniformné. Internými úpravami je i dnes rozhodnuté, aby pedagógovia, psychológovia, sociálni pracovnici, lekári a prevažná časť administratívneho aparátu nosili občiansky odev, čo sa stále praktikuje. Ako argument, prečo je výhodnejšou a efektívnejšou forma ozbrojeného a uniformovaného zboru, môžu poslúžiť aj posledné tragické udalosti, potreba spohotovenia väčšieho množstva príslušníkov pre jednotlivé akcie aj v rámci celého Slovenska.
Tomuto charakteru zboru musí zodpovedať aj jeho organizačné usporiadanie. Husi platiť určitá zásada subordinacných vzťahov podriadenosti a nadriadenosti, ozbrojeným príslušníkom nemôže veliť civilná osoba a podobne. Ak sú predstavy, že súčasné generálne riaditeľstvo Zboru nápravnej výchovy je zbytočným orgánom, ktorý môže byt nahradený len jedným odborom na ministerstve, potom si treba uvedomiť, že generálne riaditeľstvo zabezpečuje organizačne, personálne a materiálne približne 3700 príslušníkov zboru a dnes okolo 6500 obvinených a odsúdených v celej Slovenskej republike. To znamená, že riadi 16 ústavov, mnohé účelové zariadenia celozborovej pôsobnosti a významu. To nemôže robiť niekoľko úradníkov z ministerstva. Podľa platného i navrhovaného zákona zbor je podriadený ministrovi a nie ministerstvu. Tu budem oponovať pánovi spoločnému spravodajcovi. Myslím si, že zákon, ako sa predkladá, je optimálnym riešením. Zohľadňuje súčasné potreby, hoci nie absolútne, ale je krokom vpred a dá potrebnú vážnosť, celej zložke. Je nutné reálne hodnotiť aj perspektívnu spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, i spoluprácu s políciou, kde je charakter služby podobný, a mala by byt preto rovnako zabezpečená aj materiálne a právne. Nová spoločenská objednávka na prácu zboru sa však bude riešiť v novelizovanom zákone o výkone trestu a v novom zákone o výkone väzby.
Nedostatkom tohto zákona je, že ho prerokúvame neskoro a mal byt už dávno v platnosti. Pri hodnotení zákona by sme mali dbať aj na čistotu z jazykového hľadiska. Prihováral by som sa za to, aby sa to udialo ešte v priebehu tejto schôdze, aby sa neodďaľovalo prijatie tohto zákona, aby mohol čo najskôr nadobudnúť platnosť. A posledná poznámka - myslím si, že by bolo dobré, keby poslanci na informáciu dostávali aj návrh vykonávacích predpisov.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi. Vystúpi poslankyňa Zelinová. Pripraví sa poslanec Brňák.
Poslankyňa H. Zelinová;
Vážená Slovenská národná rada, pán minister, pán generálny prokurátor, panie a páni poslanci,
všetko má svoj začiatok a svoj koniec, a každá príčina má aj svoj dôsledok, aj tento vládny návrh o Zbore väzenskej a justičnej ochrany Slovenskej republiky. Dovoľte mi teda načrieť, do príčin a následkov, z ktorých sa zákonite musel vypracovať tento návrh, lebo by sne mali byť všetci informovaní o leopoldovskej vzbure väzňov a jej koreňoch. Nedalo mi neprečítat si všetky dostupné overené správy o masakre v Leopoldove, vypočuť ľudí z ulice i z krčmy Pod pranierom, kam chodievali a ešte aj dnes chodia zamestnanci väznice na pivo a borovičku, a zamyslieť sa nad hodnotením tejto melodrámy nezaujatými redaktormi Reflexu.
Takže, koreň tohto zla sa objavil už v marci roku 1990 v vzbure leopoldovskych väzňov. Všetci sa pamätáme na televízne šoty z týchto dni. Bývalý minister spravodlivosti dr. Košťa šiel síce ako Dávid do jamy levovej, ale nezachoval sa ako Dávid. Naopak, jemu dávali väzni ultimaty a požiadavky, príkazy a zákazy, a on ako Archanjel Gabriel držal v ruke, keď už nie - obrazne povedané - olivovú ratolesť, tak pavézu helsinských práv, ľudských slobôd, a sľúbil, čo len sľúbiť mohol - okrem najvyššej stravnej jednotky denne ovocie, filmy, farebné televízory, volné prechádzky, nezamknuté dvere a dobrovoľnú účasť na práci. Okrem toho sa údajne malo roz-
hodnúť, že leopoldovská väznica sa zruší a všetci budú preradení tam a onam, do samostatných ciel na úrovni garzoniek, že prísni a tvrdí strážcovia budú vymenení, noví poučení, že budú strážiť väzňov bez zbraní a správať sa k nim ako k vlastným bratom. Sľúbené sa splnilo skoro do bodky. Väzenie však zostalo, veľmi rýchlo sa začalo znova zaplňovať amnestovanými. Z nápravného zariadenia síce odišlo asi 50 ľudí, ale vykľulo sa aj šidlo z vreca, prečo k tej krvavej udalosti došlo a čo o marci 1990 v Leopoldove a inde aj vrabci čvirikali. Čierny obchod a peňažné transakcie medzi väzňami a väzenským personálom, ktorý mal zatušovať založený požiar a následný tvrdý zásah, ktorý mal očistiť skorumpovaných príslušníkov nápravného zariadenia. Ten čierny obchod nemal obdoby. Ako ľudia rozprávajú, a neboja sa rozprávať, dozviete sa aj o tom, čie sú najkrajšie vily v Leopoldove a čo všetko šlo z rúčky do rúčky za nekresťanské peniaze. Tak teda jeden pomaranč za 10 korún, pollitrová fiaska vody za 150 korún, za pornografický časopis 300 korún. Kým za jednu kvalitnú dýku, lovecký nôž, mačetu alebo šabľu dal dozorca väzňovi jednu škatuľku alnagónu. A ako povedal dnešný minister vnútra ČSFR Langoš, vtedy ešte len poslanec Federálneho zhromaždenia - citujem: "Sám som videl u väzňov na vlastné oči veľké igelitové vrecká so spasmoveralginmi, jednu tabletku predávali za 5 korún. Zistili sme, že išlo o exportné balenie do ZSSR zo Slovakofarmy v Hlohovci. Vo väzení sa vyrábali načierno nielen nože a šable, ale aj radiátory. Veľa sa vyšetrovalo, ale príslušníci zostali pred zákonom čistí. Odskákalo si to iba niekoľko civilných zamestnancov. " Koniec citátu.
Po vraždách a úteku gangstrov Polgariho a Urigu z väzenia sa zákonite vyskytla otázka ako ďalej, aby sa urobilo zadosť právu, morálke a pravde. Je však mojou povinnosťou povedať aj to, že nie všetci dozorcovia boli rovnakí. Neviera presne koľkí spolupracovali s väzňami. Gól sem gól tam, asi štvrtina. Dobre ste počuli. Dobre si uvedomujeme, čo to bola
za mafia v štátnom ústave, na ktorý išli naše dane a ktorému sme dôverovali. Vidieť teda, že v minulosti došlo k zlyhaniu ľudského faktoru, o morálke nehovoriac, ale predovšetkým k neodstráneniu starých metód riadenia a k nedostatočnému prístupu k práci väzenskej ochrany.
Dnešný predložený vládny návrh zákona sa týka iba Zboru nápravnej výchovy, všetko ostatné, najmä finančné záležitosti a platy, rieši Federálne zhromaždenie ČSFR. V tlači 240 ide najmä o to, aby ustanovenia o postavení a činnosti väzenstva neboli len súčasťou platného zákona, ale aby sa postavenie a činnosť: Zboru väzenskej a justičnej ochrany upravila samostatným právnym predpisom. Všetko ostatné ste si našli v zákone Slovenskej národnej rady o Zbore väzenskej a justičnej ochrany Slovenskej republiky. Dodávam len, že požiadavky na štátny rozpočet Slovenskej republiky sú vyčíslené v rámci odôvodnenia § 21, a to vo výške 25 844 000 korún ročne. Ešte skôr, ako prikročíme k odporúčaniu uplatnenej zmeny a doplnkov legislatívy tohto vládneho zákona, odporúčam pre budúcnosť prijať predložený návrh, aby sa napravilo, čo sa ešte napraviť dá.
Ďakujem pekne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
pravdivé je tvrdenie predkladateľ v dôvodovej správe k návrhu zákona o Väzenskom zbore Slovenskej republiky, že
doterajšia právna úprava postavenia a činnosti Zboru nápravnej výchovy je nepostačujúca a nezodpovedá súčasným predstavím o väzenskom zbore. Už i nasledujúce tvrdenie, že - citujem "Pri jeho koncipovaní a tvorbe sa rešpektovali doterajšie pozitívne skúsenosti, ako aj najnovšie poznatky na poslanie väzenstva, pričom sa zohľadnili aj zahraničné skúsenosti. Zohľadnili sa aj požiadavky, aby zbor zostal ozbrojeným zborom, ktorý sa vo svojej činnosti síce riadi zasadaní nedeliteľnej veliteľskej právomoci, ale nezdôrazňuje sa jeho bezpečnostný charakter", celú problematiku nebezpečne zahmlieva. Ak si potom podrobne prezrieme nielen tvrdenie dôvodovej správy, ale celý návrh zákona po paragrafoch, zistíme, že tvrdenia o zmenách, o uplatnení zahraničných skúsenosti, atď. zostali v úplnom tieni za jednoznačnou snahou autorov návrhu pomenovať prípadnými novými termínmi doterajší stav. Väzenstvo, väznice, to sú inštitúcie síce nepopulárne, ale nesporne potrebné v každej spoločností, aj v tej najdemokratickejšej, kde nemajú slúžiť preto, čomu slúžia v každom totalitnom diktátorskom režime akejkoľvek farby. Trest odňatia slobody - taktiež nepopulárny inštitút, ale zatiaľ spoločnosť, naozaj nemá nič lepšie pre časové ohraničenú izoláciu osôb, ako aj pre určité pôsobenie v smere ich nápravy.
Naše väzenstvo bolo a je silne poznačené vývojom uplynulých 40 rokov. Príčiny sú tak notoricky známe, že je zbytočné ich tu rozvádzať. Dôležité je uvedomiť si, čo nám tu predošlý režim zanechal, čo z toho možno použiť a čo je potrebné nevyhnutne zmeniť. Právne postavenie doterajšieho Zboru nápravnej výchovy upravoval zákon č. 59 z roku 1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v § 61 a nasledujúcich. Tieto ustanovenia boli čiastočne menené zákonom č. 173 z roku 1968 Zb. z 20. 12. 1968. Pôvodne totiž podlá zákona z roku 1965 bol Zbor nápravnej výchovy podriadený ministrovi vnútra. Orgány ministra vnútra v totalitnom období plnili úlohy spojené s represívnymi zásahmi voči odporcom systému, čo poznačilo aj Štruktúru, zameranie, pracovné metódy Zboru
nápravnej výchovy. Jedným z dôsledkov politického odmäku v šesťdesiatych rokoch boli aj silnejúce tlaky na vyňatie väzenstva z područia ministerstva vnútra. Najmä odhalenia z politických procesov, aj keď neúplné a obmedzené istým okruhom osôb ukázali, že výkon trestu odňatia slobody v rezorte ministerstva vnútra bol zneužitý na iné účely, nie na prevýchovu kriminálne narušených odsúdených osôb.
Zákon č. 173 z roku 1968 Zb. teda priniesol veľmi dôležitú zmenu - presun podriadenosti Zboru nápravnej výchovy ministrovi spravodlivosti. Šlo o zmenu, ktorá sa nezaobišla bez tvrdého odporu. Tento sa prejavil, vzhľadom na dobu prijímania novely, len v nepatrných zmenách pokiaľ ide o samotný Zbor nápravnej výchovy, ktorý si uchoval štatút ozbrojeného, po vojensky organizovaného zboru. Zostal mu represívny charakter, ktorý si priniesol ako bývalá zložka ministerstva vnútra poznačená metódami práce uplynulých rokov, vedená starými skosenými kádrami vnútrákov. Zostalo i očividne prepojenie na orgány ministerstva vnútra. Vyšetrovatelia ŠtB sídlili naďalej vo väznici a podobne. Tento systém teda pretrvával a čiastkové zmeny prichádzali len veľmi pomaly, s niekoľkými osvietenejšími ľuďmi v samotnom rezorte. V podstate tvrdý systém z pätdesiatych rokov sa už neuplatňoval, ale Ústavy nápravnej výchovy zďaleka neslúžili tomu, čo sa oficiálne proklamovalo. O tejto skutočnosti dnes podávajú správy vtedajší disidenti ako priami svedkovia prevýchovného procesu v nápravno-výchovných ústavoch v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.
Väzenstvo, tak ako všetky mocenské zložky bývalého režimu, sa postupne dostávalo do vnútorných rozporov vyplývajúcich najmä z nemožnosti plniť proklamované úlohy a ciele vzhľadom na obmedzenosť ideológie, odbornú nepripravenosť ľudí, ich nezáujem plniť tieto proklamované úlohy. Pred novembrom 1989, ale aj v období po ňom, sa naplno prejavila kríza nášho väzenstva. Útvary Zboru nápravnej výchovy boli
doslova preplnené, Zbor nápravnej výchovy doslova bezmocný proti stále stúpajúcim požiadavkám odsúdených. Dnes je ešte tažké posúdiť, či kríza bola riešená adekvátne a najmä či bola úplne zažehnaná. Väznice sa totiž znovu nezadržateľne zapĺňajú. Väzenstvo, samozrejme, potrebuje zmeny, ale zmeny skutočné, nie proklamované. Zmeny sa musia odvíjať od zmeny základnej, zmeny doterajšej filozofie uplatňovanej v prístupe k odsúdeným osobám. Tieto zmeny musia ale začať, v zmenách postavenia a zamerania Väzenského zboru. Nevyhnutne musí dôjsť k jeho premene z ozbrojeného a vojensky organizovaného zboru na zbor civilný, ktorý bude schopný zabezpečiť aj stráženie väzníc a iné úlohy súvisiace s nápravnou, administratívnou, pracovnou činnosťou a pod.
Nevyhovujúci ozbrojený a vojensky režim je zakotvený v predloženom návrhu zákona napr. v ustanoveniach § l, 2, 3, 4, 5 a 14. To je príkladný výpočet týchto ustanovení.
Som toho názoru, že pokiaľ sa od základu nezmení systém nášho väzenstva, a to sa tyká najmä samotného Väzenského zboru a metód jeho práce pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody, bude sa naša spoločnosť neustále potykať s takými nepriaznivými skutočnosťami, ako je neustále narastajúca recidíva a zhoršovanie kvality sociálne, narušených osôb. Súčasné väzenstvo nezabezpečuje ich nápravu, pokračuje v starom systéme pôsobenia, a zdá sa, že k tomuto starému systému sa pripojili aj určité prvky benevolencie, nadbiehania požiadavkám odsúdených, poľavenie disciplíny, čo môže viesť k neustálym stretom. Vzhľadom k tomu, že súčasný stav kriminality je vážny, že sa rozrastá závadná trestná činnosť, že je zrejmý predpoklad narastania počtov odsúdených osôb, treba seriózne uvažovať o tom, ako sa zabezpečí výkon trestu odňatia slobody, a to tak, aby vo väzniciach nedochádzalo k situáciám, ktoré viedli dokonca k väzenským vzburám. Treba vytvoriť určitý konštantný stav z hľadiska zabezpečenia ochrany väzníc, výchovného pôsobenia na odsúde-
ných, ich pracovného zaradenia vyváženým spôsobom tak, aby výkon trestu odňatia slobody mohol plniť svoj účel.
Domnievam sa, že predložený návrh zákona o Väzenskom zbore Slovenskej republiky tak, ak bol pripravený, nevytvára pre to priaznivé predpoklady. Preto navrhujem predložený vládny návrh neschváliť a vrátiť ho vláde na prepracovanie.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Brňákovi. Prihlásil sa ešte poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp;
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi predložiť, myslím, že jediný pozmeňovací alebo doplňovací návrh, ale aj pár slov. Počuli sme tu niekoľko priam umelecky stvárnených myšlienok našej kolegyne, pani poslankyne Zelinovej. Dokonca by som povedal, že tieto srdcervúce myšlienky o zločinnosti našej väzenskej polície, o zločinnom konaní týchto orgánov, ktoré by mali chrániť zákon a spravodlivosť, by sa dali doplniť ešte ďalšími a horšími slovami o vraždách väzňov, teda nielen o úplatkoch, o týraní atď. Preto by som prosil, keby sa páni ministri k týmto slovám pani Zelinovej aj vyjadrili, ako je možné, že vo väzniciach dva roky po totalite, na ktorú nadávame, takéto konanie je možné, v tomto zákone mi chýba ustanovenie o kontrole, o nejakej nezávislej kontrolnej inštitúcii resp. aspoň činnosti, aby generálny riaditeľ, ktorý je podriadený ministrovi spravodlivosti, nemohol podlá hesla "Ruka ruku myje" zakrývať nejaké nezákonnosti alebo zločinnosť. Navrhujem preto v § 25 doplniť odsek 4 asi takýmto znením: "Minis-
terstvo kontroly Slovenskej republiky má právo kontrolovať pomery vo väzniciach a činnosť väzenskej polície podľa tohoto zákona".
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Haťapka. Poslanec P. Haťapka:
Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, poslankyne, poslanci,
mám niekoľko krátkych pozmeňovacích návrhov. V § 2 písm. a/ doplniť za slovom "slobody" na konci slovami "v súlade s ich účelom, stanoveným príslušnými zákonmi". Potom sa vynechá bod e/ ako nadbytočný. Písmeno f/ doplňiť za slovom "inštitúciami" slovami "aj v zahraničí".
V § 3 ods. 4 navrhuje za slovo "špeciálne" doplniť slovo "poriadkové a".
V § 4 ods. l - "Zbor tvorí Špecializovaný personál" - odporúčam, aby tento špecializovaný personál bol v zátvorke taxatívne vymenovaný, to znamená že ods. l by mal formu:
"Zbor tvorí špecializovaný personál /pozostávajúci z prí-
slušníkov penologického oddelenia, zdravotníckych pracovníkov a členov špeciálnej zásahovej skupiny/, administratívny... " atď.
V § 8 ods. 6 podporujem návrh v bode 14 spoločnej správy, že je povinný oznámiť číslo svojho služobného preukazu.
Takisto v i 12 dopĺňanie
4 v znení, ako je to v bode 18 spoločnej správy.
To je všetko. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Prosím, ešte pán Kružliak. Poslanec Š. Kružliak:
Vážený pán predseda, vážená vláda, vážení kolegovia,
chcel by som upozorniť na § 10 ods. 3 návrhu predkladataľa. Tam sa totiž hovorí, že ak osoba uvedená v odseku 2 odmietne preukázať svoju totožnosť, alebo ak ju nemôže preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totožnosti, je príslušník zboru oprávnený predviesť túto osobu na útvar policajného zboru. Keď porovnávam túto cituáciu so zákonom č. 204/1991 Zb., ak by sme chceli prijať paragraf 10 ods. 3, musíme doplniť resp. novelizovať zákon č. 204/1991, pretože tento zákon s takouto možnosťou v § 18 nepočíta. Upozorňujem na to, a buď treba novelizovať zákon č. 204/1991, alebo tento § 10 ods. 3 patrične upraviť. Toto je, samozrejme, upozornenie predkladateľa.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. To zváži minister. Pán poslanec Pirovits - faktická poznámka.
Poslanec L. Pirovits:
Pán spravodajca povedal, že prijatím bodu 5 sa vylučujú body 6 a 7. Bod 7 sa nevylučuje, ten sa týka § 3 ods. 3, po úprave to už bude odsek 4. To znamená, že o bode 7 treba hlasovať. Podporujem prijatie tohto návrhu, lebo "podrobnosti o organizácii zboru ustanovuje" sa nahrádzajú slovami "organizáciu zboru ustanovuje".
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /
Ukončujem rozpravu a prosím pána ministra o stanovisko K rozprave.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
som veľmi rád, že pán spoločný spravodajca predniesol návrhy, ktoré vyplynuli z rokovania výborov. Myslím si, že tie, ktoré sú obsiahnuté v správe, môžeme plne akceptovať pretože spresňujú a obohacujú tento návrh,
Pokiaľ ide o ďalšie návrhy resp. pripomienky, ktoré tu odzneli, musím povedať, že na zaver svojho úvodného slova som hovoril o tom, čo všetko je ešte potrebné urobiť v súvislosti so zlepšením postavenia a komplexnou úpravou v tejto oblasti. To znamená, že pri vypracovaní návrhu tohoto zákona sme boli viazaní súčasne platným právnym stavom, predovšetkým Trestným zákonom a Trestným poriadkom. To je čiastočne aj odpoveď na vystúpenie pána poslanca Kusého. V záko-
ne Slovenskej národnej rady by sme nemali používať inú terminológiu, ako je v Trestnom zákone, ktorý je prijímaný Federálnym zhromaždením. Čiže tým sme boli limitovaní - Trestný zákon, pôvodná verzia z roku 1964. Je tu určitá súvislosť, na ktorú som možno nie dosť dôrazne upozornil.
Pokiaľ ide o návrh, ktorý predložil pán poslanec Boroň, osobne ho môžem iba podporiť. Je tu jediný problém, a to, že kompetenčný zákon upravuje pôsobnosť ministerstva spravodlivosti v tejto oblasti. Jediná možnosť je taká, že by Slovenská národná rada predložila návrh novely kompetenčného zákona a tým by sa táto záležitosť dala do súladu. Inak obsahové proti tomu nemôžem mať žiadne námietky. Pravé naopak, tento návrh môžem len podporiť.
Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Zelinovej, nie je to 25 mld, toľko nemá ani cela Slovenská republika. Ide zrejme o preklep. Musím povedať, že po redukcii sme požadovali na plnenie úloh spolu 219 miliónov a v rozpočte Slovenskej republiky bolo tomuto rezortu pridelených 80 miliónov, čo je pomerne malo vzhľadom na stav, ktorý existuje, ale to je iná história.
Pokiaľ ide o názvy, tam je jeden problém. V § 4 sa hovorí, že de facto existujú tri zložky. Keby sme použili slovo dozorca, dosť tažko môžeme lekára označiť slovom dozorca, pretože dozornú funkciu nevykonáva. To je problém legislatívy - postihnúť v jednom zákone tri relatívne samostatné činnosti v rámci jednej organizačnej štruktúry. Nie je to výhovorka, to je pravda, dosť sme sa nad tým trápili. Pokiaľ ide o samotný názov, navrhovali sme iný názov - stráž, pretože jej Úlohou je predovšetkým strážiť. Návrh prešiel pripomienkovým konaním vo vláde, a to, čo ste dostali, je výsledok, ktorý vzišiel z pripomienkového konania. Som povinný rešpektcvať názor vlády a predložiť znenie ktoré schválila vláda Slovenskej republiky. Inak k označeniam chcem spomenúť, že
v Rakúsku označujú dozorcov slovom der Beamte - úradník, čiže tiež nepoužívajú slovo dozorca, ale to je ich vec. To len na ilustráciu.
Pokiaľ ide o veľmi zaujímavú myšlienku a ideu nezávislej kontroly väzenstva, túto plne podporujem, len si myslím, že ak má byt nezávislá, nemôže byť upravovaná zákonom, ktorým sa upravuje činnosť tejto inštitúcie. Tá by mala byt upravená osobitnou právnou normou. Vôbec sa pred tým neuzatváram, bol by som veľmi rád, keby aj poslanci, členovia branno-bezpečnostného, prípadne ústavnoprávneho výboru využili svoje právo, kedykoľvek sa môžu presvedčiť o pomeroch, ktoré existujú v našich väzniciach.
Myslím, že som reagoval na všetky pripomienky. Takže to je moje stanovisko.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem ministrovi. Prosím spravodajcu, aby zaujal stanovisko k rozprave.
Poslanec P. Boroň:
Chcel by som zaujať stanovisko k tomu, čo navrhol pán poslanec Brňák - pán minister sa k tomu nevyjadril. Chcel by som podotknúť, že moje pozitívne stanovisko k tomuto návrhu zákona vyplynulo aj z toho, že som predložil návrh na určitú zmenu v súvislosti s riadením Zboru väzenskej a justičnej ochrany, aby to bola záležitosť vlády. Pokiaľ by to z nejakých kompetenčných dôvodov nebolo možné, pokiaľ to má zostať pod ministrom spravodlivosti, domnievam sa, že musí dôjsť k zmene organizačnej štruktúry, čo sa týka celkového ozbrojeného charakteru tohto zboru. Pokiaľ väzenská stráž má mať