Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán poslanec Hamerlík, nie ste členom vlády ani členom predsedníctva, vám už nemôžem dať slovo. /Smiech v sále. /
Poslanec R. Hamerlík:
Pán predsedajúci, rozprava sa otvorila, hlásim sa o slovo. Takže môj návrh je v § 6 za doterajší odsek 6 pripojiť nový odsek 7, ktorý znie: "Pri skončení služobného pomeru prepustením podľa tohto zákona nepatri príslušníkovi odstupné. " Prosím, to je iný návrh, ako pôvodný pod číslom 15.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prepáčte, teraz si uplatním svoj návrh ako poslanec. Dávam návrh na ukončenie rozpravy. Dávam o tom hlasovať. /Potlesk. /
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za môj návrh, aby sa rozprava ukončila?
/Za návrh hlasovalo 88 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval l poslanec. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Ďakujem. Pozrite sa, je to naprosto jasné. Máme tu dva ďalšie návrhy. Podľa zloženia hľadiska názorov tu nemôže nikto nikoho ovplyvniť. Prosím spravodajcu, nech ich jeden po druhom povie, odhlasujeme, zamietneme alebo prijmeme to a môžeme to ukončiť.
Poslanec P. Haťapka:
Pán poslanec Agárdy navrhuje v § 2 ods. 3 doplniť vetu: "V tomto prípade nemôže príslušník policajného zboru zastavať riadiacu funkciu. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 99 poslancov. / Kto je za návrh poslanca Agárdyho? /Za návrh hlasovalo 72 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Zisťujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec P. Haťapka:
Pán poslanec Hamerlík navrhuje v § 6 za doterajší odsek 6 pripojiť nový odsek 7, ktorý znie: "Pri skončení služobného pomeru prepustením podľa tohto zákona nepatri príslušníkovi odstupné. " Odporúčam neprijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 98 poslancov. / Kto ja za návrh poslanca Hamerlíka? /Za návrh hlasovalo 54 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. /
Tento návrh bol tiež prijatý.
Dúfam, že teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o celom zákone. V súlade s § 26 ods. l rokovacieho poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za prijatie tohto návrhu zákona?
/Za návrh hlasovalo 62 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona SIovenskej národnej rady, ktorým, sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcii v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore nápravnej výchovy Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Poslanec P. Haťapka:
Ešte by som prosil pána poslanca Krajčoviča, aby prečítal uznesenie, ktoré vyplynulo z rozpravy. O tom budeme hlasovať osobitne.
Poslanec M. Krajčovič:
Navrhujem takýto text: "Uznesenie Slovenskej národnej rady z 29. januára 1992 - Slovenská národná rada navrhuje Federálnemu zhromaždeniu, aby prijalo opatrenie a rozhodlo o vydaní a zverejnení zoznamov všetkých členov Komunistickej strany Československa zaradených v nomenklatúre, príslušníkov a spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti. "
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán poslanec Kerti - faktická poznámka. Poslanec A. Kerti;
Vážené kolegyne, kolegovia, považujem si za povinnosť povedať svoj názor, že takéto uznesenie je v rozpore s existujúcim zákonom Federálneho zhromaždenia č. 451 vo viacerých bodoch.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Áno, počuli sme. Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 73 poslancov. /
Pán poslanec Fogaš ma faktickú poznámku. Poslanec Ľ. Fogaš;
Mám len jednu otázku, čo je ta nomenklatúra príslušníkov ŠtB, či ako ste to prečítali? Nerozumiem dobre, o čo ide, čo chceme - členov komunistickej strany, nomenklatúrnych kádrov, príslušníkov ŠtB? Takže kto je to, nomenklatúra akého stupňa?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Dvakrát to tu bolo čítané. Prosím, môžem požiadať, aby to bolo prečítané tretíkrát.
Poslanec Ľ. Fogaš;
Nie, ale to je nomenklatúra ÚV alebo nejakého oddelenia, okresného výboru alebo organizácie, alebo čoho?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pani poslanci, ako ste si všimli, nie sme uznášaniaschopní, je tam číslo 73. Prosím, budeme sa znovu prezentovať, lebo nie sme uznášaniaschopní. Ešte predtým pán poslanec Krajčovič - faktická poznámka.
Poslanec M. Krajčovič:
Ďakujem, sťahujem tento návrh, keď je voči nemu taká averzia. Využijem svoju zákonodarnú iniciatívu a pošlem to v otvorenom liste Federálnemu zhromaždeniu sám za seba.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Beriem na vedomie. Tým sme ukončili hlasovanie o desiatom bode nášho programu. Myslím, že budeme pokračovať, pretože sme mali predtým viac prestávok.
Desiatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o Zbore väzenskej a justičnej ochrany Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač č. 240 a spoločnú správu výborov ako tlač 240a. Prosím ministra spravodlivosti pána Mariána Poslúcha, aby návrh uviedol.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
postavenie a pôsobnosť doterajšieho Zboru nápravnej výchovy bolo dané doteraz len príslušnými ustanoveniami zá-
kona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody, kde v oddiele 13 v S 61 až § 63a je charakterizovaný tento zbor a vymedzuje sa jeho pôsobnosť. Zásadné zmeny po novembri 1989 vyvolali potrebu prehodnotiť okrem iného aj postavenie doterajšieho Zboru nápravnej výchovy a poslanie väzenstva v nových podmienkach našej spoločnosti. Absencia samostatnej právnej úpravy v pôsobnosti väzenstva ako špecifickej zložky štátnej správy, ktorá zabezpečuje výkon súdnych rozhodnutí súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody a v prípravnom konaní aj výkon väzby, vyvolávala už dávnejšie potrebu prijať príslušnú zákonnú normu; ale uvedený zámer sa podarilo realizovať až teraz. Je to dôsledok veľmi zložitých až dramatických udalostí v posledných dvoch rokoch, kedy väzenstvo v oboch republikách prešlo najzložitejším obdobím vo svojej histórii. V predkladanom návrhu zákona o Zbore väzenskej a justičnej ochrany sa jeho spracovatelia snažili reagovať na všetky spomínané problémy, ale súčasne rešpektovať aj získané doterajšie skúsenosti, ako aj odporúčania Organizácie spojených národov a Rady Európy.
Najdiskutovanejšou otázkou v súvislosti s prípravou návrhu tohto zákona bola otázka charakteru zboru, či bude ozbrojeným alebo úplne scivilneným. Naše skúsenosti, podobne ako aj skúsenosti okolitých krajín, bývalých socialistických krajín, ale aj západných demokracii jednoznačne hovoria o potrebe ozbrojeného zboru, a to preto, že nie je možne zvládnuť značné počty obvinených alebo odsúdených, z ktorých sú mnohí hlboko narušené osobnosti a páchatelia najzávažnejších trestných činov, bez primeraného vyzbrojenia personálu, ktorý musí zabezpečiť stráženie týchto osôb. Preto aj v novom návrhu zákona sa zachováva jeho charakter ozbrojeného zboru. Pôvodná charakteristika zboru ako zboru organizovaného podľa vojenských zásad sa už nenavrhuje, čim reagujeme na pripomienky a aj našu snahu zbaviť zbor militantného charakteru.
Samozrejme, v únosnej miere a pre potreby zvládnutia organizácie života v zbore je nevyhnutné rešpektovať základnú disciplínu a subordináciu vo vzájomných vzťahoch. Charakter ozbrojeného zboru by mal zostať aj z dôvodu jeho akcieschopnosti pri zákroku voči skupinám odsúdených či obvinených, kedy nepostačujú len príslušníci z úseku väzenskej stráže, ale je potrebné použiť všetkých pre zvládnutie vzniknutej situácie. V praxi však najmä špecializovaný personál - pedagógovia, psychológovia, lekári, atď. - vykonáva službu v občianskom odeve a uniformu používa len výnimočne pri niektorých činnostiach, napríklad odborný výcvik streľby.
S nie menšou intenzitou sa diskutovalo a stále sa diskutuje o organizačnom usporiadaní pripravovaného Zboru väzenskej a justičnej ochrany. Doterajšie praktické skúsenosti hovoria v prospech určitej autonómie väzenstva, ktorá je inak súčasťou ministerstva spravodlivosti. Opodstatnenosť, podriadenia väzenstva ministerstvu spravodlivosti nie je náhodná. Vychádza sa zo skúsenosti prakticky všetkých európskych krajín, kde je súčasťou alebo je podriadená ministerstvu spravodlivosti.
Vzhľadom na rozsah činnosti, ktoré musí väzenstvo zabezpečovat, je najoptimálnejším organizačný variant dvojstupňového riadenia, kedy existuje nadriadený orgán - v súčasnosti generálne riaditeľstvo - a výkonné ústavy pre výkon väzby a trestu odňatia slobody, resp. účelové zariadenia. Zbor ako celok je podriadený ministrovi, a tým je rešpektovaná rozmanitosť a špecifickosť úloh, ktoré plní a ktoré by nemali ovplyvňovať žiadne iné zásahy zo strany ministerstva.
Diskusiu vyvoláva charakter nadriadeného orgánu - generálneho riaditeľstva, pričom kritika smeruje na jeho štruktúru, ale aj početnosť. Nový zákon resp. návrh zákona obsiahnutý v tlači 240 uvádza členenie na generálne riaditeľ-
stvo, správu ústredných služieb, správu zdravotníckej služby a ústavy. Je potrebné si uvedomiť, že minister riadi väzenstvo cez generálne riaditeľstvo. To znamená, že tento riadiaci orgán zabezpečuje personálne naplnenie počtu príslušníkov pre jednotlivé zložky a v istom zmysle sa stará cca o 3700 osôb v služobnom pomere a ďalších 200 občianskych pracovníkov. Úlohou generálneho riaditeľstva je ďalej organizovať a metodicky usmerňovať jednotný výkon väzby a trestu odňatia slobody. Správa ústredných služieb musí zabezpečiť všetky materiálne predpoklady normálneho chodu vyšetrovacích väzníc a nápravno-výchovných ústavov, čo pri súčasnom počte viac ako 6500 osôb vo výkone väzby a trestu odňatia slobody nie je jednoduché. Je to komplex úloh, ktoré by ministerstvo pri súčasnom zložení a obsadení nemohlo zabezpečiť. Ministerstvo má okolo 85 zamestnancov.
Správa zdravotníckej služby sleduje a vyhodnocuje zdravotný stav príslušníkov zboru, ale aj osôb vo výkone väzby a trestu. Celý uvedený úsek zdravotníckej služby má v súčasnosti okolo 240 pracovníkov, z čoho je 63 lekárov, ktorí pôsobia v 16 ústavoch a na správe zdravotníckej služby. Vzhľadom na problémy v štátnej zdravotnej správe je nutne zdôrazniť potrebu uchovať súčasný stav, t. j. vlastnú zdravotnícku službu. V jednotlivých ústavoch sú budované solídne ambulancie pre všeobecnú lekársku starostlivosť, ako aj pre stomatológiu. Chcel by som len ilustrovať, že napríklad v roku 1991 bolo vyšetrených v týchto zariadeniach 30 000 príslušníkov a vyše 188 700 obvinených a odsúdených. Tieto údaje pritom vykazujú výrazné zvýšenie počtov ošetrených najmä u príslušníkov. Okrem toho v podmienkach výkonu trestu sa naviac zabezpečuje aj protialkoholická ochranná liečba, pričom v uplynulom roku túto liečbu absolvovalo 230 odsúdených, a zaviedla sa tiež psychiatrická liečba.
Navrhovaná zákonná úprava postavenia zboru zohľadňuje aj nové úlohy, ktoré by mal zbor plniť. Ide predovšetkým
o justičnú poriadkovú službu, ktorá by prevzala ochranu súdnych budov a poriadku v nich, aby sa tak vytvorili optimálne podmienky pre prácu súdov a vylúčili sa rušivé momenty pri niektorých pojednávaniach. Preto aj návrh zákona počíta s niektorými oprávneniami, ktoré sú porovnateľné s políciou, a to preto, aby činnosť justičnej poriadkovej služby vychádzala z právnych garancii.
Záverom mi dovoľte zdôrazniť, že logickým dovŕšením nastúpeného procesu vytvárania právnych základov činnosti celého úseku väzenstva bude prijatie zákona o výkone väzby, zásadná novelizácia zákona o výkone trestu odňatia slobody, ako aj dopracovanie vykonávacích predpisov o služobnom pomere príslušníkov. Na tento návrh zákona mali nadväzovať, ďalšie, ktoré by vytvorili celú komplexnú právnu úpravu. Samozrejme, najdôležitejšie bude kvalifikovane aplikovať nové zákony v praxi, čo je rozhodujúce pre navodenie žiaduceho stavu.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem ministrovi spravodlivosti. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Boroňa, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.
Poslanec P. Boroň:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením zo 7. januára 1992 č. 695 pridelilo vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o Zbore väzenskej a justičnej ochrany Sloven-
skej republiky všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 23. januára 1992 s tým, že správu o výsledku prerokovania predložia Slovenskej národnej rade.
Mojou úlohou ako spoločného spravodajcu, ako to konštatovali predo mnou viacerí spoloční spravodajcovia, je podať správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch a odôvodniť navrhované úpravy. Tých je vizuálne čo do počtu pomerne dosť, ale treba si uvedomiť, že ide o pomerne rozsiahly zákon. Okrem toho treba poznamenať, že navrhované úpravy nemenia zmysel a cieľ zákona, len ho, podľa môjho názoru, vhodne a účelne v jednotlivých ustanoveniach dopĺňajú a spresňujú.
Z hľadiska objektivity spoločnej správy treba v súvislosti s tým Slovenskú národnú radu informovať aj o tom, že k problematike väzenstva mali niektorí poslanci kritické pripomienky, ako to vyplynulo z rokovania viacerých výborov, najmä Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady a Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady. Niektoré pripomienky boli zásadnejšieho charakteru, ktoré napríklad v Ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady ovplyvnili aj rozhodovanie o uznesení o výsledku rokovania. Ako jediný výbor neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona preto, lebo podlá S 48 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Čo sa týka jednotlivých pripomienok výborov Slovenskej národnej rady uvedených v spoločnej správe pod č. 240a, najprv by som prečítal resp. uviedol pripomienky, ktoré ako spoločný spravodajca navrhujem schváliť resp. neschváliť an blok.
Schváliť an blok odporúčam pripomienky pod bodmi l, 3,
5, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 19, 22, 23, 24 a 25. Neodporúčam schváliť an blok pripomienky pod bodmi 2, 4, 17, 20 a 21. Dovoľujem si uviesť, že schválením pripomienky 5 by sa vylúčili pripomienky v bodoch 6 a 7.
Čo sa týka jednotlivých pripomienok, ktoré som odporučil neschváliť, krátke odôvodnenie: Je to pripomienka pod bodom 2, Kde Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady v § 2 odporúča vypustiť slovo "najmä", čo odporúčam neprijať, a to z toho dôvodu, že v zákone nie je možné taxatívne vypočítať všetky činnosti, ktoré by v tomto prípade zboru patrili. Ako príklad uvediem, že zbor plní úlohy aj na úseku napríklad stavebnej činnosti, spravuje pohľadávky voči obvineným a odsúdeným, zabezpečuje ochrannú liečbu odsúdených, ktorá je nariadená sudmi, a vykonáva aj ďalšie činnosti. Myslím si, že to slovko "najmä" je odôvodnené.
Ďalej k organizácii zboru, v ktorej bolo odporúčané uskutočniť určitú právnu úpravu v smere, aby sa neupravovala táto organizácia zákonom, ale aby sa ponechala na ministra, prijal odporúčania Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady. Uvedené sú v bodoch 4, 6 a 7 spoločnej správy. Toto odporúčam takisto neprijať, a dovolím si uviesť, aby ste vzali do úvahy najmä to, že základné organizačné členenie zboru je potrebné určiť zákonom a nie rozhodnutím prípadne ministra, lebo sa ním vymedzuje vzťah podriadenosti, ako aj konania v odvolacom konaní proti rozhodnutiam vydaným riaditeľmi ústavov zboru vo veciach služobného pomeru príslušníkov tohto zboru.
Bod 17 sa týka vypustenia oprávnenia príslušníka zboru zakotveného v S 10 ods. 1 o tom, aby nemohol vykonávať prehliadky objektov a dopravných prostriedkov, ak je dôvodne podozrenie, že sa v nich utekajúca osoba zdržiava, ako to
navrhuje Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady. V takomto prípade môže nastať situácia, že ak by príslušník zboru nemal oprávnenie vykonať prehliadku objektu, prípadne motorového vozidla za tým účelom, aby zistil, či sa v nich neskrýva prenasledovaná osoba, nebolo by možné túto prenasledovanú osobu identifikovať, ak to môžem takto nazvať. Pritom poznamenávam, že nejde o oprávnenie nad rámec Trestného poriadku, len o oprávnenie smerujúce k úspešnému zákroku.
To by bolo zhruba všetko, čo by som chcel v rámci tejto spoločnej správy uviesť. Ešte by som sa snáď mohol zmieniť o bode 21 - vypustenie § 18 ods. 1 písm. c/ o oprávnení príslušníka zboru použiť zbraň pri strážnej alebo eskortnej službe, ktorá je v súlade s predpismi o použití zbrane, ale len na zamedzenie úteku obvineného alebo odsúdeného, ak ich nemožno zadržať inak, alebo ak nemožno odvrátiť útok. Vypustením tohto ustanovenia, čo navrhuje opäť národohospodársky a rozpočtový výbor, by sa vlastne vylúčilo použitie strelnej Zbrane, v čom by napríklad v porovnaní s rovnakým oprávnením Policajného zboru Slovenskej republiky alebo Federálneho policajného zboru došlo k podstatnému obmedzeniu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej ochrany Slovenskej republiky.
Toľko na vysvetlenie k spoločnej správe jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady. Dovolil by som si, pán predsedajúci, požiadať aj o vystúpenie ako poslanec Slovenskej národnej rady k tomuto návrhu zákona.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Týmto otváram rozpravu k návrhu zákona. Prosím spravodajcu, aby ako poslanec predniesol svoje návrhy.
Poslanec P. Boroň;
Milé dámy, vážení páni,
po novembri 1989 a začiatkom roku 1990, keď bol ministrom spravodlivosti docent Košťa, bol spracovaný tzv. akčný program v justícii. Boli stanovené základné princípy postavenia sudcov, konania pred súdmi a iné podstatné okolnosti, a je a bola snaha dotiahnuť ich aj po právnej stránke. Keďže väzenstvo patrilo a patri pod ministra spravodlivosti, aj v tomto smere boli prijaté niektoré zásady spočívajúce v tom, aby v zásade táto inštitúcia bola prebudovaná a odmilitarizovaná resp. scivilnená. Po roku 1968 tato ozbrojená zložka v rámci normalizácie bola jednou z opôr, ktorá vojensky mala poslúžiť na potlačenie tzv. nepriateľov socializmu. Bola prijatá zásada, že pokiaľ demokratické sily budú klásť odpor, použijú sa proti nim vojenské prostriedky. Jedným z týchto prostriedkov mal byt aj vojenský zásah zo strany ozbrojenej stráže väzenstva. Z uvedenej epizódy vidieť, že išlo o premyslený ťah vtedajšieho komunistického režimu, ktorý svoju moc zakladal na hrubej sile.
Na čele väzenstva po novembri 1989 je v súčasnosti generálny riaditeľ a bývali náčelníci väzníc sa takisto označujú ako riaditelia väzníc. Ich vojenská resp. ozbrojená štruktúra však ostala. Generálne riaditeľstvo v podstate zostalo v štruktúre ako bolo, a navyše došlo k istému rozšíreniu aj v personálnom obsadení, čo nie je, podlá môjho názoru, vhodné vzhľadom na počet samotných radových pracovníkov väzníc. Do roku 1968 väznice patrili pod ministerstvo vnútra. Po tomto období v rámci snahy o ich humanizáciu a scivilnenie prešli pod ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Pretože za známych okolností nedošlo po roku 1968 k obrode spoločnosti, väznice napriek tomuto prechodu zostali v pôvodnej štruktúre. Teda väznice v podstate nie sú
riadené ministrom spravodlivosti. Majú samostatný finančný rozpočet, samostatnú vnútornú štruktúru, t. j. odbor personálny, ekonomický, legislatívny, aj výskum a ostatné zložky, teda také odbory, aké sú aj na ministerstve spravodlivosti. Pritom napríklad ministerstvo spravodlivosti má aj vlastný právnický ústav, ktorý sa zaoberá výskumom. Väzenstvo ako celok sa takisto zaoberá vlastným výskumom, čo je dosť pozoruhodné. Problém spočíva teda v tom, že ak má väzenstvo vlastnú štruktúru, v skutočnosti nie je ministrom spravodlivosti riadené a je mu podriadené do istej miery formálne. To je súčasná realita. Preto by bolo najvhodnejšie, aby bolo spod riadenia ministra spravodlivosti vyňaté a patrilo priamo pod vládu Slovenskej republiky, a aby bolo riadené niektorým z jej podpredsedov.
Ide teda o to, že pokiaľ Zbor väzenskej a justičnej ochrany Slovenskej republiky je ozbrojeným zborom, čo sa navrhuje aj v § l ods. l návrhu zákona, nie je vhodne a účelné, aby bol podriadený ministrovi spravodlivosti, pretože celá štruktúra ministerstva spravodlivosti, vzťahy medzi zložkami tohto organu, sú založené na civilnej filozofii fungovania a nie na vojenskej resp. ozbrojenej. Preto moje konkrétne pozmeňovacie návrhy k predloženému návrhu zákona Slovenskej národnej rady o Zbore väzenskej a justičnej ochrany Slovenskej republiky sú:
V § l ods. 3 nahradiť slová "minister spravodlivosti Slovenskej republiky" slovami "vláda Slovenskej republiky". Taktiež vypustiť "ďalej len minister". V § 3 ods. l zmeniť vetu "Zbor je podriadený ministrovi" na vetu "Zbor je podriadený vláda Slovenskej republiky. " V druhej vete tohto odseku § 3 slovo "minister" nahradiť slovom "podpredseda vlády Slovenskej republiky". V tretej vete slovo "ministrovi" nahradiť slovom "podpredsedovi vlády Slovenskej republiky". Ďalej v S 3 ods. 3 nahradiť slovo "minister" slovom "vláda
Slovenskej republiky", taktiež v § 3 ods. 4 nahradiť slovo "ministerstvo" slovom "vláda Slovenskej republiky".
Ďalej navrhujem v § 22 ods. 5 upraviť nasledovne: "Podpredseda vlády Slovenskej republiky môže po dohode s inými ministerstvami vlády Slovenskej republiky... " - a znenie ďalej pokračuje tak ako je, to znamená "dočasne poveriť, alebo splnomocniť iné orgány plnením úloh zboru na úseku stráženia obvinených a odsúdených. "
Ďalej navrhujem v § 23 ods. 5 upraviť nasledovne: "Náhradu škody poskytuje štát. " Vypustilo by sa "v zastúpení štátu ministerstvo". Ide o to, že je vecou vlády, aby si ďalej určila, ktoré ministerstvo bude poskytovať náhradu škody. Vo všeobecnosti platí, že finančné náhrady poskytuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, nemusí to však byť ustanovené priamo v zákone, stačí to ako všeobecná formulácia.
V § 24 ods. 2 ďalej navrhujem nahradiť slovo "s ministrom" slovom "s podpredsedom vlády Slovenskej republiky".
Ďakujem pekne, to je všetko. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Do rozpravy sú prihlásení traja poslanci. Ako prvý sa prihlásil poslanec Kusý. Pripraví sa poslanec Trepáč.
Poslanec M. Kusý:
Vážení poslanci,
tento zákon je nepochybne potrebný a s jeho obsahom v podstate možno len súhlasiť. Čo mi na ňom vadí, na čo som
upozorňoval už vo výbore, a nedostalo sa to do návrhu, je kriptokomunistický jazyk, alebo ale chcete, totalitný jazyk, proste jazyk orwellovského typu, kde sa pravé pojmy nahradzujú falošnými označeniami. To, čo sme zažili v iných prípadoch, keď sa namiesto hasiča začalo hovoriť požiarnik, namiesto policajta sa hovorilo príslušník Zboru národnej bezpečnosti, a museli ste ho oslovovať súdruh príslušník a podobne. Čiže veci sa označovali nepravými menami. U Orwella sa ministerstvo vnútra označuje ministerstvo lásky, ministerstvo vojny, ktoré vedie vojnu, je nazvané ministerstvom mieru a podobne. V tomto prípade sa v návrhu zákona jazyk nevyčistil. Už sme to vyčistili v prípade policajného zboru. Policajt sa už dnes nazýva policajtom. Nie je to nič urážlivé, je to proste terminus technikus. Lenže v tomto prípade sme to neurobili. Máme stále ústav pre výkon väzby. Predsa pre tento ústav pre výkon väzby je staré, tradičné slovo väznica, ktoré sa používalo, a podlá môjho názoru, nie je dôvod, aby sme sa k nemu opäť nevrátili. Pre nápravnovýchovný ústav - opäť to vznešené "Ustav" máme normálny starý, klasický pojem žalár. Ten termín sa používal, má svoj význam. Prečo ponechať tieto majúce termíny, ktoré sa tu zaviedli v čase komunistickej totality? Takisto sa mi nepozdáva označenie tohto zboru - Zbor väzenskej ochrany, príslušník Zboru väzenskej ochrany. Zostaneme tu opäť u príslušníka, hoci v prípade policajtov sme sa tohto termínu zbavili? Veď je normálne zaužívaný terminua technikus "dozorca", v terminológii väzňov staré známe "bachar", ktoré má pejoratívny význam, ale dozorca je proste pojem neutrálny. Pred revolúciou 1989 to bol pán vychovávateľ. Tak som musel titulovať bachara v Justičnom paláci, keď som sa s ním dostal do styku. Bol to pán vychovávateľ, hoci v skutočnosti nič nevychovával, bol to obyčajný bachar, alebo - keď chcete - dozorca. Teraz mu ako budú hovoriť? Pán príslušník? Zostane teda príslušník zboru pre výkon väzby? Predtým to bol príslušník Zboru nápravnej výchovy. Namiesto toho sme to len pozmenili, ale pravý význam tomuto termínu sme nevrátili.