Súčasne musíme v spoločnej Európe presadiť určité zásadné princípy, a síce princíp uznania a ochrany ľudských práv, princíp ochrany demokratických princípov a právo národov na sebaurčenie. Myslím, že to môžeme zrealizovať. V každom prípade vám môžem povedať., že v rámci spoločenstva, aké v súčasnosti existuje a ktoré bude aj centrom budúcej Európy, tieto názory získavajú zo dna na deň viac prívržencov, ba povedal by som, že skutočne už získali podporu prevažnej väčšiny. Čo to znamená pre nás, stredoeurópanov, by som chcel dokumentovať na dvoch aspektoch.

Prvá vec je, že najmä my, predstavitelia parlamentov, sa musíme usilovať o to, aby bolo zrealizované členstvo národov našich krajín čo najrýchlejšie a za najlepších podmienok, pretože toto spoločenstvo má budúcnosť. Po druhé, musíme sa bezpodmienečne usilovať o to, aby budúca Európa bola vybudovaná tak, ako si to predstavujeme, to znamená, na princípoch demokracie, na princípoch ochrany ľudských práv, na princípoch slobody.

Ďalšia skutočnosť, vážené dámy a páni, je tá, že v súčasnosti sa v celej Európe stretávame s veľmi podivným fenoménom, a síce, že mnoho ľudí je výrazne pesimistických. Úprimne povedané, prekonali sne tažké časy, a tažké časy au ešte pred nami, ale na druhej strane ak sa zamyslíme nad tým, čo sme už dosiahli, je to skutočne grandiózne.

Zrejme som v tejto sále najstarší. Budúci rok budem mať 80 rokov. Keď sa zahľadím späť na cestu môjho života, je skutočne neuveriteľné, čo všetko sa za ten čas odohralo. Keď SOB bol napríklad mladý, pre každého Nemca bol Francúz a pre každého Francúza bol Nemec úhlavným nepriateľom. Keď som bol mladý, každý z nás si uvedomoval, že jedného dna budeme rausiet bojovať vo vojne v Európe. Keď to dnes rozprávame mladým ľuďom, začudovane sa na nás pozerajú, lebo pre nich je to už niečo nepredstaviteľné. To, čo sa podarilo v západnej

Európe, že Nemci a Francúzi, ktorí boli kedysi úhlavnými nepriateľmi, sú teraz najlepšími priateľmi, by sa malo podariť i v strednej Európe. Malo by sa nám podariť, uskutočniť dielo, ktoré v západnej Európe uskutočnili de Gaulle a Adenauer. Podľa môjho osobného názoru k tomu prispela aj skutočnost a rozhodujúci centrálny moment, že dochádzalo k výmene mladých ľudí, že do dnešného dňa aspoň polovica mladých ľudí z Nemecka bola vo Franúczsku a naopak.

O čo by som vás chcel požiadať, milí slovenskí priatelia, a ako Európan môžem povedať, i milí krajania, aby ste dôverovali budúcnosti. Prekonali sme predsa už i tažšie problémy ako tie, ktoré sú ešte pred nami. Ak skutočne budeme s dôverou hľadieť do budúcnosti, ak sa pevne chopíme diela, určite bude naše úsilie korunované úspechom.

/Koniec príhovoru pre silný potlesk, ktorý odznel ihneď po prejave, nebol preložený do slovenčiny. /

Predseda SNR F. Mikloško: Vážený pán prezident,

ďakujem vám za vaše vystúpenie, a dovoľte, aby som vás pozval na neformálne stretnutie s predstaviteľmi politických strán a hnutí v našom salóne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyhlasujem do 13. 00 hodiny prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR M. Zemko;

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v našom rokovaní.

S i e d m y m bodom programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch.

Materiál ste dostali ako tlač SNR číslo 231 a spoločnú správu ako tlač číslo 231a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Jozefa Danču, aby návrh uviedol.

Minister financií SR J. Dančo:

Vážený pán predsedajúci,

vážené torzo Slovenskej národnej rady,

dovoľte mi, aby som uviedol základné príčiny, pre ktoré sa predkladá vládny návrh novely zákona o miestnych poplatkoch. Vláda Slovenskej republiky predkladá plenárnemu zasadnutiu na prerokovanie a odsúhlasenie zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplna zákon č. 544 z roku 1990 o miestnych poplatkoch.

Predkladaný návrh v súlade a koncepciou ekonomickej reformy vecne reaguje na rozvoj miestnych podnikateľských aktivít a konkretizuje niektoré ustanovenia doteraz platného zákona z hľadiska zvýšenia účinkov ich uplatňovania. Do poplatkovej praxe a príjmov rozpočtov obci a miest návrh uvádza tri nové druhy miestnych poplatkov dotýkajúce sa oblasti reklamy tovaru a služieb, okruhu podnikateľov poskytujúcich

rôzne druhy hier pomocou zábavných hracích prístrojov uskutočňovaných na peňažný vklad, ako aj na prevádzkovanie predajných automatov.

Navrhovaným poplatkom z reklamy spája funkciu dôležitého faktora podnikania so záujmom miest a obci a estetickým cítením obyvateľstva. Určeným rozpätím v sadzbe poplatku vytvára priestor pre čiastočnú reguláciu tých foriem propagačných oznamov, ktoré sa uskutočňujú alebo sú umiestnené na objektoch a priestoroch viditeľných z verejného priestranstva a prístupných verejnosti. Zo spoplatnenia vylučuje reklamu propagujúcu charitatívne a humanitárne akcie, reklamu podnikov a podnikateľov na objektoch, v ktorých alebo ktorými uskutočňuje svoju činnosť. Poplatok je navrhnutý v percentách z dohodnutej ceny za reklamu, pripadne absolútnou čiastkou za meter štvorcový reklamnej plochy.

Druhým novozavádaným poplatkom je poplatok za zábavné hracie pristroja, ktoré za peňažný vklad nevydávajú síce peňažnú výhru, ale poskytujú rôzne druhy zábavy. Špecificky charakter tejto činnosti je vyjadrený v navrhovanej sadzbe do výšky 20 000 korún za jeden hrací pristroj ročne pri jeho umiestnení na verejne prístupnom mieste v obci. Poplatok za predajné automaty, ktoré vydávajú tovar po vložení príslušného množstva mincí zákazníkovi, navrhujeme zaviesť za umiestnenie pristroja na verejnom priestranstve, v budovách alebo na budovách a iných objektoch viditeľných a prístupných z verejného priestranstva. Vzhľadom na charakter poskytovanej služby občanom sadzbu poplatku navrhujeme do l 000 Kčs pri automatoch ponúkajúcich najviac 10 druhov tovaru a 2 000 Kčs s viac ako desiatimi druhmi tovarov.

Ďalšia časť návrhu je konkrétnejšou úpravou predmetu poplatku za užívanie verejného priestranstva, lokalizačného poplatku, základu poplatku za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako na bývanie a poplatku zo vstupného zvýraz-

ňujúceho princípy daňových a poplatkových zákonov, zamedzenia duplicity, poplatkovej spravodlivosti a jej ekonomickej únosnosti. Uplatnením obligátornosti oznámenia poplatkovej povinnosti poplatkovým subjektom vylučuje sankčný postih z dôvodu jej neznalosti. Zvýrazňuje otázku kontroly správnosti a zákonnosti vyrubovaných miestnych poplatkov.

Predkladanou úpravou možno očakávať ďalšie zvýšenie rozpočtových príjmov obcí a miest zatiaľ nevyčíslených pre absenciu evidencie množstva podnikateľských aktivít v oblasti reklamy, zábavných hracích prístrojov a predajných automatov.

Návrh novely zákona o miestnych poplatkoch bol daný na pripomienkové konanie všetkým zainteresovaným ústredným orgánom, vybraným obciam a mestám, Združeniu podnikateľov a Združeniu miest a obci Slovenskej republiky. Akceptovateľné pripomienky a námety sú v návrhu vzaté do úvahy.

Podľa článku 12 ústavného zákona o československej federácii patri schválenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych poplatkoch č. 544 z roku 1990 Zb., do kompetencie Slovenskej národnej rady. Z tohto dôvodu ho predkladám na schválenie dnešnému plenárnemu zasadnutiu Slovenskej národnej rady a prosím o vyslovenie súhlasu s nim.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Petra Ďurišina, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec P, Ďurišin:

Vážený pán predsedajúci, dámy, páni,

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady 6. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, tlač SNR 231, pridelil predseda Slovenskej národnej rady rozhodnutia č. 132 z 23. decembra 1991 na prerokovanie v lehote do 23. januára 1992 všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady.

Výbory Slovenskej národnej rady prerokovali uvedený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady v určenej lehote v priebehu 7. až 22. januára 1992. Súhlas s týmto vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady vyslovili okrem národohospodárskeho a rozpočtového výboru všetky ostatné výbory Slovenskej národnej rady, ktorým bol pridelený na prerokovanie. Som členom národohospodárskeho výboru. V tomto výbore tento zákon neprešiel z poveternostných príčin, lebo lietadlo z východu meškalo, účasť na výbore bola 10 poslancov, k schváleniu zákona bolo potrebných 10 hlasov, 9 poslanci boli za, l sa zdržal hlasovania. Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady podľa záznamu e rokovania zo 7. januára 1992 číslo 2 neprijal platné uznesenie k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Výbory Slovenskej národnej rady odporúčali Slovenskej národnej rade schváliť vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej radý č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch.

V pripomienkach sú zohľadnené aj pripomienky národohospodárskeho a rozpočtového výboru.

Rád by som sa vyjadril k jednotlivým pripomienkam, ale myslím, že nie je tu potrebný počet poslancov, ktorí by potom mohli hlasovať. Nemôžem pokračovať.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste sa urýchlene vrátili do rokovacej sily, budeme hlasovať. Prosím, pán poslanec Filipp.

Poslanec J. Filipp:

Aj tak nám o chviľu poviete, že niet o čom hlasovať, ako mne pri predchádzajúcom hlasovaní.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec, upokojte sa, budeme mať o čom hlasovať.

Pán spravodajca, prosím, pokračujte. Poslanec P. Ďurišin:

Prosím, aby ste si zobrali spoločnú správu, tlač číslo 23la.

Odporúčam schváliť v skupine an blok pripomienky v bodoch číslo 1, 4, 13, 15, 19, 25, 28, 29, 30, 31, 37, 38,

40, 43 a 45. Prijatím týchto pripomienok sa niektoré pripomienky vylúčia. Nadiktujem ich. Prijatím pripomienky l sa pokrýva pripomienka 2. Pripomienka 4 pokrýva pripomienky 3 a S. Pripomienka 13 pokrýva pripomienky v bodoch 12 a 14. Pripomienka 19 je zhodná s pripomienkou 20. Pripomienka 25 pokrýva pripomienky 24 a 26. Pripomienka 28 zároveň rieši pripomienku 27. Pripomienka 31 rieši pripomienku v bode 32. Pripomienka 37 pokrýva pripomienky v bodoch 34, 35 a 36.

Pripomienka 40 pokrýva pripomienky v bodoch 39 a 41. Pripomienka 43 pokrýva pripomienku v bode 42. Pripomienka 45 vylučuje pripomienky v bodoch 46, 47 a 48.

Na neprijatie navrhujem pripomienku číslo 6. Ide o formulačnú úpravu, ktorá prakticky nič nerieši. Ďalej navrhujem neprijať pripomienky číslo 7 a 11. Sú to pripomienky, s ktorými súhlasím. Sú to pripomienky z rôznych výborov, myslím, že patria do jedného spoločného bodu. Podám ich neskoršie ako môj samostatný návrh, čiže filozofiu prijímam, ale samostatná pripomienky 7 a 11 do an bloku neprijať.

V pripomienke 9 ide pravdepodobne o omyl. V správe je napísaný bod d/, podľa obsahu to vyzerá, že sa myslí bod e/. Ak je to pravda, tento bod je už riešený. Ak nie je, v rozprave navrhovateľ môže tento bod spochybniť. Zatiaľ ho navrhujem neprijať.

Bod 18 navrhujem takisto neprijať. Ide o neúplnú formuláciu, kde sa hovorí o neziskových sociálnych službách, pričom ide o lokalizačný poplatok, kde ide o budovy, zariadenia a nie o služby. Ináč sociálne služby sú takisto riešené v predošlých bodoch, takže táto pripomienka je krytá v iných bodoch.

Takisto navrhujúca neprijať bod 23. Tento problém riešim vlastným návrhom.

Na samostatné hlasovanie navrhujem bod 8, bod 10 - je tam určitá nadbytočnosť, prijatím alebo neprijatím sa zákon v podstate nemení, nechám to na parlament. Bod 16 osobná navrhujem prijať, ale predsa dávam na zváženie. Bod 17 takisto navrhujem prijať, takisto na zváženie. Bod 21 - k tomu sa môžem vyjadriť po rozprave, závisí od filozofie, aká bude prijatá k niektorým iným bodom. Body 22 navrhujem neprijať, ale takisto dávam na zváženie parlamentu. To je práve ten

kolízny bod, z ktorého sa bude odvíjať aj bod 21. To znamená, ak sa prijme filozofia, že poplatok zo vstupného sa bude platiť ako zo vstupného, nie ako zo zisku vstupného, navrhujem, aby sa pripomienka v bode 21 prijala s 30-percentným vstupným z búrz.

Bod 33 takisto navrhujem neprijať, lebo si myslím, že tu došlo k omylu, a tento bod je riešený v bode 31.

Bod 44 navrhujem neprijať. K tomu by som sa vyjadril. Ide tu o zásah ministerstva alebo štátnych orgánov do právomoci obci v zmysle vydávania tohto zákona. Môže sa totiž štát, že nejaký ješitný primátor alebo starosta obce dá väčší poplatok, ako je v tomto zákone. Jednoducho platiteľ platí, môže sa síce súdne brániť, ale myslím, že je jednoduchšie, ak dohľad nad plnením tohto zákona si zoberie ministerstvo. Takisto k tomuto sa môžete vyjadriť počas rozpravy. To by bolo všetko. Mám aj vlastné pozmeňujúce návrhy.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu a ako prvému udeľujem slovo pánovi spravodajcovi. Po ňom sú prihlásení pán poslanec Kmeť v zmysle § 19, potom pán poslanec Karol Szokol, pani poslankyňa Marhulíková a pán poslanec Chmelo. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chmelo.

Poslanec J. Chmelo:

Dovolím si poznamenať k vystúpeniu spoločného spravodajcu ohľadne posledného bodu. Nechápem to slovné spojenie ješitný primátor alebo starosta. Vecí starosta ani primátor o tom nerozhoduje. Rozhoduje o tom obecné zastupiteľstvo - ide o bod 17, ktorý teraz napadol.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec, budete mat možnosť rozvinúť túto myšlienku vo vašom vystúpení v rámci rozpravy. Prosím, pán spravodajca.

Poslanec P. Ďurišin:

Môžem to rozšíriť na celý obecný alebo mestský úrad a takisto zastupiteľstvo. osobne som sa zúčastnil sedení na zastupiteľstvách, a bol som veľmi prekvapený, keď sa rokovalo o pôvodnom návrhu zákona o miestnych poplatkoch, že niektorí poslanci v mestských zastupiteľstvách, keďže nemajú takmer žiadnu finančnú stimuláciu, to neberú vážne. Zúčastnili sa zastupiteľstva nepripravení, a dá sa povedať, že tieto poplatky merali od buka do buka.

V bodoch 7 a 11, ktoré som navrhoval neprijať, navrhujem zlúčenie týchto dvoch textov. To znamená doplniť odsek 2 o písmeno g/ znenia: "za lôžka v sociálnych službách a lôžka, ktoré sú využívané na charitatívne účely". Sú to dva návrhy spojené do jedného bodu.

K bodu 9 novely v § 6 odsek l navrhujem vypustiť výraz "a zastrešené provizóriá". Osobne neviem, čo sa tým myslí, ale to poznám, videl som to aj pri návšteve cudziny, že pri fabrikách sú prístrešky na bicykle a podobne. Niektorí ľudia chodia do práce na bicykli. V tomto prípade by sa lokalizačný poplatok platil aj za takýto prístrešok. Na druhej strane by sa platil poplatok aj za dočasný prístrešok napríklad na stroje zložené v závode. Myslím, že je lepšia ochrana týchto strojov prístreškom, ako nejakou fóliou. Čiže navrhujem vypustiť. "zastrešené provizóriá".

Bod 11, v S 6 odsek 4 zákona vypusti časť textu, a to: "u poplatníka, ktorý činnosť vykonáva v prenajatých priesto-

roch, je základom pre výpočet poplatku dohodnutá cena za prenájom nebytového priestoru, najmenej však maximálna cena určená podlá osobitných predpisov". Podľa skúsenosti z vyberania lokalizačných poplatkov ide tu o priznanie, keď podnikateľ priznáva svoje nebytové priestory pre podnikateľku činnosť a tento poplatok je vyrubený na základe maximálneho nájomného určeného vyhláškou. Myslím, že bolo by to dosť pracné sledovať, ak tento poplatok by bol mimo tohto rámca. Niekedy by tu dochádzalo aj k únikom a podobne. Je možné, že by sa robili aj zmluvy na určitú sumu a v skutočnosti tento poplatok by bol celkom iný,

V bode 15 v § 10 odsek 2b/ navrhujem doplniť "na pozemkoch a dopravných prostriedkoch". Ide tu o oslobodenie od poplatku. Prečítam celý text. Poplatok sa neplatí: b/ z reklám propagujúcich vlastný podnik ak sú umiestnené na a vo vnútri objektov a zariadení na pozemkoch a na dopravných prostriedkoch, ku ktorým... atď. Všeobecne vo svete, aj u nás, závisí to od architektonického prístupu, sa firemné označenie nedáva vždy na budovu, ale niekedy sa dáva aj na pútač pred budovu a podobne. Myslím, že bude lepšie, ak ten pozemok bude uvedený priamo v zákone, aby nedošlo k nejakým skresleniam. Takisto si myslím, že na dopravnom prostriedku sa dokonca vyžadovalo, aby majiteľ mal označenie firmy, preto by som bol rád, aby sa za to neplatilo, ak je to dokonca aj povinnosť.

V 5 8 - ide o pôvodný zákon - v prípade neprijatia bodu 22 k bodu 12 návrhu novely u poplatku zo vstupného znížiť sadzbu v bode 5 z 30 % na 15 t a z 10 t na 5 t. Ak by sa tento poplatok neplatil zo zisku, ale zo vstupného, myslím, že kultúrne podujatia by boli veľmi ohrozene, preto navrhujem zníženie tejto sadzby.

K § 2 ods. 2 ide o poplatok z užívania verejného priestranstva - za text pripojiť novú vetu: "Poplatok sa

neplatí tiež za predajné zariadenia a zariadenia určené na poskytovania služieb, ak sa na ich umiestnenie na verejnom priestranstva vydalo stavebné alebo kolaudačné rozhodnutie. " Často sa stáva, že majiteľ si s povolením príslušných úradov postaví predajný stánok, prejde normálnym stavebným konaniu, a mesto mu vyrubí poplatok za užívanie verejného priestranstva. Napríklad ak tento poplatok je 10 korún za m2 a za deň, podnikateľ, ktorý vrazil do tohto stánku peniaze, vlastne piati ročný poplatok 3 650 korún za m2. V prípade, ak by túto aktivitu neurobil a prenajal si nebytový priestor, to znamená priestor, ktorý má všetky potrebné zariadenia, či sociálne, kúrenie a podobne, platil by ako za nebytový priestor. V stredne veľkých mestách sa to pohybuje okolo 600 korún. Je to obrovský nepomer. Nakoniec, mesto má právo sa rozhodnúť, či toho podnikateľa pripustí k stavebnému konaniu alebo urči iné podmienky. Z mojej strany by to bolo všetko.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Kmeťovi. Pripraví sa pán poslanec Szokol.

Poslanec V. Kmeť:

Ctené kolegyne, kolegovia,

chcem len potvrdiť domnienku pána spravodajcu. Skutočne v bode 33 došlo k preklepu. Zahraničný výbor ani nediskutoval o písmene c/ § 10 odsek 4. Navrhujem a odporúčam vám, aby ste stotožnili body 33 a 31. O bode 33 nemá vyznám hlasovať, je totožný s bodom 31.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Szokol. Pripraví sa pani poslankyňa Marhulíková.

Poslanec K. Szokol:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia slovenskej vlády,

návrh na novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch reaguje na rozšírenie resp. zavedenie troch nových druhov miestnych poplatkov v rámci nových foriem podnikateľských aktivít, a to poplatku z reklamy, poplatku za zábavné hracie prístroje a poplatku za predajné automaty. Po preštudovaní uvedeného zákona osobne s návrhom súhlasím a schvaľujem ho, až na zavedenie poplatku za predajné automaty, z hľadiska toho, že jeho zavedenie zabraňuje rozvoju tejto progresívnej formy služieb tak rozšírenej vo vyspelých stredoeurópskych štátoch.

Zároveň pri tejto príležitosti chcem upozorniť resp. upriamiť pozornosť poslancov Slovenskej národnej rady na petíciu Združenia podnikateľov pohostinstva vo veci poplatkov z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov vo výške do 10 t z predajnej ceny. Citujem:

"Petícia Slovenskej národnej rade. Združenie podnikateľov pohostinstva z Nových Zámkov sa na vás obracia s petíciou o prehodnotenie zákona č. 544/1990 Zb., § 9 ods. 3, tykajúceho sa poplatku z predaja alkoholických nápojov a cigariet, tabakových výrobkov vo výške do 10 t z dosiahnutého obratu. Vzhľadom na to, že táto suma je vysoká, pre nás podnikateľov ekonomicky neúnosná, ohrozuje naše ďalšie podnika-

teľské pôsobenie, t. j. pri súčasnej nutnosti investovať - prenájom, kúpa, resp. rekonštrukcie, modernizácia objektov, lokalizačné príplatky, a zlepšovať poskytovanie služieb, ktoré sa majú priblížil službám vyspelých európskych krajín, znemožňuje náš ďalší rozvoj.

Odvod poplatku vo výške 10 % využíva vačšina mestských zastupiteľstiev v plnej výške bez ohľadu na podmienky podnikateľskej činnosti, ako napríklad poloha a návštevnosť, kúpyschopnosť obyvateľstva, náklady spojené s obstaraním tovaru a jeho realizáciou, materiálové, osobné, vecne a finančne náklady. Preto žiadame zvážiť, či je únosné naďalej tento zákon uplatňovať v takejto reštriktívnej forme, pretože naše zdanenie v tejto podobe sa rovná 60 až 65 % z dosiahnutého čistého zisku, a tým nám neumožňuje ďalší rozvoj služieb. Naopak, dovedie nás k bankrotu, alebo budeme musieť, zmeniť druh podnikateľskej činnosti v oblasti pohostinstva, čim vznikne vákuum v službách cestovného ruchu.

Zdôvodňovanie uvedenej výšky 10 %-ných odvodov podľa doterajšieho horeuvedeného zákona v zmysle boja proti alkoholizmu a toxikománii neobstojí, nakoľko získanie alkoholických nápojov a cigariet je nožné v celej obchodnej sfére na území našej republiky, a pritom táto nie je postihnutá povinným odvodom, ako my, i keď predaj realizácie tohoto sortimentu tovaru u nej nie je spojený s takými prevádzkovými nákladmi, ako je to v reštauračných zariadeniach. Keby sme zvyšovali ceny tohoto sortimentu, dosiahneme iba to, že možno okrem čapovaného piva každý iný tovar budú spotrebitelia nakupovať v obchodnej sieti, a nie v reštauračné j.

Veríme, že poslanci Slovenskej národnej rady pochopia našu požiadavku a nebudú mať snahu dosiahnu! negatívny stav v reštauračných službách s odrazom na cestovný ruch, a prehodnotia uvedené percento tak, aby toto bolo nižšia ako 5 % z obratu alebo ponechajú 10 %, avšak z obchodného rozpa-

tia uvedeného sortimentu, čim nám pomôžu rozvíjať kvalitu služieb, čo je snahou nás všetkých podnikateľov. "

Dovoľte mi ďalej, aby som vás ako zákonodarný zbor oboznámil s požiadavkou Združenia podnikateľov pohostinstva zaslanou Mestskému zastupiteľstvu v Nových Zámkoch. Citujem:

"Požiadavka Združenia podnikateľov pohostinstva Mestskému zastupiteľstvu v Nových Zámkoch. Združenie podnikateíov pohostinstva sa na vás obracia s požiadavkou na prehodnotenie výšky odvodu z obratu odpredaných alkoholických nápojov a cigariet v zmysle zákona č. 544/1990 Zb., § 9 ods. 3. Vami stanovená maximálna 10-percentná výška je v našich podmienkach reštriktívna, neberie do úvahy polohu mesta ani kúpyschopnosť nášho obyvateľstva, vedie nás k úpadku a nie k rozvoju kvality pohostinských služieb na území nášho mesta. V rámci nalej privatizácie postupne všetky štátne podniky pohostinstva zaniknú a rozvoj našich súkromných podnikov nebude reálny pre vysoké a neodôvodnené odvody, t. j. 10 % z tržieb, čo nezohľadňuje naše materiálne, vecné, osobné a finančné náklady na prevádzku, nehovoriac o modernizácii a rozvoji kvality našich zariadení a služieb. Touto formou sme zdanení 60 až 65 % zo zisku, čo je neúnosné.

Veríme, že mestské zastupiteľstvo má záujem na rozvoji pohostinských služieb na európskej úrovni, čo vyžaduje z našej strany investície, preto reštrikciu v doterajšej výške 10 l prehodnotí a stanovi ju pod 5 %, čo by bolo pre nás ako-tak prijateľné. V opačnom prípade nemá zmysel naše. podnikanie v oblasti pohostinstva. Súčasne vám dávame na vedomie obsah petície zaslanej Slovenskej národnej rade na prehodnotenie. "

Kancelária Slovenskej národnej rady dna 4. 11. 1991 postúpila uvedenú petíciu Ministerstvu financií Slovenskej republiky s požiadavkou, aby o stanovisku Ministerstvo financií Slovenskej republiky informovalo Kanceláriu Slovenskej národnej rady, ako aj Združenie podnikateľov pohostinstva. Podľa môjho vedomia a preverenia ani ministerstvo financií, ani mestské zastupiteľstvo nezaujalo závažné stanovisko k požiadavkám Združenia podnikateľov pohostinstva. Podlá môjho prieskumu a preverenia v zmysle § 16 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. niekoľko desiatok, ba až stoviek súkromných podnikateľov v oblasti pohostinstva požiadalo miestne a mestské zastupiteľstvá o odstránenie a zmiernenie tvrdosti, v roku 1991 vyrubené poplatky v maximálnej výške 10 % odpustiť, prípadne znížiť, avšak bezvýsledne. Napríklad primátor mesta Nové Zámky na takúto žiadosť odpovedal, že mestské zastupiteľstvo svojim uznesením č. 4/a schválilo všeobecné záväzné nariadenie mesta o miestnych poplatkoch, ktoré stanovuje sadzby poplatku z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov v maximálnej výške 10 %. Nariadenie umožňuje na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti v jednotlivých prípadoch poplatky znížiť alebo odpustiť, okrem poplatkov z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. Z výkladu nariadenia mesta Nové Zámky o miestnych poplatkoch je zrejmé, že vašej žiadosti o zníženie, resp. odpustenie poplatku vyhovieť nemožno. Primátor mesta.

Takéto rozhodnutie je v rozpore s S 16 zákona slovenskej národnej rady č. 544/1990, ktorý hovorí - citujem: "Obec, ktorá poplatky spravuje, môže na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti v jednotlivých prípadoch poplatky znížiť alebo odpustiť. " Koniec citátu. Čo k tomu dodať? Že výklad zákona sa môže svojvoľne vykladať, zmeniť nariadením mestského zastupiteľstva a daňový poplatník si nepomôže.