Kto je za prijatie bodu 29?
/Za návrh hlasovalo 48 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Zisťujem, že bod 29 sme prijali. Tým sa vylučujú body 30 a 31.
Poslanec Š. Harna:
Musíme hlasovať o bode 32, ku ktorému má pozmeňujúci návrh pán poslanec Hamerlík. Musíme hlasovať najprv o pôvodnom znení.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ako spravodajca ste ho navrhovali neprijať a pán poslanec Hamerlík ho navrhuje prijať. Čiže hlasujeme o bode 32.
Hlasujeme o bode 32.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 92 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 32?
/Za návrh hlasovalo 70 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Zisťujem, že bod 32 sme prijali. Poslanec Š. Harna:
Prejdeme k poslaneckým návrhom. Prvé dva návrhy som
predniesol ja. V prvom návrhu k § 2 odsek 4 som navrhoval za prvú vetu vložiť novú vetu nasledovného znenia: "Ak poplatník bol v týchto konaniach čiastočne alebo úplne úspešný, rozhodne o povinnosti jeho úhrady súd. "
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 88 poslancov. /
Kto je za prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Harnu?
/Za návrh hlasovalo 48 poslancov. /
Kto je proti ?
/Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Harnu sne prijali.
Poslanec Š. Harna:
Druhý pozmeňovací návrh bol k § 11 odsek 4, kde som navrhoval, aby sme medzi slovo "okrem" a slovo "poplatku" vsunuli text "prípadov ustanovených v odseku 1 a". Tato veta by znela: "Okrem prípadov ustanovených v odseku 1 a poplatku v rozvodovom konaní sa poplatok vracia krátený o sumu 50 Kčs. "
Podpredseda SNR H. Zemko:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 90 poslancov. /
Kto je za druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Harnu?
/Za návrh hlasovalo 41 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. /
Kto Ba zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. /
Zisťujem, že druhý pozmeňujúci návrh sme neprijali. Poslanec š. Harna:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Žingor. Jeho prvý pozmeňujúci návrh sa týkal položky 8b/ prílohy zákona, sadzobníka, kde pán poslanec navrhuje vyhodiť percentá, teda uvedené 2 %, a zvýšiť sadzbu najmenej na 500 Kčs.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujeme sa.
/Prezentovalo sa 89 poslancov. /
Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Žingora?
/Za návrh hlasovalo 42 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Žingora sme neprijali.
Poslanec Š. Harna:
Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Žingora sa týkal položky 24b - zvýšiť poplatok z 50 korún na 100 korún.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 88 poslancov. /
Kto je za prijatie druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Žingora?
/Za návrh hlasovalo 30 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Zisťujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Žingora sme neprijali.
Poslanec Š. Harna;
Prejdené k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Hamerlí-
ka. Jeho prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 4 odsek l písmeno a/, kde navrhuje doplniť nasledovný text: "a o povoleniach uzavrieť manželstvo".
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujeme sa. /Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka?
/Za návrh hlasovalo 45 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka sme prijali.
Poslanec Š. Harna;
Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka sa tý-
kal toho istého paragrafu, čiže § 4 odsek 1. Pán poslanec navrhuje doplniť tento odsek ešte o ďalšie písmeno i/. Text by mal nasledovné znenie: "sťažnosti na platnosť volieb".
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujeme sa. /Prezentovalo sa 81 poslancov. /
Kto je za druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka?
/Za návrh hlasovalo 39 poslancov. / Kto ja proti?
/Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Zisťujem, že druhý návrh pána poslanca Hamerlíka sme neprijali.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, súčasne zisťujem, že náš počet sa nebezpečne blíži k hranici hlasovateľnosti. Prosil by som preto, aby ste neopúšťali sálu počas hlasovania. Ďakujem.
Poslanec Š. Harna:
Tretí návrh pána poslanca Hamerlíka sa týka § 7 ods. 10, kde navrhuje za slovo "poplatku" vsunúť text "vyšší než 500 Kčs". Potom by to znelo "Základ poplatku vyšší než 500 Kčs sa zaokrúhľuje... " atď.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prezentujeme sa.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka?
/Za návrh hlasovalo 38 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /
Zisťujem, že ani tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka sme neprijali.
Poslanec Š. Harna;
Ďalší návrh pána poslanca Hamerlíka sa týkal sadzobníka, siedmej položky, písmena a/. Navrhuje znížiť čiastku z 1000 korún na 600 korún. Keď sa dobre pamätám, pán poslanec to navrhol s tým, aby to bolo v súlade so sadzobníkom českého zákona.
Podpredseda SNR H. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto ja za štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka?
/Za návrh hlasovalo 40 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /
Zisťujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka sme neprijali.
Poslanec Š. Harna:
Ďalší návrh pána poslanca Hamerlíka sa týkal tej istej položky písm. c/, kde navrhuje znížiť položku na l 000 Kčs, čiže z 2 000 na l 000 Kčs.
Podpredseda SNR H. Zemko:
Prezentujem sa. /Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka?
/Za návrh hlasovalo 64 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Zisťujem, že piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlíka sme prijali.
Poslanec Š. Harna:
Posledný pozmeňujúci návrh, ktorý mal pán poslanec Hamerlík, sme vlastne hlasovaním o položke 30 v súvislosti so spoločnou správou vybavili.
Pán poslanec Granec navrhol v § 4 ods. 3 vypustiť text v druhom riadku, a to text nasledovného znenia: "podlá zákona č. 87 z roku 1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a v ďalších konaniach". Ostatné by ostalo v pôvodnom znení. Ak dovolíte, odporúčal by som, aby sme s týmto návrhom spojili aj návrh pána poslanca Pokorného, pretože navrhoval to isté, len odporúčal, aby sme odvolávku na zákon uviedli pod čiarou, čiže aby sa ako odkaz č. 4 uviedol spomínaný zákon.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ak by akceptovali obidvaja navrhovatelia tento postup, môžeme hlasovať spolu. /Obidvaja poslanci vyjadrili súhlas. /
Dobre. Hlasujeme o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za tieto spojené dva pozmeňovacie návrhy?
/Za návrhy hlasovalo 40 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhom hlasovalo 6 poslancov. /.
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúce návrhy neboli prijaté. Poslanec Š. Harna;
Ďalšie pozmeňujúce návrhy mal pán poslanec Hudec, ale o tých sme hlasovali. Navrhoval vyňať, zo spoločného hlasovania body l, 2, 20, 28 a navrhoval, aby bod 7 bol prijatý. Hlasovali sme o nich, takže tieto pozmeňovacie návrhy sme vybavili.
Podobne to bolo s pozmeňovacími návrhmi pána poslanca Masarika, takže môžme prejsť k pozmeňovacím návrhom pána poslanca Haťapku. Pán poslanec Haťapka navrhuje v § 4 ods. 2 rozšíriť písm. d/ o nasledovný text: "a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru".
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Haťapku?
/Za návrh hlasovalo 55 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Haťapku sme prijali.
Poslanec Š. Harna:
Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Haťapku sa týka sadzobníka, a to položky 6, kde navrhuje vypustiť písm. d/.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 62 poslancov. /
Kto je za prijatie druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Haťapku?
/Za návrh hlasovalo 38 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /
Zisťujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Haťapku sme neprijali.
Poslanec Š. Harna:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Haťapku sa týkal položky 24. Mal pozmeňujúci návrh k položke 24a, ale nakoľko o tom sme hlasovali v spoločnej správe a návrh sme schválili, myslím si, že by sme sa k tomu už nemali vracať. Hlaso-
vať máme o položke 24b, kde navrhuje "v inom cudzom jazyku, ak ide o cudzinca, 100 Kčs". To by potom bolo písmeno c/.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prezentujeme sa. /Prezentovalo sa 80 poslancov. /
Kto je za tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Haťapku?
/Za návrh hlasovalo 33 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh sme neprijali. Poslanec Š. Harna:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy mal pán poslanec Filipp. Jeho pozmeňujúce návrhy sa týkajú položky 6. 7, kde navrhuje, aby sme túto položku rozčlenili na dve písmená. V písm. a/ navrhuje poplatok za rozvod manželstva 500 Kčs a písm. b/...
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:
V novom odseku 7a pôvodné písmená c/, d/ premenovať na a/, b/. V písmene a/ je poplatok za ochranu osobnosti, navrhujem 500 Kčs, a v písm. b/ pri uplatnení nemajetkovej ujmy 500 Kčs plus 4 %.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán predseda ústavnoprávneho výboru poukazuje na to, že to už bolo schválené, takže nemáme o čom hlasovať. Prosím, pán predseda ústavnoprávneho výboru.
Poslanec M. Sečánsky:
O položke 7a sme už hlasovali. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, pokračujte. Poslanec Š. Harna:
Ďalší pozmeňujúci návrh mal pán poslanec Baláž, ktorý v položke 4a navrhuje zvýšiť poplatok z 500 Kčs na 1 000 Kčs.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, budeme sa prezentovať. /Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za prijatie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Baláža?
/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Baláža sme neprijali.
Poslanec Š. Harna:
Podlá mojich záznamov posledný pozmeňujúci návrh mala pani poslankyňa Kondášová, ale o tom sme hlasovali, takže tým sme pozmeňujúce návrhy vyčerpali. Navrhujem hlasovať o zákone ako celku.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem, pán spravodajca. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 90 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 78 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch. /Potlesk. /
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyhlasujem teraz prestávku do 14. 00 hodiny. Keďže o 14. 00 hodine čakáme hosťa, prosím vás, aby ste boli tu už aspoň 10 minút pred 14. 00 hodinou.
/Po prestávke. /
/Potlesk pri príchode O. Habsburga. / Predseda SNR F. Mikloško;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
dovoľte, aby som medzi nami privítal prezidenta medzinárodnej Paneurópskej únie Otta von Habsburga. /Potlesk. /
Otto von Habsburg sa narodil v Dolnom Rakúsku, v mestečku Reichenau 20. novembra 1912. Jeho otcom bol Karol František Jozef, veľkoknieža rakúsky, neskorší rakúsky cisár a maďarský kráľ pod menom Karol IV. Jeho matka bola veľkokňažná z rodu Bourbon - Parma. Do marca roku 1919 žil v Rakúsku, potom, po vyhnaní z Rakúskej republiky s rodičmi vo Švajčiarsku a v Portugalsku na ostrove Madeira do roku 1922. Potom nasledoval pobyt v Španielsku do roku 1929, od roku 1929 do roku 1939 v Belgicku. Vojnové roky trávil Otto Habsburgský v Paríži a od roku 1940 do roku 1944 v Spojených štátoch amerických ako aktívny bojovník proti nacizmu. /Potlesk. / od roku 1933 bojoval Otto von Habsburg proti nacizmu a jeho predstaviteľom, ktorí vydali naňho zatykač v roku 1938 a začali po ňom okružné pátranie.
Od roku 1936 je členom Paneuropskej únie. V rokoch 1940 až 1944 bol jej reprezentantom v Spojených štátoch. Po vojne sa krátko zdržiaval v Rakúsku, kým ho na žiadosť sovietskej okupačnej moci stadiaľ nevykázali. Pôsobil v medzinárodnej Paneurópskej únii po boku jej zakladateľa grófa Richarda Coudenhove Kalergiho ako jeho najbližší spolupracovník v záujme zjednotenia Európy. Od roku 1957 bol viceprezidentom a od roku 1963, po Kalergiho smrti, prezidentom tejto
organizácie. Vyvíjal a vyvíja živú činnosť v organizáciách vyhnancov. Od 10. júna 1979 je členom Európskeho parlamentu v Strasbourgu za bavorskú CSÚ.
Dosiaľ mu vyšlo 27 kníh v siedmich jazykoch, najmä s politickou a spoločenskou tematikou, pričom sa v nich hlavný dôraz kladie na európsku politiku. Prednáša na početných konferenciách a je autorom mnohých článkov a pojednaní, vrátane politických kroník, ktorá pravidelne vychádzajú v piatich jazykoch od roku 1953. Je členom viacerých politicko-spoločenských akadémií vo svete a nositeľom vysokých štátnych a spoločenských vyznamenaní.
Vážený pán prezident,
dovoľte, aby som vás čo najsrdečnejšie privítal na pôde slovenského parlamentu a požiadal vás o prejav, na ktorý sa tešíme. /Potlesk. /
Prezident Paneurópskej únie Otto von Habsburg: /Prejav prednesený v nemčine. /
Vážený pán predseda,
vážená panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
a ako starému členovi parlamentu mi dovoľte povedať
vážení kolegovia,
je pre mňa mimoriadna česť a mimoriadne potešenie byť dnes tu, na pôde najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenska. Predovšetkým by som sa chcel poďakovať za pozvanie. Je to pre mňa veľmi šťastná príležitosť a udalosť, pretože je to živá ilustrácia skutočnosti, že Slovensko je skutočne slobodné a že drží svoju budúcnosť vo vlastných rukách. /Potlesk. /
Okrem toho na veľmi teší byť vašim hosťom i v mojej funkcii predsedu medzinárodnej Paneurópskej únie, pretože táto únia pravé v predchádzajúcich rokoch veľmi úzko spolupracovala so slovenskou emigráciou. Počas prvej volebnej kampane do Európskeho parlamentu v roku 1979 som v mojom volebnom okrese používal kombinované plagáty slovenskej emigrácie a Paneurópskej únie, aby sme tak zvýraznili, že vlastne pre nás je Paneurópska únia celou Európou.
Okrem toho by som chcel zdôrazniť, že veľmi ľutujem, že niektorí moji slovenskí priatelia sa tohoto dna už nemohli dožiť a nemohli ho zažiť spolu s nami. Predovšetkým by som chcel vyzdvihnúť jedného, veľkého slovenského patriota, a síce Števa Romana, ktorý založil v Amerike Svetový kongres Slovákov. /Potlesk. /
Vážené dámy a páni,
stretávame sa v období, ktoré je pre celú Európu mimoriadne kritické, pričom by som chcel zdôrazniť, že v našich jazykoch sa často slovo kritické interpretuje ako niečo negatívne. Skutočnosti je však taká, že kritický okamih je v podstate iba rozchod dvoch ciest. Ako viete, čínske písmo nepoužíva hlásky alebo písmena, skôr používa znaky resp. obrazy myšlienok, čínski myslitelia pre slovo kritický vyvinuli jeden dvojitý znak. Tento znak na jednej strane znamená veľké možnosti a na druhej strane veľké nebezpečenstvá, lebo tieto dva pojmy sú veľmi úzko späté.
Na takejto križovatke ciest sa nachádzame i dnes. Máme obrovské možnosti, ak sme ochotní a pripravení ich využiť, ale tieto sa môžu, samozrejme, aj zvrátiť a stať sa nebez-
pečnými. Ak sa zahľadíme retrospektívne na vývoj európskych dejín tohto storočia, zistime, že vždy sa vyskytovali určité okamihy, v ktorých sme mohli sami ovplyvniť náš osud. Takéto okamihy boli napríklad koniec prvej a druhej svetovej vojny.
to znamená Parížske mierové zmluvy na jednej strane a na druhej strane Jaltské dohody. Myslím, že by sme mohli celkom vecne skonštatovať, že tieto dve veľké možnosti alebo príležitosti neboli dokonale využite - zúročené. V každom prípade sa opakovala tá istá situácia. V oboch prípadoch sa hovorilo o práve národov na sebaurčenie, o 13 bodoch prezidenta Wilsona, o Atlantickej charte, ale ani v jednom prípade sa tieto nenaplnili.
Veľký taliansky mysliteľ Guyemo Ferrero vo svojej knihe o Viedenskom kongrese, ktorá vyšla v roku 1939, to znamená v roku začiatku druhej svetovej vojny, pojednáva o základných princípoch a zásadách mieru, ktoré zabezpečujú skutočne trvalý dlhodobý mier. Veľkým úspechom Viedenského kongresu možno nazvať skutočnosť, že sa splnili najmä dva aspekty, a síce, že porazeného nepriateľa sa podarilo získať za rokovací stôl a hovoriť, jednať s ním spoločne o mierovom diele - Talleyrand Francúzsko. Okrem toho bol vyvinutý princíp, ktorý bol pre všetkých rovnako prijateľný. Bola to dynastická legitimita, ktorá zodpovedala vtedajšiemu duchu doby, roku 1815. A Guyemo Ferrero vtedy plným právom povedal, že keďže demokracia je základnou myšlienkou našej doby, musí byť aj v medzinárodnom zmysle zabezpečené pravo národov na sebaurčenie, a to musí byť hlavným obsahom demokracie.
Dnes, keď sa jeden za druhým rúcajú diela, ktoré boli zavŕšené vo Versaille, Saint Germaine, Trianone a v Jalte, lebo to skutočne zažívame, si musíme všetci uvedomiť aké majú byť princípy budúceho mierového poriadku. Samozrejme, že sa neustále vyskytujú sily, ktoré sa stavajú proti týmto myšlienkam. Práve v posledných dvoch rokoch zažívame takéto udalosti. Po prvé v súvislosti s nemeckým zjednotením a v súčasnosti v súvislosti so Slovinskom a Chorvátskom.
V prípade nemeckého zjednotenia sme predsa zažili skutočnosť, že mnohí alebo väčšina vedúcich politických pred-
staviteľov zastávala názor, že treba postupovať, pomaly, opatrne. A v prípade Chorvátska a Slovinska sme tiež boli svedkami toho, aký bol obrovský odpor proti tomu, aby sa uznalo slobodné právo týchto národov na sebaurčenie. V oboch menovaných prípadoch sa však národy presadili proti vôli politikov. Práve sa vraciam z návštevy v Chorvátsku a Slovinsku, a musím pripustiť, že pre niekoho, kto tak silno verí v nutnosť nového svetového poriadku, to bol skutočne veľmi povzbudzujúci zážitok. To, čo v Európe v súčasnosti potrebujeme, je práve riešenie na základe takejto koncepcie. Pritom, samozrejme, musia byt zachované demokratické princípy a vzájomné porozumenie medzi národmi.
Okrem toho vyvstáva pred nami druhý problém súvisiaci s národnostne zmiešanými oblasťami, alebo problém menšín, i keď osobne tento výraz "problém menšín" nemám veľmi rád. Uprednostňujem výraz "problém národností". Práve v roku 1905 sa podpísalo tzv. Moravské vyrovnanie, čo je veľmi zaujímavý príklad aj pre dnešnú situáciu. Mohol by to byt totiž základ určitého nového usporiadania Európy. Keď bol základ vlastne tohto vyrovnania schválený v Európskej rade, všetky nádeje sa znovu určitým spôsobom oživili, lebo by to skutočne mohlo priniesť nové usporiadanie a nový právny poriadok.
Hovorím alebo spomínam tieto úvahy preto, lebo mám to šťastie byť už dvanásť rokov aktívne zapojený do činnosti Európskeho parlamentu a Európskych spoločenstiev, a všetci si uvedomujeme, že momentálne sme sa dostali už do určitej cieľovej rovinky. Koncom tohto roku budeme mať v rámci Európskych spoločenstiev veľký spoločný trh. Vážené dámy a páni, keď to niekto môže pozorovať zvnútra, ako to robím denno-denne ja, môže si uvedomiť, že to bude skutočne veľký obrat v dejinách a v osude Európy. Už dnes sme v Európskom spoločenstve prvou hospodárskou mocnosťou, sme oveľa silnejší ako napríklad, Spojené štáty americké alebo Japonsko,
i keď politicky nie vždy stojíme na špičke našej hospodárskej moci.
Ak budete mať, vážení kolegovia, niekedy príležitosť, odporúčam vám prečítať, si správu Čekinyho, ktorý skutočne vypočítal, čo bude znamenať spoločný európsky trh. Je to skutočná ohromné. Bude to pre nás znamenať veľmi veľa najmä z politického hľadiska, pretože budeme nútení tejto obrovskej hospodárskej moci prispôsobiť i všetky politické inštitúcie. Znamená to pre nás niekoľko vecí. Po prvé budeme musieť spoločenstvo rozšíriť. Môžem vám s úprimnou radosťou povedať, že mentalita Európskeho spoločenstva sa práve v posledných mesiacoch, vzhľadom na otázku rozšírenia spoločenstva, zásadne zmenila. V minulosti bolo mnoho takých predstaviteľov, ktorí tvrdili, že sa spoločenstvo nesmie rozšíriť predtým, než by sa prehĺbilo, čo inými slovami znamenalo, že toto rozšírenie spoločenstva sa odsúvalo do nekonečna. Tieto názory sú už zväčša prekonané. Momentálne existuje skutočne väčšina hlasov, ktoré sú za to, aby sa spoločenstvo rozšírilo na územie celej Európy. A to je v prvom rade a predovšetkým určitým hospodárskym záväzkom voči krajinám strednej Európy. Bola by to skutočne zrada európskej myšlienky, keby sne z Európskeho spoločenstva vytvorili akýsi klub bohatých a spokojných, bez toho, že by sme si toto bohatstvo nerozdelili s našimi bratmi a sestrami. Ale pre nás je to i určitý problém vonkajšej bezpečnosti, pretože nevieme, čo všetko ešte môžeme očakávať. Pre mňa sú tou najväčšou hrozbou armády, ktoré už v určitej dobe strácajú kontakt a vlastnými vládami a stávajú sa samoúčelnými. Pozorujeme to v súčasnosti v Juhoslávií v prípade tzv. federálnej armády, a zajtra to budeme môcť pozorovať v bývalom Sovietskom zväze. Pre nás Európanov to znamená dve povinnosti, a síce sa čo najrýchlejšie hospodársky zjednotiť, a po druhé zjednotiť sa aj politicky, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú otázku.