Návrh ste dostali ako tlač 207 a spoločnú správu výborov ako tlač 207a. Návrh za skupinu poslancov odôvodni poslanec Dobrovodský. Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec D. Dobrovodský:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
bývalý Slovenský zväz žien ako súčasť mechanizmu na podporu a udržiavanie bývalej totalitnej moci získal veľkú časť majetku zo štátnych prostriedkov. Na rozdiel od obdobnej spoločenskej organizácie v Českej republike, ktorá pri svojom zániku postupovala v súlade s ustanovením § 106 Hospodárskeho zákonníka, a o spôsobe vysporiadania jej majetku rozhodli príslušné orgány tejto organizácie, v Slovenskej republike k takémuto postupu neprialo. S celým majetkom bývalého Slovenského zväzu žien disponuje jeho nástupnícka organizácia Demokratická únia žien Slovenska. Ostatné obnovené a novovzniknuté ženské organizácie nemajú tak vytvorené rovnoprávne podmienky na svoju činnosť.
Predloženým návrhom ústavného zákona Federálneho zhromaždenia sa navrhuje mimoriadny postup vo vzťahu k majetku bývalého Slovenského zväzu žien z toho dôvodu, že sa doteraz nepodarilo uzavrieť dohodu o rozdelení majetku medzi všetky organizácie v súčasnosti pôsobiace v oblasti podpory žien a rodín.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Kolegyne a kolegovia, ste tak unavení, že bezpodmienečne potrebujete prestávku? Upokojte sa a venujte pozornosť pánovi poslancovi Dobrovodskému.
Poslanec D. Dobrovodský:
Keďže v tomto prípade ide o zásah do vlastníckeho práva, je potrebné, aby sa tak stalo ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia, pričom bola využitá zákonodarná iniciatíva Slovenskej národnej rady. Vláda Slovenskej republiky vyslovila vo svojom uznesení č. 585 zo dna 22. októbra 1991 súhlas s návrhom ústavného zákona a poverila predsedu vlády, aby požiadal Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o podanie návrhu ústavného zákona Federálneho zhromaždenia na prerokovanie Federálnemu zhromaždeniu.
V snahe prispieť K utvoreniu riadnych podmienok na činnosť obnovených alebo novovzniknutých ženských organizácií skupina poslancov Slovenskej národnej rady navrhuje Federálnemu zhromaždeniu vydať ústavný zákon, ktorým by sa majetok bývalého Slovenského zväzu žien poštátnil bez náhrady a prešiel do vlastníctva Slovenskej republiky. Podrobnosti a postup pri preberaní tohto majetku a jeho rozdelení by upravila vláda Slovenskej republiky, a to tak, že by sa výhradne použil pre občianske združenia, ktoré vyvíjajú činnost v oblasti podpory žien a rodín. Preto navrhujem plénu uvedený návrh zákona schváliť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Doborovodskému. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov Slovenskej národnej rady poslankyňu slečnu Zuzanu Mistríková, aby predniesla správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu k návrhu zákona, ktorý odôvodnil pán poslanec Dobrovodský.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením zo 7. novembra 1991 pridelilo návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na podanie návrhu Slovenskej národnej rady na vydanie ústavného zákona Federálneho zhromaždenia o poštátnení majetku bývalého Slovenského zväzu žien - tlač SNR 2O7 - všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 11. decembra 1991 s tým, že spoločnú správu o výsledkoch prerokovania predložia Slovenskej národnej rade.
Výbory Slovenskej národnej rady návrh ústavného zákona prerokovali v čase od 9. do 11. decembra. Dovolte mi v úvode konštatoval, že z pôvodného počtu 7 poslancov ako navrhovateľov ústavného zákona zostali len dvaja, a to pán poslanec Balún a pán poslanec Dobrovodský, takže vo výboroch bol zvyčajne problém s odôvodňovaním tohto Ústavného zákona. Dovoľte mi ešte pripomenúť, že panie poslankyne Keltošová, Rozinajová, Kmeťová a Zelinová, ktoré boli pôvodne pod týmto zákonom podpísané, svoj podpis stiahli, nie však s úmyslom nerokovať ďalej o tomto návrhu zákona, ale s úmyslom spresniť; ho pripomienkami, ktoré predložili do výborov.
Napriek tomuto konštatovaniu chcem vás informovať, že poslanci pri prerokúvaní návrhu ústavného zákona venovali navrhovanej právnej úprave náležitú pozornosť.. Je to predovšetkým preto, že pochopili podstatu tohto mimoriadneho postupu, ktorý sa odôvodňuje predovšetkým tým, že sa doteraz nepodarilo na demokratických princípoch dohodnúť rozdelenie majetku bývalého Slovenského zväzu žien medzi obnovené a no-
vovzniknuté ženské organizácie pôsobiace na území Slovenskej republiky. Len pre vašu informáciu poznamenávam, že obdobná spoločenská organizácia pôsobiacia v Českej republike postupovala v súlade s Hospodárskym zákonníkom. Takmer vo všetkých výboroch Slovenskej národnej rady zástupcovia ženských organizácii namietali ústavnosť navrhovaného riešenia. Ako som poznamenala a ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, ide o mimoriadny postup vyvolaný tým, že nedošlo k dohode.
Predovšetkým by sme si mali uvedomiť, že Slovenská národná rada chce podať návrh ústavného zákona, ako ho navrhuje vo svojom liste skupina poslancov, aby Federálne zhromaždenie ústavným zákonom odňalo okrem majetku bývalého Slovenského zväzu žien aj majetok štátu, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a aby sa Slovenská národná rada ako najvyšší orgán štátnej moci Slovenskej republiky stala výkonným orgánom, ktorý by mal upraviť, podrobnosti a postup pri preberaní tohto majetku a ktorý by mal ustanoviť aj zásady pre jeho používanie. Akoby sme si nechceli uvedomiť, že naším najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Slovenskej republiky je vláda Slovenskej republiky, ktorá je zodpovedná Slovenskej národnej rade za vykonávanie zákonov. Týmto konštatovaním nechcem zavrhnúť myšlienku, aby sa niektorý výbor Slovenskej národnej rady alebo poslanci nemohli zainteresovať na tvorbe zásad rozdelenia majetku, ktoré by mala vláda Slovenskej republiky prijať. Som presvedčená, že ide o schodné a stále možné riešenie. Toto je hlavný dôvod, prečo bez ďalšieho odôvodnenia v závere mojej správy odporučím Slovenskej národnej rade schváliť návrh na vydanie ústavného zákona, ako je uvedený v tlačí SNR 207, s úpravami, ktoré sú v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi.
Ak mám zhrnúť odôvodnenie navrhovaného riešenia prechodu vlastníctva bývalého Slovenského zväzu žien formou ústavného zákona, aspoň v krátkosti poukážem na to, že podlá článku 9 Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
vyvlastnenie alebo iné nútené obmedzenie vlastníckeho alebo iného majetkového práva je možné len za náhradu. Toto ustanovenie je prevzaté aj do článku 2 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Ústavu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky možno podlá článku 142 ods. l ústavného zákona o československej federácii meniť len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia, teda formou, ktorej zodpovedá aj návrh skupiny poslancov a s ktorou sa stotožnila aj legislatívna rada vlády a vláda Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia nie je hierarchicky vyšší, ako ostatné ústavné zákony Federálneho zhromaždenia. Z uvedeného ústavného princípu je možné prijať výnimku, avšak len ústavným zákonom. Za takúto výnimku možno považovať aj riedenie navrhované v tlači 207.
Ďalšími nemenej dôležitými a diskutovanými otázkami bola problematika rozsahu a rozdelenia majetku. Čo sa týka rozsahu majetku, máte ho uvedený v prílohe k návrhu ústavného zákona. Je hodnoverný a nebol poslancami spochybňovaný. Problematika rozdelenia, ako som už naznačila, nemala by sa upravovať ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia a tobôž nie tak, aby sa ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia splnomocnila Slovenska národná rada ako výkonný orgán na úpravu podrobnosti.
V závere mojej správy mi dovoľte ešte vysloviť svoj názor k procedurálnej otázke súvisiacej s hlasovaním, aby nevznikali pochybnosti, či sa na platné uznesenie vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, alebo stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ako tomu bolo pri hlasovaní o zmenách a doplnkoch k návrhu ústavného zákona slovenskej národnej rady p Ústavnom súde Slovenskej republiky, keď sme ich schvaíovali nadpolovičnou väčšinou
prítomných, ale návrh ústavného zákona ako celku už predpísanou trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Dovolím si poznamenať, že Slovenská národná rada v tomto prípade podlá článku 109 ods. 2 ústavného zákona o československej federácii a § 24 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady neprijíma ústavný zákon, ale schvaľuje len uznesenie o tom, či súhlasí s návrhom skupiny poslancov, aby Slovenská národná rada podala Federálnemu zhromaždeniu návrh na vydanie ústavného zákona. Na platné uznesenie vrátane schválenia zmien a doplnkov je, podľa môjho názoru, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, pravda, ak Slovenska národná rada nerozhodne o spôsobe hlasovania pred rozpravou inak.
Odporúčam Slovenskej národnej rade schváliť návrh ústavného zákona Federálneho zhromaždenia českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o poštátnení majetku bývalého Slovenského zväzu žien s úpravami, ako ich máte uvedene v spoločnej správe - tlač SNR 207a. Navrhujem schváliť tieto body: 3, 5, 8 a 10. Navrhujem neschváliť tieto body spoločnej správy v tlači SNR 2O7a: l, 2, 4, 6, 7, 9 a 11.
Potom navrhnem návrh uznesenia, ktoré nebolo prílohou, ale je potrebné pri hlasovaní.
Ďakujem. Podpredseda SNR H. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Mistríkovej za prednesenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásila len pani poslankyňa Rozinajová, ktorej udeľujem slovo. Potom sa hlási pán poslanec Fogaš.
Poslankyňa H. Rozinajová:
Vážene predsedníctvo,
panie poslankyne, pani poslanci,
dovoľte mi niekoľko pripomienok k návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady o poštátnení majetku bývalého Slovenského zväzu žien. Tento návrh ústavného zákona Federálneho zhromaždenia o poštátnení majetku bývalého Slovenského zväzu žien iniciovalo najskôr 7 poslancov. Nakoľko v tlači 207 neboli zapracované pripomienky ženských a rodinných iniciatív, ktoré boli vznesene na stretnutí Vládneho výboru pre ženu a rodinu v októbri 1991, a nebolo zapracované ani uznesenie vlády Slovenskej republiky z 2. júla 1991, ktorým vláda ukladá predsedníčke Vládneho výboru pre ženu a rodinu vytvoriť nadáciu na podporu ženských a rodinných iniciatív do 30. decembra 1991, štyri poslankyne svoje podpisy stiahli s tým, že budú požadovať zapracovanie pripomienok na výboroch Slovenskej národnej rady tak, ako ich predniesla spoločná spravodajkyňa.
Majetok Slovenského zväzu žien by podlá dohody, ktorá vznikla a bola vznesená vo Vládnom výbore pre ženu a rodinu, prevzal splnomocnenec menovaný vládou Slovenskej republiky a prostredníctvom nadácie by tento majetok odňatý terajšej Demokratickej únii žien slúžil všetkým ženským organizáciám a hnutiam. Za týmto účelom a v tomto zmysle sa konalo 27 zasadnutí s organizáciou Demokratickej únie žien Slovenska a rôznymi ženskými organizáciami a rodinnými iniciatívami, ale, žiaľ, nedospelo sa k nejakým výsledkom. Tieto stretnutia neboli úspešné.
Demokratická únia žien Slovenska sa v apríli minulého roku vyhlásila za dediča majetku Slovenského zväzu žien. Novovzniknuté spoločenstva žien, rodinných iniciatív, Živena, Katolícka jednota, Krestansko-demokratické združenie žien
Slovenska, Iniciatíva osamelých rodičov, Hnutie kresťanských rodín, Spoločenstvo žien sociálnej demokracie. Detský fond Slovenskej republiky a iní, nemajú pre svoju činnosť vytvorené finančné a materiálne podmienky, zatiaľ čo Demokratická únia žien Slovenska k 30. aprílu 1991 mala 91 139 000 Kčs hodnotu majetku. Táto hodnota podlá účtovných výkazov sa skladala z príjmov bývalého Slovenského zväzu žien - budem hovoriť iba zaokrúhlene - v hodnote 53 miliónov Kás a z vydavateľstva Živena v hodnote 38 miliónov Kčs. Treba dodať, že Demokratická únia žien Slovenska okrem uvedených 91 miliónov Kčs má K dispozícii kvalitne vybavené priestory, techniku, autopark, má ďalej príjmy z vydavateľstva Živena, ktoré pre Slovenský zväz žien zriadil štát vkladom 9 miliónov Kčs, a mala k dispozícii aj nehnuteľný majetok na Štefánikovej ulici a kaštieľ v Brunovciach, zatiaľ čo terajšie novovzniknuté hnutia a iniciatívy nemajú vytvorené vlastne nijaké podmienky.
Chcela by som k tomuto ešte dodať, že výnosom povereníctva vnútra z decembra 1948 bola zrušená Katolícka jednota a zlúčená so Slovenským zväzom žien. Katolícka jednota pri tomto zrušení a zlúčení so Slovenským zväzom žien v tom čase mala 300 tisíc členiek. Môžeme teda konštatovať, že vydavateľstvo Živena a Katolícka jednota, nakoľko boli zlúčené aj s majetkovou podstatou so Slovenským zväzom žien, malo by byt logické, mali by byt aj dedičmi majetku Slovenského zväzu žien, že by nim nemala byt iba Demokratická vinia žien Slovenska, ale všetky ženské organizácie.
Demokratická únia žien sa vyhlásila za dediča sama, čo zdôvodňuje tým, že poštátnenie jej majetku, nemožno nejak anologicky odvodzovať od poštátnenia majetku KSČ a SZM, lebo Slovenský zväz žien si zabezpečoval všetky aktíva z vlastných prostriedkov, bez štátnych dotácií. Avšak pri kontrole dokladov sa zistilo, že Slovenský zväz žien, tak ako aj iné masové a spoločenské organizácie, bol začlenený z hľadiska
rozpočtu do Národného frontu, čo bolo financované z rôznych dotácii štátneho rozpočtu. Podľa prehľadov o dotáciách Demokratickej únie žien nepriamymi dotáciami z vydavateľstva Živena od roku 1969 do roku 1990 bolo získaných 377 miliónov Kčs a z priamych dotácii Národného frontu 32 miliónov Kčs, teda spolu 409 miliónov Kčs.
Predkladaný návrh ústavného zákona sa teda vzťahuje na odňatie majetku Demokratickej únie žien Slovenska po bývalom Slovenskom zväze žien. Táto tlač 207 s pripomienkami, ktoré predniesla spoločná spravodajkyňa poslankyňa Mistríková, sa vlastne týka odňatia tohto majetku. Predpokladá sa, že toto je vlastne návrh pre Federálne zhromaždenie, avšak osobitným zákonom Slovenská národná rada potom určí, ako bude tento majetok slúžiť ženským a rôznym organizáciám. Z celkových stretnutí, ktoré boli s rôznymi ženskými a rodinnými organizáciami, za optimálne sa ukazuje vytvorenie nadácie a splnomognanca, aby bol tento majetok spravodlivo rozdelený na jednotlivo ženské hnutia a iniciatívy. Treba poznamenať, že v decembri tohto roku bola už táto nadácia aj zaregistrovaná.
Odporúčam pánom poslancom, aby podporili tento návrh, aby majetok tejto jednej organizácie, ktorá koniec-koncom vznikla zlúčením aj iných, sa opäť mohol použiť pre ostatné organizácie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Rozinajovej. Slovo má pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
síce nerád, ale predsa som nútený vyjadriť sa k prerokúvanému návrhu na uznesenie, ktorým by sme navrhli Federálnemu zhromaždeniu vydať ústavný zákon o poštátnení majetku bývalého Slovenského zväzu žien, dnes Demokratickej únie žien. Myslím si, že ide o príliš vážny návrh, ku ktorému treba zaujať stanovisko, myslím, že ide o príliš vážny zásah do právnych vzťahov, ktoré sú upravene na úrovni ústavného zákona, teda konkrétne ústavy. Skôr ako vyjadrím svoje stanovisko k samotnému zákonu, dovolím si niekoľko všeobecných poznámok.
1. Návrh zákona predložila skupina poslancov, ktorých väčšina svoj podpis vzala späť a vlastne podmienila prerokúvanie tohto zákona prijatím určitých pozmeňovacích návrhov, ktoré prijaté neboli.
2. Tento návrh bol prerokovaný síce vo všetkých výboroch, ale tak, ako aj vyplynulo zo spravodajskej správy, v 4 či 5 bol odsúhlasený, v ostatných buď nebolo prijaté uznesenie alebo výbory s ním nesúhlasili. Prečo tomu tak je? Domnievam sa, že je to tak preto, že opäť prerokúvame návrh právnej normy, ktorá nie je náležite pripravená a ktorá,
podľa mojej mienky, tak ani nemôže byť kvalifikovane prerokúvaná z pohladil predovšetkým ekonomických podkladov a rovnako, pokiaľ ide aj o samotnú legislatívnu úpravu.
Sám som rokoval s niekoľkými účastníčkami zasadnutia ústavnoprávneho výboru, keď tento návrh zákona mal byt prerokovaný. Pani poslankyňa Rozinajová bola tiež prítomná.
V podstate sa ukazuje, že ženy by boli schopné sa dohodnúť, ovšem si myslím, že k tomu in treba vytvoriť aj časový priestor a nezasahovať im do ich rokovania, ako sa to deje.
Už k dnešnému dnu sme dostali na stôl list, podlá ktorého došlo vlastne k zásadnej zmene, pokiaľ ide o skutkový stav užívania terajšieho majetku. Všetky hnutia, ktoré mali záujem o vytvorenie alebo zlepšenie pracovných podmienok, totiž dostali zmluvou do bezplatného užívania pracovné priestory a podľa potreby i zasadaciu miestnosť v samotnej budove Demokratickej únie žien. Možno pod vplyvom rokovania vlády, možno pod vplyvom i takéhoto návrhu, možno pod vplyvom rokovania ústavnoprávneho výboru, ale predsa len si myslím, že je možné, aby ženy smerovali k určitej dohode. Uprednostňoval by som ju predovšetkým preto, lebo sa domnievam, že zásahy štátu do neštátnych organizácii, pripadne zásahy štátu v podobe zákona do zmluvných vzťahov by nemali byt v právnom štáte prípustné.
Zmena ústavy, ktorou sa vlastne zamedzilo ďalšie vyvlastriovanie a poštátňovanie, a keď, tak len zákonom a za náhradu, sledovala cieľ, aby sa v budúcnosti jednoducho nemohlo uskutočňovať konanie, ktorým by sa jednotlivé subjekty práva zbavovali vlastníctva. Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon, ktorým sa poštátnil majetok KSČS a ktorým sa poštátnil tiež majetok SZM. Zdôvodnenie tam bolo predovšetkým v tom, že tieto organizácie boli dotované štátom.
Je zaujímavé, že tu odzneli slová, že takisto bol dotovaný bývalý zväz žien. Mám v ruke správu, ktorá ja zo 17. 6. 1991. Ide o závery výsledku kontroly, ktorú uskutočnila skupina poverená vládou uskutočniť takúto kontrolu. V bode 12 záverov na strane 29 sa uvádza: "Demokratická únia žien Slovenska si od roku 1976 zabezpečovala svoju činnosť na princípe samofinancovania vlastnými prostriedkami. Toto je
dokument, ktorý mala k dispozícii aj vláda. Domnievam sa, že tento dôvod, ktorý tu bol pôvodne spomínaný, neexistuje.
Myslím si, že snahy o zásahy štátu do spoločenských organizácii sú neprípustné. Ak budeme i naďalej postupovať takýmto spôsobom, môže sa stať, že vlastne všetky organizácie, ktoré boli pôvodne v Národnom fronte, budeme musieť takýmto spôsobom postupne vybaviť. Ovšem ak budeme sledovať predovšetkým cieľ, ktorý má byť obsiahnutý v každom zákone, musíme povedať, že zákonom nemožno riešiť individuálne vzťahy. Zákon by mal byt normou, ktorá sa vzťahuje všeobecne na neurčitý počet subjektov, ktorý trvalé upravuje určité vzťahy, a nie každý problém riešiť prijatím ústavného zákona.
Spomínala sa tu tiež skupina žien, ktorá predkladala pozmeňovacie návrhy súvisiace s prerokovaným návrhom. V týchto návrhoch sa objavili niektoré problémy, ktoré súvisia s pozmeňovacími návrhmi, ako napríklad návrh na ustanovenie splnomocnenca Slovenskej národnej rady, návrh, aby majetok nebol poštátnený, ale aby rovno prešiel do vlastníctva nadácie, atď. Domnievali sa, že tieto veci nie je možné riešiť jednoducho tu, pozmeňujúcimi návrhmi, ale treba vytvoriť priestor na prípravu úplne nového zákona. Tie pozmeňovacie návrhy aj vo výboroch nepršali len preto, lebo vlastne znamenali úplne novú filozofiu zákona a nový pristúp k celému návrhu uznesenia na vydanie ústavného zákona.
Domnievam sa, že treba nahlas povedať ešte jednu skutočnosť. Citovala sa tu skutočnosť, že po roku 1948 došlo k poštátneniu majetku Katolíckej jednoty Slovenska. Áno, Katolícka jednota Slovenska vniesla do Zväzu slovenských žien niekoľko - konkrétne, myslím, je to 12 000 tisíc korún v starej mene. Faximile týchto dokumentov boli zverejnené V niekoľkých novinách, a myslím, že kto sleduje vývoj okolo majetku Demokratickej únie žien, Vlastne o tomto vie. Ale treba tiež povedať, že Zväz slovenských žien, ktorý vlastne
pohltil Katolícku jednotu žien, bol rozhodnutím štátnych orgánov v roku 1953 rozpustený a jeho majetok v hodnote 14 miliónov bol odovzdaný štátu. To znamená, že vlastne štát vtedy prevzal aj všetky záväzky bývalých ženských organizácií.
Domnievam sa teda, že návrh uznesenia, ktorým by sme odporučili Federálnemu zhromaždeniu prijať ústavný zákon v tejto situácii, kedy si myslím, že ženy spejú k určitej dohode, nie je namieste. Som tej mienky, že pri troške vôle možno dosiahnuť usporiadanie vlastníckych vzťahov všetkých ženských organizácii i na území Slovenska, a nie je k tomu potrebné vydávať ústavný zákon.
Som tiež presvedčený o tom, že posledne kroky, ktoré boli urobené v súvislosti s poskytnutím miestnosti v dome žien, teda mám na mysli dom na Štefánikovej ulici, smerujú vlastne k tomu, že takáto dohoda môže byt uzavretá. Je otázkou, či to aj ostatné organizácie chcú. Domnievam sa, že treba vytvoriť tomuto priestor. Preto odporúčam, aby sme bez ďalšej rozpravy návrh zákona alebo návrh tohto uznesenia odmietli a umožnili ženám dohodnúť sa. Viem, že rokovania sú zdĺhavé, ale to by nemalo byt prekážkou, aby sa ďalej uskutočňovali. Domnievam sa, že treba dať o návrhu hlasovať, zamietnut tento návrh na uznesenie, a keď, tak pripraviť iný, ktorý bude kvalifikovaný.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Dovoľte aby som vyzval predsedov poslaneckých klubov, aby ihneď odišli do nalej zasadačky.
S faktickými poznámkami sa hlásila pani poslankyňa Rozinajová, potom pán poslanec Dubovan.
Poslankyňa H. Rozinajová:
Hneď na začiatku svojho príspevku som vysvetlila, prečo boli podpisy stiahnuté a v akom prípade sa podpisy môžu znovu obnoviť, keď budú prijaté pripomienky. Takže to konštatovanie bolo zbytočné. Ďalej - táto tlač 207 vlastne len iniciuje, predkladá návrh Federálnemu zhromaždeniu a Federálne zhromaždenie rozhodne, či ho prijme alebo neprijme. Takže netreba tu z toho robiť také závery. Ďalšia vec - bolo 27 sedení a nedošlo sa k nijakému porozumeniu. Teraz som dostala jednu správu, 16. 12. sa stretli Demokratická únia žien. Klub demokratických žien, Spolok podnikateliek, Fórum ochrany, vlastne sa stretli 5 z možných. Nebola tam Katolícka jednota, nebolo tam Kresťansko-demokratické združenie žien, nebol tam Detský fond, kresťanské rodiny atď. Čiže nemožno robiť dohodu len s nejakou parciálnou častou, a na základe takejto dohody, kde bolo len zopár prítomných, teraz odložiť celé rokovanie, pretože na tie stretnutia, ktorých bolo 27, chodili všetci. Je paradoxom, že teraz, dva-tri dni predtým sa zišli 5, urobili dohodu, a na základe tejto dohody sa má teraz zastaviť celý proces, ktorý sa tu rozvinul.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Faktické poznámky - pán poslanec Dubovan, pani poslankyňa Mistríková a pán poslanec Fogaš.
Poslanec K. Dubovan:
3. októbra som sa zúčastnil stretnutia ženských organizácií a rodinných organizácii, ktoré bolo zorganizované na Úrade vlády. Myslím, že to bolo nejaké 24. stretnutie. Na tomto stretnutí vôbec neboli žiadne náznaky, že ženské organizácie sa medzi sebou chcú dohodnúť.
Podpredseda SNR H. Zemko:
Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mistríková, potom ešte pán poslanec Fogaš.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Chcela som reagovať, až na zaver rozpravy, ale musím reagovať, pretože pán poslanec Fogaš navrhol, aby sme bez rozpravy ďalej o tomto probléme nerokovali. Chcela by som uviesť len niekoľko poznámok k tomu, čo povedal. Tiež by som uprednostnila, keby sme tuto normu vôbec prerokovávať nemuseli, keby bolo bývalo došlo k dohode. Na margo toho, čo povedal, že keď sa prijímal zákon o majetku bývalého Socialistického zväzu mládeže, bol prijatý kvôli tomu, bol odôvodnený tým, že tato organizácia bola dotovaná štátom, kdežto v problematike zväzu žien je tento problém iný, chcem upozorniť, že ten zákon bol prijatý predovšetkým preto, že mládežnícke organizácie sa neboli schopné dohodnúť. Neboli schopné dohodnúť, sa z jedného jediného dôvodu, že keď za jedným stolom sedí niekto, kto niečo vlastni, a ďalších 20, ktorí ho o to žiadajú, v živote sa nemôžu dohodnúť, pokiaľ vlastník nie je ochotný vzdať, sa majetku a pristúpiť na dohodu, ako tento majetok využívať rovnocenne. Nepovažujem za rovnocenne využívanie, keď jedna organizácia prepusti zopár kancelárií ostatným, aj keď možno prepustí väčšinu svojho majetku, ale myslím si, že jednoducho to nie je v tejto chvíli riešenie.
Ďalej by som chcela reagovať na to, čo povedal pán poslanec, že si tato organizácia zabezpečovala prostriedky vlastnou činnosťou. Tento argument tiež nie vždy stopercentne obstojí, pretože v prípade monopolnej organizácie vlastná činnosť znamená, že príspevky platia všetci, ktorí chcú v tejto oblasti čokoľvek urobiť, jednoducho nemajú na výber. To znamená, že platia do jednej jedinej organizácie. Opäť by
pomohla paralela so Socialistickým zväzom mládeže.
Druhý problém je, že štát vytvoril svojimi prostriedkami a svojimi dotáciami možnosti na to, aby sa tento zväz ďalej živil vlastnými prostriedkami. Živena bola z nejakých prostriedkov postavená. To, že potom sama bola schopná dotovať činnosť, už je iná vec. Ale nevznikla z peňazí Slovenského zväzu žien, vznikla z dotácii štátu a Národného frontu.
Ďalej pán poslanec povedal, že zmeny, ktoré navrhli panie poslankyne, neboli prijaté len z toho dôvodu, že neboli dostatočne pripravené. Myslím si, že to nie je úplne tak, a môžem to dokázať na jednom ich pozmeňovacom návrhu. Všetci veľmi dobre vieme, že zákon Federálneho zhromaždenia nemôže poštátniť majetok, ktorý už dnes je štátny a je majetkom Slovenskej republiky. To znamená, že ich návrhy v mnohých prípadoch jednoducho neboli akceptovateľné aj z legislatívneho hľadiska. To som považovala za potrebne povedať.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. V zmysle S 19 dávam slovo pánovi predsedovi. Predseda SNR F. Mikloško:
Čisté z hľadiska spravodlivosti by som chcel povedať, že keď sme poštátnili majetok komunistickej strany a SZM, ako by k tonu došla komunistická strana a SZM, aby sme nepoštátnili aj majetok Slovenského zväzu žien? Preto si myslím, že to treba jednoznačne poštátniť, a potom nech je diskusia o tom, ako sa to rozdelí.