ho poznávania. Na vedecké poznávanie problematiky hospodárskej stratégie na Slovensku už máme aj doteraz viacero vedeckých ústavov, ktoré túto problematiku spoznávajú a aj môžu spoznávať oveľa lepšie ako ministerstvo, a na ten účel boli zriadené.

Na druhej strane rozhodovanie vo veciach hospodárskej stratégie v pravom slova zmysle je tak závažné a opäť tak komplexné, že to nemôže byť úlohou jedného ministerstva, nech by to bolo dokonca nejaké superministerstvo. Rozhodovanie vo veciach hospodárskej stratégie - už v samotnom názve sa skrýva, že ide o rozhodovanie v makroekonomických kategóriách - je vecou vlády. Závažnosť tohto rozhodovania je tak veľká, že prakticky, až na nejaké malé výnimky, musí tieto rozhodnutia prijímať vláda. A tu sa prejavil rozpor, že ministerstvo pre hospodársku stratégiu vlastne dosť dobre ne-

mohlo plniť ani poznávaciu funkciu, pretože to mohli lepšie

plniť výskumné ústavy, a ani nerozhodovalo na základe zhromaždených poznatkov, pretože rozhodovala vláda. Vlastná takpovediac štátna správa, to znamená rozhodovanie zo dňa na deň v niektorých čiastkových otázkach, bolo v náplni tohto ministerstva prakticky zanedbateľné. O niektorých čiastkových problémoch naozaj rozhodovalo toto ministerstvo, ale nie je problém tieto konkrétne problematiky štátnej správy rozdeliť do iných ministerstiev. A práve z tohto hľadiska sa nám javí, že je nielen možné, ale potrebné toto ministerstvo zrušiť, pretože aj poznávacia činnosť, ktorú by mali plniť výskumné ústavy a ktorú by mal koordinovať, či poznatky zhromažďovať vládny výbor, s čim počítame, existenciou ministerstva skôr trpela, pretože ministerstvo nevyhnutne, ako každý úrad, vnáša do poznávacej funkcie istú byrokratickú dimenziu, o ktorej som sa už zmienil. Z tohto hľadiska sa spoliehame, že objektívne, nezaujaté a pravdivé poznávanie problematiky hospodárskej stratégie na Slovensku nám môžu lepšie sprostredkovať výskumné ústavy a lepšie koordinovať vládny výbor, než ministerstvo.

Nazdávam sa, že veľmi dobre bolo možné pozorovať túto koncepčnú neujasnenosť z dvoch hlavných materiálov, ktoré ministerstvo po dobu svojej existencie predložilo vláde začiatkom roka. V januári alebo vo februári tohto roku to bol materiál o hospodárskej stratégii pre Slovenskú republiku, ktorý pozostával z podkladových materiálov jednotlivých odvetvových hospodárskych ministerstiev. Syntetickú činnosť pri spracúvaní podkladových materiálov ministerstiev by opäť, nazdávam sa, lepšie bol splnil trebárs Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, prípadne obdobný ústav. Taktiež začiatkom mája tohto roku podal bývalý minister prof. Filkus správu o hospodárskom vývoji na Slovensku, ktorú vláda prijala prakticky v jej konštatačnej časti. Ale konštatačná časť bola založená práve na týchto podkladových materiáloch ekonomickej vedy. Naproti tomu ministerstvo nepodalo zatiaľ nejakú súhrnnú, čo aj len čiastočne súhrnnú správu napríklad o stratégii regionálneho rozvoja na Slovensku. Teraz sa na vládu obracajú, máme napríklad problémy s Kysucami, Oravou, a nemáme zatiaľ dostatočne syntetický podkladový materiál, ktorý by mal pochádzať z tohto ministerstva. To uvádzam iba na okraj, a nie je to v tejto súvislosti podstatné.

Z týchto dôvodov sa vláda rozhodla podať návrh na zrušenie ministerstva pre hospodársku stratégiu. Naproti tomu v pôvodnom programovom vyhlásení z júla minulého roku vláda plánovala - k tomu sa hlásime - zrušenie alebo zlúčenie odvetvových ministerstiev a ich postupnú koncentráciu do menej a menej ministerstiev, neskôr snáď iba do jedného ministerstva hospodárstva. Treba konštatovať, že hospodársky vývoj v tomto smere nešiel tak, ako sme si to v tom čase snáď idealistický predstavovali, že privatizácia hospodárstva bude postupovať rýchlejšie ako v skutočnosti postupuje. Súčasný stav je taký, že ešte stále prevažná väčšina podnikov je vlastne v štátnom vlastníctve, či už priamo vo forme štát-

nych podnikov alebo, ak niektoré sú akciovými spoločnosťami, stále tam má drvivú prevahu, ak nie výlučné vlastníctvo akcií štát. Čiže štát je ešte stále vo veľmi veľkom podiele vlastníkom svojich podnikov, a výkonu tohto vlastníckeho práva sa nemôže len tak ľahko vzdať tým, že by výkon tohto vlastníckeho práva, ktoré zahrňuje aj usmerňovanie ich vývoja, ponechal iba na podniky.

Nech mi je dovolené povedať tak trochu alibisticky, že podobný vývoj pri privatizácii vidíme napríklad v Poľsku, ktoré začalo s privatizáciou oveľa skôr ako naša republika. Podlá správ, ktoré sme dostali v uplynulých týždňoch, stále je tam 85 % podielu štátneho hospodárstva. Vzhľadom na to, že v ČSFR bol podiel štátneho hospodárstva vyše 95 %, niet divu, že privatizácia natoľko nepokračuje. Z toho dôvodu neprichádzame s programom zlučovania či rušenia jednotlivých odvetvových ministerstiev.

K tejto problematike snáď ešte toľko, že ani daňová reforma vlastne nebola uskutočnená. To znamená, že dane ako nepriamy nástroj usmerňovania hospodárstva stále sú vlastne ešte v starej sústave. Čiže tento nepriamy nástroj vlastný pre usmerňovanie neštátneho hospodárstva taktiež ešte neexistuje v novej modernej podobe, ktorá sa predpokladá vlastne až na budúci rok, s účinnosťou od roku 1993.

Toľko na vysvetlenie, prečo prichádzame s návrhom na zrušenie ministerstva pre hospodársku stratégiu, a naopak, neprichádzame s návrhom na zrušenie odvetvových ministerstiev.

Pokiaľ ide o návrh na vytvorenie ministerstva dopravy a spojov, myslím si, že aj poslanci, ktorí v rozprave vystúpili, aspoň poniektorí z nich, správne uviedli dôvody pre zriadenie tohto ministerstva. Problematika dopravy, najmä cestnej, je roztrieštená do dvoch ministerstiev - minister-

stva vnútra a ministerstva hospodárstva, a z hľadiska zosúladenia riadenia odvetví dopravy a spojov vláda pokladá za užitočné zriadenie ministerstva dopravy a spojov. Opäť uvediem trochu alibisticky, že zriadenia ministerstva dopravy a spojov na Slovensku sa domáhajú odborové organizácie z oblasti dopravy a spojov na Slovensku, aj pracovníci a organizácie z tohto rezortu na Slovensku. Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste schválili vládny návrh zákona, ktorý vám bol predložený.

/Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Čarnogurskému. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku udeľujem slovo ministrovi školstva, mládeže a športu pánovi Pišútovi. Ako ďalší sa prihlásil pán minister Belcák.

Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi niekoľko poznámok, ktorými by som chcel odpovedať na obavy, ktoré zazneli v niektorých príspevkoch, napríklad v príspevku pána poslanca Zselenáka. Spomínalo sa tam, že tento nový kompetenčný zákon by mohol nejakým spôsobom ohroziť vedu alebo vedecké ústavy, ktoré nie sú na vysokých školách, teda Slovenskú akadémiu vied. Myslím si, že nič takého v zákone nie je, zákon nehovorí ani o financovaní vedy, ani o prenose riadiacich právomocí v tejto oblasti. Financovanie vedy bude presne také, aké, vážení páni poslanci a poslankyne, schválite v rozpočte. Ak to bude tak ako doteraz, akadémia vied v tomto rozpočte mala svoju kapitolu.

Ďalej bola vyslovená obava z toho, že prípadný prechod kompetencií z ministerstva hospodárskej stratégie na ministerstvo školstva, mládeže a športu by narušil konkurenciu vo vede, ktorá je nesporne veľmi zdravá. Myslím si, že ani táto obava nie je opodstatnená preto, že konkurencia nie je daná tým, že by príbuzné oblasti boli spravované z viacerých centier, ale je daná spôsobom, akým sa uskutočňuje. V tomto prípade je to v základnom výskume grantový systém a v aplikovanom výskume projektový systém, kde o výsledkoch, o porovnávaní jednotlivých návrhov na výskumné projekty alebo na granty rozhoduje grémium kompetentných odborníkov a úradníci len realizujú výsledky. Grantový systém bol zavedený v tomto roku v rezorte školstva aj v Slovenskej akadémii vied. Budúci rok bude zavedený spoločný systém v oboch týchto inštitúciách.

Domnievam sa, že prechod kompetencií tak, ako je tam naznačený, vytvorí podmienky pre zblíženie základného a aplikovaného výskumu. Takéto zblíženie je veľmi žiadúce. Vidno ho napríklad v tom, že základný výskum na vysokých školách technických má veľmi blízko k aplikovanému výskumu. Vidno to ďalej napríklad z toho, že už dnes vzniká združenie, ktoré spája biologický, lekársky a farmaceutický výskum, pričom tam nie je veľmi jasná hranica medzi základným a aplikovaným výskumom. Domnievam sa, že perspektívne by malo u nás vzniknúť nejaké ministerstvo, ktoré by nemalo na starosti materské školy, stredné školy, ale zaoberalo by sa len vysokými školami, vedou a výskumom. Tak je to organizované v mnohých vyspelých krajinách. V súčasnosti niečo také nie je možné, ale pokiaľ sa uskutočňujú nejaké kroky týmto smerom, sú to kroky v dobrom smere.

Dovoľte mi, aby som na záver zhrnul, že prenos kompetencií tak, ako je uvedený v tomto zákone, vytvorí podmienky

pre zbližovanie aplikovaného a základného výskumu. Z tohto dôvodu odporúčam schváliť, predložený návrh.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi Pišútovi. Udeľujem slovo pánovi ministrovi Belcákovi.

Minister hospodárstva SR J. Belcák:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

budem stručný, najmä po vystúpení pána poslanca Baláža, pána poslanca Hofbauera a predsedu vlády Slovenskej republiky. Predsa však uvediem niekoľko poznámok, aby sme sa správne zorientovali. K problematike spojov odcitujem článok 2 delimitačného protokolu, ktorý hovorí: "v súvislosti s prechodom zakladateľských funkcií na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky... " atď. Čiže delimitačný protokol jednoznačne hovorí o prechode zakladateľských funkcií. Je pravdou aj to, že federálny minister spojov jednoznačne od tohto protokolu odstúpil. Odporúčam spoje považovať za celok, pretože skutočne to nie je možné deliť.

V tomto zmysle spolupracujeme aj s Českou republikou, mali sme niekoľko rokovaní. Na list federálneho ministra spojov, ktorým odstupuje od delimitačného protokolu, vám prečítam stanovisko českej strany: "3. júla 1991 prerokoval minister Dyba tieto problémy vo vláde Českej republiky a prijali ďalší postup. Navrhujú a dohodli sa nereagovať na list federálneho ministra spojov, ale zvolať k nemu rokovanie na úrovni premiérov" - pripravil som pre premiéra prí-

slušné podkladové materiály - "a problém s konečnou platnostou uzavrieť ako bol pôvodný dohovor, t. j. právomoci do republík. České ministerstvo prosí o jednotu oboch republík v postupe voči Federálnemu ministerstvu spojov. " Čiže máme s českou stranou rovnaký názor.

Treba povedať, že v poslednom období sa vyskytujú prierezové snahy o zmenu v kompetenciách, pokiaľ ide o republiky a federálne orgány. Veľmi dobre viete, aký bol dohovor federálneho ministra hospodárstva pána Dlouhého so mnou, a tu ste mu zatlieskali, keď sme oznámili, ako sme sa dohodli v súvislosti s tranzitným plynovodom. A viete veľmi dobre, že do dnešného dňa k vzniku akciovej spoločnosti tranzitného plynovodu Transgas nedošlo. Dnes som mal niekoľkohodinové veľmi náročné rokovanie s pánom ministrom Dlouhým, a dohodli sme sa predsa len predložiť tento materiál do vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky, a to do 15. júla. O ďalších podrobnostiach hovoriť nebudem, ale poviem, že aj federálny minister dopravy mi navrhol, aby sme uvažovali o vrátení kompetencií v oblasti letectva. Čiže, ak by sme pri spojoch postupovali ináč, vznikne precedens pre ďalšie oblasti.

Dovoľte mi ešte poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. S pripomienkami súhlasím, ale nie je to tak, pokial ide o počty pracovníkov. Už v januári som bol poverený vládou Slovenskej republiky preberať kompetencie z federálnej úrovne za dopravu a spoje. Pritom som sa spoliehal na delimitáciu pracovníkov pri podpísaní delimitačného protokolu. To znamená, že pracovníkov sme na to prijali a orientovali na túto činnosť na úkor iných činností. Predmetom delimitácie môže byť teda počet delimitovaných pracovných miest z Federálneho ministerstva dopravy a spojov, teda z dopravy aj zo spojov, to znamená 20 plus 21 s tým, že v rámci tohto počtu môžu prejsť - a bolo by to správne - pracovníci, ktorí už teraz pracujú v oblasti dopravy a v oblasti spojov.

Posledná informácia v tomto zmysle, pokiaľ ide o spoje: Na základe delimitačného protokolu už 27. mája ministerstvo hospodárstva predložilo žiadosť na príslušný súd o zápisy zmeny funkcie zakladateľa pre všetky dotknuté organizácie v podnikovom registri. Tieto tu boli vymenované, preto ich nebudem spomínať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem ministrovi Belcákovi. Hlási sa ešte pán minister Pittner.

Minister vnútra SR L. Pittner;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážený pán premiér, slovenská vláda,

dovoľte mi povedať pár slov tiež na podporu predkladaného zákona, a to vyslovene z vecného hľadiska. Pokiaľ ide o dopravu a spoje, ukazuje sa, že všetky krajiny, ktoré zanedbali nástup symbiózy dopravy a informatiky - a spoje sú predpokladmi nositeľmi pre spoločenskú informatizáciu - zaostali. Vidíte, aký stav je u nás. Nie je možné, aby tento stav naďalej pretrvával, pretože pri nastupujúcej informatizácii spoločnosti je nevyhnutné, aby adekvátnymi prostriedkami sa v symbióze s týmto programom riešila aj otázka dopravy. Preto sa prihováram za to, aby z nášho rezortu - z ministerstva vnútra - bola doprava vyčlenená v prospech budúceho ministerstva dopravy a spojov. Pod kompaktným vedením dopravy i spojov možno zabezpečiť informatizáciu, aj mo-

dernizačný proces, ktorý je nevyhnutný pre rozvoj hospodárstva.

Záverom mi dovoľte ešte jednu poznámku, i keď sa ma netýka ako ministra vnútra, ale poviem ju preto, že som dlhé roky robil vo výskume. Súhlasím s pánom ministrom Pišútom a s ostatnými pánmi poslancami, ktorí hovorili na tému výskumu v tom zmysle, že ak chceme, aby naše hospodárstvo išlo dopredu, ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby prišlo k symbióze medzi aplikovaným a základným výskumom. Sám som pracoval dlhé roky v aplikovanom výskume a rozpor medzi aplikovaným a základným výskumom bol na škodu veci. Kde sa však realizuje aplikovaný výskum? V rezortných výskumných ústavoch a potom vo fabrikách, ktoré sú naň napojené. Gro rezortného aplikovaného výskumu je v ministerstve hospodárstva. Preto, i keď to nie je najideálnejšie riešenie, osobne sa domnievam, že organizačne by bolo v prospech výskumu, ale aj v prospech aplikácií, a teda v prospech celého nášho hospodárstva, ak by zastrešenie výskumu, tak základného ako aj aplikovaného, bolo na ministerstve hospodárstva.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem pánovi ministrovi. Hlási sa ešte pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni,

dovolil by som si vystúpiť len s troma stručnými pripomienkami. Myslím, že z doterajšej diskusie vyplynulo, že všetci alebo skoro všetci sme za vytvorenie ministerstva

dopravy a spojov. Spornou je otázka zrušenia ministerstva pre hospodársku stratégiu. Preto sa nazdávam, že tieto dve otázky by sme mali posudzovať samostatne, a najmä hlasovať o nich samostatne. Zdá sa, že je predložený jeden vládny návrh zákona, o ktorom sa musíme rozhodnúť ako o celku. Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, že návrhy pána poslanca Zselenáka sú formulované tak, že ak ich prijmeme, predloženým návrhom zákona bude vytvorené ministerstvo dopravy a spojov a nezanikne ministerstvo pre hospodársku stratégiu. Čiže pri hlasovaní o jeho návrhoch budeme rozhodovať o tom, či bude zachované alebo zrušené ministerstvo pre hospodársku stratégiu s tým, že vytvorenie ministerstva dopravy a spojov bude realizované tak, ako s ním počíta predkladaný vládny návrh zákona.

Pred chvíľkou minister vnútra pán Pittner predniesol návrh, aby pôsobnosti, ktoré podlá predloženého vládneho návrhu prechádzali z ministerstva pre hospodársku stratégiu na ministerstvo školstva, mládeže a športu, v prípade zrušenia ministerstva pre hospodársku stratégiu prešli na ministerstvo hospodárstva. Tento jeho návrh si osvojujem pre prípad, že ministerstvo pre hospodársku stratégiu bude zrušené.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Barányovi. Pán minister Pišút sa hlási s faktickou pripomienkou.

Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi najprv, aby som pána ministra Pittnera ubez-

pečil svojou hlbokou úctou, a tiež mu poďakoval, že v úvode príspevku, keď sa rozbiehal, nezabudol povedať, že so mnou súhlasí v istom zmysle, ale zrejme nesúhlasil s tým, čo považujem za podstatné. To, čím trpí naša vedecko-výskumná základňa, je odtrhnutosť vedy a výskumu od vysokých škôl. Keby sme urobili to, čo pán minister navrhuje, toto odtrhnutie by sme zachovali, len s tým, že kompetencie by boli posunuté niekde inde. Skutočne sa domnievam, že ak máme niekde smerovať, musíme smerovať k tomu, že veda a výskum budú robené intenzívne na vysokých školách, že budú vytvorené všetky podmienky, aby vysoké školy boli plne zapojené do výskumu, či už základného alebo aplikovaného. Pokiaľ to neurobíme, ostaneme pri tejto separácii a budú tým trpieť tak vysoké školy, ako aj základný a aplikovaný výskum.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou pripomienkou vystúpi pán poslanec Lacko a potom pán poslanec Prokeš.

Poslanec E. Lacko:

Vážené predsedníctvo, vážená slovenská vláda, vážené kolegyne a kolegovia,

návrh pani poslankyne Homolovej akosi zapadol do celej spleti oveľa dôležitejších návrhov a pripomienok. Napriek tomu si dovolím vrátiť sa k nemu, pretože som ho sám predložil v rámci interpelácií na 14. zasadnutí Slovenskej národnej rady. Dovolím si tvrdiť, že odpoveď, ktorú som dostal, ma neuspokojuje, pretože nie je podmienkou, aby všetky orgány exekutívy boli v hlavnom meste. Nedávno som navštívil Holandsko. Tam sú rozdelené medzi Haagom a Amsterdamom a nema-

jú s tým žiadne problémy. V argumentoch, ktoré som dostal, že pri zasadnutí vlády by boli problémy, aby pracovníci z ministerstva prišli dosť zavčasu, zo Žiliny do Bratislavy je rýchlikom necelé tri hodiny, Tatranom dva a pol, autom sa dá dostať za dve hodiny. A ako bývalý primátor mesta Žiliny si dovolím tvrdiť, že Žilina dokáže vytvoriť dôstojné podmienky pre existenciu tohto ministerstva. Opakujem to, čo hovorila poslankyňa Homolová, že je tam unikátny celoštátny výskumný ústav dopravy, je tam odbočka výskumného ústavu spojov a je tam vysoká škola dopravy a spojov s celoštátnou pôsobnosťou. Ak pán minister školstva hovoril o tom, že vysoké školy treba do toho zapriahnuť, je tu výborná možnosť ich do toho zapriahnuť. Keďže Žilina už dnes prijíma nepravidelné letecké linky, som presvedčený, že nové ministerstvo si dokáže vytvoriť aj pravidelnú leteckú linku do Bratislavy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec, doneste demižón a uvidíme. /Smiech v sále a potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy;

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš;

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum,

myslím, že ten demižón by bolo najlepšie dať hneď tu na stôl. Ale vážne k veci. Problém výskumu, najmä základného,

nie je taký celkom jednoduchý. Bohužiaľ, musím konštatovať, že to, ako sa o tom doteraz hovorilo, vlastne sa snaží určitým spôsobom zachrániť centrálny systém riadenia. Veda všade vo svete, najmä v oblasti základného výskumu, je predovšetkým postavená na báze samoorganizácie. A my sa ju snažíme dostať pod akési ministerstvo.

Musím konštatovať, že aj keď si pána ministra vnútra vysoko vážim, ale ako kolega z výskumu s ním hlboko nesúhlasím v tom, že dostať základný výskum pod ministerstvo hospodárstva znamená vnútiť mu veľmi úzky mantinel, v ktorom sa bude môcť pohybovať. Nemali by sme zabúdať na to, že tu skutočne existuje inštitúcia, ktorá má črty samosprávy v oblasti vedy, a to je Slovenská akadémia vied, a nemali by sme sa ju snažiť dostať pod nejaké ministerstvo, ale naopak, mala by sa urobiť bližšia previazanosť s výskumom na vysokých školách a na Slovenskej akadémii vied.

Preto sa nedomnievam, že výskum by sa mal dostať an blok pod ministerstvo hospodárstva. Naopak, ešte by som rád dodal, že aj v oblasti aplikovaného výskumu, ktorý je dnes riadený rezortnými výskumnými ústavmi, skôr či neskôr sa tiež prejde na určitý samosprávny blok a zvyšok si budú robiť a financovať firmy, nie ministerstvo. Stále zabúdame na to, že ideme do trhového hospodárstva. Výskumné ústavy budú predsa ponúkať výsledky svojej práce, alebo firmy si to budú objednávať. Čo spoločného s tým bude mať ministerstvo?

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem pánu poslancovi. V zmysle § 19 sa hlási pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

mám v repertoári návrh, aby sme ukončili rozpravu, a ponúkam ho na hlasovanie. Nie je to len môj osobný návrh.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Budeme o ňom hlasovať bez rozpravy. Ešte sa hlási pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcem dať jeden spresňujúci návrh, ktorý je veľmi stručný, takže si myslím, že to nijako nepredĺži naše rokovanie. V spoločnej správe sa totiž nepresne uvádza, že treba upraviť zmenu názvu zákona tak, že to bude zákon národnej rady o zmenách v organizácii ministerstiev v Slovenskej republike, pričom zákon č. 347, ktorým sme vlastne upravili tieto vzťahy, hovorí tiež o ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. To tam treba nechať. Preto navrhujem, aby sa názov zmenil tak, že to bude zákon Slovenskej národnej rady z dnešného dňa, ktorým sa mení zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Na to nadväzuje aj článok IV novely, ktorý splnomocňuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady potom vydať úplné znenie.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Teraz prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 113 poslancov. /

Kto je za ukončenie rozpravy?

/Za návrh hlasovalo 87 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Zászlós?

Podpredseda vlády SR G. Zászlós;

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

mám v podstate už značne uľahčenú úlohu. Chcem sa pridržiavať významnej zásady, ktorú tu vyslovil pán minister vnútra, keď hovoril o tom, že sa chce k problémom priblížiť len vecne. Budem sa snažiť byt tiež výlučne vecný a budem sa snažiť zodpovedať na vaše otázky.

Pán poslanec Zselenák mal pozmeňovacie návrhy. Nechcem sa vyslovovať k istým všeobecnostiam, ktoré boli motivované politicky, chcem sa vysloviť výlučne len k meritornému návrhu. Navrhoval vypustiť odsek 2 čl. I predloženého návrhu, ďalej zachovať a redukovať ostatné hospodárske ministerstvá. Rád by som povedal k tomuto návrhu, aj k pozmeňovacím návrhom, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, čo akceptujeme ako predkladatelia.

Ešte k návrhu pána poslanca Fogaša na upresnenie názvu - áno, s tým, že sa dopĺňa vzhľadom na to, že sa kreuje nové ministerstvo, čiže "mení a dopĺňa", aby to bolo presné a vzhľadom na zmocnenie v článku IV.

Predtým, než by sme pristúpili meritórne k jednotlivým návrhom, chcem povedať toľko: javí sa, že súhlasíte s vytvo-

rením nového ministerstva, a zároveň sú tu hlasy, aby sa ministerstvo hospodárskej stratégie nerušilo. Bolo hovorené o tom, aký význam má strategické plánovanie alebo vôbec stratégia v oblasti makroekonomiky, makrosociálnych problémov, štrukturálnej politiky a regionálnej politiky. Základným cieľom vlády v cieľovom riešení je, ako som uvádzal, znížiť administratívny aparát, znížiť nároky na štátny rozpočet, a nech sa tento náš návrh kvalifikuje akokoľvek, obsahuje tento prvok, napĺňa teda programové vyhlásenie vlády znižovať aparáty podlá toho, ako to podmienky dovoľujú. Nikto predsa nemohol tušiť a nemohol predpovedať, myslím, ani prognosticky, aký bude u nás ekonomický a spoločenský vývoj. Pred rokom sa to nedalo predvídať. Poukázali na to ostatní páni ministri, aj pán predseda vlády, že vývoj bol pomalší, aký je podiel štátneho majetku a že je odôvodnené, aby sa štát o tento majetok staral.

Za predkladateľa teda nemôžem súhlasiť s návrhmi pána poslanca Zselenáka, a na to konto by som vám chcel dať do pozornosti materiál, ktorý rozdal pán poslanec Hofbauer. Myslím, že je to tam veľmi jasne zdôvodnené, až na článok 8, aký význam má stratégia.

Účelom tohto návrhu medziiným je, aby sa ministerstvá očistili, a vytvorili sa pre nich podmienky, aby sa zamerali na svoje ťažiskové profilové činnosti. Na ministerstve vnútra sa dopravou zaoberalo 45 ľudí. Bude sa to sústreďovať v jednom ústrednom orgáne, kde to bude profilovou činnosťou tohto orgánu. Čo sa týka činností, ktoré nebudú delimitované na profilovou činnosťou príbuzné rezorty, vyvstáva otázka, čo s ostatnými činnosťami z ministerstva hospodárskej stratégie. Máme za to, že tak, ako je to v podstate popísané v tomto materiáli, výbor zaručí to, aký ciel vláda sleduje. Vláda ako výkonný orgán nesie vo vzťahu k parlamentu zodpovednosť za riadenie hospodárstva. Domnievame sa, že vytvorením menšieho orgánu, ktorý bude pružnejší, bude môcť pruž-