hých pánov poslancov, a to najmä preto, lebo aj zahraniční renomovaní odborníci priznávajú, že poľnohospodárska výroba na Slovensku a v Česko-Slovensku je na vysokej úrovni. Máme sa teda aj čím pochváliť, a nie len kydať na všetko, čo sa na tomto úseku urobilo.
Čo sa týka niektorých ďalších záležitostí, situácia je skutočne vážna. Nehovoríme to preto, že máme záujem vytĺkať na tom nejaký politický kapitál, ale preto, lebo tak, ako nám to pán poslanec pred chvíľkou vyčítal, sme tento problém už niekoľkokrát otvárali v inom znení, lebo sme hovorili o možnom rozklade trhu potravín, a možný rozklad trhu potravín môže nastať aj vtedy, keď potravín bude prebytok, alebo aj vtedy, keď konkurencia z Českej republiky bude schopná ponúkať lacnejšie produkty, a takýmto spôsobom položí našich výrobcov. Nechcem sa tu púšťať do konkrétnych detailov a skúmať to, či aj vstupy do poľnohospodárskej výroby v Čechách aj na Slovensku možno porovnať, a či sa náhodou v Čechách nekupujú aj mnohé komponenty potrebné pre poľnohospodársku výrobu oveľa lacnejšie. Chcel by som vás poprosiť, keď budeme o tomto vážnom probléme rokovať, aby sme mu venovali plnú koncentráciu a náležitú pozornosť.
Pri tejto príležitosti by som chcel opätovne pripomenúť, že sme prednedávnom, najmä v záujme toho, aby sme sa mohli dôslednejšie venovať problematike poľnohospodárstva, navrhli zriadiť Výbor Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a výživu. Verím, že tento návrh má Predsedníctvo Slovenskej národnej rady stále na pamäti, a že najneskôr na budúcom rokovaní Slovenskej národnej rady ho budeme môcť kvalifikovane posúdiť a zaujať k nemu stanovisko.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. Hlási sa ešte niekto z prítomných do diskusie? Pán poslanec Géci.
Poslanec M. Géci:
Vážená Slovenská národná rada, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážení kolegovia,
vráťme sa aspoň o jeden rok dozadu a postupne pokračujme k dnešnému dňu. Musíme konštatovať, ako to už jeden pán kolega povedal, že včera sme hovorili inakšie, v zime sme hovorili inakšie, teraz hovoríme inakšie, a stále nehovoríme pravdu. Naučme sa aj na družstvách a štátnych majetkoch hovoriť pravdu. Kde je tá pravda? Tu nikto nehovorí, za čo vyprodukujeme jeden liter mlieka, a prečo ho dnes nevieme vyprodukovať pod 8 korún. Toto nikoho nezaujíma? Ani poľnohospodárov, ani nás? Len toho, kto kupuje, že je drahé? Priatelia, dovolím si z tohoto miesta tvrdiť, že v mlieku sú započítané neproduktívne náklady keď nie 50 %, ale 30 % určite. Tieto neproduktívne náklady je potrebné odtiaľ už konečne vymazať. To je prvá práca, ktorú musia urobiť štátne majetky a družstvá.
Pozrime sa, čo sme všetko postavili, ale neslúži to výrobe v družstvách. Keď chcete, môžem poukázať na niektoré stavby, ktoré sme postavili. A poďme ďalej. Na tieto stavby sme brali úvery. Poznám jedno JRD pri Košiciach, kde som bol minulý týždeň, a mal som rozhovor s predsedom družstva a štátnych majetkov. Hospodári na l 200 ha ornej pôdy a má 14 miliónov úveru, za ktorý platí 18 % úroky. Je to životaschopné družstvo? Pozastaví sa niekto nad týmto? Pýtam sa aj
ministerstva poľnohospodárstva a výživy, či sa pozastaví nad tým. A dovolím si tvrdiť, že to nie je jeden poľnohospodárky objekt, nie je to jedno poľnohospodárske družstvo a štátny majetok. Preto v prvom rade je potrebné zamerať sa na to, vyčísliť naše družstvá a štátne majetky od neproduktívnych nákladov. Keď to urobíme, potom pôjdeme s cenou dolu, keď pôjdeme s cenou dolu, zbavíme sa aj nadnormatívnych zásob.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Gécimu. Pán poslanec Hübel. Poslanec J. Hübel:
Ospravedlňujem sa, že ešte raz vystupujem, ale vzhľadom na situáciu, ktorá tu vznikla a vzhľadom na to, čo nás očakáva, navrhujem, aby sme ak nie celé plénum, aspoň jeden deň z prvého jesenného zasadnutia venovali otázke poľnohospodárstva, a prerokovali celú túto problematiku po dôkladnom rozbore situácie v Slovenskej republike. /Potlesk. / Nazdávam sa, že bez dôkladného poznania a dôkladnej analýzy celkového stavu a príčin, prečo k tomuto stavu došlo, nebudeme vedieť veci uzavrieť, budeme rozprávať vždy trošku bokom, a veci aj tak neuzavrieme.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč
Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Dziak-Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Mám len jednu poznámku na konto pána Zselenáka. Vstupy sú nezaujímavé, zaujímavý je vždy výstup. Ten kto má vstupy, ktoré ho zbavujú konkurenčnej schopnosti, nemá do konkurencie vstupovať. Nepodpisujem sa pod to, čo som povedal. Mali by sme prehodnotiť tzv. dlhodobé koncepcie sebestačnosti vo výrobe potravín, ktorým sme podľahli, a podľahli sme im všetci. Nikdy sme nepovedali, že dlhodobú koncepciu sebestačnosti výroby potravín chceme dosiahnuť za každú cenu, ale za každú cenu sme to robili. Táto koncepcia sa rodila v čase, keď potraviny boli chápané ako strategická surovina, potraviny boli artiklom, cez ktorý bolo možné vydierať. Je otázne, nakoľko dnes, v dnešnom čase, možno potraviny chápať opäť takýmto spôsobom. Chcem povedať, že som to svoje prvé extempore nechápal ako humornú vložku. Chcem sa ospravedlniť všetkým, ktorých sa to dotklo a ktorých sa poľnohospodárstvo vážne dotýka, lebo aj mňa sa dotýka. Nechápal som to tak, že čosi chcem zhadzovať, len chcem, aby sme sa vrátili k nejakej podstate, k tomu, z čoho sme sa v týchto súčasných problémoch naozaj ocitli. A ocitli sme sa v nich preto, že existovala istá dlhodobá koncepcia a stratégia nie poľnohospodárstva, ako tomu dnes hovoríme, ale výroby potravín, a tá dlhodobá stratégia a koncepcia výroby potravín bola súčasťou nie poľnohospodárskej politiky štátu, a nie agrárnej politiky štátu, ale branno-bezpečnostnej politiky štátu. Mali by sme si jednoznačne povedať, kam nás tento model takto ponímaného agrárneho komplexu doviedol. A tu by sme to mali oddeliť, a tu by sme si mali povedať, kde a akým spôsobom môžu za súčasný stav poľnohospodári, a kde a akým spôsobom za to môže branno-bezpečnostná politika štátu a dlhodobé strategické ciele toho, čo sme, chvalabohu, pred týždňom pochovali, tzv. Varšavskej zmluvy. Ale o tom sa tu nehovorí, bohužiaľ. Som hlboko presvedčený o tom, že to je jeden z aspektov, na ktorý naše poľnohospodárstvo krváca. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Prokeš, po ňom pán poslanec Dobrovodský a pán poslanec Hajduk.
Poslanec J. Prokeš:
Treba povedať, že môj predrečník mal vo veľkej časti, alebo prakticky vo všetkom, čo povedal, pravdu. Ale treba dodať ešte niečo. Každý štát je fungujúci organizmus, ktorý je plne previazaný. Nemožno oddeliť poľnohospodárstvo od ostatných vecí, treba vytvoriť skutočne strategickú koncepciu rozvoja hospodárstva na Slovensku, vzájomnej previazanosti, aby sme vedeli, že ak nám skrachuje poľnohospodárstvo, za čo budeme kupovať, alebo či musíme držať poľnohospodárstvo na to, aby nás živilo.
A toto, bohužiaľ, doteraz nemáme predložené. Chcel by som upozorniť poslancov vládnej koalície, že prevzali zodpovednosť za riešenie problémov nezávisle na tom, kto ich vytvoril, a preto od nich čakáme, že budú predkladať návrhy na riešenie. Tvrdiť, že za to je zodpovedný niekto iný, je veľkým omylom. Ak sa vymení situácia, a niektoré strany z opozície budú vládnuce, bude práve táto opozícia poukazovať na chyby, ktoré robí budúca vládnuca koalícia. Ale dnes je zodpovednosť za riešenie problémov na vás. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Dobrovodský. Poslanec D. Dobrovodský:
Ako poslanec vládnej koalície chcel by som upozorniť na jedno. Skutočne, poľnohospodárstvo má rezervy. Prečo sú u nás vysoké ceny vo výrobe potravín? Ako príklad by som
chcel uviesť, že mlieko sa u nás stále vyrába tak, ako sa vyrábalo za posledných 20 rokov.
Jedným z dôležitých ukazovateľov poľnohospodárskej produkcie alebo ukazovateľov vo výrobe hovädzieho dobytka bol jednotretinový prevod jalovíc do stavu kráv. Uvedomme si, že jalovicu sme chovali dva roky neefektívne a krava žila v priemere na Slovensku tri roky. Tri roky dojila. Táto skutočnosť je závažným momentom vo výrobe mlieka, pretože to mlieko musí byť potom drahé. Pán poslanec tu predomnou, odborník v poľnohospodárstve, zastonal, že sa znížilo pripúšťanie a za dva, za tri roky sa to prejaví znížením výroby potravín. Nemusí sa, ak budeme vedieť vyživiť kravy tak, aby žili 6 rokov a dojili 6 rokov, potom môžeme znížiť stavy kráv alebo stavy jalovíc o 5O %. Teda zamyslime sa nad efektívnosťou výroby potravín. Znížia sa nám ceny, znížia sa vstupy, a budeme rovnocenní českému trhu alebo svetovému trhu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Pán poslanec Hajduk. Poslanec A. Hajduk:
K problémom, ktoré má v súčasnosti poľnohospodárstvo, sa určitou mierou podpísali aj terajší zástupcovia, ktorí sú vo vedení družstiev, pretože absolútne sa nechovajú podnikatelsky. Práve naopak, sú v pasivite, vystupujú, a čakajú od rezortného ministerstva ako ich porieši. Práve tu vidím tiež jednu z možností, ako v miestnych podmienkach pomôcť danej problematike. Osobne som bol svedkom, keď cez rezortné ministerstvo poľnohospodárstva regionálne informačné poľnohospodárske služby pobádajú jednotlivé vedenia družstva, aby
požadovali a dali všetky podklady, ktoré sú potrebné pre dotačnú politiku. Nehnevajte sa, ale aby sme na tácke dávali týmto družstvám všetky podklady, to asi neobstojí. Naozaj, nech sa chovajú podnikateľsky.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár;
Vážená Slovenská národná rada,
veľmi stručne by som reagoval na pána poslanca Prokeša. Skutočne, politické tábory opozície a koalície mávajú odlišné názory, a súťažia s nimi o priazeň, ale musím konštatovať, že v tomto prípade pán poslanec Prokeš súťažil obhajobou komunizmu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Pána poslanca Tatára by som rád upozornil na to, že komunistická strana v pätdesiatych rokoch používala buržoázny nacionalizmus, aby sa zbavila opozície. On dnes straší alebo nálepkuje každého, kto s ním nesúhlasí, za komunistu.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy k otázke poľnohospodárstva? Pán minister kultúry. /Smiech v sále. /
Minister kultúry SR L. Snopko:
Vošiel som sem, keď znel smiech, takže ho nechcem rozvíjať ďalej. Snažím sa len domyslieť úvahu, ktorú pred chvílou predniesol pán poslanec Prokeš, a vôbec sa ju nesnažím domýšľať z hľadiska poľnohospodárstva, ale z hľadiska tej úvahy. Starostlivo som ho počúval, a vlastne išlo o určitý postup, v rámci ktorého činí koalíciu zodpovednú za vývoj v tejto spoločnosti. Opozícia v parlamente je vlastne v roli akéhosi pohoniča, kontrolóra. V poriadku, ale treba si uvedomit, že život, ktorý sa deje mimo tohto parlamentu, nie je delený, alebo aspoň by nemal byt delený na opozíciu a koalíciu. Veď predsa vedenie štátnych majetkov alebo družstiev by sa malo starať o svojich podriadených, malo by sa starať o rozvoj poľnohospodárstva. Ale ak má prístup, ktorý tu naznačil pán poslanec Prokeš, čiže sa dištancuje, potom nás robí zodpovedných za kohosi, kto sa vedome dištancuje od snahy posúvať túto spoločnosť dopredu. A to je, podľa mňa, určité nebezpečenstvo, alebo proste logika tejto úvahy nie je správna, a budem rád, keď mi ju pán poslanec Prokeš vyvráti.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Poradie faktických poznámok: páni poslanci Ľupták, Markotán, Hamerlík, Hrnko.
Poslanec I. Ľupták;
Začali sme sa vážne zaoberať otázkami poľnohospodárstva, ale ako sami vidíte, dostali sme sa do nejakej polohy filozofických debát. Rád by som sa vrátil k návrhu pána poslanca Hubia. Poľnohospdárstvo je naozaj závažný problém, a diskutovať o tom, či byt sebestačným alebo nebyť sebestačným, či sa vôbec venovať poľnohospodárstvu alebo všetko kupovať na západe, to sú otázky, ktoré potrebujú hlbšiu analýzu. Myslím si, že filozofia je pekná vec, ale najlepšia je pri pohári vína. Preto navrhujem, aby sme to ukončili a venovali sa naozaj serióznej robote, a aby sme na septembrovom zasadnutí pléna venovali aspoň pol dna alebo deň poľnohospodárstvu.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Podal návrh na ukončenie rozpravy. Dávam hlasovať o ukončení rozpravy k vystúpeniu ministra poľnohospodárstva a výživy.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 107 poslancov. /
Kto je za ukončenie rozpravy?
/Za návrh hlasovalo 88 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Vyhlasujem rozpravu o druhom bode programu za skončenú. Žiada si ešte záverečné slovo minister poľnohospodárstva a výživy?
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
chcel by som odpovedať na niektoré z otázok, ktoré tu boli prednesené. Pôjdem postupne od začiatku.
Problém odbytu obilnín - ak sa dorieši s bankou, že banka dá úver za nižšiu úrokovú sadzbu, problém nebude absolútne žiadny, lebo vystačíme aj bez toho, že by sme museli niečo vyviezť.
Vytvoriť podmienky, aby nevznikali prebytky - samozrejme, boli tu niektoré diskusné príspevky aj na hlavu vedení niektorých podnikov v poľnohospodárstve. Skutočne je pravda, že títo nechceli pristúpiť na to, čo sa im radilo. Niektorí skutočne sú tvrdohlaví ešte aj dnes a myslia si, že len výrobou za každú cenu zachránia svoje podniky, čo nie je absolútne žiadna pravda. Teraz sa spracovala koncepcia celého agropotravinárskeho komplexu, materiál je v štádiu akéhosi prípravného alebo doplňujúceho konania, poľnohospodárov som s tým včera oboznámil.
Situácia je taká, že poľnohospodárstvo je rozložené plošne po celej republike, takže je dosť ťažko, aby každý podnik si vytváral svoju vlastnú trhovú koncepciu. Orientačné čísla sme museli dať my, a tie chceme riešiť cez hovädzí dobytok. Čiže dali sme smerné čísla kráv pre jednotlivé okresy, aby sme za rok za dva nemuseli plakať, že sme hladní a musíme dovážať za päť alebo desať mariek.
Chcel by som ešte upriamiť pozornosť na to, že v porovnaní so svetovými cenami, čo sa týka výroby, sme zhruba na tej istej úrovni, ak to prepočítame na príjmy obyvateľstva, ale nie sme v reláciách s ostatným svetom, ak porovnávame
ceny potravinárskych výrobkov s cenami priemyselných výrobkov. Tam je dosť veľký rozdiel.
Cene 96 dolárov - to je hranica nášho štátu. Cena 96 dolárov pri pšenici je na hranici so Sovietskym zväzom a Česko-Slovenskom.
8-percentný rozdiel medzi Českou republikou a Slovenskou republikou je v prírodných podmienkach. Ak sme mali 107 okresov a sledovali sa ekologické a ekonomické podmienky pre poľnohospodárstvo, medzi prvými dvadsiatimi zo Slovenska boli len Galanta a Dunajská Streda, čiže dva okresy, a medzi poslednými dvadsiatimi okresmi z týchto 107 nebol ani jeden český okres. Čiže posledných 20 okresov sú čisto slovenské a medzi prvými dvadsiatimi máme len dva okresy. U nás sú horšie prírodné podmienky, čo sa týka poľnohospodárstva tým, že sme sa snažili poľnohospodárstvo tlačiť do severných oblastí. Tým sme zvýšili náklady, tým sme si to pokazili. Ak by sme zo severných oblastí poľnohospodárstvo vytlačili, a robili tam vyslovene akúsi agroturistiku alebo iné veci, teda nie poľnohospodárstvo, dostaneme sa na úroveň Českej republiky, ale to nie je otázka jedného roka. To by som chcel pripomenúť.
Deblokácia § 33 - nechceli sme zabrzdiť vývoj, najmä čo sa týka privatizácie, a teda najmä delenia družstiev, a takisto nechceme prísť k tomu, aby sa družstvá rozpredávali. Na všetky tieto veci bude treba súhlas ministerstva poľnohospodárstva alebo aspoň našich regionálnych správ. Čiže tomuto by sme sa chceli vyhnúť.
Nedostatky v obchodoch - samozrejme, je to veľká pravda. Všetci vidíme, že máme veľmi úzky sortiment mäsa v obchodoch, i keď máme v mäsopriemysle veľké zásoby. Obchodníci nekupujú zo strachu, že by sa im pokazilo alebo niečo iné.
Zlá organizácia práce - samozrejme, celých 40 rokov bola sociálna politika, išlo tu o zamestnanosť, aby každý mal právo na prácu. Aj v poľnohospodárstve je presne taký istý stav, je tam obrovský prebytok ľudí. Bolo by to možné riešiť znížením počtov, ale na druhej strane sa nám objaví problém obrovskej nezamestnanosti. Preto sa to snažíme cez ministerstvo poľnohospodárstva riešiť tak, aby sa vytvárali iné možnosti, aby sme to v poľnohospodárskej výrobe znížili zhruba na 5 %, ale aby sme týchto pracovníkov v poľnohospodárstve zamestnali inými činnosťami, teda v pomocných výrobách alebo napríklad v agroturistike a inak. S tým sa treba plne stotožniť.
Vstupy do poľnohospodárstva v Českej republike a v Slovenskej republike - to je zhruba na tej istej úrovni. Chémia aj umelé hnojivá, osivá majú rovnaké ceny a nakupujú sa viac-menej z jednej do druhej republiky.
Že treba ísť dolu s cenou - už som spomenul, že je dosť podnikov, ktoré vyrábajú mlieko za 5 korún a predávajú ho za 5, 40 Kčs, čiže s minimálnym ziskom. Už dnes je len veľmi málo podnikov, ktoré vyrábajú mlieko za 8 korún. Konečne si uvedomili, že nie je možné vyrábať mlieko za každú cenu a v tých podmienkach, kde na to nemáme. Obmedzila sa spotreba jadra, mlieko sa robí prakticky len na objemových krmivách. Hlavné náklady sú krmivá, ktoré tvoria 40 %, tie išli dolu a tým klesli aj náklady.
Bolo tu hovorené o prevodoch alebo o akejsi regulácii chovu hovädzieho dobytka. Samozrejme, pokiaľ môžeme, radíme poľnohospodárom v tom smere, že kvalitatívny výber treba robiť už od teliat, aby sme zbytočne dva roky nechovali jalovice, ale vyberali skutočne len najkvalitnejšie jalovičky a tie pripúšťali, aby nám ostalo skutočne najkvalitnejšie stádo. Ak by sa objavila možnosť zvýšenia odbytu vonku, ale-
bo ak by sa v priebehu dvoch-troch rokov zvýšila spotreba doma, aby sme okamžite boli schopní nabehnúť na nové trendy.
O problémoch vedenia družstiev som hovoril, takže k tomu sa netreba vracať. Dali sme im jednu právomoc. Povedal som našim riaditeľom regionálnych správ, že peniaze, ktoré sa dávajú formou dotácií, sú peniaze štátu, a preto štát môže hovoriť aj do toho, či ich použiť pre také podniky, ktoré ich nevedia využívať, teda také, o akých sa tu hovorilo, že majú 12 miliónov korún strát. Je v právomoci okresných regionálnych správ nepodporovať lajdáckosť a neschopnosť vedúcich pracovníkov v niektorých poľnohospodárskych podnikoch, odobrať im subvencie, lebo nemajú na ne nárok. A takisto ako v iných rezortoch, tie podniky, ktoré na to nemajú, musia ísť do likvidácie. Iné riešenie nie je ani v poľnohospodárstve, to platí všade. Ak niekto na to nemá, musí skrachovať.
Myslím, že tým som zhruba zodpovedal na hlavné dotazy. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. Ešte dovoľte zaujať stanovisko k návrhom, ktoré tu boli dané. V predsedníctve sme už hovorili o problematike zriadenia poľnohospodárskeho výboru. Pochopili sme, že problematika národohospodárskeho a rozpočtového výboru je komplikovanejšia než taká, že by z neho bolo treba vyčleniť napríklad len poľnohospodársky výbor. Je tam aj rozpočtová problematika, dnes tento výbor je partnerom 8 ministerstiev a ďalších 5 orgánov štátnej správy. Takže v priebehu parlamentných prázdnin budeme musieť prehodnotiť postavenie a zloženie tohto výboru, a taktiež v rámci rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady, ktorý sa pripravuje, budeme musieť i k týmto veciam zaujať nejaké stanoviská. Čiže toto je istý proces, ktorý by sa mal riešiť v najbližších týždňoch.
Zároveň som dohodol s pánom predsedom národohospodárskeho a rozpočtového výboru Ivanom Ľuptákom, že predtým, než by informácia, ktorú niektorí z vás požadovali, prišla do pléna, bolo by podstatne efektívnejšie, aby najprv bola prerokovaná v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, kde sú odborníci z radov poslancov, ktorí vedia k tomuto zaujať kvalifikované stanoviská. Podlá výsledkov prerokovania v tomto výbore by sa to potom zaradilo i do pléna, lebo tažko povedať, že problémy vyriešime, aj keď by sme o tom rokovali jeden deň. Čiže efektívnejšiu cestu vidíme v tom, že by minister poľnohospodárstva na jesennom zasadnutí výborov predložil istú správu, istý pohľad, prišiel by do výboru, a na základe prerokovania tejto problematiky vo výbore by sa to zaradilo na najbližšie plénum. To, čo som povedal, považujem za akési zhrnutie diskusie, ktorá k tomuto bodu odznela.
Keďže rokujeme už dve a pol hodiny, navrhujem teraz prestávku do 17. 00 hodiny.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč;
Tretím bodom nášho programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o Štátnom vodohospodárskom fonde Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 131 a spoločnú správu výborov ako tlač 131a. Návrh zákona za vládu odôvodní minister lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky Viliam Oberhauser. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predkladám návrh zákona o Štátnom vodohospodárskom fonde Slovenskej republiky, ktorý by mal pôsobiť ako významný - a bez nadsadzovania možno povedať - rozhodujúci nástroj pre realizovanie rozvojových koncepcií vo vodnom hospodárstve. Verbálne možno vyjadriť, že základnou funkciou tohto fondu bude optimálne, reálne sústreďovanie finančných zdrojov a ich poskytnutie žiadateľom na krytie potrieb rámcové vymedzených v § 4 predkladaného zákona. Potrebu zriadenia fondu vyvovali okrem iného aj zmeny od 1. 1. 1991 vyplývajúce z nariadenia vlády ČSFR číslo 577/1990, ktorým sa zrušilo rezortné fondové hospodárstvo, v našom ponímaní to bol fond racionálneho hospodárenia s vodnými zdrojmi zlúčený s havarijným fondom, čím sa vylúčila možnosť operatívnej finančnej pomoci podnikom vodného hospodárstva v dobe negatívneho pôsobenia prírodného činiteľa - povodne, ľadochody, havárie, dlhodobé suchá s následkami obmedzeného exploatovania zdrojov vody.
V podmienkach výrobného procesu podnikov vodného hospodárstva, v ktorých sa vplyv prírodného činiteľa prejavuje v lokálnych extrémoch, je nevyhnutnosťou určité zhromažďovanie zdrojov, ktoré sú operatívne použiteľné na eliminovanie negatívnych ekonomických dôsledkov, ktoré takto vzniknú. Naliehavosť vytvorenia fondu je znásobená vo vodnom hospodárstve najmä preto, že podnikom povodí, a tiež podnikom vodární a kanalizácií sa priznal štatút podnikov verejno-prospešného charakteru, čím sú ekonomické predpoklady také, že nie je možné tvoriť rizikové resp. rezervné fondy.
Úradne stanovenými maximálnymi cenami za povrchovú vodu, vodné a stočné sa dosiahlo, že z 9 podnikov iba 4 podniky majú reálne možnosti dosiahnuť zisk, z ktorého pokryjú iba minimálny prídel do podnikových fondov po splnení odvodu zo zisku, absolútne stanoveného ako záväzný výstup štátneho rozpočtu. Ostatné podniky sú odkázané na dotácie zo štátneho rozpočtu na krytie straty a minimálnu tvorbu fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Ináč aj v zahraničí podniky takéhoto charakteru nemajú hnanú cenu vody vysoko, ale táto cena sa drží na určitých mierach, ktoré sú prístupné obyvateľstvu ako základná životná potreba, a tým spôsobom, že štát reguluje aj tieto cenové pohyby vo vodnom hospodárstve.
Z uvedeného vyplýva, že súčasnými cenami sa nevytvára priestor pre tvorbu zdrojov na investičný rozvoj vodohospodárskych podnikov, a preto sa s dotáciami zo štátneho rozpočtu uvažuje zatiaľ ako s rozhodujúcim zdrojom navrhovaného štátneho vodohospodárskeho fondu. Postupná liberalizácia cien za vodársku produkciu vytvorí predpoklady pre znižovanie dotácií, nie však pre úplné vylúčenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že podniky vodného hospodárstva zabezpečujú v značnom rozsahu nákladov náročné úlohy celospoločenského charakteru, okrem vodární, ktoré som spomínal, najmä podniky povodia, ktoré zabezpečujú ochranu pred povodňami, ladochodmi, zabezpečenie biologických prietokov v riekach, odvedenie dažďových vôd verejnými kanalizáciami, ich následné čistenie a podobne. Tieto nemožno zahrnúť do cien povrchovej a pitnej vody, takisto do stočného. Zahrnutie týchto nákladov do cien by negatívne pôsobilo na rozvoj podnikateľských aktivít, v ktorých sa používa voda v technologickom procese výroby.
Zdroje navrhovaného fondu sú vyšpecifikované v § 3. Pod písmenom g/ tohto paragrafu sa predpokladá najmä prevedenie zostatku rezervných fondov. O tom som už hovoril, ale sme sa k tomu potom ďalej nevyjadrovali. Z navrhovaného fondu by sa mali čiastočne alebo úplne financovať rozvojové investície