Doteraz nebolo uzavreté finančné vysporiadanie medzi bývalými národnými výbormi z hľadiska likvidácie. Mnohé obce sú penalizované. Kto uhradí faktúry a penále, ktoré starostovia zdedili? Povedalo sa, že obce začnú od nuly, ale mnohé začali s mínusom. Niečo môže napraviť dodatočne poskytnutá dotácia, ale je čoraz jasnejšie, že problém popri absolútnom nedostatku zdrojov je najmä v spôsobe ich rozdeľovania. Centrum nemôže bez účasti regionálnych združení rozdeľovať financie z jedného miesta. Je preto nutné zmeniť mechanizmus prerozdeľovania zdrojov. Natíska sa mi otázka, a zaznela aj na konferencii, prečo predstavitelia Združenia miest a obci Slovenska nie sú prizývaní na rokovania vlády aspoň k otázkam týkajúcim sa života samospráv. Z tohto všetkého mám pocit, že je to vlastne výsledkom prísnej reštriktívnej politiky štátu riadenej z Prahy, ktorá nás priviedla doteraz k tomu, že nie sú peniaze v mestách a obciach, že nemajú peniaze podniky a podnikatelia, chýbajú peniaze v školstve, zdravotníctve, banky poskytujú úvery na vysoké úroky, a pritom v štátnom rozpočte sú niekoľkomiliardové prebytky.
Pýtam sa preto pána podpredsedu vlády Vavru, pána ministra financií Danču a ďalších zodpovedných ministrov, kedy hodlá slovenská vláda začať rešpektovať slovenské ekonomické záujmy a kedy pristúpi popri reštriktívnej politike k politike podpory rozvoja slovenskej ekonomiky a celej spoločnosti. Úspora v štátnom rozpočte vznikla aj tým, že z jeho prostriedkov nečerpali obce. Prečo vláda nepoukázala prostriedky na účty obcí?
Vážené dámy, vážení páni,
primátori a starostovia boli, rovnako ako my, zvolení v demokratických voľbách a my, rovnako ako oni, žijeme v našich mestách a obciach. Aj našou vinou majú dnes obce také
problémy, aké spomínali. Snažme sa preto, aby sme neprijímali zákony pre zákony, ale zákony pre ľudí.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Vystúpi podpredseda vlády Zászlós. Podpredseda vlády SR G. Zászlós;
Vážené predsedníctvo,
vážená Slovenská národná rada,
v poslednom období sa v našom slovníku udomácnil termín legislatíva. To samo osebe, pochopiteľne, by nebolo chybou. Neskúmam, aký postoj k tejto skutočnosti zaujímajú jazykovedci, či tento jav posudzujú z pozície ochrancov čistoty a šľachtenia jazyka ako živého dynamicky sa rozvíjajúceho organizmu alebo naopak, či sa to kvalifikuje ako lingvistická pliaga. Som si, prirodzene, vedomý toho, že sprievodnými javmi nesporne závratných zmien, ktoré v súčasnosti prežívame, sú aj nové a staronové pojmy a termíny, obsah ktorých nám nie je vždy jasný. Ak vo všeobecnosti platí zásada, že vzťah medzi pojmom a ním označeným obsahom má byt čo najužší, najkonkrétnejší, platí to umocnene pre oblasť práva, presnejšie povedané pre tvorbu práva. Pojem legislatíva nie je ohraničený v podstate ani v právnickej literatúre. Slovník cudzích slov týmto termínom označuje zákonodarnú moc. Legislatívnou činnosťou teda my chápeme proces prípravy zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov až po ich schválenie. Ide o odborne mimoriadne náročnú, spoločensky významnú tvorivú činnosť.
Položme si však otázku, v čom tkvie odborná náročnosť normotvorby? Bez nároku na úplne vyčerpávajúcu odpoveď asi v nasledujúcich kritériách: v hlbokej znalosti príslušného právneho odvetvia, ako aj dobrej orientácii v celom právnom poriadku, v schopnosti videnia špecifických aj všeobecných potrieb demokratickej spoločnosti v danom čase a v perspektíve, a do tretice, v schopnosti presného vyjadrenia týchto potrieb v jasne, zrozumiteľne formulovaných právnych vetách, t. j. v nastávajúcich záväzných pravidlách upravujúcich práva a povinnosti občanov, právnických osôb, štátu a jeho orgánov.
Takzvaný technologický proces prípravy právnych predpisov je poznamenaný náročnosťou zo samej podstaty veci. Veď právne sa upravujú spoločenské vzťahy, život komunity, ktoré dokážu byť mimoriadne pestré a mnohoraké. Úlohou práva je teda v najširšom spektre postihnúť tieto vzťahy pri súčasne pozitívnom aktívnom pôsobení. Príprava zákona má zásadne rešpektovať isté pravidlá, ktoré nazývame pravidlami legislatívnymi, dodržiavanie ktorých vlastne rozhodujúcou mierou ovplyvňuje kvalitu toho-ktorého návrhu zákona. Predovšetkým ide o politicko-právnu analýzu a ekonomický rozbor, cieľom ktorých je predovšetkým posúdiť otázku, či právna úprava na danom úseku je potrebná, či nepostačuje doterajšia právna úprava. Seriózne treba posúdiť, samozrejme, aj klady a nedostatky aplikačnej praxe.
Medzi základné požiadavky, ktoré sa kladú na právny predpis, patria hlavne presnosť, stručnosť, jasnosť, vecnosť, zrozumiteľnosť, ako aj rešpektovanie štylistických a gramatických požiadaviek. Ustanovenia majú mat normatívny charakter a majú vystihovať všetko podstatné a rozhodujúce pre sledované ciele a zámery. Právny predpis sa musí pripravovať za plnej informovanosti o skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre jeho obsah, predovšetkým informovanosti politickej a ekonomickej. Pri príprave základných právnych
úprav vystupuje do popredia požiadavka na ucelenejšiu koncepciu regulácie v jednotlivých právnych odvetviach. Ďalšími významnými požiadavkami sú objektivita, reálnosť, jednota a stabilita právneho poriadku, bez atribútov ktorých je tažko predstaviteľné upevňovanie zákonnosti a právneho vedomia.
Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky sa usiluje, majúc na zreteli kvalitu pripravovaných návrhov zákonov, o vrátenie sa k tzv. dvojfázovej príprave právnych noriem. V poslednom období sme už dosiahli čiastkové výsledky, aj keď stále trvá enormný tlak na prijímanie ďalších a ďalších právnych predpisov. Len na ilustráciu treba uviesť, že vlani Zbierka zákonov obsahovala asi 602 titulov. V mnohých prípadoch je teda pochopiteľné, že predkladatelia návrhov zákonov využívajú § 32 písm. a/ zákona č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, ako aj analogické ustanovenia zákona, ktoré obdobné kompetencie zabezpečuje predsedovi Slovenskej národnej rady o možnosti výnimočne upustiť od prerokúvania zásad zákonov Slovenskej národnej rady.
V čom je teda význam dvojfázovej prípravy? Hlavne a predovšetkým v tom, že zásady zákonov sa vypracúvajú tak, aby tvorili spoľahlivý a úplný podklad, na základe ktorého môže vláda Slovenskej republiky a výbory Slovenskej národnej rady posúdiť, či určitý okruh spoločenských vzťahov musí upravovať, alebo či doterajšiu právnu úpravu treba nevyhnutne zmeniť, prípadne doplniť, a to v akých smeroch a v akom rozsahu. Zásady slúžia ako smernica na vypracovanie samotného návrhu zákona, nezaoberajú sa pritom podrobnosťami, ale zameriavajú sa na hlavné princípy novej právnej úpravy. K jednotlivým zásadám sa vypracúva odôvodnenie, ktoré má obsahovať potrebné vysvetlenia, ich motiváciu a ciele, prípadne ak obsahujú variantné riešenia, treba uviesť výhody a nevýhody jednotlivých variant. Taktiež sa uvádza, v ktorých smeroch sa predpokladá vykonanie zákona predpisom nižšej právnej sily, a taktiež sa označuje ústredný orgán, ktorý
k tomu bude zmocnený. K zásadám sa organizuje pripomienkové konanie. Pokiaľ sa stanoviská ústredných orgánov nepodarí zjednotiť ani separátnym rokovaním ministrov, predkladajú sa Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky s uvedením rozporov a stanovísk k nim.
Predložený návrh zásad zákona prerokuje pred jeho zaradením na schôdzu vlády Slovenskej republiky Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, ktorá k nemu zaujme stanovisko. Legislatívna rada môže rozhodnúť, či sa návrh zásad zákona prepracuje pred zaradením na schôdzu vlády, alebo, že nie je spôsobilý na prerokovanie vládou a vráti ho predkladatelovi. Legislatívna rada vlády od 1. 1. 1991 k 18. 6. 1991 na desiatich zasadnutiach prerokovala 49 návrhov právnych úprav.
Základným funkciám legislatívnej rady, čo je najmä koordinácia procesu tvorby návrhov právnych úprav v pôsobnosti vlády Slovenskej republiky a príprava odborných stanovísk vlády k ďalším legislatívnym návrhom, ktoré vláda prerokúva, zodpovedá zloženie rady, štruktúra jej pracovných orgánov a vlastný spôsob práce. Legislatívna rada pozostáva z členov menovaných vládou, a okrem podpredsedu vlády, ktorý je predsedom rady, sú jej členmi ministri, námestníci ministrov a ďalší významní odborníci z oblasti právnej teórie a praxe. Rada sa opiera o prácu piatich stálych pracovných komisií. Tieto komisie sú konštruované resp. kreované podlá jednotlivých odvetví práva, či už finančného, trestného, občianskeho a podobne.
Stúpajúcu náročnosť celej tejto fázy legislatívneho procesu dokumentuje aj uvedená zvyšujúca sa frekvencia zasadnutí legislatívnej rady a počet návrhov, ktoré prerokúva, čo však vonkoncom nevystihuje súčasný rozsah jej úloh pri zásadnej prestavbe nášho právneho poriadku. Určitým vyvrcholením tohto procesu bude prijatie ústav zákonodarnými zbor-
mi. Zavŕšenie tejto historickej úlohy teraz závisí, ako je známe, od výsledkov náročnej série politických rokovaní.
Záverom sa chcem zmieniť o niektorých špecifických aspektoch, ktoré dotvárajú a významne ovplyvňujú obraz súčasnej legislatívy, presnejšie povedané, znásobujú jej náročnosť. Ide najmä o nutnosť permanentného zosúladenia v podstate dvoch koncepčne odlišných častí právneho poriadku, ktoré teraz popri sebe platia, t. j. veľkého počtu zdedených právnych predpisov, ktoré je potrebné zrušiť alebo zmeniť, a u značnej časti principiálne nových noriem prijatých po novembri 1989. Touto otázkou je potrebné zaoberať sa prakticky pri príprave každej novej právnej úpravy. Našou úlohou v tejto súvislosti bude venovať zvýšenú pozornosť zrušovacím ustanoveniam v jednotlivých osnovách zákona, a prispieť tak k väčšej prehľadnosti celého právneho poriadku.
Druhým aspektom a stále častejšie sa vyskytujúcim problémom je ústavnoprávna stránka návrhov zákonov, predovšetkým tých, ktoré sa pripravujú na federálnej úrovni. S takmer každým návrhom sa otvárajú ďalšie a ďalšie oblasti ústavného zákona číslo 556/1990 Zb., tzv. kompetenčného zákona, ktorých výklad vo vzťahu ku kompetenciám federácie a republík je odlišný. Naposledy sa legislatívna rada a vláda zaoberali zložitou situáciou v oblasti životného prostredia, čo bolo ďalším impulzom na iniciovanie rokovania troch predsedov vlád, pre ktoré sa teraz intenzívne pripravujú podklady prijateľných interpretačných pravidiel uvedeného ústavného zákona.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
v poslednom období sa prejavuje istá netrpezlivosť vo vzťahu k príprave návrhov zákonov. Skutočne mnohokrát máme
dojem, že sme kritizovaní čiastočne aj neoprávnene. Zvyšovanie kriminality, ktorého sme neustále svedkami, aj z informácie pána ministra vnútra a vôbec v médiách je vidieť, že zákon sa nectí. Svojím spôsobom sa pestuje právny nihilizmus, zákon sa vulgarizuje, a treba si uvedomiť, že to stále deklarovanie právneho štátu by nás malo viest zrovna a práve opačným smerom. Predsa zákon je zložitý systém s obrovskými ľudskými hodnotami. Uvedomujeme si, samozrejme, že sme pod stálym časovým tlakom. Sú príklady zo zahraničia, napríklad z Nemecka, či z iných krajín, kde zákony sa pripravujú aj dva roky a podobne. Neustále si uvedomujeme tento časový stres, tento tlak, ale na druhej strane by sme sa chceli dostať aj k istým povinnostiam, čo sa týka kompatibility a tvorby nášho právneho poriadku, ktoré nám vyplývajú aj z ústavnej listiny, aby sme zosúlaďovali našu právnu úpravu aj s európskymi štandartnými normami.
Nemajte mi za zlé, chcel by som sa ešte vyjadriť k jednej, podľa mňa, veľmi významnej politickej udalosti, a pripomenúť v širších súvislostiach úlohu a význam zákona. Včera sme boli všetci svedkami vystúpenia pána prezidenta republiky na pôde Slovenskej národnej rady. Zrejme každý máme iný dojem z tohto vystúpenia. Chcel som však upriamiť vašu pozornosť na jeden moment, a síce moment, keď pán prezident povedal, že nikdy sa necítil, a zrejme ani by sa nedal dekorovať za vodcu národa, a cíti sa viazaný sľubom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Chcem apelovať na vás všetkých, že i keď sme si lásku všetci nesľúbili, ale sľúbili sme si každý na svoju česť a svedomie, keď sme skladali poslanecký sľub, že budeme pracovať tak, aby sme zákony Slovenskej republiky a českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uvádzali do života. To je apel na našu morálku a naše svedomie, aby sme v tomto zložitom procese, v tomto zložitom období, keď sa pracuje na tvorbe spoločnej ústavy a ústav republík, rešpektovali zákon, a tým deklarovali náš vzťah
jednak k spoločnému štátu, ale aj k Slovenskej republike.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem pánovi podpredsedovi. Vystúpi poslanec Hajduk. Pripraví sa poslankyňa Badálová.
Poslanec A. Hajduk;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
k ôsmim oblastiam v rámci Slovenskej republiky, ktoré sú najviac ohrozené negatívnymi dôsledkami dlhodobo pôsobiacimi na životné prostredie, patrí aj oblasť Michalovce, Strážske, Humenné, Vranov nad Topľou a Trebišov. Trestuhodne sa tejto oblasti nevenovala v minulosti zo strany kompetentných orgánov patričná pozornosť. Dôsledky, ktoré tieto činitele vytvárali na takmer 500 tisíc obyvateľov tohto regiónu, boli zámerne skresľované a nebolo ich možné zverejňovať. Realita je pre mňa šokujúca zvlášť preto, že v tomto regióne žijem, žije tu takmer pol milióna ľudí, mám tu svojich voličov, a napokon som členom Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, takže sa ma bytostne dotýka.
Výskyt všetkých druhov zhubných nádorov u mužov v okrese Michalovce za roky 1985 až 1988 prekračujú celoslovenský priemer o 7, 6 %, u žien je na úrovni celoslovenského priemeru. Podklady, ktoré som získal, mi poskytol hlavný hygienik Slovenskej republiky, OHS Michalovce ako štandardizované údaje za roky 1985 až 1988, okresný ústav národného zdravia a pomocné údaje boli získané od národného Onkologic-
kého ústavu v Bratislave. Rozbor jednotlivých druhov zhubných nádorov v okrese Michalovce za sledované obdobie dáva tieto výsledky:
1. Výskyt zhubných národov žalúdka u mužov a žien prekračuje celoslovenský priemer, krajský priemer, i výskyt v susedných okresoch.
2. Výskyt zhubných nádorov pľúc u mužov i u žien výrazne prekračuje hodnoty celoslovenského priemeru a taktiež v okrese Trebišov je výskyt zhubných národorov tohto typu výrazne nad celoslovenským priemerom.
Ostatné údaje pre časovú tieseň nebudem uvádzať.
Oddelenie klinickej onkológie v Michalovciach bolo otvorené v roku 1979 a poskytuje onkologickú liečebnú starostlivosť pre okresy spomínaného regiónu. Napriek vyššie uvedeným nepriaznivým prvenstvám v rámci Slovenskej republiky neexistuje v regióne oddelenie rádioterapie. V praxi to vyzerá tak, že pacienti, ktorí si vyžadujú liečbu žiarením, sú denne prevážaní spočiatku aviou, dnes mikrobusom, až 20 pacientov do 60 km vzdialených Košíc, kde im je aplikovaná náročná liečba žiarením a so všetkými jej vedľajšími nepriaznivými účinkami absolvujú ešte cestu späť, čo nepriaznivo ovplyvňuje zdravotný stav pacienta a spôsobuje mu utrpenie. Neefektívny ekonomický faktor nebudem ani uvádzať.
Dňa 31. 5. 1991 bolo v Michalovciach otvorené v rekonštruovaných priestoroch nové oddelenie klinickej onkológie so 63 lôžkami a rádioterapia. Financovanie rekonštrukcie a modernizácie bolo zabezpečené okresným ústavom národného zdravia z neinvestičných prostriedkov. Z toho dôvodu nebola zahrnutá do rozpočtu stavby základná prístrojová technika pre vybavenie prevádzky rádioterapie, čo sa prejavuje tým, že dnes pacienti sú v solídnych priestoroch, avšak na nároč-
nú aplikovanú liečbu žiarením sú denne opäť dovážaní do Košíc.
Okresný ústav národného zdravia Michalovce listami požadoval Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o poskytnutie limitu na nákup sólostrojov pre onkologické oddelenie. Ide o prístroje: ožarovací prístroj Chizobalt za 2, 5 milióna korún, ktorý je dodávateľsky zabezpečený a zmluvne potvrdený Chiranou Praha-Modřany s termínom jeho inštalácie august 1991. Ďalej je to prístroj na vnútrodutinovú aplikáciu Selektron za 2 milióny korún a ostatné vybavenie za 400 tisíc. Spolu celá požiadavka na prístrojové vybavenie činí 4, 9 milióna korún. Doposiaľ však nie je zabezpečená.
Plne chápem zložitú situácia, v ktorej sa dnes zdravotníctvo nachádza, avšak súčasný stav vo vybavovaní terapeutickými ožarovačmi, kde na západnom Slovensku je ich 8, na strednom Slovensku 6, a na východnom Slovensku iba 2, považujem za zjavnú diskrimináciu tohto regiónu. Tým hrozí kolaps onkologických služieb na východnom Slovensku, ako to bolo uvedené v denníku Slovenský východ dňa 12. 6. 1991.
Pri tejto príležitosti chcem upozorniť aj na nedostatočné prístrojové vybavenie OHS Michalovce. Nutne je potrebný plynový chromatograf EC detektor na operatívne stanovenie chemických škodlivín PCB látok, ktoré boli dlhé roky produkované zo štátneho podniku Chemko Strážske. Obdobne uvedené rozbory sú vykonávané iba v Košiciach. Naliehavosť tohto prístroja je potrebná pre objektivizovanie znečisťovania uvedeného regiónu a záväznému zabráneniu negatívneho, škodlivého pôsobenia na zdravie obyvateľstva. Dnes už iba smutne môžeme konštatovať, že v súvislosti z rozsiahlou ekologickou haváriou v roku 1980 bol tento prístroj kompetentnými sľúbený.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
vzhľadom na vyššie uvedené závažné argumenty obraciam sa s touto interpeláciou na vládu Slovenskej republiky s tým, aby okamžite prikročila k zodpovedajúcim záverom, majúc na zreteli možný kolaps onkologických služieb na východnom Slovensku, aby poukázala bez ďalších prieťahov na Okresný ústav národného zdravia Michalovce a OHS Michalovce požadované finančné prostriedky, čo zmierni súčasnú diskrimináciu v poskytovaní starostlivosti o onkologické ošetrenie obyvateľstva východného Slovenska. Zároveň poznamenávam, že občania a podniky spomínaného regiónu poukazujú finančné čiastky na samostatný účet, ktorý však situáciu nerieši.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Badálová. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan.
Poslankyňa B. Badálová:
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
10. apríla tohto roku dostala som odpoveď pána ministra Pittnera na interpeláciu prednesenú v Slovenskej národnej rade v marci. K písomnej interpelácií troch poslancov o bezpečnostnej situácii v okrese Michalovce mi bolo oznámené, že na prešetrenie údajov, ktoré uvádzam, bola ustanovená previerková skupina zložená z pracovníkov odborných útvarov bezpečnostného úseku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Po vykonaní prešetrenia, ktoré vzhľadom na rozsah nie je
možné ukončiť v lehote 3O dní, budem o jeho výsledku písomne informovaná. Uplynula už ďalšia 6O-dňová lehota, a výsledok šetrenia mi nebol doručený.
Interpelujem pána ministra Tirpáka. Ochrana životného prostredia je vec verejná. Občan má právo na informáciu, čo sa v prospech zdravého životného prostredia, a teda i jeho osobného zdravia a zdravia jeho rodiny robí. Prvým predpokladom je, aby sa dozvedel, koľko prostriedkov zo štátneho rozpočtu, a prípadne z účelových fondov je pre tento účel vyčlenených. Táto položka by sa ako samostatná mala schváliť v zákone o štátnom rozpočte. Žiadam, aby sa doplnil zákon o štátnom rozpočte o uvedenú položku na životné prostredie všeobecne a každoročne počnúc rokom 1992.
Vecou verejnou musia byt aj dotácie poskytnuté zo Štátneho fondu životného prostredia na jednotlivé ekologické opatrenia. Treba, aby Slovenská komisia životného prostredia resp. Štátny fond životného prostredia pravidelne zverejňovali minimálne tieto údaje: účel poskytnutých prostriedkov a forma pomoci. Ide o to, aby sa žiadatelia mohli presvedčiť, že pokiaľ sa na nich neušlo, boli prostriedky použité na iné významnejšie účely, a že sa dodržiavajú platné kritériá poskytovania prostriedkov. Žiadam preto - po prvé - zverejniť prehľad čerpania fondov za rok 1990 a 1991. Po druhé - žiadam, aby sa do vyhlášky Slovenskej komisie životného prostredia, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach poskytovania a použitia prostriedkov fondu, zakotvila povinnosť pravidelného zverejňovania čerpania fondu.
Keď som pred chvíľočkou kriticky vystúpila na pána ministra Pittnera, čo nech mi prepáči, teraz by som chcela pozitívne hodnotiť pána ministra, pretože mi už dal odpoveď na moju interpeláciu, ktorú som predniesla na 14. schôdzi Slovenskej národnej rady. Pán minister písomne odpovedal, aj keď mnou vznesené problémy a ich riešenie nepatrí výlučne do
jeho pôsobnosti, teda do pôsobnosti ministerstva vnútra. Dúfam, že dostanem odpoveď ešte z Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky. Ale keďže túto moju odpoveď na intepreláciu nemáte všetci, dovoľte mi odcitovať len pár myšlienok. V odpovedi sa uvádza: "Ak sme prijali zásadnú ekonomickú reformu, nemôžeme odmietať jej dôsledky len preto, že nám momentálne nevyhovujú. Súčasné ceny tepelnej energie sú totiž ešte stále ceny dotované štátom, ktoré nezahrňujú náklady na vybudovanie tepelných zariadení, opravy a údržbu a primeraný zisk. Tie sú však v každej kotolni objektívne rôzne, t. j. v budúcnosti cena tepla bude rôzna".
Ďalej sa hovorí, že vláda Slovenskej republiky sa otázkami bude zaoberať v rámci dopracovania zásad štátnej účasti na znižovaní spotreby palív a energie v bytoch a obytných budovách. Otázka riešenia týchto problémov a systémového charakteru spadá do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V pripravovaných zásadách reformy bytovej politiky v Slovenskej republike sa navrhuje v rámci sociálnej starostlivosti i možnosť poskytovania individuálneho príspevku občanom na pokrytie nákladov spojených s primeraným bývaním.
Vážené dámy,
vážení páni poslanci,
na pôde tohto parlamentu, ale i mimo neho, odznel celý rad interpelácií, vládam boli adresované petície vyjadrujúce kritické stanoviská k rozhodnutiam vlád súvisiacim so zvýšením cien tepla v dôsledku zrušenia dotácií pre konečnú spotrebu u občana. Podstata kritických stanovísk spočíva v tom, že vláda k tomuto kroku pristúpila bez systémového riešenia vysokej energetickej náročnosti bytového a tepelného hospodárstva. Súčasná legislatíva v tejto oblasti, ale najmä zlý
technický stav zdrojov, distribučných a spotrebných systémov, neumožňuje racionálne hospodárenie s teplom ani na strane dodávateľa, ako aj odberateľa. Vysoké náklady sa plne prenášajú na konečný článok, ktorým je občan. Za tohoto stavu opatrenia príslušných uznesení vlád a neúplnej legislatívy nemajú potrebný efekt pre dosiahnutie energetických úspor a neúnosne finančne zaťažujú občanov. Preukázateľné vysoké výrobné náklady na teplo sú dôsledkom značnej zanedbanosti tepelného hospodárstva, zdrojov a rozvodov, ako aj vysokej energetickej náročnosti bytového fondu v dôsledku doterajšej neuváženej technickej politiky v bytovej výstavbe.
Nedostatkom doteraz vydanej funkčnej, neúplnej legislatívy je, že nerieši potrebu tvorby investičných zdrojov pre odstránenie príčin vysokej energetickej náročnosti a nevytvára podmienky pre ich privatizáciu. Na tieto skutočnosti oprávnene poukazuje odborná verejnosť aj v rámci svojich podnetných návrhov adresovaných aj federálnej energetickej agentúre. Okrem odbornej argumentácie proti tomuto postupu vlády je signalizovaná aj reakcia občanov. Možno očakávať, že celý proces bude značne konfliktný, a v konečnom dôsledku môže viesť k ekonomickému kolapsu tepelného hospodárstva ako celku. Argumenty sa opierajú o celý rad vyhlásení, interpelácií, otvorených listov a iných prejavov občanov, ktorí avizujú občiansku neposlušnosť ako jediné východisko.
V tej súvislosti považujem za potrebné uviesť, že poskytnutie vyrovnávacích príspevkov pre deti a dôchodcov zo štátneho rozpočtu opätovne tento značne zaťažuje a pritom prostriedky nemusia byt občanmi použité na úhradu zvýšených nákladov za teplo. Tento spôsob kompenzácie nie je vhodný a je značne nespravodlivý, lebo nezohľadňuje ďalšie sociálne slabé vrstvy obyvateľstva, a nevytvára podklad pre znižovanie spomínanej energetickej náročnosti bytového fondu.
Do vypracovania a schválenia reálneho programu úspor energií a vydania úplnej legislatívy odporúčam: pozastaviť účinnosť príslušných cenových výmerov, na prechodné obdobie prehodnotiť poskytovanie vyrovnávacích príspevkov pre deti a dôchodcov zo štátneho rozpočtu, a tieto presunúť do investičných účelových fondov na postupné odstraňovanie zanedbanosti tepelného hospodárstva a znižovanie energetickej náročnosti bytového fondu.
Verím, že obsah tejto interpelácie bude pochopený tak, že v nej nejde o protireformé postoje, ale o to, aby boli jasne formulované pravidlá hry. Ešte na záver prosím členov vlády, na ktorých sa písomne poslanci obracajú v mene občanov, aby sme dostávali odpovede v zákonom stanovenej lehote. Sú prípady, že odpoveď príde neskoro alebo vôbec nie.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa poslanec Horváth.
Pán poslanec Ivan, prosím o chvíľku strpenia, pán minister Pittner chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
vzhľadom na odznelý príspevok pani poslankyne Badálovej dovoľte mi podať stručné vysvetlenie. Michalovce sú jedným z mála okresov, ktoré nám spôsobujú mimoriadne vážny problém, pokiaľ ide o zistenie všetkých skutočností, ktoré boli predmetom nielen interpelácie troch poslancov z tohoto okre-