Poslanec F. Baláž:
Som poslanec Kresťansko-demokratického hnutia za kraj Západoslovenský.
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
otázka zamestnanosti a na túto nadväzujúci problém nezamestnanosti sa stáva z týždňa na týždeň akútnejším problémom. Vyplýva to už zo skutočnosti, že k 31. 5. 1991 evidoval Okresný úrad práce v Nitre 7 607 uchádzačov o prácu. Vysoká nezamestnanosť, takmer 8-percentná, sa odvíja zo skutočností, ktoré sú obdobné ako vo väčšine okresov. Predsa však má nitriansky okres určité špecifiká. V okrese je veľká koncentrácia školstva všetkých stupňov a zameraní. Okres má silne stavbársky priemysel.
Ako sa javí najbližšia perspektíva zamestnanosti? Očakáva sa, že niektoré podniky, ktoré zatiaľ ešte pracujú v niektorých prípadoch na sklad, v dôsledku známeho rozpadu trhov budú nútené skoro obmedziť svoje kapacity a následne časť svojho osadenstva uvolniť. Rozsah nezamestnanosti v okrese len bude vrcholiť. Možno očakávať, že počet hľadajúcich prácu do konca roka dosiahne v našom okrese 10 tisíc. Budeme sa týmto radiť medzi prvé okresy na Slovensku.
V tejto sociálne zložitej situácii je významná činnosť okresného úradu práce, ktorý za 5 mesiacov svojho účinkovania viedol v evidencii 8 200 uchádzačov o prácu. Z tohto počtu sa cestou okresného úradu práce zamestnalo okolo 500 ľudí. V posledných týždňoch okresný úrad práce, a taktiež okresné koordinačné centrum Kresťansko-demokratického hnutia prejavuje osobitnú iniciatívu v rozvíjaní starostlivosti o nezamestnaných a občanov odkázaných na pomoc úradov.
V Nitre bol otvorený klub nezamestnaných žien, kde sa bude umožňovať ženám bezplatná poradenská a právna pomoc a súčasne možnosť spoločenského života. V stave reálnej prípravy sú sociálne akcie pre tých najnúdznejších, najmä s ohľadom na príchod studených období. Organizuje sa vývarovňa, kde sa bude podávať skromné občerstvenie, pripravujú sa ubikačné priestory pre bezdomovcov a tých, ktorí sa nemajú kam uchýliť, napríklad potrestaní vracajúci sa z nápravných ústavov. Predpokladá sa aj istá stavebná aktivita, ktorou sa majú realizovať rozpočtom financované stavby.
Okrem týchto akcií nebude stačiť vážnejšie ovplyvniť zamestnanosť stavbárov. Všetci vieme, že riešenie nezamestnanosti stojí náš štát nemalé finančné prostriedky. Chceme sa starať o to, aby boli využité v súlade so zmyslom zákona aspoň čiastočne aj na zvýšenie aktívnej činnosti nezamestnaných pri vytváraní nových pracovaných príležitostí, a aby neboli používané zo strany niektorých skupín obyvateľstva považujúcich podpory štátu v nezamestnanosti, za trvalý príjem bezplatného zaopatrenia.
Obraciam sa svojou interpeláciou na vládu Slovenskej republiky, aby pomohla riešiť nepriaznivý stav zamestnanosti v okrese Nitra.
Vážené poslankyne a poslanci,
bol som požiadaný poľnohospodármi nitrianskeho regiónu, aby som vás oboznámil s jedným zo súčasných vážnych problémov nášho poľnohospodárstva, a to je potreba riešiť perspektívu chovu hovädzieho dobytka. Je to problém, okolo ktorého sa chodí už niekoľko rokov a ktorý čaká na súrne riešenie. Odvíja sa odtiaľ, že objem chovu hovädzieho dobytka v posledných rokoch presahuje potrebu nášho potravinového programu, a na prebytky hovädzieho mäsa nenachádzame rentabilné odbytištia ani v zahraničí. Súčasne nadmerné stavy hovädzie-
ho dobytka vyžadujú obrovskú spotrebu krmív - objemových a zrnín, v dôsledku čoho sú nad únosnú mieru preťažované naše pôdne fondy. Je tiež všeobecne známe, že v našich priemerných podmienkach je chov hovädzieho dobytka, najmä kráv, málo efektívny, výroba hovädzieho mäsa veľmi nákladná a ceny, za ktoré poľnohospodári predávajú dobytok, nekryjú ani výrobné náklady. To sa prakticky celé desaťročia tolerovalo a vyrovnávalo vysokými dotáciami na úkor ostatných odvetví ekonomiky. Tým nie je povedané, že výroba hovädzieho mäsa určitú podporu zo strany štátu nepotrebuje, a to nielen u nás. Táto prax je aj vo vyspelej ekonomike zahraničia.
V poslednom čase práve tento hospodársky aspekt problému núti poľnohospodárov, aby sa domáhali zásadného riešenia rentability chovu hovädzieho dobytka, a to v období, keď štátne dotácie prestávajú pôsobiť. Ide o to, že veľká časť poľnohospodárskych podnikov sa sťažuje na nedostatočný odbyt hovädzieho mäsa, čo súvisí so znížením záujmu konzumentov o tento druh mäsa z cenových, ale aj iných príčin. Dôsledok nízkeho konzumu je skutočnosť, že mäsozávody majú preplnené sklady, a stávajú sa voči dodávateľom dobytka insolventými. Dodávky dobytka platia len do výšky dotácií, kým tieto platili. Insolventnosť mäsozávodov má negatívny odraz v poľnozávodoch. Tieto majú voči odberateľom dobytka vážne pohľadávky za neuhradené dodávky. Aby zabezpečili za takéhoto stavu svoju prevádzku, musia využívať drahé bankové úvery. Proti mäsozávodom z titulu neuhradzovania dodávok sa závery nevyvodzujú z obavy, aby ich tieto nepostihli ďalším znižovaním nákupu. Problém odbytu dobytka pripravovaného na dodávky zaťažuje ekonomiku poľnohospodárov tým, že sú nútení držať a chovať v stajniach už hotové kusy, ktoré nehospodárne spotrebovávajú kŕmne fondy, a tým zvyšujú nákladovosť výroby mäsa.
Jedno je isté, že v súčasnom prechodnom období našej ekonomiky len mechanizmy trhového hospodárstva problém zhos-
podárnenia chovu hovädzieho dobytka nevyriešia. Tu sa vyžaduje súčinnosť vlády a príslušných štátnych orgánov. Predstava našich poľnohospodárov je asi takáto: V súčasnosti s vládnymi orgánmi treba v najkratšej možnej dobe uskutočniť plánovité a uvážlivé zníženie stavu kráv, a to o 25 až 30 %. Toto opatrenie využiť súčasne na skvalitnenie stáda kráv. Porážať len menej výkonný dobytok a kvalitné, vyselektované kusy zo západných okresov presunúť na východ, kde sú stáda dobytka menej výkonné. Súčasné znižovanie stavov kráv možno označiť za chaotické, keď každý predáva toľko, koľko môže a čo mäsozávody berú. Znižovanie stavov uskutočniť s prihliadnutím na podmienky chovných oblastí. V západných a južných okresoch znížiť stavy hovädzieho dobytka. V nitrianskom okrese sa žiada znížiť stavy aspoň o jednu tretinu. V podhorských oblastiach stavy hovädzieho dobytka preskúmať a vo vzťahu k tamojším možnostiam podporiť ďalší vývoj chovu spojeného s podstatne nižšími nákladmi. Bezodkladne preskúmať podmienky chovu kráv ustajnených v tzv. veľkokravínoch nazývaných aj dobytčími koncentrákmi vzhľadom na krajne nepriaznivé podmienky, ktoré tieto obludné stavby chovu dojníc poskytujú. Z týchto priestorov chov kráv premiestniť do vhodnejších ustajňovacích objektov. Budovy veľkokravínov dať k dispozícii iným rezortom a záujemcom na podnikanie. Podporiť súkromných hospodárov v podhorských oblastiach, a tým ich motivovať k maximálnemu využívaniu podmienok, ktoré núkajú tamojšie lúky a pasienky. Hľadať možnosti vývozu hovädzieho mäsa a za tým cieľom nadviazať priame styky najmä s Ruskom. Realizáciou zníženia stavu hovädzieho dobytka a kráv sa uvolní časť pôdneho fondu v dôsledku zmenšenej spotreby krmív. Tým sa pôdne plochy uvolnia pre pestovanie technických plodín, strukovín a najmä odbytové zabezpečeného kvalitného sladovníckeho jačmeňa.
Skutočne som si dovolil upriamiť vašu pozornosť na problém, ktorým žije náš poľnohospodársky vidiek, a to nielen v našom okrese, ale aj v mnohých iných regiónoch. Ide
o problém nám snáď všetkým známy z politickej práce na vidieku, o ktorom sa mnoho hovorí a treba ho riešiť.
Vážený pán minister - nie je tu prítomný, myslím, že sú tu jeho zástupcovia - prosil by som vás, aby tento problém bol riešený zo strany vášho ministerstva.
Vážené poslankyne a poslanci,
ďalším problémom je oblasť vinohradníctva. Vinohradníctvo v nitrianskom okrese má svoju starú tradíciu. Významnou skutočnosťou v našich pôdnych podmienkach je fakt, že na pestovanie viniča využívajú pôdy nie vždy vhodné na pestovanie klasických poľnohospodárskych kultúr. Vinohradníctvo tak výrazne prispieva k hospodárnemu využívaniu pôdnych fondov. Svojou rozlohou takmer 3 tisíc hektárov plôch sa vinohradníctvo v nitrianskom okrese stalo významným faktorom hospodárenia štátnych majetkov a poľnohospodárskych družstiev, keďže priemerné ročné tržby za dopestované hrozno a víno dosiahli 250 miliónov korún.
Prečo toto hovorím? V súčasnej dobe základným problémom vinohradníkov je otázka zabezpečenia odbytu hrozna a vína. K tomu sa pripája požiadavka zvýšenia cien výkupného hrozna cca o 30 %. Len pestovanie hrozna pri doterajších nákupných cenách vedie vinohradníkov do miernej stratovosti. Je to dôsledok prudkého zvýšenia cien vstupných materiálov, ako sú postreky, hnojivá, pohonné hmoty a zdražená pracovná sila. Aby si vinohradníci zabezpečili aspoň minimálnu rentabilitu investícií vložených do vinohradov, dožadujú sa uzatvorenia hospodárskych zmlúv na dodávky hrozna za zvýšené ceny 11 až 13 korún za l kg, ktorú však kontrahent - štátny podnik Víno nemôže akceptovať. Dôvodí, že sa mu núkajú dodávky hrozna a vína z dovozu za veľmi nízke ceny, a okrem toho má preplnené sklady vínom ešte z minuloročných úrod. Štátny podnik Víno dokonca odmieta uzatvárať zmluvy podlá vlaňajšieho cen-
níka. Vzhľadom na vysoké zásoby vína, ktoré štátny podnik Víno toho času skladuje, dáva vinohradníkom do výhľadu, že toho roku z ukazujúcej sa pomerne dobrej úrody hrozna vykúpi jednu tretinu z množstva vykúpeného v kampani 1990. Vinársky podnik poukazuje na to, že vzhľadom na svoju vysokú úrokovú zaťaženosť vyplývajúcu z enormných zásob, ktoré sú schopné pokryť takmer dvojročnú spotrebu doma, nemá žiadne finančné prostriedky na nákup hrozna z tohtoročnej úrody, a je málo pravdepodobné, že by banka poskytla štátnemu podniku Víno ďalší úver.
Z toho sa rysuje záver, že pri priemernej úrode hrozna, ak sa neprijmú rozhodné opatrenia po vzore západných vinohradníckych štátov, napríklad v podobe colných bariér pre import zahraničných vín a hrozna, prípadne daňové úľavy vinohradníkom, hrozí vinohradníctvu nielen v nitrianskom okrese, ale v celej slovenskej oblasti ekonomické zrútenie. Prvé náznaky sú už tu. Niektoré závody, štátne majetky a poľnohospodárske družstvá začínajú uvažovať o vyorávaní hroznových kultúr predpokladajúc akúsi bezperspektívnosť tohoto druhu podnikania.
Štátny podnik Víno dáva vinohradníkom do výhľadu možnosť, pokiaľ by na to jeho skladovacie kapacity stačili, že by časť dodanej úrody pre štátne majetky a poľnohospodárske družstvá za mzdu spracovali, uskladnili, ošetrili, prípadne aj nafľaškovali, a obstarali by aj predaj s označením pôvodu vína. Táto ponuka je pre vinohradníkov neprijateľná. U pestovateľov s veľkými vinohradnými plochami by mohla spôsobiť ekonomickú katastrofu. Vzhľadom na to, že u nás zatiaľ neexistujú v cudzine - Rakúsko, Porýnsko, Španielsko, Taliansko a podobne - obvyklé subvencie na export vín, a nemáme ani colné bariéry na dovoz vína a hrozna, je u nás neohraničená možnosť dovážať zo zahraničia lacné, i keď menej kvalitné vína po 10 až 9 korún za l liter, a takto vyradiť z obchodu s vínom celé slovenské vinohradníctvo.
Bude preto potrebné, a čím skôr, prijať zodpovedajúce opatrenia na podporu vinohradníctva, a to nielen pre slovenskú republiku, ale na federálnej úrovni tiež urobiť opatrenia, aby sa vína nemohli dovážať cez Českú republiku. Bez zodpovedajúcich opatrení môže prísť k postupnej, ale relatívne skorej likvidácii veľkej časti slovenského vinohradníctva. Ako budeme potom môcť vysvetliť budúcej generácii, prečo sme dovolili zlikvidovať vzácnu kultúru hrozna pre prechodné ekonomické ťažkosti? Môže sa stať, že nakoniec sa nebudeme môcť popýšiť ani dobrým slovenským vínom vypestovaným v našej kedysi na vinohradníctvo bohatej krajine.
Prosil by som preto zástupcov ministerstva, aby sa týmto problémom zaoberali, a chcel by som vedieť aj aké opatrenia príjmu.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vážení páni poslanci, z toho, ako som vás pozoroval, mám vážne obavy, že aj keď si vystupujúci s interpeláciou myslí, že upúta pozornosť, nie je tomu tak, pretože tieto 15-minútové prednášky na štyridsať rôznych tém samy osebe ťažko budú tu v pléne veci riešiť. Predpokladám, že ťažisko interpelácie tak či tak je v reakcii príslušného ministerstva alebo vlády. Odporúčal by som tieto interpelácie v maximálnej miere pripraviť a odovzdať písomne. /Potlesk. / Obávam sa, že v opačnom prípade dopadneme ako v talianskom parlamente, kde je akurát ten, ktorý prednáša, a ostatní sú v bufetoch.
Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Agárdy.
Poslanec G. Agárdy:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,
sľubujem na svoju pioniersku česť, že budem krátky. Prvá moja interpelácia smeruje na vládu a na pána ministra Oberhausera. V zmysle schváleného zákona Slovenskej národnej rady o poplatkoch sa vyžaduje platenie poplatkov za užívanie verejného priestranstva a lokalizačného poplatku za umiestnenie zariadení podnikov slúžiacich na zárobkovú činnosť. Poplatok v zmysle § 6 ods. 2 neplatia na umiestnenie zariadenia na základnú činnosť spojov, železničnú, leteckú, autobusovú, lodnú a mestskú dopravu. Vzhľadom na charakter základnej činnosti vodární, ktorou je zásobovanie obyvateľstva a priemyslu vodou a čistenie odpadových vôd, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pre zabezpečenie uvedenej základnej verejno-prospešnej činnosti vodárne majú špecificky vysoký stav základných fondov rozmiestnený vo všetkých mestách a obciach, nie je možné, aby boli vodárne znášateľom poplatkov za užívanie verejného priestranstva resp. lokalizačného poplatku.
Z uvedených dôvodov žiadam odstrániť tvrdosť vyhlášky a zaradiť vodárne a kanalizácie medzi organizácie uvedené v § 6 ods. 2. Vzhľadom na zabezpečovanie spoločenského záujmu, t. j. zásobovania obyvateľstva a priemyslu vodou, ako aj na skutočnosť, že pre vodárne platí maximálne regulovaná cena vodného a stočného, nie je možné premietnuť vzniklé náklady z titulu lokalizačného poplatku do ceny vodného a stočného. V prípade, že by neprišlo k odstráneniu tvrdosti §§ 2 a 6 zákona číslo 544/1990 Zb., vodárne budú mať pri maximálne regulovanej cene navyše vzniklé náklady, ktoré nie je možné kompenzovať najmä u vodární, ktoré vykazujú stratové hospodárske výsledky už za súčasných podmienok. Vzhľadom na uvedené žiadam pána ministra a vládu, aby urobili všetko,
aby vodárne boli zaradené medzi organizácie, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 2 tohto zákona.
Druhá moja interpelácia smeruje na pána ministra financií vo veci štátnej dotácie poskytnutej obecným a mestským samosprávam. Dostali sme signály od voličov a starostov nášho hnutia, že niektoré mestá a obce dostali finančné položky navyše bez toho, aby ich zvlášť žiadali a na druhej strane sú obce, ktorým dodatočne znížili dotácie takmer o 70 %. Preto žiadam pána ministra, aby mi boli predložené nasledovné údaje: presné kritériá rozdelenia dotácií a zoznam miest a obcí, ktorým boli dotácie dodatočne upravované, dôvody tejto úpravy, ako aj výšku pôvodnej a upravenej dotácie.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Brndiar. Poslanec I. Brndiar:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
dámy a páni poslanci,
v utorok sme tu schválili novelizáciu zákona, ktorým sa mení zákon 593/199O Zb. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Túto novelizáciu predložil Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Pripomínam, že v podstate išlo o to, aby v rozpočte plánovaných 3OO miliónov na národné kultúrne pamiatky sa dalo použiť aj na kultúrne pamiatky. Vtedy v diskusii vystúpili viacerí poslanci z výboru pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, napríklad pán poslanec Hudec, Strýko, Košický, pán poslanec Blažko, v ktorej sme zdôrazňovali, že výbor sa
uzniesol podmieniť prijatie tejto novelizácie vysvetlením a informáciou o tom, ktoré prostriedky už boli vyčerpané, a tie, ktoré zostávajú, ako budú prerozdelené na obnovu a údržbu kultúrnych pamiatok.
Preto mám otázku na pána ministra kultúry Ladislava Snopku, aby poinformoval, zodpovedal na to, koľko a akých prostriedkov sa čerpalo, zhruba na aké akcie, a ako budú prostriedky čerpané na akcie do konca roku. Prosil by som, aby to bolo členené aspoň na Stredoslovenský kraj, Západoslovenský kraj, Východoslovenský kraj a Bratislavu.
Ďalej prosím pána ministra, aby nevyužil dobu, ktorú má na odpoveď, a podľa možnosti, ak môže, ho chcem poprosiť, aby odpovedal na túto otázku na dnešnej schôdzi. Viem, že tieto informácie má pripravené.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Na otázku hneď odpovie pán minister Snopko. Minister kultúry SR L. Snopko:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené plénum,
hneď by som odpovedal na otázku, ako sú rozdelené financie na pamiatky podlá jednotlivých krajov: Bratislava - 14 miliónov, Západoslovenský kraj - 49 839 tisíc, Stredoslovenský kraj - 63 148 tisíc, Východoslovenský kraj - 64 249 tisíc, a potom sú ešte pamiatky v rezorte ministerstva kultúry, tie sú po celom Slovensku, na ne je 65 020 tisíc.
Okrem toho sú pridelené plánované financie na obnovu divadiel, ktoré sídlia v pamiatkovo chránených budovách, a to je divadlo v Martine, Štátne divadlo v Košiciach, divadlo v Spišskej Novej Vsi a divadlo v Trnave. V Martine je to 23 miliónov, v Košiciach to bude dohromady 30 miliónov, v Spišskej Novej Vsi 1, 5 milióna, v Trnave 350 tisíc.
Chcel by som ešte upozorniť, že čo sa týka financií do pamiatkovej starostlivosti, možno vám ušla informácia, ktorú som predložil na poslednom pléne, dotýkajúca sa miestnej kultúry, kde som naznačil, že v súčasnom pamiatkovom rozpočte Slovenskej republiky nie je podchytených 110 miliónov, ktoré mali plánované krajské pamiatkové správy, pretože tie prešli z krajských národných výborov na úroveň ministerstva kultúry, a počas tohoto prechodu tieto peniaze neboli delimitované do ministerstva kultúry, čiže 110 miliónov je niekde inde. Toľko moja odpoveď.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslankyňa Homolová. Pripraví sa poslankyňa Kmeťová.
Poslankyňa Š. Homolová:
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
dovolím si upriamiť vašu pozornosť na takpovediac neriešiteľný problém nášho okresu, ktorý pretrváva veľmi dlho v jednom ústave sociálnych služieb. O tom, že v tomto zariadení bol nedostatok personálu, na jednu sanitárku pripadalo na nočnej a poobednej službe vyše 30 zverencov, že tam bol nedostatok prádla, vznikali mnohé nadčasové hodiny a podob-
ne, som vedela dávno pred novembrom 1989. Sanitárky a sestry začali hľadať riešenie prevádzkových problémov. Ich sťažnosti boli adresované vedeniu, potom okresu, kraju. Ozvali sa i na výzvu Československého rozhlasu, ktorý sa formou ankety kontaktoval so zdravotníkmi, a vyzýval na dialóg, aké majú problémy pri svojej práci. Na okrese nepovažovali sťažnosti personálu za oprávnené. Z kraja síce došla kontrola, ktorá pobudla v ústave 3 dni a prisľúbila pomoc. Ale, žiaľ, zostalo len pri sľube. Redaktorka z rozhlasu po návšteve ústavu stratila chuť na dialóg. Na rad prišlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Po viacerých urgenciách bolo uskutočnené rokovanie na úrovni okresu, z ktorého - v krátkosti citujem - vyplynuli nasledovné opatrenia:
Do 15. októbra 1990 doriešiť obsadenie riaditeľa ústavu novým konkurzom, nakoľko predchádzajúci bol dokázateľne zmanipulovaný. Aká je dnešná rekapitulácia? Po komunálnych voľbách došlo k zmene štátnej správy. Právomoc nad ústavom prevzal obvodný úrad a ten napriek skutočnosti, nespokojnosti, ktorá v ústave vládla, nevykonal potrebné opatrenia, ale potvrdil do funkcie staré vedenie. Nemienim vyratúvať, kto je viac vinný, ale pokladám si za povinnosť zverejniť hrubé nedostatky, ktoré som nútená, využijúc poslednú možnosť, pranierovať na pôde Slovenskej národnej rady.
Zopár protikladov: Zdravotná sestra dostane neprávom písomnú výstrahu, že neumiestnila na izolačke pacienta Šigela, u ktorého bolo podozrenie na hnačkové ochorenie. Ale pozývam hygienikov, zdravotníkov, aby si pozreli vytekajúcu žumpu ústavu, ktorá je nasmerovaná priamo do potoka, ktorý preteká celou dedinou. Tu nehrozí hromadná nákaza vyše 5 tisícov ľudí, vrátane detí, ktoré sa v tomto potoku, najmä v letných mesiacoch, stále čľapocú? Tento stav trvá celé roky, lebo ani splaškové, ani kanalizačné vody nie sú prečistené. Pozývam zástupcov ministerstva kontroly, aby prekontrolovali účtovné doklady o oprave čističky odpadových vôd,
ktorá ani dnes neplní úlohu, na ktorú bola zriadená. Žiadam vyčísliť hodnotu, ktorú predstavuje doprava vykonaná Agrochemickým podnikom, ktorý denne vyvážal fekálie z ústavu od mája do októbra 1990, kedy hrozil vedeniu Damoklov meč pre zamorovanie potoka, a kde namiesto opravy čističky odpadových vôd sa hygienické opatrenia "dodržiavali" takouto formou.
Žiadam vysvetlenie cestou ministerstva práce a sociálnych vecí, prečo bol vyvodený postih len voči personálu, a to odobratím prémií za nedostatky technického charakteru, že nebola uzamknutá šachta žumpy, následkom čoho došlo k smrti zverenca utopením. Za technický stav ústavu predsa zodpovedá riaditeľ, štatutár, a nie sanitárky a sestry. Na Kysuciach niet pracovných príležitostí, a v tomto ústave si totalitné maniere ešte veľmi vysoko vyskakujú. Veď použiť § 46 ods. l písm. c/, ktorý sa vzťahuje na prepúšťanie z titulu nadbytočnosti, a zároveň si pripraviť na miesto prepúšťaných nepohodlných sanitárok zdravotné sestry, vôbec neobstojí, aj keď si to vedenie zdôvodňuje kvalifikáciou. Každá sanitárka absolvovala príslušný kurz, sú na prácu, ktorú vykonávajú, kvalifikované. Ako je možné, že okrem zastrašovania pácha vedenie ďalšie bezprávie? Veď skúste chodiť do práce, a vykonávať ju kvalitne, keď na pracovisku vládne strach. Či sa tento stav neodzrkadlí na psychike každého? Stŕpnete úžasom, keď zistíte, ako dlho trvá tento hon na čarodejnice. Vedenie má v rukách tromf, je to strašiak prepúšťania. Ľudia, ktorí sa ešte neprestali báť, sa začínajú báť ešte viac. Vládne tu totiž vízia strachu, nezamestnanosť a všetko, čo s tým súvisí.
Žiadam preto vládu, aby zabezpečila riadne prešetrenie uvedených skutočností tak, aby bola vypočutá nielen druhá strana, ale aby bola konečne zjednaná v tomto ústave náprava.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Slovo má poslankyňa Kmeťova. Potom pán podpredseda Zászlós.
Poslankyňa D. Kmeťova;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
v dňoch 6. a 7. júna som sa zúčastnila konferencie miest a obcí, ktorá sa konala v Prievidzi. Môžem vám zodpovedne prehlásiť, že tak ako na vládu Slovenskej republiky, aj na naše hlavy sa zosypalo nesmierne množstvo kritických pripomienok. Od predchádzajúcej konferencie v Banskej Bystrici mala vláda 4 mesiace na to, aby splnila dané sľuby. Predstavitelia miest a obci sú sklamaní. Primátori a starostovia si okrem najväčšieho problému financií a zákonov posťažovali aj na skutočnosť, že na rozdiel od svojich kolegov v Českej republike nie sú platení štátom. Do komunálnych volieb vstupovali s tým, že budú mat funkcie založené na ekonomickej samostatnosti obcí. Takto to deklaratívne uvádza aj zákon o obecnom zriadení. Ale nikto nečakal, že prostriedky štátu nebudú prisunuté na obce v primeranej miere, či už priamo alebo pomocou daňovej sústavy. Všetci predpokladali, že najvyššie zákonodarné orgány vytvoria spolu s vládou Slovenskej republiky také podmienky, aby občania, samosprávy, starostovia a primátori sami rozhodovali o veciach, ktoré sa ich bytostne týkajú. Oni najlepšie vedia, čo ich obec potrebuje. Nie som si istá, či centrum je poznatkovo a organizačne vybavené tak, aby mohlo kompetentne rozhodovať o kvalifikovanom rozvoji obcí.
Preto interpelujem vládu, aby zaujala jasné stanovisko, prečo nebol s miestnymi orgánmi konzultovaný rozsah a spôsob prerozdeľovania zdrojov. Takisto je pre obce neprijateľný pomer 173 miliónov neúčelových dotácii oproti 6 miliardám účelovo viazaných dotácií. Nedostatok peňazí bol pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov, prečo starostovia v prvý deň rokovania neprijali veľmi zaujímavý program obnovy dediny, ktorý vypracovali urbanisti a Slovenská komisia pre životné prostredie pre skrášlenie našich miest. Žene, ktorá má prázdnu peňaženku, asi tažko budete vysvetľovať, že nový kabát jej pristane viac ako ten starý.
Z viacerých úst zazneli pripomienky, že vláda porušuje scenár ekonomickej reformy a parlament doteraz platnú ústavu. V nej sa totiž v článkoch 7 a 86 konštituuje obec ako právnická osoba, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a zároveň vo sfére vlastníctva je považovaná za rovnocenného vlastníka, ako ktorákoľvek iná fyzická a právnická osoba. Malá privatizácia tak, ako ju koncipujú zákony Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady, je priamym porušením týchto princípov. Obce nechcú brzdiť privatizáciu, ale v rámci ústavy žiadajú svoje práva, aby neprichádzali o zdroje svojich príjmov. Sú schopné aj samé privatizovať na svoj účet a nie na účet reštitúcií a oddlžovania podnikov.
Zákon o prenájme nebytových priestorov spolu s cenovou vyhláškou dávajú veľké právomoci majiteľom budov. Títo určujú nájomníkom tak vysoké sumy za prenájom, že pomaly, ale isto v mestách zaniknú drobní podnikatelia. Dôjde k tomu, že si nebudeme mat kde dať opraviť ani topánky. Tak sa vlastne staviame proti rozvoju súkromného podnikania. Je najvyšší čas novelizovať vyhlášku č. 585/1990 o cenovej regulácii nájomného v nebytových priestoroch. Preto interpelujem vládu, aby tak učinila.
Obec sa spolu s privatizačnou komisiou dohodne o budove, ktorú nedá do privatizácie. A tu je ďalší problém. V konečnom dôsledku o tejto skutočnosti rozhodne v Bratislave pracovník Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Chcem sa preto opýtať, či toto ministerstvo uvažuje o novele zákona o malej privatizácii tak, aby na nej boli zainteresované aj obce.
Ďalšie pripomienky sa týkali systému rozdeľovania právomoci medzi štátnou správou a samosprávou. Bude treba nájsť vhodný systém, ktorý rozhodovanie prinavráti obci a štátnej správe zverí skutočne len dohľad nad dodržiavaním zákonov. Partnerom obecných zastupiteľstiev sú podlá zákona o obecnom zriadení republikové a federálne zákonodarné zbory. Účastníci konferencie preto vyslovili požiadavku, aby ak nie v tomto volebnom období, tak určite v budúcom bol na Slovenskej národnej rade zriadený samostatný výbor pre samosprávu.
Schválili sme rozpočet, ale aký? Veď obce nemajú ani na bežné výdavky a celý rozvoj u väčšiny obcí je závislý na dotáciách. A obce, do ktorých štát nedal účelové dotácie, nie sú v záujmovom spektre štátu? Rozpočet nemohol byt zostavený a už vôbec nie napĺňaný. Prečo? Daňové úrady nie všade poukázali daň z príjmu obyvateľstva, oneskorene nabehli l3-percentné podielové dane, legislatívne sa omeškal zákon o majetku obcí. Prijatím zákona o miestnych poplatkoch s vyžadovaním referenda nebol umožnený ich výber a po novelizácii zákona o obecnom zriadení ho možno využiť až od 15. apríla a štvormesačný sklz pre obce je viac ako citeľný. Vďaka realizácii privatizácie bude klesať dôchodková daň z obecných podnikov, rovnako ako príjmy z činnosti organizácií, pretože sa rozpočtové organizácie rušia, menia sa na príspevkové resp. organizácie s inou hospodárskou formou. O príjme z lokalizačných poplatkov najmä v malých oblastiach sa pre ich dvojsečnosť nebudem ani zmieňovať.