kurenčného, v niektorých oboroch zase naopak, monopolného prostredia, možno odhadnúť iba veľmi hmlisto.
Problémom je tu aj porovnanie cien s cenami v zahraničí. Musíme považovať za nesprávne porovnanie napríklad cien nehnuteľností podľa našich reprodukčných cien s vkladom druhej strany napríklad v markách. Uvediem príklad: Budova, ktorá v našich cenách má hodnotu napríklad 20 miliónov korún, by v Nemeckej spolkovej republike mala vecnú hodnotu približne 12 až 18 miliónov mariek, čo pri prepočte oficiálnym kurzom na koruny dáva hodnotu okolo 180 až 250 miliónov korún. Ešte problematickejšie je porovnanie cien pozemkov pre prevádzkové účely.
Ospravedlňujem sa za veľmi zdĺhavý a obšírny úvod, ale z uvedeného výkladu by vám malo byt zrejmé, že v určitých objednaných prípadoch je možné stanoviť cenu budovy aj zariadenia podniku nižšiu, ako je napríklad cena kovového šrotu a stavebnej sutiny krajiny, ktorá vstúpi do tohto spoločného podniku. Obava, že k tomu môže dôjsť, nie je zbytočnou obavou. Napríklad neoverená správa, že piešťanská Tešia bola ocenená v hodnote niekoľkých miliónov, sú prvým signálom možnej bazárovej ponuky národného majetku.
Toto sú veľmi stručné dôvody, ktoré ma vedú k návrhu, že v súčasnej dobe hlavným podkladom pre zistenie hodnoty prevažnej väčšiny podnikov by mala byť vecná hodnota ich vybavenia, primerane upravená vzhľadom na goodwill, t. j. súčet budúcich výnosov úrokovej sadzby a trvalosti vstupných špecifík. V tejto oblasti v posledných mesiacoch boli zaznamenané viaceré aktivity. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dostáva žiadosti od ústavov a organizácií, aj súkromných, ktoré by chceli oceňovať hmotný a nehmotný majetok podnikov. Väčšina projekčných inžinierskych ústavov v súčasnom období nemá pracovné náplne, a preto takúto atraktívnu ponuku, pochopiteľne, naháňa. Bývalý podpredseda vlá-
dy v júli minulého roku poveril Ústav ekonomiky a riadenia priemyslu, teraz Interkonzult, oceňovaním podnikov a koordináciou úloh oceňovania. Tiež minister výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky poveril Ústav ekonomiky a organizácie stavebníctva zabezpečovaním oceňovania majetku pre účely odštátnenia a privatizácie. Nechcem spochybniť rozhodnutie bývalého podpredsedu vlády, bolo iste vedené dobrou snahou urobiť v predstihu potrebné prípravy, ale každé rozhodnutie možno rôzne vykladať. A tak vedenie Interkonzultu ho považuje za licenciu na prideľovanie vlastných licencií pre ústavy a podniky, ktoré sa uchádzajú o určovanie cien. Nepovažujem toto riešenie za správne.
Z dôvodov naliehavosti riešenia celkovej problematiky, nutnosti koordinácie postupov, stanovenia východiskovej metodiky a následné zabezpečenie objektívneho zhodnotenia majetku podnikov, je potrebné vymedziť kompetencie pôsobenia jednotlivých rezortov pri vypracovávaní privatizačných projektov. Navrhujem, aby celý postup riadili a zabezpečovali Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Súčasne odporúčam poveriť Ústav súdneho inžinierstva Vysokej školy dopravnej v Žiline ako riadiace pracovisko, ktoré v spolupráci s ostatnými vybranými ústavmi, najmä s Ústavom súdneho inžinierstva v Brne, urýchlene vypracuje základné metodické postupy pre oceňovanie hmotného a nehmotného majetku štátnych podnikov v procese privatizácie. Ústav súdneho inžinierstva pri Vysokej škole dopravnej v Žiline je vrcholné metodologické pracovisko pre riadenie znaleckej činnosti. Má všetky personálne aj materiálne predpoklady na zabezpečenie tejto činnosti. V súčasnosti už má rozpracovanú metodiku na oceňovanie strojného vybavenia podnikov, a vypracováva návrh metodiky na oceňovanie nehmotného majetku podnikov.
Preto odporúčam, aby bolo uložené jednotlivým ministrom, aby určili ústavy resp. podniky, ktoré by výkon ohodnotenia vykonávali. Nemám priamo pozmeňovacie návrhy k vlastnej dikcii návrhu zákona, najmä v § 4, ale otázku ceny pokladám za jednu z určujúcich. Ďalšou podmienkou pre výkon tejto činnosti musí však byť overenie odbornej spôsobilosti ministrami navrhovaných ústavov. Overenie spôsobilosti by zabezpečovali už uvádzané tri ministerstvá v súčinnosti s Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Overenie by mohlo byt odobrené aj zapísaním ústavu pre znaleckú činnosť. Na doplnenie uvádzam, že zahraničné firmy s väčšou serióznosťou akceptujú privatizačné projekty, resp. ocenenia majetku od pracovísk so znaleckým oprávnením.
Odporúčam, aby záväzný metodický predpis, ktorý by môj návrh zohľadnil, resp. by upravil súčasne neuspokojivý stav iným alternatívnym riešením, bol vydaný podlá možnosti už k termínu účinnosti tohto zákona.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Petkovi. Prehovorí pán poslanec Haťapka za Kresťansko-demokratické hnutie.
Poslanec P. Haťapka:
Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,
tento vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky nemení nič na už upravenom spôsobe uskutočňovania privatizácie, vymedzuje len pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky v tomto procese pre okruh ekonomiky
patriacej do ich pôsobnosti. Obdobný zákon, ako sme už počuli, prijala aj Česká národná rada. Po stránke vecnej, pokiaľ ide o spôsob vykonania prevodov, je riešenie obsiahnuté v návrhu zákona bez diskusie. Po tejto stránke je v plnom v súlade z doterajším schváleným federálnym zákonom.
Proces prevodu majetku štátu na iné osoby obsiahne finančné biliónové hodnoty a podstatnú časť všetkého národného majetku. Je to historicky jedinečná a úmerne tomu aj zodpovedná úloha. Všetky návrhy privatizačných projektov predkladajú orgány štátnej správy ako zakladatelia Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Už v orgánoch štátnej správy po organizačnom rozdelení existujúcich štátnych podnikov na ekonomicky samostatné celky pôjde o odborne náročnú agendu, najmä pri organizačnom konštituovaní nových útvarov podnikov a pri spoluúčasti zahraničných subjektov a kapitálov.
Na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku pôjde teda o agendu čo do rozsahu enormnú a čo do náročnosti nebývalú. Treba počítať s tým, že zahraničný kapitál, ktorý v podnikaní nepozná etiku, využije všetky možnosti získať maximálny efekt zo svojej účasti. Ide o obchodné operácie, rôzne triky, ktoré dosial nepoznáme.
Spoluúčasť vlády pri schvaľovaní privatizačného projektu - to je uvedené v § 7 odsek l - nie je vymedzená. Ostáva otvorené, kto môže byt iniciátorom presunu rozhodnutia z ministerstva na vládu. Predpokladám, že formulácia iste bude vyhovovať sledovaným zámerom.
Fond národného majetku Slovenskej republiky je inštitúcia sui generis, s nepredstaviteľným rozsahom agendy, objemom spravovaného majetku a vnútornými i zahraničnými vzťahmi. Kolízie medzi fondom a orgánmi štátnej správy budú nevyhnutne vznikať. Keď sa činnosť fondu naplno rozvinie, jeho
vplyv na národné hospodárstvo môže byť dôležitejší ako činnost vlády.
Ani zákon Federálneho zhromaždenia č. 92 Zbierky z tohoto roku, a nadväzne ani predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady neupravujú samotný proces prevodov, najmä z hľadiska jeho vlastného výkonu a použitého nástroja investičných kupónov. Preto aj po vydaní privatizačných zákonov ostáva vlastný proces prevodov v konkrétnostiach neurčitý. Prípadné špecifiká ekonomiky Slovenskej republiky sa môžu brat do úvahy vecnými riešeniami prevodov, a nemusia, ani vlastne dobre nemôžu byt vyjadrené v samotnom zákone. Z týchto hľadísk ponecháva zákon pomerne široký priestor druhostupňovým vykonávacím predpisom.
Záverom by som uviedol, že prevod majetku štátu na iné osoby tak, ako je v zákone konštruovaný, je akt politický, s ďaleko rozsiahlymi ekonomickými dopadmi. Ako akt ekonomický by sa musel riešiť opatreniami a nástrojmi na princípe efektivity. Prevod vlastníctva pre obyvateľstvo darovaním alebo za symbolický poplatok, naviac, podstatná časť obyvatelstva nemá prostriedky, a na zahraničný kapitál pri hlboko devalvovanom kurze koruny, nie je skutočným ekonomickým aktom.
Odporúčam doplnky podlá pozmeňovacích návrhov pani Oľgy Keltošovej, a po prijatí odporúčaní spravodajcu odporúčam tento zákon prijať.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Haťapkovi. Využívam svoje právo podlá § 19 predniesť prehlásenia, ktoré nesúvisia s programom našej schôdze. V zmysle včerajšieho nášho hlasovania k zloženiu komisie na prípravu návrhu uznesenia Slo-
venskej národnej rady k lustráciám v Slovenskej republike poslanecké kluby politických strán a hnutí delegovali do tejto komisie nasledovných členov: VPN - Ladislav Pirovits, KDH - Miroslav Poliak, Demokratická strana - Ivan Brndiar, Hnutie Za demokratické Slovensko - Ivan Ľupták, Slovenská národná strana - Marián Januš, Strana demokratickej ľavice - Eduard Bárány, Spolužitie - Ernö Rózsa, MKDH - Pavol Csáky, Strana zelených - Mikuláš Huba. Prosím, aby komisia začala pracovať v Modrom salóne. Prvé stretnutie by sa malo uskutočniť dnes počas obedňajšej prestávky. Tam si potom dohodnú ďalšie postupy.
Ďakujem za pozornosť i za prerušenie.
Pýtam sa, či sa ešte hlási niekto z poslancov do diskusie. Pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcel by som upozorniť, že v súčasnom období prerokovávame zákon, ktorý má mimoriadnu dôležitosť. Je smutné, že sa ho nezúčastňujeme vo väčšom zastúpení. O to viac si vážim, že vy ste sa tomuto rokovaniu naozaj venovali, a vidím, že ste naň pripravení a je vo vás pocit zodpovednosti pred veľmi náročnou operáciou, ktorú čaká naša ekonomika. Táto transformácia totiž má priniesť práve do oblasti kapitálovej zrušenie doterajších monopolov a vytvorenie konkurenčného prostredia, demonopolizovaného prostredia v oblasti kapitálu. Rád by som poprosil pána podpredsedu, aby potom dal prezentáciu, či sme dnes schopní uznášania na prijatie tohto zákona.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
V zmysle rokovacieho poriadku sa tak robí pred každým hlasovaním.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
K vlastnému návrhu zákona by som chcel upozorniť na jednu skutočnosť. V zmysle zákona o ústredných orgánoch štátnej správy sú ministerstvá, vlastne určitým spôsobom všetky ministerstvá, určené do funkcie ústredných orgánov štátnej správy, z čoho vyplýva, že zastupujú štát v otázkach vlastníctva voči majetku tých podnikov, ktorých sú zakladatelia alebo zriaďovatelia. Z tohto hľadiska ma dosť prekvapuje, že v § 2 ods. 2 je napísané, že zakladateľ predkladá podlá odseku l aj návrhy tých privatizačných projektov, ktoré neodporúča uskutočniť, s odôvodnením svojho stanoviska. V nadväznosti na tento paragraf a odsek sa v § 4 hovorí, že ministerstvo - rozumejme tým ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku - schvaľuje a zverejňuje návrhy privatizačných projektov predložených podlá § 2 a podlá § 3. Z tohto mi vyplýva určitá nedôvera voči zakladateľom - v prípade ministerstva je to ústredný orgán štátnej správy -, že aj keď neodporúčajú, bez nejakého ďalšieho vysvetľovania môže byť schválený a vlastne realizovaný neodporúčaný privatizačný projekt. Myslím si, že keď ústredné orgány štátnej správy rozhodujú o akomkoľvek projekte, zrejme budú veľmi dôsledne a veľmi náročné zvažovať, či vydajú neodporúčajúce stanovisko, a keď takéto stanovisko vydajú, asi by nemalo byť bežné, že to je možné schváliť ďalej a zrealizovať bez toho, že by sa niečo dialo.
Vedie ma k tomu aj určitá skúsenosť z malej privatizácie. Máme prípady viacerých objektov, ktoré boli odovzdané bez vedomia ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú zriaďovateľmi podnikov, do malej privatizácie, a tieto mali
byt práve predmetom veľkej privatizácie v určitých ucelených celkoch a pripravovaných privatizačných projektov. Keď sme to bližšie prešetrovali, zistili sme, že prvoradá príčina, prečo sa to tak deje, nie je ani nejaká zlomyseľnosť, povedzme zo strany ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ale toto ministerstvo nemôže fyzicky zvládnuť to obrovské množstvo prípadov, a ku všetkým zaujať jednoznačné, hlboké, kompetentné odborné stanovisko.
Teraz si predstavte - napríklad v ministerstve lesného a vodného hospodárstva mám približne 200 štátnych podnikov. Každý štátny podnik vnútorne je ešte členený na závody, na prevádzky, na strediská, tam môže vzniknúť ešte množstvo vnútorných privatizačných projektov - podlá tohto návrhu môžu byt predložené. Čiže aj v našom ministerstvo sa môže objaviť, že to bude, povedzme 500, 600, l 000 prípadov. Teraz máme ministerstvo pre poľnohospodárstvo, kde je l 000 podnikov, čiže tiež predložia kvantum privatizačných projektov, a zrazu jedno ministerstvo, ktoré má 50 pracovníkov, vydá definitívne rozhodnutie, ktoré bude stopercentne správne. Čiže naozaj ma vedie k tomu určitá - povedal by som
- opatrnosť, že pri takto náročnej operácii by sme mali zrealizovať len tie privatizačné projekty, ktoré budú stopercentné.
Preto navrhujem, aby buď v § 2 ods. 2 sa vypustila otázka, že zakladateľ predkladá návrhy privatizačných projektov, ktoré neodporúča uskutočniť s odôvodnením svojho stanoviska, alebo potom v prípade § 4 sa upravilo znenie tak
- I. variant -, že za vetu "Ministerstvo a zakladateľ schvaľujú a zverejňujú návrhy privatizačných projektov predložených podľa §§ 2 a 3", alebo - II. variant -, že za vetou "Ministerstvo schvaľuje... " by bola veta: V prípade, že ministerstvo schvaľuje privatizačný projekt v rozpore so stanoviskom zakladateľa, je povinné toto rozhodnutie zdôvodniť
na rokovaní vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi ministrovi Oberhauserovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Plesník, Strana demokratickej lavice.
Poslanec J. Plesník;
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem len potvrdiť, že slová, ktoré tu povedal pán kolega Oberhauser, sú plne platné, ale, žiaľ, jeho prvý návrh nie je možný. Ľutujem, že takéto vystúpenie, aké tu zaznelo z úst pána kolegu Oberhausera, nezaznelo z úst poslancov za KDH vo Federálnom zhromaždení, keď sa prerokovával federálny zákon č. 92/1991. Totiž ustanovenie o tom, že zakladateľ predkladá a vyjadruje sa i nesúhlasne, a napriek tomu tam nie je žiadne zabraňujúce ustanovenie, aby takýto neodporučený projekt bol schválený, federálny zákon neobsahuje, a preto vlastne republikový predpis nemôže do tohto federálneho vstupovať.
Žiaľ, to, čo sa navarilo vo Federálnom zhromaždení, my už tažko odčiníme. V tomto prípade len chcem podotknúť, že i koalícia bude musieť pri budovaní federálnych zákonov podstatne dôslednejšie dozerať, ako sa budú vykonávať na Slovensku.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o šiestom bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Mikloš?
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k pozmeňovacím návrhom, ktoré tu odzneli. Pôjdem v poradí tak, ako odzneli.
K návrhom pána poslanca Plesníka: k návrhu na doplnenie textu alebo ďalšieho paragrafu za § 3, podlá ktorého by vláda mala predložiť Slovenskej národnej rade zoznam podnikov, ktoré nebudú v najbližších piatich rokoch privatizované, chcem povedať, že tento návrh neodporúčame najmä z dôvodu určenia lehoty 5 rokov. V zozname podnikov na privatizáciu budú vyčlenené podniky, ktoré privatizované nebudú, ale explicitne stanoviť dobu a explicitný zoznam podnikov, ktoré by v najbližších 5 rokoch nemali byt privatizované, nepovažujeme za najšťastnejšie z toho dôvodu, že v priebehu piatich rokov sa môže ukázať, že mnohé z tých podnikov by bolo efektívne a potrebné privatizovať.
Ďalej pripomienku k § 4 ods. l, kde by sa presnejšie uviedlo, že schválené privatizačné projekty sa musia zverejniť do 30-tich dní vo Vestníku, môžeme akceptovať.
V § 10 ods. 3 písm. g/ návrh nahradiť 20 % výnosov z účtu z malej privatizácie 40 %-mi - to je tá masa, ktorá pôjde do majetku obcí - neodporúčame prijať z toho dôvodu, že ten majetok je do značnej miery už predeterminovaný, najmä reštitúciami a iným použitím Fondu národného majetku.
V § 11 bod g/ je návrh namiesto "aj dražbu" dať "najmä na dražbu". Tento návrh neodporúčame prijať z toho dôvodu, že vo veľkej privatizácii pôjde o viaceré formy privatizácie, nie ako v malej predovšetkým o dražbu, a mnohé podniky už svojou veľkosťou a chrakterom nie sú vhodné na priamu verejnú dražbu. Bude to robené formou verejnej súťaže, ale nielen dražby, ale aj napríklad tendrom alebo oceňovaním viacerými oceňovateľmi.
V §§ 15 a 16 ide o vypustenie tých viet. Odporúčame to zvážiť hlasovaním.
S návrhom v § 18 doplniť dozornú radu do textu, aby bolo jasné, že dozorná rada upozorňuje prezídium, súhlasíme. V tomto paragrafe vzniklo nedorozumenie tým, že tam mala byt zrejme čiarka, že nie prezídium informuje, ale dozorná rada informuje prezídium, vládu atď.
Návrh v § 19 ods. l môžeme tiež akceptovať s tým, že ich volí na návrh Slovenskej národnej rady, avšak Slovenská národná rada si tým pridáva prácu. Odporúčame to zvážiť.
Pripomienku k bodom 36 alebo 37 - tam nevidíme veľký rozdiel v dikcii, takže odporúčame to Slovenskej národnej rade zvážiť hlasovaním.
Návrh pána poslanca Sládeka na doplnenie vety v § 10 ods. 3 písm. d/, že majetok fondu sa používa na oddĺžovanie podnikov o znenie "v rozsahu a za podmienok určených ministerstvom" odporúčame prijať, a za to by som sa chcel aj veľmi prihovoriť, pretože sa ukazuje, že všeobecná dikcia v tom zmysle, že sa z tohto fondu budú hradiť dlhy podnikov, môže viesť k veľmi bezstarostnému správaniu podnikov, a chcem upozorniť, že tento fond zďaleka nebude taký veľký, aby úhrady mohli byt paušálne.
S návrhmi pani podpredsedníčky Keltošovej v zásade súhlasíme.
Ďalej k pozmeňovaciemu návrhu pána ministra Oberhausera - tam je to naozaj dané zákonom o veľkej privatizácii číslo 92/1991 Zb., a má to svoj význam aj z toho dôvodu, že môžu byt predkladané aj alternatívne privatizačné projekty, ktoré môžu spracovávať aj iné právnické alebo fyzické osoby, ako je podnik, a je na zvážení ministerstva pre privatizáciu, ktorý z týchto privatizačných projektov bude schválený. Ak by z toho mohli vzniknúť problémy, potom by som sa prihováral za riešenie, ktoré pán minister navrhol na konci, že v prípadoch, keď ministerstvo chce schváliť privatizačný projekt, napriek nesúhlasnému stanovisku zakladateľa, by tento projekt mala schvaľovať vláda.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Plesník. Inak rozprava bola ukončená, takže predpokladám, že to bude skutočne faktická poznámka k vystúpeniu pána ministra.
Poslanec J. Plesník:
Vážený pán predsedajúci, presne tak, ako ste povedali, inak vystúpením ministra sa v podstate otvára rozprava.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
To nie je pravda. Rokovací poriadok má síce dvojznačné vysvetlenie, ale už sme si to tu povedali.
Poslanec J. Plesník:
Vysoko si vážim reakciu pána ministra najmä na otázku rozdelenia podielu z malej privatizácie, ale pokiaľ sa nemýlim, zákony 427 i 474 určujú, že po dvoch rokoch nadobudnutia do tohto fondu z privatizácie dražieb zákon národnej rady určí použitie tohto fondu. Zákon č. 474 vymedzil tri účely použitia v priebehu tých dvoch rokov - na vyrovnanie záväzkov tých podnikov, ktoré dávajú prevádzkové jednotky do dražieb, na reštitúcie a na činnosť komisií. Ale v podstate táto činnosť vôbec nerozporuje tomu, aby zostatok fondu bol prinavrátený pôvodnému účelu, ako sa plánovalo - teda obciam. Jeho užitie na inú činnosť fondu - nemôžem sa stotožniť s týmto súhlasom, pretože fond si vytvára vlastné zdroje a vlastne prevod týchto prostriedkov do tohto fondu je viac-menej len účelový, kvôli tomu, aby sa týmto zákonom mohlo uskutočniť rozdelenie do rozpočtov obcí. Keby sme chceli naplniť literu zákona č. 427, v tom prípade by sa tieto prostriedky mali rozdeliť do rozpočtov obcí ešte pred prevedením zostatku fondu do Fondu národného majetku, aby Fond národného majetku už plnil len tie tri funkcie súvisiace s reštitúciou, s likvidáciou podnikov a s činnosťou privatizačných komisií.
Čo sa týka doplnenia slova "najmä" v § 11, uvádzal som, že v § 10 federálneho zákona sa hovorí, že v podstate ide
prevažne o kupónovú privatizáciu ako neštandardnú, alebo verejnou dražbou, trendom a súťažou. Otázka privatizácie priamym predajom je i v § 8, kde si vláda v podstate vymedzuje výnimočné schvaľovanie privatizačných projektov priameho predaja, či dražby, verejnej súťaže, ako mimoriadne. Z tohto dôvodu slovo "najmä" v podstate zvýrazňuje, že to bude použitie v minimálnej miere.
Predpokladám, že ak ste sa nevyjadrovali k § 11 ods. 4, aby zmenu privatizačného projektu jednoznačne schvaľovala len vláda, a teda nebola podmieňovaná súhlasom vlády, s tým súhlasíte.
No a čo sa týka toho posledného, myslím si, že vymedzenie ústavnoprávneho výboru pre likvidáciu fondu je najširšie a z legislatívno-právneho hľadiska najobsažnejšie.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán minister odpovie. Uvedomujem si rozpornosť rokovacieho poriadku, že na jednej strane rokovací poriadok hovorí, že po vystúpení ministra sa otvára rozprava, a pritom pred vystúpením ministra sa rozprava podľa rokovacieho poriadku uzatvára. Toto je jedna dvojznačnosť, ktorá bude musieť byť odstránená v novom rokovacom poriadku. Ale myslím, že sme tu prijali istý konsenzus, že keď uzavrieme rozpravu a vystúpi minister so záverečným hodnotením, týmto aktom rozpravu neotvára.
Pán minister, máte slovo.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Ospravedlňujem sa za ten § 11 ods. 4 - na to som zabu-
dol. S pripomienkou, že by zmenu privatizačných projektov mala schvaľovať vždy vláda, nesúhlasíme, pretože z hľadiska množstva zmien privatizačných projektov by sa týmto vláda zahltila. Bude totiž určená časová hranica, do ktorej budú mať podniky povinnosť vypracovať privatizačné projekty. Medzitým zrejme v mnohých prípadoch dôjde k zmene situácie napríklad tým, že si nájdu výhodného zahraničného partnera, a že bude výhodné privatizačný projekt zmeniť. Takýmto ustanovením by sa práca vlády zahltila. V závažných prípadoch si vláda vyhradzuje - v inom paragrafe a v inom odseku - právo schvaľovať privatizačné projekty.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. Žiada si slovo spoločný spravodajca výborov pán Karol Szokol?
Poslanec K. Szokol:
Prosím predsedajúceho, aby udelil aspoň 15-minútovú prestávku, pretože potrebujem niektoré závažné veci prekonzultovať.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Áno. Vyhlasujem prestávku do 11. 20 hodiny. Pán Jakuš, máte faktickú poznámku k vyhláseniu prestávky?
Poslanec J. Jakuš:
Než sa rozídeme na prestávku, chcem upozorniť, že 31. mája vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia za Svetový deň nefajčenia. Keď teraz vyjdete z miestnosti, nájdete tu propagačné materiály zdravotnej výchovy. My tu 31. 5. nebu-
deme, tak by som navrhoval, aby deň nefajčenia sme mali dnes.
/Potlesk. / Podredseda SNR J. Klepáč:
Ako nefajčiar s tým súhlasím, ale prosím vás, keby ste o 11, 20 hodine zaujali miesta, viete, že máme ešte bohatý program. Ďakujem.
/Po prestávke. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov, nakoľko pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch a o zákone ako celku.
Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Szokola, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a v zmysle výsledkov rozpravy. Vás, pani poslankyne, páni poslanci, prosím o kľud a sústredenosť.
Poslanec K. Szokol;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
po odznelých pripomienkach navrhujem hlasovať an blok o pripomienkach v týchto bodoch: l, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 15, 17, 18, 23, 24, bod 25 vynímam na základe pripomienok pána poslanca Plesníka, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34 a namiesto pôvodne navrhovaného bodu 37 v bode 36. Bod 37 vypúšťam. O týchto pripomienkach navrhujem hlasovať an blok.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 100 poslancov. /
Kto je za prijatie pripomienok uvedených v jednotlivých bodoch spoločnej správy tak, ako ich spoločný spravodajca citoval?
/Za návrh hlasovalo 100 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Zdržal sa niekto hlasovania?
/Nikto. /
Takýto obraz na monitore vidíme zriedka. /Potlesk/. Konštatujem, že sme návrh prijali.
Poslanec K. Szokol;
Navrhujem osobitne hlasovať o pripomienkach v bodoch číslo 13, 16 a 26.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prejdeme postupne jednotlivé pripomienky. Začneme pripomienkou č. 13. Aby tu nebolo žiadne ovplyvňovanie, nebudem sa pýtať spoločného spravodajcu na jeho názor, vyslovil ho už v predchádzajúcom vystúpení.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 105 poslancov. /
Kto je za prijatie pripomienky zo spoločnej správy v bode 13?
/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /
Ďakujem. Zisťujem, že sme pripomienku prijali.
Ideme hlasovať o pripomienke číslo 16. Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 102 poslancov. /
Hlasujeme o pripomienke číslo 16 zo spoločnej správy. Kto je za prijatie tejto pripomienky?
/Za návrh hlasovalo 69 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Konštatujem, že pripomienku číslo 16 spoločnej správy sme prijali.
Hlasujeme o pripomienke číslo 26 spoločnej správy.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto je za prijatie tejto pripomienky?
/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Ďakujem. Konštatujem, že pripomienku v bode 26 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec K. Szokol;
Ďalej neodporúčam prijat pripomienky v bodoch 12, 19, 20, 21 a 30.