Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pánovi Miklošovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Karola Szokola, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec K. Szokol;

Vážená Slovenská národná rada,

vážené pani poslankyne a páni poslanci,

vytvorenie reálnej trhovej ekonomiky, ku ktorej sa väčšina strán a hnutí prihlásila, predpokladá transformáciu doterajšieho, prakticky monopolného štátneho vlastníctva výrobných prostriedkov na vlastníctvo súkromné. Proces odštátnenia, privatizácie a konštituovanie súkromných vlastníkov je nielen východiskom pre radikálnu zmenu doterajších vlastníckych pomerov, ale je aj základnou podmienkou prechodu ekonomiky na typ modernej a produktívnej trhovej ekonomiky s vysokou prosperitou a životným štandardom obyvateľov.

Hmotno-právne podmienky prevodu majetku štátu na iné osoby vymedzil zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 92/1991 Zb. Úprava pôsobnosti orgánov republík pri premene štátneho vlastníctva a riešenie právnych pomerov fondov národného majetku, ich činnosti, použitia majetku, a to použitia i na iné účely než privatizáciu, je v kompetencii národných republík a je predmetom vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorý teraz prerokúvame.

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majet-

ku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky - tlač Slovenskej národnej rady 113 - prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady. Všetky s ním vyslovili súhlas a odporučili ho Slovenskej národnej rade schváliť. Pripomienky výborov Slovenskej národnej rady sú zhrnuté v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona, ktorú máte pred sebou ako tlač 113a. Považujem za potrebné uviesť, že v uzneseniach výborov Slovenskej národnej rady sa nevyskytli kontradikčné návrhy. Vecný obsah pripomienok zhrnul a osvetlil vo svojom úvodnom vystúpení pán minister Mikloš, a preto ich nebudem opakovať.

Ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady odporúčam Slovenskej národnej rade vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky schváliť s prihliadnutím na pripomienky, ktoré boli prijaté v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady.

Ako spoločný spravodajca navrhujem preto hlasovať an blok a prijať pripomienky uvedené pod číslami 1, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 15, 17, 18, 23, 24, 25, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34 a 37. Navrhujem osobitne hlasovať o pripomienkach číslo 13, 16 a 26. Neodporúčam prijať pripomienky číslo 12, 19, 20, 21 a 30. K tomu treba poznamenať, že keď sa prijme bod číslo l spoločnej správy, tak vypadne resp. sa vylúči bod číslo 2, keď sa prijme bod 3, vylúči sa bod 4, keď sa prijme bod 7, vylúči sa bod 5, keď sa prijme bod 9, vylúči sa bod 10, keď sa prijme bod 13, vylúči sa bod 14, keď sa prijme bod 23, vylúči sa bod 22, keď sa prijme bod 34, vylúči sa bod 35, keď sa prijme bod 37, vylúčia sa body 36 a 38.

Ďakujem, to je všetko.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Szokolovi za prednesenie spravodajskej správy a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram teraz rozpravu k šiestemu bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásil pán poslanec Plesník. Prosím ho, aby sa ujal slova. Ako ďalší sa teraz prihlásil pán poslanec Sládek.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

i keď základný zákonný predpis podmienok prevodu majetku štátu na iné osoby má podobu federálneho zákona, najmä z pohľadu prerozdelenia kompetencie ťažisko realizácie zákona Federálneho zhromaždenia č. 92 z roku 1991 je v pôsobnosti orgánov republík. Ako uviedol i predkladateľ, poslaním predloženého predpisu je teda doplniť úpravu hmotno-právnych aspektov obsiahnutých vo federálnom zákone, a tak komplexne dotvoriť legislatívny mechanizmus na uskutočňovanie prevodu štátneho vlastníctva. Zákon síce vymedzuje predovšetkým pôsobnosť Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, upravuje tiež pôsobnosti vlády Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky v tomto procese, ale nedá mi, aby som nezvýraznil vysokú zodpovednosť Slovenskej národnej rady v tomto procese. Dovoľte mi v tejto súvislosti dať do pozornosti niektoré skutočnosti.

Ak porovnáme zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, napríklad so zákonom o privatizácii, ktorý prijal poľský sejm vlani, markantný rozdiel je v miere použitia konkrétnych ustanovení. V Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sa predložil zákon, ktorý obsahoval iba veľmi všeobecné úpravy. Sledoval sa tým, podlá mňa, dvojaký ciel. Po prvé - ľahšie dosiahnuť kompromis, bez ktorého by zákon nebol vo Federálnom zhromaždení schválený, po druhé - nezväzovať zákonom príliš ruky vláde. Rozhodujúce otázky o zmene vlastníckych vzťahov dostali sa takýmto spôsobom mimo dosah parlamentu, jeho pôsobnosť sa obmedzila na kontrolnú úlohu. Všetci si uvedomujeme, že ide pritom o jednu z kardinálnych otázok, ktorá sa bude dotýkať každodenného života každého voliča, i daňového poplatníka. Napriek tomu naši voliči, ale ani členovia parlamentu nie sú dopodrobna informovaní, ako hodlá vláda postupovať, podlá akých kritérií určí podniky, ktoré sa budú predávať a ktoré budú spadať pod kupónovú privatizáciu, aký bude jej rozsah, čo zabezpečí, že podmienky všetkých držiteľov kupónov pri uchádzaní sa o štátne účastiny budú rovnaké, že nebudú vystavení priveľkému riziku a tak ďalej. Aby som v tomto smere použil módny výraz - všetko toto musí byt transparentné. Predkladaný vládny návrh zákona je tehličkou z budovy, o ktorej nevieme, ako bude vyzerať. Možno ho preto i dnes budeme posudzovať obmedzene.

Ďalej by som uviedol, že zákon č. 92 z roku 1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby nedal národným vládnym orgánom dostatočný priestor na rozhodovanie. Prečo toto tvrdím? Podlá § 46 vydať nariadenie o kupónovej privatizácii sa zverilo do pôsobnosti vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Pre tieto potreby má vláda prijať zásady technickej a organizačnej realizácie kupónovej privatizácie. Podlá návrhu zásad z 11. marca tohto roku, ktoré mimo iného bolo veľmi tažko získať, medzitým sa spracovali i ďalšie návrhy, sa kupónová metóda pokladá za rozhodujúcu metódu privatizá-

cie, pomocou ktorej by sa malo privatizovať až 50 % podnikov, a navrhujú sa kritériá pre určenie vhodných a nevhodných podnikov na takýto spôsob privatizácie. Príslušné vládne nariadenie zatiaľ ešte nie je hotové, ale je viac ako pravdepodobné, že sa bude postupovať podlá jednej schémy v Českej republike, i v Slovenskej republike. Priestor pre prispôsobenie privatizačného procesu konkrétnym požiadavkám, aby sa mohli dosiahnuť čo najlepšie výsledky, sa týmto výrazne zúžil.

Ďalej uvádzam: pódia § 41 predmetného zákona Federálneho zhromaždenia zaväzujú sa národné vlády vypracovať zásady pre zostavenie zoznamu podnikov a majetkových účasti štátu určených pre privatizáciu. Je zrejmé, že zásady v rozhodujúcej miere predurčia, čo a ako sa bude privatizovať. Vláda by mala Slovenskej národnej rade oznámiť a oboznámiť ju s touto prípravou.

Ďalej môžem uviesť, že k tomuto vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky nie sú vyjasnené, ani po rozprave vo výboroch, niektoré zásadné otázky. Návrh zákona sa prerokúva s mesačným oneskorením od prijatia analogického zákona v Českej národnej rade, a naviac, je mu veľmi podobný. Oceniť snáď treba § 13, v ktorom sa navrhuje, aby predsedu Prezídia fondu národného majetku volila Slovenská národná rada. Ďalej si myslím, že § 6 je zle pochopeným výkladom § 25 zákona č. 92. Ministerstvu financií zrejme prislúcha udelovať súhlas na vznik obchodných spoločností a nie predchádzajúci súhlas. Iná vec je, že by malo byť umožnené zakladať súkromné obchodné spoločnosti, určité investičné fondy, ktoré by medzi sebou súťažili. Do akej miery je funkčné ich vznik podmieniť súhlasom ministerstva financií, v prípade uplatňovania tohto zákona, je otázkou, a je otázne, či by sa to nemalo zveriť práve komerčným bankám.

V § 8 ods. l sa jednoznačne nevymedzuje, aké zásady má vydávať vláda Slovenskej republiky. Podľa § 41 zákona číslo 92 ide o zásady na zostavenie zoznamu podnikov určených pre privatizáciu. S neinformovanosťou nás, poslancov, o príprave týchto zásad, o celej filozofii z pohľadu privatizácie, som už hovoril.

Ďalej v návrhu zákona chýba úprava vzťahu medzi ministerstvom pre privatizáciu a Fondom národného majetku. V zákone Českej národnej rady - ako je mi známe - sa toto rieši jasnejšie v § 1. Ďalej zákon Českej národnej rady v § 3 ukladá povinnosť predložiť zoznam podnikov, ktoré nebudú najmenej do piatich rokov predmetom zákona. Táto skutočnosť v našom návrhu chýba, a preto i tento návrh si osvojujem a predkladám ho, aby bol tak, ako je v zákone Českej národnej rady, i v zákone Slovenskej národnej rady.

Dovoľte ešte niektoré skutočnosti z pohľadu skutočnej realizácie, ako asi sa dá dedukovať prechod privatizácie. Treba si uvedomiť, že podlá zákona č. 92 samotný akt prevodu vlastníckych vzťahov štátu sa neuskutočňuje schválením privatizačného projektu podniku a jeho prevodu do fondu, ale až po samotnom zrealizovaní privatizačného projektu, a teda zmluvného prevodu vlastníckych vzťahov štátu na iné osoby, ďalej, že fondu sú dané právomoci podnikateľského subjektu, teda rozvíjať s majetkom fondu účasť na podnikaní a takto vytvárať nový zisk, či stratu, y celej tejto fáze však fond nakladá ešte stále s majetkom, ktorý je vo vlastníctve štátu, teda s národným majetkom Slovenskej republiky. Slovenská národná rada si vlastne zriaďuje nového správcu, akési zúčtovacie miesto na vykonanie zmien vlastníctva.

Ďalej uvádzam: Aj keď hlavným poslaním fondu, ako uvádza i dôvodová správa, bude zabezpečovať chod procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné ope-

rácie, treba si uvedomiť, že z dôvodov už spomenutých v určitej fáze svojej činnosti fond de facto podporí centralistický systém pri prerozdeľovaní podielu zisku zo svojej podnikateľskej činnosti. To však so sebou prináša i kus subjektívneho rozhodovania pri prerozdeľovaní a užití tohoto zisku, napríklad len pri oddĺžovaní podnikov, ako o tom uvažuje zákon č. 92 v § 6, ods. l písm. c/, v znení tohto zákona - § 1O ods. 3 písm. d/ tak, ako je predložené v návrhu.

V tejto chvíli už nechcem vstupovať do zákona č. 92 z roku 1991, nechcem hodnotiť jeho kvalitu, uvádzam však tieto fakty, aby sme si uvedomili tieto vzájomné nesúlady, tieto medzery federálneho zákona, ktoré síce zaplátať už nemôžeme, ale určitým vhodným doplnením republikového zákona môžeme ohraničiť ich veľkosť. Zohľadňujúc tieto skutočnosti preto predkladám niektoré doplňujúce pripomienky k spoločnej spravodajskej správe. Hneď v úvode uvádzam, že viaceré body, tak ako ich pán spoločný spravodajca prečítal, plne podporujem, a tie, ktoré boli zaradené do hlasovania an blok, všetky.

Navrhujem preto doplniť nové znenie paragrafu za § 3, ktorý ukladá ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku predložiť zoznam podnikov, ktoré nebudú najmenej do piatich rokov predmetom zákona č. 92 z roku 1991.

Ďalej navrhujem v § 4 ods. l nasledovného znenia: "Ministerstvo schvaľuje návrhy privatizačných projektov predložených podlá §§ 2 a 3. Zverejňuje ich do 3O dní vo vestníku ministerstva, pričom využíva i iné formy zverejnenia. " Tento návrh zdôvodňujem nasledovne: V procese privatizácie bude zohrávať veľký význam informovanosť verejnosti o jednotlivých schválených návrhoch privatizačných projektov. Považujem z tohto hľadiska za nutné vymedziť v zákone zásadný spôsob zverejňovania, ktorý - toto znenie tomu neodporuje -

môže byť doplnený aj iným spôsobom prostredníctvom, povedzme, masmédií.

Zákon v § 10 ods. 2 vymedzuje, že majetkom fondu sa po zúčtovaní stávajú i finančné prostriedky, ktoré sú príjmom ministerstva z dražieb malej privatizácie. V ods. 3 písm. g/ toho istého paragrafu sa upravuje rozdelenie týchto prostriedkov do rozpočtov obcí v navrhovanej 20 %-nej výške, a to z prevádzkových jednotiek, ktorých zriaďovateľom bola obec alebo miestna štátna správa. Nehladiac na to, že mám názor, že toto sa malo riešiť pred prevodom tohoto fondu do fondu národného majetku, chcel by som obrátiť vašu pozornosť na obdobie, kedy sme prerokovávali návrh zákona č. 474 o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky v malej privatizácii, a kedy sme nemohli akceptovať vtedajší vládny návrh na 40 %-ný podiel odvodu zo ziskov z dražieb do rozpočtov obcí, nakoľko kompetenčný zákon vtedy ešte nebol prijatý, a boli sme v rozpore s federálnym zákonom číslo 427. Vtedajšiu vládnu predlohu si osvojujem do úpravy § 10 ods. 3 písm. g/, a to v dvoch nasledovných krokoch: po prvé - navrhujem nahradiť 20 % sumou 40 %, a po druhé - navrhujem vypustiť za znením "z predaja prevádzkových jednotiek podlá príslušných predpisov" ďalšiu časť vety, ktorá to podmieňuje - "ktoré boli v zakladateľskej /zriaďovateľskej/ funkcii". Toto odôvodňujem i spomínaným pôvodným návrhom vlády, ale predpokladám, že takáto úprava by zmobilizovala i obecné zastupiteľstvá k väčšej aktivite pri iniciovaní malej privatizácie.

Na rozdiel od spoločného spravodajcu podporujem znenie bodu 20 spoločnej spravodajskej správy, ako ho formuloval ústavnoprávny výbor. I podlá zákona číslo 92 z roku 1991 v § 10 sa predpokladá, že prostá forma privatizácie predajom bude len výnimočná, a preto je zvlášť žiadúce, aby bolo v tomto zákone vymedzené, že sa používa najmä forma, tak ako je uvedené v tejto časti, a to je teda najmä forma dražieb a trendov.

V § 11 ods. 4 - je to bod 23 spoločnej spravodajskej správy - navrhujem nahradiť: pôvodný text znenia zákona nasledovným znením: "Zmenu schváleného privatizačného projektu môže fond vykonať len po schválení vo vláde. " Svoj návrh odôvodňujem nasledovne: Tým sa vyhneme nielen skutočnosti, že niektoré privatizačné projekty si už predtým vláda podmienila na schválenie, ale naviac, zmena privatizačného projektu je tak význačná zmena, že si to vyžaduje rozhodnutie vlády. Naviac, pôvodné znenie, kedy si fond sám schvaľoval zmenu privatizačného projektu, a žiadal len súhlas vlády alebo súhlas ministerstva, bolo v rozpore so znením § 12 zákona 92 z roku 1991, ktorý fondu takúto právomoc nedáva, a právomoc schvaľovania fondu vymedzuje len pre ministerstvo alebo pre vládu.

Vzhľadom na už skôr uvedenú významnú úlohu fondu treba výraznú pozornosť venovať i jeho orgánom, a to ako z pohľadu ich zloženia, právomoci, zodpovednosti, tak i kontrolovateľnosti. Práve z tohto pohľadu zabezpečovania nezávislosti a objektívnosti v napĺňaní ich funkcií je významné ustanovenie o nezlučiteľnosti funkcií. Odporúčam preto z § 13 vypustit poslednú vetu a spolu s návrhmi zo spoločnej spravodajskej správy pod bodmi 25 a 3O integrovať ich do spoločného znenia ako nové znenie § 2O ods. 2 s takýmto znením: "Členom prezídia, výboru a dozornej rady nemôže byt člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky a poslanec Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.

V § 15 ods. l odporúčam poslednú vetu vypustiť. Tá veta znie: "V prípade rovnosti hlasov rozhoduje predsedajúci. " Vážené kolegyne, kolegovia, bojujeme o demokratizačný proces, a pri takomto znení by neraz mohlo dochádzať práve v týchto inštitútoch - v prezídiu, výkonnom výbore, či do-

zornej rade k nedemokratickému deformovaniu rozhodnutí, kedy by rozhodujúci hlas predsedajúceho poprel predchádzajúce znenie vety, že rozhodnúť má väčšina.

V § 16 ods. 2, považujem to skôr za takú formálnu vetu, vypustiť druhú vetu ako nadpočetnú, pretože podlá § 9 ods. l tohto zákona fond do registra je zapísaný, a pri tomto zápise sa zároveň uvádzajú i osoby, ktoré sú oprávnené konať v jeho mene. Čiže táto veta v § 16 ods. 2 sa mi zdá byt nadpočetná.

V § 18 ods. l predpokladám, že pri tvorbe tohto zákona predkladateľ mal iný záujem, a to, aby dozorná rada kontrolovala ako prezídium, výkonný výbor, tak i celú činnosť fondu a o tomto informovala - podlá stupňa závažnosti - jednotlivé orgány. Preto odporúčam, aby sa druhá veta upravila do znenia: "Podlá povahy veci upozorňuje dozorná rada prezídium, vládu, Slovenskú národnú radu, prípadne iné príslušné orgány, na zistené nedostatky. " Pôvodné znenie totiž hovorilo, že dozorná rada zistí nedostatky a prezídium na tieto nedostatky bude upozorňovať vládu, Slovenskú národnú radu. Samotný kontrolovaný orgán predsa nemôže na svoje nedostatky upozorňovať.

V § 19 ods. l znenie v prvej vete "volených na návrh vlády" navrhujem preštylizovať na spojenie "volených na návrh Slovenskej národnej rady". Kolegyne, kolegovia, uvedomme si, že je to dozorná rada, ktorá kontroluje činnosť fondu, ktorá v podstate plní našu kontrolnú funkciu v činnosti tohto fondu, a mali by sme si osvojiť, že návrh tých, ktorí budú v tejto dozornej rade sedieť, bude náš návrh.

A na rozdiel od spoločného spravodajcu podporujem znenie bodu spoločnej spravodajskej správy 36 a nie 37, pretože treba si uvedomiť, že fond v priebehu svojej činnosti, ktorá nie je vymedzená časovo jedným, či dvomi rokmi, bude nadobú-

dať rôzne široký majetok. Preto ústavnoprávny výbor, podľa mňa, veľmi správne podmienil nutnosť i likvidácie fondu z pohľadu jeho nadobudnutého majetku.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Prosím, aby odovzdal podklady o svojich pozmeňovacích návrhoch spoločnému spravodajcovi. Ďalší prehovorí pán poslanec Sládek. Pripraví sa pani podpredsedníčka Keltošová. Predtým s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Chmelo.

Poslanec J. Chmelo;

Chmelo, Verejnosť proti násiliu. Vážená Slovenská národná rada,

faktickou poznámkou sa dotknem začiatku vystúpenia môjho predrečníka, kde pán poslanec Plesník nedokonale citoval § 46 zákona 92 z roku 1991, keď povedal, že len federálna vláda bude určovať spôsob vydávania kupónov. V § 46 odsek 2 - dovoľujem si ho citovať - je napísané: "Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s vládami republík ustanoví nariadením spôsob vydávania kupónov. " Mám tu zásady vypracované v zmysle § 41 ods. l až 3 zákona 92 z roku 1991 - české zásady. V dôvodovej správe sa hovorí, že boli spracované v skupine zloženej z pracovníkov Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Českej republiky a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, že to bolo spoločné.

Takisto mám tu uznesenie finančnej rady, kde Finančná rada ČSFR ukladá v bode 2 ministrovi financií ČSFR pánovi Václavovi Klausovi v písmene a/ "Neprodlene ustanovit řídící skupinu procesu kupónové privatizace ze zástupců Federálního ministerstva financí a ministerstev pro privatizaci České republiky a Slovenské republiky. " V bode b/ sa hovorí: "Ustanovit komisi pro kupónovou privatizaci ze zástupcu zastupitelských orgánu, představitelů předsednictev vlád, ministerstev pro privatizaci České republiky a Slovenské republiky, ministerstev financí České republiky a Slovenské republiky, ministerstev spravedlnosti České republiky a Slovenské republiky a Statní banky česko-slovenské. " Čiže boli sme zase svedkami, že sa povie časť pravdy, a polopravda potom je horšia ak klamstvo.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Odpovie pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Plesník, Strana demokratickej lavice.

Nebudem odpovedať, len ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi, že potvrdil moje slová týkajúce sa toho, že poslanci tohto národného zhromaždenia neboli dostatočne oboznámení s prípravou jednotlivých dokumentov, ktoré na tento zákon nadväzujú.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Prehovorí pán poslanec Sládek. Ušetrím mu predstavovanie - Verejnosť proti násiliu.

Poslanec V. Sládek:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,

chcel by som sa spýtať pána predsedajúceho, či bola otvorená aj všeobecná rozprava, - po reakcii pána poslanca Plesníka. Chcel by som iba konštatovať, že to, čo povedal pán poslanec Chmelo, som tiež mal v úmysle povedať, takže obmedzím sa iba na jeden jediný drobný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka majetku fondu a jeho použitia. Konkrétne je to § 10 odsek 3 písmeno d/. Ide o to, že predpokladaný objem zdrojov bude zrejme výrazne obmedzený. Základom zdrojov fondu by mal byť zisk z priameho predaja, ale ak sa podniky budú spoliehať na to, že z tohto fondu budú svojím spôsobom dotované ich určité aktivity - toto myslenie ešte v našej spoločnosti pretrváva - je riziko znižovania ich vlastnej hospodárskej aktivity. Preto si dovolím navrhnúť doplnenie - v § 10 odsek 3 písmeno d/ vetu, ktorá znie: "Na plnenie záväzkov podnikov určených na privatizáciu" doplniť textom; "v rozsahu a za podmienok určených ministerstvom". Myslím tým príslušné ministerstvo, teda pre správu a privatizáciu majetku.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi Sládekovi. Prehovorí pani podpredsedníčka Keltošová - Demokratická strana.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Vážené kolegyne a kolegovia, vážení páni ministri,

dovoľte mi, uvediem niekoľko pripomienok k návrhu tohto zákona. Obdobný zákon už prijala Česká národná rada, ako určite viete, 23. apríla, český zákon vychádza z toho, že činnosť fondu národného majetku riadi ministerstvo pre správu a privatizáciu Českej republiky, a s touto možnosťou slovenský návrh neráta. Vzhľadom na závažnosť a zložitosť tejto problematiky dávam na zváženie využiť koncepciu riadenia činnosti fondu príslušným ministerstvom.

Ďalej český zákon výslovne ukladá fondu povinnosť poskytovať informácie a údaje o svojej činnosti ústrednému orgánu štátnej správy na úseku kontroly. Prikláňam sa preto k explicitnej úprave tejto povinnosti do návrhu nášho zákona.

A teraz konkrétne k paragrafom. Navrhujem § 14 v odseku l, ktorý hovorí o pôsobnosti prezídia, doplniť o písmeno g/ v tomto znení: "Do pôsobnosti prezídia patrí" - a teraz je písmeno g/ "vypracovať štatút fondu, ktorým sa určia podrobnosti o organizačnom poriadku fondu a jeho činnosti a predložiť ho vláde". V tom istom § 14 odsek 2 navrhujem doplniť jedno slovo, a to "Do pôsobnosti prezídia patrí návrh štatútu - to je to slovo - a ďalej už potom "rozpočtu, účtovnú závierku, výročnú správu predkladá fond po prerokovaní vo vláde na schválenie Slovenskej národnej rade". Čiže doplniť text o slovo "štatútu".

Ďalej v § 16, ktorý hovorí o pôsobnosti výkonného výboru, navrhujem vypustiť odsek 3 vzhľadom k tomu, že § 15 odsek l platí obdobne. A ďalej navrhujem presunúť ho do § 17 ako odsek 4 tak, ako je to uvedené v § 19 odsek 4. Najskôr

totiž treba upraviť spôsob vytvorenia a zloženia výboru, a až potom jeho schopnosť uznášať sa.

Môj posledný pozmeňovací návrh sa týka § 23. Vzhľadom k tomu, že text § 23 je obsahovo totožný s § 45 zákona číslo 92 z roku 1991 Zbierky o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, navrhujem, aby ste zvážili jeho opodstatnenosť v tomto návrhu zákona.

Ďakujem vám. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pani podpredsedníčke Keltošovej. Ďalej prehovorí pán poslanec Peťko. Pripraví sa pán poslanec Haťapka. Pán poslanec Peťko je za Slovenskú národnú stranu.

Poslanec J. Peťko:

Vážený parlament,

vážení prítomní ministri,

v procese prevodu majetku štátu vystupuje do popredia otázka oceňovania tohto majetku. Pri určení cien nehnuteľností v zmysle zákona číslo 403 o zmiernení niektorých majetkových krívd pôsobia znalci, pre ktorých bol pre tento účel vydaný metodický pokyn. Vykonávacia vyhláška číslo 101 Zbierky v štvrtej časti, v § 23 c/ rieši iba ceny stavieb a pozemkov, a to tiež iba vo veľmi paušálnej polohe. Citujem: "Cena sa zistí podľa cenovej úrovne zahraničného trhu prepočítanej na česko-slovenskú menu obchodným kurzom. " Pre ceny podnikov táto vyhláška právny návod nedala. Oceňovanie majetku podnikov ako súčasť privatizačného projektu podľa § 6 zákona číslo 92 Zbierky však predstavuje širšiu problematiku, nakoľko okrem nehnuteľností treba oceniť ďalší hmotný a nehmotný majetok podniku. Ocenenie majetku podnikov

v procese odštátňovania a veľkej privatizácie národného majetku Slovenskej republiky je tiež podstatne dôležitejšie ako ocenenie pre prípady malej privatizácie, pre prípady dražieb. Cena majetku nášho podniku a vklad cudzieho podniku zakladá totiž podiel na budúcich výnosoch a na miere rozhodovania v týchto podnikoch.

Federálny zákon číslo 92 Zbierky zo dňa 26. 2. 1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby upravuje tento dôležitý a určujúci faktor prevodu majetku veľmi lapidárne - v § 6 ods. l d/. Privatizačný projekt podniku obsahuje ocenenie privatizovaného majetku, iné špecifikácie nie sú v zákone vymedzené. Ani dnešný návrh zákona bližšiu špecifikáciu okolo metodiky stanovenia ceny nerieši. V žiadnom prípade nemôžeme prijať zjednodušené a niekomu poplatné postupy určovania ceny základných prostriedkov bilančnou metódou, odpisovým konaním podlá vyhlášky 586/1990 Zbierky. Táto ekonomická zostatková cena nezodpovedá reálnemu stavu základných prostriedkov a nezohľadňuje východiskové podklady, akým môže byt úradná životnosť, koeficient využívania, koeficient smennosti, koeficient technického stavu, koeficient reálnej trhovej ceny, opotrebenia strojov, lineárne a nelineárne, generálne opravy a podobne. Pre založenie podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou by mali byť vklady všetkých strán porovnávané na rovnakej báze.

Súčasné možnosti zisťovania hodnoty podnikov sú limitované neexistovaním tržného prostredia. Podniky sa doposiaľ pri prevodoch oceňovali administratívne, bez ohľadu na ich skutočnú hodnotu. Zisk aj náklady boli plánované systémom dotácií, spochybnené boli výnosy alebo straty podnikov. Tento stav pretrváva. A pokiaľ sa týka budúcich výnosov, nie je možné s potrebnou mierou presnosti definovať budúce ekonomické podmienky, v ktorých sa budú podniky pohybovať. Nie sú dané budúce ceny vstupov, najmä surovín a energie, a za premenlivú zložku treba považovať aj mzdové náklady. Vplyv kon-